Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202675
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6424202675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Banská Štiavnica, dieťa rodičov – matka B. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/X, XXX XX E. F., zastúpená zástupcom Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie
Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811 a otec G. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. H. XXX/X, XXX XX C., zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou, so
sídlom M.R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, v konaní o návrhu matky na nahradenie súhlasu druhého

rodiča, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/132/2024-31 zo dňa
7. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k 25P/132/2024-31 zo dňa 7. novembra 2024 p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. udelil súhlas matke B. A. D., nar. XX.XX.XXXX,
namiesto otca G. G. C., nar. XX.XX.XXXX, na podanie žiadosti na príslušnom okresnom úrade o zmenu

mena a priezviska maloletého dieťaťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na „A. D.“. Podľa výroku II. žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh matky a jeho zdôvodnenie, na nevyjadrenie
otca sa k návrhu matky na výzvu okresného súdu, na nejasné stanovisko opatrovníka v správe k návrhu
matky a na pojednávaní vyjadrený súhlas s návrhom matky, na vykonané dokazovanie a z neho zistený
skutočný stav veci, ktorý právne posúdil podľa § 35, § 40 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 6 ods. 1, §

11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (ďalej len „Zákon o mene a priezvisku)
a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3. K procesnému postupu okresný súd poukázal na to, že na pojednávaní konanom dňa 07.11.2024
matka aj právna zástupkyňa zotrvali na podanom návrhu a skutočnostiach uvádzaných v návrhu.
Opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko takáto zmena mena, priezviska je v záujme
maloletého dieťaťa. Otec sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, žiadal pojednávanie

odročiť z jeho pracovných dôvodov. Okresný súd jeho žiadosti nevyhovel s poukazom na ust. § 183 ods.
1 CSP, pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti s poukazom na ust. § 180 CSP v spojení s § 31 CMP
a v záujme hospodárnosti konania.4. Okresný súd mal za zistené, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 13C/48/2008-76, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.07.2009, podľa ktorého bol maloletý zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti

matky, otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 250,- Eur mesačne. Styk otca bol upravený každú
párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že po dobu šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku
je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v hore uvedenom čase za prítomnosti matky maloletého
a po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, je otec oprávnený stretávať sa s maloletým
aj každú párnu sobotu od 14:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec si maloletého vždy na začiatku

stretnutia prevezme a po skončení stretnutia maloletého odovzdá v mieste bydliska matky maloletého.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/29/2024-155 zo dňa 13.06.2024, právoplatným
dňa 29.06.2024, bola schválená rodičovská dohoda o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe
ktorej súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 650,- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od 01.01.2024 a zároveň rozhodol aj
o zameškanom výživnom za obdobie od 01.01.2024 do 31.05.2024. Už v tom čase, t.j. v čase vyhlásenia

rozsudku v júni 2024, bolo zrejmé, že otec sa maloletým A. vôbec nestretáva a o maloletého neprejavuje
dlhodobo žiadny záujem.

5. Okresný súd poukázal na Správu RPPS zo dňa 14.03.2024 (správa Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica v pripojenom spise okresného súdu sp. zn. 25P/29/2024 – pozn.

krajského súdu), z ktorej vyplynulo, že komunikácia otca maloletého dieťaťa a matky nie je žiadna,
otec nekomunikuje ani so synom, ktorého nevidel 15 rokov. Výživné hradí pravidelne, ale nad rámec
výživnéhoneprispievaaninasviatkyaVianoce,synoviničnekúpianepošle.Synotcavôbecnespomína.
Výlučne matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého A., a to na dobrej úrovni.

6. Okresný súd mal za zistené, že matka žiadala nahradiť súhlas na zmenu mena a priezviska
maloletého. Zmena mena a priezviska je podstatnou záležitosťou týkajúcou sa maloletého, ktorú by mali
rozhodnúť spoločne rodičia. Pokiaľ, ale nedôjde k zhode, súd rozhodne na návrh jedného z rodičov,
v takom prípade potom nahradzuje chýbajúci súhlas druhého rodiča. Súd skúma, či takáto zmena je
v súlade so zákonom a či nie je v rozpore so záujmom maloletého.

7. V tomto prípade mal okresný súd preukázané, že maloletý má priezvisko otca, ktorý dlhodobo
o maloletého nejaví záujem. Už v konaní o zvýšení výživného, ktoré začalo v januári 2024, mal okresný
súd preukázané, že otec sa s maloletým dlhodobo nestretáva, o maloletého nejaví záujem, čo otec
uvádzal v tomto konaní. Otec nejaví záujem o to, aby sa jeho narušený vzťah s maloletým obnovil

a naďalej pestoval, naopak na tento vzťah úplne rezignoval. Jediné, čo otec v súčasnosti robí, je
úhrada výživného podľa rozhodnutia súdu s tým, že dobrovoľne neposiela finančné prostriedky nad
rámec výživného, prípadne nevyvinie iniciatívu, aby mu matka uviedla, či nepotrebuje viac finančných
prostriedkov. Všetka zodpovednosť týkajúca sa starostlivosti o maloletého je na matke, a to v súvislosti
s osobnou starostlivosťou, poskytovaním zdravotnej starostlivosti, trávenie voľného času a podobne.

