Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201681
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1722201681.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci

žalobkyne: O. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, Z. B., štátny občan SR, zast. JUDr. Róbert
Bockanič, advokát so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XXX/XX, Z. B., štátny občan SR, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu takto:

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikazuje:

- zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenom v UNICREDIT BANK CZECH REPUBLIC AND SLOVAK vo výške 361,68 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikazuje:
- nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. B., obec Z. B., okres A., zapísané na LV
č. XXXX:
- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 396 m2

- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 188 m2, vo všeobecnej hodnote 307 000,- eur
- zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenom v Tatra banke a.s. vo výške 202,71 eur

II. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 103 785,15 eur, v lehote do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.9.2022, podanou na súd dňa 14.9.2022, sa žalobkyňa domáhala, aby súd
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktorých manželstvo, uzavreté dňa 23.9.2006,
bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa 25.11.2020, právoplatným dňa
7.10.2021, rozvedené, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo, pričom k dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva /ďalej len „BSM“/ nedošlo.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že ku dňu zániku BSM do neho patril nehnuteľný majetok, zapísaný na
LV č. XXXX kat. územie Z. B.: pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 396 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere188 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/
XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, v trhovej hodnote na úrovni 350 000,- eur - 400
000,- eur, v kontexte ponúk realitných kancelárií, inzerujúcich predaj porovnateľných nehnuteľností v kat.

území Z. B.. Medzi stranami nepanuje zhoda ohľadne trhovej hodnoty nehnuteľností, žalovaný zastáva
názor, podľa ktorého je ich trhová hodnota vo výške 250 000,- eur. Z rodinného domu bola spolu s
maloletými deťmi pre správanie sa žalovaného nútená sa v januári 2020 odsťahovať, v súčasnosti ho
obýva výlučne žalovaný, vymenil zámky na rodinnom dome, neumožňuje jej slobodne sa do neho dostať
a nerušene sa v ňom zdržiavať, účelovo, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jeho vlastníctva. Jej cieľom

je, aby bolo ich BSM vyporiadané čo najrýchlejšie a hospodárnejšie, preto nechce v rámci tohto konania
riešiť otázku, či BSM tvorí alebo netvorí aj iný majetok. M8 vedomosť o tom, že žalovaný má úspory,
investície a poistenia, pričom má dôvodne za to, že majú pôvod v prostriedkoch, patriacich do BSM.
Taktiež za trvania manželstva nadobudli viacero automobilov, u ktorých je sporné, či patria do BSM
Navrhla prikázanie označených nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného za vyrovnací podiel
vo výške 200 000,- eur.

3. Za prostriedky procesného útoku žalobkyňa v žalobe označila znalecké dokazovanie na odborné
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalcom, ustanoveným súdom a k žalobe pripojila listinné
dôkazy: 8 internetových ponúk realitných kancelárií, výpis z LV č. XXXX k. ú. Z. B., obec Z. B., okres
Pezinok, rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.: XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.11.2020, s doložkou

právoplatnosti dňom 1.12.2020.

4. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 18.11.2022, písomne zo dňa 27.11.2022 vyjadril tak, že
podáva vzájomnú žalobu s návrhom na vyporiadanie celého BSM. Vo vyjadrení potvrdil, že k dohode
o vyporiadaní BSM nedošlo ani prostredníctvom mediátora, lebo žalobkyňa taktizovala, kalkulujúc s

rastúcimi cenami na realitnom trhu.. Žalobkyňa v žalobe neberie do úvahy skutočnosť, že každá zo strán
vniesladomanželstvaajsvojvlastnýmajetok,ktorýnespadaldomasyBSMabolpoužitýnazhodnotenie
a zväčšenie spoločného majetku. Ide predovšetkým o jeho byt, nadobudnutý ešte pred uzatvorením
manželstva, ktorý počas manželstva musel predať, aby zo získaných peňazí kúpili pozemok na výstavbu
spoločného rodinného domu a z ktorej sumy s spočiatku financovala jeho výstavba. Pozemok súčasne

slúžil aj ako záloha na úverovej zmluve od VÚB, ktorú získali peniaze na ďalšie stavebné práce na ich
dome. Je zarážajúce, že žalobkyňa nespomenula, že aj ona vniesla zo svojho do spoločného majetku
istú finančnú sumu, ktorú dostala od rodičov a ktorú použili počas výstavby domu. Súčasne žalobkyňa
neuviedla, že počas splácania spoločného úveru požiadal svoju matku o pôžičku sumy 25 000,- eur, aby
mohli hypoúver predčasne splatiť, čo jeho matka, hlavne kvôli vnúčatám, ochotne urobila. Keď sa jeho

matka dozvedela, že žalobkyňa svojím nezodpovedným konaním rozbila rodinu, požiadala o okamžité
vrátenie požičaných peňazí. Ide o spoločný dlh, ktorý je potrebné započítať na strane pasív. Žalobu, ako
neúplnú a nepravdivú /nakoľko je nevyhnutné, aby súd rozhodol o vyporiadaní aj ostatného spoločného
majetku, predovšetkým o pasívach/ navrhol zamietnuť.

5. Dňa 9.12.2022 žalovaný podal na súd „vzájomnú žalobu“ zo dňa 20.11.2022, o vyporiadanie BSM,
k sp. zn. 4C XX/XXXX, v ktorej označil rovnaké nehnuteľnosti, ako žalobkyňa v žalobe, ako patriace
do BSM tvrdiac, že v čase zániku BSM mali hodnotu podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vo
výške 307 000,- eur, ďalej zostatok na spoločnom bankovom účte ku dňu právoplatnosti rozvodu vo
výške 254,- eur. Do BSM nadobudnuté 2 osobné motorové vozidlá /BMW rad1 a Renault Megane/,

ako aj hnuteľné veci /predovšetkým zariadenie a vybavenie domu/ si vyporiadali dohodou. Pozemok
na výstavbu rodinného domu kúpili za peniaze, ktoré získali predajom bytu na T. X v N., ktorý bol v
jeho výlučnom vlastníctve /nebol súčasťou BSM/. Kúpna cena vo výške 94 270,73 eur bola teda jeho
výlučnýmmajetkom,ktorýmprispelnaspoločnýmajetok.Samotnúvýstavburodinnéhodomufinancovali
aj z hypotekárneho úveru od VÚB vo výške 40 000,- eur; úver bol splácaný z jeho účtu splátkami vo

výške148,55eurmesačnedoroku2015.Ďalejnavýstavburodinnéhodomupoužilipeniaze,ktorédostal
darom od Aeroklubu Vajnory a to vo výške 1 045 000,- Sk /34 687,65 eur/. Ako dar boli jeho výlučným
vlastníctvom, ktoré použili na výstavbu a zhodnotenie rodinného domu v plnej výške. Navyše z dôvodu
ekonomickej efektívnosti mal snahu splatiť hypotéku skôr, preto poprosil svoju matku o pôžičku 25 000,-
eur zvyšnej dlžnej sumy, aby mohli úver predčasne splatiť, čím sa rodine zlepšila ekonomická situácia.

