Rozsudok – Schválenie právneho úkonu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPs/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1417212224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

JankyBenkovičovejaJUDr.TáneŠefčíkovejvprávnejvecinavrhovateľov:1.A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu D. XXX, 2. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E. C. XXX, 3. F. G.
C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H., B. E. I. XXXX/XX, všetci zastúpení splnomocnencom:
Lanikova Group, s.r.o., IČO: 36 858 439, adresa sídla Bratislava, Grösslingova 8, o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného: F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H.,
J. XXX/X, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Michal Maslen, advokát, adresa sídla Bratislava,
Babušková 3, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava

II č. k. B4-25Ps/18/2017-420 z 8. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom sú obmedzil spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe: F. F. C., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. K. X, H. tak, že menovaný nie je spôsobilý na právne úkony týkajúce sa
poskytovania zdravotnej starostlivosti menovanému, vrátane udelenia súhlasu s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste

liečby, jeho hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia,
vrátane ústavného zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ako aj ďalšie právne úkony týkajúce sa zdravotnej starostlivosti menovaného (výrok I.) a menovanému
ustanovil za opatrovníka F. K. H. L. M., N. J. O. X, XXX XX H. s tým, že tento ho bude zastupovať
pri právnych úkonoch, na ktoré mu bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená a že opatrovník je
povinný podávať súdu dvakrát do roka, a to do 30.06. a do 31.12 správy o výkone funkcie opatrovníka
v oblasti, v ktorej bol za opatrovníka ustanovený (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa
14.08.2017 domáhali obmedzenia spôsobilosti F. F. C. (ďalej aj „vyšetrovaného“) na právne úkony
dôvodiac, že vyšetrovaný je synom navrhovateľa v 1. rade a súrodencom navrhovateľov v 2. a 3.
rade, že vyšetrovaný trpí závažnou duševnou poruchou s diagnózou „nediferencovaná schizofrénia“,
ktorá sa u neho prejavuje od roku 1998, že od uvedeného obdobia bol opakovane hospitalizovaný v
PNPP Pezinok, PK LF UK a UNB Bratislava, PN Veľké Zálužie. Napriek tejto chorobe vyšetrovaný

dlhodobo odmieta liečbu, a aj pri snahe ošetrujúceho lekára nie je s ním možná spolupráca, že pokiaľ
je v ambulantnej liečbe, úmyselne vysadzuje lieky, čo opakovane vedie k ťažko kontrolovateľným
zmenám jeho psychického stavu, že v období posledných rokov sa jeho duševný stav podstate zhoršil,
čoraz častejšie dochádza z jeho strany k agresívnym prejavom, smerovaným najmä voči najbližšejrodine, že podľa predložených lekárskych správ trpí vyšetrovaný závažnou duševnou poruchou, ktorá
nie je len prechodná, a v dôsledku ktorej nie je schopný samostatne rozhodovať o riešení svojho
zdravotného stavu a v dôsledku duševnej poruchy nie je schopný si uvedomiť následky svojho

konania. Nie je schopný sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba a svoje zdravie,
pričom sám si neuvedomuje negatívne dôsledky svojho konania, keďže nedodržiava liečebný režim a
odmieta hospitalizáciu. Čo sa týka opatrovníctva, v prípade, že súd návrhu vyhovie, nikto z príbuzných
nechce byť opatrovníkom z dôvodu jeho agresivity. Vyšetrovaný s návrhom navrhovateľov nesúhlasil
dôvodiac, že za „nesvojprávneho schizofrenika“ bol označený z dôvodu, že začiatkom roku 2018 zo

zdravotných dôvodov (po opakovaných hospitalizáciách pre jeho psychické ochorenie a následných
rekonvalescenciách) ukončil svoje podnikanie v oblasti prevádzkovania domény P., E., ďalej z dôvodu
jeho mladíckych politických ambícií a napokon aj z dôvodu jeho spoluvlastníctva lukratívneho dedičstva
po starých rodičoch, dedkovi a babke, ktorú doopatrovával do konca roka 2016. Po babkinej smrti
a zániku vecného bremena na nehnuteľnosti (práva jej doživotného bezodplatného bývania), ležiacej
na lukratívnom pozemku v prírodnej lokalite H. sa stal jedinou prekážkou v jej predaji. Krátko na to

navrhovatelia splnomocnili advokátsku kanceláriu na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Vyšetrovaný výslovne nesúhlasí s tým, že by mohol žiť kvalitný život a zaradiť sa plnohodnotne a šťastne
do spoločnosti s psychofarmakami, ktoré v kritických obdobiach musel užívať. V súčasnosti fungujú
na princípe legálnych drog, a preto ich vždy užíval len na nevyhnutný čas, a potom telo detoxikoval
prírodnými kúrami. Aj preto sa na nich zrejme nestal závislý ako jeho matka, ktorá ich užívala dlhšiu

dobu a zrejme do konca života ich nebude môcť vysadiť. Má za to, že je prejavom a znakom jeho
úplnej svojprávnosti, nie nesvojprávnosti, že sa vzoprel tomuto farmaceutickému biznisu na ľuďoch,
vyvolávajúcemu následne ďalšie pridružené diagnózy. Spôsob liečby, ktorú si zvolil, mu napomáha v
odstránení príčin jeho zdravotných problémov a regenerácii vnútorných orgánov s výraznou pomocou
účinných prírodných liečiv a alternatívnych medicínskych postupov, vrátane nutrične hodnotnej stravy,

psychoterapie a hlavne socioterapie, na ktorú je odborník, ako aj k nastúpeniu zmysluplnej a zdravej
cesty života, s enormným množstvom poznatkov, ktoré by inak, ako prejdením si tejto cesty, nezískal.
Procesný opatrovník ponechal rozhodnutie o návrhu navrhovateľov na rozhodnutí súdu a v prípade
obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony žiadal súd, aby hľadal inú vhodnú osobu, ktorá
by mohla vykonávať funkciu opatrovníka v prípade obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného dôvodiac,

že nie je reálne v silách F. K. L. M. kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu vyšetrovaného.

1.2 V konaní mal za preukázané, že vyšetrovaný od roku 2002 trpí chronickým duševným ochorením
(s dubiózne nepriaznivou prognózou jej ďalšieho vývoja), a to nediferencovanou schizofréniou,
v dôsledku ktorej má bludnú náladu, bludný obsah myslenia sýtený extrapotenčnými bludnými obsahmi,

jeho myslenie je v akútnom stave dezintegrovano roztrieštené, doplnené intrapsychickými halucináciami
s dopadom na dezintegrované správania s redukovaným kontaktom s realitou, dôsledkom čoho
je aj jeho nekritickosť k jeho ochoreniu spojená s odmietaním pravidelnej psychofarmakologickej
medikamentóznej liečby s tým, že toto myslenie vedie vyšetrovaného k neoblomnému presvedčeniu
o svojej výnimočnosti, a tým aj nutnosti, aby sa mu okolie podriadilo. Prítomné je aj striedanie nálad.

Takéto poruchy myslenia, vnímania a emotivity vedú k agresívnemu správaniu voči okoliu, najmä ak
dôjde k nevyhoveniu jeho požiadavkám. Nakoľko jeho intelekt nie je poškodený, vyšetrovaný je schopný
dostatočne disimulovať prejavy svojho ochorenia. V dôsledku jeho duševnej choroby vyšetrovaný
koná labilne, až nevyspytateľne, s rizikom rapatu až heteroagresivity. Trpí anamnestickými poruchami
správania v rámci dezintegrácie konania, prítomné sú bizarnosti, noncompilance v ambulantných

podmienkach, paranoidne nastavené voči farmakoterapii. Následkom duševnej poruchy je jeho kontakt
s realitou redukovaný.