Za situácie, aký postoj má otec, bolo zrejmé, že rodičovské povinnosti si neplní a je na mieste, aby sa
maloletý volal rovnako ako matka.

8. Okresný súd poukázal na to, že napriek zmene priezviska, ktorá sa v budúcnosti uskutoční, otcovi nič
nebráni opätovne začať budovať vzťah so synom.

9. Okresný súd návrhu matky na zmenu mena a priezviska vyhovel, čo je v záujme maloletého, aby
maloletý mal rovnaké priezvisko ako matka, s ktorou žije a aby sa volal menom, ktorým sa sám maloletý
volá a s ktorým sa stotožňuje. Keďže okresný súd dospel k záveru, že zmena priezviska a mena je
v záujme maloletého a pre nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody vhodné osobitného zreteľa,

udelil súhlas matke na podanie žiadosti na zmenu mena a priezviska maloletého dieťaťa z pôvodného
A. B. C. na „A. D.“, nar. XX.XX.XXXX.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že nepriznal náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov konania.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom
právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP.
Otec poukázal na to, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 07.11.2024 o 12,15hod., ktorého sa z pracovných dôvodov nemohol zúčastniť, čo súdu oznámil so žiadosťou o odročenie
predmetného pojednávania a o určenie nového termínu. Po stanovenom termíne pojednávania mu
bolo doručené oznámenie, že súd prvej inštancie jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje

a pojednávanie vykoná v stanovenom termíne. Nakoľko toto oznámenie mu bolo doručené po termíne
7.11.2024, nemal žiadnu vedomosť o neakceptácií jeho žiadosti a o vykonaní pojednávania a o tom,
že na tomto pojednávaní aj okresný súd rozhodol, sa dozvedel po doručení rozsudku. Otec medzitým
vyhľadal právnu pomoc a udelil plnomocenstvo advokátke na zastupovanie dňa 11.11.2024, ktorá
súčasne s predložením plnomocenstva zaslala vypracované vyjadrenie k návrhu, v ktorom jednoznačne

prezentoval nesúhlas s návrhom matky a uviedol dôvody nesúhlasu. Jeho vyjadrenie k veci okresný súd
v rámci rozhodovania nezohľadňoval, nakoľko rozhodol už na vykonanom pojednávaní dňa 07.11.2024.
So záverom súdu prvej inštancie, že zmena priezviska a mena je v záujme maloletého a pre
nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody osobitného zreteľa, otec nesúhlasil. Mal za to, že súd prvej
inštancie zvoleným postupom a predovšetkým vykonaním pojednávania, ktorého sa nemohol zúčastniť
z pracovných dôvodov, a preto ho žiadal odročiť, s tým, že neakceptáciu jeho žiadosti o vykonaní

pojednávania mu oznámil písomne až po vykonanom pojednávaní, mu znemožnil, aby uskutočňoval
svoje procesné práva, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie
vykonal pojednávanie bez jeho prítomnosti, osvojil si všetky tvrdenia matky maloletého a na tomto
pojednávaní rozhodol, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a okresný súd rozhodol na
základe neúplne zisteného skutkového stavu, a následne vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a preto je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné,
nespĺňajúce náležitosti v zmysle § 220 CSP. Podľa otca predmet sporu, ktorým je skúmanie najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa v súvislosti s udelením alebo neudelením súhlasu na zmenu mena
a priezviska, si vyžaduje vykonanie dôkladného dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci
vrátane zohľadnenia názoru a dôvodov druhého rodiča, za ktorého sa má súhlas na zmenu vydať.

Skutočnosti, ktoré vo svojom návrhu matka maloletého uvádza a ktoré súd prvej inštancie prevzal bez
pochybností pri svojom rozhodovaní, sa nezakladajú na pravde. Zodpovedá skutočnosti, že s matkou sú
rodičmimaloletéhoA.B.C.,kuktorémubolirodičovsképrávaapovinnostiurčenérozsudkomOkresného
súdu Komárno sp.zn. 13C/48/2009 zo dňa 05.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2009,
ako aj, že došlo k zmene predmetného rozhodnutia v časti o výživnom, a to schválením rodičovskej

dohody sp.zn. 25P/29/2024 zo dňa 13.06.2024, ktorou sa zaviazal platiť výživné vo výške 650,- Eur
s povinnosťou uhradiť zaostalé výživné. Svoju rodičovskú povinnosť spočívajúcu v platení výživného
si po celé roky riadne plnil a nikdy ju nezanedbal. S matkou sa nedalo nikdy absolútne rozumne
komunikovať. Ku konštatovaniam okresného súdu, že nad rámec výživného matke nijako nepomáhal,
uviedol, že nemal žiadnu možnosť ani príležitosť, hoci snahu vyvíjal, pretože matka jeho snahy o pomoc