Peniaze matka požičala a to bezúročne. Po tom, čo žalobkyňa znemožnila jeho matke stretávať sa,
požiadala matka o okamžité vrátenie pôžičky a to oboma manželmi. Keďže strany sporu už dlhšiu dobu
pred rozvodom nežili v spoločnej domácnosti od svojvoľného odchodu žalobkyne v januári 2020, od toho
momentu všetky náklady na nehnuteľnosti uhrádzal výlučne on zo svojich prostriedkov, hoc z uzavretýchzmlúv s dodávateľmi boli solidárnymi dlžníkmi. Od 1.1.2020 do podania tejto vzájomnej žaloby /za 35
mesiacov/ uhradil preddavkovo zálohy na rodinný dom spolu vo výške 3 671,50 eur /plyn 51,- eur/
mesačne, elektrina 25,- eur/mesačne, poistenie nehnuteľnosti 9,- eur/mesačne, operátor TV 7,- eur a

internetu 10,- eur/mesačne, odpad 2,90 eur/mesačne, daň z nehnuteľností za roky 2020 - 2022 vo výške
91,08 eur. Nakoľko žalobkyňa neustále presadzovala uspokojovanie nadštandardných potrieb, nebola
schopná hospodáriť a účelne nakladať s financiami, nemali žiadne úspory na vkladných knižkách ani na
bankových účtoch. Vzhľadom na fakt, že spoločný rodinný dom je prvým a jediným domovom ich malých
dcér od narodenia, považuje za vhodné, aby sa deti vrátili domov a preto „súhlasí“, aby nehnuteľnosti

so zabudovaným vybavením zostali vo vlastníctve žalobkyne. Navrhol, aby boli nehnuteľnosti /pozemky
a stavba rodinného domu, zapísané na LV č. XXXX k. ú. Z. B./ prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne za náhradu vo výške 153 500,- eur, aby súd vyporiadal jeho náhradové pohľadávky voči BSM
- žalobkyni uložil povinnosť vrátiť mu: sumu 94 270,73 eur, sumu 34 687,65 eur, sumu 12 500,- eur a
nahradiť sumu 1 881,29 eur; do výlučného vlastníctva žalovaného aby súd prikázal 2 osobné motorové
vozidlá /BMW rad1 a Renault Megane/, záväzok z pôžičky peňazí vo výške 25 000,- eur voči veriteľovi

I. B. a uložil mu povinnosť zaplatenia náhrady 127,- eur žalobkyni zo sumy zostatku na spoločnom
bankovom účte.

6. Žalovaný za prostriedky procesnej obrany vo „vzájomnej žalobe“ označil výsluch strán sporu a k
podaniu pripojil listinné dôkazy: 1. stranu rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k.: XP/XXX/XXXX-XXX

zo dňa 25.11.2020, s doložkou právoplatnosti dňom 1.12.2020, výpis z LV č. XXXX k. ú. Z. B., obec Z.
B., okres A., kúpnu zmluvu zo dňa 11.9.2009, darovaciu zmluvu č. V.-D-XX zo dňa 8.4.2006, zmluvu
o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 27.4.2010, informatívne výpisy
z bankových účtov, vedených v Tatra banke a.s. a vo VÚB a.s., 1. strana znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalca Ing. Olivera Majdúcha, zmluvu o pôžičke zo dňa 27.5.2015, výzvu na vrátenie pôžičky zo

dňa 4.12.2020, vyúčtovacie faktúry za plyn, elektrinu, faktúru Orange Slovensko a.s. rozhodnutia obce
Slovenský Grob o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady za rok 2021, o vyrubení dane z
nehnuteľnosti za rok 2021, výpis z osobného účtu žalovaného, vedeného v Tatra banke a.s. o zostatku
ku dňu 30.12.2020, prehlásenie žalobkyne zo dňa 21.6.2019.

7. V súvislosti s podaním žalovaného zo dňa 20.11.2022 súd dáva do pozornosti, že prípade žaloby
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie,
v ktorom majú strany sporu zároveň postavenie žalobcu aj žalovaného. Strana má tak možnosť
robiť návrhy, týkajúce sa rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní, v ktorom
sa rozhoduje o žalobe na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podanej druhou

stranou /uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. 9. 2018, č. k. IV. ÚS 479/2018-28/.

8. Žalobkyňa následne vo vyjadrení zo dňa 15.12.2022 k vyjadreniu žalovaného k žalobe k veci
uviedla, že popiera tvrdenia žalovaného o kúpe pozemku v k. ú. Z. B. z peňazí, získaných z
predaja bytu žalovaného tvrdiac, že na to boli použité finančné prostriedky, patriace do BSM, resp.

finančné prostriedky, ktoré predstavovali jej finančné úspory spred manželstva. Ak by boli použité
výlučné prostriedky žalovaného, bol by iba on v postavení kupujúceho. Namietla, že žalovaný nijak
nešpecifikoval /a nepreukázal/ aká výška finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve sa použila
na kúpu pozemku a na výstavbu rodinného domu, patriaceho do BSM. Potvrdila, že jej rodičia počas
manželstva darovali finančné prostriedky na realizáciu výstavby rodinného domu, patriaceho do BSM,

tak, ako uvádzal žalovaným, pričom išlo o sumu 20 000,- eur, ktoré z jej výlučného vlastníctva boli
použité na nadobudnutie spoločného majetku. Žiadala, aby súd prihliadal aj na existenciu nepriameho
majetkového prospechu, ktorý zabezpečila v prospech BSM, keď počas výstavby spoločného domu
ako rodina obývali dvojizbový byt vo vlastníctve jej rodičov, bezodplatne. Poprela tvrdenie žalovaného
o existencii údajnej pôžičky od jeho matky, namietla, že nebola zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke,

nemala o nej vedomosť, ak žalovaný uzavrel zmluvu o pôžičke, tak jedine ako samostatný dlžník vo
vlastnom mene; namietla, že žalovaný nešpecifikuje ani to, kedy mala byť takáto pôžička poskytnutá a
nepreukazuje tvrdenie, že peniaze, získané z pôžičky mali byť následne použité na splatenie zostatku
hypotekárneho úveru. Navrhla na takto vzniknutý dlh žalovaného neprihliadať; ak údajnú pôžičku matke
vrátil, z prostriedkov, patriacich do BSM, tak je povinný v rámci vyporiadania BSM nahradiť to, čo zo

spoločného majetku vynaložil na splatenie jeho samostatného dlhu.

9. V ďalšom vyjadrení zo dňa 8.2.2023 k „vzájomnej žalobe“ žalovaného žalobkyňa namietla neúplnosť
listinného dôkazu žalovaného /iba 1. strana znaleckého posudku/, odmietla tvrdenie žalovaného opoužití prostriedkov, získaných darom od Aeroklubu Vajnory, na výstavbu a zveľadenie ich rodinného
domu s poukazom na dátum uzatvorenia darovacej zmluvy /8.4.2006/, t.j. 4 roky pred začatím výstavby
rodinného domu, spochybnila autenticitu darovacej zmluvy s tým, že možno išlo o zastretý právny

úkon /spochybnila darovanie tak značnej sumy občianskym združením fyzickej osobe/, tiež namietla,
že žalovaný o prijatí daru nepredložil žiaden dôkaz, ani dôkaz, že takéto finančné prostriedky v plnom
rozsahu, ako sám tvrdí, použil na výstavbu a zveľadenie ich rodinného domu. K pôžičke peňazí od
matky žalovaného zopakovala, že o nej nemala vedomosť a písomnú zmluvu o pôžičke vidí po prvý
krát, má dôvodné podozrenie, že nebola uzatvorená v roku 2015, pokiaľ mala byť poskytnutá pred

uzavretím písomnej zmluvy o pôžičke a v hotovosti, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o jej prijatí,
nemožno z nej ani vyvodiť priamy vzťah so splatením hypotekárneho úveru. O neexistencii tvrdenej
pôžičky svedčí aj tlačivo „návrh vyporiadania majetku BSM“ - návrh, predložený jej žalovaným v čase
po rozvode manželstva, z ktorého existencia takejto pôžičky nevyplýva, ani tvrdenie žalovaného o
vnesení do BSM sumy 34 687,65 eur, ktorú mal získať darom. Akékoľvek nároky matky žalovaného
neuznáva. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že na kúpu pozemku boli použité aj finančné prostriedky, ktoré

patrili výlučne jej aj prostriedky patriace do BSM, tiež že k predčasnému splateniu úveru došlo zo
spoločných prostriedkov. Skutočnosť, že si vzali hypotekárny úver svedčí o tom, že v čase výstavby
rodinného domu nemali dostatočné prostriedky na úhradu nákladov s tým spojených, čo popiera tézu
žalovaného, že na nadobudnutie pozemkov a výstavbu rodinného domu mali byť v celom rozsahu
použitéprostriedky,ktorézískaldaromazoziskuzpredajajehobytu,čobyvsúhrnepredstavovalosumu

