Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421202447
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4421202447.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcov: I.) JUDr. Ivana

Žilinčíková, nar. XX.X.XXXX, bytom A. B., C. XXXX/X a II.) D. E., nar. X.XX.XXXX, bytom A. A. XXX, proti
žalovaným: I.) Poľnohospodárske družstvo Kolta, so sídlom Kolta, IČO: 00199281, zast. advokátskou
kanceláriou G. Lehnert, s.r.o., Bratislava, Rajská 7, IČO: 31347762 a II.) F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. I., A. J. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia ( ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu – Ing. Ivan Žilinčík ) sa svojou žalobou

podanou na súde dňa 20.5.2021 ( po pripustení jej zmeny uznesením 119 ) domáhali jednak určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v I. rade a žalovanou v II. rade dňa 16.5.2018
( týkajúcej sa predaja ) a jednak určenia, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou podielov na
pozemkoch parc. č. 1114/2 o výmere 50 184 m2, č. 1114/4 o výmere 6039 m2, č. 1120/1 o výmere 3370
m2, ktoré sú pre kat. územie K. evidované na LV č. XXXX a tiež k parcele č. 1090 o výmere 40 083 m2,
č. 1113/5 o výmere 30 456 m2 pre kat. územie K., ktoré sú vedené na LV č. XXXX.

2. Žalovaní v I. a II. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť, vzniesli námietku premlčania
nároku žalobcov na určenie relatívnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu. Žalovaný v I. rade ďalej
argumentoval, že žaloba tak ako ju podali žalobcovia nie je prípustná, pretože pokiaľ ide o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, ide o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, ktorá je prípustná iba vtedy, ak určenie
právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, ktorá podmienka však splnená nebola ( pretože
žiadneho právneho predpisu taký nárok nevyplýva. Pokiaľ ide o určenie žalovanej v II. rade za podielovú
spoluvlastníčku predmetných nehnuteľností namietal, že žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny

záujem na takomto určení, keďže sa nežiadajú určiť za vlastníkov nehnuteľnosti, ale žiadajú iba určenie
neplatnosti právneho úkonu, pričom naliehavý právny záujem je nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí
byť splnená podľa § 137 písm. c/ CSP.

3. Na pojednávanie sa žalobcovia nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju
neúčasť ospravedlnili podaním z 15.5.2024 a uviedli, že na žalobe trvajú a súhlasia s pojednávaním v ich
neprítomnosti, pričom poukázali na svoje dovtedajšie vyjadrenia. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával

v neprítomnosti žalobcov.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:5. Z LV č. XXXX zo dňa 11.3.2021 pre kat. územie K. súd zistil, že pôvodný žalobca bol zapísaný ako
vlastník parciel č. parc. 1114/2, č. 1114/4 a č. 1120/1 v podiele 6/96 k celku a žalovaný v I. rade sa stal

podielovým spoluvlastníkom aj na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2020 pod V-2173/2020 ( č. zmeny
94/2020 ), pričom jeho celkový spoluvlastnícky podiel predstavuje 36/96 k celku.

6. Z LV č. XXXX zo dňa 11.3.2021 pre kat. územie K. súd zistil, že pôvodný žalobca bol zapísaný ako
vlastník parciel č. parc. 1090 a č. 1113/5 v podiele 6/96 k celku a žalovaný v I. rade sa stal podielovým

spoluvlastníkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2020 pod V-2173/2020 ( č. zmeny 94/2020 ) a
jeho celkový spoluvlastnícky podiel predstavuje 12/96 k celku.

7. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica 13D/238/2021 zo dňa 1.2.2022 súd zistil, že ide
o dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi ( L. L. E., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX )
a že dedičmi po ňom sú žalobcovia v I. a II. rade. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvedených

v bodoch 5 a 6 tohto rozsudku dedila podľa tohto uznesenia žalobkyňa v I. rade.

8. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov

(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

10. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia

§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný ( so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi ), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený ( oprávnená
osoba ), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
je právny úkon neplatný od svojho začiatku ( ex tunc ). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne
neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a
nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby

nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto
neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou ( vzájomnou žalobou ) podanou na súde alebo námietkou v rámci
obrany proti uplatnenému právu ( nároku ) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné
v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti
je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu

nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť ( napríklad správa katastra je zásadne
povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez
ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný ).

11. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Zb. ( vyhláseného 27.3.2020 ) lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,

b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.13. Je všeobecne známe, že 25. marca 2020 bol Národnou radou SR schválený zákon o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Publikovaný bol v Zbierke zákonov pod číslom

62/2020 Z. z. dňa 27. marca 2020, ktorý je zároveň dňom jeho účinnosti. V paragrafoch 1 a 2 tohto
právneho predpisu, je upravené počítanie lehôt počas obdobia od 12. marca do 30. apríla 2020. Hoci
bol lex corona novelizovaný, k predĺženiu tohto obdobia nedošlo.
Štvrtok 12. marec 2020 bol určený ako hraničný termín a to preto, že v tento deň bola vyhlásená
mimoriadna situácia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov. Ak hmotnoprávna lehota uplynula pred týmto dňom, nenastupuje žiadny osobitný ochranný
režim.
Naopak, prvý osobitný režim počítania lehôt sa uplatní, ak hmotnoprávna lehota uplynula v období od
vyhlásenia mimoriadnej situácie (12. marec 2020) do účinnosti lex corona. Zákonodarca vychádzal z
toho, že v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie už mohli byť účastníci hmotnoprávnych vzťahov
obmedzení v ich uplatňovaní či obrane a preto schválil osobitnú dodatkovú lehotu.

Dňom účinnosti lex corona je 27. marec 2020, čiže posledným dňom pred účinnosťou je 26. marec 2020
- preto ak je posledným dňom lehoty 27. marec 2020 uplatní sa už ďalej uvedené druhé pravidlo.
Ak mala hmotnoprávna lehota skončiť v uvedenom období dochádza k jej navráteniu, čo znamená, že
sa predlžuje o 30 dní, t. j. do 25. apríla 2020 (čo je sobota, takže posledným dňom lehoty bude pondelok
27. apríl 2020) a to bez ohľadu na to či bol posledným dňom pôvodnej lehoty 12. marec 2020 alebo

napríklad 25. marec 2020.

14. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Význam ustanovenia § 137 CSP nie je len deskriptívny ( vymenovaním niektorých druhov žalôb ),
ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky

prípustnosti pre niektoré druhy žalôb.

16. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( § 2
ods. 1 OZ ). Určenie právnej skutočnosti ( napr. že právny úkon je neplatný ) odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, preto nová úprava CSP pripúšťa žalobu o určenie právnej

skutočnosti iba v prípade, že tak vyplýva z právneho predpisu.

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je
žalobou na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a žalobca ju podal podľa § 137 písm. d/ CSP.
Je tomu tak preto, že právny úkon je právnou skutočnosťou. Neplatnosti právneho úkonu sa žalobou

možno domáhať len v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Taktiež je zrejmé, že žaloba v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia žalovanej v II. rade za
podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností ( bez vyjadrenia veľkosti jej podielu – čo
je vadou žaloby, ktorá robí tento petit ich žaloby nevykonateľným, súd ho však neodstraňoval z dôvodu

neprípustnosti žaloby ) je žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý
právny záujem na takomto určení, ktorý však žalobcovia nepreukázali.

19. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný

a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že
je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovaniasúdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a

k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu
účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)

20. Zo žalobcami predložených listov vlastníctva XXXX F. M. XXXX pre kat. územie K. vyplýva, že ku
dňu 11.3.2021 bol ich právny predchodca L. L. E. podielovým spoluvlastníkom parciel č. parc. 1114/2,
č. 1114/4 a č. 1120/1 ( v podiele 6/96 - proti tomu žalovaný v I. rade sa stal ich podielovým
spoluvlastníkom aj na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2020 pod V-2173/2020 ( č. zmeny 94/2020 ),
pričom jeho celkový spoluvlastnícky podiel predstavuje 36/96 k celku ) a parciel č. 1090 a č. 1113/5
( v podiele 6/96 ), pričom žalovaný v I. rade sa stal ich podielovým spoluvlastníkom na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 27.3.2020 pod V-2173/2020 ( č. zmeny 94/2020 ) a jeho celkový spoluvlastnícky podiel
predstavuje 12/96 k celku.