odmietala. Matka maloletého odmietala všetko od otca, a preto je absurdné, aby v predmetnom konaní
tvrdila opak. Nie je pravdou, že o syna absolútne neprejavoval od rozvodu manželstva záujem. Syna
sa snažil kontaktovať a osobne sa s ním stretávať, avšak zo strany matky mu to nebolo absolútne
umožňované od počiatku, keď už bol ich syn v útlom veku. Matka maloletého vyvíjala snahu k tomu,
aby ho po rozvode manželstva vytesnila so synovho života. Napriek úprave styku so synom, tento

nerešpektovala a neumožňovala kontakt a styk s ním. Z tohto dôvodu preto po celé roky nemal možnosť
syna vidieť, kontaktovať. Naposledy sa so synom stretol v roku 2011. Matka maloletého s ním absolútne
nekomunikovala, neposkytovala mu o ňom žiadne informácie, nepožadovala ani žiadnu pomoc, či
podporu ohľadne starostlivosti o syna. Napriek tomu, sa vždy nejakým spôsobom k informáciám dostal.
Je lekár a vie čo obnáša diagnóza syna a tiež, že takéto deti potrebujú stabilitu, známe prostredie a ťažko

znášajú kontakt s cudzími ľuďmi. Postupom času, sa stal pre syna takouto cudzou osobou, avšak nie
svojím pričinením. Nechcel ho však rozrušovať a tvrdohlavo sa dožadovať osobného kontaktu s ním za
takéhoto stavu. Toto bol zásadný dôvod, že v určitú dobu akceptoval, i keď nedobrovoľne skutočnosť,
že nemá kontakt so synom a prijal túto situáciu. Po uzavretí rodičovskej dohody o výživnom dúfal, že
možno táto skutočnosť prispeje k zlepšeniu vzťahov, že bude mať kontakt so synom, čo sa nestalo.

Je evidentné a zo samotného dlhodobého správania sa matky a jej postupu, že jej predstava o jeho
podiele ako rodiča na výchove a starostlivosti o ich syna je jedine a výhradne si plnenie vyživovacej
povinnosti. Matka sa snaží o úplne a definitívne pretrhnutie všetkých väzieb a spojení medzi otcom
a synom. Na jednej strane síce nechce, aby syn niesol jeho priezvisko, dokonca jedno z krstných mien,
ktoré vybrali, na druhej strane striktne vyžaduje, aby ako otec platil na syna nemalé výživné. Otec si je

plne vedomý, že zdravotný stav syna je pre jeho matku jednoznačne náročný a nijakým spôsobom sa
situáciu nesnaží bagatelizovať, avšak je názoru, že zmýšľanie matky a snaha o docielenie zmeny mena
a priezviska maloletého syna, ktorý má v súčasnosti 17 rokov a ako uvádza, trpí detským autizmom,
nie je absolútne v jeho najlepšom záujme. Maloletý syn sa 17 rokov identifikuje a vyrastá v tom, že jehomeno a priezvisko je A. B. C.. Matka poukazuje a v návrhu zdôrazňuje, že syn trpí ochorením detského
mentálneho vývoja, a práve z tohto dôvodu je pre otca zarážajúce, že nadobudla dojem, že by bolo
pre neho vhodné po tak dlhej dobe v podstate úplne zmeniť jeho meno a priezvisko. Považoval to za

mätúce a absolútne nevhodné a ako rodič neprípustné. Poukázal na to, že je všeobecne známe, že
práveľudiastýmtoochorenímpotrebujústabilitu,režimaakékoľvekajnepatrnézmenyvnichvyvolávajú
chaos, zmätok a nepokoj a majú na nich nepriaznivý vývoj. Maloletý navštevuje rôznych odborníkov,
pedagógov, psychológov, rôzne zariadenia a školu, všade teda od počiatku je identifikovaný ako A. B. C.
a s týmto menom je zžitý od narodenia. Matka neuvádza, do akej miery maloletý chápe dané skutočnosti,

avšak otec predpokladá, že vníma, ako ho ľudia v jeho okolí oslovujú, registruje svoje meno a priezvisko.
Pokiaľ má syn možnosť, eviduje aj v rôznych situáciách priezvisko svojej matky, ktoré je od počiatku iné
ako to jeho a nie je matkou preukázané, že by akokoľvek vnímal rozdiel medzi ich priezviskami a že
by pociťoval potrebu a záujem, aby jeho priezvisko bolo rovnaké s priezviskom matky a aby namiesto
dvoch krstných mien mal len jedno. Podľa otca matka tvrdenie o najlepšom záujme maloletého dieťaťa
na zmenu mena a priezviska nijako nepreukázala. Podľa otca najlepším záujmom maloletého syna za

