Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203730
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624203730.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ A. B. C.,
nar. XX XX.XXXX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom A. XXX, E., právne zastúpených:
AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, proti
žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ivana

KOŽÁKOVÁ, advokátka, so sídlom Garbiarska 2583, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 918 382,
o zriadení vecného bremena, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe
odvolania, ktoré podali žalobcovia 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
11C/83/2024-44
zo dňa 08. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. mení tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie

neodkladného opatrenia o d m i e t a .
Návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania v štádiu rozhodovania o nariadení neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ a nimi určeným osobám v nevyhnutnom rozsahu prechod peši

k drobnej stavbe - studni, bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza na pozemku parcely registra KN-C č.
710/9 a k drobnej stavbe - skladu potravín, bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza na parcele registra
KN-C č. 710/9, cez pozemok zapísaný Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom,
na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec H. I., okres J. A., ako trvalý trávny
porast o výmere 1 829 m2, parcela registra KN-C č. 710/9 (výrok I.). V zostávajúcej časti súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).

1.1 Nárok žalobcov 1/ a 2/ posudzoval podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 328 ods. 1 CSP.

1.2 Súd prvej inštancie v návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyhovel, keď nemal
osvedčenú jeho dôvodnosť v plnom rozsahu. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie mohol nariadiť
len vtedy, ak mal aspoň osvedčené, že právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadovali neodkladnú

úpravu.Ďalejsúdprvejinštanciedôvodil,žerozhodujeonávrhubezpojednávaniaanaňomvykonaného
dokazovania, preto musí byť návrh náležite odôvodnený, presvedčivý a v maximálnej možnej miere aj
osvedčený.
1.3 Podľa súdu prvej inštancie vlastnícke právo je absolútnym právom, čo znamená, že pôsobí voči
všetkým subjektom a tieto sú povinné nerušiť vlastníka pri výkone jeho práva k svojej veci. Obsahom
uvedeného práva je neobmedzené panstvo vlastníka nad vecou, ktorého oprávňuje vec držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním podľa jeho uváženia. V ideálnom prípade by vlastník
nemal byť pri výkone jeho vlastníckeho práva žiadnym spôsobom rušený tretími osobami. V danomspore došlo ku kolízii vlastníckeho práva žalovaného, po ktorom pozemku bol jediný možný prístup k
drobným stavbám vo vlastníctve žalobcov, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, ako
aj ku vchodu do ich rekreačnej chaty. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že právny poriadok predpokladá,

že vlastník akejkoľvek stavby musí mať zabezpečený prístup k uvedenej stavbe, pričom uvedený prístup
môže viesť aj po nehnuteľnostiach vo vlastníctve tretích osôb. V danom prípade mal súd dostatočným
spôsobomosvedčené,atonazákladeponukynaodkúpeniepozemkuavýzvynazdržaniesakonaniazo
dňa 19.07.2024, že žalovaný žalobcov vyzval na zdržanie sa konania, ktoré spočívalo v užívaní pivnice,
ako aj studne, ktorú navyše mal v úmysle zasypať. Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým

z ponuky žalovaného a odpovede na uvedenú ponuku zo strany žalobcov, ako aj z Kúpnej zmluvy zo dňa
18.04.2023, na základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k uvedeným drobným stavbám, mal
súd prvej inštancie osvedčené, že výlučnými vlastníkmi uvedených drobných stavieb, nachádzajúcich
sa na pozemku žalovaného, boli žalobcovia a zároveň aj to, že žalovaný k uvedeným drobným stavbám
neumožňoval prechod. V uvedenej časti preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, nakoľko bez jeho nariadenia by žalobcovia nemohli užívať ich nehnuteľnosti, lebo by k ich

pivnici ako aj studni, ktorá bola jediným zdrojom pitnej vody v rekreačnej chate, nemali zabezpečený
žiadny prístup.
1.4 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil
ako nedôvodný, a preto ho zamietol. Poukázal na to, že žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili
to, že by im žalovaný bránil prístupu k ich rekreačnej chate, ako aj k drobnej stavbe – skladu

náradia, nachádzajúceho sa na pozemku registra KN-C č. 710/2, keď uvedené nehnuteľnosti žalovaný
vôbec v jeho ponuke zo dňa 19.07.2024 neuviedol. Zároveň podľa súdu prvej inštancie žalobcovia
žiadnym spôsobom neosvedčili neodkladnosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie aj v časti prejazdu
k rekreačnej chate a k trom drobným stavbám, keď zároveň ani netvrdili, že jediný možný prejazd k ich
rekreačnej chate bol práve cez pozemok žalovaného a zároveň ani neosvedčili potrebu neodkladnej

úpravy k prejazdu motorovými vozidlami k trom drobným stavbám. Naviac, podľa súdu prvej inštancie,
zo snímky katastrálnej mapy vyplývalo, že prejazd k ich rekreačnej chate bol zabezpečený cez parcelu
registra KN-C č. 709/1, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov.
Nakoniec nebola žiadnym spôsobom osvedčená ani potreba nariadenia neodkladného opatrenia vo
vzťahu k inžinierskym sieťam, ktoré sa mali nachádzať na pozemku žalovaného, keď žalobcovia

nepredložili žiadnu listinu, ktorá by odôvodňovala neodkladnosť potreby upraviť vzťahy medzi stranami
sporu. Inými slovami, žalobcovia neosvedčili, že žalovaný vykonával alebo mienil vykonávať úkony
súvisiace s ich prípojkami inžinierskych sietí nachádzajúcich sa na jeho pozemku. Tretí navrhovaný petit
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorým by jeho povinnosť uloženú mu uvedeným opatrením maril alebo sťažoval,

bol nadbytočný, pretože zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov bolo dané
prvým výrokom daného uznesenia, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/
a nimi určeným osobám prechod k ich drobným stavbám, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemku.
Uvedeným rozhodnutím súd prvej inštancie poskytol žalobcom dočasnú ochranu a zabránil ďalšiemu
zhoršovaniu ich postavenia, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedeným rozhodnutím sa

neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani právne posúdenie vzťahu medzi nimi, čo znamená, že
obsahom tejto dočasnej úpravy v neskoršom konaní nebol žiadnym spôsobom viazaný a vo veci samej
mohol rozhodnúť inak.
2. Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, a to proti výroku II., ktorým súd
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobcovia vyslovili nesúhlas

s tým, že súd prvej inštancie im neumožnil prechod k stavbe súp. č. XXX, popis stavby: rekreačná
chata, ktorá bola postavená na pozemku registra „C“ KN parcela č. 710/2 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 58 m2 zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres J. A., obec H. I., k.ú. H. I., teda k ich chate cez pozemok
žalovaného, nakoľko, ako uviedli v podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

