Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123233723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Maslák, s. r. o., so sídlom Šúrska 716/5, 900
01 Modra, IČO: 55 088 007, voči žalovanému: KOMPOSESORÁT NESLUŠA pozemkové spoločenstvo,
so sídlom Nesluša 171, 023 41 Nesluša, IČO: 35 664 291, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie
neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 14C/31/2023 - 81 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom určil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného v znení „Zmena čl. 9.9. Zmluvy
o spoločenstve zo dňa 27.07.2019 tak, že text, podľa bodu 9.4. nahrádza textom, podľa § 16 ods. 7)
zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov.“, ktorého

prijatie bolo osvedčené Notárskou zápisnicou N 60/2022, NZ 16073/2022, napísanou F. D. F., notárkou
dňa 07.06.2022 je neplatné, druhým výrokom určil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného v
znení „Podľa bodov 6.5.7. a 6.5.8. Zmluvy o spoločenstve zo dňa 27.07.2019 zhromaždenie poveruje
výbor rozhodovať o uzavretí nájomných zmlúv vrátane zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru
nad dobu viac ako päť rokov. Výbor musí
o uzavretých dohodách informovať na webovej adrese spoločenstva a na najbližšom zasadnutí
Zhromaždenia“, ktorého prijatie bolo osvedčené Notárskou zápisnicou N 60/2022, NZ 16073/2022,

napísanou F. D. F., notárkou, dňa 7.6.2022 je neplatné, tretím výrokom určil, že uznesenie valného
zhromaždenia žalovaného v znení „Podľa bodov 6.5.7. a 6.5.8. Zmluvy o spoločenstve zo dňa
27.07.2019 schvaľuje zastupovanie/účasť a rozhodovanie zástupcov spoločenstva (predsedu a
podpredsedu) na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov roku 2020.“, ktorého prijatie bolo
osvedčené notárskou zápisnicou N128/2022, NZ44115/2022, napísanou F. D. F., notárkou, dňa
19.11.2022, je neplatné a štvrtým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

1.1. Súd prvej inštancie v prvom rade uviedol, že žalobca ako člen spoločenstva žalovaného, ktorý
hlasoval proti prijatiu napadnutých uznesení, je aktívne legitimovanou osobou, žalovaný je pasívne
legitimovanou osobou na podanie žaloby o neplatnosti jeho rozhodnutí podľa § 15 ods. 2 posledná
veta zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ,,ZPS“), pričom podal žalobuv lehote pre uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd mal za to, že ustanovenie
§ 16 ods. 7 ZPS v tomto rozsahu nie je kogentné tak, že by neumožňovalo zvýšiť počet členov výboru
pre rozhodovanie. V tomto rozsahu okresný súd poukázal aj na dôvodovú správu k príslušnej osobitnej

časti dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z.z., k čl. I: K bodu 37 podľa ktorej v § 16 sa dopĺňa
odsek 7, ktorý upravuje konanie takého spoločenstva, v ktorom jeho štatutárny orgán - výbor - nie je
legitímnym výborom z dôvodu skončenia funkčného obdobia alebo pre nedostatok počtu členov. Takýto
výbor nespĺňa podmienky štatutárneho orgánu ustanovené zákonom, nemožno ho preto považovať
naďalej za legitímny výbor a nemôže plniť svoje oprávnenia a povinnosti v plnom rozsahu.

1.2. Okresný súd konštatoval, že v spoločenstve žalovaného došlo k zníženiu počtu členov výboru a s
tým bola spojená povinnosť predsedu výboru podľa § 25 ods. 4 písm. a) ZPS oznámiť zmeny údajov. Pre
splnenie tejto povinnosti sa však nevyžadovala zmena zmluvy o spoločenstve znížením počtu členov
výboru pre rozhodovanie, ale len aktívne plnenie si povinností predsedu spoločenstva. Tiež v súvislosti
so znížením počtu členov výboru nie sú spojené lehoty pre zvolenie všetkých, alebo chýbajúceho člena