1.2.1 Ochorenie, ktorým menovaný trpí, si v minulosti vyžadovalo opakované početné hospitalizácie
vyšetrovaného v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach (od roku 2002 minimálne 12 krát na PK

Nemocnica Staré Mesto v Bratislave, 2 krát v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku – v roku
2019 a 2022, 2 krát v dennom stacionári Nemocnice Staré Mesto, naposledy v roku 2023 a pod.), ktoré
bolo nutné vykonať takmer výlučne bez jeho súhlasu s následným odobrením príslušným súdom.

1.2.2 Vyšetrovaný je zároveň v dispenzári F. L. J., psychiatričky, ktorá taktiež vedie jeho ochorenie

ako nediferencovanú schizofréniu (stav uzatvorený pri poslednej hospitalizácii), resp. anamnesticky
schizoafektívnu poruchu s nevyhnutnou potrebou jej pravidelnej medikamentóznej liečby.1.2.3 Kontrola jeho zdravotného stavu u jeho ambulantnej psychiatričky F. J. je nepravidelná, rovnako
ako aj jeho liečba, ktorú vyšetrovaný svojvoľne na úkor ochrany svojho zdravia prerušuje, hlavne po
jeho krátkodobom upravení jeho zdravotného stavu, čo má za následok opakované dekompenzácie

jeho psychotického stavu spojené s poruchami jeho správania, prejavujúcimi sa jeho homocidnými
vyhrážkami, vyžadujúcimi si jeho opakované hospitalizácie na psychiatrickej klinike alebo v rámci
psychiatrického stacionáru.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,

na určenie rozsahu takéhoto obmedzenia a na ustanovenie opatrovníka osobe, ktorej spôsobilosť na
právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 27 ods. 2 OZ (zákon
číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) a § 248 ods. 1
a ods. 2 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov,
ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného
na právne úkony je v rozsahu uvedenom vo výroku I. rozsudku plne dôvodný, a preto je potrebné mu

vyhovieť a vyšetrovanému ustanoviť opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať pri právnych úkonoch, na
ktoré mu bola obmedzená spôsobilosť, a to v osobe F. K. H. L. M., N. J. O. X, H. s tým, že opatrovníkovi je
potrebné uložiť povinnosť pravidelne, 2 krát do roka podávať súdu správy o výkone funkcie opatrovníka.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že v konaní mal z vykonaného dokazovania

za preukázané, že vyšetrovaný má diagnostikovanú duševnú poruchu (nediferencovaná schizofrénia),
ktorá nie je len prechodná a v ktorej dôsledku vyšetrovaný nie je spôsobilý samostatne robiť právne
úkony týkajúce sa jemu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane udelenia súhlasu s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste
liečby, jeho hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia,

vrátane ústavného zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ako aj ďalšie právne úkony týkajúce sa zdravotnej starostlivosti (§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Tento záver vyplynul tak zo znaleckého posudku MUDr. Víta Provazníka, ktorý ochorenie diagnosticky
uzavrel ako schizoafektívnu poruchu, s týmto záverom bol vyšetrovaný opakovane (početne) v
minulosti prevzatý do zdravotníckeho zariadenia (takmer výlučne bez jeho súhlasu, pričom neskôr

bolo súdom vždy v prípade potreby rozhodnutím súdu uzavreté, že jeho prevzatie do zdravotníckeho
zariadenia bolo prípustné), resp. bol hospitalizovaný aj v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v
Pezinku. Vyšetrovaný je zároveň v dispenzári F. L. J., psychiatričky, ktorá taktiež vedie jeho ochorenie
ako nediferencovanú schizofréniu (stav uzatvorený pri poslednej hospitalizácii), resp. anamnesticky
schizoafektívnu poruchu. Tak podľa znalca MUDr. Víta Provazníka, ako aj podľa znalkyne MUDr. Klaudie

Stanislavovej, ktorá sa vo svojom znaleckom posudku zhodla s diagnostickými závermi z prepúšťacích
správ vyšetrovaného, a jeho ochorenie uzavrela ako nediferencovanú schizofréniu, ide u vyšetrovaného
o psychickú poruchu chronického charakteru, ktorá si vyžaduje pravidelnú sústavnú celoživotnú liečbu.
Touto liečbou, ak bude riadne dodržiavaná, je možné dosiahnuť výrazne zmiernenie príznakov poruchy
(na rôzne dlhý čas), pričom je možné dosiahnuť aj stav, kedy sa obdobia medzi relapsami ochorenia

budú predlžovať.

1.5 Zároveň mal však súd za preukázané, a to tak z oboch znaleckých posudkov a výsluchov znalcov,
ako aj z výsluchu F. L. J., že vyšetrovaný je k svojmu ochoreniu a k jeho prejavom značne nekritický a nie
jeschopnýakceptovaťobjektívnuskutočnosť,žekzmierneniuprejavovjehoochoreniamumôžepomôcť

len pravidelná, riadne dodržiavaná zodpovedajúca a riadne indikovaná psychofarmakologická liečba.
Negatívny postoj k trvalej psychofarmakologickej liečbe napokon potvrdil aj samotný vyšetrovaný, ktorý
bol ochotný pripustiť užívanie predpísaných psychofarmák (aj to nie všetkých lekárom indikovaných),
len v prípade, že sám vyhodnotí takúto potrebu. Inak verbalizoval presvedčenie, že dokáže svoj stav
mať pod kontrolou alternatívnymi formami liečby. Tak ošetrujúca lekárka, ako aj znalecké dokazovanie

pritom potvrdili, že práve táto skutočnosť je úskalím diagnostikovanej psychickej poruchy, kedy často
dochádza pacientmi k obmedzovaniu, resp. vysádzaniu liečby, pričom samotní pacienti, a to platí aj pre
vyšetrovaného, nie sú schopní sami manažovať znovunastavenie na adekvátnu liečbu, nehovoriac o
tom, že negatívom takéhoto prístupu je už samotné vysádzanie liečby.

1.6 Vyšetrovaný pritom v minulosti, konajúc pod vplyvom prejavov ochorenia, fyzicky atakoval
oboch svojich rodičov, opakovane ohrozoval sám seba, nekontrolovaným pohybom po ulici (niekedy
nahý), kedy mu potenciálne hrozilo, napr. zrazenie dopravným prostriedkom, odmietol potrebný akútny
chirurgický zákrok, čo taktiež predstavovalo bezprostredné ohrozenie jeho zdravia, resp. života, čo súdtaktiež vyhodnotil ako správania v dôsledku nekritického prístupu vyšetrovaného k jeho zdravotnému
stavu, k prejavom ochorenia, neschopnosti vyhodnotiť potrebu adekvátnej liečby, príp. aj potrebu
hospitalizácie. A hoci je pravdou, že samotné konanie trvá od roku 2017, aj s ohľadom na opakované

znalecké dokazovanie a jeho závery, mal súd za preukázané, že zdravotný stav vyšetrovaného (vrátane
jeho negatívneho postoja k potrebnej adekvátnej liečbe) je nemenný počas celého konania, a prakticky
počas celého konania dochádzalo k situáciám, ktoré si opakovane vyžiadali nedobrovoľnú hospitalizáciu
(a to aj napr. v roku 2019, resp. 2021) na psychiatrickom oddelení, potom, čo vyšetrovaný ohrozoval sám
seba,prípadnesvojeokolie.Akbytedarozhodovanieopotrebnejzdravotnejstarostlivostivyšetrovaného

bolo ponechané výlučne na samotného vyšetrovaného, mohlo to by viesť k ohrozeniu života a zdravia
samotného vyšetrovaného, hoci nemožno vylúčiť aj ohrozenie jeho okolia.

