Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200934
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423200934.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
C. XXX/XX, D., zastúpeného: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 5676/7, Nové
Zámky, IČO: 47 237 023, a účastníkov konania: 1/ Obec Komjatice, Nádražná 97/344, Komjatice, 2/ E.
B. (dedič po F.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/

F. G., G. H., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ F.
A. (manželka F., rodená D.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17
335 345, 5/ F. A., G. D., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, 6/ A. I. (v čase zápisu maloletá ded. po J. G. B.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 7/ A. I. (v čase zápisu maloletá ded. po J. G. B.), zast. Slovenským
pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 8/ D. A., G. A., nar. XX. XX. XXXX, A.

K. XXX/XX, E., 9/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, 10/ F. L., G. B., nar. XX. XX. XXXX, 11/ A. G., G. B., nar.
XX. XX. XXXX, 12/ F. B. (v čase zápisu maloletý ded. po F. a F. G. D.), zast. Slovenským pozemkovým
fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 13/ M. B. (mal. ded. po F. G. D.), zast. Slovenským
pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 14/ M. B. (manželka A. G. D.), zast.
Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 15/ E. B. (mal. ded. po N.),
zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 16/ N. B. (manželka

N. G. D., nar. XX. XX. XXXX), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, 17/ A. O., G. B., nar. XX. XX. XXXX, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, 18/ E. P. (manželka A., rodená N., nar. XX. XX. XXXX), zast. Slovenským
pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 19/ A. P., G. N., nar. XX. XX. XXXX, 20/
I. D., G. B., nar. XX. XX. XXXX, E. XXXX/X, B., 21/ A. Q., G. G., nar. XX. XX. XXXX, 22/ N. G. (ded. po
F. a F. G. H.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 23/ E.

G. (ded. po F. a F. G. H.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335
345, 24/ J. G. (ded. po F. a F. G. H.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, 25/ Q. B., G. D., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXXX/X, B. A., 26/ F. G. (ded. po F. a F.
G. H.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 27/ N. A. (N.
manž. A. G. K.), zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 28/
A. A., G. R., nar. XX. XX. XXXX, 29/ M. C., G. D., nar. XX. XX. XXXX, S. O. XXXX/XX, D., 30/ A. N.,

G. I., nar. XX. XX. XXXX, K. XX/XX, D., 31/ T. I., G. I., nar. XX. XX. XXXX, E. XXXX/XX, C. L., 32/ F.
S., G. S., nar. XX. XX. XXXX, U. N. L. XXX/XX, B., 33/ N. I., nar. XX. XX. XXXX, J. P. XXXX/XX, N.,
34/ A. I., G. I., nar. XX. XX. XXXX, K. XXXX/XX, D., 35/ F. I., G. O., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, D.
a ďalší účastníci zo zákona: 36/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská
Bystrica, IČO: 36 038 351, 37/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v
konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky

č. k. 18Vyd/1/2023-123 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým
uznesením zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam (výrok I.) a zároveň o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nárok na ich náhradu nemá (výrok II.).

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. § 130 ods. 1, § 132, § 134 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 359a, § 359c ods. 1, 2, 3, §
359c ods. 1, 2, 3, § 359d ods. 2, § 359e ods. 1, 2, 3, § 359f ods. 1, 2, 3, 4, § 359h ods. 1 písm. a),

b), c), d), § 359h ods. 2, § 359h ods. 3 písm. a), b), c), ods. 4 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným
mu dňa 07. 03. 2023 domáhal potvrdenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré

mal nadobudnúť dňa 16. 08. 2017. Navrhovateľ mal nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. k dielom 5. až 10., ktoré vznikli na základe
geometrického plánu č. 111/2022 na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX zo dňa 22. 11. 2022, ktorý vyhotovil Attila Bédi a úradne overil Okresný
úrad Nové Zámky - katastrálny odbor dňa 07. 12. 2022 pod č. 1849/22. Svoj návrh dôvodil i tým, že je

výlučným vlastníkom nehnuteľností v celosti v 1/1, nachádzajúcich sa v obci D., v katastrálnom území
D., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcely C-KN číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 453 m2, parcela C-KN číslo XXX/X záhrada vo výmere 732 m2 a rodinný dom súpisné číslo
XXX na parcele XXX/X, ktorý pritom zasahuje aj do parcely E-N číslo XXX. Ďalej navrhovateľ uviedol,
že vyššie uvádzané nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darovaním na základe

Zmluvy o darovaní nehnuteľnosti z 12. 07. 2017, ktorej vklad bol povolený pod V 4422/17. Nehnuteľnosti
mu darovali jeho stará mama D. B., ktorá vlastnila 1/2 k celku a jeho otec E. B., ktorý vlastnil 1/2
k celku, pričom následne zistil, že zápis v katastri nehnuteľností nie je správny, preto požiadal geodeta
o vyhotovenie geometrického plánu na oplotený areál, t. j. Geometrický plán číslo 111/2022 na určenie
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX zo dňa 22. 11.