výboru, ani sankcie s tým spojené. Preto okresný súd mal za to, že sa nejednalo o konanie výboru, ktorý
mohol takýmto spôsobom postupovať podľa § 32b ods. 1 ZPS. Podotkol, že zmluva o spoločenstve je
základným dokumentom upravujúcim vzťahy, práva a povinnosti medzi členmi spoločenstva, ktorú je
oprávnené podľa § 14 ods. 7 písm. a) ZPS schvaľovať a meniť len zhromaždenie spoločenstva. Ak nie
je výbor úplný, môže podľa § 16 ods. 7 ZPS vykonávať len úkony a oprávnenia uvedené zákonom a to

ani vtedy, ak počet členov výboru neklesol pod minimálny počet členov stanovený zákonom.

1.3. Okresný súd preto dospel k názoru, že neúplný výbor nebol oprávnený navrhnúť hlasovanie
o zmene zmluvy o spoločenstve znížením počtu členov výboru na zákonom stanovený počet pre
obmedzenie právomoci v zmysle ustanovenia § 16 ods. 7 ZPS a zhodne prevzatým znením do bodu

9.9 Zmluvy o spoločenstve, pričom nesplnenie povinnosti podľa bodu 8a a 6 Zmluvy zo dňa 01.02.2014
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.07.2019 zabezpečiť prípravu zápisnice o zasadnutí v rámci stanovenej
10-dňovej lehoty, okresný súd považoval vo vzťahu k uvedenému názoru neplatnosti rozhodnutia
za irelevantnú. Rovnako okresný súd dospel k názoru, že neúplný výbor nebol oprávnený navrhnúť
ani hlasovanie o poverení výboru spoločenstva podľa bodov 6.5.7. a 6.5.8. Zmluvy o spoločenstve

zo dňa 27.07.2019 zhromaždením spoločenstva rozhodovať o uzavretí nájomných zmlúv vrátane
zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru nad dobu viac ako päť rokov so stanovením povinnosti
výboru informovať o uzavretých dohodách na webovej adrese spoločenstva a na najbližšom zasadnutí
Zhromaždenia. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ani v tomto prípade nebol výbor obsadený
zodpovedajúcim počtom členov, na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, a preto právomoc výboru

bola obmedzená ustanovením § 16 ods. 7 ZPS a zhodne prevzatým znením do bodu 9.9 Zmluvy
o spoločenstve žalovaného zo dňa 01.02.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.07.2019. Okresný
súd bol názoru, že výbor je oprávnený konať iba v rozsahu, v akom boli naň inkorporované práva
a povinnosti zmluvou o spoločenstve, stanovami a zákonom, teda nemôže konať za spoločenstvo
neobmedzene s výnimkou práv a povinností, ktoré sú výslovne zverené iným orgánom spoločenstva.

Tiež platí, že ak z dôvodu nedostatočného obsadenia výboru sú oprávnenia výboru konať za pozemkové
spoločenstvo obmedzené, aj konanie výboru, ktoré v prípade riadneho obsadenia by bolo súladné
s prenesenými právami a povinnosťami, z dôvodu obmedzenia právomocí môže byť prekročením práv
výboru spoločenstva. Rovnako ani v tomto prípade sa nejednalo o možnosť výboru rozhodovať podľa
§ 32b ods. 1 ZPS bez rozhodnutia zhromaždenia.

1.4.Ďalejsúdprvejinštanciepodotkol,žeabsenciounáležitéhoobsadeniavýboruzvolenýmizástupcami
z radov členov spoločenstva a rozhodovaním takto neúplného kolektívneho orgánu v rozpore
s inkorporovanou úpravou do zmluvy o spoločenstve obmedzujúcou právomoci riadne neobsadeného
výboru spoločenstva, došlo k porušeniu práv jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. Bez
doplnenia výboru na stanovený počet určený v zakladacej zmluve nebol výbor oprávnený zvolať

zasadnutie zhromaždenia pozemkového spoločenstva s inými predmetmi rokovania a hlasovania ako
ustanovenie § 16 ods. 7 ZPS a zhodne prevzatým znením do bodu 9.9 Zmluvy o spoločenstve
žalovaného zo dňa 01.02.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.07.2019.
1.5. Okresný súd ďalej podotkol, že rozhodovaním na spoločenstve dňa 19.11.2022 bolo rozhodovanie
o schválení právnych úkonov vykonaných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov roku 2020.

