Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223203460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223203460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený
XX. XXXX XXXX a C. B., narodený XX. C. XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti matky: D. B., narodená X. E.
XXXX, adresa trvalého pobytu F., G. XX/XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Beáta Slováková,
adresa sídla Dunajská Streda, Nemešsegská 6575/35 a otca: H. B., narodený XX. XXXX XXXX, adresa
trvalého pobytu C. I., J. XXXX/XX, o zvýšenie výživného na maloleté deti a určenie styku otca s
maloletými deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/178/2023

– 269 z 22. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e a vo výroku I. m e n
í tak, že rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 24. septembra 2020 č.k. 5P/33/2020 – 26 sa vo
výroku IV. mení tak, že otec maloletých detí je s účinnosťou od 09.11.2023 povinný platiť na maloletého
A. výživné v sume 134 eur mesačne a na maloletého C. výživné v sume 130 eur mesačne, ktoré výživné
je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd výživné určené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 24. septembra 2020,
č. k. 5P/33/2020 – 26 vo výroku IV. zmenil tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého A.
vo výške 160 eur mesačne a na maloletého C. vo výške 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku,
ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky (výrok I.), návrh matky
na úpravu styku zamietol (výrok II.) a návrh otca na zníženie výživného zamietol (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že matka sa návrhom z 9. novembra 2023 domáhala zvýšenia

výživného na maloletého A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 190 eur mesačne a na maloletého C.
zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne dôvodiac, že od posledného rozhodnutia súdu
o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 5P/33/2020 – 26 z 24. septembra 2020 sa podstatne zmenili pomery najmä na strane
maloletých detí, ktoré sú o 3 roky staršie, obe navštevujú druhý stupeň základnej školy. V tejto súvislosti
ďalej dôvodila, že otec síce čiastočne prispieva na úhradu zvýšených výdavkov na maloleté deti, avšak
až s určitým časovým odstupom, čo jej nevyhovuje. Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie

výživného nesúhlasil dôvodiac, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na jeho strane, keďže t. č. je
nezamestnaný a prácu si hľadá aj cestou úradu práce. Je predpoklad, že by sa mohol zamestnať vo
firme, pre ktorú pracoval aj doposiaľ. Vo svojom vyjadrení dôvodil, že maloletým deťom kupuje veci, aj
oblečenie, avšak podľa jeho vedomostí matka tieto veci predáva na internete, z ktorého dôvodu si potomkúpené veci necháva u seba. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť
a návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko je v záujme maloletých detí, aby
sa otec podieľal na zvýšených výdavkoch detí zvýšeným výživným.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že výkon práv a povinností rodičov
k maloletým deťom bol naposledy upravovaný rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
5P/33/2020 – 26 z 24. septembra 2020, ktorým rozsudkom súd manželstvo rodičov maloletých detí
rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a ohľadom úpravy rozsahu vyživovacej

povinnosti otca k maloletým deťom schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec maloletých
detí zaviazal platiť výživné na maloletého A. v sume 100 eur mesačne a na maloletého C. v sume 100
eur mesačne.

1.2.1 Maloletý A. sa v roku 2020 nachádzal v starostlivosti matky, navštevoval druhý ročník základnej
školy, kde v súvislosti s návštevou školského klubu mala matka spojené výdavky 10 eur mesačne.

Popri štúdiu sa venoval hraniu futbalu, pričom účasť vo futbalovom klube bola bezplatná. Mal
problémy s trávením, bola mu diagnostikovaná citlivosť na histamín. Matka mala s uspokojovaním jeho
odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky.

1.2.2 Maloletý C. sa v roku 2020 nachádzal v starostlivosti matky, navštevoval prvý ročník základnej

školy, popri štúdiu sa venoval hraniu futbalu, pričom účasť vo futbalovom klube bola bezplatná. Matka
mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky.

1.2.3 Matka maloletých detí pracovala ako ošetrovateľka, z ktorej činnosti mala príjem cca 180 eur
netto mesačne. V súvislosti s bývaním mala rodina spojené výdavky 250 eur mesačne a matka mala s

uspokojovaním svojich osobných potrieb spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k
maloletému A. a maloletému C. nemala inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.4 Otecmaloletýchdetíbolvroku2017až2019voväzbeprezločinneoprávnenéhozaobchádzanias
látkamisanabolickýmaleboinýmhormonálnymúčinkompodľa§176ods.1,ods.2písm.c),ods.3písm.

b) Trestného zákona. V roku 2020 pracoval na dohodu s príjmom cca 50 eur netto mesačne a okrem
toho vypomáhal známemu, z ktorej činnosti mal príjem cca 500 eur netto mesačne. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletému A. a maloletému C. nemal inú vyživovaciu povinnosť. S uspokojovaním svojich
osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky.