vstup cez pozemok žalovaného p. č. 710/9 predstavuje jedinú možnosť, ako sa dostať do vstupných
dverí ich chaty. Reálne teda po nariadenom neodkladnom opatrení stále nemajú možnosť vstupovať do
ich chaty, pretože sa do nej dá vojsť iba cez pozemok žalovaného a vstup cez pozemok žalovaného
predstavuje jedinú prístupovú cestu do ich chaty, keďže z pozemku žalovaného sa išlo do vchodu ich
chaty. Okrem toho vyslovili nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, ktorým nevyhovel vo vzťahu k

vstupu, resp. prechodu k stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ KN
parcela č. 710/2, druh stavby: drobná stavba, sklad náradia, katastrálne územie H. I., obec H. I., okres
J. A. cez pozemok žalovaného. Uvedená stavba - drobná stavba, sklad náradia (tzv. dreváreň) sa síce
nachádza na pozemku v ich vlastníctve p. č. 710/2, no vstup do uvedeného skladu náradia je možný ibacez pozemok žalovaného p.č. 710/9. V podstate, i keď im súd umožnil prechod cez pozemok žalovaného
k studni a k skladu potravín, nedostanú sa do ich chaty s. č. XXX a ani do ich skladu náradia (drevárne).
V sklade náradia sa nachádza drevo, ktoré potrebujú hlavne v zime. ale takisto sa tam nachádzajú rôzne

náradia, kosačky a pod., ktoré využívajú nepretržite na prevádzku chaty - celoročne. Prístup do chaty a
do drevárne potrebujú, nakoľko im je bez toho úplne znemožnené využívanie ich chaty s. č. XXX, keďže
sa do nej iným spôsobom nedostanú. Poukázali na bod 9. napadnutého uznesenia, kde je uvedené, že
po pozemku žalovaného je jediný možný prístup aj ku vchodu do rekreačnej chaty žalobcov, no súd prvej
inštancie túto skutočnosť nezohľadnil. Vydané neodkladné opatrenie tak nezohľadnilo to, že nemajú

reálne zabezpečený prístup k ich chate a k skladu náradia. Zároveň poukázali na to, že z „Ponuky na
odkúpenie pozemku a výzvy na zdržanie sa konania zo dňa 19.07.2024“, ktorá bola žalobcom zaslaná
zo strany žalovaného, žalovaný uviedol nasledovné: „V neposlednom rade Vás vyzývame, aby ste sa
zdržali konania spočívajúceho v užívaní pozemku vo vlastníctve nášho klienta a to konkrétne prechodu
cez tento pozemok.“ Preto nesúhlasia s tým konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný nebráni
žalobcom vo vstupe do ich chaty a do skladu náradia, nakoľko uvedenou výzvou žalovaný jednoznačne

žiadal, aby sa úplne zdržali užívania jeho pozemku, a teda tým pádom nemôžu na uvedený pozemok
vstupovať vôbec - teda nemôžu naň vstupovať ani za účelom vstupu do ich chaty s. č. XXX a ani do
skladu náradia. Žalovaný ich vyzval, aby neužívali jeho pozemok vôbec - pozemok žalovaného teda
nemohli využívať ani na vstup do chaty ani na vstup do skladu náradia. S ohľadom na uvedené majú
za to, že tvrdenie súdu nebolo správne a nesúhlasia s tým názorom súdu, že by neosvedčili to, že by

im žalovaný bránil v prístupe k ich rekreačnej chate a
k drobnej stavbe - skladu náradia na p. č. 710/2, pretože ich žalovaný v jeho výzve vyzval na to, aby
jeho pozemok nevyužívali vôbec. Okrem toho poukázali aj na to, že obslužnú šachtu na vodovod majú
umiestnenú pred skladom náradia (drevárňou), takže prístup k nej je možný znova iba cez pozemok
žalovaného p. č. 710/9 a aby mohli obsluhovať šachtu na vodovod, musia prísť pred sklad náradia a

teda vstúpiť na pozemok žalovaného. Podľa žalobcov z predložených katastrálnych máp bolo zrejmé,
že nemali iný prístup k chate a
k skladu náradia ako cez pozemok žalovaného, nemali ako vstúpiť do dverí svojej chaty a do skladu
náradia iba cez pozemok žalovaného a pokiaľ neskončí súdne konanie vo veci samej
(ktoré môže trvať aj niekoľko rokov), by nemohli chodiť do ich chaty a ani do skladu náradia, pretože

ich žalovaný vyzval, aby sa zdržali užívania jeho pozemku a to konkrétne prechodu cez jeho pozemok
(teda z toho vyplýva, že akéhokoľvek prechodu a za akýmkoľvek účelom). Preto by do chaty a do skladu
náradia až do skončenia konania nemohli vôbec chodiť, a tak by vôbec nemohli užívať ich vlastníctvo.
Preto bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a potreba neodkladného riešenia uvedenej
situácie.Poukázalinato,ženaliehavýprávnyzáujemjespravidladanývprípade,akbybeztohtourčenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez uvedeného určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). K stavbe bez súpisného čísla drobná stavba sklad náradia (dreváreň) bolo možné
sa dostať výlučne cez pozemok žalovaného p. č. 710/9, ktorý predstavuje jedinú prístupovú cestu
do chaty a drevárne (sklad náradia), a tento pozemok č. 710/9 bol za týmto účelom využívaný aj
predchádzajúcim vlastníkom chaty č. XXX na LV č. XXX a drobných stavieb. Uvedené vyplýva aj z

čestného vyhlásenia p. K. F. zo dňa 07.06.2023. Z čestného vyhlásenia tiež vyplýva, že medzi K. F. a
manželom L. F. na jednej strane a predchádzajúcimi majiteľmi pozemkov, ktoré sú v súčasnosti súčasťou
parcely č. 710/9 o výmere 1829 m2 na strane druhej, bola už počas výstavby rekreačnej chaty číslo
XXX v obci H. I. uzavretá ústna dohoda, že uvedené pozemky budú využívané na prístup a vstup do
rekreačnej chaty, údržbu a starostlivosť o rekreačnú chatu, a na rekreačné účely v súvislosti s užívaním

rekreačnejchatyXXXvobciH.I..Uvedenádohodapodľažalobcov1/a2/ bolarešpektovanáisúčasným
majiteľom parcely č. 710/9. Pozemok č. 710/9 o výmere 1 829 m2 K. F. vždy využívala na prechod
k vstupným dverám do rekreačnej chaty súpisné číslo XXX v obci H. I. prechod k drobným stavbám,
ktorými boli dreváreň (sklad náradia) na parcele č. 710/2, studňa a sklad potravín na parcele č. 710/9.
Nikto jej nezakazoval používať parcelu č. 710/9 na rekreačné účely a na prístup k už spomínaným