128 958,38 eur. Ak by touto sumou skutočne disponovali, neboli by nútení žiadať hypotekárny úver /
zmluva o úvere bola uzatvorená v apríli 2010 a získanými prostriedkami mala byť financovaná už úvodná
časť výstavby domu. K požiadavke náhrady nákladov, spojených s bývaním v rodinnom dome žalobkyňa
odmietla akúkoľvek kompenzáciu s odôvodnením, že spoločný rodinný dom bola nútená opustiť pre
fyzickéapsychickéútrapyzostranyžalovaného,žalovanýdomsámužívaasámužívajednotlivéplnenia

s tým spojené. Záverom zotrvala na návrhu, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva
žalovaného.

10. Prílohou vyjadrenia bol listinný dôkaz: návrh vyporiadania majetku BSM.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie na návrh strán výsluchom strán, svedkov: H. T., L.. I. B., L.. M.
B., oboznámením listinných dôkazov, ako sú uvedené vyššie /vrátane súkromno-znaleckého posudku
č. XX/XXXX, predloženého kompletne žalovaným/, predložených za konania, lustráciou v bankových
systémoch a ďalšími listinnými dôkazmi, v priebehu konania predkladanými stranami sporu a zistil
nasledovný skutkový stav, podstatný pre posúdenie a rozhodnutie vo veci:

12. Manželstvo strán sporu bolo uzatvorené dňa 23.9.2006, ktorým dňom im zo zákona vzniklo
BSM a právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.: XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa
25.11.2020, s doložkou právoplatnosti dňom 1.12.2020. BSM tak vzniklo dňa 23.9.2006 a zaniklo
dňa 1.12.2020. Z manželstva strán sporu pochádzajú 2 maloleté deti: N., nar. X.X.XXXX a R.,

nar. XX.XX.XXXX, obe na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Z odôvodnenia
skráteného rozsudku nevyplývajú žiadne také skutočnosti/okolnosti, na ktoré by mal súd pri vyporiadaní
BSM prihliadať. BSM strán sporu nebolo za trvania manželstva zrušené, ani zúžené.

13.Podľapísomnejdarovacejzmluvyč.V.-D-XXzodňa8.4.2006,žalovanýakoobdarovaný,boldarcom,

AEROKLUB BRATISLAVA, občianske združenie, pre uzavretím manželstva a teda aj pred vznikom
BSM, obdarovaný finančnými prostriedkami vo výške 1 045 000,- Sk /34 687,65 eur/. Suma 1 045 000,-
Sk bola pripísaná na bankový účet, vedený na meno žalovaného v Tatra banke a. s. dňa 11.4.2006.
Poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému v konaní potvrdil svedok Ing. M. B., podľa výpovede
ktorého bol žalovaný od roku 1981, resp. po dosiahnutí veku 15 rokov, členom Aeroklubu Bratislava.

Vysvetlil, že ide o občianske združenie, všetci jeho členovia vlastnia všetok majetok klubu a to hnuteľný /
lietadlá, rôzne zariadenia, finančné prostriedky na účtoch/, aj nehnuteľnosti /budovy, pozemok letiska/.
Žalovaný je doteraz jeho členom. V roku 2006 rozhodla členská schôdza združenia, v súvislosti s
odpredajom pozemku letiska a presťahovaním sa klubu z letiska Vajnory do Bolerázu, o vyplatení časti
finančných prostriedkov združenia, ktoré zostali na účte, členom klubu. V prípade žalovaného išlo o

sumu 1 040 000,- Sk tak, ako aj v prípade ostatných členov. Členovia klubu platia členské príspevky
vo výške podľa rozhodnutia členskej schôdze, aktuálne je to sumy 150,- eur na výdavky združenia a
350,- eur na účet klubu bezmotorového lietania, kam spadá aj žalovaný. Okrem základných členských
príspevkov sa ďalej platí pravidelný ročný príspevok 50,- eur na sociálne zariadenia a poplatky za každýlet osobitne, podľa typu lietadla a dĺžky letu. V roku 2010 rozhodla členská schôdza tiež o povinnosti
mimoriadneho členského príspevku vo výške 100 000,- Sk pre potreby dobudovania administratívnej
budovy v Boleráze po kúpe pozemkov. V súvislosti so záujmovou činnosťou žalovaného podľa listinného

dôkazu, vyžiadaného na návrh žalobkyne /úhrady členských príspevkov na účet Aeroklubu Bratislava/
za obdobie od 28.5.2013 do 31.12.2020 žalovaný takto uhradil spolu sumu 4 265,50 eur.

14. Podľa písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.9.2009, žalovaný, ako predávajúci, za trvania BSM
odplatnepreviedolnakupujúcichG.S.aW.T.3-izbovýbytnaT.ul.vN.,ktoréhobolvýlučnýmvlastníkom

titulom darovania v roku 2004, za kúpnu cenu 94 270,73 eur. Kúpna cena bola pripísaná na účet
žalovaného, vedený v mBank v 4 splátkach / dňa 27.8.2009 suma 2 000,- eur, dňa 14.9.2009 suma
22 571,86 eur a dňa 9.10.2009 suma 5 788,87 eur a suma 63 910,- eur. Za konania /na pojednávaní
dňa 4.5.2023/ žalobkyňa v rámci svojej výpovede pripustila, že na nadobudnutie pozemku a výstavbu
spoločného rodinného domu boli použité aj finančné prostriedky z predaja bytu žalovaného; inak boli
financované z jej daru od rodičov, zo spoločnej hypotéky a prostriedkov v BSM, na spoločnom účte /

príjmy strán sporu; zo strany žalobkyne rodičovský príspevok a daňový bonus/.

15. Podľa LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie Z. B., obec Z. B., okres A., strany sporu za
trvania BSM nadobudli kúpu v roku 2010 pozemky: parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 396 m2 a pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2 a výstavbou /stavebné povolenie zo dňa 16.3.2010/ stavbu rodinného domu súp.
č. 971, postavenú na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
188 m2, každý v podiele 1/1 k celku. Podľa stavebného denníka boli práce na výstavbe rodinného
domu započaté v marci 2010 a ukončené v novembri 2011. Podľa rekapitulácie rozpočtu, vypracovanej
autorizovaným architektom /súčasť projektovej dokumentácie stavby/ mal rozpočet stavby predstavovať

sumu 3 221 025,60 Sk /106 918,- eur/.

16. Podľa listinných dôkazov žalovaného /kúpna zmluva, bankový výpis/ pozemky, resp. pôvodne
pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 586m2, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Z. B., strany sporu nadobudli
písomnou kúpnou zmluvou zo dňa 3.11.2009 za kúpnu cenu 60 585,54 eur. Kúpna cena bola uhradená

prevodom dňa 9.11.2009 z bankového účtu, vedeného na meno žalovaného v mBank.