1.2.5 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý A. sa nachádzal v starostlivosti matky,
navštevoval piaty ročník Základnej školy v F.. S uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb mala matka
spojené odôvodnené výdavky okolo 433 eur mesačne (strava v školskej jedálni 15 eur, strava doma
150 eur, oblečenie 60 eur, obuv 40 eur, hygienické potreby 10 eur, vreckové 20 eur, kredit na telefón
5 eur, športové aktivity – športová výstroj, členské vo futbalovom klube a zápasy mimo obce 30 eur,

školské potreby 20 eur, súkromné hodiny anglického jazyka 28 eur, lieky 15 eur, vitamínové prípravky
40 eur). Maloletý sa popri štúdiu venuje hre futbalu. Tréningy má v pracovných dňoch 2 krát za týždeň
a v sobotu chodí na zápasy, spravidla každý druhý víkend mimo miesta bydliska. Maloletý trpí často na
respiračné ochorenia, má potravinovú alergiu, citlivosť na vaječné bielko, kravské mlieko a intoleranciu
na histamín. Má odporúčanú bezlaktózovú stravu. Užíva lieky Levocetirizin a Nasonex aer nau. Otec

popri bežnom výživnom maloletému kupuje oblečenie, platí poplatok za X-box, podieľa sa na úhrade
zvýšených nákladov na školské potreby maloletého a výdavkov na školu v prírode.

1.2.6 Maloletý C. sa nachádzal v starostlivosti matky, navštevoval štvrtý ročník Základnej školy v F..
S uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb má matka spojené odôvodnené výdavky okolo 419 eur

mesačne (školský klub 14 eur, strava v školskej jedálni 15 eur, strava doma 150 eur, oblečenie 60 eur,
obuv 40 eur, hygienické potreby 10 eur, vreckové 20 eur, kredit na telefón 5 eur, športové aktivity –
športová výstroj, členské vo futbalovom klube a zápasy mimo obce 30 eur, školské potreby 20 eur,
lieky 15 eur, vitamínové prípravky 40 eur). Maloletý sa popri štúdiu venuje hre futbalu. Tréningy má v
pracovných dňoch 2 krát za týždeň a v sobotu chodí na zápasy, spravidla každý druhý víkend mimo

miesta bydliska. Maloletý trpí často na respiračné ochorenia. Otec popri bežnom výživnom maloletému
kupuje oblečenie, platí poplatok za X-box mesačne, podieľa sa na úhrade zvýšených nákladov na
školské potreby maloletého a výdavkov na školu v prírode.1.2.7 Matka maloletých detí spolu s deťmi žije v rodinnom dome, kde v súvislosti s bývaním má spojené
výdavky 270 eur mesačne za odber elektrickej energie a 70 eur mesačne za telefón, internet a televíziu.
Pracuje ako osobný asistent osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorej činnosti v roku 2023

dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 898 eur. Od 31. októbra 2022 do 31. augusta 2023
bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej
Strede. Vlastní osobné motorové vozidlo PEUGEOT, r. výroby 2009.

1.2.8 Otec maloletých detí je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Dunajská Streda od 25.01.2024. Predtým od 07.06.2021 do 30.05.2023 bol zamestnancom spoločnosti
D. K. G., kde z pracovnej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 762 eur.
Následne bol od 01.06.2023 zamestnancom spoločnosti I. K. L., I., kde pracoval na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú ako vodič nákladnej cestnej dopravy. U tejto spoločnosti dosahoval
priemerný mesačný netto príjem vo výške 761,13 eur. Pracovný pomer u tejto spoločnosti ukončil k
31.05.2023 dohodou. V rozhodnom čase mal príjem aj na základe dohody o výkone práce u spoločnosti

I. I. I., C. I. za obdobie od marca do novembra 2023 v sume 19,69 eur mesačne. V súvislosti s hľadaním si
zamestnania predložil potvrdenie od spoločnosti M. E. I. z 01.02.2024. Vlastní motorové vozidlo ŠKODA
OCTAVIA, rok výroby 2017, deň zápisu 20.01.2022, na ktoré platí štvťročné poistné 170,62 eur. V roku
2022 si otec zobral bezúčelový spotrebiteľský úver na kúpu motorového vozidla vo výške 14.000 eur,
ktorý spláca po 181,66 eur. Z výpisu z účtu vyplýva, že išlo o úver na kúpu motorového vozidla. Z

účtu otca sú realizované splátky spotrebného úveru HOME CREDIT v sume 107,34 eur mesačne a
výdavky na telefón v priemere od 30 do 38 eur mesačne. Popri výživnom otec platil maloletým deťom
mesačný poplatok za X-box v sume 14,99 eur – 28 eur, v októbri 2023 deťom prispel sumou 62 eur
na školské potreby, v mesiaci august 2023 deťom zakúpil oblečenie v hodnote 19,45 eur, v mesiaci júl
2023 maloletému C. zakúpil tenisky v hodnote 10 eur, v mesiaci jún 2023 deťom prispel na divadlo a

školský výlet sumou 25 eur, v mesiaci apríl 2023 deťom prispel na lieky sumou 6,28 eur, v mesiaci marec
deťom prispel na lieky sumou 9,31 eur, v mesiaci január 2023 zakúpil deťom oblečenie v hodnote 35,97
eur, a maloletému A. kúpil okuliare v hodnote 115 eur, v mesiaci december 2022 prispel deťom na lieky
sumou 11,53 eur.