1.7 Obaja znalci formulovali svoje odporúčania na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony širšie,
ako len pre oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti, konkrétne aj pre oblasť majetkových vzťahov
(vstupovania do nich, obmedzenia nakladania s majetkom), a tiež aj pre oblasť samostatného

vystupovaniapredinštitúciami(orgányštátnejsprávy,miestnejsamosprávy,súdy,inéinštitúcie).Potrebu
takto širokého zásahu do spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného súd nemal preukázanú. Je
pravdou, že vyšetrovaný dokáže fungovať sám (príp. s pomocou asistenta), ktorá skutočnosť ale nie
je dôvodom na zásah do spôsobilosti na právne úkony. Sám, prakticky bez pomoci iných osôb, si
zabezpečuje svoje vzťahy s dodávateľmi služieb (telekomunikácie, služby pre domácnosť, energie),

dokázal si obstarať úver, ktorý dokázal sám aj splatiť, dokázal si sám vybaviť náležitosti súvisiace
s priznaním (zvýšením) dôchodku. Za takejto situácie súd dospel k presvedčeniu, že širší zásah do
integrity navrhovateľa by bol nedôvodne extenzívny, nemajúci podklad vo vykonanom dokazovaní,
resp. opieral by sa síce o odporúčanie znalcov, ale na druhej strane samotná znalkyňa MUDr. Klaudia
Stanislavová pripustila, že zásah nad rámec rozhodovania v oblasti zdravotnej starostlivosti by nemusel

byť, ak by bola riadne dodržiavaná adekvátna potrebná liečba. Samotní navrhovatelia pritom už v
návrhu navrhovali obmedzenie len v oblasti rozhodovania o poskytovanej zdravotnej starostlivosti (širšie
obmedzenie dali na zváženie až po odporúčaní znalca MUDr. Provazníka), pričom aj na poslednom
pojednávaní súdu deklarovali, že ich zámerom je zabezpečiť pre vyšetrovaného predovšetkým
adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

1.8 Pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, resp. spôsobilosť preukázať adekvátnosť zásahu v
podobe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanému, súd uvádza, že smerodajným bolo
pre súd (opakované) znalecké dokazovanie a jeho závery v spojení s výsluchom ošetrujúcej lekárky
vyšetrovaného F. L. J., ako aj v spojení s opakovanými zdravotným stavom a správaním sa a v jeho

dôsledku vynútenými hospitalizáciami vyšetrovaného. Ostatné dôkazy, napr. vyjadrenia susedov, príp.
bývalých asistentov vyšetrovaného, resp. svedecká výpoveď jeho matky, neboli spôsobilé z dôvodu ich
vysokosubjektívnehocharakteruaosobnéhozaangažovania,bezpotrebného(nestranného)odborného
podkladu prispieť k skutkovým záverom potrebným pre samotné rozhodnutie o potrebe obmedzenia
spôsobilosti vyšetrovaného.

1.9 Pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníka (§ 248 ods. 1 a ods. 2 CMP), súd postupoval podľa
ustanovenia § 27 ods. 3 OZ. V konkrétnom prípade nie je k dispozícii blízka osoba, resp. príbuzní,
ktorí by mohli byť ustanovení za opatrovníka vyšetrovanému. Navrhovatelia (teda otec a súrodenci
vyšetrovaného vyslovene uviedli, že takými osobami nie sú), a to aj z vlastných obáv z vyšetrovaného

a jeho správania. Matka vyšetrovaného taktiež sama uviedla, že nie je v jej možnostiach sa tejto
úlohy zhostiť. Nikto z účastníkov konania zároveň nepoznal vhodnú osobu, ktorá by túto funkciu mohla
vykonávať, preto prichádzala do úvahy F. K. H. L. M.. Argumentácia, že nie je v jej silách dohliadať,
resp. kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, neobstojí. Ak by to aj bolo rozhodujúcim kritériom, tak
nepochybne sú možnosti orgánu územnej samosprávy aj v oblasti vymedzeného rozsahu zastupovania

nepomerne vyššie (aj z pohľadu organizačného, personálneho aj materiálneho zabezpečenia), ako
možnosti akejkoľvek fyzickej osoby. Hoci platí, že vhodnejším opatrovníkom by s ohľadom na vzájomnú
dôveru bola vhodná osoba z rodinného prostredia, nakoľko takáto osoba nie je, zákonná dikcia § 27
ods. 3 OZ vyslovene predpokladá, že v takomto prípade súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej
správy, resp. v konkrétnom prípade sa jedná o orgán miestnej samosprávy.

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto
svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 a § 251 ods. 1 CMP a vecne tým, že v prejednávanej vecineexistoval žiaden dôvod, aby bolo o trovách konania rozhodnuté inak ako podľa § 52 CMP, nakoľko
navrhovatelia konali v záujme ochrany života a zdravia vyšetrovaného.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním vyšetrovaný s návrhom na jeho zrušenie a
zastavenie konania, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania), že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (že vyšetrovaný nie je schopný rozhodovať o svojom zdravotnom

stave a o svojej liečbe, ako ani mieste pobytu pri liečbe) a napokon, že svoje rozhodnutie založil aj
na nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 35 CMP, keď zistenie skutočného stavu
veci založil primárne na znaleckých posudkoch, pričom ostatné dôkazy odmietol vykonať, respektíve
zohľadniť pri svojom rozhodnutí).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v predmetnej veci sa uskutočnilo viacero pojednávaní,

pričom medzi pojednávaním konanom dňa 23.09.2019 a následne konanom dňa 08.04.2024 uplynulo
5 a pol roka, v ktorom období bol vyšetrovaný schopný samostatného života, uvedomoval si svoj
zdravotný stav, dlhodobo preferoval iný typ liečby ako odborníci z odboru psychiatrie, čo však samo
osebe podľa neho nemôže byť dôvodom na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Už v marci
2023 vyšetrovaný namietal dĺžku konania v uvedenej právnej veci a označil ju za neprimeranú, nakoľko

išlo o konanie, ktorého dĺžka trvala viac ako 6 a pol roka. Pokiaľ účelom konania má byť ochrana
jednotlivca (vyšetrovaného), uvedený účel nebol podľa jeho názoru za 6 a pol roka presadený. Okresný
súd Bratislava IV na uvedený návrh vyšetrovaného nezareagoval, zareagoval naň až Mestský súd
Bratislava II.