danej situácie, predovšetkým na jeho diagnózu a vek, je práve stabilita a zachovanie si svojho mena
a priezviska, ktoré dostal pri svojom narodení a s ktorým sa identifikuje počas celého života, ktorým je
oslovovaný a na ktoré reaguje. Čo sa týka zmeny krstného mena zo A. B. na A., v tejto časti svoj návrh
matka ani neodôvodnila. Podľa otca matka snahou o zmenu mena a priezviska maloletého nesleduje
jeho najlepší záujem, ale jej snaha je záujmom o to, aby syn neniesol priezvisko otca a aby aj túto väzbu

medzi otcom a prvorodeným synom pretrhla. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 57 spisu), ktorý mal za to,
že okresný súd správne a úplne zistil skutkový stav veci na základe vykonaného dokazovania a dospel

k správnemu právnemu posúdeniu veci. Stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu.

13. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu (č.l. 60 – 62
spisu). Napadnutý rozsudok považovala za vecne i právne správny, v ktorom absentujú akékoľvek
vady vytýkané zo strany otca. Podľa matky zo strany okresného súdu nedošlo k porušeniu žiadnych

procesných práv otca, a teda ani k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Okresný súd v odseku
8. odôvodnenia riadne uviedol, prečo návrhu otca na odročenie pojednávania nevyhovel. Otec sa
predmetného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť z jeho
pracovných dôvodov. Okresný súd jeho žiadosti nevyhovel podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie
vykonal v jeho neprítomnosti s poukazom na § 180 CSP v spojení s § 31 CMP. Matka poukázala na

to, že návrh otca na odročenie pojednávania neobsahoval všeobecné náležitosti podania uvedené v §
127 ods. 1, 2 CSP, t.j. absentuje uvedenie spisovej značky konania a predovšetkým osobitné náležitosti
vyžadované ust. § 183 CSP, t.j. telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých otca možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, naviac dôvody sú všeobecné
a ničím nepreukázané. Nakoľko otec, ako strana, ktorá navrhovala odročenie pojednávania, neuviedol

svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu, sám zavinil situáciu, že sa o nevyhovení jeho žiadosti
zo strany súdu nedozvedel. K vyjadreniu otca prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 11.11.2024
matka uviedla, že návrh matky spolu s prílohami, uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka, CMP,
výzvou č.l. 17 a predvolaním na termín 07.11.2024 bol otcovi písomne zasielaný ešte 25.09.2024, pričom
otec si zásielku neprevzal v odbernej lehote, následne sa o podaní matky, ako i o termíne pojednávania

dozvedel najneskôr pri šetrení miestnych pomerov od kolízneho opatrovníka, a to ešte dňa 03.10.2024.
Už pri šetrení miestnych pomerov na strane otca, tento kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že má právne
zastúpenie a všetky doklady, ktoré boli vyžiadané v tejto veci, boli súdu odoslané. Z odvolania je
zrejmé, že toto tvrdenie otca bolo nepravdivé, nakoľko sa k návrhu vyjadril až po samotnom pojednávaní
cestou právnej zástupkyne dňa 11.11.2024 napriek skutočnosti, že minimálne od 03.10.2024 (t.j. viac

ako jeden mesiac pred termínom pojednávania) mal vedomosť o prebiehajúcom konaní, ako i o termíne
pojednávania. Otec o termíne pojednávania vedel v dostatočnej lehote pred daným pojednávaním,
mal dostatok času na dôkladnú prípravu, medzi ktorú patrí účasť na pojednávaní, ako i zabezpečenie
právneho zastúpenia, napriek tomu samotné pojednávanie na deň 07.11.2024 ignoroval a do tohto
termínu si ani nezabezpečil právneho zástupcu a vo veci samej sa nevyjadril. Matka poukázala

na to, že otec sa nezúčastňoval ani iných pojednávaní v minulosti, svoju neúčasť ospravedlňoval
faxovými podaniami, v ktorých oznamoval, že sa pojednávania nezúčastní. Z tohto pohľadu sa u otca
jedná o obvyklý postup spočívajúci v ignorovaní úradnej moci a nehospodárnom predlžovaní súdneho
konania. Otec vyhľadal právnu pomoc, ako sám uvádza, až 11.11.2024, kedy požiadal o vypracovanievyjadrenia k návrhu matky, ktoré úkony uskutočnil až niekoľko dní po vykonanom pojednávaní, kedy
boli právne irelevantné. Z tohto dôvodu okresný súd vyjadrenie právnej zástupkyne otca nemohol
zohľadniť z objektívnych dôvodov. K otcom namietaným dôvodom, pre ktoré okresný súd návrhu matky