1.2.9 Matka a otec maloletých detí vlastnia spoločne nehnuteľnosti v kat. území F., vedené na LV č.
XXXX ako parcela č. 879/3, záhrada o výmere 434 m2, parc. č. 879/4 o výmere 81 m2 a parc. č. 879/6
záhrada o výmere 185 m2.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive – zvýšenie/zníženie

výživného a na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa 78 ods. 1, 2 a ods. 3, § 65 ods. 1 až ods.
5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je sčasti dôvodný, čo však neplatilo o jej
návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca na zníženie výživného voči maloletým
deťom, ktoré návrhy bolo potrebné považovať za nedôvodné.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli do podania návrhu tri roky. Deti sú o
tri roky staršie, keď maloletý A. v čase posledného rozhodnutia bol žiakom druhého ročníka základnej
školy, okrem bežných výdavkov na stravu, školská jedáleň, ošatenie, obuv a problémy s trávením,

citlivosť na histamín, iné zvýšené výdavky nemal. Maloletý C. chodil do prvého ročníka. Obe deti
navštevovali školský klub, za čo matka platila 10 eur mesačne na dieťa a rovnako už v tom čase
hrali futbal, s čím zvýšené výdavky rodičom nevznikali. Matka v rozhodnom čase vykonávala prácu
ošetrovateľky s priemerným mesačným netto príjmom 180 eur. V súvislosti s bývaním mala výdavky
cca 250 eur mesačne. Otec detí pracoval na dohodu s netto príjmom 50 eur mesačne a vypomáhal

priateľovi,kdejehopríjemsapohybovalokolo500eurnettomesačne.Včasepodanianávrhuvnovembri
2023 maloletý A. navštevuje už piaty ročník a maloletý C. štvrtý ročník základnej školy. Obe deti sa
naďalej stravujú v škole, kde náklady sa pohybujú okolo 30 eur mesačne. Maloletý A. má zdravotné
problémy, citlivosť na laktózu, vaječné bielko a intoleranciu na histamín, čo samo osebe zvyšuje výdavky
matke na osobitnú bezlaktóznu stravu a vylúčenie niektorých druhov potravín pre intoleranciu na

histamín. Samotná bezlaktózna strava zvyšuje náklady stravovania u tohto dieťaťa podstatne oproti
bežnej mliečnej strave minimálne o polovicu. U oboch detí boli nepravidelné výdavky na školské potreby
okolo 30 eur na začiatku školského roka a poplatok na ZRPŠ 20 eur. Maloletý A. chodí na doučovanie
z jazyka anglického (jedna hodina 7 eur), čo predstavuje mesačne 28 eur. Matka maloletých detí za rok2023 vykázala príjem za ošetrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby priemerne vo výške 898 eur
netto mesačne. Otec detí bol v pracovnom pomere do novembra 2023 s príjmom 762 eur netto mesačne.
Je vyučený ako murár, v ktorej profesii nikdy nepracoval. U posledného zamestnávateľa vykonával prácu

vodiča nákladného motorového vozidla, kde s ním rozviazali pracovný pomer a od januára 2024 je
evidovaný na úrade práce. Hľadá si zamestnanie, keď by ho firma s výrobou okien mohla zamestnať
až o tri mesiace, keď začne sezóna. Rodičia vlastnia nehnuteľnosť, ktorú spoločne predávajú, zatiaľ
neúspešne. Otec vlastní motorové vozidlo ŠKODA Octavia, zakúpené na pôžičku v roku 2022, ktorú
spláca po 181 eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v

spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou zdieľa spoločné náklady na bývanie.

1.5 Pri porovnaní pomerov v čase posledného rozhodnutia a v súčasnosti je zrejmé, že došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, kde jednak vekom, keď maloletý A. navštevuje
už druhý stupeň základnej školy. Otec detí síce prispel k niektorým zvýšeným nepravidelným výdavkom
matke, po zdokladovaní týchto výdavkov. Komunikácia medzi rodičmi viazne, čo potvrdzuje aj vyjadrenie

rodičov, že otec až na vydokladovanie zvýšených výdavkov na deti doplatí na neho pripadajúci podiel.
Matka vzhľadom na jej príjem, ktorý sa zvýšil oproti poslednému rozhodnutiu o vyše 600 eur netto
mesačne, nie je povinná kryť zvýšené náklady, pričom otec detí okrem dvoj týždenným intervalom počas
víkendov sa deťom nevenuje. Je pravdou, že nakupuje deťom príležitostne oblečenie, ktoré výdavky
často s matkou nekomunikuje, ktorá vie vyhodnotiť, z čoho práve deti vyrástli, aké oblečenie, obuv je

nevyhnutná. Nedostatok komunikácie medzi rodičmi, vedie k nedorozumeniam, keď otec zakúpil obuv
pre deti, pričom v jednom prípade čižmy tlačili nohu dieťaťa, preto matka bola nútená obuv predať a
použiť výťažok účelnejšie. Deti vo veku 10 a 11 rokov nemusia vedieť a viac ako pravdepodobne ani
nevedia vyhodnotiť, aké veci sú pre nich v rozhodnom čase potrebné. Obe deti sa zúčastňujú výletov
organizovaných školou, keď najväčší výdavok bol v prípade školy v prírode vo výške 200 eur, kde škola