stavbám. Uvedená dohoda bola toho času (a aj doposiaľ) rešpektovaná i žalovaným. Teda dlhé obdobie
dochádzalo k využívaniu pozemku vo vlastníctve žalovaného všetkými majiteľmi chaty s. č. XXX na
prístup k chate a drobným stavbám, ktoré slúžili k riadnemu užívaniu chaty s. č. XXX, a ktoré sú vo
vlastníctve žalobcov (teda aj na prístup k skladu náradia). Žalobcovia 1/ a 2/ majú za to, že v danom
prípade súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávnehoprávneho posúdenia veci, nakoľko súd vôbec nereflektoval na to, že ich žalovaný vyzval, aby sa zdržali
užívania jeho pozemku a to konkrétne prechodu cez pozemok žalovaného, teda im bolo znemožnené
vstupovanie na jeho pozemok za akýmkoľvek účelom, pričom takto nemôžu vstupovať do ich chaty a ani

do skladu náradia (drevárne). Nebolo zohľadnené to, že do ich chaty a do skladu náradia bolo možné
sa dostať iba cez pozemok žalovaného, čím mali znemožnený vstup do chaty a skladu náradia počas
celého konania. Preto navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že rozhodne:
I.
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ a

nimi určeným osobám v nevyhnutnom rozsahu prechod peši
k drobnej stavbe - studni, bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza na pozemku parcely registra KN-C č.
710/9, a k drobnej stavbe - skladu potravín, bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza na parcele registra
KN-C č. 710/9 k stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ KN parcela č.
710/2, druh stavby: drobná stavba, sklad náradia, k stavbe súp. č. XXX, popis stavby: rekreačná chata,
ktorá je postavená na pozemku registra „C“ KN parcela č. 710/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

58 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom na LV č. XXX, pre okres J. A., obec: H. I., k. ú. H. I. cez pozemok zapísaný Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec
H. I., okres J. A., ako trvalý trávny porast o výmere 1 829 m2, parcela registra KN-C č. 710/9.
II. Žalobca 1/ a 2/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného

i odvolacieho konania vo výške 100 %.
3. Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne bodu I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ a nimi určeným osobám v nevyhnutnom rozsahu
prechod peši k drobnej stavbe – studni, bez súpisného čísla, ktorá na nachádza na pozemku parcely
registra KN-C č. 710/9 a k drobnej stavbe – skladu potravín, bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza

na parcele registra KN-C č. 710/9, cez pozemok zapísaný na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec H. I., okres J. A.,
ako trvalý trávny porast o výmere 1 829 m2, parcela registra KN-C č. 710/9 podal odvolanie žalovaný.
Žalovaný poukázal na to, rekreačná chata žalobcov bola postavená približne v roku 1976 na pozemku,
ktorý v tom čase rovnako patril ich rodine, pričom stavbu chaty realizoval on spolu s jeho nebohým

bratomL.F.nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXabratrancomC.F.nar.XX.XX.XXXX,pričomniektoré
odbornejšie práce zabezpečili s pomocou majstrov - tesárov a stolárov z G.. Výstavbu chaty financovala
z veľkej časti ich matka pani B. F. a z časti on spolu s bratom. Po vzájomnej dohode bolo vlastnícke
právo k predmetnej chate zapísané v evidencii katastra nehnuteľností v prospech jeho brata L. F. a to
aj s prihliadnutím na to, že žil ako herec v I., a keď prišiel cez herecké prázdniny na leto domov na J.

býval aj so ženou na chate. Rekreačnú chatu so súpisným č. XXX užívala vždy celá ich rodina, bola
to tzv. rodinná chata, ktorú užívala okrem jeho časti rodiny aj rodina strynej G. F. (matka C. F.). V roku
1990 sa rozhodli, že chatu rozšíria, a tak sa
k pôvodnej chate realizovala prístavba. V rovnakom roku, t. j. 1990 on osobne spolu
s bratrancom C. F. vykopal aj studňu a postavil pivnicu. Do roku 1990 sa voda do chaty nosila z neďalekej

studničky na susednom pozemku vo vlastníctve tretích osôb. Studňu a pivnicu sa rozhodol na rodinnom
pozemku vybudovať, nakoľko mal v úmysle si
v budúcnosti spolu s jeho manželkou na uvedenom pozemku postaviť tiež chatu, ktorá by bola iba jeho
a nie rodinná, teda užívaná celou rodinou, i keď ako už uviedol, brat L. mu
v užívaní chaty nikdy nebránil, aj keď on bol v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako vlastník chaty,

a preto on mohol užívať aj celý pozemok (teraz parcela KN-C č. 710/9) a jeho stavby, ktoré tam vystaval
(studňu a pivnicu). Ďalší dôvod prečo súhlasil s tým, aby bol ako vlastník chaty vedený len brat L., bola
ich dohoda, že nakoľko nemá deti a ani ich
s manželkou K. neplánovali, bude chata raz patriť synovi A. a dcére K.. Po nečakanej smrti jeho brata v
roku 1991 sa však vzťahy medzi časťou rodiny a vdovou po bratovi K. F. narušili tak vážne, že postupne

na chatu chodili čoraz menej. Hoci manželka po jeho nebohom bratovi vedela, za akých okolností bola
na neho napísaná chata, nesúhlasila s tým, aby v rámci dedičského konania nadobudla podiel na chate
ako zákonný dedič aj jeho matka B. F.; a to bol dôvod, pre ktorý sa vzťahy úplne narušili, a preto nebolo
pravdivétvrdenieK.F.vjejvyhlásenízodňa07.06.2023,žemalamedziňouaichrodinou-jehoprávnymi
predchodcami (pôvodní vlastníci pozemku parc. KN-C 710/9) existovať ňou tvrdená ústna dohoda o

užívaní pozemku parc. KN-C 710/9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že čo sa týkalo bežnej údržby chaty,
túto zabezpečovali ešte po nejaký čas aj po smrti jeho brata spolu s bratrancom C. a jeho bratom M.,
išlo o bežné opravy, kosenie pozemku, zabezpečovanie dreva na kúrenie a ďalšie bežné práce spojené
s údržbou chaty. Fungovalo to až do dedičského konania po neb. L. F., kým sa zásadne postoj švagrinejK. F. voči ich rodine nezmenil, od vtedy s ňou nekomunikovali. Nakoľko ona zmenila to, že viac im
neumožnila prístup a užívanie chaty, a ani s nimi nedohodla iné podmienky, za ktorých by chcela užívať
ich pozemok a studňu s pivnicou, nikdy ona od nich nemala umožnené pozemok užívať. Až po smrti jej

priateľa začala s jeho synom A. komunikovať
o odpredaji chaty. Keďže požadovala veľa, ponúkol jej cez syna odpredaj pozemku, s čím spočiatku
súhlasila. Avšak k predaju nedošlo, lebo žiadala vyplatiť kúpnu cenu za pozemok až po predaji chaty, s
čím nesúhlasili. Uvedené skutočnosti považoval za podstatné uviesť súdu na vysvetlenie a ozrejmenie
vzniknutej situácie, keďže mal za to, že síce vlastnícke právo k rekreačnej chate so súpisným číslom

