Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124205885.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, C., právne zastúpený: JUDr. Patrik Jurga,
advokát, so sídlom Kukučínova 29, Čadca 022 01, IČO: 53 422 988, proti žalovaným: 1/ D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F., G. H., 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX, F., G. H., právne

zastúpení:AdvokátskakanceláriaJUDr.Stopka,JUDr.Cisaríks.r.o.,sosídlomPotočná2835/1A,Čadca
022 01, IČO: 36 866 849, o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu
Čadca č. k. 9C/78/2021-69 zo dňa 26.11.2021 na návrh žalobcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 16C/51/2024 - 59 zo dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 16C/51/2024 - 59 zo dňa
26.11.2024 o d m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 16C/51/2024 - 59 zo dňa 26.11.2024 vo výroku II. p o t v r
d z u j e.
III. Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
prvým výrokom návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a druhým výrokom žalovaným 1/,

2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nemal preukázané, že by
odpadli dôvody, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 9C/78/2021 zo dňa
26.11.2021.

1.2. Poukázal na určitú vnútornú rozpornosť argumentácie žalobcu, ktorý na jednej strane uvádzal,
že nariadené neodkladné opatrenie v celom rozsahu rešpektuje, cesta je bez prekážok a prejazdná,
z dôvodu čoho pominuli dôvody na neodkladné opatrenie, ale na strane druhej tvrdil, že žalovaní vlastne
túto cestu nevyužívajú a využívajú inú prístupovú cestu. Vyslovil záver, že samotná skutočnosť, že
prístupová cesta cez predmetné pozemky je bez prekážok a prejazdná, nezakladá bez ďalšieho dôvod
pre zrušenie neodkladného opatrenia a nariadené neodkladné opatrenie zabezpečuje pre žalovaných

prístup k ich nehnuteľnostiam. Prihliadol na konfliktné vzťahy medzi žalobcom, resp. jeho rodinou, keď
aj v minulosti dochádzalo k obmedzovaniu žalovaných pri ich prechádzaní predmetnými pozemkami.
Pokiaľ žalobca poukazoval na obmedzenú šírku prístupovej cesty v najužšom mieste len 1,8 m,
v dôsledku čoho žalovaní ani nemôžu túto cestu využívať na prejazd motorovým vozidlom, súd prvej
inštancie konštatoval, že uvedené žalovaní popierali a tvrdili, že predmetnú cestu, pokiaľ ju neblokuje
žalobca svojím motorovým vozidlom, využívajú, a teda je prejazdná.

1.3. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaní využívajú inú prístupovú cestu, než cez predmetné
pozemky, súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedené žalovaní popierali, pričom mal za to, že čestnévyhlásenia A. J. a K. L. obsahujú len všeobecné tvrdenie, že žalovaní využívajú iné príjazdové cesty k ich
rodinnémudomusúp.č.XXX.Podľasúduprvejinštancievýlučnežalobcauvádzal,žežalovanívyužívajú
prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam cez pozemky EKN parc. č. 33288/1, ostatná plocha o výmere

670 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom pre kat. územie C., a EKN parc. č. 33255/13, ostatná plocha
o výmere 3.451 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom pre kat. územie C. s tým, že uvedené žalobca
nijako bližšie nešpecifikoval (napríklad titul užívania, rozsah/spôsob, tiež dôvod, pre ktorý tak činia atď.)
a hlavne uvedené nepreukázal. Žalobca neuvádzal, že by ho ako podielového spoluvlastníka pozemku
EKN parc. č. 22492/1 prechádzanie žalovaných cez tento pozemok nejako obmedzovalo.

1.4. Poukázal na to, že z uznesenia „exekučného“ Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
48Ek/1119/2022 zo dňa 11.03.2024 predloženého samotným žalobcom k jeho návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaní boli nútení dňa 13.04.2022 v situácii, že im žalobca
zablokoval cestu, riešiť vtedajšiu vzniknutú situáciu, t. j. aby sa dostali zo svojich nehnuteľností, cez les
(na ktorú cestu „cez les“ poukazoval aj žalobca vo svojom návrhu), a z uvedeného vyvodil, že ide/šlo
o núdzové riešenie situácie žalovaných. Podľa okresného súdu by bolo neakceptovateľné, aby žalobca

odôvodňoval svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (aj) tvrdením, že žalovaní využívajú inú
prístupovú cestu, pokiaľ on sám nerešpektovaním neodkladného opatrenia prakticky donútil žalovaných
k využívaniu takej inej cesty, resp. by bolo neakceptovateľné, aby na základe takých okolností bolo
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovené. V závere odôvodnenia zdôraznil, že žalobca nie
je vlastníkom pozemku CKN parc. č. 2630/1 a aktuálne je len minoritným spoluvlastníkom v podiele