17. Podľa súkromno-znaleckého posudku, predloženého v konaní žalovaným, č.XX/XXXX,
vyhotovenéhodňa5.12.2022znalcomIng.OliveromMajdúchom,zodborustavebníctvo,odvetvieodhad
hodnotynehnuteľností,všeobecnáhodnotatýchtonehnuteľností/2pozemky,rodinnýdom,ploty,studňa,

vonkajšie úpravy, vr. spevnených plôch a drevených prístreškov/, je 307 000,- eur. Jednou z príloh ZP je
aj povolenie na užívanie stavby, vydané stavebným úradom obec Slovenský Grob dňa 11.3.2013. Súd
nepristúpil k vykonaniu procesného návrhu žalobkyne na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
znalcom, ustanoveným v konaní súdom po tom, čo žalobkyňa tento procesný návrh písomne zo dňa
22.2.2024 vzala späť s tým, že súhlasí so všeobecnou hodnotou, stanovenou súkromno-znaleckým

posudkom č.XX/XXXX, vyhotoveným znalcom Ing. Oliverom Majdúchom,

18. Podľa písomnej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX, strany sporu,
ako solidárni dlžníci, uzavreli dňa 27.4.2010s veriteľom VUB a.s. túto zmluvu, na základe ktorej im bol
poskytnutý úver vo výške 40 000,- eur, s dobou splatnosti 30 rokov, na účel: výstavba, zabezpečený

záložným právom veriteľa na pozemok parc. č. XXX/XXX ostatné plochy o výmere 586 m2 v BSM
dlžníkov.

19. Podľa lustrácie v bankových systémoch, ku dňu zániku BSM strán sporu, žalobkyňa bola majiteľom
bankového účtu IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v UNICREDIT BANK CZECH

REPUBLIC AND SLOVAK so zostatkom vo výške 361,68 eur a žalovaný bol majiteľom bankového účtu
účte IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného Tatra banke a.s. so zostatkom vo výške 202,71
eur. Iné bankové účty strán sporu s aktívnym zostatkom ku dňu zániku BSM neboli zistené.

20. Podľa výpisu z bankového účtu majiteľa Igora Flimela , vedeného v UniCredit Bank Slovakia a.s.,

bol dňa 11.2.2011 vykonaný prevod finančných prostriedkov vo výške 20 000,- eur na bankový účet
XXXXXXXXXX 8360. K tomuto prevodu vypovedala v konaní svedkyňa H. T., matka žalobkyne, ktorá
vypovedala, že suma 20 000,- eur predstavovala dar rodičov žalobkyne žalobkyni, ich dcére, ktorý
prevod vykonal jej manžel z finančných prostriedkov, ktoré obdržal za predaj bytu, ktorý mal po svojejmatke, keďže strany sporu začali stavať a manžel ich dcéry /žalovaný/ od dcéry požadoval, aby aj ona
finančne prispela. Peniaze boli poukázané na spoločný bankový účet dcéry a jej manžela, lebo im ho
dcéra takto označila z dôvodu, že v tom čase nemala vlastný účet, ani podúčet a bolo to v čase, kedy

ich dom ešte nebol dokončený.

21. Podľa listinného dôkazu žalobcu - písomnej zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 27.5.2015 medzi
veriteľom I. B. /matkou žalovaného/ a dlžníkom - žalovaným, sa zmluvné strany dohodli na pôžičke
peňazí vo výške 25 000,- eur pre podpisom tejto zmluvy a dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť bezúročne

jednorazovo do 31.12.2025 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa. Zmluvné strany si vymienili zmenu
zmluvy písomným dodatkom, podpísaným oboma zmluvnými stranami. K uvedenej pôžičke v konaní
vypovedala svedkyňa Ing. I. B. tak, že v čase, keď strany sporu splácali úver a žili po narodení druhého
dieťaťa len z jedného platu, sama iniciatívne synovi ponúkla, aby doplatil úver, aby mali z čoho žiť.
Peniaze /sumu 25 000,- eur jednorazovo v hotovosti/ požičala synovi niekedy v roku 2015, na dobu 10
rokov, o čom spravili aj takú dohodu. Pred poskytnutím pôžičky so žalobkyňou nekomunikovala, zmluvu

s ňou neuzavrela, lebo všetko okolo domu podľa jej poznatkov, zariaďoval jej syn. Na vrátenie pôžičky
vyzvala obe strany sporu z dôvodu, že sa rozišli a mali spoločný majetok. Svedkyňa súdu predložila
aj ďalšiu listinu - písomnú dohodu o pôžičke zo dňa 27.5.2015, v ktorej je uvedené, že na základe
dobrovoľného návrhu svedkyne požičiava v tento deň synovi /žalovanému/ finančnú hotovosť 25 000,-
eur na úhradu zostávajúcej splátky hypotéky pre výstavbu rodinného domu v Slovenskom Grobe a

že pôžičku bude syn matke splácať postupne, podľa aktuálnych možností, najneskôr do 31.12.2015.
Podľa ďalšieho listinného dôkazu, svedkyňa listom zo dňa 4.12.2020 jednostranne vyzvala žalovaného,
ale aj žalobkyňu, na vrátenie pôžičky 25 000,- eur do 31.1.2020. K spôsobu poskytnutia tejto pôžičky
svedkyňou žalovanému splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 21.2.2023 uviedla,
že o pôžičku peňazí na predčasné splatenie úveru požiadal žalovaný matku a tá mu postupne poskytla

peniaze čiastočne na účet a čiastočne v hotovosti /nejaké sumy/ v rámci jej finančných možností. K
tvrdenej pôžičke peňazí od matky sa vyjadril žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 1.3.2023 tak, že
jeho matka mu a vnúčatkám chcela pomôcť a preto podľa svojich možností postupne dávala účastníkom
jednotlivé sumy, ktoré dosiahli výšku 25 000,- eur, ktoré sa použili na predčasné splatenie hypotéky,
pričom trvala na tom, že pôjde o pôžičku a peniaze jej vrátia, preto podpísal zmluvu o pôžičke.

22. Podľa listinných dôkazov žalovaného, žalovaný dňa 8.6.2015 požiadal veriteľa VÚB a.s. o predčasné
splatenieúverureg.č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX,ktorýzostatokveriteľdňa9.6.2015vyčíslilnasumu27
549,54 eur. Podľa výpisu z bankového účtu, vedeného VÚB pre tento hypotekárny úver/, dňa 24.6.2015
bola vykonaná mimoriadna splátka úveru vo výške 27 549,54 eur na predčasné splatenie úveru, dňa

25.6.2015 bol z tohto účtu odpísaný /prevedený do TATRSKBX/ preplatok vo výške 168,35 eur, prijatý
žalovaným na jeho účet dňa 26.6.2015.

23. Podľa listinného dôkazu žalobkyne - návrhu žalovaného na vysporiadanie BSM, vklad žalobkyne do
BSM bol vklad na účet v roku 2011 od otca vo výške 20 000,- eur, vklad žalovaného suma 95 000,- eur

za byt na T., majetok v BSM: dom so zabudovaným zariadením, trhová cena v r 2020 250 000,- eur,
zostatok na splatenie hypotéky k 4/2020 suma 20 000,- eur.

24. Podľa listinných dôkazov žalobkyne /mzdové listy, potvrdenia ÚPSVaR Pezinok/ žalobkyňa v rámci
rodičovskej dovolenky od septembra 2007 do apríla 2010 a od mája 2015 do októbra 2017 poberala

rodičovský príspevok; v zamestnaní /od 1.1.2011/ poberala mzdu priemerne takto: rok 2018 suma 700,
45 eur mesačne, rok 2019 suma 871,77 eur mesačne, rok 2020 suma 888,40 eur mesačne. Žalobkyňa
v konaní neprodukovala žiadne tvrdenia o iných mimoriadnych príjmoch, ktoré by tvorili masu BSM.

25. Podľa listinných dôkazov žalovaného, žalovaný mal príjmy z výkonu živnosti v období od roku 2006

do roku 2012 /vykazoval daňový základ 6 121,09 eur za rok 2008, 11 177,74 eur za rok 2009, 2 088,31
eur za rok 2010, 639,69 eur za rok 2011, 3 229,59 eur za rok 2012od augusta 2012 ako zamestnanec
príjmy zo závislej činnosti dosahoval v rozpätí od 1 130,-eur do 1 490,- eur mesačne.