XXX svedčí v prospech žalobcov, ktorí nadobudli vlastnícke právo ku chate na základe kúpy od jeho
švagrinej, avšak vlastníčkou drobných stavieb – studne a pivnice jeho švagriná pani K. F. nikdy nebola,
teda nemohla ani previesť vlastnícke právo k predmetným drobným stavbám v prospech tretích osôb.
Ako dôkaz, že vyššie uvedené tvrdenia sa zakladajú na pravde, predložil vyhlásenie C. F., ktorý spolu so
nímvroku1990vykopalstudňuavystavalpivnicu,čímpreukázal,žetvrdeniaK.F.otom,žestudňamala
byť vystavaná v roku 1977-1980, sa nezakladali na pravde a už tobôž nebolo pravdivým jej tvrdenie, že

uvedené stavby pivnicu a studňu mala vystavať ona s neb. L.. Teda nebolo pravdivým ani jej tvrdenie,
že by jej patrilo vlastnícke právo k ním a v rámci neho právo disponovať
s uvedenými stavbami. O tom, že vlastníkmi predmetných drobných stavieb by mali byť žalobcovia,
ktorí vlastníctvo k uvedeným stavbám mali nadobudnúť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2023,
predmetom ktorej bol len prevod vlastníckeho práva k drobným stavbám: drobnej stavbe – studne

nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra KN-C č. 710/9; drobnej stavby skladu potravín (pivnica),
postavenej na parcele pozemku registra KN-C č. 710/9 drobnej stavbe – sklad náradia nachádzajúcej
sa na pozemku registra KN-C č. 710/2; sa dozvedel až po doručení samotného napadnutého uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia, keď Kúpna zmluva zo dňa 18.04.2023 tvorila prílohu návrhu
žalobcov. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nesprávne zistil z priložených listín skutkový stav veci, a

tento následne nesprávne posúdil, keď v bode 8. napadnutého uznesenia uviedol, že vlastnícke právo
k drobným stavbám pivnice a studni nebolo sporným medzi stranami. Uvedené mal mať prvostupňový
súd osvedčené na základe predloženej Kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2024 a z ponuky žalovaného na
odkúpenie pozemku. Z ponuky na odkúpenie pozemku však vyplýva, že vlastnícke právo k predmetným
drobným stavbám svedčilo jemu, keď

v ponuke na odkúpenie pozemku bolo explicitne uvedené, že: „Na pozemku nášho klienta sa nachádza
pivnica, ktorú rovnako užívate bez jeho výslovného súhlasu. Zároveň na pozemku nášho klienta sa
nachádza aj studňa, ktorá zabezpečuje prívod vody do rekreačnej chatky, ktorú rovnako užívate bez
súhlasu nášho klienta, nehovoriac o tom, že pri využívaní vyššie uvedenej pivnice a studne vstupujete
opakovane na pozemok nášho klienta a to bez jeho súhlasu.“ Tiež sa v ponuke uvádzalo, že: „Ďalej

Vás týmto žiadame aby ste sa zdržali konania, ktoré spočíva v užívaní pivnice, ktorá sa nachádza
na pozemku nášho klienta, keďže k jej užívaniu Vám rovnako tak neudelil súhlas.“ Z uvedeného
podľa žalovaného vyplynulo, že má za to, že vlastníkom drobných stavieb je on; inak by logicky
žalobcom v jeho výzve neuvádzal, že drobné stavby užívajú bez môjho súhlasu. Teda hodnotiac
vyššie uvedené bolo zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia

na tom závere, že vlastníctvo k pivnici a studni nebolo medzi stranami sporné. Súd prvej inštancie
tak vychádzal z nesprávneho predpokladu, keď nesprávne vyhodnotil otázku (ne)spornosti vlastníctva,
keď zo samotných listín, ktoré žalobcovia priložili k ich návrhu, bola zrejmá spornosť v otázke, kto bol
skutočným vlastníkom uvedených stavieb. Žalovaný tvrdí, to bol on, pretože ich vybudoval za pomoci
blízkych na svojom pozemku. K. F., právna predchodkyňa žalobcov, tvrdí, že to bola ona, hoci vlastníctvo

k uvedeným stavbám nijako nepreukázala. Žalovaný ďalej namietal, že nakoľko právna predchodkyňa
žalobcovpaniK.F.nebolanikdyvlastníčkoudrobnýchstavieb–studneapivnica,nemohlaichvlastníctvo
tak platne previesť na žalobcov, ktorí sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali práva
prechodu k stavbám, ktoré nebolo v ich vlastníctve. Podstatou ust. § 37 ods. 2 OZ je, že možnosť plnenia
ako náležitosť predmetu právneho úkonu musela existovať v dobe vzniku právneho úkonu. Uviedol

tiež, že „ak je plnenie v tejto dobe nemožné, ide o počiatočnú nemožnosť plnenia, ktorej následkom
je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon urobený v rozpore so zásadou Nemo plus iuris
transferre potest quam ipse habet“, resp. nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má, je podľa
názoru Najvyššieho súdu ČR v znení Rozsudku NS ČR zo dňa 22.2.2001, sp. zn. 22Cdo 1072/1999
neplatný pre počiatočnú nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka“. Nebolo pritom

podstatné, či zmluvné strany o počiatočnej nemožnosti plnenia vedeli alebo nevedeli. Žalovaný ďalej
konštatoval, že vo veci vydaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnosti žalovaného umožniť
žalobcom prechod peši k drobnej stavbe – studni, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra KN-C
č. 710/9 považuje okrem už uvedeného (keď žalobcovia, nie sú vlastníkmi drobných stavieb) za potrebnéďalej uviesť, že fyzický prístup žalobcov k studni nebol nevyhnutný na zabezpečenie nerušeného výkonu
ich vlastníckych práv k stavbe rekreačnej chaty so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registra
KN-C č. 710/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre

katastrálne územie H. I., obec H. I., okres J. A., keďže prívod vody zo studne do chaty bol zabezpečený
prostredníctvom potrubia, ktoré sa nachádza pod zemou a čerpadla, tak ako to žalobcovia sami tvrdili v
ich žalobe s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň samotná studňa bola od počiatku
prikrytá poklopom, teda prístup do nej fyzicky nebol ani možný. Preto aj z uvedeného dôvodu žalovaný
považuje nariadené neodkladné opatrenie za nedôvodné a nad rámec nevyhnutnosti, ktorá má pri jeho

nariadení byť súdom dôkladne zvažovaná. Podľa žalovaného nariadením neodkladného opatrenia, tak
došlo
k značnému nepomeru pri zásahu do jeho vlastníckych práv na úkor žalobcov. Podľa žalovaného
žalobcom k predmetným drobným stavbám – studni a pivnici vlastnícke právo nesvedčilo a prvostupňový
súd vychádzal z nesprávneho posúdenia uvedených skutočností, došlo tak v konaní k tomu, že súd
prvej inštancie vydal nedôvodné neodkladné opatrenie. Žalovaný nevidí dôvod k tomu, aby umožnil