Súčasťou pozvánky na korešpondenčné hlasovanie nebol program zasadnutia zhromaždenia tak, ako
vyžaduje § 14 ods. 6 v spojitosti s § 14 ods. 3 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Mal za to,
že ak má korešpondenčným hlasovaním zhromaždenia spoločenstva dôjsť k schváleniu (konvalidácii),
účasti a rozhodnutí (najmä rozhodnutí) zástupcov spoločenstva na Zhromaždení vlastníkov poľovnýchpozemkov roku 2020, musí byť súčasťou hlasovania vymedzenie jednotlivých rozhodnutí, ktoré majú
byť prijaté tak, aby každému členovi bol známy obsah rozhodnutí alebo jednotlivé rozhodnutia
(právne úkony) musia byť pripojené k pozvánke, ktorou bolo zvolané hlasovanie o otázkach –

premete, ktorého rozhodnutím môže byť konvalidácia rozhodnutia zástupcu spoločenstva o uzatvorení
a skončení nájomnej alebo obdobnej zmluvy s dobou trvania nájmu viac ako 5 rokov a rozhodnutia
o uzatvorení a skončení nájomnej alebo obdobnej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou
a rozhodovať o uzatvorení a skončení nájomnej alebo obdobnej zmluvy uzavretej s obchodnou
spoločnosťou KOMPOSESORÁT Nesluša s.r.o., s dobou trvania nájmu viac ako 5 rokov, pretože

konvalidáciou takéhoto rozhodnutia môže prísť k náprave absencie právomoci pri uzavretí právneho
úkonu z dôvodu, že zhromaždenie takýmto zastupovaním v čase prijatia rozhodnutia a uzavretia
právneho úkonu nepoverilo výbor ani zástupcov. Tak ako to odôvodnil súd v konaní sp. zn. 42C/7/2021,
pri korešpondenčnom hlasovaní s poukazom na § 14 ods. 6 ZPS je nevyhnutné, aby výbor pri
korešpondenčnom hlasovaní pripojil k pozvánke materiály, o ktorých má zhromaždenie rokovať,
hlasovacie lístky a návratovú obálku, v opačnom prípade sa jedná o porušenie povinností členov

spoločenstva, ktorí nemôžu mať úplný prehľad o tom, čo má byť predmetom hlasovania, a teda ani úplne
a bez pochybností posúdiť predmet hlasovania. Na rozdiel o prípadného poverenia výboru uzatvárať
a ukončovať nájomné a obdobné zmluvy na obdobie viac ako 5 rokov, ktorým sa prenesie všeobecná
kompetencia zhromaždenia spoločenstva na výbor, schválenie – konvalidácia jestvujúcich právnych
úkonov musí byť určitá, nie je možné konvalidovať jednotlivé právne úkony generálne, ale každý úkon

je potrebné schváliť osobitne (obdobne ako § 33 Občianskeho zákonníka.).

1.6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto
mu okresný súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie do výrokov I., II., III. a IV. podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne.
2.1. V úvode odvolania žalovaný uviedol, že ustanovenia ZPS § 16 ods.3 a § 16 ods. 7 sú
kogentnýmiustanoveniami,odktorýchodchýleniesazákonvžiadnomzosvojichustanovenínepripúšťa.

