Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/157/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213973
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5118213973.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V. Y., narodenej XX. I. XXXX, H., I. XXX/XX,
zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Karkóovou, Žilina, Daniela Dlabača 35, proti žalovaným 1/ Z.
I., narodenej XX. N. XXXX, F., H. XXXX/XX, 2/ N. I., narodenému XX. N. XXXX, F., H. XXXX/XX,
obom zastúpeným advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, Žilina, V. Spanyola 8343/1A, o určenie hranice
pozemkov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

27C/74/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. novembra 2022 sp.
zn. 7Co/99/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom zo
04. novembra 2021, č. k. 27C/74/2018-426, žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je
vlastníčkou novovytvorenej parcely C-KN č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast, o výmere XX m2, ktorá sa
nachádza v obci a v katastrálnom území G. a bola vytvorená a zameraná GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX,
vyhotoveného firmou K.-I. dňa 09. 08. 2018, a to oddelením od parcely C-KN č. XXXX a domáhala
sa určenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci novovytvorenej C-KN parc. č XXXX/X, trvalý

trávny porast, o výmere XXXX . m2, a to každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a napokon sa
domáhala, aby žalovaní 1/ a 2/ boli povinní na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na hranici
pozemkov medzi C-KN parc. č. XXXX a C-KN parc. č. XXXX/X a toto postaviť podľa vlastníckej hranice
novovytvorených C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie v podstatnom konštatoval, že na základe vykonaného

dokazovania, najmä podľa predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne Ing. I. Y. a jeho
doplnenia a podľa odborného vyjadrenia č. X/XXXX Ing. D. N. a jeho doplnenia, ako aj podľa výsluchu
oboch Ing. Y. a Ing. N. na pojednávaní dňa 27. novembra 2019 mal jednoznačne preukázané, že v
roku 1983 prebehlo technicko-hospodárske mapovanie, na základe ktorého bola určená hranica medzi
pozemkami tak, ako je predmet konania C-KN parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a táto bola zakreslená
do katastrálnej mapy a aj v čase nadobúdacích titulov tvrdených žalobkyňou, už platil tento stav, kde

priebeh hranice je totožný podľa tohto posledného mapovania z roku 1983 tak, ako je v súčasnosti
zakreslená hranica vo vektorovej kat. mape. Znalkyňa Ing. Y. veľmi podrobne odôvodňovala, v čom
došlo k chybnému zakresleniu hranice z dôvodu nesprávneho určenia lomového bodu, čo má za
následok nesprávne určenú hranicu podľa katastrálnych podkladov aj v súčasnosti a z čoho vychádzala
žalobkyňa, keď sa domáhala určenia vlastníckeho práva k časti pozemku C-KN parc. č. XXXX. Teda
pozemkom, ktorý bol predmetom jednotlivých nadobúdacích titulov, od ktorých odvodzovala vlastnícke

právo žalobkyňa, bola parcela v stave, ako bola zobrazená v katastrálnej mape podľa mapovania
z roku 1983, t. j. parcela č. XXXX, o výmere XXXX. m2 . Vo všetkých nadobúdacích tituloch bolatáto parcela jasne a určite špecifikovaná ako parcela parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere XXXX m2
katastrálne územie G., čím žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k tejto parcele tak, ako bola evidovaná
v katastrálnom operáte a na základe nadobúdacích titulov osvedčenia o vlastníckom práve N XX/XXXX,

Nz XXX/XX, kúpnej zmluvy V XXX/XX a dedičského rozhodnutia 46D/449/2017 žalobkyňa nenadobudla
vlastníckeprávoanivčastikpozemkuC-KNparc.č.XXXXtak,akojezapísanýnaLVXXXX.Skutočnosť,
že bol spor a rozdielne výklady ohľadne lomových bodov, hranice týchto parciel, nemá vplyv na to, že
žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala nadobúdací titul, na základe
ktorého by mala nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, ktorého žalobou domáha. Aj v prípade, že

by v roku 1983 došlo k posunu lomových bodov a nesprávnemu zakresleniu hranice medzi susediacimi
pozemkami, nemalo by to žiadny vplyv na nadobudnutie sporného vlastníckeho práva žalobkyňou,
pretože žalobkyňa podľa predložených a tvrdených nadobúdacích titulov mohla nadobudnúť vlastnícke
právo k parcele C-KN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v rozsahu, v akom sú určené v katastrálnych
operátoch, t. j. zhodne ako v čase prevodu a prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako aj v
súčasnosti, teda tak, ako je pozemok evidovaný v katastrálnej mape.