2022, ktorý vyhotovil geodet J. B. a úradne overil Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor dňa 07.
12. 2022 pod číslom 1849/22, ktorým bolo zamerané celé oplotenie pozemku a stavby. Geometrickým
plánombolizameranénovoutvorenéparcely,ktorésúsúčasťouoplotenéhoareáluatokonkrétneparcela
C-KN číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 378 m2, ktorú tvorí: diel 1 vo výmere 378 m2
vytvorený odčlenením od parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa, parcela C-KN

číslo XXX/X záhrada vo výmere 676 m2, ktorú tvoria: diel 3 vo výmere 521 m2 vytvorený odčlenením
od parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa a diel 9 vo výmere 155 m2 vytvorený
odčlenením od parcely E-N XXX z LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania
zapísané vlastníctvo pod 2) až 35), parcela C-KN číslo XXX/X záhrada vo výmere 327 m2, ktorú tvoria:
diel 4 vo výmere 211 m2 vytvorený odčlenením od parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve

navrhovateľa, diel 10 vo výmere 116 m2 vytvorený odčlenením od parcely E-N XXX z LV č. XXXX vo
vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35), parcela C-KN
číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 57 m2, ktorú tvoria: diel 5 vo výmere 8 m2 vytvorený
odčlenenímodparcelyE-NXXX/XzLVč.XXXXvovlastníctveobceD.,diel8vovýmere49m2vytvorený
odčlenením od parcely E-N XXX z LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania

zapísané vlastníctvo pod 2) až 35), parcela C-KN číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
113 m2, ktorú tvoria: diel 2 vo výmere 75 m2 vytvorený z parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve
navrhovateľa, diel 6 vo výmere 4 m2 vytvorený z parcely E-N XXX/X z LV č. XXXX vo vlastníctve obce
Komjatice a diel 7 vo výmere 34 m2 vytvorený z parcely E-N XXX z LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí
majú v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35). Navrhovateľ svojim návrhom požaduje

vydržanie vlastníckeho práva len k dielom 5 až 10.

4. Navrhovateľ ďalej na preukázanie splnenia podmienok vydržania uviedol, že vlastníctvo k sporným
pozemkom nadobudli jeho prastarí rodičia niekedy pred 100 rokmi a to kúpou s tým, že jeho predkovia
kúpnu cenu riadne zaplatili a na pozemkoch si postavili dom. Súčasne uviedol, že nemá vedomosť, či

bola kúpna zmluva uzatvorená písomne, nakoľko sa nezachovala a on ju nikdy ani nevidel. Najstaršídokument, ktorý sa zachoval, je dedičské rozhodnutie po starom otcovi J. B., z ktorého vyplýva, že už po
starom otcovi bol predmetom dedenia rodinný dom a pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X. Z predloženého
geometrického plánu vyplýva, že dom je situovaný aj na novoutvorenej parcele číslo XXX/XX a oplotenie

celého areálu je vedené tak, ako je to zamerané geodetom, t. j. že v oplotenom areály je celý rodinný
dom. Plot oddeľujúci oplotený areál od susedných parciel XXX/X, XXX/X a XXX/X je na ich hranici s
dielmi 5, 8, 9 a 10. Rodinný dom sa nachádza na pozemkoch so súpisným číslom XXX zapísaný na
LV č. XXX a postavili ho právni predchodcovia navrhovateľa asi v roku 1950 a následne ho navrhovateľ
rekonštruoval v roku 2019 - 2020. Jeho právni predchodcovia okolo roku 1950 zbúrali rodinný dom,

ktorý postavili jeho prastarí rodičia, teda približne 100 rokov je celý pozemok tak, ako je zameraný
v priloženým geometrickom pláne oplotený a teda od toho času dobromyseľne užíva uvedené diely
spolu s ostatným jeho majetkom. Navrhovateľ si vždy myslel, že vlastníctvo oploteného areálu je celé
vysporiadané a že je jeho vlastníkom. Prastarí rodičia o tom informovali jeho starých rodičov a všetci jeho
právnipredchodcoviabolidobromyseľnívtom,žeimoplotenýareálpatrí,avšakbolozistené,žetomutak
nie je, ale nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto vydržania, navrhovateľ nerušene užíval ako vlastník

spolu s jeho právnymi predchodcami asi 100 rokov a užíva ich doposiaľ. V užívaní ho nikdy nikto nerušil a
nikto si na jeho pozemok nárok nerobil, pričom skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali
ešte jeho právni predchodcovia potvrdila aj obec v predloženom dokumente Súhlas Obce Komjatice z
31. 07. 2018 k osvedčeniu vlastníckeho práva k požadovaným dielom, v ktorom obec uviedla, že sú
jej známe okolnosti vydržania a nemá námietky s vydržaním vlastníckeho práva. Napriek uvedenému

však navrhovateľ nevedel vlastníctvo usporiadať ani prostredníctvom notára, keďže boli iné podmienky
dokazovania, ako sú v súdnom konaní a nevedel zabezpečiť súhlas potomkov neznámych vlastníkov,
ktorýnotárodnehovyžadoval.Akodeňnadobudnutiavlastníckehoprávavydržanímnavrhovateľoznačil
deň 16. 08. 2017, kedy bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky - katastrálny odbor
č. V 4422/2017, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v jeho prospech na základe darovacej

zmluvy. Záverom žiadal, aby mu súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k predmetným
nehnuteľnostiam nasledovným spôsobom: diel 5 vo výmere 8 m2 je vytvorený odčlenením od parcely E-
N XXX/X z LV XXXX vo vlastníctve obce D. a tvorí novoutvorenú parcelu C-KN číslo XXX/X zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 57 m2, diel 6 vo výmere 4 m2 je vytvorený z parcely E-N XXX/X z
LV XXXX vo vlastníctve obce Komjatice a tvorí novoutvorenú parcelu C-KN číslo XXX/XX zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 113 m2, diel 7 vo výmere 34 m2 je vytvorený z parcely E-N XXX z LV
XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35) a tvorí
novoutvorenú parcelu C-KN číslo XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 113 m2, diel 8 vo
výmere 49 m2 je vytvorený odčlenením od parcely E-N XXX z LV XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v
čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35) a tvorí novoutvorenú parcelu C-KN číslo XXX/

X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 57 m2, diel 9 vo výmere 155 m2 je vytvorený odčlenením od
parcely E-N XXX z LV XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania zapísané vlastníctvo
pod 2) až 35) a tvorí novoutvorenú parcelu C-KN číslo XXX/X záhrada vo výmere 676 m2, diel 10 vo
výmere 116 m2 je vytvorený odčlenením od parcely E-N XXX z LV XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú
v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35) a tvorí novoutvorenú parcelu C-KN číslo XXX/

X záhrada vo výmere 327 m2.