21. Podľa uznesenia o dedičstve po pôvodnom žalobcovi ( ktoré je uvedené v bode 7 tohto rozsudku )
nadobudla po pôvodnom žalobcovi vlastníctvo k jeho podielom na týchto nehnuteľnostiach žalobkyňa

v I. rade, na základe tohto uznesenia sa stala ich podielovou spoluvlastníčkou, ktorú skutočnosť možno
konštatovať aj napriek tomu, že žalobkyňa v I. rade list vlastníctva, na ktorom by toto jej podielové
spoluvlastníctvo bolo zapísané, nepredložila. Napriek tomu možno vychádzať z toho, že podielovou
spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností žalobkyňa v I. rade je.

22. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný v I. rade sa vlastníkom predmetných nehnuteľností stal na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2018 ( túto kúpnu zmluvu v priebehu konania súdu nepredložili ), vychádzajúc
však z vyjadrení žalovaných v I. a II. rade je toto tvrdenie žalobcov pravdivé ( na príslušných LV je tiež
uvedený zápis o tejto skutočnosti ).

23. Žalobcovia namietali, že bolo porušené predkupné právo ich právneho predchodcu k týmto
nehnuteľnostiam, keď žalovaná v II. rade, ktorá ich žalovanému v I. rade predala, ich neponúkla na
odkúpenie ich právnemu predchodcovi. Uvedenú skutočnosť žalovaná v II. rade nerozporovala, preto
ju súd považuje za nespornú a preukázanú.

24. Je teda zrejmé, že bolo porušené predkupné právo právneho predchodcu žalobcov a to tým, že
žalovaná v II. rade mu predmetné nehnuteľnosti neponúkla ( ako ich podielovému spoluvlastníkovi
v podiele 6/96 k celku ) k odkúpeniu. Takýto právny úkon by preto podľa § 40a OZ bol neplatným právnym
úkonom, pokiaľ sa jeho neplatnosti osoba dotknutá dovolá, čo urobil ešte právny predchodca žalobcov
v I. a II. rade podaním tejto žaloby, ktorou sa jeho relatívnej neplatnosti dovolal ( zákon totiž nevyžaduje

osobitný spôsob, ktorým je potrebné tento nárok uplatniť ).

25. Takýto nárok je však je potrebné uplatniť zákonom dovoleným spôsobom. Žaloba podľa § 137 písm.
d/ CSP na určenie právnej skutočnosti ( ktorou neplatnosť kúpnej zmluvy je ) akú podali žalobcovia,
je prípustná len v prípade, že to musí vyplývať z osobitného predpisu. Táto podmienka však naplnená

nebola, žiaden právny predpis na podanie takejto žaloby neodkazuje a preto nie je v tejto časti žaloba
prípustná.

26. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa

bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiuosobu(§40aObčianskehozákonníka);jehožalobamusívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,
lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky

podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.),c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009)

27. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými v I. a II. rade, súd konštatuje, že táto
námietka nie je dôvodná. Je tomu tak preto, že k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy došlo dňa 16.5.2018,
žaloba na súde bola podaná dňa 20.5.2021, pri plynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty by teda
k premlčaniu tohto nároku došlo dňa 16.5.2021, avšak z dôvodu platnosti a účinnosti zákona č. 62/2020

Zb. ( viď body 12 a 13 tohto rozsudku ) táto premlčacia lehota neplynula v období od 27.3.2020 ( kedy
bol tento zákon vyhlásený ) do 30.4.2020, teda táto lehota neplynula celkovo 34 dní. Vzhľadom k tomu je
potrebné týchto 34 dní kedy premlčacia lehota neplynula, pripočítať k dátumu 16.5.2021 ( teda skončila
by dňa 19.6.2021 ), kedy by bola inak uplynula a nakoľko právny predchodca žalobcov túto žalobu podal
dňa 20.5.2021, podal ju pred márnym uplynutím premlčacej lehoty.