vyhovel, sa matka plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti, kde uvádza, že
bolo preukázané, že maloletý má priezvisko otca, ktorý dlhodobo o maloletého nejaví záujem. Už
v konaní o zvýšení výživného, ktoré začalo v januári 2024 mal okresný súd preukázané, že otec sa
s maloletým dlhodobo nestretáva, o maloletého nejaví záujem, čo sám otec uvádzal v tomto konaní.
Matka sa stotožnila so zisteniami okresného súdu, že otec nejaví záujem o to, aby sa jeho narušený

vzťah s maloletým obnovil a pestoval, naopak na tento vzťah úplne rezignoval. Jediné, čo v súčasnosti
robí, je úhrada výživného podľa rozhodnutia súdu s tým, že dobrovoľne finančné prostriedky nad
rámec výživného neposiela, prípadne nevyvinie iniciatívu, aby mu matka uviedla, či nepotrebuje viac
finančných prostriedkov. Aj z týchto zistení okresného súdu je zrejmé, že všetka zodpovednosť týkajúca
sa starostlivosti o maloletého je na matke. Za situácie, aký postoj má otec, je zrejmé, že rodičovské
povinnosti si neplní a je namieste, aby maloletý sa volal rovnako ako matka. Okresný súd návrhu matky

vyhovel, čo je v záujme maloletého, aby mal rovnaké priezvisko ako matka, s ktorou žije a aby sa volal
menom, ktorým sa sám maloletý volá a s ktorým sa stotožňuje. Tvrdenia otca, že nebol hájený najlepší
záujem maloletého dieťaťa, je nepravdivé. Maloletý používa ako svoj vlastný identifikátor označenie A.
D., a to práve z dôvodu, že žije v rodine s matkou, ktorá používa identifikátor A. D., starou matkou, ktorá
používa tento istý identifikátor. Všetci jeho známi, príbuzní, priatelia prichádzajú do rodiny označenej ako

D., nikto v jeho okolí nepoužíva priezvisko C., a preto sa maloletý s týmto priezviskom v bežnom živote
takmer nestretne. Sám sa predstavuje menom A. D. tak, ako ho okolie považuje a začleňuje do rodiny
D.. Dala do pozornosti, že celé roky od rozvodu manželstva bola príležitosť, aby otec prejavil svoj, čo
aj nepatrný záujem o maloletého, čo sa však nestalo, a teda podala návrh, aby zosúladila faktický stav
so stavom právnym. Nezakladá sa na pravde tvrdenie otca o zhode rodičov pri výbere mena. K dohode

nedošlo, meno B. otec dal zapísať do dokladov bez vedomia a súhlasu matky. Tvrdenia otca o snahách
napomôcť s darčekmi, príspevkami, ktoré boli vracané a posielané späť, nemajú ani náznak pravdy,
jediné pravdivé konštatovanie otca je, že pre maloletého je cudzí človek, žiaľ bol ním už v čase, keď
bol vo veľmi útlom veku a nie vinou matky, ale tým, že nevedel zvoliť k dieťaťu prístup. Rodičovská
dohoda, na ktorú apeluje, bola uzavretá po štrnástich rokoch od určenia výživného na návrh matky a nie

na dobrovoľnom plnení a návrhu otca. Podľa matky otcovi prekáža ani nie tak zmena mena a priezviska,
ale skutočnosť, že musí platiť výživné. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

14. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka, vyjadrenie matky doručené
na vedomie otcovi prostredníctvom zástupkyne, vyjadrenie kolízneho opatrovníka bolo doručené na

vedomie matke a vyjadrenie matky bolo doručené na vedomie kolíznemu opatrovníkovi (doručenky na
č.l. 63 spisu).

15. Do momentu konania a rozhodovania krajského súdu ďalšie vyjadrenia, podania nenasledovali.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2

CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa
bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/7/2025-68
zo dňa 23.01.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 24.01.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

18. Predmetom odvolacieho konania, na základe odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa,

bolo posúdiť, či okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
návrhu matky a následne, či svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil, pretože otec maloletého
dieťaťa v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočné odôvodnenie rozsudku
okresného súdu a neumožnenie vyjadriť sa na nariadenom pojednávaní. Podľa otca maloletého dieťaťanemohol sa vyjadriť k neopodstatnenosti a nedôvodnosti matkou podaného návrhu na zmenu mena
a priezviska maloletého dieťaťa, ak z pracovných dôvodov sa nezúčastnil pojednávania, požiadal o jeho
odročenie, čo okresný súd nerešpektoval a konal v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že oznámenie

o neodročení pojednávania mu bolo doručené až po jeho vykonaní a rozhodnutí vo veci.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré,
ako správne podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje, pričom na zdôraznenie ich správnosti a súčasne
z dôvodu potreby vysporiadania sa s námietkami otca prezentovanými v odvolaní podľa § 387 ods. 3

CSP uvádza nasledovné.

20. Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že predmetom konania pred okresným súdom bol návrh
matky maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu druhého rodiča, keď sa domáhala nahradenia súhlasu
matke za otca na podanie žiadosti o zmenu mena a priezviska maloletého. Z úkonov vykonaných súdom
prvej inštancie bolo zrejmé, že otec bol poučený o procesných právach a povinnostiach ako účastník

konania, z ktorého poučenia vyplývali dôsledky nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania
a neospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami (obsah predvolania na č.l. 14 spisu,
poučenia na č.l. 15 spisu). K rozsahu dokazovania pred súdom bol otec maloletého dieťaťa poučený
aj o tom, že je povinný úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 32 CMP). Z úpravy okresného súdu zo dňa 24.9.2024

(č.l. 12 spisu) vyplynulo, že vo veci nariadil termín pojednávania na deň 7.11.2024 o 12:15 hod.,
ku ktorému pojednávaniu bol daný pokyn a otcovi bola doručovaná výzva zo dňa 25.09.2024 (č.l.
17 spisu), ktorou vyzval otca maloletého dieťaťa na vyjadrenie sa k doručenému návrhu s prílohami
v lehote 10 dní s tým, aby zároveň oznámil svoj telefonický kontakt a žiadané zaslal okresnému
súdu k sp.zn. 25P/132/2024. Podľa doručenky na č.l. 12 spisu - Informácie o výsledku doručenia

listinného rovnopisu, ,,predvolanie na termín 7.11.2024, návrh prílohy uznesenie KO, CMP, Výzva č.l.
17“..., boli otcovi doručené dňa 02.10.2024, čo vyplynulo z údaju „Správa bola dňa 02.10.2024 listinne
doručená“. V predvolaní na pojednávanie na č.l. 14 spisu, ktoré bolo otcovi doručené podľa doručenky
dňa 02.10.2024, bolo obsiahnuté aj poučenie o tom, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov.Pojednávaniemôžebyťnanávrhúčastníkakonaniaodročenélenvtedy,aksaúčastníkkonania

alebo jeho zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Ďalej bolo okrem iného uvedené aj to, že
účastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom,
čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré mohol
predpokladať. Ak súd zistí, že účastníkom konania uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je

dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí účastníka konania, ktorý odročenie navrhol. Účastník konania,
ktorý navrhuje odročenie pojednávania, je povinný uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na
ktorú ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 CSP).

21. K doručenému termínu pojednávania otcovi maloletého dieťaťa spolu s návrhom, prílohami,

uznesením KO, CMP, výzvou, ku ktorému doručeniu došlo dňa 02.10.2024, otec podľa obálky na
č.l. 26 rub spisu podal pošte, ako doručovaciemu orgánu, na prepravu dňa 4.11.2024 podanie, ktoré
bolo doručené okresnému súdu dňa 06.11.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
dňa 7.11.2024 z pracovných dôvodov a súčasne žiadal o odročenie pojednávania a určenie iného
termínu. Súčasťou tohto podania nebolo oznámenie účastníka konania, t.j. otca maloletého dieťaťa

o jeho telefónnom čísle alebo elektronickej adrese. Na to podaním zo dňa 06.11.2024 (č.l. 27 spisu),
t.j. v deň doručenia žiadosti o odročenie pojednávania otca, okresný súd uskutočnil oznámenie, že
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko nespĺňa podmienky ust. § 183 ods. 1 CSP,
a preto pojednávanie dňa 07.11.2024 v stanovenom čase vykoná, ktoré oznámenie bolo otcovi, tak
ako sám potvrdil, doručené. Za tohto stavu, a to primárne nesplnenia povinnosti otca v žiadosti

o odročenie pojednávania uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ho možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, postup okresného súdu,
ktorý upovedomil otca o tom, že pojednávanie vykoná na ním len oznámenú adresu (§ 184 ods.
4 CSP) a následne vykonal pojednávanie, na ňom dokazovanie v neprítomnosti otca maloletého
dieťaťa, ako aj jeho matky, za účasti kolízneho opatrovníka bol vecne správny a zákonný. Inými slovami

vyjadrené, ak sa nedostavil na nariadené pojednávanie otec maloletého dieťaťa, ktoré predvolanie mal
riadne doručené dňa 02.10.2024, svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, ktoré súčasne
nepreukázal a okresný súd otcovi oznámil, že k odročeniu pojednávania nedôjde, potom okresný súd
mal splnené procesné podmienky k tomu, aby vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.Tento záver krajského súdu vyplýva z toho, že otec maloletého dieťaťa bol poučený ako účastník
konania o svojich procesných právach a povinnostiach súdom prvej inštancie, ním tvrdené pracovné
dôvody, ktoré uvádzal pre neprítomnosť na nariadenom pojednávaní nešpecifikoval a ani nepreukázal