5. Súd z navrhovateľom predložených listín zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 12. 07. 2017 D. B.
a E. B. ako darcovia darovali navrhovateľovi nehnuteľnosti parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 453 m2, parcela C-KN č. XXX/X záhrady o výmere 732 m2 a dom so súpisným

číslom XXX na parcele C-KN č. XXX/X. Darcovia boli v čase darovania spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Z obsahu darovacej zmluvy je zrejmé, že predmetom darovania bol
rodinný dom a všetko, čo stojí a leží na pozemkoch, ktoré sú predmetom daru a je ohraničené oplotením,
zároveň však z jej čl. 2 jednoznačne vyplýva, čo a v akom rozsahu bolo predmetom darovania. Teda bez
ohľadu na to, čo sa uvádza v ďalších článkoch darovacej zmluvy, podľa jej článku 2 je predmet darovania

dostatočne špecifikovaný jednak listom vlastníctva č. LV XXX, katastrálnym územím (Komjatice), ale aj
druhom nehnuteľnosti a v prípade parciel ich výmerou. Po uzatvorení darovacej zmluvy darkyňa D. B.
zomrela dňa XX. XX. XXXX, čo súd zistil z priloženého úmrtného listu. Z navrhovateľom predloženého
geodetického plánu vypracovaného geodetom Attilom Bédim dňa 22. 11. 2022 vyplýva, že geodet
zameral aj tie časti nehnuteľnosti, o ktorých sa navrhovateľ domnieval, že tieto nadobudol darovacou

zmluvou. Okrem toho navrhovateľ k spisu predložil rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odbor
katastrálny zo dňa 16. 08. 2017, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech obdarovaného navrhovateľa, ktoré nadobudol vyššie citovanou darovacou zmluvou. Aj z tohto
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa bol povolenýlen vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, a to aj čo do ich výmery, ktoré boli uvedené v článku 2 darovacej
zmluvy, t. j.: parcela registra C-KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 453 m2, parcela
C-KN č. XXX/X - záhrady o výmere 732 m2 a dom so súpisným číslom XXX na parcele C-KN č. XXX/X.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 12. 07. 2017, pričom
navrhovateľ návrh na potvrdenie vydržania k dotknutým nehnuteľnostiam podal na súde dňa 07 .03.
2023, z čoho vyplýva, že ku dňu podania návrhu neuplynulo ani 6 rokov. Ďalej súdu z návrhu vyplynulo,
že navrhovateľ jednak tvrdí, že z rozprávania starej mamy D. B. a otca E. B. má on informácie, že jeho

prastarí rodičia ešte niekedy pred 100 rokmi nadobudli vlastníctvo sporných pozemkov kúpou, kúpnu
cenu riadne zaplatili a postavili si domovú nehnuteľnosť. Z návrhu navrhovateľa však vyplýva aj to, že
on nemá vedomosť o tom, či bola kúpna zmluva uzatvorená písomne, nakoľko sa nezachovala a on ju
nikdy ani nevidel. Jediné dokumenty, ktoré má k veci je dedičské rozhodnutie D 641/73-12 po starom
otcovi J. B., z ktorého vyplýva, že po starom otcovi bol predmetom dedenia rodinný dom a pozemky -
parcely č. XXX/X a XXX/X. Ani z neho však nevyplýva, že by sporné nehnuteľnosti boli v jeho vlastníctve,

ale práve naopak, tie predmetom dedenia neboli.

7. Čo sa týka uplynutia vydržacej doby, navrhovateľ v návrhu uviedol, že tá mu mala uplynúť dňa
16. 08. 2017. Podľa tvrdení navrhovateľa mu teda 10 ročná vydržacia doba mala začať plynúť odo
dňa 16. 08. 2007, pričom z návrhu vôbec nie je zrejmé, čo sa malo 16. 08. 2007 udiať a akým

domnelým nadobúdacím titulom mal navrhovateľ dňa 16. 08. 2007 sporné nehnuteľnosť nadobudnúť
do oprávnenej držby. Okrem toho, ani predkovia navrhovateľa (darcovia) nemali dotknuté nehnuteľnosti
riadne vysporiadané a ich vlastníctvo k nim nebolo doposiaľ riadne evidované. Samotný navrhovateľ
v návrhu uviedol, že len z rozprávania predkov má informácie, že už jeho prastarí rodičia pred 100
rokmi mali tieto sporné pozemky nadobudnúť kúpnou zmluvou. Ide len o domnelé, oficiálnymi listinami,

či už kúpnou zmluvou, alebo výpisom z príslušnej evidencie nehnuteľnosti, nepodložené tvrdenia
navrhovateľa. Navrhovateľ teda na jednej strane tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva
jeho predkovia už pred 100 rokmi, toto tvrdenie však relevantným spôsobom v konaní nepreukázal.
Čestné vyhlásenia spísali osoby, ktoré sú mladšie ako 100 rokov, t. j. nemohli byť svedkami kúpnej
zmluvy spred 100 rokov, od ktorej navrhovateľ odvodzuje vlastníctvo sporných nehnuteľností jeho

predkami. T. j. navrhovateľ nepreukázal, že jeho predkovia skutočne tieto nehnuteľnosti nadobudli pred
100 rokmi, či už kúpnou zmluvou, resp. iným právnym titulom. Na doplnenie súd opätovne uviedol, že
pokiaľ by aj bolo v konaní preukázané, že sporné nehnuteľnosti vlastnili právni predkovia navrhovateľa
(čo preukázané nebolo), predmetom darovania tieto sporné nehnuteľnosti podľa darovacej zmluvy zo
dňa 12. 07. 2017 vôbec neboli. Zo samotnej darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v roku 2017, ale aj

z rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech obdarovaného
- žalobcu jednoznačne vyplýva, čo a v akom rozsahu bolo predmetom darovania. To znamená, že
navrhovateľ ako obdarovaný si musel byť, resp. mal byť vedomý toho, čo konkrétne bolo predmetom
darovania. Predmetom darovania boli len tie nehnuteľnosti a v takých výmerách, ku ktorým bolo
vlastnícke právo v prospech navrhovateľa ako obdarovaného zavkladované citovaným rozhodnutím

správy katastra. Z tohto rozhodnutia príslušnej správy katastra teda jednoznačne vyplýva, že predmetom
darovania neboli tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania o potvrdenie vydržania vlastníctva
k nehnuteľnostiam.

