Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/227/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202946
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123202946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: A. C., nar, XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E.
a otca: F. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 54P/73/2023-220 zo
dňa 17. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 54P/73/2023-220 zo dňa 17. júla 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Maloletý A. B., nar. X.X.XXXX
sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa
zastupovaťaspravovaťjehomajetok.III.Otecsajepovinnýprispievaťnavýživumal.A.mesačnesumou
250 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc 3.4.2023. IV. Zameškané
výživnénamal.A.zaobdobieod3.4.2023do31.7.2024vovýške3.983,33eursúpovoľujeotcovisplácať
v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. V.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý tretí týždeň a v mesiaci od piatka od 17.30 hod., kedy otec
maloletého preberie v mieste bydliska matky, do nedele do 17.30 hod., kedy otec mal. dieťa vráti matky
v mieste bydliska otca. VI. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť
a odovzdať ho v stanovenom čase a mieste otcovi. Otec je povinný mal. dieťa v stanovenom čase a
mieste matke vrátiť. VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by súd mal.

A. zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 320 eur mesačne k 10. dňu v mesiaci vopred počnúc
právoplatnosťou rozsudku, upravil styk otca s maloletým A. každý posledný víkend v kalendárnom
mesiaci od piatka 17.30 hod. do nedele 17.30 hod. s tým, že matka otcovi maloleté dieťa v piatok
dovezie do miesta bydliska otca a otec mal. dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky. Ďalej žiadala,
aby bola zaviazaná informovať otca na požiadanie o zdravotnom stave maloletého A. a priebežne
poskytovať informácie o podstatných aktuálnych a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého.

Návrh odôvodnila tým, že z dvojročného spolužitia s otcom sa im 04.03.2013 narodil maloletý syn
A.. Na základe opakovaných nezhôd sa po desiatich rokoch spolužitia rozišli a spolu s maloletým sa
odsťahovala k rodičom do E.. Maloletý navštevuje od novembra 2022 4. ročník Základnej školy H. I. J.
E., kde sa už dobre adaptoval. Otec sa s maloletým stretáva nepravidelne podľa uváženia. Mesačnévýdavky na maloletého uviedla strava 150 eur, oblečenie 50 eur, vitamíny, drogéria, lieky 30 eur, box
tréning 60 eur, školské potreby 20 eur, cestovné 10 eur. Otec sa k návrhu na začatie konania písomne
nevyjadril.

3. Okresný súd uviedol, že dňa 16.07.2024 o 16.50 otec doručil podanie označené ako námietka pre
zaujatosť sudcu, v ktorom uviedol, že vznáša námietku zaujatosti sudcu K. I. B. z dôvodu nepriaznivých
a výrazne narušených rodinných vzťahov sudkyne s L. A. M., ktorý je jeho spoločníkom a konateľom
vo firme L&P Invest s.r.o. Košice. Okresný súd preskúmal vznesenú námietku zaujatosti a zistil, že táto

neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 CSP, a to údaj, kedy sa otec
odôvodevylúčeniadozvedel.Pretovsúladesuvedenýmzákonnýmustanovenímnanámietkuzaujatosti
neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil.

4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne
vykázané, predvolanie prevzal dňa 18.6.2024. Súdu doručil mailom ospravedlnenie 16.07.2024, v

ktorom uviedol, že obdržal predvolanie na pojednávanie 17.07.2024. Uviedol, že obratom požiadal o
zmenu termínu zo zdravotných dôvodov po termíne 31.08.2024. Dodnes neobdržal stanovisko súdu.
Ďalej súdu oznámil, že je naďalej PN, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 17.07.2024 a žiadal
súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na uvedenom pojednávaní a stanovenie náhradného termínu
pojednávania po vyššie uvedenom dátume. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci boli nariadené 3 termíny

pojednávania. Z termínu pojednávania dňa 17.01.2023 sa otec ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a
žiadal o ustanovenie náhradného termínu mailom zo dňa 12.01.2024. Súd 12.01.2024 otcovi oznámil,
že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko dôvody na odročenie nepreukázal. Dňa
12.01.2024 následne otec doručil súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorej
bol neschopný práce od 11.01.2024 /diagnóza M54.5 bolesť v krížovej oblasti). Termín pojednávania

17.01.2024 bol následne zákonnou sudkyňou zrušený. Na výzvu súdu všeobecný lekár otca A. K. M.
dňa 05.03.2024 oznámila súdu, že otec bol práceneschopný a nespôsobilý dostaviť sa na pojednávanie
v dobe od 11.01.2024 do 19.02.2024. Súd následne stanovil termín pojednávania na 29.05.2024. Dňa
27. mája 2024 otec súdu zaslal ospravedlnenie z pojednávania stanoveného na 29.05.2024, pripojil
odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej A. K. F., A., podľa ktorej bol otec

práceneschopnýod24.05.2024,malpovolenévychádzky.Ďalšímpodanímdoručenýmsúdu28.05.2024
otec žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu PN. Súd pojednávanie dňa 29.05.2024 zrušil a stanovil
nový termín pojednávania na 17.07.2024. Zároveň oznámil otcovi, že nakoľko došlo k odročeniu
pojednávania z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu už druhýkrát, súd ho v zmysle §
183 ods. 2 CSP vyzýva, aby sa na ďalšom pojednávaní dal zastúpiť inou osobou. Mailom zo dňa