2.2 V predmetnej právnej veci vykonal súd znalecké dokazovanie znaleckým posudkom číslo 9/2018,
vypracovaným MUDr. Vítom Provazníkom zo dňa 16.05.2018 a po viac ako piatich rokoch znaleckým
posudkom MUDr. Klaudii Stanislavovej z 31.01.2024, ktoré posudky podľa názoru vyšetrovaného
nezodpovedajú požiadavkám vyjadreným v § 35 CMP, nakoľko pôsobia formálne a nezohľadňujú
komplexný obraz života vyšetrovaného, znalci prezentujú závery v rozpore s § 243 CMP o práve

vyšetrovaného vyjadriť sa a vystupovať pred štátnymi orgánmi, pričom vyšetrovaný sa zúčastnil
viacerých súdnych pojednávaní, na ktorých relevantným spôsobom komunikoval s konajúcim súdom,
komunikoval a stále komunikuje so Sociálnou poisťovňou a s orgánmi štátnej sociálnej podpory, pričom
otázka obmedzenia vyšetrovaného v oblasti majetkových práv bola zo strany znalcov posúdená priam
povrchne. Okresný súd Bratislava IV výsluchom vyšetrovaného zistil, že tento si dôsledne plní svoje

majetkové povinnosti a komunikuje aj s relevantnými inštitúciami, najmä za účelom udržania si vlastného
sociálneho štandardu. Všetky úkony vyšetrovaný podrobne špecifikoval vo svojom podaní z marca 2023
a z 08.03.2024 (napríklad získanie úveru dňa 29.09.2023 a jeho predčasné splatenie vyšetrovaným
popiera známe závery oboch znaleckých posudkov).

2.3 Pre vyšetrovaného predstavoval tak dlho trvajúci proces neprimeranú stresovú záťaž, ktorá je
navyšeextrémnymzásahomdojehoosobnostiadojehoľudskejdôstojnosti.Vyšetrovanýzaposledných
7 rokov počas trvania sporu vedie riadny život, nemá konflikty ani so susedmi, ani priame s rodinou,
keďže žijú všetci oddelene a stretáva sa pravidelne len s matkou (návrh sa zakladá, napríklad na 11
rokov starom konflikte s matkou), je schopný zabezpečovať starostlivosť o seba alebo svoje okolie a

chodí na pravidelné kontroly zdravotného stavu presne podľa predpisu svojej ambulantnej psychiatričky.
Je potom otázne, ako znalci zisťovali spôsobilosť vyšetrovaného na majetkové úkony.

2.4 Pokiaľ obaja znalci tvrdia, že vyšetrovaný sa vyznačuje disimuláciou ochorenia, obrana
vyšetrovaného v uvedenom smere v podstate nebola možná. Vyšetrovaný pritom žiadnym spôsobom

nepopieraexistenciusvojhoochorenia,alenestotožňujesasospôsobomliečby,čopodľanehonemožno
považovať za disimuláciu. Vzhľadom na vyšetrovaním nastavenú liečbu svojho ochorenia sa u neho
počas väčšiny roka symptómy neprejavujú (pravidelné nálezy ambulantnej psychiatričky počas roka
doložené do spisu) a objavujú sa len približne raz ročne, pričom počas tohto obdobia je ochotný užívať
farmakoterapiu smerujúcu k jeho stabilizácii a zamedzujúcu návrat ochorenia.

2.5 Vyšetrovaný neodmieta užívanie liečiv spojených s jeho ochorením absolútne, avšak jeho postoj
sa viaže ku skutočnosti, že sa nestotožňuje s trvalým celoživotným užívaním liečiv a nechce byť od
nich úplne závislý, nakoľko lieky mu spôsobujú sociálnu izoláciu, diskomfort (nepríjemné točenie hlavy,paniku, intímne problémy ...) a celkové poškodenie zdravia (napríklad poškodenie chrupu, nadváhu či
oslabenie obličiek), čiže s nimi nevie žiť plnohodnotný život zaradený v spoločnosti.

2.6 Vyšetrovaný súhlasí s užívaním liečiv v prípade opätovného nástupu ochorenia a pre tento účel si
lieky (PARNIDO 3 mg) aj nechal sám predpísať od ošetrujúcej lekárky, ktorú pravidelne navštevuje. V
uvedenom kontexte poukazuje na dokument ministerstva zdravotníctva , t.j. na komplexný manažment
pacienta so schizoafektívnymi poruchami vydaný vo forme štandardného postupu zo strany ministerstva
zdravotníctva podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý nepopisuje jediný spôsob liečby vo forme podávania psychofarmakologickej
liečby. Uvedený dokument rovnako zdôrazňuje potrebu psychoterapie, edukácie pacienta a jeho
príbuzných o ochorení a liečbe, vlastnú detekciu varovných symptómov, kognitívnu liečbu zameranú
na afektívny alebo schizofrénny komponent, rodinné intervencie s cieľom znižovania stresogénnych
faktorov ako prevencie relapsov a podobne. Vyšetrovaný sa nezhoduje s odborníkmi hlavného prúdu

psychiatrie, nakoľko podľa názoru niektorých minoritných psychiatrov z odboru tiež nie je vhodné
podávať medikáciu nepretržite, ale len v úsekoch zhoršenia ochorenia a mimo tento úsek preferovať
psychoterapiu, socioterapiu a prácu na sebe samom k svojmu celkovému uzdraveniu.

2.7 Spracované znalecké posudky považuje vyšetrovaný skôr za anamnestické. Vyšetrenie zo strany

znalkyne prebiehalo veľmi stručne a jeho dĺžka bola v porovnaní s predchádzajúcim znaleckým
vyšetrením kratšia.

2.8 Vyšetrovaný zároveň zdôrazňuje, že operáciu v nemocnici na bratislavských Kramároch neodmietol
na základe skutočnosti, ktorá by odôvodňovala jeho obmedzenie spôsobilosti na zdravotné úkony. Aj

len obmedzenie vyšetrovaného na zdravotné úkony by bolo vzhľadom na aktívny život vyšetrovaného
výrazným zásahom do jeho praktického či produktívneho života.

3. Opatrovník vyšetrovaného vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu vyšetrovaného uviedol, že toto
odvolanie berie na vedomie.

4. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu vyšetrovaného navrhli odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na to, že súd svoje rozhodnutie
založil na dostatočne zistenom skutkovom stave a na správnom právnom posúdení veci.

4.1 V súvislosti s námietkou vyšetrovaného o dĺžke konania uviedli, že konanie bolo predlžované jednak
z objektívnych dôvodov pandémie ochorenia Covid 19 a novej súdnej mapy, ale aj zo subjektívnych
dôvodov na strane vyšetrovaného, ktorý opätovne navrhoval pojednávania odročiť, prípadne bol v
čase konania pojednávaní hospitalizovaný. Napriek dĺžke konania nemožno konštatovať, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

4.2 Neobstojí tvrdenie vyšetrovaného, že počas celého konania bol schopný samostatného života,
nakoľko pre odmietanie lekárom navrhovanej liečby bol priemerne raz za rok hospitalizovaný, pričom
hospitalizácii predchádzalo podstatné zhoršenie jeho zdravotného stavu spojené s nekontrolovaným
správaním sa voči tretím osobám, agresivitou a odmietaním hospitalizácie a pri jednotlivých epizódach

bola privolaná polícia a nasledovala hospitalizácia. Vyšetrovaný svojím správaním vyvoláva spory so
svojimi rodinnými príslušníkmi. Otcovi sa vyhrážal tak, že tento bol nútený podať trestné oznámenie.
Okrem toho všetci rodinní príslušníci, ktorí pôvodne bývali v rodinnom dome spolu s vyšetrovaným, z
dôvodu strachu z jeho správania (psychické a fyzické ataky) boli nútení sa vysťahovať a každý býva v
inom mieste, napríklad otec na chalupe, matka v podnájme, čo potvrdila pri svojom výsluchu.