Zákonodarca pripustil, že spoločenstvo si môže určiť väčší počet členov výboru, ale zároveň stanovil,
že ak sa výbor stane neúplným, teda bude mať menej členov ako „3“ a na uvoľnené miesto nenastúpil
náhradník, môže výbor vykonávať len obmedzené činnosti dané v § 16 ods. 7 ZPS. Potom je správny
logický záver, že ak zmluva o spoločenstve obsahovala inú úpravu, než je zákonná, táto časť zmluvy
bola neplatná a výbor návrhom dodatku, ktorým sa zmenilo neplatné ,znenie zmluvy v spornej časti

bolo v súlade so zákonom. Nezákonné znenie ustanovenia Zmluvy o spoločenstve logicky nemohlo
výboru zakázať zvolať valné zhromaždenie, ak jeho predmetom malo byť zosúladenie neplatných
ustanovení Zmluvy so zákonom. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že pokiaľ ZPS v § 5 ods. 1 uvádza
obligatórny obsah zmluvy o spoločenstve, v prípade výboru ako orgánu spoločenstva zakotvuje úpravu
jehooprávneníapovinností,spôsobvoľby,odvolávaniaavolebnéobdobieorgánovspoločenstva.Zákon

tu nestanovuje možnosť zmeny zásad v § 16 ods. 7 ZPS. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa žalovaný
nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že uznesenie zhromaždenia o zmene bodu 9.9 zmluvy o spoločenstve
nemohlo byť platne prijaté, lebo nemalo byť zvolané úplným výborom. Valné zhromaždenie per rollam
v tomto spornom prípade zvolal výbor, ktorý bol na to oprávnený. Sám žalobca na hlasovacom lístku,
ktorý k žalobe doložil hlasoval za úlohu výboru vyplatiť nájomné do 15.12.2022. Žalobca teda aktívnym

hlasovaním sám oprávnenie výboru zvolať hlasovanie per rollam nespochybnil.
2.2. Žalovaný ďalej namietal, že osobitne treba zvolanie rokovania valného zhromaždenia
korešpondenčným hlasovaním výborom posudzovať aj k obdobiu, kedy k zvolaniu došlo. V súvislosti so
šírením ochorenia Covid 19 bol na Slovensku vyhlásený od 15.03.2020 do 13.06.2020 a od 01.10.2020
do 14.05.2021 a od 25.11.2021 do 22.02.2022 núdzový stav. Mimoriadna situácia v súvislosti so šírením

ochorenia Covid 19 bola na Slovensku vyhlásená 11.03.2020 a trvala do 15.09.2023. V tejto súvislosti
poukázal na § 32b ods. 1 ZPS a § 32b ods. 2 ZPS.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že pokiaľ ide o spochybňovanie aktívnej legitimácie
žalobcu, žalovaný argumentuje nedostatkom aktívnej legitimácie na podanie žaloby pre hlasovanie
žalobcu o inom rozhodnutí, ako tých, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca mal za to, že vo vzťahu

k predmetu konania toto nie je relevantné, pričom žalobca jednoznačne hlasoval proti prijatiu rozhodnutí
zhromaždenia žalovaného, ktoré napáda v tomto konaní (ako vyplýva z hlasovacích lístkov žalobcu z
26.04.2022 a z 02.11.2022, ktorých obsah žalovaný nijako nespochybnil, a teda ide o nesporné skutkové
tvrdenie, že žalobca hlasoval proti rozhodnutiam, ktorých platnosť je predmetom tohto konania).3.1. Čo sa týka tvrdenej ex lege neplatnosti ustanovení Zmluvy o spoločenstve žalovaným, v konaní
nebolo sporné, že výbor žalovaného bol pri zvolávaní zhromaždenia žalovaného neúplný. Členovia

žalovaného si v Zmluve o spoločenstve v bode 9.9 ustanovili obmedzenie oprávnenia výboru, ktorý
nemá taký počet členov, aký podľa Zmluvy o spoločenstve má mať. Ide teda o neúplný výbor. Zmluvou
o spoločenstve si členovia v zmysle § 16 ods. 3 ZPS ustanovili počet piatich členov výboru. Zmluva
o spoločenstve žalovaného nebola vo vzťahu k čl. 9.9 napadnutá na súde, a preto výbor žalovaného
nemôže s úspechom tvrdiť, že ide o neplatné ustanovenie. Správne tak prvoinštančný súd z tohto

ustanovenia 9.9 vychádzal. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by dlhotrvajúcu úpravu
zmluvy o spoločenstve pokladali bez súdneho rozhodnutia a bez jej napadnutia za neplatnú. V tomto
prípade výbor žalovaného nerešpektoval vôľu členov vyjadrenú v Zmluve o spoločenstve a v rozpore s
ňou zvolal zasadnutie zhromaždenia.