žalobcom prechod po pozemku v jeho výlučnom vlastníctve k drobným stavbám – studni a pivnici,
ktoré boli rovnako tak v jeho výlučnom vlastníctve a naviac žalobcovia ani netvrdia, že zo studne
by používali vodu inak ako vodovodným potrubím. Fakticky nikdy studňa nebola používaná inak ako
prostredníctvom ručnej pumpy privedenej ku chate. Záverom poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovia
v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe rekreačnej chaty so súpisným číslom XXX, postavenej

na pozemku parcely KN-C č. 710/2, zastavená plocha a nádvorie
o výmere 58 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec H. I.,
okres J. A., vedeli, že jediný prívod vody do chaty sa nachádzal na pozemku, ku ktorému nemali žiadny
právny vzťah. Zároveň mali vedomosť aj
o tom, že ich právna predchodkyňa nebola nikdy vlastníčkou studne a aj napriek uvedenej skutočnosti

sa rozhodli pre kúpu predmetnej chaty. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje rozhodnutie súdu za
nesprávne, založené na neúplných a nepresných skutkových a právnych zisteniach, a preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zamietol.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia tak, že sa nevedia vyjadriť
k okolnostiam, za ktorých došlo k stavbe rekreačnej chaty súpisné číslo XXX v obci H. I.. Taktiež sa

nevedia vyjadriť k financovaniu výstavby rekreačnej chaty číslo XXX v obci H. I., jej prístavby a dvoch
drobných stavieb studne a pivnice (skladu potravín).
S ohľadom na to žalobcovia súdu predložili vyjadrenie predošlej vlastníčky p. K. F., ktorá bola pôvodnou
vlastníčkou a staviteľkou. Žalobcovia nesúhlasili
s tvrdeniami žalovaného v podanom odvolaní. Takisto spochybnili aj čestné prehlásenia žalovaným

predložené, nakoľko tieto neobsahujú ani overené podpisy a jednalo sa o čestné prehlásenia výhradne
rodinných príslušníkov žalovaného. Žalobcovia predložili čestné vyhlásenie p. K. F. zo dňa 20.11.2024,
z ktorého vyplýva, že „rekreačnú chatu číslo popisné č. XXX v obci H. I. jej prístavby a drobné stavby
(studňa, pivnica) nachádzajúce sa na parcele 710/9 boli postavené svojpomocne, pričom pri stavebných
prácach pomáhali rodinní príslušníci zo strany manžela L. a to A. F.. C. F., M. F.. G. F. a taktiež ich

priatelia, ako N. O. a iné osoby. Ani jednému z menovaných nebolo povedané, že za pomoc pri stavbe
chaty a drobných stavieb sa stanú spoluvlastníkmi uvedených stavieb. C. F. a M. F. pomáhali aj pri
kosení pozemku nachádzajúceho sa okolo chaty. A. F. a neskôr A. F. vôbec nepomáhali pri údržbe chaty,
drobných stavieb a kosení okolia chaty, taktiež vôbec nekosili ani lúku, ktorá sa nachádza vo svahu.
Na pozemku parcele č. 910/9, predchádzajúca parcela č. 735, ktorý bol vo vlastníctve rodiny F., ona

spoločne s manželom L. F., bez toho, aby uvedenú skutočnosť konzultovali s B. F. a A. F., vybudovali
v rokoch 1978 - 1980 drobnú stavbu studňu. Za účelom vybudovania studne si najskôr zabezpečili
osobu prútkara, ktorý im na terajšej parcele 910/9 označil miesto, kde bude najvhodnejšie vykopať
studňu. Následne manžel L. k nim na chatu doviedol osoby, ktoré vykonávali stavebné práce pri výstavbe
terajšieho hotela I. vo M. I.. Uvedené osoby prišli k našej chate, pričom za použitia nejakého stroja,

ktorý mal rýpadlo alebo lyžicu, vykopali studňu. Do studne boli osadené skruže a nejaké sito. Studňa
bola vybudovaná z dôvodu zabezpečenia pitnej vody k našej chate Pred vybudovaním studne a ani
počas realizácie jej stavby som sa ja ani manžel L. nedohodli s A. F., že studňa bude jeho, alebo by
ju mohol použiť v budúcnosti... A. F. nebol prítomný pri vybudovaní studne, ale neskôr postavil nad
poklopom studne drevený prístrešok, na ktorý sme s manželom kúpili materiál. Na pozemku parcele

č. 910/9, predchádzajúca parcela č. 735, ktorý bol vo vlastníctve rodiny F. som spoločne s manželom
L. F., bez toho, aby sme uvedenú skutočnosť konzultovali s B. F. a A. F. vybudovali v roku 1990
pivnicu, ktorá bola postavená pred pristavením prístavby k rekreačnej chate. Pivnica bola postavená za
účelom ukladania potravín. Pivnica nebola vôbec postavená za účelom odkladania náradia. Pri výstavbeprístavby rekreačnej chaty sa náradie ukladalo v drevami rekreačnej chaty. Pred vybudovaním pivnice a
ani počas realizácie jej stavby som sa ja ani manžel L. nedohodli s A. F., že pivnica bude jeho, alebo by ju
mohol použiť v budúcnosti, na uskladnenie náradia pri stavbe jeho chaty. Stavbu pivnice zrealizovali môj

manžel L. jeho bratranec C. F. a náš priateľ N. O., A. F. nebol vôbec prítomný pri stavaní pivnice. Podľa
žalobcov z uvedeného bolo viac ako zrejmé, že tvrdenia uvádzané žalovaným v podanom odvolaní a
takisto tvrdenia uvádzané v čestných prehláseniach predložených s odvolaním, neboli pravdivé. Pani K.
F. uviedla, že rekreačnú chatu, jej prístavby a drobné stavby (studňa a pivnica) od ich vybudovania do ich
predaja využívala len ona, jej manžel a priateľ E. P.. Ako dôkaz financovania chaty a drobných stavieb

na pozemku žalovaného práve p. K. F. a jej manželom predložili doklady aspoň o niektorých úhradách,
ktoré pani K. F. mala ešte k dispozícii s ohľadom na dlhšie časové obdobie. Žalobcovia v uvedenom
smere poukázali na to, že žalovaný okrem jeho tvrdenia v odvolaní a čestných vyhlásení, nepredložil
žiadnedokladypreukazujúcefinancovaniedrobnýchstaviebnajehopozemku.Tedavšetkyjehotvrdenia
považujú za nepreukázané. Podľa žalobcov 1/ a 2/ žalovaný si počas celého obdobia od kedy sú drobné
stavby postavené na jeho pozemku neuplatňoval ich vlastníctvo a takisto sa nikdy neobrátil na súd,