prispela 100 eur. Aj v tomto prípade otec detí doplatil polovicu nákladov. Rodičia v čase posledného
rozhodnutia tvrdili, že sa ohľadom detí vedia dohodnúť. Súdu sa javí, že rodičia v záujme vyhovenia
návrhu o rozvod manželstva, boli ochotní pristúpiť aj na dohodu v presvedčení, že budú vedieť spolu
komunikovať. Komunikácia nakoniec prebieha len neverbálne. Pri zohľadnení uvedených skutočností,
súd nemohol brať ohľad na zmenu pomerov u otca detí, ktorý ostal bez svojej viny bez práce, keď

si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti, pričom splátka úveru na auto sa približuje
výške stanoveného výživného na dve deti. Zákon jednoznačne hovorí, výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je potom otázne, z
čoho otec je schopný platiť úverovú splátku 181 eur, a poplatky za telefón vo výške 30 eur, poistenie na

motorovévozidlovovýške171eurštvrťročneahradiťbežnévýdavky.Máskončenévzdelanieakomurár,
jeho príjem v uvedenej profesii, ktorá je v súčasnosti vyhľadávaná na pracovnom trhu. Má dlhodobo
zručnosti ako šofér nákladného vozidla. Na jeho znevýhodnenie ako osoby právoplatne odsúdenej pre
zločin, súd nemohol brať ohľad, keď jeho zavinením sa dostal do tejto situácie, čím si obmedzil a sťažil
možnosť nájsť si výhodnejšiu prácu. Pokiaľ otec maloletých detí prispeje na výživu maloletého A. sumou

160 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 150 eur mesačne a matka maloletého na výživu
maloletého A. sumou 50 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 50 eur mesačne a k tomu sa
pripočítajú rodinné prídavky na každé dieťa vo výške 60 eur mesačne a daňový bonus vo výške 140 eur
mesačne na každé dieťa, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb,
či už maloletého A., alebo maloletého C. .

1.6 Súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako neopodstatnený z dôvodov uvedených v
odstavci 32. Súd návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi zamietol, keďže otec detí nemá
záujem o úpravu v uvedenom rozsahu, pričom sa jedná o právo oprávneného rodiča, nie povinnosť.

1.7 Nakoľko otec doposiaľ hradil časť nákladov na maloleté deti nad rámec výživného, súd zročné
výživné nepriznal.

1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto
svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok vo výrokoch I. a III. napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s
návrhom na jeho zmenu, zamietnutím návrhu matky na zvýšenie výživného, viniac súd prvej inštancie,
že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. a) až písm. h) CSP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pochybil, keď pri svojom rozhodovaní prihliadol

na doklady doručené matkou napriek tomu, že matka maloletých detí súdom požadované doklady
nedoložila súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy na ich predloženie, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že v čase rozhodovania bol nezamestnaný, pričom zamestnanie
stratil dňom 24.01.2024 z dôvodu zrušenia prevádzky podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP (zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZP“), že pokiaľ matka v konaní dôvodila,
že odôvodnené výdavky maloletých detí predstavujú spolu sumu 814 eur, tak súd prvej inštancie

od nej nepožadoval vydokladovanie týchto výdavkov napriek tomu, že doklady predložené matkou o
jednotlivých výdavkoch na maloleté deti ani v jednom mesiaci nezodpovedajú jej vyčísleniu výdavkov
uvedenému počas konania, že z rozhodnutia nie je zrejmé, kde toho času býva matka s maloletými
deťmi, že tvrdenia matky o potrebe liečby maloletého A. v súvislosti s jeho problémami so žalúdkom
sú len nepotvrdené domnienky, že súd v rozhodnutí neuviedol otcom dokladované výdavky na lieky a

poplatky u lekárov, ktoré hradil on sám, že poplatky za školský klub v roku 2023 predstavovali 14 eur
mesačneanie28eurmesačne,akotouviedlamatka,pričommaloletýC.budechodiťdoškolskéhoklubu
len do júna 2024, nakoľko už bude žiakov druhého stupňa, kde už školský klub navštevovať nemôže,
že pokiaľ aj maloletý A. má diagnostikovanú histamínovú a bezlaktóznu alergiu, tak v školskej jedálni
nemá zabezpečenú špeciálnu stravu, že súd opomenul v rozsudku uviesť, že aj priateľka otca doučuje

maloletých v anglickom a slovenskom jazyku, že v rozsudku súd neuviedol informáciu o tom, že aj
matka maloletých detí vlastní osobné motorové vozidlo napriek tomu, že tieto skutkové okolnosti súdu
preukázala dokladmi doručenými súdu dňa 30.01.2024, že dňa 11. marca 2024 bola otcovi priznaná
Sociálnou poisťovňou dávka v nezamestnanosti vo výške 13,09085 eur na deň od 25.01.2024, že súd
pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí sa musí postarať o svojho otca, ktorý

je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy vo výške 80 %, v dôsledku
čoho je odkázaný na pomoc inej osoby v rozsahu 12 hodín denne, a keďže on je nezamestnaný, je
na ňom, aby sa o otca postaral (druhý syn otca je totiž zamestnaný už dlhodobo), že na jeho žiadosť
mu bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda dňa 26.03.2024 priznaný
peňažný príspevok na opatrovanie otca vo výške 400,57 eur mesačne od 01.02.2024, že v čase, keď