4.3 Rodinní príslušníci vyšetrovaného všestranne podporovali, vybavovali mu rôzne liečenia, pravidelné
návštevy v nemocnici počas kolapsový stavov, avšak z dôvodu svojho psychického a fyzického
vyčerpania, ale najmä z dôvodu odmietania sústavnej liečby vyšetrovaným, stav už naďalej nezvládali,
nakoľko po zlepšení stavu vyšetrovaného došlo k vysadeniu predpísanej liečby. Spory vyšetrovaného s

priamymi susedmi nielen pretrvávajú, ale sa aj stupňujú. Susedia majú strach, o čom svedčia aj čestné
prehlásenia.4.4 Vyšetrovaným prezentovaná ad hoc liečba je nedostatočná, pričom vyšetrovaný nie je schopný
objektívne posúdiť svoj stav a nasadiť si liečbu v čase, keď je jeho stav už podstate zhoršený. Jeho
názory prikláňajúce sa k alternatívnej liečbe sa javia ako zdravotné riziko najmä pre neho samotného.

4.5 Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, keďže v konaní boli vypracované dva znalecké
posudky, pričom oba sa vo svojich záveroch zhodujú, boli vykonané výsluchy strán vyšetrovaného,
znalcov, svedkov, súd sa oboznámil s písomnými podaniami vyšetrovaného, svedkov, a preto neobstojí
námietka o nedostatočne vykonanom dokazovaní a nezistení skutočného stavu veci.

4.6 Navrhovatelia popierajú obvinenia vyšetrovaného, že impulzom k podaniu návrhu je majetkový spor
o rodinný dom so záhradou, nakoľko ide len o jeho ničím neodôvodnenú domnienku.

5. Vyšetrovaný vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu navrhovateľov zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach. Poukázal na to, že čestné vyhlásenie pána Q. B. mladšieho vníma ako nekalý pokus

na poslednú chvíľu ovplyvniť rozhodnutie sudcu, nakoľko sa odmietol podriadiť jeho vôli rozdeliť
rodinný dom na polovicu a predať mu lukratívnu jednu polovicu s pozemkom, samozrejme, za výrazne
podhodnotenú cenu.

5.1 Opätovne poukázal na to, že farmaká užíva len na nevyhnutný čas, nakoľko nie je pravdou, že by sa

jeho zdravotný stav zhoršoval následne po ich vysadení. Jeho ochorenie je podľa jeho názoru relatívne
dlhý čas v remisii a zhoršuje sa vždy na základe kumulovaného stresu zo súdov, právnej obhajoby,
pracovnýmstresomčiprizachraňovanístrechynadhlavou,zktoréhodôvodupretoajžiadalozastavenie
konania, čo by výrazne prispelo k zabezpečeniu dlhodobej remisie jeho ochorenia.

5.2 Pokiaľ ho aj na vyšetrenia do nemocnice sprevádzajú zdravotníci s príslušníkmi policajného zboru,
ide v posledných rokoch o štandardný postup záchrannej zdravotnej služby napriek tomu, že nekladie
žiaden odpor a dobrovoľne ide na vyšetrenie.

5.3 V ďalšom uvádzal ďalšie skutočnosti spochybňujúce vierohodnosť čestného vyhlásenia

menovaného Q. B. mladšieho.

5.4 Vo svojom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 10.09.2024 poprel tvrdenia právneho zástupcu
navrhovateľov, že niekoľko krát došlo k odročeniu pojednávania zo subjektívnych dôvodov a jeho
hospitalizácie, že dôvodom prečo jeho rodinní príslušníci s ním prerušili spolužitie bola jeho agresivita,

dôvodiac, že hospitalizácia raz ročne je bežná aj pri pacientoch nastavených trvalo na antipsychotiká,
no s rizikom nástupu závažných vedľajších účinkov pri ich dlhoročnom používaní, že polícia bola
privolaná pri posledných hospitalizáciách len ako doprovod RZP, pričom pri poslednej hospitalizácii išiel
do nemocnice úplne dobrovoľne, bez použitia akéhokoľvek fyzického kontaktu, že spory vyvolávajú
práve navrhovatelia tým, že si vedome neplnia povinnosti spoluvlastníkov nehnuteľnosti, že otec s

ním zámerne nekomunikuje, lebo nemá čisté svedomie, že navrhovatelia mu nijako nepomáhali pri
vybavovaní liečení, že so susedmi nemá žiadne spory okrem sporu s B., že v psychiatrii existujú
dva prúdy, z ktorých jeden presadzuje dlhodobú doživotnú medikamentóznu liečbu a druhý potrebu
liečby len v nevyhnutnej miere, že on sa prikláňa k tej druhej skupine psychiatrov, že súd o
jeho majetkovom obmedzení nerozhodol z dôvodu, že na to nevidel dôvody a nie preto, že to

navrhovatelia nenavrhovali. Na preukázanie svojich tvrdení predložil predžalobnú výzvu na úhradu
nevyhnutných nákladov nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, adresovanú navrhovateľke v 3.
rade a navrhovateľovi v 2. rade.

5.5 Následne vo svojom vyjadrení sa, doručenom odvolaciemu súdu 17.10.2024, vyšetrovaný zotrval

na svojich doterajších tvrdeniach a odvolacích dôvodoch, ako aj odvolacom návrhu s tým, že vyjadrenie
opatrovníkaberienavedomie.Následnesvojimpodanímz15.januára2025žiadalozastaveniekonania,
nakoľko sa chce znovu zamestnať a produktívne pracovať pre spoločnosť, pričom na všetkých pre
neho zaujímavých pozíciách sa vyžaduje plná spôsobilosť k právnym úkonom a niekde je potrebná
aj bezpečnostná previerka, prípadne o vyhotovenie nového aktuálneho objektívneho znaleckého

posudku na posúdenie jeho zdravotného stavu, keďže posledný znalecký posudok MUDr. Stanislavovej
nezohľadňuje celú spisovú dokumentáciu a toho času je už neaktuálny. Inak zotrval na svojich
doterajších tvrdeniach, že on sám, či už pre seba, alebo pre iných nepredstavuje žiadne riziko, nakoľko si
svoju diagnózu plne uvedomuje a akceptuje potrebu užívania farmák v čase zhoršenia jeho zdravotnéhostavu a dôsledne sa snaží o čo najmenej invazívnu liečbu, na výber ktorej má ako slobodný občan
Európskej únie právo, že rovnako plne akceptuje dobrovoľnú hospitalizáciu v prípade potreby smerom
k stabilizácii jeho stavu a že za posledné roky nemal žiadny vážnejší konflikt so svojím okolím. Zároveň

poukázal na to, že významnou pomocou počas tohto náročného obdobia mu boli, samozrejme jeho
asistenti ako F. L. a F. M. G. (ktorých čestné vyhlásenia prikladá v prílohe) aj minulí - B. L., D. R., I. C.,
B. S. L., F. T. F., jeho matka F. M. C.). Zároveň prikladá aj čestné prehlásenie pána D. F., ktorý býva na
tej istej ulici a pozná ho od mladosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok –
ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný, prejednal vec bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§ 378 ods. 1 CSP), bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolanie vyšetrovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je obmedzenia spôsobilosti F. F. C., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, H. na právne úkony. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľov s časti
vyhovel a vyšetrovanému ustanovil za opatrovníka F. K. H. – L. M.. Predmetom odvolacieho konania
je posúdenie postupu a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to najmä, či tento nesprávnym