3.2. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu k mimoriadnej situácii, na tento jeho argument dal

prvoinštančný súd odpoveď v bodoch 65. až 68. odôvodnenia, s čím sa žalobca stotožnil. Ustanovenia §
32b ods. 1 a 2 ZPS dávali výboru v čase mimoriadnej situácie také oprávnenie, ktoré by inak nemal, a to
vo veciach, v ktorých by nevykonaním úkonu hrozila spoločenstvu sankcia či zmeškanie lehoty. V tomto
prípade ale žiadna sankcia či zmeškanie lehoty žalovanému nehrozili, aby musel zvolať zasadnutie
zhromaždenia.

3.3. V závere vyjadrenia uviedol, že nakoľko žalovaný v odvolaní nijako neodôvodňuje formálne
napádanie bodu III. rozsudku prvoinštančného súdu, žalobca sa k tomu bližšie nevyjadril a poukázal na
správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu. Mal za
to, že žalobca vo vyjadrení neuviedol iné argumenty ako tie, ktoré už uvádzal v konaní.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca tak, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu, pričom
mal za to, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Krajskému súdu bolo doručené podanie žalovaného označené ako ,,žiadosť o urýchlené rozhodnutie
vo veci“. Žalovaný v predmetnom podaní uviedol, že rozhodnutie o právnom názore, či výbor
pozemkového spoločenstva je limitovaný/obmedzený vo svojej činnosti podľa § 16 ods. 7 ZPS, pri
minimálnom počte členov podľa § 16 ods. 3 ZPS alebo pri minimálnom počte 5 členov podľa článku
9.9.1 až 9.9.3 Zmluvy o spoločenstve je pre život a existenciu spoločenstva mimoriadne dôležité.

Výboru ako štatutárnemu orgánu spoločenstva je bránené skupinou poľovníckych aktivistov v riadnom
výbore činnosti a navyše opakované pokusy o nezákonné zvolanie zhromaždenia skupinou poľovníkov
zastúpených práve A. B., ktorý je žalobcom v tejto veci. Pokusy sa realizujú zneužívaním splnomocnení
získaných za účelom výkonu práva poľovníctva na zvolanie zhromaždenia spoločenstva údajne podľa §
14 ods. 5 ZPS. Nakoľko už aj v minulosti sa vyskytli prípady s falšovaním splnomocnení na zastupovanie

na rokovaní zhromaždenia spoločenstva, súd neodkladným opatrením zneužitie práva znemožnil.
Aktuálne sa opäť konalo v dňoch 20.07.2024 a 27.07.2024 formou čiastkových schôdzí zhromaždenia
spoločenstva zvolaných na základe žiadosti A. B., ktorý k žiadosti doložil fotokópie splnomocnení podľa
§ 14 ods. 5 ZPS. Následne po zvolaní sa zistilo, že tieto podpisové hárky neboli originály. Aj na konaní
zhromaždenia spoločenstva dňa 20.07.2024 sa A. B. prezentoval ako zástupca členov spoločenstva,

hoci sa ako ich zástupcovia prezentovali na základe písomných splnomocnení aj iné osoby. A. B.
podpisoval splnomocnenia priamo pred prezentáciou. Navyše žalobca ako zástupca skupiny najmä
poľovníkov organizujúcich útoky voči spoločenstvu žalovaného má spochybnené vlastníctvo, pretože
kúpna zmluva, ktorou nadobudol spoluvlastnícke podiely a stal sa členom spoločenstva, je absolútne
neplatným právnym úkonom.

7. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé.
V prvom rade žalobca upriamil pozornosť na to, že zapísanému výboru žalovaného uplynulo dňa
02.08.2024 volebné obdobie. Podľa § 13 ods. 4 ZPS v platnom znení je volebné obdobie orgánov
spoločenstva najviac päť rokov. Na základe tohto zákonného ustanovenia je podľa čl. 5 bod 3 Zmluvy
o pozemkovom spoločenstve žalovaného volebné obdobie výboru a dozornej rady žalovaného 5 rokov.

Volebné obdobie zapísanému výboru a dozornej rade žalovaného začalo plynúť 02.08.2019, ako to
vyplýva aj z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, a teda uplynulo 02.08.2024. Uvedené, t.
j. že zapísaný výbor mal byť zvolený dňa 02.08.2019, vyplýva aj zo súdneho spisu vedeného na
Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 6Co/75/2021, v ktorom je napádaná práve zákonnosť voľby výboru adozornej rady žalovaného z roku 2019. To znamená, že v tomto čase je zapísaný výbor, bez ohľadu na
rozhodnutie krajského súdu v tejto veci, limitovaný vo svojej činnosti podľa § 16 ods. 7 ZPS v platnom
znení z dôvodu uplynutia 5 ročného volebného obdobia tohto výboru. Teda ak žalovaný argumentuje

naliehavosťou rozhodnutia krajského súdu pre potreby ďalšej činnosti výboru, tento jeho argument je
bez racionálneho základu. Keďže táto poľovnícka organizácia, ktorej členovia sú zároveň členmi výboru
žalovaného,mázáujempoľovaťnapozemkochvovlastníctvečlenovžalovaného,výboržalovanéhorobí
všetko preto, aby si toto poľovanie schválil. Žalobca ďalej uviedol, že nie je členom žiadnej poľovníckej
organizácie, práve naopak, členmi poľovníckej organizácie Poľovná spoločnosť Žiar Nesluša sú členovia

výboru žalovaného, pričom otázka poľovníctva je skutočná motivácia, prečo žalovaný žiada o urýchlené
rozhodnutie krajského súdu. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa zasadnutia zhromaždenia žalovaného
zo dňa 20.07.2024 a 27.07.2024 sa nijako netýkajú predmetu tohto sporu. Ide o ničím nepodložené a
osočujúce tvrdenia žalovaného.

7.1. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobcove vlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti a členstvo v

žalovanom je spochybnené, pričom žalovaný poukazuje na súdne konanie vedené pre Krajským súdom
Žilina pod sp. zn. 10Co/40/2023 (sp. zn. okresného súdu 14C/16/2020), žalovaný mal za to, že toto
súdne konanie sa nijako netýka žalobcu.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, včas (§ 362

ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2
v spojení s § 357 písm. m) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., II. a III. ako aj v závislom výroku

IV., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa
stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe

žalobcu, v tejto časti vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP
je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto

pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
11. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.
12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvej inštancie.
13. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby pre hlasovanie žalobcu o inom rozhodnutí ako tých, ktoré boli
predmetom daného konania. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k predmetu konaniauvedené nebolo relevantné, keďže žalobca jednoznačne hlasoval proti prijatiu rozhodnutí zhromaždenia
žalovaného, ktoré napádal v danom konaní. Uvedené vyplýva z hlasovacieho lístku žalobcu z 26. apríla
2022 a z 02.11.2022, ktorých obsah žalovaný relevantne nespochybnil, a teda išlo o nesporné skutkové

tvrdenie, že žalobca hlasoval proti rozhodnutiam, ktorých platnosť bola predmetom daného konania.
14. Neobstojí námietka žalovaného týkajúca sa nesúhlasu s tým, že výbor spoločenstva nemohol zvolať
valné zhromaždenie spoločenstva a nemohol navrhnúť zmenu spoločenskej zmluvy, pretože nebol
obsadený piatimi členmi, nakoľko súd prvej inštancie správne konštatoval v bodoch 57. až 60., 69. a 72.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje, že bez doplnenia

výboru na stanovený počet určený v Zakladateľskej zmluve nebol výbor žalovaného oprávnený zvolať
zasadnutie zhromaždenia pozemkového spoločenstva s inými predmetmi rokovania a hlasovania, ako
ustanovuje § 16 ods. 7 ZPS a zhodne s prevzatým znením do bodu 9.9 Zmluvy o spoločenstve
žalovaného zo dňa 01.02.2014 v znení dodatku č. 1 k Zmluve o pozemkovom spoločenstve z 01.02.2014
v znení schválenom na zasadnutí zhromaždenia pozemkového spoločenstva v Nesluši dňa 27.07.2019
(ďalej len ,,Dodatok č.1“).