1/8 pozemku EKN parc. č. 22492/1 (oba pozemky sa čiastočne prekrývajú), cez ktoré majú žalovaní
v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia právo prechodu a prejazdu.
1.5. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcu, ktorý nebol v spore úspešný ani sčasti,
zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným 1/,2/ ako úspešnej sporovej strane ich trovy v plnom rozsahu.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to v rozsahu výroku I., ktorým súd návrh na zrušenie

neodkladného opatrenia zamietol, ako aj v časti výroku II., ktorým súd žalovaným 1/, 2/ priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a že pri hodnotení výsledkov dokazovania nesprávne postupoval a

zobral do úvahy len vyjadrenia žalovaných 1/, 2/, pričom neprihliadal na skutočnosti a dôkazy, ktoré boli
preukázané a v konaní podstatné.
2.1. V podanom odvolaní žalobca opätovne uviedol, že na prístupovej ceste, ktorá vedie cez parcelu
EKNč.22492/1-zastavanáplochaanádvorieovýmere136m2acezparceluCKNč.2630/1-zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 430 m2 (právny vzťah k parcele nie je evidovaný na liste vlastníctva), k. ú. C.

sa nenachádza žiadna prekážka, ktorá by bránila prejazdu cez cestu a zároveň sa cez prístupovú cestu
nedá prejsť motorovým, keďže je úzka a v najužšom bode má 1,8 m. Žalobca ďalej nerozumel tomu,
prečo by malo neodkladné opatrenie trvať aj naďalej, keď žalovaní prístupovú cestu nevyužívajú, a teda
neodkladné opatrenie je bez významu. Zároveň mal za to, že neodkladné opatrenie je aj nevykonateľné,
nakoľko cez prístupovú cestu nie je možné prejsť, nakoľko je úzka. Žalobcovi taktiež nebolo zrejmé ako

súd vydedukoval, že medzi ním a žalovanými pretrvávajú konfliktné vzťahy, keďže on sa so žalovanými
nestretol už viac ako dva roky.
2.2. V odvolaní ďalej uviedol, že aj keď je neodkladné opatrenie v celom rozsahu rešpektované, tak
toto neodkladné opatrenie neprimerane zvýhodňuje žalovaných a pôsobí vo vzťahu k nemu šikanózne.
Zdôraznil, že neodkladné opatrenie bolo vydané len vo vzťahu k parcelám EKN č. 22492/1 - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 136 m2 a CKN č. 2630/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 430 m2, a
pretosimoholumiestniťnahranicusvojhopozemkuapozemkusvojhobrataželeznéstĺpynazahradenie
pozemku. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že nebolo preukázané, z akého dôvodu je prístupová cesta taká
úzka, žalobca uviedol, že spoločne s jeho bratom je vlastníkom vedľajších pozemkov, ktoré obklopujú
prístupovú cestu a táto skutočnosť vyplýva z verejne dostupnej katastrálnej mapy na webstránke. Mal

za to, že v konaní predložil vyhlásenia osôb, ktoré bývajú v tesnej blízkosti prístupovej cesty a prehlásili,
že cez túto prístupovú cestu nie je možné prejsť motorovým vozidlom.
2.3. Podľa žalobcu nesporne pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie a dôvod pre
zrušenie neodkladného neodkladné opatrenie spočíva v tom, že žalovaní prístupovú cestu nevyužívajú
už viac ako 2 roky, keďže používajú iné vyššie uvedené prístupové cesty a súčasne z dôvodu jej

rozmerov ani túto prístupovú cestu nemôžu využívať na prejazd motorovým vozidlom. Neodkladné
opatrenie je teda bez významu a je zároveň nevykonateľné.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/. Uviedli, že tvrdenia žalobcuo prechodnosti prístupovej cesty a tvrdení, že cez prístupovú cestu sa nedá prejsť motorovým vozidlom,
keďže je úzka – čo potvrdzujú vyhlásenia K. L. a A. J., sú zjavne rozporné, nakoľko sám tvrdí, že si tam
odparkoval svoje motorové vozidlo a teda túto cestu odblokoval. Taktiež tvrdenie uvedené v odvolaní, že

neodkladné opatrenie neprimerane zvýhodňuje žalovaných a pôsobí vo vzťahu k nemu šikanózne, nie
je ničím preukázané, pričom sám žalobca tvrdí, že železné stĺpy, ktoré tam mal, boli odstránené, hoci nie
len samotné železné stĺpy boli príčinou neodkladného opatrenia. Ďalšie tvrdenia o tom, že žalovaní 1/,
2/ cestu nevyužívajú viac ako dva roky sú účelové, nakoľko ich žalobca dlhodobo obmedzuje v užívaní
svojej jedinej prístupovej cesty. V závere vyjadrenia žalovaní 1/, 2/ uviedli, že pokiaľ súd nevykonal

výsluchy svedkov, respektíve vyhodnotil čestné prehlásenia K. L. a A. J. ako rozporné, je zrejmé, že
tieto aj rozpornými sú, nakoľko obe čestné prehlásenia sú v podstate totožné, zrejme ich písal jeden
človek a títo svedkovia ich len podpísali a potvrdili rozporne, že nie je možné cez prístupovú cestu prejsť
motorovým vozidlom a na strane druhej tvrdia, že je cesta poriadne prejazdná.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku; ďalej
len „CSP") skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
7. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo

zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)

prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia,
o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
8. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 355 ods. 2 CSP je odvolanie prípustné proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré
sú taxatívne vymenované v citovanom ustanovení § 357 CSP. Proti iným rozhodnutiam odvolanie nie

je prípustné. Neprípustnosť odvolania teda znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie
súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých
je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len
zákonom.