procesným postupom znemožnil vyšetrovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to v dôsledku neprimeranej
dĺžky konania, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadom jeho zdravotného stavu, ako aj jeho vplyvu na jeho schopnosť/neschopnosť
samostatne nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v súvislosti s rozhodovaním o potrebe,

spôsobe, čase, dĺžke trvania a mieste liečby, t.j. o jeho hospitalizácii, o jeho vstupe, umiestnenia,
výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, vrátane dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a na ďalšie právne úkony týkajúce sa zdravotnej starostlivosti vyšetrovaného, ale aj
o správnosti rozhodnutia súdu o ustanovení vyšetrovanému za opatrovníka F. K. H. L. M., N. J. O.
X, XXX XX H., o uložení opatrovníkovi povinnosti zastupovať vyšetrovaného pri právnych úkonoch, na

ktoré mu bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená a o uložení povinnosti opatrovníkovi podávať
súdu 2 krát do roka, a to do 30.06. a do 31.12, správy o výkone funkcie opatrovníka v oblasti, v ktorej
bol za opatrovníka ustanovený.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Súdom prvej inštancie bol zistený skutkový stav uvedený v bode 1.2 až 1.2.3 tohto rozhodnutia.

Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva
z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie v
rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené
z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov účastníkov
konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom

zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní
z vykonaného dokazovania, ako aj z nesporných skutkových tvrdení navrhovateľov a vyšetrovaného
bolo možné dospieť k záveru, že vyšetrovaný trpí trvalou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nie

je schopný so všetkou zodpovednosťou, akú si takéto rozhodnutie vyžaduje v záujme ochrany jeho
zdravotného stavu, rozhodovať o svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe, ako ani mieste jeho pobytu
pri jeho liečbe. Nakoľko tu však bol i nesúhlas vyšetrovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná
potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§

387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom vyšetrovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,odvolacísúduvádza,žetentoodvolacídôvodjespôsobilýmodvolacímdôvodomvtedy,akstrane

bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,
právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prepchatých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne.

10.1 Pokiaľ vyšetrovaný namietal, že v dôsledku neprimeranej dĺžky konania o návrhu navrhovateľov
nemohol realizovať jemu patriace procesné práva, tak z jeho odvolania nie je zrejmé, výkon ktorých
procesných práv mu bol znemožnený a ako mu samotná dĺžka tohto konania znemožnila uskutočňovať
jeho procesné práva v takej miere, že by to malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivý

proces. Takýto nedostatok riadneho vymedzenia odvolacieho dôvodu nemohol odstrániť ani poukaz
vyšetrovaného na § 247 ods. 2 CMP, ktorý zakladá právo súdu v konaní o zmenu obmedzenia
spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti na právne úkony na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná, rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, podať najskôr
po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

V prejednávanej veci totiž nešlo o takýto prípad.

10.2 Odvolací súd zaoberajúc sa ďalej touto námietkou z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie po
obdržaní návrhu navrhovateľov dňa 14.08.2017, dňa 01.12.2017 doručil vyšetrovanému do vlastných
rúk návrh spolu s poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu, ako aj výzvu, aby tento oznámil

osobu, ktorá bude vykonávať funkciu jeho procesného opatrovníka v tomto konaní, uznesením č. k.
25Ps/18/2017 – 44 z 05.01.2018 ustanovil vyšetrovanému procesného opatrovníka v osobe F. K. H.
– L. M., uznesením č. k. 25Ps/18/2017 – 48 z 21.02.2018 nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Vítom Provazníkom s tým,
že znalcovi bol za účelom vypracovania znaleckého posudku zaslaný aj súdny spis dňa 11.04.2018.

Znalec podaním doručeným súdu dňa 10.05.2018 z dôvodu pracovnej vyťaženosti požiadal súd o
predĺženie termínu vypracovania uloženého znaleckého posudku s tým, že vzhľadom na objektívnu
anamnézu posudzovaného nie je isté kedy a či vôbec sa dostaví na znalecké vyšetrenie. Znalecký
posudok MUDr. Víta Provazníka číslo 9/2018 bol následne doručený súdu prvej inštancie dňa
17.05.2018. Súd uznesením č. k. 25Ps/18/2017 – 69 z 31.05.2018 priznal znalcovi znalečné za

vypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške525,90eur.Dňa25.06.2018súdnaprejednanievecinariadil
pojednávanie na termín 22.10.2018, na ktorý termín riadne a včas predvolal účastníkov konania, ako
aj opatrovníka vyšetrovaného a znalca. Navrhovateľ v 1. rade a v 3. rade, ako aj súdny znalec sa na
pojednávanienedostavili,hocidoručeniepredvolaniamaliriadnevykázané.Súdnapojednávanívypočul
právneho zástupcu navrhovateľov, ako aj navrhovateľa v 2. rade a za účelom ďalšieho dokazovania

pojednávanie odročil na 30.01.2019 s tým, že opätovne predvolá na pojednávanie súdneho znalca,
ako aj navrhovateľov v 1. a 3. rade. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2019 vypočul právneho
zástupcunavrhovateľov,navrhovateľav1.rade,navrhovateľkuv3.rade,vyšetrovaného,akoajsúdneho
znalca MUDr. Víta Provazníka a pojednávanie odročil na ďalšie dokazovanie na termín 08.04.2019 – za
účelomvypočutiasvedkyneM.C..Zároveňodporučilprávnemuzástupcovinavrhovateľovaprocesnému

opatrovníkovi vyjadriť sa k písomne na pojednávaní súdu doručenému vyjadreniu sa vyšetrovaného
k predmetu konania. Vyšetrovaný na tomto pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie vypracovaním
nového znaleckého posudku a zároveň oznámil súdu, že do konca februára 2019 bude na liečení
a zástupcu na svoje zastupovanie v tomto konaní si zvolí najneskôr v prvom marcovom týždni roku
2019. Uznesením č. k. 25Ps/18/2017 – 122 z 30.01.2019 súd priznal znalcovi odmenu za účasť

na pojednávaní vo výške 59,76 eur. Dňa 28.02.2019 na prejednanie veci nariadil pojednávanie na
termín 08.04.2019. Na pojednávaní súdu konanom dňa 08.04.2019 súd vypočul právneho zástupcu
navrhovateľov, právneho zástupcu vyšetrovaného, navrhovateľa v 1. rade, navrhovateľa v 2. rade,
navrhovateľku v 3. rade, vyšetrovaného a svedkyňu M. C. a pojednávanie odročil za účelom ďalšieho
dokazovania na termín 23.09.2019 – za účelom vypočutia svedkyne F. J.. Na pojednávaní konanom

dňa 23.09.2019 súd vypočul právneho zástupcu navrhovateľov, navrhovateľku v 3. rade, vyšetrovaného,
svedkyňu F. L. J. a pojednávanie odročil na deň 20.01.2020 za účelom výsluchu svedka D. R. a
pripojenie rozhodnutia OS Bratislava I, ktorým tento rozhodoval o prípustnosti poslednej hospitalizácie,
ako aj za účelom vykonania dopytu do nemocnice Mickiewiczova. Podaním doručeným súdu dňa08.01.2020 právny zástupca vyšetrovaného požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu
jeho účasti na zahraničnej pracovnej ceste s tým, že vyšetrovaný trvá na jeho osobnej účasti na
pojednávaní (č.l. 180). Na základe tejto žiadosti súd zrušil termín pojednávania nariadený na 20.01.2020

