Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6118380260.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so
sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, proti žalovanému S. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. N. č. XXXXX, XXX XX I. Y., právne zastúpený JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so
sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o zaplatenie sumy 14.812,60 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17Csp/14/2019-244
zo dňa 22.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.184,38 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.184,38 eur odo dňa 30.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania, vrátane trov dovolacieho konania, v rozsahu
64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 14.812,60 eur s 5% ročným
úrokom z omeškania odo dňa 30.12.2016 do zaplatenia.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok na náhradu
škody v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 2512012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
Predložil montážny list meradla zo dňa 22.11.2016, tiež zápis zo dňa 22.11.2016, kde bol zaznamenaný
stav plynomeru 51.039 m3 a popísané zistené skutočnosti, ktoré dôvodili zaslanie plynomeru na

vypracovanie znaleckého posudku.

4. Zo znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX. vyplynulo tvrdenie znalca, že s pravdepodobnosťou
blížiacou sa k istote možno predpokladať, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené, odstránené a nahradené inou plombou, pričom boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré
boli vytvorené nástrojom.

5. Faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 29.11.2016 žalobca vyčíslil žalovanému náhradu škody v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu za rozhodné obdobie vo výške 14.812,60 eur.6. Z výpisu o úhrade žalovaného vo výške 2.628,22 eur zo dňa 26.06.2017 bola zrejmá úhrada uvedenej
sumy v prospech žalobcu.

7. Skutkovo nepovažoval súd prvej inštancie za sporné, že v období od 30.06.2016 do 22.11.2016
na odbernom mieste N. N. č. XX v nehnuteľnosti - penzión a reštauračné zariadenie, ktorej vlastník
je žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii - plomba, nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Uvedená skutočnosť
vyplynula z tvrdenia žalobcu, zápisu zo dňa 22.11.2016 i predloženého znaleckého posudku č. XXX/PL-

XXXX. Sporné nebolo ani rozhodujúce obdobie od 30.04.2016 do 22.11.2016. V deň predchádzajúci
začiatku plynutia rozhodného obdobia, t. j. dňa 29.04.2016 bol vykonaný posledný fyzický odpočet, ktorý
predchádzal kontrole a deň 22.11.2016 bol dňom zistenia podozrenia nesprávneho odberu z dôvodu
poškodenia meradla a demontáže plynomeru.

8. Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 82 ods. 1, ods. 2 zákona 251/2012

Z. z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o energetike“), § 1
ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Uviedol, že v danom prípade došlo k
neoprávnenému odberu zemného plynu, ktorý má charakter objektívnej zodpovednosti. Žalobca pritom
v konaní preukázal porušenie povinnosti - neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona

o energetike. Ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody - vznik škody ani príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti, žalobca však už podľa názoru súdu nepreukázal.

9. K predpokladu vzniku škody súd uviedol, že v súlade s ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike,
pri neoprávnenom odberu plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočnej škody. Skutočná škoda pritom
predstavuje hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný odobral od žalobcu, a ktorý by nebol v dôsledku
zásahu do meradla zaznamenaný vôbec alebo by bol zaznamenaný nesprávne. Samotné poškodenie
plomby meradla však automaticky neznamená ovplyvnenie funkčnosti meradla. Zo znaleckého posudku
č. XXX/PL-XXXX vyplynulo, že znalec nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Aj

keď pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou,
bez ďalšieho to neznamená, že by poškodením plomby bola ovplyvnená funkčnosť meradla. Súd
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 137/2018 z 14.02.2018, podľa
ktorého ustanovenia zákona o energetike nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla
skutočná škoda. Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky.

10. Pri posudzovaní vzniku škody navyše žalobca netvrdil, že žalovaný riadne za odobratý zemný plyn
počas celého roka 2016 neplatil. Naopak, žalovaný preukázal, že riadne uhrádzal v roku 2016 preddavky
za odber zemného plynu. Z pripojených faktúr za obdobie pred rokom 2016 i následne žalovaný
preukázal,žeodberzemnéhoplynubolkaždýrok,tedaivobdobíroku2016,vobdobnomrozsahu.Podľa

názoru súdu šlo o dôkaz, ktorý nasvedčoval, že aj keď podľa znaleckého posudku na meradle odberu
zemnéhoplynubolavymenenáplomba,uvedenénemalovplyvnafunkčnosťmeradla.Spochybnenátým
bola skutočnosť vzniku škody na strane žalobcu. Len na základe preukázania porušenia meradla preto
nepostačovalo formálne vykonať fiktívny odpočet podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 449/2012 Z. z.. Za danej dôkaznej situácie súd žalobu zamietol.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca procesne zavinil zastavenie konania o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s príslušenstvom, keď
žalobu v tejto časti podal nedôvodne a následne ju zobral späť, bez ohľadu na správanie žalovaného.
V časti o zaplatenie sumy 12.184,38 eur s príslušenstvom bol žalobca neúspešnou stranou sporu. Z

uvedených dôvodov súd zaviazal neúspešného žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v plnom
rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

12. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zmenu spôsobom vyhovenia žaloby v
celom jej rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keďže rozhodnutie je

podľa jeho názoru v rozpore s už ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. S poukazom
na ustanovenie § 82 a nasl. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike žabca uviedol, že v prípade
neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, teda v prípade odberu plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je potrebnépreukazovať, či meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu plynu. Škoda
vzniká žalobcovi tým, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Z ustanovení zákona o energetike nevyplýva

potreba kumulatívneho splnenia a preukázania toho, že meradlo má porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii a že zároveň nesprávne zaznamenáva odber plynu. Platí teda, že škoda
môže vzniknúť už aj v prípade, kedy dochádza k odberu plynu meradlom, s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii a predpokladom vzniku škody v takomto prípade nie je preukázanie tej
skutočnosti, že meradlo nezaznamenáva spotrebu alebo ju zaznamenáva nesprávne. Žalobca opätovne

poukázal na už spomínanú judikatúru NS SR, ktorou argumentoval aj v štádiu prvoinštančného konania.
Má za to, že na jeho strane došlo k vzniku škody. Neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného
boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, v dôsledku čoho je jeho žaloba opodstatnená.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako

vecnesprávny.Žalobcapodľajehonázorunepreukázal,žebydošlokzmenšeniujehomajetkuohodnotu
odobratého množstva zemného plynu žalovaným, keď nebolo zistené, že by poškodenie meradla malo
vplyv na odpočet množstva dodaného plynu. Na druhej strane žalovaný za dodávku plynu v rozhodnom
období riadne uhrádzal preddavky a za daných okolností nemožno hovoriť o vzniku skutočnej škody na
strane žalobcu, čo súd prvej inštancie správne v konaní vyhodnotil.

14. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, a právnym názorom

dovolacieho súdu podľa § 455 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

15.Zobsahupreskúmavanéhospisuodvolacísúddávavprvomradedopozornosti,žepredchádzajúcim
rozhodnutímzodňa17.02.2021napadnutýrozsudokpotvrdil.Nazákladedovolaniapodanéhožalobcom

bolo však predmetné skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/216/2021 zo dňa 29.11.2023 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací sumarizoval svoju rozhodovaciu prax a jednoznačne odpovedal, cit.:

- že zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na

ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j. odberateľ je
zodpovedný bez ohľadu na jeho zavinenie, a súčasne
- že v prípade porušenia zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii nemá prevádzkovateľ
distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, za účelom zistenia
skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za

obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po
neoprávnenom odbere plynu (keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého
plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu), rovnako množstvo skutočne odobratého plynu a
výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť znalec v znaleckom posudku. Výška skutočnej vzniknutej
škody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike,

a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky (skôr č. 155/2005
Z. z., teraz § 1 vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu).

16.Odvolacísúdpovrátenívecizostranydovolaciehosúdu,viazanýjehoprávnymnázorom,prehodnotil

svoje predchádzajúce závery, s výsledkom potrebnej zmeny napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 388 CSP. Dôvody svojho rozhodnutia argumentuje v okolnostiach preskúmavanej veci odvolací súd
nasledovne.

17. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný

určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.18. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

19. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l) .

20. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že zodpovednosť žalovaného
(odberateľa plynu) je v prípade neoprávneného odberu plynu prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike

objektívnehocharakteru,bezohľadunazavinenie.Bezkonzekvenciínazodpovednosťžalovanéhopreto
bolo jeho tvrdenie, že plombu neporušil, zároveň, že meradlo bolo umiestnené na verejne prístupnom
mieste, kde k nemu mala prístup akákoľvek osoba.

21. V prípade objektívnej zodpovednosti súd prvej inštancie ďalej správne uviedol, že predpokladmi pre

vznik zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie povinnosti, b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a porušením povinnosti.

22.Vskutkovýchokolnostiachpreskúmavanejvecidospelsúdkzáveru,žeporušeniepovinnostižalobca
preukázal neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného prostredníctvom meradla s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Uvedená
skutočnosť bola preukázaná predloženým zápisom zo dňa 22.11.2016 (č. l. 6 súdneho spisu) aj
predloženým znaleckým posudkom č. XXX/PL-XXXX.

23. Vo vzťahu k posúdeniu predpokladu vzniku škody bol žalobcom opodstatnene uplatnený odvolací

dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci. Ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3 zákona o
energetike je potrebné vykladať tak, že škoda vzniká žalobcovi už tým, že odberateľ v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Nebolo preto povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že meradlo nezaznamenávalo spotrebu plynu
alebo ju zaznamenávalo nesprávne. Údaj z číselníka meradla s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii nemožno považovať za relevantný údaj pre zistenie skutočne odobratého
plynu, zároveň, túto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z údajov o spotrebe plynu za obdobie
predchádzajúce či nadchádzajúce obdobiu neoprávneného odberu plynu. Výška skutočne vzniknutej
škody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 82 ods. 3 zákona o energetike, a to výpočtom
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vykonávacieho predpisu, vyhlášky č.