29.05.2024 otec žiadal o termín po 31.08.2024 pre zdravotný stav, plánovanú operáciu s tým, že v
septembri sa pojednávania zúčastni osobne, zastúpenie právne nemá. Dňa 29.05.2024 otec doručil
súdu ďalší mail, v ktorom uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania pre plánovanú operáciu
v 6. – 7. mesiaci 2024 a nutnú rekonvalescenciu. Na výzvu súdu dňa 14.06.2024 A. K. M., praktický
lekár pre dospelých, oznámila súdu, že otec má s ňou podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti, je v súčasnej dobe PN u A. F. - túto skutočnosť sa dozvedela z listu súdu. Menovaný je
dlhodobo liečený pre mnohopočetné postihnutie chrbtice, pre ktoré navštevuje rôznych špecialistov. O
jeho aktuálnom zdravotnom stave nie je informovaná a nie je schopná sa vyjadriť. Z listu A. K. F. súd
zistil, že otca videl na ambulancii oddelenia urgentného príjmu dňa 24.05.2024, kde bol ošetrený ním
prvýkrát, následne mu pre bolesti krčnej chrbtice bola vypísaná PN, pacient bol odoslaný na kontrolu

na ortopedickú ambulanciu, ďalší manažment PN bol doporučený cestou obvodného lekára a keďže
kontroly na oddelení urgentného príjmu nie sú, menovaného už na kontrole nemal. Dňa 20.06.2024
súd vyzval otca, aby súdu obratom preukázal, či je stále práceneschopný a aby oznámil a preukázal,
ktorý lekár mu predpísal operačný zákrok a kedy sa ho má zúčastniť. Uvedenú výzvu otec prevzal
dňa 12.7.2024 a nereagoval na ňu. Následne súdu zaslal vyššie uvedené ospravedlnenie z termínu

pojednávania 17.07.2024.

5. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 183 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého možno pojednávanie
odročiť len z dôležitých dôvodov. Otec vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že je naďalej
PN, čo však nepreukázal. Aj v prípade, ak by PN otca trvala, jeho zdravotný stav mu podľa potvrdenia o

dočasnej PN umožňuje absolvovať vychádzky, teda aj dostaviť sa na súd, prípadne v rámci vychádzok
vyhľadať osobu, ktorou by sa dal zastúpiť či už ako splnomocnencom alebo advokátom. Pokiaľ otec
poukazoval na to že takéhoto zástupcu nemá, nič mu nebránilo v tom, aby si ho zvolil. Rovnako otec
nepreukázal svoje tvrdenia o plánovaných operáciách, neoznámil lekára, ktorý mu ním tvrdené operácienaplánoval, nie je ani zrejmé, kto práceneschopnosť otca manažuje, nakoľko z vyjadrení všeobecného
lekára ako aj lekára, ktorý PN vystavil, vyplýva že oni to nie sú. Nakoľko teda otec nepreukázal dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, pri konštatovaní, že bol vyzvaný, aby si zvolil zástupcu, okresný súd

jeho žiadosti o zmenu termínu pojednávania nevyhovel a pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že rodičia maloletého A. nežijú v spoločnej
domácnosti, pričom medzi nimi nedošlo k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Starostlivosť
o maloletého A. minimálne od doby, kedy sa matka s ním presťahovala do E. v novembri 2022,

zabezpečuje matka. Tvrdenia otca pred kolíznym opatrovníkom o nedostatkoch v starostlivosti matky
o maloletého v konaní neboli preukázané, pričom sám otec so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky súhlasil. Nedostatky v starostlivosti nezistil a nemá hlásené ani kolízny opatrovník.
Súd preto zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal za to, že je to v jeho najlepšom
záujme a zároveň je to v súlade s jeho názorom vyjadreným pred kolíznym opatrovníkom. Výrok o tom,
že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodiča, je v súlade s ustanovením § 28

ods. 2 zákona o rodine, nakoľko tieto práva a povinnosti patria obom rodičom a nebolo zistené, že by
tieto práva mali obmedzené, pozastavené alebo prerušené.

7. Okresný súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca zohľadňoval odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletý A. v

čase začatia konania bol žiakom štvrtého ročníka základnej školy, aktuálne ukončil piaty ročník. Jeho
odôvodnené výdavky sú tvorené výdavkami na stravu 150 eur, oblečenie 50 eur, obedy v škole cca
10 eur (100 eur ročne : 12 mesiacov), lieky, drogéria 30 eur, školské potreby 30 eur, voľný čas a
vreckové okresný súd ustálil na sumu 50 eur mesačne, pričom matkou uvádzané výdavky nepovažoval
zanadhodnotené.Bytovépotrebymaloletéhozabezpečujematkavbyte,kdevýdavkyspojenésnájmom

a energiami do 30.06.2024 boli vo výške 700 eur a od 01.07.2024 sú vo výške 850 eur mesačne. Pri
užívaní bytu troma osobami a víkendovým užívaním ďalším maloletým dieťaťom podiel maloletého na
tejto sumy predstavuje do 30.06.2024 cca sumu 200 eur, od 01.07.2024 cca sumu 240 eur. Bežné
pravidelné výdavky maloletého sú tak 320 eur mesačne + výdavky na bývanie. Matka maloletého má
podľa jej vyjadrení príjem z pracovného pomeru 1300 eur mesačne vrátane daňového bonusu 140