1.2. Prvoinštančný súd poukázal, že skúmal aj možnosť nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou
titulom vydržania v zmysle § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobkyňa ale nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo k novovytvorenej parcele CKN parc. č. XXXX/X ani týmto titulom z dôvodu absencie
podstatnej náležitosti a to dobromyseľnej držby, čo vyplýva zo samotnej žaloby v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina sp. zn. 17C/183/2016, ktorou žalobkyňa so svojím nebohým manželom žiadali

zriadiť vecné bremeno, ktoré bude spočívať v práve cesty cez celý pozemok CKN parc. č. XXXX, z
čoho je zrejmé, že žalobcovia si v tomto konaní boli vedomí, že tento pozemok CKN parc. č. XXXX nie
je ich vlastníctvom, ale je vo vlastníctve inej osoby Z. I. a žiadali k nemu zriadiť vecné bremeno ako
právo k cudzej veci. Táto skutočnosť preto vylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania
v prospech žalobkyne.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom zo 16. novembra
2022, č. k. 7Co/99/2022-471, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP" alebo „Civilný sporový
poriadok") potvrdil ako vecne správny (výrok I.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok II).
2.1. Odvolací súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
rozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností,napodkladevykonanéhodokazovaniadospel
k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Keďže odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, tento náležite
odôvodnil, z akého dôvodu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej dobromyseľnosti o
vydržanie sporného pozemku, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s
ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje, pričom na zdôraznenie správnosti odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP len na niektoré ďalšie

skutočnosti.
2.2. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobkyne konštatoval, že súd prvej inštancie vykonanými
dôkazmi mal náležite zistený skutkový stav na prijatie záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že nadobudla
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe vydržania, keď mal preukázané, že v roku
1983 prebehlo technicko-hospodárske mapovanie, na základe ktorého bola tiež určená hranica medzi

pozemkami C-KN parc. č. XXXX a C-KN parc. č. XXXX, táto bola zakreslená do katastrálnej mapy
a aj v čase nadobúdacích titulov tvrdených žalobkyňou už platil tento stav. Vychádzajúc z právnych
titulov, na ktoré žalobkyňa poukazovala, bolo jednoznačne preukázané, že predmetom týchto titulov
bola výlučne parcela tak, ako táto bola zobrazená v katastrálnej mape podľa mapovania v roku 1983.
Aj v prípade, že v roku 1983 pri technicko-hospodárskom mapovaní došlo k posunu lomových bodov

a nesprávnemu zakresleniu hranice medzi pozemkami, by nemalo žiaden vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobkyňou, pretože táto na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX a dedičského
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 46D/449/2017 nadobudla výlučne C-KN parc. č. XXXX,
ktorá bola následne rozdelená na C-KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Dobromyseľnosť držby žalobkyne
k spornej nehnuteľnosti narušuje aj jej konanie, keď pred Okresným súdom Žilina v konaní sp. zn.

17C/183/2016 žiadala proti žalovaným zriadiť vecné bremeno na sporné nehnuteľnosti, ktoré malo
spočívať v práve prechodu a prejazdu, teda v tomto čase sa necítila vlastníčkou pozemku. Vzhľadom
na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie zo
strany žalobkyne, a to výsluchom svedkov ohľadne toho ako sa sporné nehnuteľnosti užívali, nakoľkožalobkyňa nepreukázala titul, od ktorého by mohla byť v dobrej viere, že jej patrí vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti.
2.3. Odvolací súd v súvislosti s námietkou neodôvodnenia nevykonania dôkazov ďalej zdôraznil,

že je nutné poukázať na zvukový záznam z pojednávania pred súdom prvej inštancie, kedy bolo
vyhlásené uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania, ako aj písomnej zápisnice o
pojednávaní zo dňa 04. novembra 2021, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie pri vyhlásení tohto
uznesenia odôvodnil, prečo ostatné navrhované dôkazy nebudú vykonávané, a to vzhľadom na výsledky
dokazovania a najmä na výsluch znalcov na pojednávaní 27. novembra 2019 a predložené listinné

dôkazy.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie.

3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) dovolateľka videla (i) v
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, spočívajúcej v absencii odôvodnenia
nevykonania ňou navrhovaného dokazovania v prvoinštančnom rozsudku, s ktorou námietkou sa
odvolací súd vysporiadal odkazom na zvukový záznam z pojednávania pred súdom prvej inštancie, na
ktorom pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania a na

písomnú zápisnicu o tomto pojednávaní, ktorými ale nie je možné sanovať nedostatky odôvodnenia
rozsudku; ak by sa aj takáto možnosť pripustila, odôvodnenie nevykonania ďalších dôkazov súdom
prvej inštancie na pojednávaní je nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť, ktoré predložené
listinné dôkazy a výsluchy boli pre tento postup smerodajné a akými myšlienkovými postupmi bol
súd pri vyhodnocovaní ich nadbytočnosti na preukázanie sporného vlastníckeho práva v jej prospech

vedený, (ii) v osvojení si skutkového názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním k novovytvorenému parc. č. XXXX/ X C KN, nakoľko u nej absentoval
prvok dobromyseľnosti, keďže iniciovala súdne konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. 17C/183/2016;
odvolací súd pritom nepripustil možnosť, že k iniciovaniu označeného súdneho konania ju mohli viesť
a viedli iné dôvody, než predpoklad, že sa necítila byť vlastníčkou pozemku, ku ktorému sa domáhala

zriadiť vecné bremeno a (iii) v potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

4. Žalovaní sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu nestotožnili s dovolacou argumentáciou žalobkyne a
navrhli, aby dovolací súd podané dovolanie ako nedôvodné zamietol.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,

pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3
CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto

právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých

sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res
iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a

dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť
už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom
je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,
ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou)

povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (tu § 420 CSP v spojení s §
431 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

11. V danom prípade žalobkyňa vyvodila prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

12. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP de facto z nepreskúmateľnosti

rozhodnutí nižších súdov založenej explicitne na absencii (rozhodnutie súdu prvej inštancie) a
neprijateľnosti (odvolacie rozhodnutie) odôvodnenia nevykonania navrhovaných dôkazov (v dovolaní
označených) a z nesprávnych skutkových záverov.