26. Podľa listinných dôkazov žalovaného preddavkové platby za dodávky elektriny pre rodinný dom v

BSM strán sporu boli v období 10/2021 - 8/2022 vo výške 22,- eur mesačne, preddavkové platby za
dodávky plynu pre rodinný dom v BSM strán sporu boli v období 7/2021 - 5/2022 vo výške 51,- eur
mesačne, miestny poplatok za komunálny odpad na obdobie 1.1.2021 - 31.12.2021 predpísaný vo výške
35,,poplatokzaslužbySkylinkza9/20227,-eur,zaslužbyinternetu zaobdobie20.11.2022-19.12.202210,- eur- eur, daň z nehnuteľnosti za rok 2021 vyrubená vo výške 30,36 eur, poistenie nehnuteľnosti a
domácnosti /začiatok poistenia 24.9.2015/ dohodnuté v sume 110,- eur ročne.

27. Podľa listinného dôkazu žalovaného /písomné prehlásenie žalobkyne zo dňa 21.6.2019/ si strany
sporu dňa 21.6.2019 vysporiadali časť BSM a to 2 osobné automobily /zn BMW rad 1 EČV: A a zn.
ReanultMeganeEČV:Atak,žetietohnuteľnévecisastalivýlučnýmvlastníctvomžalovanéhoažalovaný
vyplatil žalobkyni finančnú náhradu vo výške 4 000,- eur v hotovosti.

28. V písomnej záverečnej reči žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že výstavba spoločného rodinného domu,
patriaceho do BSM, bola financovaná výlučne z poskytnutého úveru vo výške 40 000,- eur a finančného
daru od jej rodičov vo výške 20 000,- eur a poprela tvrdenia žalovaného, že bola financovaná aj z
oddelených prostriedkov žalovaného /finančného daru od Aeroklubu Bratislava, poskytnutého ešte v
apríli 2006 a z kúpnej ceny za jeho byt v Bratislave/, rovnako tak spochybnila jeho tvrdenie a vyplatení
kúpnej ceny za pozemok, nadobudnutý do BSM z výlučných prostriedkov žalovaného, hoc aj bola

vyplatená podľa listinných dôkazov žalovaného z bankového účtu, na ktorý dostal poukázanú kúpnu
cenu za svoj byt tvrdiac, že ku kúpe pozemku došlo viac ako 3 roky po uzavretí manželstva a za ten
čas nepochybne došlo, resp. mohlo dôjsť k naakumulovaniu istého obnosu finančných prostriedkov z
ich zárobkovej činnosti.

29. V písomnej záverečnej reči žalovaný zotrval na tvrdení, že ako kúpa pozemku tak aj výstavba
spoločného rodinného domu boli financované z jeho oddeleného majetku, keď predmetných 20 000,-
eur zo strany žalobkyne bolo prijatých po v roku 2010, po výstavbe domu, daného do užívania, že
tieto finančné prostriedky neboli darom, boli zaslané rodine a boli v priebehu nasledujúcich rokov
spotrebované na dovolenky a iné bežné rodinné náklady.

30. Na pojednávaní dňa 21.11.2024 pred vyhlásením dokazovania za skončené strany nenavrhli
vykonanie ďalších dôkazov.

31. Podľa čl. 2 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len „C.s.p.“ ochrana ohrozených alebo

porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp
právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu

rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

32. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne
prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre
rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v

zmysle ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je žalobca povinný označiť
dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe
pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Súd je viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli strany sporu. Jedna
z najzásadnejších zmien civilného procesu je zavedenie formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať

k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom
mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú
diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu.

33.Podľa§185C.s.p.môžesúdvykonaťlentiedôkazy,ktorénavrhlistranysporu,pričomsámrozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených
záujmov jednej zo strán, čo nebol prípad prejednávanej veci.

34. „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovaťskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet /
neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti/, teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo“ /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
zo dňa 9.6.2020/.

35. Podľa § 191 ods. 1,2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavoVierohodnosťkaždéhovykonanéhodôkazumôžebyťspochybnená,akzákonneustanovujeinak.

36. Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potreby

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

37.Bezpodielové spoluvlastníctvo je majetkové spoločenstvo, vyjadrujúce majetkovoprávne vzťahy

medzi manželmi, je výrazom jednoty manželstva a rovnakého postavenia manželov v ňom aj z
hospodárskej stránky. Môže vzniknúť len medzi manželmi, jeho existencia je závislá od existencie
manželstva.

38. Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov.

39. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvom, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

40. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

41. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok a je povinný nahradiť, čo sa za spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti na obstarávanie spoločnej domácnosti.

42. Citované ustanovenie upravuje základné zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM.

43. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a
tiež skutočnosť, či ohľadne neho nedošlo medzi účastníkmi k dohode v zmysle ust. § 143a Obč. zák.,

potom sa zamiera na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom vychádza z ceny, ktorú majú
veci v čase vyporiadania. Nie je teda rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla, prípadne cena,
ktorú mala vec v čase zániku BSM. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov.
Iný než rovnaký pomer podielov môže byť ovplyvnený skutočnosťou, že niektorý z manželov sa napriek
svojím schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval /hoci mohol/ o nadobudnutie

a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Platí pri tom, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia
podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. Na potreby maloletých detí súd
prihliada najmä v tom smere, aby veci, ktoré im až doteraz slúžili, mohli im slúžiť i naďalej.

44.Súdprivyporiadanízaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvychádzapredovšetkým

zo zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patrí zásada rovnosti podielov, zásada
refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásada ochrany záujmov maloletých
detí a zásada pričinenia na zveľadení majetku. Podiely oboch manželov na majetku patriacom dobezpodielového spoluvlastníctva sú v zásade rovnaké. Súd však môže stanoviť tieto podiely aj rozdielne,
prihliadnuc pritom na hľadiská uvedené v tretej vete ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, t.j.
na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Po zohľadnení individuálnych okolností konkrétneho
prípadu toto ustanovenie zákona umožňuje, aby podiely oboch manželov na majetku patriacom do BSM
boli stanovené aj inak ako v rovnakej výške. Judikatúra ustálene vychádza z toho, že pri vyporiadaní
môže súd stanoviť iné podiely manželom na spoločnom majetku než rovnaké, pričom však zákon
výslovnú disparitu neupravuje. Súdna prax však odklon o princípu rovnosti podielov tzv. disparitu

podielovoznačujezapostupvýnimočnýapretojenutnévychádzaťztoho,žeparitapodielovpredstavuje
východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Rozhodnutie o disparite podielov môže byť
v konaní založené tak na návrh strany, ako aj z úradnej činnosti súdu. Zákon explicitne neuvádza akým
spôsobom má byť disparita vyjadrená, preto môže byť vyjadrená zlomkom alebo percentom, niektorému
z manželov je prikázaná určitá vec, ale tento manžel nie je zaviazaný druhému manželovi k poskytnutiu
finančného vyporiadania a niektorému z manželov je prikázaný k úhrade dlh, ale druhý manžel nie je

zaviazaný k úhrade polovici dlhu manželovi, ktorému bol dlh prikázaný k úhrade. Judikatúra výslovne
zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp. 150 predstavujú hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o
výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj na Zákon o rodine. Prípady, kedy disparita prichádza
do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp
zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní (pozri Soudní rozhledy

11-12/2012). Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú: jeden z manželov vôbec
nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov,
gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva,
alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie
manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu

odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý
z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku: mimoriadna zásluhovosť a disparita
podielov /pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na
majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie
a udržanie majetku značnej hodnoty/, ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní,

potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa
z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby
na poistenie manžela.