449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

24. Zákonom predvídaným spôsobom žalobca v konaní vyčíslil škodu a deklaroval ju predloženými
výpočtami (č. l. 28 a nasl. súdneho spisu), s ktorými súd 1. inštancie strany sporu oboznámil.
V zmysle predloženého Cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a.s., účinného od 01.09.2016,

kvantifikoval žalobca náklady na zisťovanie neoprávneného odberu plynu v sume 215,53 eur.
Na odbernom mieste N. N. XX, I. Y. (penzión H.) kvantifikoval žalobca výšku škody v sume 10.981,72
eur, berúc do úvahy plynové vykurovanie kombinovanými kotlami v počte kusov 2, ich celkovú spotrebu
8,6 m3/hod., a denný počet 16 hodín používania týchto spotrebičov po dobu celkovo 207 dní.
Na odbernom mieste N. N. XX, I. Y. (penzión H.-reštaurácia) kvantifikoval žalobca výšku škody sumou

3.615,35 eur, berúc do úvahy spotrebiče na varenie v počte kusov 3, ich celkovú spotrebu 4,53 m3/hod.,
a celkových počet prevádzkových hodín týchto spotrebičov 2.070.
Sadzba za 1kWh zemného plynu predstavovala v prípade oboch odberným miest sumu 0,03562 eur.

25. Žalovaný v doterajšom priebehu konania spochybňoval vznik škody na strane žalobcu, vo vzťahu

k deklarovanej výške škody sa však nevyjadril, správnosť výpočtu škody zo strany žalobcu v zmysle
vyhlášky č. 449/2012 Z. z. relevantne nespochybnil. Vychádzajúc z procesnej aktivity sporových strán
považoval odvolací súd výšku škody žalobcu, vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorousa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, za nespornú (§ 151
ods. 1 CSP).

26. Neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike vznikla
žalobcovi škoda, vyčíslená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody je nepochybne daná. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých predpokladov

vzniku nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému.

27. Sumárom žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného vo výške
14.812,60 eur. Žalovaný však v konaní preukázal za rozhodujúce obdobie od 30.04.2016 do 22.11.2016
v prospech žalobcu úhradu vo výške 2.628,22 eur zo dňa 26.06.2017. V nadväznosti na uvedené, po
zápočte tejto úhrady žalovaného predstavuje ostávajúca výška škody žalobcu sumu 12.184,38 eur, ktorá

je predmetom konania po učinenom čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu.

28.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému súčasne i nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania zo vzniknutej škody. Za prvý deň omeškania žalovaného s úhradou dlhu považoval žalobca
deň 30.12.2016, čo podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá vykonanému dokazovaniu, s ohľadom
na predloženú faktúru č. XXXXXXXXXX., ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 14.812,60

eur a ktorej splatnosť nastala dňa 29.12.2016. Za daných skutkových okolností sa žalovaný dostal do
omeškania deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry, t. j. 30.12.2016, v súlade so žalobným návrhom
žalobcu.

31. Zhrnúc doposiaľ uvedené, odvolací súd považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo

výške 12.184,38 eur za dôvodný v celom jeho rozsahu. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia 388 CSP a žalovaného zaviazal k náhrade škody žalobcu
spolu s 5% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.12.2016 do zaplatenia.

32. O trovách konania, vrátane trov dovolacieho konania, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2,

§ § 453 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca vzal podanú žalobu v časti zaplatenia sumy
2.628,22 eur s príslušenstvom späť, bez uvedenia dôvodu, ktorý by spočíval v zavinení žalovaného. V
nadväznosti na to je priliehavé konštatovať, že v rozsahu späťvzatia žaloby žalobca procesne zavinil
zastavenie konania. Náhrada trov konania sa v takom rozsahu priznáva protistrane, teda žalovanému

(§ 256 ods. 1 CSP). Procesný úspech žalovaného predstavuje 18% z pôvodne žalovanej sumy
(2.628,22/14.812,60).
V ostávajúcom rozsahu žaloby o zaplatenie sumy 12.184,38 eur s príslušenstvom bol úspešný žalobca,
ktorému z dôvodu tohto meritórneho úspechu patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). Meritórny úspech žalobcu predstavuje 82% z pôvodne žalovanej

sumy (12.184,38/14.812,60).
Odčítajúc procesný úspech žalovaného od meritórneho úspechu žalobcu, vo výsledku patrí žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%.
O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie,
samostatným uznesením, vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).