spolu žili s matkou maloletých detí, táto nevykonávala prácu ošetrovateľky za odplatu 180 eur mesačne,
pričom výdavky na bývanie boli spoločné, že deti nemajú zdravotné problémy iné, ako mali pred tromi
rokmi, že pokiaľ matka žije v neskolaudovanom dome, koná protizákonne, pričom za takýchto okolností
pôsobí rozsudok a konanie súdu prvej inštancie jednostranne, keď súd sa sústredil predovšetkým na
príjmy a výdavky otca a výdavky matky dôslednejšie neskúmal, že súd vykreslil otca ako osobu, ktorá sa

nestará a nezaujíma o svoje deti napriek tomu, že sa s nimi pravidelne v týždenných intervaloch stýka,
že deťom prispieva na školské potreby v rovnakom rozsahu ako matka, že im kupuje oblečenie, obuv,
vitamíny, lieky, že im sám zaplatil tábor, pričom od matky podiel na tejto platbe nežiadal a napokon, že
súd pochybil, keď mu neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu matky k jeho návrhu na zníženie výživného,
ktoré vyjadrenie matka doručila súdu dňa 22.02.2024 na pojednávaní.

2.2 Následne otec vo svojom vyjadrení zo 04.06.2024 v podstate zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach, ako aj odvolacích návrhoch, poukazujúc na to, že z dôvodu starostlivosti o svojho otca
sa naďalej nevie zamestnať a súd je povinný na takúto okolnosť pri rozhodovaní prihliadať a že sa
neodvoláva proti jeho povinnosti platiť na maloleté deti výživné, ale proti povinnosti platiť zvýšené

výživné, nakoľko toto nezohľadňuje jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí.
Taktiež vo svojom vyjadrení zo 16.10.2024 k vyjadreniu matky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach,
ako aj odvolacích návrhoch.

3. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť,
popierajúc tvrdenia otca spochybňujúce riadne stravovanie sa detí a výchovu zo strany matky,
poukazujúc na to, že skutočnosť, že otec je od 25.01.2024 nezamestnaný je aj jeho vinou, nakoľko
nemal súhlasiť so skončením pracovného pomeru dohodou a mal trvať na výpovedi, čím by si predĺžilpracovný pomer o výpovednú lehotu, t.j. zárobkovú možnosť o 1 mesiac, že otec si svojvoľne riadne
prácu nehľadá a pokiaľ odôvodňuje obmedzenie svojich zárobkových možností starostlivosťou o svojho
otca, tak v prvom rade jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom predchádza jeho vyživovaciu

povinnosť k jeho otcovi a v druhom rade, keďže jeho otec je odkázaný na pomoc tretej osoby v rozsahu
12 hodín denne, tak ani táto skutočnosť nie je prekážkou toho, aby sa otec maloletých detí zamestnal.
Následne matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca z 29.05.2024 taktiež zotrvala
na svojich doterajších tvrdeniach a odvolacích návrhoch.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletých detí (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je v časti rozhodnutia
súdu o zvýšení výživného otca voči maloletému A. a voči maloletému C. s časti dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 CSP), čo však neplatilo o odvolaní otca voči výroku

III. rozsudku, kde odvolanie otca bolo potrebné považovať za nedôvodné.

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 5P/33/2020 – 26 z 24. septembra 2020 v časti určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom, a to zvýšením výživného otca voči maloletému A. z doterajších 100

eur mesačne na 190 eur mesačne a voči maloletému C. z doterajších 100 eur mesačne na 180 eur
mesačne od 9. novembra 2023 a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.

5.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca maloletých detí predmetom odvolacieho konania je
preskúmať, či súd prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému A. zo sumy 100

eur mesačne na sumu 160 eur mesačne a voči maloletému C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150
eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a či správne zamietol návrh otca na zníženie
výživného.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

7.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

7.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a

o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.7.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

7.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho

práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie
o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si
musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena
pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhláseniarozsudku(napr.nestačílenúvahasúduotom,žedoterajšievýživnéjeneprimerané,prípadne

bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by
súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa
do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti
toho-ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do

hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným
nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú

takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena
potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1.
stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v
prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča.

7.6 Pokiaľ ide o nárok maloletého A. a maloletého C. na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd uvádza:

7.6.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 a § 121 a §

157 CMP, ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu berúc do úvahy skutočnosť, že ku zmene právoplatného
rozhodnutia súdu o výživnom rodičov k maloletým deťom je potrebné pristúpiť v prípade zistenia
podstatnej zmeny v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane jeho rodičov.
Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne a námietky otca

o nesprávnom právnom posúdení tohto nároku súdom prvej inštancie za plne nedôvodné.