45. „Vec, nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za

finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov“. /R 49/1973/.

46.„PrivyporiadaníBSMjerozhodujúcanielentáskutočnosť,žeurčitávecvčasejehozánikuexistovala,
ale i to, v akom stave vtedy bola napr. z hľadiska kvality, veku, miery opotrebenia, ktorý stav je určujúci
aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien, zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania

súdu“/R 42/1972/ .

47. „Ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti
darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 Občianskeho zákonníka, predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je
obdarovaný bude rozhodujúci úmysel darcu, či totiž vec chcel darovať len jednému z manželov alebo
obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu
došlo. Pritom nestačí len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo jedného
z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu. Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu

došlo pred uzavretím manželstva, alebo po uzavretí manželstva. Pokiaľ ide o dary obidvom manželom
za trvania manželstva, z kogentného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že veci
nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželom sa nestávajú predmetom
ich bezpodielového vlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. “ / R 42/1972/.

48. „Pri stanovení ceny veci pro účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Zhodnotenie spoločnej veci účastníkmi v dobe po zániku ich bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov zo zdrojov, ktoré netvorili toto spoluvlastníctvo, nemá vplyv na cenu, ktorú
súd pre účely konania o vypriadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov stanoví“ / R ČR 11/01/.

49. „Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny
určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM
vyporiadava“ /NS SR sp. zn. 4 Cdo 113/2000/.

50. „Ak niektorý z manželov počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov, ktoré tvoria

bezpodielové spoluvlastníctvo platí celú úhradu za užívanie spoločného bytu, obstaráva tým bežné
záležitosti, týkajúce sa spoločných vecí a nemá voči druhému nárok na pomernú úhradu. Ak v čase po
rozvode manželstva, keď ešte obidvaja účastníci majú právo spoločného užívania bytu a byt spoločne
užívajú, platí celú úhradu za užívanie bytu iba jeden z užívateľov, získava druhý užívateľ neoprávnený
majetkový prospech v zmysle ust. § 454 Obč. zák.“ /z rozsudku NS SSR zo dňa 30.1.1980, sp. zn.
1Cz 165/79, uverejneného v Sborníku stanovisk, zpráv a rozhodování soudu a soudních rohodnutí NS

ČSSR, ČSR a SSR č. IV. Na str. 554 a nasl./.

51. „Za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nemôže jeden z manželov úspešne
domáhať voči druhému úplnej alebo čiastočnej úhrady toho, čo plnil pri obstarávaní bežných vecí,
týkajúcich sa spoločných vecí manželov voči iným osobám z peňazí v bezpodielovom spoluvlastníctve“ /

R 7/1977/.

52. „Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nemožno domáhať náhrady toho,
čo bolo vynaložené na obstaranie veci, ktorá slúži bežnej osobnej potrebe jedného z manželov, alebo
k úhrade jeho bežných povinností, prípadne k úhrade povinností, ktoré vyplývajú zo zákona /napr.

plnenie vyživovacej povinnosti k deťom alebo k rodičom“ / rozsudok NS ČSR sp. zn. 3Cz 39/73 zo
dňa 23.8.1973/. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku sa nemožno v rámci vyporiadania BSM v zmysle §
150 Obč. zák. domáhať náhrady toho, čo bolo, spravidla s vedomím alebo súhlasom druhého manžela,
vynaložené na obstaranie vecí, slúžiacich bežnej osobnej potrebe jedného z manželov, alebo k plneniu
jeho bežných povinností, alebo k uhrádzaniu povinností, vyplývajúcich priamo zo zákona bez ohľadu na

to, či ide o plnenie povinnosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo dobrovoľne.

53. S poukazom na vyššie cit. zák. ustanovenia, základné zásady, z ktorých treba vychádzať pri
vyporiadaní BSM a aplikovanú vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, ako
aj na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu a jeho právnym posúdením, súd

dospel k záveru, že masu BSM, ktorú je potrebné v konaní vyporiadať, tvoria aktíva a to: nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. B., obec Slovenský Grob, okres Pezinok, zapísané na LV
č. XXXX: pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 396 m2,
pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2 a stavba -
rodinný dom súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XXX zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 188 m2, vo všeobecnej hodnote podľa súkromnoznaleckého posudku č. XX/XXXX
vo výške 307 000,- eur a hnuteľné veci - peňažné zostatky na bankových účtoch ku dňu zániku BSM:
IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v UNICREDIT BANK CZECH REPUBLIC AND
SLOVAK na meno žalobkyne vo výške 361,68 eur a vedenom na meno žalovaného IBAN: Z XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v Tatra banke a.s. vo výške 202,71 eur. Tieto skutočnosti, ako aj všeobecná

hodnota nehnuteľností ani nebola ku dňu tohto rozhodnutia medzi stranami sporná, preto z nich bolo
potrebné vychádzať /§ 151 ods. 1 C.s.p./. Aktíva BSM tak spolu predstavujú hodnotu 307 564,39 eur.
Strany sporu nenavrhli v konaní rozhodnúť disparitne a ani súd nezistil dôvody pre odklon od zásady
parity podielov rozvedených manželov na zaniknutom BSM. V rámci vyporiadania BSM rovným dielom
by tak žalobkyni aj žalovanému patril podiel na zaniknutom BSM vo výške 153 782,20 eur. Súd aktíva

BSM vyporiadal prikázaním zostatkov na tom ktorom bankovom účte tej strane sporu, na meno majiteľa
ktorého je vedený /žalobkyni v hodnote 361,68 eur a žalovanému v hodnote 202,71 eur/ a nehnuteľnosti
tak, že ich prikázal v celosti, v hodnote 307 000,- eur, do výlučného vlastníctva žalovaného zistiac, že
tieto už dlhoročne prinajmenšom od roku 2020/ užíva výlučne žalovaný, neužívajú ich ani maloleté deti
strán sporu, na záujem ktorých, ak by v rodinnom dome v čase rozhodovania súdu bývali, alebo by mali

byť na toto bývanie odkázané, by mal súd pri vyporiadaní prihliadať. Žalovaný tak titulom vyporiadania
BSM nadobudol hodnotu spolu vo výške 307 202,71 eur, žalobkyni by tak patrila finančná náhrada vo
výške 153 420,52 eur.54. Pokiaľ ide o pasíva BSM - nesplatenú pôžičku peňazí vo výške 25 000,- eur, ako ju označil žalovaný,
súd v rámci vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k požičaniu týchto finančných
prostriedkov zo strany matky žalovaného žalovanému došlo, pôžička je v zmysle ustálenej súdnej praxe

reálnym kontraktom a k jej vzniku teda dochádza reálnym odovzdaním peňazí veriteľom dlžníkovi. V
danej veci rozpory v tvrdeniach žalovaného o tom kedy, ako a v akej výške mali byť označené finančné
prostriedky matkou žalovaného žalovanému čiastkovo pred uzavretím písomnej zmluvy o pôžičke
poskytnuté, neboli odstránené nad všetku pochybnosť ani výpoveďou svedkyne Ing. I. B., ani listinnými
dôkazmi žalovaného a svedkyne a už vôbec nie v tom zmysle, že tieto prostriedky mali byť dočasne

poskytnuté obom manželom. Z vykonaných dôkazov bolo možné ustáliť len toľko, že matka žalovaného
žalovanémuzrejmevhotovostiapostupne/včasedospísaniazmluvyopôžičkedňa27.5.2015/ poskytla
finančné prostriedky v snahe mu finančne vypomôcť v čase, kedy nebola žalobkyňa zárobkovo činná
a rodina musela splácať poskytnutý hypotekárny úver, či už sama iniciatívne, alebo na požiadanie
žalovaného o finančnú výpomoc. Za tejto dôkaznej núdze žalovaného súd uzavrel, že v danom prípade
išlo o pôžičku, avšak poskytnutú len žalovanému, jednému z manželov a v takom prípade v súlade s

ustálenou súdnou praxou súd vyvodil, že išlo o individuálny záväzok jedného z manželov /žalovaného/,
nepatriacidoBSM,ktorébymalsúdvtomtokonanívyporiadať.Vtomtokonkrétnomprípadežalovanýpri
prijímaní finančných prostriedkov od 3. osoby /svojej matky/, ani pri uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke,
totiž nerobil právne úkony, týkajúce sa spoločných/bežných záležitostí manželov, alebo výkon správy
spoločného majetku, iba čo by bolo spôsobilé založiť pasívnu solidaritu žalobkyne, ako spoludlžníka.

Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke
uzavretá len jedným z manželov /rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 57/73 zo dňa 21.12.1973,
publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR, časovo akt. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 28/2019/, ručiteľský záväzok jedného z
manželov /R 61/1973/ alebo zmluva o výpožičke, uzavretá len jedným z manželov /R 71/1994/. V danom

prípade teda vznikol individuálny záväzok žalovaného zo zmluvy o pôžičke mimo režimu BSM.

55. Pasíva BSM, ktoré by bolo potrebné vyporiadať nepredstavoval ku dňu tohto rozhodnutia ani
spoločný úver strán sporu - hypotekárny úver /reg č. zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX/, nakoľko dňa
24.6.2015, za trvania BSM, bol mimoriadnou splátkou žalovaným predčasne splatený.

56. V rámci tzv. širšieho vyporiadania súd za dôvodnú posúdil náhradovú pohľadávku žalobkyne voči
mase BSM vo výške 10 000,- eur ako polovicu z ňou na zveľadenie, udržanie a zhodnotenie majetku,
patriaceho do BSM, vnesených výlučných jej finančných prostriedkov /dar finančných prostriedkov vo
výške 20 000,- eur v roku 2011 od jej rodičov/. Pre posúdenie, či išlo o dar výlučne žalobkyni za rozhodné

bolo potrebné v zmysle vyššie cit. rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít považovať úmysel
darcu, ktorý bol v konaní preukázaný žalobkyňou označeným dôkazným prostriedkom - výsluchom
jedného z darcov - svedkyne H. T., matky žalobkyne, ktorá výslovne potvrdila, že išlo o dar rodičov
výlučne ich dcére a logicky vysvetlila okolnosti, ktoré daru predchádzali /žalobkyňou rodičom tlmočená
požiadavka žalovaného, aby aj ona prispela na nadobudnutie a zveľadenie spoločnej nehnuteľnosti

výlučnými finančnými prostriedkami/, ako aj z akých dôvodov bol dar poukázaný na bankový účet,
vedený na meno žalovaného. Dôkazné bremeno tvrdenia o existencii vlastného účtu žalobkyne v
čase poskytnutia daru v zmysle tvrdení žalovaného, zaťažovalo žalovaného a toto dôkazné bremeno
neuniesol. V konečnom dôsledku, ako súd uviedol vyššie, prípadná existencia iného bankového účtu
na úmysle darcu nič nemení a bolo vecou obdarovaného, aký bankový účet pre účely poskytnutia daru

darcovi označí. Tu súd prihliadol aj na prvotné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 27.11.2022,
v ktorom sám /bez toho, aby toto žalobkyňa učinila predmetom vyporiadania v žalobe/ uviedol, že aj
žalobkyňa vniesla zo svojho do spoločného majetku istú finančnú sumu, ktorú dostala od rodičov a ktorú
použili počas výstavby domu.

57. Pokiaľ išlo o náhradové pohľadávky žalovaného voči mase BSM, ako ich označil žalovaný, pokiaľ
išlo o sumu 34 687,65 eur /1 045 000,- Sk/, stotožnil sa súd s obranou žalobkyne v tom, že tieto
finančné prostriedky žalovaný darom obdržal ešte v apríli 2006, pred uzavretím manželstva a teda
vznikom BSM a so značným časovým odstupom od spoločnej kúpy pozemku a započatia výstavby
spoločného rodinného domu, v rámci svojich voľnočasových aktivít /záujmová činnosť bezmotorového

lietania/, z týchto prostriedkov si aj naďalej plnil povinnosti, vyplývajúce mu z rozhodnutí a pravidiel
občianskeho združenia Aeroklub Bratislava, ktorého je dlhoročne členom /členské príspevky, príspevky
a úhrady za užívanie majetku združenia, za jednotlivé lety a pod., kúpa rôznych vecí s touto záľubou
súvisiacich, ako vypovedal sám žalovaný, mimoriadny členský príspevok v roku 2010 vo výške 100000,- Sk, ako vypovedal svedok B./ a nad všetku pochybnosť konkrétne úhrady z týchto prostriedkov na
nadobudnutie, zveľadenie či zhodnotenie masy BSM žalovaný v konaní netvrdil a dôkazy neprodukoval.
Túto náhradovú pohľadávku preto súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú, nepreukázanú

žalovaným nad všetku pochybnosť. Len samotná existencia značnej sumy výlučných finančných
prostriedkov žalovaného z roku 2006 na jeho bankovom účte, ktorej predchádzala písomná darovacia
zmluva, nebola bez ďalšieho spôsobilá preukázať skutočné vynaloženie týchto finančných prostriedkov /
a v akom rozsahu/ neskôr, v roku 2010, na nadobudnutie, alebo zveľadenie masy BSM zo strany
žalovaného.

58. Pokiaľ išlo o sumu 94 270,70 eur, predstavujúca kúpnu cenu za predaj bytu vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, túto posúdil súd za v celom rozsahu dôvodnú, keď bol žalovaným preukázaný úzky,
aj časový, súvis s prevodom kúpnej ceny vo výške 60 585,54 eur titulom kúpy pozemku p.č. k.
ú. Slovenský Grob do BSM strán sporu na účet predávajúceho z bankového účtu žalovaného dňa
9.11.2009, na ktorý účet mu bola pripísaná kúpna cena vo výške 94 270,73 eur za byt v jeho výlučnom

vlastníctve v období august až október 2009. Pokiaľ išlo o ďalšiu časť vo výške 33 685,19 eur /rozdiel
získanej kúpnej ceny a zaplatenej kúpnej ceny/, súd vychádzal jednak z preukázanej skutočnosti, že
strany sporu realizovali výstavbu spoločného rodinného domu od marca 2010 /od vydania stavebného
povolenia/ do prinajmenšom novembra 2010 /vydanie rozhodnutia o povolenie užívania stavby/, čomu
zodpovedal aj predložený stavebný denník, pričom hypotekárny úver im bol poskytnutý až po uzavretí

hypotekárnej zmluvy v apríli 2010 a to vo výške úveru len 40 000,- eur; dar vo výške 20 000,- eur
bol žalobkyni rodičmi poskytnutý až vo februári 2011, teda neslúžil samotnej výstavbe rodinného domu
do štádia jeho užívania schopnosti. Za vysoko nepravdepodobné a žalobkyňou za nepreukázané súd
vyhodnotil púhe spochybňovanie žalobkyňou žalovaným tvrdených nákladov na výstavbou novostavby
rodinnéhodomu/5-izbovýprízemnýrodinnýdomsgarážou/vdanomčasovomrozpätílenzprostriedkov

spoločného hypotekárneho úveru 40 000,- eur, neskoršie žalobkyni poskytnutého finančného daru od
rodičov /20 000,- eur až v roku 2011/ a z vlastných prostriedkov, majúcich pôvod v BSM /príjmov strán
sporu/, keď ani z listinných dôkazov strán sporu o ich príjmoch nemal súd za preukázané také ich
príjmy, ktoré by umožňovali okrem pokrytia bežných životných nákladov v tom čase 3-člennej mladej
rodiny financovanie aj výstavby novostavby rodinného domu vr. vybudovania inžinierskych sietí, ktoré

by tak podporili /iba/ tvrdenia žalobkyne. Z jej listinných dôkazov vychodí, že žalobkyňa 11 mesiacov
po vzniku BSM nastúpila na rodičovskú dovolenku, ktorá trvala až do apríla 2010 /rodičovský príspevok
predstavoval v tomto období 64,22 eur mesačne v roku 2010, 158,67 eur mesačne v roku 2009, 4
560,- Sk až 4780,- Sk mesačne v roku 2008/; príjmy, ktoré by podporili tieto jej tvrdenia od vzniku
BSM do ukončenia výstavby novostavby v novembri 2010 netvrdila ani nepreukázala, žalovaný bol

