Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 65Vyd/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124213934
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124213934.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/
XX, B., zastúpenej JUDr. Andrea Balážová, advokátka, so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti tomu,
kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka: Slovenská republika – Slovenský
pozemkovýfond,IČO:17335345,sosídlomBúdkovácesta36,81715Bratislava,opotvrdenívydržania

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti doručeného súdu dňa 18.7.2024 zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.7.2024 sa navrhovateľka domáhala potvrdenia, že
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej v KN pre okres Košice I, obec B.- F., kat.
územie Severné mesto na LV č. XXXXX parc. registra ,,E“ číslo 5032/503 novooznačená parcela
reg. ,,C“ parc. č. 909/1), druh pozemku – orná pôda o výmere 508 m2 v podiele 1/1 A. B. C. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, B. a to dňa 3.7.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej v KN pre okres Košice I, obec B. – F., kat. územie Severné mesto

na liste vlastníctva č. XXXXX a to parcely reg. ,,C“ parc. č. 908, druh pozemku – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 129 m2, parcely reg. ,,C“ 909/2, druh pozemku – záhrada o výmere 619 m2
a stavby – rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. 908, ktoré navrhovateľka nadobudla
darovacou zmluvou od svojho syna dňa 3.7.2006. Navrhovateľka uviedla, že návrhom na potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam domáhala vydržania k vyššie uvedenému pozemku č.
5032/503 ((novooznačenému ako parcela č. 909/1), ktorý bol a je od roku 1966 nepretržite a v dobrej

viere užívaný právnymi predchodcami navrhovateľka, ako aj navrhovateľkou samotnou. Poukázala na
to, že jej rodičia získali pridelením od Štátneho majetku n.p. stavebný pozemok pre výstavbu rodinného
domu v roku 1966 a záhradu. V zmysle zachovanej identifikácie parciel č. 1263/1966 zo 17.8.1966
bol stavebný pozemok identifikovaný ako parcela č. 5032/22 (tejto parcele zodpovedá súčasný zápis
vlastníctva pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky a to parcely č. 908, 909/2) a záhrada pozemok parc.
č. 5032/57. Navrhovateľka spolu so svojím manželom v roku 1991 v rámci usporiadania rodinných

vzťahov odkúpili rodinný dom svojich rodičov spolu so záhradou a to Notárskou zápisnicou N 753/91
zo dňa 23.10.199, pričom navrhovateľka spolu s manželom v dobrej viere užívala dom s pozemkom a
záhradou tak ako je dodnes ohraničený plotom v domnení, že parcela registra ,,E“ č. 5023/503 patrila
jej rodičom a že ju od rodičov aj odkúpila. Následne došlo k zmene vlastníckeho práva opäť len v
rámci rodiny , keď navrhovateľka uvedený dom spolu so záhradou darovala v roku 2000 synovi, ktorý
ho následne darom previedol na navrhovateľku v roku 2006. Navrhovateľka uviedla, že dom spolu so

záhradou na G. H. XX, G. B. užíva s vedomím, že je vlastníčkou tak ako je táto časť nehnuteľnosti
oplotená od čias jej rodičov. Informáciu, že navrhovateľka nie je vlastníčkou pozemku parc. č. 5032/503novooznačený ako parc. č. 909/1) nadobudla od suseda p. I. B., ktorý ju na to upozornil, t.j. že nemá
vlastnícke právo k pozemkom evidované v súlade so stavom v akom sa nehnuteľnosti užívajú a užívali.
Navrhovateľka uviedla, že predmetný pozemok bol nepretržite v užívaní jej rodiny.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, ako aj predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, mal súd za osvedčené, že pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území: Severné mesto, okres Košice I, obec Košice – Sever, parc.
reg. ,,E“ číslo 5032/503 druh pozemku orná pôda o výmere 508 m2je Slovenská republika, titul
nadobudnutia: titul uznesenia mesta Košice z 29.1.1949 č.d. 345/1949 v podiele 1/1, pričom správcom
uvedenej nehnuteľnosti podľa LV je Slovenský pozemkový fond.

Z listiny označenej ako ,,,Identifikácia parciel“ číslo 1263/19996 vyplýva, že pod číslom 1263/1996 bola

podľa pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností evidovaná ku dňu 17.8.19666 v kat. území Košice
(Pozkn. Vložka č. 9923) parc. č. 5032/22 a 5032/57, ktorú mal československý štát v správe.

Z čestných prehlásení predložených navrhovateľkou zo dňa 6.6.2024 vyplýva, že tak I. J. B., (nar.
XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, B.), ako aj K. L. (nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, B.) potvrdili, že

navrhovateľka má v nepretržitej držbe uvedený pozemok parc. reg. „C“ označenú ako parc. č. 909/1
po svojich rodičoch, ktorí ju mali v nerušenom užívaní počas svojho života v rodinnom dome na ulici G.
XX, G. B. ako súčasť svojej záhrady prislúchajúcej k rodinnému domu. Uvedené potvrdili, keďže na G.
H. XX, G. B. žijú od roku 11971.