7.6.2 Z vykonaného dokazovania bolo v konaní totiž jednoznačne preukázané, že maloleté deti sú o tri
roky staršie, maloletý A. vo svojom vzdelávacom procese medzičasom postúpil už na druhý stupeň
základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili ich odôvodnené výdavky spojené nielen s ich obliekaním

a stravou, ale aj s ich školskými a mimoškolskými aktivitami, nakoľko v čase ostatného rozhodovania
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca matka s ich športovými aktivitami a ďalším vzdelávaním
sa maloletého A. nemala spojené zvýšené výdavky, čo sa však medzičasom zmenilo. Zároveň v
konaní bolo jednoznačne preukázané, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom došlo k podstatným zmenám v pomeroch aj na strane oboch ich rodičov, kedy

matke stúpol priemerný mesačný netto príjem o cca 718 eur (zo sumy 180 eur mesačne na sumu cca
898 eur mesačne) a otcovi stúpol priemerný mesačný netto príjem o cca 211 eur (zo sumy 550 eur
netto mesačne na sumu 761 eur netto mesačne). V tejto súvislosti odvolací súd pre poriadok dodáva,
že pokiaľ otec maloletých detí stratil trvalý príjem zo zamestnania v dôsledku uzatvorenia dohody o
skončení pracovného pomeru so svojim ostatným zamestnávateľom, súd prvej inštancie správne pri

ustálení príjmu otca pre účely rozhodnutia o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom
postupoval podľa § 75 ods. 1 ZR, považujúc takéto konanie otca za konanie, ktorým sa otec, ako
výživou povinná osoba, vzdal bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania a z neho plynúceho zárobku,
na ktorú skutočnosť nebolo možné pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťomprihliadať. Na správnosti takéhoto záveru súdu prvej inštancie nemenia nič ani námietky otca, že jeho
zamestnávateľ v tom čase rušil prevádzku, na ktorej otec maloletých detí pracoval. Pokiaľ teda súd prvej
inštanciezatakýchtoskutkovýchokolnostídospelkzáveruopotrebezmenyostatnéhorozhodnutiasúdu

o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, jeho záver je potrebné považovať za vecne
správny a odvolacie námietky otca správnosť takéhoto záveru spochybňujúce za plne nedôvodné.

7.7 Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia výživného na
maloleté deti, resp. o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia návrhu otca na

zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (t.j. o nesprávnej aplikácii § 75 ods. 1 veta prvá
a § 78 ods. 3 ZR na prejednávanú vec) odvolací súd uvádza:

7.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR
a dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane ich
rodičov je bez ohľadu na potrebu adekvátneho zohľadnenia pomeru nárastu príjmov rodičov od roku

2020 s nárastom odôvodnených potrieb maloletých detí dôvodným zvýšiť výživné otca na maloletého A.
z doterajších 100 eur mesačne na 160 eur mesačne a na maloletého C. z doterajších 100 eur mesačne
na 150 eur mesačne, s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, považuje
ho za s časti nesprávny, a tak aj námietky otca o nesprávnej aplikácii práve citovaných ustanovení ZR
na prejednávanú vec za sčasti dôvodné.

7.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

7.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

7.7.6 Podľa§62ods.5ZR výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

7.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,

ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky
vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty

za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že
peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť
splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodičjazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo
nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia,

než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý
rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb
dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý
dosahuje za posledný kalendárny rok pred vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní

ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné
ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti
povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané
okreminéhojehofyzickýmstavom,nadaním,množstvomzískanýchvedomostíapracovnýchskúseností
a podobne.

7.7.9 Základnoupodmienkousprávnehourčeniavyživovacejpovinnostirodičakdieťaťujevyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať
ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa

má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho
potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací

súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v
tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú
poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady
na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti
podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie

do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. V
tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti
povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že

to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Až po
stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu
miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto
miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho-ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú
úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou

starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na
uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť.

7.7.10 Odvolací súd dáva týmto do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie – Metodika pre
výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk
pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov
k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli
Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;

ďalej len „Metodika“). Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike tak
pri dvoch deťoch, a to pri jednom dieťati v druhom stupni základnej školy sa uplatní 16 % podiel na netto
príjme povinného rodiča a druhom dieťati v prvom stupni základnej školy sa uplatní 14 % podiel na netto
príjme povinného rodiča, čo spolu predstavuje 30 % podiel z príjmu povinného rodiča. Podľa Metodiky
je potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti povinného rodiča o maloleté deti.

7.7.11 V konaní bolo preukázané, že na strane rodičov maloletých detí došlo k podstatnej zmene
v ich príjmoch, kedy priemerný mesačný netto príjem matky stúpol o cca 718 eur (keď v roku 2020
dosahoval priemerný mesačný netto príjem sumu cca 180 eur, tak v čase rozhodovania súdu prvejinštancie, ako aj odvolacieho súdu vo výške 898 eur) a priemerný mesačný príjem otca stúpol o cca
211 eur (keď v roku 2020 dosahoval priemerný mesačný netto príjem otca cca sumu 550 eur, tak v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu sumu 761 eur), v ktorom rozsahu sa