pričom poukázali na to, že od výstavby týchto drobných stavieb už uplynul veľmi dlhý čas. Žalovaný
tvrdenia uvádzané v jeho odvolaní začal tvrdiť až teraz, keď žalobcovia podali návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a žalobu. Tvrdenia žalovaného aj v jednotlivých čestných prehláseniach sú
navyše nelogické, pretože na pozemku žalovaného sa nenachádzala nikdy a ani nenachádza žiadna
chata, v rámci ktorej prevádzky by žalovaný využíval studňu a pivnicu. Navyše zámerom žalovaného

bolo jeho pozemok predať, čo vyplýva aj z jeho ponuky zaslanej žalobcom. Jediná stavba bola chata
žalobcov, ku ktorej boli postavené drobné stavby na pozemku žalovaného, aby slúžili potrebám chaty č.
XXX, čo deklarovalo aj to, že studňa na pozemku žalovaného predstavovala jediný zdroj vody pre chatu
žalobcov. Žalobcovia taktiež uviedli, že
žalovaný nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali vlastníctvo ani financovanie výstavby

drobných stavieb na jeho pozemku, pričom doklady preukazujúce výstavbu drobných stavieb na
pozemku žalovaného predložila predošlá vlastníčka p. K. F., teda bolo preukázané, že p. K. F. s
manželom stavali a financovali drobné stavby na pozemku žalovaného, a teda boli vlastníkmi uvedených
drobných stavieb a jej vlastnícke právo a následný prevod na žalobcov bol nespochybniteľný. Rovnako
tak predložili žiadosť zo dňa 22.08.1985 a vyjadrenie zo dňa 10.04.1985 p. L. F. - manžela p. K. F., ktoré

tiež dokazujú to, že výstavba a financovanie chaty aj drobných stavieb bola ním a jeho manželkou p.
K. F.. Doklady o úhradách, ako aj žiadosti a vyjadrenia, ktorými disponuje p. K. F., a ktoré predložili v
rámci vyjadrenia, sú relevantnejším dôkazom ako čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov žalovaného.
Žalobcovia už pri podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli veľké
množstvo listinných dôkazov preukazujúcich vlastníctvo drobných stavieb na pozemku žalovaného a

takisto predložili aj kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu vlastníctva drobných stavieb na žalobcov.
Z predložených dôkazov zo strany žalobcov (ktoré poskytla v rámci svojho čestného vyhlásenia p.
K. F.) bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalovaný nebol majiteľom drobných stavieb studne a
pivnice nachádzajúcich sa na parcele žalovaného p.č. 710/9. Žalovaný žiadnym spôsobom v rámci jeho
odvolania nepreukázal vlastnícke právo k drobným stavbám - studne a pivnice. Žalobcovia predložili

kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa platne stali vlastníkmi uvedených drobných stavieb a p. K. F., ako
predošlá vlastnícka predložila doklady o úhradách materiálu na výstavbu drobných stavieb, ktoré stavala
s jej manželom. Vyjadrenia žalovaného a jeho rodinných príslušníkov
v zaslaných čestných vyhláseniach považovali za účelové s cieľom spochybniť vlastnícke právo K. F.
a následne žalobcov a tak zamedziť riadnemu uplatňovaniu práv žalobcov. Žalobcovia tiež uviedli, že

stavba drobnej stavby studne bola vybudovaná
z kruhových betónových skruží, betónového poklopu, v ktorom bol otvor, ktorý bol uzatvorený železným
poklopom. Na betónovom poklope sa nachádza drevený prístrešok vytvorený z dreva, na ktorom bola
plechová strecha. Na prístrešku boli uzamykateľné drevené dvierka. Čistenie studne a opravy na potrubí
v studni bolo možné vykonávať tak, že sa otvoria dvere prístrešku a kovový poklop na studni. Tvrdenie

žalovaného, že fyzický prístup do studne nebol možný, sa nezakladá na pravde. Žalobcovia majú mať
právo na prístup
k stavbám v ich vlastníctve a uviedli, že studňa je jediným zdrojom pitnej vody pre ich chatu, prístup
k studni pri akejkoľvek údržbe, oprave, rekonštrukcii je nevyhnutný. Žalobcovia ďalej uviedli, že ak
by stavbu studne realizoval a financoval žalovaný, tak by ju logicky nevybudoval na mieste, kde je

momentálne vybudovaná, nakoľko stavba studne bola umiestnená na rovinatej časti pozemku, kde
mohlabyťpostavenáchataaniestudňa.Žalobcoviatakistopoukázaliajnato,žedrobnéstavby(studňa,
pivnica) boli vybudované na pozemku pôvodná parcela č. 735, ktorej vlastníkmi na základe údajov v
katastri nehnuteľnosti neboli žalovaní A. F. ani L. F., ale boli nimi rodinní príslušníci oboch menovaných.Na základe Zmluvy o zámene nehnuteľností V 3727/2015 alebo Notárskej zápisnice N 75/2017, NZ
1185/2017 vznikla z pôvodnej parcely 735 nová parcela 710/9, ktorej majiteľom bol žalovaný. Žalovaný
sa stal vlastníkom pozemku parcela č. 710/9 najmenej 25 rokov od výstavby drobných stavieb na

tomto pozemku (zmluva o zámene nehnuteľností - vklad povolený dňa 21.09.2015, notárska zápisnica
- vklad povolený dňa 4.5.2017). Skutočnosť, že sa drobné stavby nachádzali na pozemku žalovaného,
nezakladá automaticky jeho vlastnícke právo k uvedeným stavbám. Vlastníkom stavby bola osoba, ktorá
stavbu zriadila. Súčasne v slovenskom právnom poriadku platí zásada, že vlastník pozemku môže byť
odlišnou osobou od vlastníka stavby, ktorá na pozemku stojí (superficies solo non cedit). Vzhľadom

na uvedené majú za to, že bolo jednoznačne preukázané vlastnícke právo K. F. a teraz žalobcov k
drobným stavbám. Vlastnícke právo K. F. k drobným stavbám tak bolo platne prevedené na žalobcov.
K. F. platne previedla vlastnícke právo k drobným stavbám na žalobcov, a preto ich vlastnícke právo
bolo nespochybniteľné. K. F. bola oprávnená platne previesť vlastnícke právo k drobným stavbám na
žalobcov, ktorí sa tak stali vlastníkmi drobných stavieb. Keďže žalobcovia boli vlastníkmi drobných
stavieb, majú mať zabezpečený prístup k nim. V opačnom prípade bolo porušované vlastnícke právo