8.1. V prejednávanom prípade žalobca podal odvolanie proti výroku I., ktorým súd zamietol návrh na
zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko okresný súd nemal preukázané, že by odpadli
dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie právoplatne nariadené.
8.2. S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenie § 357 CSP, ktorý stanovuje
taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, odvolací súd konštatuje, že predmetné

zákonné ustanovenie nedáva stranám sporu (konania) možnosť podať riadny opravný prostriedok -
odvolanie proti uzneseniu, resp. výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie
neodkladného opatrenia. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa zákonného ustanovenia § 357
písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zrušil neodkladné
opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie podľa § 334 a § 335 ods. 1 CSP. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/37/2021 zo
dňa 28.07.2022. Z uvedeného možno prijať záver, že odvolanie nie je objektívne prípustné v prípade,
ak súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
8.3.Odvolacísúdďalejuvádza,žeokresnýsúdvnapadnutomuznesenínesprávnepoučilstranykonania
o tom, že proti výroku I., ktorým návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, je prípustné

odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Uvedenie
nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania proti výroku I. v napadnutom uznesení okresného
súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Z uvedeného možno prijať záver,že nesprávne poučenie strany konania o prípustnosti odvolania proti výroku I. nezaložilo procesnú
legitimáciu žalobcu na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je zákonom vylúčená.
8.4. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobcu smeruje proti výroku I., proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku
I. uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol (výrok I.).
9. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania
(výroku II.), odvolací súd s poukazom na § 357 písm. m) CSP uvádza, že proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania je odvolanie prípustné. Žalobca síce v odvolaní uviedol, že

podáva odvolanie proti výroku I. a II., avšak vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neprodukoval
žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
9.1. S poukazom na skutočnosť, že žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol vo vzťahu k výroku
o nároku na náhradu trov konania žiadne námietky a tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie prvým
výrokom napadnutého uznesenia zamietol návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia, čím boli
v konaní v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/, odvolací súd považuje výrok, ktorým žalovaným 1/,

2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, za vecne správny.
9.2. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku II.,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. ako
vecne správny potvrdil (výrok II.).
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, nakoľko
odvolací súd prvým výrokom odvolanie žalobcu proti výroku I. odmietol a druhým výrokom uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o podanie žalovaných 1/, 2/
v rámci odvolacieho konania označené ako ,,Vyjadrenie žalovaných vo veci 16C/51/2024“, ktoré bolo
doručené okresnému súdu dňa 17.01.2025 a následne postúpene odvolaciemu súdu, odvolací súd

posúdil ako neúčelne vynaložený výdavok, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že predmetným
podaním sa žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili k samotnej podstatne veci
týkajúcej sa návrhu žalobcu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia (výrok I. napadnutého
uznesenia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné) a obsahovo sa podanie netýkalo nároku na náhradu
trov konania (výrok II. napadnutého uznesenia, proti ktorému je odvolanie prípustné). Žalovaní 1/, 2/

v predmetnom podaní žiadnym spôsobom nevyjadrovali k správnosti výroku, ktorým im bola priznaná
proti žalobcovi plná náhrada trov konania. Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolanie žalobcu bolo
žalovaným 1/, 2/ doručené len na vedomie (s upovedomením, že odvolanie voči uzneseniu nie je
prípustné), pričom v tomto smere nespochybňuje právo žalovaných 1/, 2/ uplatňovať v rámci konania
prostriedky procesnej obrany a útoku a podávať vyjadrenia aj bez výzvy súdu, avšak je potrebné

zdôrazniť, že pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania sa každý úkon strany posudzuje
individuálne a to aj s prihliadnutím na jeho účelnosť. Vzhľadom na uvedené skutočností má odvolací
súd za to, že uvedený úkon nenapĺňa požiadavku účelne vynaloženého výdavku.
10.1. Keďže odvolací súd posúdil ,,Vyjadrenie žalovaných vo veci 16C/51/2024“ ako neúčelne
vynaložený výdavok a žalovaným 1/, 2/ žiadne ďalšie trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli,

odvolacísúdžalovaným1/,2/náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal(výrokIII.).Právetoboldôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa
textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len

o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj §
262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak,
taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou
zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva aj
z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28.02.2018.
11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline, dňa 30. januára 2025

JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu
JUDr. Eva Malíková

člen senátu
(z dôvodu absolvovania služobnej cesty JUDr. Eva Malíková nemohla písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať - § 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku)

JUDr. Roman Tichý

člen senátu
Kanc.:

· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu

· rozhodnutie diktoval dňa 10.02.2025 ref. sudca JUDr. Topoľančík