adekvátne zmenila aj životná úroveň každého z rodičov, a teda v zmysle vyššie uvedeného, vznikol aj
zákonom priznaný nárok maloletých detí podieľať sa na takto zmenenej životnej úrovni ich rodičov (tu
pozri II. ÚS 514/2014). Nakoľko matkou prezentované výdavky na maloleté deti (a to či už na maloletého
A., alebo na maloletého C.) je možné v zásade považovať za bežné (tu pozri bod 1.2.5 a 1.2.6 tohto
rozhodnutia), je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné podiel každého z rodičov s taktiež v zásade

len s bežnými výdavkami spojenými s uspokojovaním ich osobných potrieb (tu pozri bod 1.2.7 a 1.2.8
tohto rozhodnutia) na zvýšených odôvodnených výdavkoch každého z maloletých detí vymedziť tak,
aby ich podiel na zvýšených výdavkoch maloletých detí v zásade zodpovedal rozsahu, o ktorý sa zvýšil
príjem toho-ktorého z rodičov (teda rozsahu zmeny životnej úrovne toho-ktorého rodiča).

7.7.12 Pokiaľ teda príjem matky stúpol o 718 eur mesačne, táto je povinná podieľať sa na zvýšených

výdavkoch maloletého A. sumou cca 115 eur mesačne (ktorá suma predstavuje 16 % zo zvýšeného
príjmu matky, t.j. zo sumy 718 eur mesačne) a na zvýšených výdavkov maloletého C. sumou cca 100
eur mesačne (ktorá suma predstavuje 14 % z jej zvýšeného príjmu, t.j. zo sumy 718 eur mesačne),
a to zohľadniac na jednej strane aj skutočnosť, že so stúpajúcim vekom maloletých detí v zásade
klesá aj rozsah osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany rodiča, ktorému sú maloleté deti

zverené do osobnej starostlivosti, a teda aj podiel tohto rodiča, v ktorom sa kompenzuje jeho povinnosť
priamo finančne prispievať na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa jeho osobnou
starostlivosťou o dieťa. Zároveň pokiaľ príjem otca stúpol o cca 211 eur mesačne, tento je povinný
podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletého A. sumou cca 34 eur mesačne (ktorá suma predstavuje
16 % zo zvýšeného príjmu otca, t.j. zo sumy 212 eur mesačne) a na zvýšených výdavkoch maloletého

C. sumou cca 30 eur mesačne (ktorá suma predstavuje 14 % zo zvýšeného príjmu otca, t.j. zo sumy
211 eur mesačne). Takto určená miera účasti každého z rodičov na zvýšených výdavkoch maloletých
detí spojených s ich prechodom na vyšší stupeň základného vzdelávania a nárastom ich výdavkov
s uspokojovaním ich bežných odôvodnených potrieb na jednej strane neprípustne nereparuje ostatné
rozhodnutie súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (z roku 2020, kde

otec maloletých detí súhlasil s výživným na maloleté deti v rozsahu cca 18 % zo svojho príjmu vo výške
cca 550 eur netto mesačne na každé z detí) a na druhej strane zohľadňuje právo maloletých detí (či
už maloletého A., alebo maloletého C.) podieľať sa adekvátne na zmenenej životnej úrovni každého
z rodičov (tu pozri aj II. ÚS 514/2014).

7.7.13 Pokiaľ teda súd prvej inštancie bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia zvýšil výživné otca na
maloletého A. o 60 eur mesačne (kde zvýšenie výživného na maloletého A. predstavuje cca 28 % zo
zvýšeného príjmu otca) a na maloletého C. o 50 eur mesačne (kde zvýšenie výživného na maloletého C.
predstavuje cca 24 % zo zvýšeného príjmu otca), jeho rozhodnutie odvolací súd považuje za vo výroku
vecne nesprávne a námietky otca maloletých detí spochybňujúce takéto rozhodnutie za sčasti dôvodné.

7.7.14 Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. postupom podľa § 387 CSP
ako vecne správne potvrdil a vo výroku I. postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že otec maloletých
detí je s účinnosťou od 09.11.2023 (deň podania návrhu na súd) povinný platiť na maloletého A. výživné
v sume 134 eur mesačne a na maloletého C. výživné v sume 130 eur mesačne. Nakoľko v odvolacom

konaní bolo nesporným, že otec maloletých detí ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nemal dlh
na už zročnom výživnom, nakoľko popri bežnom výživnom poskytoval maloletým deťom aj iné finančné
plnenia (matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník maloletých detí takýto záver súdu prvej inštancie
nespochybnili), odvolací súd o zročnom výživnom otca voči maloletým deťom nerozhodoval.

8. Pokiaľ otec maloletých detí v odvolaní namietal, že súd pochybil, keď pri svojom rozhodovaní
prihliadol na doklady doručené matkou napriek tomu, že matka maloletých detí súdom požadované
doklady nedoložila súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy na ich predloženie, odvolací súd uvádza,
že súd je povinný pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní (§ 31 CMP) a zároveň je povinný
zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Osobné a majetkové pomery matky, ako aj odôvodnené potreby

maloletých detí bolo preto povinnosťou súdu zistiť bez ohľadu na to, či si matka maloletých detí riadne a
včas splnila svoju povinnosť uloženú jej výzvou súdu. Pokiaľ teda matka maloletých detí aj po márnom
uplynutí súdom určenej lehoty predložila dôkazy preukazujúce jej osobné a majetkové pomery, ako aj
odôvodnené potreby maloletých detí, súd prvej inštancie bol povinný na ne prihliadať a pokiaľ pri svojomrozhodovaní na ne aj prihliadal, jeho postup bol správny. Námietka otca maloletých detí spochybňujúca
takýto postup preto nemohla obstáť.