žalobcov. Žalobcovia zároveň navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol.
5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa nemôže stotožniť a súhlasiť s tvrdením
žalobcov, ktorí uviedli, že jediný prístup resp. vchod do samotnej chaty je možný len z pozemku, ktorý
bol v jeho výlučnom vlastníctve. Zo samotnej snímky
z katastrálnej mapy, ako aj z dôkazov, ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že vstup do predmetnej chaty

je možný aj po pozemku parcely KN-C č. 710/2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Je
pravdou, že predmetná chata je na hranici pozemkov, avšak na vstup do chaty ostáva žalobcom približne
pol metra od hranice pozemku k samotným vstupným dverám chaty. Na pozemok parcely KN-C č. 710/2
(pozemok na ktorom je postavená chata) majú žalobcovia prístup cez pozemok parcely KN-C č. 734, o
výmere 74 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Z uvedeného tak

vyplýva, že žalobcovia účelovo zavádzajú konajúci súd, keď tvrdia, že jediná prístupová cesta k stavbe
rekreačnej chaty vedie cez pozemok, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Podľa žalovaného, žalobcovia
ďalej v ich vyjadrení opätovne uviedli, že nakoľko nebolo prvostupňovým súdom nariadené neodkladné
opatrenie spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra KN-C č. 710/9, nemajú tak
zabezpečený prístup do predmetnej rekreačnej chaty, nakoľko ich žalobca vyzval, aby sa zdržali konania

spočívajúceho vo vstupu na jeho pozemok. Uvedené tvrdenie žalobcov nebolo pravdivé, nakoľko ako
už bolo vyššie uvedené, rekreačná chata je od hranice pozemkov vzdialená približne 0,5 metra, teda
žalobcovia majú neobmedzený prístup do dverí rekreačnej chaty. Zároveň žalovaný poukázal na to, že
chata sa nachádza na hranici pozemkov, z čoho vyplýva, že nie je možné presne určiť, či žalobcovia
vošli do chaty po ich pozemku, alebo pár centimetrov prešli po pozemku žalovaného. Tiež uviedol, že

v ponuke na odkúpenie, ktorú adresoval žalobcom, neuviedol úmysel nechať si oplotiť pozemok v jeho
výlučnom vlastníctve, prípadne inak znemožniť prístup žalobcom do rekreačnej chaty, ktorá je v ich
výlučnom vlastníctve. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúci
v práve prechodu k samotnej chate je bezdôvodný, nakoľko v danom prípade neexistuje neodkladná

potreba úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keď má za to, že vlastnícke právo žalobcov riadne
užívať predmetnú rekreačnú chatu nebolo nijako obmedzené resp. ohrozené. Žalovaný tiež uviedol,
že má za to, že v predmetom konaní neboli naplnené zákonné predpoklady k vydaniu neodkladného
opatrenia, keď nedošlo k ohrozeniu resp. porušovaniu práv žalobcov a ani nehrozil neodstrániteľný a
nezvratný stav. Žalovaný má za to, že konanie žalobcov je účelové s cieľom znížiť hodnotu pozemku

parcely registra KN-C č. 710/9, trvalý trávny porast o výmere 1 829 m2, nakoľko z ich konania vyplýva,
že za kúpnu cenu vo výške 40.000 eur nie sú ochotní predmetný pozemok kúpiť, pričom ich posledná
ponuka na kúpu pozemku predstavovala kúpnu cenu vo výške 20.000 eur. Žalovaný opätovne poukázal
na tú skutočnosť, že žalobcovia v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe rekreačnej chaty so
súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parcely KN-C č. 710/2, zastavená plocha a nádvorie o

výmere 58 m2, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec H. I.,
okres J. A., mali vedomosť o tom, že stavba sa nachádza na hranici pozemkov a rozhodli sa pre jej kúpu
s tým vedomím, že k pozemku parcely registra KN-C č. 710/9, trvalý trávny porast o výmere 1 829 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec H. I., okres J. A. nemali žiadny
právny vzťah. Teda žalobcovia pred kúpou chaty poznali pomery a aj napriek uvedenej skutočnosti sa

rozhodli predmetnú chatu kúpiť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcov
zamietol ako nedôvodné.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie na základe odvolania žalobcov 1/, 2/ a žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379,§ 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,
že rozhodnutie súd prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II. zmeniť tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odmieta v zmysle § 388 v spojení s § 327 CSP. Zároveň odvolací súd v zmysle

§ 163 ods. 1 CSP zamietol návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania v štádiu o nariadenie
neodkladného opatrenia.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

8.Podľa§127ods.1a2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,vzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
9. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí odvolateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti, alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. V prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ podali dňa 26.09.2024 návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým navrhli, aby súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ a nimi
určeným osobám prechod a prejazd k stavbe súp. č. XXX, popis stavby: rekreačná chata, ktorá je
postavená na pozemku registra „C“ KN parcela č. 710/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58
m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom na LV č. XXX pre okres J. A., obec: H. I., k.ú. H. I.: k stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej

sa na pozemku registra „C“ KN parcela č. 710/9, druh stavby: drobná stavba, studňa; k stavbe bez
súpisného čísla nachádzajúca sa na pozemku registra „C“ KN parcela č. 710/9, druh stavby: drobná
stavba, sklad potravín (nachádzajúci sa vo vzdialenosti 3,8 m od steny chaty popisné číslo XXX, kde
sa nachádza vchod do chaty); k stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemku registra
„C“ KN parcela č. 710/2, druh stavby: drobná stavba, sklad náradia, katastrálne územie H. I.. obec

H. I., okres J. A. cez pozemok parcelu registra „C“ KN pare. č. 710/9, trvalý trávny porast o výmere
1829m2.zapísanývkatastrinehnuteľnostívedenomOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,katastrálnym
odborom na LV č. XXX, okres J. A., obec H. I., k.ú. H. I.. Zároveň sa domáhali, aby súd žalovanému uložil
povinnosť im umožniť vstup, užívanie, prevádzkovanie, údržbu, opravu inžinierskych sietí (elektrika,
voda,) nachádzajúcich sa na parcele registra „C“ KN parc. č. 710/9, trvalý trávny porast o výmere 1829

m2, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom na LV č. XXX, okres J. A., obec H. I., k. ú. H. I.. Napokon navrhli, aby súd uložil povinnosť
žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by jeho povinnosť uloženú mu týmto neodkladným
opatrením maril alebo sťažoval.
14. V prejednávanej veci o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd

prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ a nimi určeným osobám
v nevyhnutnom rozsahu prechod peši k drobnej stavbe - studni, bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza
na pozemku parcely registra KN-C č. 710/9, a k drobnej stavbe - skladu potravín, bez súpisného
čísla, ktorá sa nachádza na parcele registra KN-C č. 710/9, cez pozemok zapísaný Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H. I., obec

H. I., okres J. A., ako trvalý trávny porast o výmere 1 829 m2, parcela registra KN-C č. 710/9. Zároveň
rozhodol o zostávajúcej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že túto zamietol.
15. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná
zodpovednosť strany za obsah konania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecnevymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu
aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu.
Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v ust.