eur, poberá prídavky na maloletého 60 eur mesačne. Výdavky s bývaním v prenajatom byte sú vo
výške 700 eur, resp. od 1.7.2024 vo výške 850 eur. Matka nemá úvery, pôžičky, má bežné výdavky
na svoju osobu, stravu a ošatenie, hygienu, mobilný telefón, nevlastní nehnuteľnosti ani veci väčšej
hodnoty, nemá úspory. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletého A. podniká prostredníctvom
obchodných spoločností, pričom príjem z tejto činnosti na výzvu súdu uvádzal za roky 2022 a 2023 0

eur. Obchodné spoločnosti, v ktorých je otec spoločníkom, nepodávali daňové priznania za roky 2022,
2023, v registri účtovných závierok nemajú tieto uložené. Od 01.02.2024 je zamestnaný v obchodnej
spoločnosti LOMAREX SK s.r.o. s príjmom 50 eur mesačne v hrubom. Vlastní rodinný dom s priľahlými
pozemkami, v ktorom býva. Ďalej je držiteľom motorového vozidla Fiat. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Má bežné výdavky spojené s bývaním, bežné výdavky na jeho osobu. Pokiaľ otec uvádzal úver v H. H.,

tento nepreukázal. Aj keď z výpisu z listu vlastníctva na nehnuteľnosti otca vyplýva ťarcha v prospech
H. H., uvedené nepreukazuje aktuálnu výšku, ani splácanie úveru. Rovnako otec nepreukázal tvrdenú
pôžičku súkromnej osobe 60 000 eur.

8. U otca neboli podľa okresného súdu zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili zamestnať

sa. Ak firma nevytvára otcovi príjem, môže sa otec zamestnať v oblasti stavebníctva. Súd teda v
danom prípade nevychádzal zo schopností otca, t.j. jeho reálneho zárobku, ale z jeho možností mať
príjem, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (otec je v produktívnom veku, nebolo zistené,
žeby bola obmedzená jeho spôsobilosť vykonávať prácu, práceneschopnosť začiatkom roka bola
krátkodobá, aktuálne zdravotné problémy, respektíve plánovanú operáciu otec nepreukázal), ako i

objektívnymi okolnosťami (na trhu práce je dostatok pracovných možností v sektore stavebníctvo). Súd
preto pri určovaní možností otca prispievať na výživu maloletého A. vychádzal z princípu potencionality
a určil príjem otca z priemeru najnižšieho hrubého mesačného platu v kategórii stavebníctvo a reality
podľa portálu platy.sk, t.j. 1164 eur a najvyššieho príjmu v tejto kategórii, t.j. 2725 eur. V priemere
predstavuje sumu 1944,50 eur a čistá mzda podľa kalkulačky podnikajte.sk 1453,40 eur. Pri určovaní

výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. súd zároveň v súlade s ustanovením § 62 ods. 4
zákona o rodine zohľadnil, že osobnú starostlivosť v prevažnej miere zabezpečuje matka, pričom ide o
dieťa na druhom stupni základnej školy, teda rozsah osobnej starostlivosti je užší ako u detí nižšieho,
prípadne útleho veku. Zároveň súd zohľadnil, že otec sa inou formou na úhrade potrieb maloletéhonepodieľa, trávi s ním čas minimálne, tvrdené botasky zakúpil maloletému na narodeniny, ďalší výdavok
na kolobežku bol jednorazový (zakúpenie kolobežky a botasiek bolo potvrdené aj matkou). Ostatné
otcom tvrdené výdavky, ktoré matka nepotvrdila, otec nepreukázal. Aj keď matka uplatňuje daňový

bonus a poberá prídavky na maloletého, súd konštatuje, že tieto výdavky môže použiť na úhradu
nepravidelných, prípadne mimoriadnych výdavkov na maloletého a zároveň podotýka, že daňový bonus
je viazaný na výkon práce rodiča, ktorý ho uplatňuje. To znamená, že ak matka bude práceneschopná
alebo na OČR s maloletým, nárok na túto výhodu stráca.

9. Za zohľadnenia vyššie uvedených skutočností určil okresný súd vyživovaciu povinnosť otca vo výške
250 eur nakoľko mal za to, že to odôvodňujú potreby maloletého a umožňujú to schopnosti a možnosti
otca. Súd v súlade s návrhom matky na pojednávaní určil vyživovaciu povinnosť otca od podania
návrhu t.j. od 3. apríla 2023, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie vyživovacej
povinnosti otca spätne. Zameškané výživné za obdobie od 03.04.2023 do 31.07.2024 súd vyčíslil vo
výške 3983,33 eur ako súčet pomernej časti výživného za 28 dní mesiaca 4/2023 - 233,33 eur a

zameškaného výživného za obdobie 5/2023 - 7/2024, teda 15 mesiacov x 250 eur, spolu 3750 eur
spolu. Súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok. Nakoľko dlžné výživné rovnako ako aj bežné výživné
je vykonateľné doručením, je otec povinný uhradiť prvú splátku zameškaného výživného pri splatnosti
bežného výživného po doručení tohto rozsudku. V prípade, že sa dostane do omeškania so splácaním

ktorejkoľvek splátky, stáva sa celý dlh splatným naraz.