8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že ak by navrhovateľ aj preukázal, že domnelým nadobúdacím

titulom bola ním predložená darovacia zmluva, tak v takom prípade by vydržacia doba začala plynúť
najskôr 12. 07. 2017, teda dňom, kedy bola uzatvorená a uplynula by najskôr dňom 12. 07. 2027. V
čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa o potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
teda nie je splnená ani podmienka uplynutia 10 ročnej vydržacej doby podľa § 134 odsek 1 Občianskeho
zákonníka,akeďžeužvtomtočasejenavrhovateľovizrejmé,žespornénehnuteľnostinebolipredmetom

darovania, čo mu je určite zrejmé, keďže podal tento návrh, tak v danom prípade už počas plynutia
premlčacej doby nadobudol navrhovateľ informácie, pre ktoré by ho v ďalšom nebolo možné považovať
pre účely vydržania ani za dobromyseľného. Na podporu svojich tvrdení súd prvej inštancie poukázal
na rozhodnutie zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod
označením R 44/1996.

9. Záverom súd len na doplnenie uviedol, že čo sa týka osôb označených navrhovateľom v návrhu
ako vlastníkov a spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností, vzhľadom k tomu, že dospel k záveru,
že navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky prevydržanie vlastníckeho práva, ďalej sa účastníctvom osôb označených v návrhu nezaoberal z dôvodu
hospodárnosti konania, kedy dospel k záveru, že je tu iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní ďalej
pokračovať, pretože je potrebné návrh zamietnuť.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania tak,
že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

11. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním

navrhovateľ s tým, že v rámci konania a rozhodovania súdu prvej inštancie neboli splnené procesné
podmienky na zamietnutie návrhu, nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesne práva v takej miere, že došlo k porušeniu pravá na spravodlivý
proces, konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dospel na
základe predložených dôkazov a skutkových tvrdení navrhovateľa k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne vec právne posúdil.

12. Navrhovateľ sa nestotožnil so závermi súdu, že nepreukázal nadobudnutie právnymi predchodcami
sporných dielov vytvorených geometrickým plánom, ktorým bol zameraný cely oplotený areál. Uviedol,
že Zmluva o darovaní nehnuteľností zo dňa 12. 07. 2017 jednoznačne uvádza, že predmet daru je
ohraničený oplotením a že predmetom daru je všetko, čo sa na takto oplotených pozemkoch nachádza.

Na ohraničených pozemkoch sa nachádza rodinný dom, ktorý zasahuje aj do dielov 6 a 7 a tieto sú
predmetompožadovanéhovydržania.Zlistuvlastníctvač.XXXz18.10.2017,ktorýjepripojenýknávrhu
a na ktorom je zapísaný rodinný dom súpisne číslo 324 nevyplýva, že by rodinný dom bol ešte aj na
inej parcele, ako parcele XXX/X, čo je jednoznačný dôkaz o tom, že právni predchodcovia navrhovateľa
boli dôvodne presvedčení, že vlastnia oplotený areál a že dom je postavený výlučne na parc. č. XXX/X,

pričom nemali ako vedieť, že zasahuje aj do iných parciel. Ďalej navrhovateľ poukázal na geometrický
plán, podľa ktorého je rodinný dom na novoutvorenej parcele číslo XXX/XX, ktorá pozostáva z dielov
2, 6 a 7, z toho diel 2 je z parcely číslo XXX/X vo vlastníctve navrhovateľa. Diel 6 je z parc. č. XXX/
X a diel 7 je z parc. č. XXX, ktoré sú parcely registra E a sú vo vlastníctve osôb, ktoré sú účastníkmi
tohto konania. Z doložených listín je preukázané, že právni predchodcovia užívali nielen svoje parcely č.

XXX/X a XXX/X ale aj tie, ktoré sú zamerané GP ako vlastné a to na základe kúpnych zmlúv z minulosti,
ktoré sa nezachovali.

13. Čo sa týka označenia dňa 16. 08. 2017, ktorý označil ako deň nadobudnutia vlastníctva vydržaním
navrhovateľ uviedol, že dňa 12. 07. 2017 uzatvoril s darcami E. B. a D. B. Zmluvu o darovaní

nehnuteľnosti, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Nove Zámky, katastrálny
odbor V 4422/2017 zo dňa 16. 08. 217, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho pravá v jeho prospech.
Týmto dňom začal užívať celý oplotený areál ako vlastný a nikdy ho nikto v užívaní nerušil. Poukázal
na znenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dodal, že z jeho dikcie vyplýva, že sa nevie domáhať
vydržania pre inú osobu, iba pre seba. K nadobudnutiu predmetných nehnuteľností jeho právnymi

predchodcami malo prísť pred približne 100 rokmi a teda k vydržaniu došlo pravdepodobne niekedy v
období pred 90 rokmi, čo však nevie preukázať, nakoľko nedisponuje žiadnymi listinami z tohto obdobia.
Najstarší dokument, ktorý sa mu zachoval, je dedičské rozhodnutie po jeho starom otcovi J. B. zo dňa
14. 05. 1973, z ktorého vyplýva, že predmetom dedenia bol rodinný dom a pozemky parc. č. XXX/X a
XXX/X v 1/2. Druhú polovicu už vlastnila D. B.. V zmysle uvedeného, sporné diely spolu so zdedeným

