Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010581
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722010581.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin
súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí dňa
27. septembra 2023 o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
6T/47/2022 zo dňa 27.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j rozsudok Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 6T/47/2022 zo dňa 27.01.2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku v r a c i a v e c okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/47/2022 zo dňa 27.01.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase dňa 26.05.2017 vykonal v Meste Zvolen, v mieste trvalého bydliska v
rodinnom dome na A. B. XXXX/XX, C. D., ako otec súlož so svojou dcérou A. B., nar. XX.XX.XXXX,

ktorá otehotnela a dňa 25.02.2018 porodila syna mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého je, na základe
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča ČES:PPZ-KEU-SL-
EXP-2020/2877 zo dňa 29.01.2021, biologickým otcom.

Za to mu súd podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov, pričom výkon trestu mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Naproti tomu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku okresný súd obžalovaného A. B. oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 354/17/6611-107 zo dňa 13.10.2022 pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby v roku 2011 do 11.07.2018 v Meste Zvolen, v mieste trvalého bydliska v
rodinnom dome na A. B. XXXX/XX, C. D. a na iných miestach ako rodič, otec, v tom čase maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, žijúci s ňou v spoločnej domácnosti, využil jej bezbrannosť a nevedomosť
o pohlavnom styku a sexuálnych praktikách, pričom v tom čase maloletá A. B. vzhľadom na túto

skutočnosť nekládla odpor voči jeho konaniu, túto bozkával na krku, ohmatával jej prsia, ohmatával ju
na intímnych miestach, čo sa následne pravidelne opakovalo a opakovane, takmer každý deň, s ňouvykonával súlož i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že jeho dcéra v tom čase ešte nedovŕšila 15-ty
rok veku a s týmto konaním pokračoval aj po dovŕšení jej 15-teho roku veku, kedy sa už aj bránila tak,
že ho kopala a kričala, pričom tento sexuálny vzťah trval do 11.07.2018, kedy A. B. dovŕšila plnoletosť,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to proti
výroku o vine a treste, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate

vyplynulo, že prokurátor sa nemohol stotožniť s výškou trestu, ktorý bol uložený obžalovanému. V tejto
súvislosti vyhodnotil dôkaznú situáciu, predovšetkým výpovede poškodenej, svedkov F. G. a H. B.,
poukázal aj na závery znaleckých posudkov znalcov PhDr. Štefánie Stanislavovej, ktorá okrem iného
konštatovala, že vplyv inej osoby, či osôb je pri výpovediach poškodenej vysoko pravdepodobný
z viacerých dôvodov, ktoré uviedla v znaleckom posudku.

Ďalej prokurátor poukázal na znalecký posudok I. J. F. ohľadne uspokojovania sexuálnej potreby
obžalovaným v súvislosti s motívom spáchania skutku.

V neposlednom rade prokurátor hodnotil vierohodnosť výpovede poškodenej a preto sa nestotožnil
so závermi prvostupňového súdu ohľadne zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací pred tým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej podľa § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade
s ustanovením § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods.
1, ods. 2 Trestného poriadku a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania, alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa

§ 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd preskúmal predložený spisový materiál a napadnutý rozsudok, pričom zistil, že nemožno

konštatovať, že rozsudok prvostupňového súdu obsahuje odôvodnenie v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Trestného poriadku a zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Prvostupňový
súd totiž nevenoval náležitú pozornosť všetkým relevantným okolnostiam, k samotnému meritórnemu
rozhodnutiu dospel predčasne, bez toho, aby boli všetky skutočnosti náležite objasnené a aby na
základe toho boli skutkové zistenia úplné, jasné a zrozumiteľné. Prvostupňový súd sa dopustil vážneho

pochybenia pri hodnotení vykonaných dôkazov z hľadiska ich obsahu a nevysporiadal sa správne so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ktoré je založené na nedostatočných zisteniach.

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože
napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Trestný poriadok ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je
umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť svojvôle z ich
strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých

dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Pre správne odôvodnenie rozsudku z hľadiska
právnych úvah treba konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného
činu obsiahnuté, v skutkovom zistení súdu preukázané, a to z hľadiska všeobecnej aj osobitnej častiTrestného zákona. Právo na riadne, logické, racionálne a presvedčivé rozhodnutie je súčasťou práva na
spravodlivý súdny proces v zmysle § 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový súd vo veci rozhodol predčasne,
keďže vo vzťahu k rozhodnutiu v časti o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku pre skutok kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a poruším zásady
hodnotenia dôkazov, keďže súd vyhodnotil predovšetkým výpovede poškodenej A. B. ako rozporuplné,

s ktorými záznamami z výsluchu poškodenej sa oboznámil na hlavnom pojednávaní v zmysle § 270 ods.
2 Trestného poriadku. Poškodená je pritom plnoletá a súd ju osobne nevypočul, napriek konštatovaným
rozporom v jej výpovediach.

Súd v tomto smere mal osobne vypočuť poškodenú A. B. a pokúsiť sa odstrániť vytýkané rozpory vo
výpovediach poškodenej, keďže táto je jediným priamym svedkom proti obžalovanému. Z uvedeného

dôvodu bolo nutné poškodenú vypočuť na hlavnom pojednávaní a v tomto prípade tomu nebránila
ani zvýšená miera ochrany svedkyne poškodenej. Výsluch bolo potrebné vykonať v neprítomnosti
obžalovaného. Súd by mal vykonať také opatrenia, aby sa poškodená nestretla v súdnej budove
s obžalovaným. Vykonanie výsluchu poškodenej je potrebné pre objektívnejšie posúdenie vyhodnotenia
vierohodnosti výpovedí poškodenej.

Ďalej odvolací súd zistil, že v napadnutom rozsudku v súvislosti s hodnotením vierohodnosti výpovedí
poškodenej sa okresný súd vôbec nevysporiadal so znaleckým dokazovaním, navyše prvostupňový súd
ani neuviedol, prečo neveril záverom znaleckého posudku týkajúceho sa práve vierohodnosti výpovedí
poškodenej. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s námietkami obžaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie prvostupňového súdu, jeho úlohou po vrátení veci na
opätovné prejednanie a rozhodnutie bude vypočuť poškodenú A. B. k odstráneniu rozporov v jej
výpovediach a k skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie vierohodnosti jej výpovedí. Ďalej
prvostupňový súd musí vyhodnotiť znalecké dokazovanie aj vo vzťahu k vierohodnosti výpovedí

poškodenej a vykonané dôkazy opätovne vyhodnotiť jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vo veci meritórne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie potom
uviesť v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4

Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.