10. V časti úpravy styku okresný súd vychádzal jednak z dohody rodičov na informatívnom stretnutí,
ako aj z vyjadrenia matky na pojednávaní, v zmysle ktorého dochádzalo k nedorozumeniam ohľadne
prevozu maloletého od matky k otcovi a od otca k matke. Zároveň počas konania z vyjadrenia otca

nevyplynulo, že by mu matka v styku s maloletým bránila. Súd preto z hľadiska rozsahu styku otca s
maloletým A. ponecháva tento taký, ako sa rodičia dohodli na informatívnom stretnutí, avšak preberanie
a odovzdávanie upravil tak, že dieťa sa bude preberať u rodiča, ktorý má povinnosť dieťa na styk
odovzdať (matka), prípadne dieťa matke dieťaťa vrátiť (otec). Súd apeluje na otca v tom smere, že dieťa
má právo na starostlivosť oboch rodičov, a preto by bolo vhodné zintenzívniť styk s maloletým aspoň

v rozsahu úpravy uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, pričom maloletý záujem o styk s otcom pred
kolíznym opatrenie opatrovníkom deklaroval.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s výrokovou častou ani s odôvodnením
rozsudku, rozsudok považuje za nezákonný a nespravodlivý. Súd procesným postupom znemožnil

otcovi,abyvrámcisúdnehokonaniauskutočňovalprocesnéprávaabolúčastníkomkonaniaanavrhoval
a predkladal dôkazy, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, skutkový stav, ktorý súd zistil, neobstojí, pretože sú prípustné dôkazy, ktoré otec nemohol
použiťanavrhnúť.OtecpodávaodvolanieprotivýrokomrozsudkuII.aIII.Otecnamietalprocesnýpostup
okresného súdu, ktorý napriek potvrdeniu o práceneschopnosti otca uskutočnil pojednávanie v jeho

neprítomnosti a rozhodol. Tým, že sa otec nezúčastnil pojednávania, nemohol ani uplatniť jemu patriace
procesné práva. Otec nemohol navrhovať dôkazy, ktoré mal pripravené na preukázanie svojich možných
skutkových tvrdení, a nemohol klásť otázky matke ani kolíznej opatrovníčke. Okresný súd vychádzal z
tvrdení matky a kolízneho opatrovníka a v rozsudku uvádza, že A. sa v E. adaptoval, má tu kamarátov,
v škole prosperuje. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na reálnom stave a A. po odchode z G. 1x prepadol

v 4. ročníku, jeho prospech je alarmujúci, tak ako aj jeho správanie. Chodí do školy často nepripravený,
bez domácich úloh, bez pomôcok, ktoré mu nakúpil. Taktiež bol šikanovaný spolužiakmi, ktorí si urobili
aj videonahrávku, ktorú zverejnili na portáli www.youtube.com. Podľa slov maloletého je matka občas
napádaná druhom, A. tvrdí, že utekali aj z domu so synom druha, keď sa hádali s druhom a bil ju. A.
sa sťažoval, že bol aj napadnutý matkiným druhom v úvode ich stretávania v priestoroch G. bytu, kde

žil s matkou. K ukončeniu spolužitia otca s matkou došlo v deň, keď zistil, že je neverná, a požiadal ju,
aby opustila domácnosť. Matka pravidelne nútila maloletého syna klamať o pobyte v škole, chorobách,
odpájala mu tel., čím kryla svoje odchody do E. za milencom spoločne s dieťaťom.

12. Otec ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel, na základe ktorého právneho

predpisu určil okresný súd vyživovaciu povinnosť otca uplatnením princípu potencionality a určil jeho
príjem sumou (čistou) 1.453,40 €. Otec jasne uviedol, že podniká v oblasti stavebníctva, pričom za
posledné dva roky jeho obchodné spoločnosti nevykonávali žiadne činnosti. Je tiež nezrozumiteľný
záver súdu, že je vlastníkom motorového vozidla značky FIAT. Toto motorové vozidlo bolo odcudzené avyradené z evidencie. Matka uvádza nárast výšky nákladov na bývanie zo sumy 700,- eur na sumu 850,-
eur mesačne, pričom priemerná výška prenájmu bytu v E. je okolo 450-500,- eur, matka s maloletým
dieťaťom môže spoločne obývať aj menší byt s nižšími mesačnými nákladmi. Otec namietal aj zaujatosť

sudkyne, pretože pri telefonickom rozhovore s L. A. M., ktorý je jeho spoločníkom vo firme L&P Invest
s.r.o., sa dňa 12.7.2024 dozvedel, že sudkyňa je sesternicou jeho spoločníka, ktorý s ňou má zlé rodinné
vzťahy. Dospel preto k záveru, že môže byť zaujatá voči jeho osobe. Otec žiadal rozhodnutie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení vyslovil súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.

14. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletého mal dostatočný priestor na
vyjadrenia a predkladanie listinných a iných dôkazov počas celého trvania súdneho konania na OS
Žilina, ktorú možnosť nevyužil. K prospechu maloletého uviedla, že mal rovnaký prospech a správanie aj

na základnej škole v G. v období, keď spolu žili v spoločnej domácnosti. Čo sa týka konfliktu maloletého
v škole, tento problém intenzívne riešila s vedením školy. Tvrdenia otca, že jej priateľ ich bije, sú účelové,
klamlivé vyjadrenia, maloletý má jej partnera rád a dobre spolu vychádzajú, taktiež má vytvorený pekný
vzťah so synom partnera a v spoločnej domácnosti má maloletý vytvorené vhodné podmienky na zdravý
fyzický a psychický vývoj. Pokiaľ otec rozporuje výšku nájmu, tak prenajatý byt bol vyberaný so zreteľom

na lokalitu a potreby maloletého A., aby mal vlastnú izbu a dobrý prístup do školy pár minút pešo z domu.
Styku otca s maloletým nebráni a bola by rada, keby mali spolu vytvorený pekný vzťah. Otec však o
výchovu a vzdelanie maloletého syna nejaví záujem a nemá ani záujem ho v stanovených termínoch
brávať do G.. Otec sa nijako nepodieľa na výchove a vzdelávaní maloletého syna A. a taktiež ani nejaví
záujem finančne prispievať na ošatenie, výživu, drogériu, pohybové aktivity, vitamíny, pomôcky do školy

ani na nič, čo maloletý potrebuje k zdravému fyzickému a psychickému vývoju a rozvoju. Matka navrhla
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

15. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že účasti na pojednávaniach sa úmyselne nevyhýbal,
neumožňoval mu to jeho zdravotný stav a práceneschopnosť, ktorá trvala celé obdobie vrátane 8.

mesiaca 2024. Z dokladov vyplýva pravdivosť jeho tvrdenia, že maloletému sa zhoršil prospech
odsťahovaním do E.. Po prestupe na ZŠ v E. maloletý prepadá v 4. ročníku z AJ, permanentne si
neplní školské povinnosti, do školy chodí nepripravený, bez domácich úloh, maloletý má v priebehu
1. polroka zhruba 45 poznámok od učiteľov hlavne za nevhodné správanie a neplnenie si školských
povinnosti. O domácom násilí a pravidelných hádkach ho informoval maloletý pri jeho pobyte v G..

Výšku nájmu rozporuje aj najďalej, keďže ide o jeden z najvyšších nájmov v meste E.. Matka uvádza,
že styku nebráni, ale 17.8.2024 sa náhodou dozvedel, že maloletý je u matkinej sestry v G., o
čom ho úplne zabudla informovať. Maloletý sa dožadoval pobytu u neho, no sestra ho nechcela
pustiť. Finančne vždy prispieval, nakupoval oblečenie, bicykle, kolobežky, mobilný telefón, topánky, a
pod. V súčasnosti otec nevykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť, hlavný predmet jeho činnosti je

pozastavený nevyhlasovaním nových výziev štátom. Nemá iný zdroj príjmov ani majetok a nemôže plniť
vyživovaciu povinnosť vo výške 250 eur, spolu so splátkou je to na úrovni 350 eur, čo je likvidačná suma.
Preto žiadal o úpravu výšky výživného a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť.

16. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že mu nie je jasné, ako kolízny opatrovník prišiel

k predmetným záverom, keďže ním nebol nim kontaktovaný, osobne ho nenavštívili a nepožiadali
o stretnutie a vyjadrenie. Taktiež nemá vedomosť ako prebiehali návštevy u matky, keďže už len výstupy
zo školského prostredia vypovedajú o zlom prospechu a príprave do školy.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie

podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného
súdu potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami

prejednávanéhoprípaduasjehozávermisaodvolacísúdcezúpravuvust.§387ods.1,2CSPstotožnil.

18. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 Civilného sporovéhoporiadku (ďalej aj len CSP) odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu
aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS
350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení

rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval
tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods.
2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

19. Odvolací súd vo vzťahu k podanému odvolaniu predovšetkým uvádza, že toto odvolanie posúdil
podľa jeho obsahu ako odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, nielen voči jeho výrokom
II. a III., ktoré otec v podanom odvolaní výslovne označil. Odvolací súd pritom vychádzal z obsahu
podanéhoodvolania,vktoromotecnamietalporušeniesvojichprocesnýchprávauvádzaltvrdenia,ktoré
majú dopad aj čo do posúdenia ďalších, odvolaním otca výslovne nenapadnutých výrokov rozsudku

okresného súdu, a zároveň žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť v celosti.

20. V podanom odvolaní otec voči konajúcej sudkyni okresného súdu vzniesol námietku zaujatosti,
čo odvolací súd vyhodnotil v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP ako odvolací dôvod, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Túto námietku otec odôvodnil tvrdením, že sa pri telefonickom rozhovore s