a dňa 23.01.2020 nariadil na prejednanie veci termín pojednávania na deň 27.04.2020, ktorý termín
bol sudcom dňa 25.03.2020 zrušený z dôvodu mimoriadnej situácie. Dňa 08.10.2020 súd nariadil
na prejednanie veci termín pojednávania na 03.02.2021, ktorý termín pojednávania bol opätovne
zo strany súdu z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie a nariadeného zákazu vychádzania dňa
18.01.2021 zrušený. Dňa 17.03.2021 súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 16.06.2021 a

zároveň vyžiadal správu o zdravotnom stave vyšetrovaného od F. J.. F. J. podaním, doručeným súdu
dňa 27.04.2021, súdu oznámila, že vyšetrovaný je hospitalizovaný na PK UNB, z ktorého dôvodu
sa nevie vyjadriť k jeho zdravotnému stavu. Vyšetrovaný podaním doručeným súdu dňa 04.06.2021
požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z dôvodu jeho dlhodobej PN (č.l. 234). Nakoľko
vyšetrovaný spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania nepredložil aj potvrdenie o jeho PN, súd ho
podaním z 10.06.2021 vyzval na doloženie potvrdenia o PN. Následne súd podaním zo 14.06.2021

oznámil vyšetrovanému, že jeho návrhu na odročenie pojednávania vyhovel. Dňa 16.06.2021 súd
pojednávanie odročil na 01.12.2021. Tento termín pojednávania bol zo strany súdu zrušený dňa
15.10.2021 z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne. Dňa 14.01.2022 bol spis pridelený novému
sudcovi JUDr. Miroslavovi Jankolovi (číslo listu 291). Dňa 24.11.2022 súd vyzval súdneho znalca MUDr.
Provazníka, aby aktualizoval podaný znalecký posudok číslo 9/2018 a aby uviedol, či došlo k zmene

zdravotného stavu vyšetrovaného s tým, že aktualizovaný posudok mal doručiť súdu v lehote do 30 dní.
MUDr. Provazník podaním doručeným súdu dňa 10.01.2023 oznámil, že výzve súdu nevyhovie. Dňa
16.06.2023 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie novému sudcovi JUDr. Petrovi Kalatovi (č.l.
321). Dňa 03.07.2023 súdny znalec MUDr. Vít Provazník súdu oznámil, že vo veci bude lepšie, ak súd
ustanoví na posúdenie zdravotného stavu vyšetrovaného nového znalca. Následne súd uznesením č. k.

B4 – 25Ps/18/2017 – 324 z 03.07.2023 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Klaudiou Stanislavovou, ktorej uložil povinnosť v lehote 30 dní
spracovať znalecký posudok. Spis bol doručený súdnej znalkyni dňa 04.08.2023. Súdna znalkyňa
podaním, doručeným súdu 19.12.2023, súdu oznámila, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti
posudok dodá súdu do 30 dní. Podaním z 01.02.2024 súd urgoval u súdnej znalkyni vyhotovenie

znaleckého posudku s tým, že jej uplynula aj 30 dňová predĺžená lehota na dodanie posudku. Zároveň
znalkyňu vyzval na oznámenie prekážky, z dôvodu ktorej k jeho vypracovaniu nedošlo. Znalecký
posudok MUDr. Klaudie Stanislavovej číslo 07/2024 bol súdu prvej inštancie doručený 31.01.2024.
Následne súd uznesením č. k. B 4 – 25Ps/18/2017 – 353 z 05.02.2024 priznal znalkyni znalečné za
vypracovanie znaleckého posudku vo výške 685,37 eur. Dňa 08.02.2024 súd nariadil na prejednanie

veci pojednávanie na termín 08.04.2024, na ktoré pojednávanie predvolal účastníkov konania, ako aj
ich zástupcov a súdnu znalkyňu. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2024 vypočul súdnu znalkyňu,
právnu zástupkyňu navrhovateľov, procesného opatrovníka, svedkyňu M. C. a vyšetrovaného. Následne
po vykonaní dokazovania listinami zakladanými účastníkmi konania do spisu a vyhlásení dokazovania
za skončené, vyhlásil vo veci samej rozsudok.

10.3 Vzhľadom na vyššie uvedené a zohľadniac aj skutočnosť, že na všetky nariadené pojednávania
boli účastníci konania riadne a včas predvolaní a že im boli doručené všetky písomnosti (vyjadrenia,
ako aj listinné dôkazy), ktoré boli doručené aj súdu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie konal vo veci priebežne, účelne a hospodárne, vykonával dôkazy potrebné na rozhodnutie

vo veci a pokiaľ aj konanie trvalo viac ako 6 rokov, počas vykonávania procesných úkonov súdu
nedošlo nesprávnym procesným postupom súdu k znemožneniu vyšetrovanému uskutočňovať jemu
patriacej procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Námietka vyšetrovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu majúcou za následok znemožnenie
vyšetrovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces, preto nemohla obstáť.

11. Pokiaľ ide o námietku vyšetrovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávny skutkovým
zisteniam, že vyšetrovaný nie je schopný samostatne rozumne rozhodovať o svojom zdravotnom stave
a o svojej liečbe, ako ani mieste pobytu pri jeho liečbe, odvolací súd uvádza: V konaní z vykonaného

dokazovania bolo preukázané, že vyšetrovaný od roku 2002 trpí chronickým duševným ochorením
(s dubiózne nepriaznivou prognózou jeho ďalšieho vývoja), a to nediferencovanou schizofréniou,
v dôsledku ktorej má bludnú náladu, bludný obsah myslenia sýtený extrapotenčnými bludnými obsahmi,
jehomyslenieje vakútnomstavedezintegrovanoroztrieštené,doplnenéintrapsychickýmihalucináciamis dopadom na dezintegrované správania s redukovaným kontaktom s realitou, dôsledkom čoho je
aj jeho nekritickosť k jeho ochoreniu spojená s odmietaním pravidelnej psychofarmakologickej
medikamentóznej liečby s tým, že toto myslenie vedie vyšetrovaného k neoblomnému presvedčeniu o

svojej výnimočnosti, a tým aj nutnosti, aby sa mu okolie podriadilo. V dôsledku jeho duševnej choroby
vyšetrovaný koná labilne, až nevyspytateľne, s rizikom rapatu až heteroagresivity. Trpí anamnestickými
poruchami správania v rámci dezintegrácie konania, prítomné sú bizarnosti, noncompilance v
ambulantných podmienkach, paranoidne nastavené voči farmakoterapii. Následkom duševnej poruchy
je jeho kontakt s realitou redukovaný. Jeho ochorenie si v minulosti vyžadovalo opakované početné

hospitalizácie vyšetrovaného v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré bolo nutné vykonať
takmer výlučne bez jeho súhlasu, nakoľko pre svoju trvalú duševnú poruchu neuvedomujúci si potrebu
jej akútnej liečby, tento súhlas s liečbou nedôvodne odmietol udeliť.