14.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonné ustanovenie § 16 ods. 3 ZPS umožňuje členom výboru
ustanoviť si vyšší počet členov výboru ako troch, t. j. predmetné zákonné ustanovenie tak nevylučuje
možnosť v Zmluve o spoločenstve určiť väčší počet členov výboru pozemkového spoločenstva.
V prípade, ak je v Zmluve o spoločenstve určený väčší počet členov výboru, tak ako to bolo v danom
prípade a z akéhokoľvek dôvodu dôjde k zníženiu počtu členov, ide o neúplný výbor. S poukazom

na § 25 ods. 4 písm. a) ZPS je povinnosťou predsedu predstavenstva oznámiť okresnému úradu
túto skutočnosť, t. j. zmenu údajov zapísaných v registri, pričom sa nevyžaduje obligatórne zmena
Zmluvy o spoločenstve. Zákonné ustanovenie § 14 ods. 6 ZPS umožňuje výboru rozhodnúť o
uskutočnení zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania, ak to vyplýva zo zmluvy
o spoločenstve alebo zo stanov. V prípade, ak zhromaždenie zvolá neúplný výbor, má to za následok

neplatnosť uznesení zhromaždenia.
14.2. Zmluva o spoločenstve je podľa zákona ZPS základným dokumentom, ktorý upravuje vzájomné
práva a povinnosti členov spoločenstva. V zmysle bodu 9.7 prvá veta Zmluvy o spoločenstve zo dňa
01.02.2014: ,,Má výbor päť členov.“ V zmysle bodu 9.4 Zmluvy o spoločenstve v znení Dodatku č.
1: ,,Výbor má päť členov. V zmysle bodu 9.9 Zmluvy o spoločenstve v znení Dodatku č. 1: ,,Ak výboru

uplynulo funkčné obdobie a nie je zvolený nový výbor, alebo výbor nemá počet členov podľa bodu
9.4. a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolania nového výboru alebo člena výboru
môže výbor vykonávať len 9.9.1 úkony smerujúce k zvolaniu zasadnutia zhromaždenia na voľbu výboru
alebo člena výboru, 9.9.2 náhodnú ťažbu a činnosť zameranú na ochranu lesa, 9.9.3. úkony súvisiace
s plnením daňovej povinnosti.“ V bode 9.9 si Dodatkom č. 1 členovia žalovaného stanovili v Zmluve

o spoločenstve obmedzenia výboru, ktorý nemá taký počet členov, aký podľa Zmluvy o spoločenstve
má mať, v danom prípade päť členov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého absenciou náležitého obsadenia výboru zvolenými
zástupcami z radov členov spoločenstva a rozhodovania neúplného kolektívneho orgánu v rozpore
s inkorporovanou úpravou do Zmluvy o spoločenstve obmedzujúcou právomoci riadne neobsadeného

výboruspoločenstvadošlokporušeniujednotlivýchprávjednotlivýchčlenovpozemkovéhospoločenstva
bez doplnenia výboru na stanovený počet určený v zakladacej zmluve nebol oprávnený zvolať
zasadnutie zhromaždenia pozemkového spoločenstva s inými predmetmi rokovania a hlasovania, ako
ustanovuje § 16 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. a zhodne prevzatým znením do bodu 9.9 Zmluvy
o spoločenstve žalovaného zo dňa 01.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.07.2019, čo malo za