majetkom užívali jeho právni predchodcovia ako vlastné podstatne skôr. Tieto dni sa však nedajú určiť
ako deň, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním, lebo v tom čase nebol ani vlastníkom parc. č.
XXX/X a XXX/X a ani domu. Je ale jasné, že v čase, kedy sa stal vlastníkom predmetného domu
na základe zmluvy o darovaní nehnuteľnosti, stal sa zároveň dobromyseľným držiteľom dielov, ktoré
sú predmetom vydržania a ktoré vydržaním nadobudli ešte jeho právni predchodcovia. Jeho tvrdenia

vyplývajú z dikcie ust. § 359d ods. 2 CMP, ktoré ustanovuje, že návrh musí, okrem iného, obsahovať
označenie dňa, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. V čase, kedy vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už tieto nehnuteľnosti vydržali jeho právni predchodcovia
a domnieva sa, že deň vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva podľa zmluvy o
darovaní nehnuteľnosti je totožný s dňom 16. 08. 2017, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním

k sporným dielom. Navrhovateľ ďalej uvádza, že presný deň vydržania dotknutých nehnuteľností jeho
právnymi predchodcami nevie presne určiť, ale vie uviesť, že tomu bolo najneskôr dňa 15. 05. 1983,
teda po uplynutí 10 rokov, odkedy sa stal vlastníkom nehnuteľnosti E. B., ktorý mu svoj podiel neskôr
daroval. D. B. vydržala svoj podiel ešte podstatne skôr, pričom stále ide o najneskoršie možný termínvydržania, ktorý vie takto označiť na základe písomného dokumentu, ktorým je v tomto prípade dedičské
rozhodnutie z roku 1973.

14. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil so závermi prijatými súdom prvej inštancie, ktorý skonštatoval,
že čestné vyhlásenia konkrétnych osôb priložených k návrhu nemôžu preukazovať nadobudnutie
vlastníctva pred 100 rokmi, keďže títo svedkovia nemajú taký vek. K uvedenému navrhovateľ uviedol,
že zákonodarca určite nemal cieľ zamedziť možnosti navrhovateľov nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním v prípade, ak k splneniu podmienky vydržania, teda 10 ročnej oprávnenej držby, dôjde ešte

v čase právneho predchodcu navrhovateľa, ako je tomu v tomto prípade. Z rozprávania starých rodičov
vie, že celý oplotený areál nadobudli ešte jeho prastarí rodičia kúpou. V katastri boli vedení ako vlastníci
parcielč.XXX/XaXXX/Xaajrodinnéhodomunaparceleč.XXX/Xataknetušili,žesúčasťouoploteného
areálu sú aj pozemky, ktoré nadobudli kúpou, avšak neboli zapísane na liste vlastníctva. Zo zmluvy
o darovaní nehnuteľnosti z 12. 07. 2017 jednoznačne vyplýva, že rodinný dom a oplotenie sú staré
viac ako 30 rokov, pričom každý prevod sa týkal oploteného areálu, iba špecifikácia vychádzajúca z

údajov katastra nebola dostatočná a on ako obdarovaný a ani jeho predchodcovia ako dedičia alebo
kupujúci nemali ako vedieť, že ide o neusporiadané vlastníctvo. V tomto smere navrhovateľ poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/302/2021, § 130 ods. 1 druhej vety
Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 484/2015.
Pre ozrejmenie dodal, že nedisponuje listinami, na základe ktorých nadobudli vlastníctvo nesporných

parciel č. XXX/X a XXX/X a aj rodinného domu jeho právni predchodcovia, v tejto časti je však dôsledná
evidencia. Navrhovateľ je toho názoru, že v konaní preukázal a je o tom objektívne presvedčený, že
držanú vec do vlastníctva nadobudol. Otázkou tiež ostáva, že ak zjavne dobromyseľne nadobudli jeho
právni predchodcovia parcely č. XXX/X a XXX/X, že či mohli dobromyseľne nadobudnúť aj susedné
výrazne užšie parcely, ktoré sa vedľa tých čo nadobudli ťahajú a zjavne boli aj v tom čase užívané

spoločne. Otázka tiež ostáva, že ak by neboli dobromyseľní, prečo by si na takýchto parcelách stavali
dom, keď ho mohli stavať na parcelách, ktorých vlastníkmi boli zapísaní aj v katastri, teda výlučne na
parcelách č. XXX/X a XXX/X, kedy výmera, ktorú mali zapísanú v katastri nehnuteľnosti na dom aj dvor
aj záhradu postačovali. Opätovne poukázal na to, že v prípade pochybnosti sa má vychádzať z toho,
že držba je dobromyseľná. Záverom navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vcdo/1/2024, v zmysle ktorého pri interpretácii ustanovení § 129
ods.1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny titul je len jedným z dôkazov
preukazujúcich dobromyseľnosť držby.