9. Obdobne neobstojí ani námietka otca maloletých detí, že súd prvej inštancie nedôvodne pri
rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nezohľadnil skutočnosť,
že v čase rozhodovania bol nezamestnaný, pričom zamestnanie stratil dňom 24.01.2024 z dôvodu
zrušenia prevádzky jeho zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP, a to pre jej nepravdivosť,
nakoľko z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec maloletých detí ukončil

pracovný pomer u svojho zamestnávateľa dohodou a nie jednostranným právnym úkonom zo strany
jeho zamestnávateľa, teda výpoveďou. Uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru otca so
zamestnávateľom, u ktorého dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 761 eur bez toho,
aby otec maloletých detí mal istotu plynulého zamestnania sa u iného zamestnávateľa s obdobným,
prípadne vyšším priemerným mesačným netto príjmom, je potrebné v zmysle § 75 ods. 1 ZR považovať
za konanie, ktorým sa povinný vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a v takomto

prípade pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je potrebné vychádzať
z príjmu, ktorý povinný rodič dosahoval u svojho posledného zamestnávateľa. Súd môže na zníženie
príjmu alebo majetku povinného prihliadnuť totiž len vtedy, ak je preukázané, že k nemu došlo v dôsledku
objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, čo však nebol prípad práve prejednávanej veci, nakoľko v konaní
z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že ak by otec maloletých detí dohodu o skončení

pracovného pomeru so svojím zamestnávateľom nepodpísal, nevyhnutne by došlo ku skončeniu jeho
pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa podľa otcom namietaného § 63 ods. 1 písmeno a) ZP.
V zmysle práve citovaného ustanovenia totiž zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba za
splnenia dvoch podmienok, a to 1. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a 2.
že zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, nehovoriac o tom, že pokiaľ

by aj tento výpovedný dôvod bol splnený (čo preukázané nebolo), súd rozhodujúci o zvýšení výživného
otca k maloletým deťom by musel vyhodnotiť dôvody, pre ktoré by otec maloletých detí nesúhlasil so
zmenou dohodnutého miesta výkonu práce za skutočne závažné.

10. Obdobne neobstojí len všeobecná námietka otca, že výdavky matky spojené s uspokojovaním

odôvodnenýchpotriebmaloletýchdetíneboliriadnepreukázané.Matkamaloletýchdetívýdavkyspojené
s uspokojovaním odôvodnených potrieb, či už maloletého A., alebo maloletého C. riadne vyšpecifikovala
a niektoré z nich aj vydokladovala listinnými dôkazmi, pričom otec maloletých detí voči takémuto postupu
a vyčísleniu výdavkov v konaní nič nenamietal, preto súd prvej inštancie správne považoval vyčíslené
výdavky matkou za nesporné a preukázané.

11. Taktiež neobstojí ani námietka otca, že súd prvej inštancie pri určení miery akou sa má otec
maloletých detí podieľať na zvýšených výdavkoch matky, spojených s uspokojovaním odôvodnených
potrieb maloletých detí, nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí sa stará o svojho otca, ktorý je
osobousťažkýmzdravotnýmpostihnutím,smieroufunkčnejporuchyvovýške80%aženajehožiadosť

mu bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda dňa 26.03.2024 priznaný
peňažný príspevok na opatrovanie otca vo výške 400,57 eur mesačne, nakoľko ako už bolo uvedené
vyššie, vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom predchádza ostatné povinnosti rodičov, a to
aj k ich rodičom, nehovoriac o tom, že ako to správne namietala aj matka maloletých detí, otec otca
maloletých detí si vyžaduje maximálne 12 hodinovú starostlivosť tretej osoby (ktorou osobou zákonite

nemusí byť len otec maloletých detí, ktorý má vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré sú
z objektívnych dôvodov bez akýchkoľvek príjmov), a tak otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek,
dosiahnuté vzdelanie, ale aj zdravotný stav nie je diskvalifikovaný z vykonávania závislej práce za
účelom dosahovania príjmu potrebného na výživu jeho maloletých detí.

12. Pokiaľ otec maloletých detí namietal, že súd pochybil, keď mu neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu
matky k jeho návrhu na zníženie výživného, ktoré vyjadrenie matka doručila súdu dňa 22.02.2024
na pojednávaní, takáto námietka taktiež neobstojí, lebo zo zápisnice z pojednávania konaného na
Okresnom súde Dunajská Streda dňa 22.02.2024 je zrejmé, že vyjadrenie matky k návrhu otca na
zníženie výživného (v rozsahu dvoch strán) bolo otcovi maloletých detí doručené bezprostredne po

otvorení pojednávania, ktoré začalo o 10:00 hod. a skončilo o 11:20 hod., za ktorú dobu sa otec
maloletých detí mohol s predmetným podaním matky riadne oboznámiť.13. S ostatnými námietkami otca maloletých sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo
veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).