L. A. M., ktorý je jeho spoločníkom vo firme L&P Invest s.r.o., dňa 12.7.2024 dozvedel, že sudkyňa je
sesternicou jeho spoločníka, ktorý s ňou má zlé rodinné vzťahy, a preto dospel k záveru, že môže byť
zaujatá voči jeho osobe. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné zvýrazniť, že
obsahovo rovnakú námietku uplatnil otec v podaní zo dňa 16.07.2024 adresovanom súdu prvej inštancie
(č.l. 212). Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.07.2024 (zápisnica z č.l. 217) uviedol, že táto

námietka neobsahuje údaj o tom, kedy sa otec o dôvode vylúčenia dozvedel, a preto na túto námietku
ako na námietku, ktorá nespĺňa náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie neprihliadol a vec
nadriadenému súdu nepredložil. Odvolací súd rovnako konštatuje, že táto námietka nespĺňala zákonné
náležitosti, a preto bol postup súdu prvej inštancie, ktorý na ňu neprihliadal, vecne správny. Odvolací
súd dopĺňa, že v prípade námietky, ktorá neobsahuje zákonom požadované náležitosti, sa nepoužívajú

ani ustanovenia o odstraňovaní vád podania (§ 52 ods. 2 posledná veta CSP). V podanom odvolaní otec
zopakoval totožnú námietku zaujatosti, ktorú doplnil o tvrdenie, že o skutočnostiach, pre ktoré by mala
byť konajúca sudkyňa vylúčená, sa dozvedel dňa 12.07.2024. Odvolací súd napriek tomu, že otec svoje
tvrdenie o tom, kedy sa o ním tvrdenom dôvode vylúčenia sudkyne dozvedel, nepreukázal, považuje za
potrebné sa k tejto námietke vyjadriť.

21. V zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP platí, že sudca je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, ak
so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje, že na
strane konajúcej sudkyne K. B. I. nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by z prejednávania danej veci mala

byť vylúčená. Ničím nepodložené tvrdenie otca o tom, že konajúca sudkyňa by mala mať narušené
vzťahy s jeho spoločníkom, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že by sudkyňa mala byť vo vzťahu
k otcovi zaujatá. Ani z objektívneho hľadiska, po oboznámení sa so spisovým materiálom, nie je možné
konštatovať, že by konajúca sudkyňa nedávala záruky pre nestranný a objektívny prístup k predmetnej
sporovej právnej veci, keď krajským súdom nebolo zistené, že by konajúca sudkyňa v priebehu

prvoinštančného konania nedávala pre účastníkov objektívnu záruku svojej nestrannosti. Krajský
súd preto nezistil naplnenie ani subjektívneho, ani objektívneho hľadiska pre možné spochybnenie
nestrannosti konajúcej zákonnej sudkyne. Na spochybnenie nestrannosti sudcu nemôže postačovať
to, ako sa nestrannosť sudcu subjektívne javí, ale je podstatné len to, či relevantne existujú okolnosti
objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie

nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Z prejednávania a rozhodovania veci môže byť sudca vylúčený
ibavprípade,akjecelkomzjavné,žejehovzťahkveci,ksporovýmstranámalebokzástupcomdosahuje
taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať
nezávisle a nestranne. Zo samotného ničím nepodloženého tvrdenia otca nemožno dospieť k záveru
o akomkoľvek pomere konajúcej sudkyne k účastníkom alebo k prejednávanej veci, a preto krajský súd

nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odôvodnením rozsudku
okresného súdu nezistil ani dôvodnosť námietky otca ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudkuokresného súdu. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je
tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti
a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.

ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. 2 CSP) vykladať a uplatňovať
tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti
týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia,
vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je

z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal
z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový
stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním,
a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva
aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých rozhodol.
Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď
sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou účastníkov a túto argumentáciu
tak vo vzťahu k tvrdeniam matky, ako aj vo vzťahu k tvrdeniam otca, riadne vyhodnotil. Z judikatúry ÚS

SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá
tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS

SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade
napadnutý rozsudok okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňa kritériá ust. § 220 CSP.

23. Otec v podanom odvolaní namietal procesný postup okresného súdu, ktorý napriek jeho žiadosti
o odročenie uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti, čím mu mal znemožniť uplatnenie jeho

procesných práv. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd poukazuje na odôvodenie rozsudku súdu
prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie svoj postup podrobne zdôvodnil (ods. 6
odôvodnenia). Súd prvej inštancie uviedol jednotlivé úkony, ktoré realizoval za účelom uskutočnenia
pojednávania a zabezpečenia účasti účastníkov na pojednávaní. Zo spisového materiálu je zrejmé, že
súd prvej inštancie na základe otcom predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (č.

l. 170) odročil pojednávanie pôvodne nariadené na deň 29.05.2024 a zároveň účastníkov predvolal
na pojednávanie na deň 17.07.2024. V predvolaní na toto pojednávanie (č.l. 179) bol otec vyzvaný
v zmysle § 183 ods. 2 CSP, aby sa z dôvodu, že došlo k odročeniu predchádzajúcich pojednávaní z
dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, dal na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou. Otec
následne opakovane žiadal o posun termínu pojednávania z dôvodu plánovanej operácie v 6.-7. mesiaci

2024. K tejto žiadosti nepredložil žiadny doklad o ním tvrdenej plánovanej operácii ani doklad o ďalšom
trvaní jeho práceneschopnosti. Okresný súd tak vyzval lekára, ktorý dňa 24.05.2024 vystavil otcovi
potvrdenie o práceneschopnosti, a všeobecnú lekárku otca, ktorí nepotvrdili trvanie práceneschopnosti.
Na výzvu, aby trvanie práceneschopnosti preukázal, otec nereagoval a do termínu pojednávania dňa
17.07.2024 a ani následne v odvolacom konaní potvrdenie o tom, že by ku dňu pojednávania bol

práceneschopný, nepredložil. Z vyššie uvedeného potvrdenia o práceneschopnosti otca pritom plynie
dátum jej predpokladaného skončenia 10.6.2024. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že otec nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