(a to ani v odvolacom konaní). Ak okresný súd na žiadosť otca o odročenie pojednávania doručenú
dňa 06.11.2024 ihneď reflektoval a na jedinú jemu známu adresu mu doručoval oznámenie, v zmysle
ktorého jeho žiadosti nevyhovuje (pri nesplnení si povinnosti otca oznámiť telefonický kontakt, prípadne
e-mailovú adresu v zmysle § 183 CSP), na oznámenie ktorého kontaktu bol otec vyzvaný už vo Výzve zo
dňa 25.09.2024, potom bolo potrebné konštatovať, že zo strany odvolacieho súdu neboli zistené dôvody

k tomu, aby okresný súd nekonal plynulo a vec neprejednal na nariadenom pojednávaní, a ak vo veci
vykonaldokazovaniearozhodol,takzarešpektovaniaajČl.12CMP,zktoréhovyplýva,žesúdpostupuje
v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Súdnou praxou všeobecných
súdov je už ustálené, že pokiaľ účastník konania neuvedie a súčasne nepreukáže vážne dôvody svojej
neúčasti na nariadenom pojednávaní a v prípade podania návrhu na odročenie pojednávania nesplní
všetky náležitosti spojené s takouto žiadosťou o odročenie pojednávania, tak potom, ak súd prejedná

a meritórne rozhodne, nedochádza k porušeniu práv účastníka konania na spravodlivý súdny proces.

22. Okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci,
preto pred krajským súdom nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie. Nebol namieste
odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa, že by bolo nedostatočne vykonané dokazovanie pre objektívne

posúdenie veci, ak okresný súd vykonal dôkazy nevyhnutné pre posúdenie návrhu matky. V tomto smere
dokazovania okresný súd rešpektoval aj Čl. 10 CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov
konania súd zhodnotí podľa svojej úvahy, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

23. Otec maloletého dieťaťa namietal aj nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozsudku okresného

súdu. Krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu svojím odôvodnením zodpovedá
ust. § 220 ods. 2 CSP, v ktorom okresný súd uviedol obsah návrhu matky, to, že otec na výzvu okresného
súdu nereagoval, uviedol stanovisko kolízneho opatrovníka v správe, stanovisko matky a kolízneho
opatrovníka na nariadenom pojednávaní, popísal v konaní vykonané dôkazy, aplikáciu rozhodných
zákonných ustanovení a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu záveru, ak boli

zistené dôvody pre nahradenie súhlasu druhého rodiča k podaniu žiadosti o zmenu mena a priezviska
maloletého (teda dôvody pre rozhodnutie v rámci konania o nezhode rodičov v zmysle § 35 a § 40 ods.
3 Zákona o rodine).

24. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku (ďalej len „Zákon o mene a priezvisku“)

zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z. z. zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí,
ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym

poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom
iného štátu.

27. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.z. žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide

o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať.

28. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.29. Podľa Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich
maloletého dieťaťa. Z formulácie ust. § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce
sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza.
Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide

o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.
Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine. Takže
v prípadoch, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na
návrh niektorého z nich súd. Súdna prax určila, že za podstatnú záležitosť sa považuje aj zmena mena,
či priezviska dieťaťa.

31. Odvolací súd uvádza, že určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa patrí k právam oboch rodičov
a k jeho zmene môže dôjsť zákonným spôsobom. V prípade nedosiahnutia dohody rodičov o zmene
mena,priezviskamaloletéhodieťaťa,môžesúdvprípadepodanianávrhuzaúčelomnahradeniasúhlasu
nesúhlasiaceho rodiča udeliť súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ak
sú na zmenu mena, priezviska maloletého dieťaťa dôvody, tieto odôvodňujú zmenu mena, priezviska

najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu,
nejaví o neho záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa,
aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný.

32. V posudzovanej veci bolo medzi účastníkmi konania nesporným tak, ako konštatoval okresný

súd v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že maloletý pochádza z manželstva rodičov,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/48/2008-76, právoplatným dňa
13.07.2009, podľa ktorého maloletý bol zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať výživným a bol upravený styk otca s maloletým
dieťaťom. Nesporné bolo aj to, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/29/2024-155

zo dňa 13.06.2024 bola schválená rodičovská dohoda o návrhu matky na zvýšenie výživného. Ani otec
nevyvolal spornosť v podanom odvolaní o tom, že komunikácia s maloletým dieťaťom nie je žiadna, že
sa so synom nestretáva.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobnú starostlivosť o maloletého, čo otec nespochybnil, vykonáva

matka a ako otec aj sám uviedol v podanom odvolaní, tento sa so synom naposledy stretol v roku 2011.
Teda je to matka, ktorá výhradne osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje, a to nielen na podklade
rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ale aj reálne.
Maloleté dieťa má výrazne zhoršený zdravotný stav, v dôsledku ktorého má komplikovanú možnosť
nadväzovať i kontakty s ďalšími ľuďmi, okrem blízkej rodiny. Je preto nielen v záujme dieťaťa, ale aj