živnostník s daňovým základom 11 177,74 eur za rok 2009, 2 088,31 eur za rok 2010, pričom žiadna zo
strán neprodukovala tvrdenia či už o iných zdrojoch príjmov, nadštandardných príjmoch zo zárobkovej
činnosti, alebo úspor, tvoriacich zdroje BSM. I keď ani zo strany žalovaného nebol produkovaný
žiaden priamy dôkaz o použití práve týchto finančných prostriedkov /z kúpnej ceny za jeho byt/ na
zveľadenie BSM /výstavbu novostavby spoločného rodinného domu/, jeho tvrdenia sa voči tvrdeniam

žalobkyne javili nepomerne viac vierohodné, ako tvrdenia žalobkyne o tom, z akých zdrojov bola
výstavba financovaná; orientačne mohol súd vychádzať z listinného dôkazu žalovaného - rekapitulácie
rozpočtu, vypracovanej autorizovaným architektom, ako súčasti projektovej dokumentácie stavby pre
účely stavebného konania, teda nie účelovo vyhotovenej pre toto konanie, podľa ktorej mal rozpočet
stavby v danom čase predstavovať sumu 3 221 025,60 Sk /t.j. 106 918,- eur/, pričom nemožno vylúčiť, že

pokiaľ bola výstavba realizovaná svojpomocne, bola namieste určitá suma úspory na takto predbežne
kalkulovaných nákladoch. Znovu je potrebné na tomto mieste zdôrazniť dôkaznú núdzu žalobkyne,
pokiaľ v konaní trvala na tom, že novostavba bola zrealizovaná len z prostriedkov hypotekárneho úveru
40 000,- eur, daru od jej rodičov 20 000,- eur a príjmov strán sporu.

59. Pokiaľ išlo o náhradovú pohľadávku žalovaného v súvislosti s nákladmi, spojenými s užívaním
spoločnejnehnuteľnostizačaspoodchodežalobkynezospoločnejdomácnosti,majúcimibyťhradenými
výlučne žalovaným /preddavkové platby za dodávky elektriny, miestny poplatok za komunálny odpad,
poplatokzaslužbySkylink,zaslužbyinternetu, daňznehnuteľnosti,poistnézapoistenienehnuteľnostia
domácnosti/, pôvodne žalovaným uplatnenej vo výške 1 881,29 eur, v podaní zo dňa 14.10.2024 v sume

2 487,- eur za obdobie do 30.9.2024, túto súd nemohol posudzovať /ani z hľadiska výšky ani z hľadiska
časového/ vôbec, resp. žalovanému ju nemohol priznať vzhľadom na nesplnenie dôkazného bremena
žalovaným,keďnáhradybysamoholdôvodnedomáhaťlenvprípadepreukázaniareálnychúhradtýchto
preddavkov a ďalších nákladov, súvisiacich s užívaním a prevádzkou vecí, patriacich do BSM /a aj to lenza časové obdobie po zániku BSM v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, viď
vyššie/, pričom o realizácii skutočných úhrad tvrdených nákladov žalovaný nepredložil žiaden dôkazný
prostriedok /jediný dôkaz o reálnej úhrade, bankový výpis, bol z roku 2015, za trvania BSM.

60. V súhrne tak za dôvodne uplatnené náhradové pohľadávky žalobkyne voči mase BSM/žalovanému
súd posúdil 1 zo sumy 20 000,- eur, a za dôvodne uplatnené náhradové pohľadávky žalovaného voči
mase BSM/žalobkyni súd posúdil 1 zo sumy 94 270,70 eur a 1 zo sumy 25 000,- eur /vynaloženej len
žalovaným dňa 24.6.2015 na predčasné splatenie spoločného hypotekárneho úveru za trvania BSM z

jeho výlučných prostriedkov - požičaných peňazí od svojej matky /opak žalobkyňou, resp. jej tvrdenie, že
spoločný úver mal byť predčasne splatený z prostriedkov BSM - príjmov, keď žalobkyňa nepreukázala,
že v čase predčasného splatenia spoločného úveru strany sporu disponovali príjmami, ev. úsporami v
takej výške/.

61. Ako súd uviedol v bode 53. tohto odôvodnenia, aktíva BSM vyporiadal prikázaním majetku v hodnote

361,68 eur do výlučného vlastníctva žalobkyne, v rámci tzv. širšieho vyporiadania je žalobkyňa povinná
nahradiť žalovanému sumu 59 635,37 eur/1/2 zo sumy 94 270,73 eur a 1 zo sumy 25 000,- eur/ a
prikázaním majetku v hodnote 307 202,71 eur do výlučného vlastníctva žalovaného, v rámci tzv. širšieho
vyporiadania je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni sumu 10 000,- eur/1/2 zo sumy 20 000,- eur/.
Žalovaný je tak titulom vyporiadania BSM povinný žalobkyni vyplatiť finančnú náhradu vo výške 103

785,15 eur /z finančnej náhrady 153 420,52 eur, patriacej žalobkyni v rámci tzv. užšieho vyporiadania
súd odpočítal rozdiel 49 635,37 eur náhradových pohľadávok strán sporu voči mase BSM v rámci tzv.
širšieho vyporiadania BSM/, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal.

62. Podľa § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

63. „Zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len v odôvodnených prípadoch môže
súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však

musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver
súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné
určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie
možno uskutočniť v splátkach.“ /R 78/1966/.

64. Na základe cit. ust. C.s.p. súd určil lehotu na splnenie povinnosti žalovanému vyplatiť žalobkyni
finančnú náhradu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, prihliadajúc na výšku uloženej peňažnej
povinnosti /predpokladajúc zrejme potrebu žalovaného zabezpečenia si finančných prostriedkov v
potrebnej výške prostredníctvom úveru/.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. vzhľadom na existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach na strane strán sporu v tom, že žiadna zo
strán nemala vo veci plný úspech, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a preto
vyporiadanie súdnou cestou bolo jediným riešením usporiadania ich vzájomných vzťahov po rozvode
manželstva. Žalobkyňa bola úspešná v tom, že súd jej žalobe ako takej vyhovel, nebola úspešná v tom,

že súd vykonal na návrh žalovaného aj tzv. širšie vyporiadanie.

66. Ústavnú konformnosť aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. úč. do 30.6.2016 /dnes § 257 C.s.p. úč. od
1.7.2016/, založenej na výnimočnosti predmetu konania, alebo pomerov na strane strán sporu Ústavný
súd SR v uznesení IV. ÚS 248/08-10 zo dňa 28.8.2008 vyjadril v inej obdobnej veci o vyporiadanie

BSM tak, že považuje za ústavne akceptovateľné, aby vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu
a usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania hradil každý účastník vlastné trovy sám.

67. O solidárnej povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch v platnom znení/.Poučenie:

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Pezinok.

Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú
procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.