28. Treba upriamiť pozornosť aj na to, že kúpna zmluva zo dňa 16.5.2018 sa netýkala všetkých
nehnuteľností, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol právny predchodca žalobcov a ku ktorým ( ako
tvrdil ) bolo porušené jeho predkupné právo. Parcely č. 1090 a č. 1113/5 žalovaný v I. rade totiž odkúpil
kúpnou zmluvou z 27.3.2020, túto zmluvu žalobcovia a ich právny predchodca v konaní nenapadli,
preto nebolo v tomto konaní možné konať aj o nehnuteľnostiach, ktorých sa kúpna zmluva zo 16.5.2018

netýkala a v tejto časti je žaloba v plnom rozsahu nedôvodná.

29. Pokiaľ však ide o prípustnosť takto formulovanej žaloby je treba uviesť, že žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu ( akú žalobcovia podali ), mohli podať len v prípade, že ich na to odkazuje
iný právny predpis. V danom prípade však tomu tak nie je. Žiaden právny predpis žalobcov neodkázal

na možnosť podania takej žaloby, preto ich žaloba v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
16.5.2018 nie je prípustná.

30. Pokiaľ potom ide o žalobu o určenie, že žalovaná v II. rade je podielovým spoluvlastníkom, na
nej žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. Ten je s poukazom na závery uvedené v bode 19

tohto rozsudku daný len v prípade, že podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo neisté, avšak v tomto prípade tomu tak nie je. Žalobkyňa, resp. jej

právny predchodca mal možnosť podať si riadnu žalobu na ochranu svojho predkupného práva a to
takú, ktorá bude zodpovedať ustanoveniam § 137 CSP ( niektorým zo spôsobov uvedených v bode
26 tohto rozsudku ). Žaloba, ktorú si však zvolili, nie je v súlade s týmto ustanovením, pretože
určenie predmetnej kúpnej zmluvy za neplatnú ( ktorá zmluva sa navyše netýka všetkých sporných
nehnuteľností ) a ani určením žalovanej v II. rade za spoluvlastníka sporného podielu ( keď žalovaná v II.

radespoluvlastníčkouzjavnebyťnechceanechcezotrvaťvpodielovomspoluvlastníctve)byskonečnou
platnosťou nevyriešilo stav, ktorý nastal, ale naopak, vyvolalo by prinajmenej potrebu ďalšieho prevodu
predmetného spoluvlastníckeho podielu, resp. možno i potrebu ďalšieho súdneho sporu.

31. Zároveň je treba uviesť, že podľa uznesenia o dedičstve po pôvodnom žalobcovi Okresného súdu

Považská Bystrica 13D/238/2021 zo dňa 1.2.2022 po pôvodnom žalobcovi dedila spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach uvedených v bodoch 5 a 6 tohto rozsudku výlučne žalobkyňa v I. rade, z čoho
vyplýva, že jedine ona môže byť aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, žalobca v II. rade však takúto aktívnu vecnú legitimáciu nemá a preto bolo
potrebné žalobu v časti týkajúcej sa žalobcu v II. rade zamietnuť aj z tohto dôvodu.

32. Vychádzajúc z toho, že vecne aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby je výlučne žalobkyňa
v I. rade ( vzhľadom k tomu, že ako jediná zo žalobcov dedila spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach ), ako aj na to, že v prípade porušenia predkupného práva niektorého spoluvlastníka,
je ( má byť ) podstatou jeho žaloby ochrana tohto práva z pohľadu toho, že to bol práve on ( spoluvlastník,

ktorého predkupné právo bolo porušené ), kto mal záujem predmetný spoluvlastnícky podiel odkúpiť.

33. Ako je uvedené v bode 26 tohto rozsudku, žalobkyňa mala v prípade, že sa proti porušeniu jej
predkupného práva ( prípadne jej právny predchodca ) možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôležalovaného v I. rade na kúpnej zmluve, ktorou jej sporný podiel odpredá alebo aby jej žalovaný v I.
rade nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil
od žalovanej v II. rade. Na žalobe na určenie žalovanej za spoluvlastníčku predmetnej nehnuteľnosti

nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože takéto rozhodnutie súdu nijakým spôsobom
nechráni predkupné právo žalobkyne, resp. rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by s konečnou
platnosťou vo veci právne pomery neupravilo. Žalobkyňa však nezvolila správny spôsob ochrany svojich
práv ( správnu žalobu ) a preto bolo potrebné z dôvodov vyššie uvedených jej žalobu zamietnuť.

34.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.