následok porušenie povinností pri zvolávaní zhromaždenia pozemkového spoločenstva výborom na
rozhodovanie o otázkach, o ktorých nebol oprávnený zvolať zhromaždenie pozemkového spoločenstva,
čím došlo k následku neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia.
15. Aj podľa odvolacieho súdu je napadnutý rozsudok plne v súlade so zákonom č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách (§ 5 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 5, § 16 ods. 3 a 4 zákona, čo je zrejmé

aj z autentického výkladu gestora zákona č. 97/2013 Z. z. a to Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR z 08.11.2022, ktorý bol priložený k žalobe. Napadnutý rozsudok je aj v súlade s ust. § 15 ods.
2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z., ktorý vyžaduje, aby o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia
rozhodol súd, pričom samotná Zmluva o spoločenstve žalovaného nebola vo vzťahu k čl. 9.9 napadnutá
na súde, a preto výbor žalovaného ani nemohol s úspechom tvrdiť, že ide o neplatné ustanovenie. Aj

podľa odvolacieho súdu by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, ak by dlhotrvajúca úprava Zmluvy
o spoločenstve bola pokladaná bez súdneho rozhodnutia a bez samotného napadnutia za neplatnú.
Uvedené je zrejmé aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod R 33/22 vo
vzťahu k rozhodovaniu o neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia pozemkového spoločenstva.16. Pokiaľ žalovaný namietal, že neúplný výbor mohol v čase núdzového stavu či mimoriadnej situácie
zvolať rokovanie zhromaždenia per rollam, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bodoch 65. až 68.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa § 32b ods. 1, 2 ZPS platí, že ak je z dôvodu mimoriadnej
situácie,41) núdzového stavu 42) alebo výnimočného stavu 43) vyhláseného v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 obmedzená sloboda pohybu a pobytu alebo právo
pokojne sa zhromažďovať, rozhodnutie zhromaždenia nie je potrebné na úkony, na ktoré je potrebné
podľa zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia zhromaždenia, ak by ich nevykonaním hrozilo

zmeškanie lehôt ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uloženie sankcie za
nesplnenie povinnosti; to neplatí pre úkony, pri ktorých je lehota na ich vykonanie predĺžená osobitným
predpisom. Oprávnenie na úkony podľa odseku 1 má výbor vrátane výboru podľa § 16 ods. 7. Uvedené
ustanovenia umožňovali výboru v čase mimoriadnej situácie také oprávnenie, ktoré by inak nemal
a to vo veciach, v ktorých by nevykonaním úkonu hrozila spoločenstvu sankcia či zmeškanie lehoty,
pričom v danom prípade ale žiadna sankcia či zmeškanie lehoty žalovanému nehrozili, aby musel

zvolať zasadnutie zhromaždenia. Účelom ust. § 32b ods. 1, 2 bolo v čase mimoriadnej situácie chrániť
spoločenstva tak, že by boli priznávali kompetencie, ktoré by inak nemali s cieľom, aby nevznikla
spoločenstvu ujma v podobe verejnoprávneho postihu či zmeškania lehoty z dôvodu, že nebolo možné
zvolať zasadnutie zhromaždenia. V danom prípade ale zasadnutie zhromaždenia zvolané bolo, a preto
ani aplikácia ustanovení § 32b ods. 1 a 2 ZPS v tomto prípade neprichádzala do úvahy.

17. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri výklade aplikácie

právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel
ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie
dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
19. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku I., II., III., avšak vo vzťahu k výroku

III. neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom
konaní. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol vo vzťahu
k výroku III. žiadne námietky, odvolací súd vyhodnotil výrok III. za vecné správny s poukazom na správne
a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 74. až 76.
20. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže tento pokladá

za vecne správny a zákonný, pričom tento ani nebol napadnutý relevantnými odvolacími námietkami
žalovaného.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu

v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline dňa 28. januára 2025
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

Kanc.: - po kontrole predsedom senátu vyhotov potrebný počet vyhotovení
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu na konanie

· rozhodnutie diktoval dňa 26.02.2025 ref. sudca JUDr. Tichý· kontrola referujúcim sudcom dňa 26.02.2025