§ 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v ust. § 326 a § 132 CSP ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady,
môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom
ďalej zaoberal. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené
vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver vo

vzťahu k tejto otázke znemožňuje súdu samotný návrh odmietnuť. Musí byť teda o ňom za daných
okolností rozhodnuté štandardným spôsobom, a to vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdneho
rozhodnutia. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorý návrh odmietne. Ide
predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
326 CSP v nadväznosti na ust. § 132 a § 127 CSP (napríklad absencia podpisu, označenia osoby,

proti ktorej má neodkladné opatrene smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha
a podobne (pozri Civilný sporový poriadok. Komentár, 2016. str. 1111. doc. JUDr. Marek Števček,
PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana
Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kol. C. H. Beck)).

16. Z normatívneho znenia § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a § 129 CSP sa nepoužijú. Toto všeobecné
pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci
samej a podaní, ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v ust. § 132 ods. 2
CSP ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to

vyplýva z povahy veci. Inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritéria podania vo veci samej. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu,
ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné
nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou). Absentuje
teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené kritériá spĺňa

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samostatný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou.
Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá teda charakter podania vo veci samej.
Na odstraňovanie prípadných vád však nemožno aplikovať ust. § 128 ods. 1 CSP, pretože je to
priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa ust. §

327 CSP, ktorá ukladá súdu povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto
vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd
navrhovateľanevyzývanadoplneniealeboopravunávrhu.Uznesenieoodmietnutínávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne

rozhodnutej veci. To platí bez ohľadu na skutočnosť, či bol odmietnutý návrh, ktorý mal povahu
podania vo veci samej alebo nie. Navrhovateľovi teda nič nebráni v uplatnení pôvodných subjektívnych
práv novým a predovšetkým úplným zrozumiteľným návrhom. Kým však súd právoplatne nerozhodne
o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bráni riadnemu prejednaniu identického
návrhu prekážka litispendencie (§ 159 CSP (pozri Civilný sporový poriadok. Komentár, 2016, str. 1112.

doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa
Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kol. C. H. Beck)).
17. Odvolací súd sa v danom konaní primárne zaoberal splnením podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré je povinný skúmať ex offo a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je nutné odmietnuť ako celok.

18. Predmetný návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v povinnosti
žalovaného umožniť žalobcom 1/ a 2/ a ním určeným osobám prechod a prejazd k ich stavbe
po predmetnej nehnuteľnosti žalovaného ako aj drobným stavbám ako studňa, sklad potravín,
sklad náradia, neobsahuje dostatočné vymedzenie rozsahu požadovaného nariadenia neodkladného

opatrenia fakticky vo forme zriadenia vecného bremena tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé,
akým spôsobom bude obmedzený vlastník predmetného pozemku, teda žalovaný na jeho vlastníckych
právach. Odvolací súd má predovšetkým na mysli presné vymedzenie, kade bude viesť nariadené
vecné bremeno po nehnuteľnosti žalovaného, ktoré je možné dosiahnuť pomocou vypracovanéhogeometrického plánu práve za týmto účelom, resp. prípustný je aj opisný spôsob vymedzenia rozsahu
vecného bremena, ktorý však musí byť detailne vymedzený tak, aby z neho bolo nepochybne zrejmé,
v akom rozsahu a za akým účelom bude využívané. Obdobný právny záver platí aj pre návrh žalobcov

vymedzený v bode II. ohľadne umožnenia vstupu žalobcov 1/ a 2/ na pozemok žalovaného s umožnením
vstupu, užívania, prevádzkovania, údržby a opravy inžinierskych sietí. Uvedené nedostatky spočívajúce
v nedostatočnom vymedzení petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo za
následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, nebolo možné odstrániť zo strany súdu ani výzvou
žalobcom 1/ a 2/ na jej odstránenie, keďže v podmienkach danej veci navrhované neodkladné

opatrenie nevykazuje znaky rozhodnutia vo veci samej. Na odstránenie vady návrhu spočívajúcej
v nevykonateľnom petite v zmysle zákonných predpokladov daných na jeho nariadenie podľa § 127 sa
nevyzýva, čo je dané samou podstatou a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia a za existujúcej
vady nebolo možné postupovať inak, ako uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ podľa § 327 CSP odmietnuť.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ aj súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariadil neodkladné
opatrenie uložením povinnosti žalovanému, aby umožnil žalobcom 1/ a 2/ právo prechodu peši po

predmetnej nehnuteľnosti žalovaného v nevyhnutnom rozsahu, aj takéto vymedzenie vykonané súdom
prvej inštancie by malo za následok nevykonateľnosť samotného rozhodnutia. Navyše podľa krajského
súdu súd prvej inštancie ani nemal zákonnú možnosť z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie
procesnej strany teda žalobcov 1/ a 2/. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní
predmetných podaní žalobcov 1/ a 2/ (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žaloba žalobcov

1/ a 2/) vychádzal z názoru Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 368/2019 zo dňa
10.09.2019 uviedol, že „podania adresované súdu musia byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito,
a najmä žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia, musí v zmysle § 132
Civilného sporového poriadku obsahovať úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh, pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom

vecného prejednania veci. Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať
úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP). Úlohou
(a zodpovednosťou) sporových strán je substancovať skutkový základ sporu, t. j. vymedziť jeho základ
a podstatu. Sú to predovšetkým sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Zvýšenie
požiadavieknaprocesnúaktivitusporovýchstránastýmspojenúprocesnúdiligenciu(zodpovednosť)so

sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k efektívnemu a rýchlemu
konaniu.“
20. Odvolací súd dodáva, že žalobcom 1/ a 2/ nič nebráni podať nový návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a vymedziť v ňom dostatočným spôsobom najmä petit požadovaného
nariadenia neodkladného opatrenia vo forme vecného bremena, a tak bude v ňom dostatočným

spôsobom osvedčené splnenie procesných podmienok na jeho nariadenie.

21. Krajský súd rozhodol o procesnom návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania v štádiu
rozhodovania o neodkladnom opatrení tak, že tento návrh zamietol v zmysle § 163 ods. 1 CSP, keďže
protistrana nesúhlasila s predmetným návrhom na prerušenie konania, pričom nebola splnená procesná

podmienka zhody procesných strán na takomto návrhu, ktorá je pre jeho pozitívnu aplikáciu nevyhnutná.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 30. januára 2025
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu
Kanc.: - po kontrole predsedom senátu vyhotov potrebný počet vyhotovení
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu na konanie

· rozhodnutie diktoval dňa 04.02.2025 ref. sudca JUDr. Tichý

· kontrola referujúcim sudcom dňa 04.02.2025