15. S poukazom na vyššie uvádzané navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby zrušil vo výroku I.

uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže osvedčil, že splnil predpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva, alebo alternatívne, aby odvolací súd zmenil vo výroku I. uznesenie
súdu prvej inštancie a aby vydal podľa § 359f CMP vyzývacie uznesenie.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(podľa ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom nebol viazaný dôvodmi odvolania (ust. § 66 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

17. Z obsahu predloženého súdneho spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa
návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 07. 03. 2023 domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v bode 3. tohto uznesenia, ku ktorým podľa tvrdenia
navrhovateľa, predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva v celosti 1/1 z titulu Zmluvy

o darovaní nehnuteľnosti zo dňa 12. 07. 2017 a ktorej vklad bol povolený pod č. V 4422/17. Ako darcovia
vdanomprípadevystupovalistarámatkanavrhovateľaD.B.,ktorávlastnila1kcelkuaotecnavrhovateľa
E.B.,ktorývlastnil1kcelku.Potom,čonavrhovateľzistil,žezápisvkatastrinehnuteľnostíniejesprávny,
dal vypracovať znalcom Attilom Bédim geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 22. 12. 2022 na určenie
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX, ktorým bolo

zameranéceléoploteniejehopozemkuastavbyvjehovlastníctve.Geometrickýmplánombolizamerané
novovytvorenéparcely,ktorésúsúčasťouoplotenéhoareáluatokonkrétneC-KNčísloXXX/Xzastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 378 m2, ktorú tvorí: diel 1 vo výmere 378 m2 vytvorený odčlenením od
parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa, parcela C-KN číslo XXX/X záhrada vovýmere 676 m2, ktorú tvoria: diel 3 vo výmere 521 m2 vytvorený odčlenením od parcely C-KN XXX/X
z LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa a diel 9 vo výmere 155 m2 vytvorený odčlenením od parcely
E-N XXX z LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod

2) až 35), parcela C-KN číslo XXX/X záhrada vo výmere 327 m2, ktorú tvoria: diel 4 vo výmere 211
m2 vytvorený odčlenením od parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa, diel 10 vo
výmere 116 m2, vytvorený odčlenením od parcely E-N XXX z LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú
v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35), parcela C-KN číslo XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 57 m2, ktorú tvoria: diel 5 vo výmere 8 m2 vytvorený odčlenením od parcely E-N

XXX/X z LV č. XXXX vo vlastníctve obce D., diel 8 vo výmere 49 m2 vytvorený odčlenením od parcely
E-N XXX L. LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia konania zapísané vlastníctvo pod
2) až 35), parcela C-KN číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 113 m2, ktorú tvoria: diel
2 vo výmere 75 m2 vytvorený z parcely C-KN XXX/X z LV č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa, diel 6 vo
výmere 4 m2 vytvorený z parcely E-N XXX/X z LV č. XXXX vo vlastníctve obce Komjatice a diel 7 vo
výmere 34 m2 vytvorený z parcely E-N XXX z LV č. XXXX vo vlastníctve tých, ktorí majú v čase začatia

konania zapísané vlastníctvo pod 2) až 35).

Návrh navrhovateľa sa s poukazom na jeho vlastnícke právo k parcele C-KN č. XXX/X, z ktorej vznikli
diely 1 a 2 a parcely C-KN č. XXX/X, z ktorej vznikli diely 3 a 4 netýka uvedených dielov, ale týka sa len
dielov 5 až 10. Súčasne uviedol, že nemá vedomosť, či bola kúpna zmluva k dotknutým nehnuteľnostiam

uzatvorená písomne, nakoľko sa nezachovala a on ju nikdy ani nevidel. Najstarší dokument, ktorý sa
zachoval, je dedičské rozhodnutie po starom otcovi J. B., z ktorého vyplýva, že už po starom otcovi bol
predmetom dedenia rodinný dom a pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X. Z predloženého geometrického
plánuvyplýva,žedomjesituovanýajnanovoutvorenejparcelečísloXXX/XXaoplotenieceléhoareáluje
vedené tak, ako je to zamerané geodetom, t. j. že v oplotenom areály je celý rodinný dom. Plot oddeľujúci

oplotený areál od susedných parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X je na ich hranici s dielmi 5, 8, 9 a 10.
Rodinný dom sa nachádza na pozemkoch so súpisným číslom XXX zapísaný na LV č. XXX a postavili
ho právni predchodcovia navrhovateľa.

Navrhovateľ súčasne priložil k návrhu čestné vyhlásenia podpísané podielovými spoluvlastníkmi parcely

„E“ zapísanými na LV č. XXXX, v návrhu označenými ako účastníci v 8/, 20/, 25/, 30/, 31/, 32/, 34/ rade,
ktorým potvrdzujú, že im je známe, že D. B. a E. B. postavili okolo roku 1984 dom v D., ktorý je zapísaný
na LV č. XXX so súp. č. XXX na parcele C-KN č. XXX/X na pozemku, na ktorom stojí spoločne s jeho
priľahlými záhradami tak, ako to vyplýva z priloženého geometrického plánu. Navrhovateľa spolu s jeho
právnymipredchodcaminikdynerušilivichužívaníazároveňsinapozemkynerobianároky.Knávrhubol

pripojený i súhlas obce Komjatice zo dňa 31. 07. 2018 k osvedčeniu vlastníckeho práva k požadovaným
dielom, zároveň obec Komjatice uviedla, že jej nie sú známe okolnosti vydržania a s vydržaním
vlastníckeho práva navrhovateľa nemá námietky. Navrhovateľ označil deň 16. 08. 2017 za deň, kedy k
sporným nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo vydržaním, čo odvodil z rozhodnutia Okresného
úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V 4422/2017, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva

v jeho prospech na základe darovacej zmluvy zo dňa 12. 07. 2017.

18. Splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľ
odôvodnil tým, že vlastníctvo k dotknutým pozemkom nadobudli jeho prastarí rodičia niekedy pred 100
rokmi O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a starým otcom V. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr.

XX. XX. XXXX nepretržite dobromyseľne a dlhodobo od roku 1935 až po súčasnosť (88 rokov) tieto
nehnuteľnosti užívali. Na parc. č. XXXX je postavený viničný domček súp. č. XXX, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa a nadobudol ho dedením po svojom otcovi, podľa osvedčenia o dedičstve pod
sp. zn. 31D/242/2014, Dnot 64/2014 zo dňa 19. 03. 2015. V súčasnej dobe pozemok nie je vinicou, ale
trvalým trávnym porastom.

19. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

20. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

21. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

22. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

23.Podľa§865ods.1,3Občianskehozákonníka,pokiaľniejeuvedenéinak,spravujúsaustanoveniami

tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa
však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

24. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

25. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj CMP), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

26. Podľa § 359c ods. 1, 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,

kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.
Účastníkom konania je
a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke

právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

27. Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním,
označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

28. Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez
vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí
alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje
len navrhovateľovi.29.Návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniavzmysleust.§359aanasl.CMPjeoprávnenýpodať
ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (ust. § 359c ods. 1 CMP).

Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade
kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie
zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby.
Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného držiteľa, zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s ňou nakladá ako s vlastnou vecou. Posúdenie toho, či

držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať
iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za
ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí, ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia

vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie
vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské
rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,
neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je

z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti
je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť
zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať

pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal
v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho
prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností
alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu
je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie vo veci podstatné rozlišovať medzi tým, či si
vlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamnavrhovateľuplatňujezdôvodu,žetotovlastníckeprávo:1/
vydržal sám, bez ohľadu na držbu jeho právnych predchodcov, 2/ vydržal ho sám, ale do jeho vydržacej
doby je treba započítať aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, alebo 3/ vydržali ho jeho právni

predchodcovia.

31. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol, pričom konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal
splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Svoje závery
súd odôvodnil tým, že z navrhovateľom predloženej darovacej zmluvy nevyplynulo, že by predmetom

daru mali byť sporné nehnuteľnosti, na základe čoho nepreukázal existenciu domnelého nadobúdacieho
titulu, ktorým by mal navrhovateľ nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním ku dňu 16. 08. 2017.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh navrhovateľa zamietol bolo nesplnenie podmienky uplynutia 10
ročnej vydržacej doby a podmienky dobromyseľnosti držby.

32. Uvedené zistenia boli dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa
na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a jeho návrh zamietol,
čo i riadne, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnil. Úvahy súdu prvej inštancie uvedené
v odôvodnení sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej

správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Vec v intenciách platnej právnej úpravy i správne právne posúdil,
vyvodil správne právne závery, pričom príslušné hmotnoprávne ustanovenia podstatné pre právne
posúdenie veci aplikoval a interpretoval právne súladným spôsobom.

33. Na doplnenie a k odvolacím dôvodom navrhovateľa v podanom odvolaní odvolací súd uvádza,
že dedičstvo sa podľa právneho poriadku účinného v čase dedičského konania po jeho právnom
predchodcovi (otcovi), nadobúda smrťou poručiteľa (ust. § 460 Občianskeho zákonníka). Ak bolo odedičskom práve (o tom, kto je poručiteľovým dedičom) právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní, je
uznesenie súdu záväzné (ust. § 135 ods. 2 veta druhá, § 159 ods. 2, § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase

vydania osvedčenia o dedičstve) a súd je preto povinný z toho rozhodnutia vychádzať i pri prejednávaní
a rozhodovaní inej veci.

34. Navrhovateľ v podanom návrhu, okrem iného uviedol, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním dňa 16. 08. 2017 (čo je deň, kedy bolo vydané rozhodnutie

Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, č. v. V 4422/2017 zo dňa 16. 08. 2017, ktorým
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k dotknutým nehnuteľnostiam) s tým, že
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov
a do doby vydržania sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca
(§ 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Nadobúdacím titulom mala byť v danom prípade Zmluva
o darovaní nehnuteľnosti zo dňa 12. 07. 2017 (ďalej ako „darovacia zmluva“), ktorej predmetom (ako

to vyplýva z bodu 2.) boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci D., k. ú. D., vedené na Okresnom
úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parcela C-KN č. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 453 m2, parcela C-KN č. XXX/X, záhrady vo výmere 732 m2 a dom súp. č.
XXX nachádzajúci sa na parcele C-KN č. XXX/X. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
uvádza, že z navrhovateľom predloženej darovacej zmluvy však nevyplýva, že by nehnuteľnosti (u

ktorých sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva) boli predmetom darovacej
zmluvy. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z predloženého dedičského rozhodnutia D 641/73-12 po
poručiteľovi J. B., zomr. XX. XX. XXXX, teda že by stará matka navrhovateľa D. B. a otec navrhovateľa
E. B., mali z titulu dedenia v príslušných podieloch nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku
ktorým navrhovateľ žiada potvrdiť vydržanie. Z tohto dôvodu je logické, že predmetom darovacej zmluvy

uzatvorenej medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a navrhovateľom nemohli byť nehnuteľnosti,
ku ktorým navrhovateľ žiada potvrdiť vydržanie. V naznačenom smere dáva odvolací súd do pozornosti,
že medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť,
ako držiteľ vec nadobudol, t. j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Užívanie nehnuteľnosti
samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Odvolací súd v tomto

smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24. 04. 2017, v
zmysle ktorého: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom
je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,
o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti

držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008)“.

35. S poukazom na vyššie uvádzané navrhovateľ uviedol len ničím nepodložené tvrdenia v rovine
subjektívneho presvedčenia, že jeho vlastnícke právo zákonným spôsobom vydržal a nie je pochýb
o dobromyseľnosti držby dotknutých nehnuteľností, pričom však opomenul skutočnosť, že podľa obsahu
darovacej zmluvy zo dňa 12. 07. 2017 nevyplýva darovanie predmetných nehnuteľností (keď darovanie
sa týkalo nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci D., k. ú. D., vedené na Okresnom úrade Nové Zámky,

katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parcela C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere
453 m2, parcela C-KN č. XXX/X, záhrady vo výmere 732 m2 a dom súp. č. XXX nachádzajúci sa
na parcele C-KN č. XXX/X), pričom aj podľa rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny
odbor, č. v. V 4422/2017 zo dňa 16. 08. 2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v katastrálnom území len vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech

navrhovateľa. Zároveň už v návrhu navrhovateľ uviedol, že jeho prastarí rodičia niekedy pred 100
rokmi nadobudli sporné nehnuteľnosti kúpou, o čom sa listiny nezachovali. Odvolací súd zdôrazňuje,
že na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje iba konštatovanie, že navrhovateľ
nehnuteľnosti viac ako desať rokov užíva s odkazom na ust. § § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
Je nevyhnutne potrebné, aby osvedčil (preukázal), že bol po celý čas dobromyseľným držiteľom, že

nehnuteľnosť mu na základe konkrétneho titulu (napr. darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy a pod.), patrí.

36. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvádzané konštatuje, že navrhovateľ vychádzajúc zo zistených
skutočností a na základe ním predložených listinných dôkazov nepreukázal, že splnil podmienkypre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, keď súd prvej inštancie správne
uzavrel, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 12. 07. 2017 navrhovateľ nemohol nadobudnúť dobrú
vieru (dobromyseľnosť), že mu patrí vlastnícke právo k pozemkom označeným v návrhu, keďže je

jednoznačné, že predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy boli pozemky
parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a stavba s. č. XXX na parc. č. XXX/X v kat. území D.. Zároveň súd
prvej inštancie správne uzavrel, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ po nadobudnutí nehnuteľností
z titulu darovacej zmluvy vstúpil aj do užívania nehnuteľností, ku ktorým svojim návrhom žiada potvrdiť
vydržanie, a ktoré predtým užívali aj jeho právni predchodcovia, neosvedčuje jeho dobromyseľnosť,

nakoľko tie predmetom darovacej zmluvy (ani predmetom dedenia ako to vyplýva z predloženého
dedičského rozhodnutia D 641/73-12 po poručiteľovi J. B., zomr. XX. XX. XXXX) neboli.

37. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že návrhu navrhovateľa by nebolo možné
vyhovieť ani v prípade, ak by zákonom predpísaná doba vydržania uplynula už právnemu predchodcovi
navrhovateľa (stará matka, resp. otec). Navrhovateľ sa v takomto prípade nemôže úspešne domáhať

potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe (ani k osobe svojho právneho
predchodcu), ale iba určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho právnom
predchodcovi. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula
zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi,
ak bol dobromyseľný a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade, že takáto osoba nežije,

môže sa dedič domáhať iba určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti.
Po právoplatnosti rozsudku je takáto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedič je oprávnený
podať návrh na dodatočné prejedanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok
prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že v predmetnej
veci navrhovateľ nepreukázal (neosvedčil) relevantnými dôkazmi existenciu titulu, ani len domnelého,

na základe ktorého by nadobudol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam a od ktorého by
mohol odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných podmienok vydržania, ktorá musí
byť naplnená. Navrhovateľ si tak vo vzťahu k svojmu prípadnému vlastníckemu právu neuplatnil
správny procesný postup. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve
deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné

obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť žalobe a určiť,
že priamo dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola
prejednaná. Ak by súd takejto žalobe vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania
a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdil, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním ešte jeho právni predchodcovia, správne sa mal žalobou

domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po tom právnom predchodcovi, ktorý
splnil zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva, resp. že právni predchodcovia navrhovateľa
boli v čase svojej smrti vlastníkmi veci (právny predchodca navrhovateľa bol v čase svojej smrti
vlastníkom veci). Napokon aj z ust. § 359c ods. 1 CSP vyplýva, že návrh na začatie konania o
potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnosti. Nakoľko navrhovateľovi nesvedčí žiadny titul, ktorým by mal nadobudnúť predmetné
nehnuteľnosti vydržaním, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť.

38. Navrhovateľ síce správne poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vcdo/1/2024 zo dňa 13. 05. 2024, ktorý odvolací súd rešpektuje, avšak ten sa podľa

názoru odvolacieho súdu týkal iných skutkových a právnych okolností, ako tých, ktoré súd prvej inštancie
prejednával v danej veci. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v tomto rozhodnutí v krátkosti skonštatoval,
že z interpretácie ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka
preukázanie platného právneho titulu, ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa, resp. oprávnenosť
držby nevyplýva. Odvolací súd dáva do pozornosti, že z obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie explicitne nevyplýva, že ten by návrh navrhovateľa zamietol „iba“ z dôvodu, že
navrhovateľ nepreukázal, resp. nepredložil uzatvorenie kúpnej zmluvy (jeho právnymi predchodcami),
na ktorú poukazoval v návrhu, a ktorú nikdy nevidel a nevie ani preukázať, či bola uzatvorená písomne
alebo ústne. Súd primárne návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že držba predmetných nehnuteľností
nie je dobromyseľná, a teda nie je splnený základný predpoklad pre možnosť vydržania vlastníckeho

práva k daným nehnuteľnostiam v požadovanom rozsahu. Zároveň súd skonštatoval, že na strane
navrhovateľa neuplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, ktorá je v prípade nehnuteľných vecí 10
rokov. Z uvádzaného dôvodu je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa svojim postupom
neodklonil od právneho záveru, ktorý prijal Najvyšší súd SR vo svojom vyššie uvádzanom rozhodnutí.39. S poukazom na vyššie uvedený záver sa odvolací súd nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými
navrhovateľom v odvolaní a považoval uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh

navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam za správne a toto
odvolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

40. V zmysle ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. Takýto návrh nebol podaný, ale z dôvodu právnej istoty účastníkov

konania odvolací súd považoval za vhodné uviesť vo výrokovej časti svojho uznesenia aj výrok o
trovách konania, i keď si účastníci konania náhradu trov konania neuplatnili. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)