24. Zvýrazňuje odvolací súd, že pojednávanie sa v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP môže odročiť

len z dôležitých dôvodov. Zároveň platí, že podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky
má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Rovnako z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdvyplývaprávokaždého,abyjehozáležitosťbolaspravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Princíp rovnosti zbraní ako
súčasť koncepcie spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť
predložiť svoje návrhy, uplatňovať svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie

než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. K námietke otca o znemožnení
uplatnenia jeho procesných práv možno vo všeobecnosti uviesť, že pod odňatím možnosti konať pred
súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi realizáciu procesných práv priznaných
mu právnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Krajský súd konštatuje, že otcovi od momentu začatia súdneho konania až do meritórneho rozhodnutia

veci okresným súdom bol vytvorený dostatočný časový priestor k realizácii jeho procesných práv,
k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom
chránených záujmov. Okresný súd mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal v neprítomnosti
otca, ktorý nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o nemožnosti zúčastniť sa
pojednávania z dôvodu jeho zdravotného stavu, resp. práceneschopnosti. Okresný súd tak postupoval
vecne správne, ak za konštatovania splnenia procesných podmienok vec prejednal a meritórne rozhodol

v neprítomnosti otca. Nemôže v tomto smere obstáť námietka otca, že nemohol navrhovať dôkazy, ktoré
mal pripravené na preukázanie svojich tvrdení. Uplatnenie procesných práv účastníkom konania nie je
možné viazať len na samotné pojednávanie. Otcovi bol od začiatku konania okresným súdom vytvorený
dostatočný časový priestor viac ako 1 rok na uplatňovanie jeho procesných práv a predkladanie
prípadných dôkazov. Navyše, podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní,

tak aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), pričom skutočnosť, že
za splnenia zákonných podmienok pre pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania otec v konaní
nebol vypočutý, sama osebe neznamená porušenie povinnosti zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP).

25. Vzhľadom na uvedené krajský súd zdôrazňuje, že od momentu začatia konania mali účastníci danú

rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať
a označovať dôkazy, ktoré žiadali, aby boli vo veci vykonané. Nie je možné v zúženom zmysle slova
pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho-ktorého účastníka konania tieto
viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania môžu účastníci do
spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Pokiaľ otec túto

možnosť nevyužil, tento postup nemôže byť na ujmu práv ostatných účastníkov súdneho konania,
ktorí z titulu rovnosti majú rovnaké práva, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol otcovi priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu
nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. V súvislosti so
svojimi závermi poukazuje krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. III. ÚS 153/07 podľa ktorého „...zmyslom procesnej garancie vyplývajúcej z čl. 47 ods. 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo
strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh
a výsledok konania použitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej
moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez
dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť
k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu na rovnosť v konaní alebo na
prerokovanie veci v jeho prítomnosti v prípade porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.“ Krajský

súd konštatuje, že okresný súd dodržal Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť účastníkov
konania, a preto odvolacia argumentácia otca nemôže obstáť.

26. Otec ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nezohľadnil zhoršený prospech a problémy syna v škole v E..

Odvolacísúdvovzťahuktýmtonámietkamzvýrazňuje,žeokresnýsúdvykonaldostatočnédokazovanie,
z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia v tom smere, že aktuálne starostlivosť o maloletého od
novembra 2022 zabezpečuje matka, pričom podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka neobstoja námietky
otca v tom smere, že by v jej starostlivosti bolo možné konštatovať nedostatky. Samotná skutočnosť
zhoršeného prospechu maloletého bez ďalšieho takéto závery neodôvodňuje. Matka podľa potvrdenia

základnej školy je v kontakte s triednou učiteľkou, s vedením školy aj so školskou psychologičkou
aoprospechasprávaniesamaloletéhoA.sazaujíma,pričomvzájomnáspoluprácafungujenaobidvoch
stranách. Vo vzťahu k otázke zverenia maloletého do starostlivosti matky, ktorú skutočnosť zrejme
otec uvedenými námietkami spochybňuje, je namieste aj odvolacím súdom poukázať na medzi rodičmipôvodne uzatvorenú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
podľa ktorej sa rodičia dohodli o zverení maloletého A. do starostlivosti matky s tým, že sú obidvaja
oprávnení a povinní dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasťou tejto dohody je aj úprava

styku otca s maloletým, ktorú okresný súd prebral do výroku svojho rozhodnutia len s tou zmenou, že
na rozdiel od dohody si otec nebude maloletého preberať v bydlisku otca, ale v bydlisku matky a vráti
ho matke v mieste bydliska otca a nie v mieste bydliska matky. Je tiež namieste odvolacím súdom
zvýrazniť, že otec síce na jednej strane spochybňuje starostlivosť matky o maloletého, avšak na druhej
strane v priebehu súdneho konania z jeho strany nebol podaný žiadny návrh, ktorým by žiadal o zverení

maloletého rozhodnúť inak. Na informatívnom stretnutí na súde prvej inštancie dňa 14.06.2023 otec
uviedol, že s odchodom matky do E. a so zmenou školy do E. súhlasil. Odvolací súd tak po preskúmaní
spisového materiálu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zmene tejto pôvodne medzi otcom
a matkou dohodnutej úpravy, a stotožnil sa s rozhodnutím o zverení mal. A. do starostlivosti matky,
o zastupovaní mal. A. obidvomi rodičmi a tiež s rozhodnutím o úprave styku otca s mal. A., ktorú úpravu
otec v odvolaní ani nenamietal.

27. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Otec ďalšie svoje námietky smeroval do určenia výšky vyživovacej povinnosti k maloletému
A., ktoré námietky potom dopadajú aj na určenú výšku zameškaného výživného. Otec spochybnil
uplatnenie princípu potencionality na základe všeobecnej štatistiky s tým, že za posledné dva roky

jeho obchodné spoločnosti nevykonávali žiadne činnosti. Vo vzťahu k týmto námietkam poukazuje
krajský súd na úpravu citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Toto ustanovenie zakotvuje
inštitút potencionality, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť nielen reálne dané okolnosti a pomery
preukazované osobou povinnou platiť výživné, ale je možné vychádzať aj z domnienky existencie
určitých skutkových okolností a prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,

a tiež prípadne na skutočnosť, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, prípadne
finančne výhodnejšieho zamestnania alebo iného zdroja príjmov. Tento inštitút umožňuje vychádzať pri
určovaní výšky výživného nie zo skutočne dosahovaného príjmu, ale z príjmu, ktorý by povinná osoba
mohla pri štandardne očakávateľnom prístupe k plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti a s ohľadom
na svoje danosti - vek, vzdelanie, prax a zdravotný stav, dosiahnuť. Potencionalita príjmu znamená, že je

možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval
pre rozhodné obdobie a z ktorej sa má stanoviť rozsah výživného. Potencionalita príjmov znamená
tiež v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu
k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho
výživou, a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním potrieb,

ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný
môže v daných podmienkach dosahovať vyšší príjem než deklaruje v rozhodnom období. Rozhodujúci je
potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd pripomína, že v zmysle § 62 ods. 5
zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť

tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, a s využitím svojich subjektívnych vlastností
a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019). Pokiaľ otec namietal, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel,
na základe ktorého právneho predpisu určil okresný súd vyživovaciu povinnosť otca uplatnením princípu

potencionality, uvádza odvolací súd, že okresný súd predmetné ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine
citoval v ods. 36 odôvodnenia rozsudku.

29. Okresný súd s prihliadnutím na inštitút potencionality vecne správne konštatoval, že na strane otca
neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mu v prípade, ak jeho spoločnosti nevykonávajú žiadnu činnosť,

bránili v tom, aby sa zamestnal v oblasti stavebníctva. Je potrebné zvýrazniť, že otec nepreukázal žiadne
relevantné okolnosti, ktoré by mu aktuálne bránili v tom, aby sa zamestnal a aby si tak zabezpečil príjem
zodpovedajúci jeho vzdelaniu vo výške potrebnej na to, aby mohol primeranou sumou prispievať na
výživu maloletého A.. Otec okrem potvrdenia o krátkodobej práceneschopnosti svoje tvrdenia ohľadomzhoršeného zdravotného stavu a ohľadom potrebnej operácie nijakým spôsobom nepreukázal. Bolo
preto namieste súdom prvej inštancie vychádzať z priemerných mesačných zárobkov v stavebníctve,
na základe čoho okresný súd ustálil potencionálny čistý príjem otca sumou 1453,40 eur, z ktorej

vychádzal pri určovaní výšky výživného. Okresný súd zohľadnil tiež skutočnosť, že osobnú starostlivosť
o maloletého A. zabezpečuje v prevažnej miere matka a že otec sa na úhrade potrieb maloletého
inou formou nepodieľa. Námietka otca ohľadom motorového vozidla, ktoré podľa jeho tvrdenia bolo
odcudzené a vyradené z evidencie, na výšku určeného výživného nedopadá, keďže okresný súd pri
určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z uvedeného potencionálneho príjmu otca. Ako

relevantné odvolací súd nevyhodnotil ani námietky týkajúce sa výšky nájomného plateného matkou za
prenájom bytu. Otec k podanému odvolaniu pripojil inzeráty o prenájme dvojizbových bytov, pričom
matka v konaní argumentovala práve tým, že náklady na bývanie na jej strane stúpli z dôvodu
presťahovania sa do väčšieho, trojizbového bytu, v ktorom má maloletý vlastnú izbu a z ktorého má
lepší prístup do školy. Okrem toho z niektorých inzerátov predložených otcom je zrejmé, že súčasťou
otcom požadovaného nájomného nie sú energie a poplatky, pričom z vyjadrenia matky vyplýva, že

ňou tvrdená výška mesačných nákladov predstavuje nájom spolu s energiami. Na základe uvedených
zhodnotení sa tak odvolací súd stotožnil s výživným určeným súdom prvej inštancie vrátane určenej
výšky zameškaného výživného, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne
závery súdu prvej inštancie, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať.

30. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky, a preto nebol pre krajský súd priestor pre iný záver než,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.
Podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu,
preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. „Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

31. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP k potvrdeniu
rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného
súdu.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396

ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.