11.1 Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyšetrovaný
vzhľadom na svoju trvalú duševnú poruchu nie je schopný samostatne rozumne (so všetkou

zodpovednosťou akú si takéto rozhodnutie vyžaduje v záujme ochrany jeho zdravotného stavu)
rozhodovať o svojom zdravotnom stave – o potrebe zdravotnej starostlivosti, spôsobe, čase,
trvaní a mieste jeho pobytu pri jeho liečbe, a preto obmedzil vyšetrovaného v spôsobilosti na
právne úkony spôsobom uvedeným vo výroku I. rozsudku a vyšetrovanému ustanovil opatrovníka,
ktorý ho bude zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré mu bola spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, rozhodol vecne správne. Neobstojí preto námietka vyšetrovaného, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkový zisteniam potrebným pre rozhodnutie vo veci. Nakoľko postihnutie
vyšetrovaného duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá vyšetrovanému znemožňuje racionálne
posudzovať jeho aktuálny zdravotný stav a potrebu konkrétnej liečby nevyhnutnej na jeho udržanie bez
opakovaných dekompenzácií jednoznačne vyplýva nielen z vyjadrení účastníkov konania, zdravotnej

dokumentácie vyšetrovaného, výpovedí v konaní vypočutých svedkov, rozhodnutí súdov o zákonnosti
zadržaní vyšetrovaného v zdravotníckych zariadeniach počas jeho nedobrovoľných hospitalizáciách,
ale aj zo záverov znaleckého dokazovania súdnymi znalcami, neobstojí len všeobecná námietka
vyšetrovaného (ako osoby odborne nespôsobilej hodnotiť vecnú správnosť záverov znaleckých zistení
súdnych znalcov ustanovených súdom v tomto konaní), že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

vychádzal len zo znaleckých posudkov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám vyjadreným v § 35 CMP,
nakoľko pôsobia formálne a nezohľadňujú komplexný obraz života vyšetrovaného.

12. Nakoľko súd prvej inštancie neobmedzil vyšetrovaného v jeho spôsobilosti na právne úkony
súvisiace s nakladaním s majetkom vyšetrovaného, ako aj súvisiace s konaním voči štátnym orgánom,

námietky vyšetrovaného o nesprávnosti záverov súdnych znalcov v týchto otázkach odvolací súd
považoval pre rozhodnutie v tejto veci za bezpredmetné.

13. Pre rozhodnutie vo veci ďalej bolo nepodstatným, že vyšetrovaným svojvoľne nastavená liečba mu
umožňuje určitú časť roka sa subjektívne cítiť dobre a stabilizovane a že vyšetrovaný medikamentóznu

liečbu neodmieta apriori, ale len v určitom rozsahu, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že po iracionálnom vysadení riadnej farmakoterapeutickej liečby u vyšetrovaného dochádza
k opakovaným dekompenzáciám jeho psychického stavu, s následkami vyžadujúcimi si jeho opakované
(nútené) hospitalizácie, potrebné na opätovné nastavenie vyšetrovaného na medikamentóznu liečbu
potrebnú na odstránenie nastalých dekompenzácii a ich následkov. Na takomto správnom závere súdu

nič nemení ani iracionálny a nekritický názor vyšetrovaného, že „jemu to za to stojí“, lebo v období medzi
dekompenzačnými periódami sa subjektívne cíti dobre, že v tom čase sa podľa jeho názoru symptómy
jeho ochorenia neprejavujú, že asistencia polície pri hospitalizácii pacientov s psychickým ochorením
je v dnešnej dobe bežná, že na zhoršovanie jeho zdravotného stavu má podiel aj prebiehajúce súdne
konanie, že rodinní príslušníci mu pri zvládaní jeho ochorenia nepomáhajú a podobne.

14. Pokiaľ vyšetrovaný v odvolaní poukazuje na rôzne názory, tzv. minoritných psychiatrov ohľadom
liečby duševnej poruchy vyšetrovaného, pre poriadok odvolací súd dodáva, že z rozhodnutia súdu prvej
inštancie na jednej strane nevyplýva, že by súd nariadil vyšetrovanému nepretržitú medikamentóznu
liečbu a na druhej strane podľa názoru odvolacieho súdu takéto názory hoc aj tzv. minoritných

psychiatrov bez ďalšieho nespochybňujú vecne správny záver súdu prvej inštancie o potrebe
obmedzenia vyšetrovaného spôsobilosti na právne úkony v rozsahu vymedzenom vo výroku I. rozsudku
z dôvodu, že vyšetrovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný samostatne posúdiť
relevantnosť, respektíve potrebu vykonania právnych úkonov týkajúcich sa poskytovania mu zdravotnejstarostlivosti, a to najmä udelenia súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o
potrebe zdravotnej starostlivosti a o spôsobe, čase a mieste liečby, jeho hospitalizácii, rozhodovania
o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia vrátane ústavného zariadenia a

dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Otázka posúdenia vhodnosti
odbornými lekármi indikovanej medikamentóznej liečby vyšetrovaného (vzhľadom na jeho duševnú
poruchu) nie je predmetom tohto konania, a preto aj všetky námietky vyšetrovaného smerujúce na
jednej strane ku spochybneniu odbornými lekármi mu indikovanej liečby a na druhej strane smerujúce
k obhajovaniu ním nastavenej liečby, odvolací súd považoval za bezpredmetné pre rozhodnutie o

podanom návrhu, bez potreby s nimi sa osobitne vysporiadať.

15. Obdobne pre rozhodnutie vo veci samej neboli podstatnými ani skutkové okolnosti a pozorovania
tretích osôb (jeho asistentov, prípadne jeho susedov) o jeho schopnosti time managementu, plánovania
si využitia jeho pracovného dňa, schopnosti dodržiavania termínov pri vystavovaní faktúr pre majstrov, o
jeho schopnosti v oblasti obchodnej komunikácie, právneho povedomia, starostlivosti o psa, schopnosti

dokončovať rekonštrukciu svojho bytu, schopnosti vykonávať práce v záhrade, v domácnosti, o jeho
záujme zaradiť sa do pracovného procesu a podobne, ktoré skutkové okolnosti sa vyšetrovaný
snažil preukazovať čestnými vyhláseniami p. D. F., F. M. G. a p. F. L.. Uvedené osoby podľa
vyjadrenia vyšetrovaného pomáhali vyšetrovanému pri obstarávaní si bežných záležitostí, a tak neboli
spôsobilé z dôvodu ich vysoko subjektívneho charakteru a osobného zaangažovania, bez potrebného

(nestranného) odborného podkladu prispieť k skutkovým záverom potrebným pre samotné rozhodnutie
o potrebe obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného. Preto odvolací sú nepovažoval za potrebné doplniť
dokazovanie takýmito vyšetrovaným navrhovanými dôkazmi. Obdobné platí aj pre čestné vyhlásenie
matky vyšetrovaného F. M. C. z 05.09.2024, ale aj pre vyšetrovaným predloženú prepúšťaciu správu
z Kúpeľov Vyšné Ružbachy a.s. zo 06.05.2023 a lekársku správu Slovenských liečebných kúpeľov

Piešťany z 24.03.2024, ktoré vypovedajú o vplyve kúpeľnej liečby na zdravotný stav vyšetrovaného,
prípadne o správe U. A. F. H. MBBS AKCMRCPsych z 10.01.2025, ktorá bola vypracovaná za účelom
posúdenia možných kontraindikácií u vyšetrovaného pri absolvovaní jeho kúpeľnej liečby v Smrdákoch.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, toto
konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne

dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

18. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).