oboch rodičov, aby kontakt maloletého s inštitúciami, s ktorými vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný
stav prichádza do styku a ktoré zohrávajú výraznú úlohu pri zabezpečení jeho potrieb, prebiehalo
bez zbytočného zaťažovania matky, ako aj maloletého, ktorý sa pohybuje v prostredí s priezviskom
D., ktoré priezvisko mu je bytostne známe. Zároveň odvolací súd dopĺňa to, že predsa matka, ktorá
má odlišné priezvisko od maloletého, je zaťažovaná, a to aj v rámci vybavovania bežných záležitosti,

keď je nevyhnutné preukazovať sa aj osobitnými dokladmi. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je
súladný so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, je
v prejednávanom prípade po zohľadnení okolností danej veci, kedy otec dlhodobo osobne neparticipuje
na zabezpečení starostlivosti o maloleté dieťa, v súlade s návrhom matky a v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa namieste zosúladiť jeho priezvisko s priezviskom matky, ktorá je pre maloleté dieťa

preferenčným rodičom a je to výlučne len matka, ktorá sa podieľa na osobnej starostlivosti, zdravotnej
starostlivosti a zabezpečuje všetky potreby maloletému dieťaťu. Za stavu, že maloletý aktuálne otca
nevníma ako blízku osobu, čo potvrdil aj otec v podanom odvolaní, t.j. absencie roly otca ako rodiča
v živote maloletého dieťaťa a s ohľadom na zdravotný stav maloletého vyžadujúci si bezpečie, stabilitu,
stav bez rušivých vnemov okolia, potom okresný súd správne ustálil, že sú tu okolnosti, dôvody

osobitného zreteľa pre vyhovenie návrhu matke.

34. Odvolací súd však považuje za potrebné dodať, že rozhodnutie súdu o udelení súhlasu za otca
matkenapodaniežiadostiozmenumenaapriezviskamaloletéhonepredstavujeakékoľvekobmedzenierodičovských práv otca, ktorý má právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa a pokiaľ aj prejaví
záujem a snahu, tak i na právo na osobný styk.

35. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na individuálne
okolnosti tohto prejednávaného prípadu dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
preto návrhu matky vyhovel a stotožňuje sa s tým, že zmena mena a priezviska je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa. Nebolo možné však zistiť vzhľadom na zdravotný stav maloletého jeho
postoj k otcovi, o čo sa pokúšal kolízny opatrovník, ak zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že

s maloletým pohovor nie je možné vykonať.

36. Krajský súd len k úplnosti vo vzťahu k odvolacím dôvodom otca považuje za potrebné zdôrazniť, že
osobná iniciatíva otca o obnovenie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým musí byť skutočná.
Názor odvolacieho súdu je taký, že iba otec svojím konaním mohol a stále môže ovplyvniť, aký bude
jeho vzťah k maloletému a rovnako vzťah maloletého k nemu, inak povedané, nemôže byť ovplyvnený

len tým, či bude maloletý nosiť jeho priezvisko. Tak, ako bolo vyššie uvedené zmena mena a priezviska
maloletého na jeho postavení otca nič nezmení, neprinesie nič nové vo vzťahu k jeho rodičovským
právam a povinnostiam. Bude len na otcovi, aby sa snažil, ak má o to záujem vybudovať si skutočný
kontakt, resp. vzťah s maloletým a tento následne prehlbovať.

37. Krajský súd uvádza, že rovnako kolízny opatrovník odporučil zmenu mena a priezviska maloletého
v zmysle návrhu matky. Ako dôvodná vyznieva argumentácia matky a následne záver súdu prvej
inštancie o vhodnosti zmeny mena a priezviska maloletého na priezvisko zhodné so zvyšnou časťou
rodiny, v ktorej sa maloletý nachádza, stotožňuje sa s ňou a pociťuje v tejto rodine bezpečie a stabilitu.

38. Po preskúmaní odvolacích námietok otca, krajský súd dospel k záveru, že nie sú dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutočný stav
veci, na základe ktorého vo veci samej aj správne rozhodol. Uvedený stav zostal nezmenený aj po
oboznámení sa odvolacieho súdu s argumentáciou otca v odvolaní a ďalších vyjadrení predložených
účastníkmi konania v priebehu odvolacieho konania. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že

s prihliadnutím na aktuálnu situáciu, sa danie súhlasu za otca matke k podaniu žiadosti na príslušnom
správnom orgáne na zmenu mena a priezviska maloletého javí v najlepšom záujme maloletého.

39. Odvolací súd, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania, ktorý odvolaním ani nebol osobitne napadnutý a v prípade ktorého odvolací

súd nezistil žiadne zjavné dôvody nesprávnosti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre

iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.