13. Dovolateľka nepreskúmateľnosť rozhodnutí nižších súdov založila na argumentácii prevzatej z

dovolania do bodu 3.1. (i) - (pozri vyššie), z ktorej argumentácie vyplýva namietaná absencia dôvodov v
prvoinštančnom rozsudku o nevykonaní ňou označených navrhovaných dôkazov, ktorý nedostatok však
napravil odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, k čomu dovolací súd zdôrazňuje, že konanie
pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku
odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu a rozhodnutie odvolacieho

súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto
súvislosti dovolací súd pripomína, že ak sa súd prvej inštancie rozhodnutím, resp. konaním, dopustí
takých procesných pochybení, ktoré by inak boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia (§ 389 CSP), čím je
i proces riadneho odôvodnenia rozhodnutia, je povinnosťou odvolacieho súdu, samozrejme ak je to v
danom konkrétnom prípade možné, tieto nedostatky sám odstrániť alebo napraviť v odvolacom konaní.

Odvolací súd sa uvedeným riadil a absenciu odôvodnenia nevykonania dovolateľkou označených
navrhovaných dôkazov v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie napravil vo svojom rozhodnutí, v
dôvodoch ktorého vysvetlil, že súd prvej inštancie stranám už na pojednávaní dňa 4.11.2021, na ktorom
vyhlásil dokazovanie za skončené ústne ozrejmil, že vzhľadom na výsledky dokazovania (predovšetkým
výsluch znalcov na pojednávaní dňa 27. 11. 2019 a predložené listinné dôkazy), nepovažuje ich

vykonanie za potrebné. I keď uvedenú argumentáciu žalobkyňa nepovažovala za dostatočnú, pretože
z nej nebolo zrejmé, ktoré predložené listinné dôkazy a výsluchy boli pre tento postup smerodajné a
akými myšlienkovými postupmi bol súd pri vyhodnocovaní ich nadbytočnosti na preukázanie sporného
vlastníckeho práva v jej prospech vedený, podľa dovolacieho súde uvedené možno vyčítať z ostatného
odôvodnenianapadnutýchrozsudkovnižšíchsúdov,vktoromsanižšiesúdyodvolávajúnazichpohľadu

rozhodné dôkazy pri ustálení skutkového stavu veci, na ktorý potom aplikovali príslušnú hmotnoprávnu
normu. Napokon za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom.14. I keď súdy viaže povinnosť efektívne preskúmať argumenty a dôkazné návrhy strán a vykonať ich
hodnotenievovzťahukrozhodnutiu,ktorésamáprijaťasúdymusiasvojerozhodnutiariadneodôvodniť;

tieto princípy spravodlivého procesu nemožno však vykladať tak, že vyžadujú podrobnú odpoveď na
každý argument strany. Dosah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže líšiť v závislosti od povahy
prejednávanejveciaotázka,čisúdsplniltútosvojupovinnosť,môžebyťzodpovedanáibasprihliadnutím
na konkrétne okolnosti každého prípadu a po posúdení spravodlivosti procesu ako celku.

15. Dovolací súd zastáva názor, že i keď možno pripustiť v prípade žalobkyne istý zásah do základného
práva na spravodlivý proces spočívajúci v absencii dôvodov nevykonania všetkých ňou označených
dôkazov v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak vzhľadom na oboznámenie žalobkyne s
nevykonaním všetkých ňou navrhovaných dôkazov pre nadbytočnosť na pojednávaní bezprostredne
pred rozhodnutím o veci, z hľadiska celkového posúdenia spravodlivosti konania dospel k názoru, že
inkriminovaný zásah nebol takej intenzity, aby konanie bolo možné označiť za nespravodlivé.

16. Dovolateľka namietala i nesprávne skutkové závery v prvoinštančnom rozhodnutí - pozri bod 3.1. (iii),
ktorú argumentáciu v rámci tej dovolacej bližšie nerozvinula, v dovolaní v tomto smere len rekapitulovala
odvolacie konanie, odvolacie dôvody a odpoveď na ne odvolacím súdom, čo ale nie je možné považovať
za dostatočne konkrétne, jasné a určité vymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom predpokladaným

v § 431 CSP (pozri tiež 4Cdo/90/2022).

17. Dovolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Na
hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej

inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté
rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie

zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,
avšak existenciu týchto vád žalobkyňa v dovolaní neoznačila.

18. Na záver najvyšší súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, správnosť právnych
záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie
prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS
188/06). Navyše do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade
nepatrí ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

19. Uvedené je potom tiež reakciou na argumentáciu z dovolania uvedenú v bode 3.1. (ii).

20. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP, v zmysle
ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.

21. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.