Navrhovateľka predložila súdu aj rovnopis Notárskej zápisnice č. N 753/91, Nz 725/91 spísanej na
Štátnom notárstve Košice – mesto dňa 23.10.1991, ktorej predmetom bola kúpna zmluva a zmluva
o zriadení vecného bremena medzi rodičmi navrhovateľky ako predávajúcimi a navrhovateľkou a jej
manželom ako kupujúcimi, týkajúcu sa predaja rodinného domu č. súpisné 2346 v kat. území Košice
– Sever na G. H. XX, zapísaného na LV č. XXXXX, ako aj dvoch garážových boxov postavených na

pozemku zapísanom na LV č. XXX kat. územia Košice – Sever ako parc. č. 908 – zastavaná plocha
o výmere 129 m2, parcela č. 909/2 – záhrada o výmere 619 m2.

Podľa ust. § 359a) zákona č. 161/2015 C.m.p., konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu.
Podľa ust. § 359e) C.m.p., ods. 1 ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Podľa ust. § 359e) ods. 2 C.m.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením
zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
Podľa ust. § 359e) ods. 3 C.m.p., o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

Podľa ust. § 134 ods. 1 a 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov,akideonehnuteľnosť.Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenej
držbe právny predchodca.

Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a a nasl. C. m. p. je oprávnený podať

ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1 C. m. p.).
Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade
kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie
zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby.Na to aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať

iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za
ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia

vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie
vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské
rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,
neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je
z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti
je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť
zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v

presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho
prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností
alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu
je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Zároveň
súd konštatuje, že konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. C. m. p. je zložené z dvoch štádií,

a to konanie pred vydaním vyzývacieho uznesenia, v ktorom súd posudzuje splnenie hmotnoprávnych
podmienok vydržania navrhovateľa na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania
a dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti, ktoré má za cieľ vylúčiť z konania
neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je
jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo. Navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať relevantnými

dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky
vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti už v tomto štádiu konania. V zmysle
ustanovenia § 359f ods. 1 C. m. p., len v prípade, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, súd vydá vyzývacie uznesenie, v opačnom prípade súd návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania zamietne (§ 359e ods. 2 C. m. p.).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd, z hľadiska splnenia podmienok pre potvrdenie nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, zameral najskôr na preskúmanie
rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom tak, ako ho
v návrhu opísala navrhovateľka. Totiž, podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

vydržaním je podľa aktuálnej právnej úpravy dlhodobá dobromyseľná držba a užívanie nehnuteľnosti
oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že jej patrí právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, musia byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá
usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, v opačnom prípade je to pre
súd nepostačujúce. Navrhovateľka má povinnosť osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými

dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnila aj zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky
vydržania, a teda, že nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktorej nie je
vlastníkom.

Súd vychádzajúc z obsahu žaloby, ako aj z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov dospel

k záveru, že navrhovateľka nemohla nadobudnúť presvedčenie, a to vzhľadom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že jej vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou, nakoľko porovnávajúc výmeru
pozemku- záhrady, ktoré jej preukázateľne vo vlastníctve navrhovateľky parc. č. 909/2 (zapísanej na LV
č. XXXXX), ktorá je 619 m2 a susediaceho pozemku – ornej pôdy, nachádzajúceho sa na parc. č. 909/1
o vydržanie ktorého sa navrhovateľka v konaní domáha je 508 m2, čo je takmer rovnako veľká výmera

pozemku ako u pozemku ktorý už vlastní, na to, aby sa navrhovateľka a jej právni predchodcovia mohli
objektívne domnievať, že aj tento pozemok im patrí, keďže samotná dobromyseľnosť navrhovateľky
nemôže vychádzať iba zo subjektívnej predstavy navrhovateľky za predpokladu, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva, čo nie je tento prípad.Súd ďalej poukazuje na to, že tak pri nadobudnutí parcely č. 909/2 v roku 1966 rodičmi navrhovateľky
pridelením od Štátneho majetku n.p. ako stavebného pozemku, tak aj pri kúpe tohto pozemku
navrhovateľkou a jej manželom v roku 1991, ako aj následnými darovacími zmluvami medzi

navrhovateľkou, jej manželom a jej synom a spätne vrátením pozemku darovacom zmluvou na
navrhovateľku v roku 2006 bola vždy predmetom prevodu iba parcela č. 909/2 o výmere 619 m2 spolu
s parc. č. 908 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2 a stavba rodinného domu, súpisné
č. 2346, (postaveného na parcele č. 908), t.j. už v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti od svojich
rodičov tak muselo byť navrhovateľke zrejmé, že predmetnú parc. č. 909/1 nekúpila, zo zápisu v katastri

nehnuteľností jej pri zachovaní všetkej náležitej opatrnosti , ktoré bolo od nej možné vzhľadom na dané
okolnosti očakávať, aby sa presvedčila, že faktické ovládanie veci jej patrí, t.j. malo byť navrhovateľke
zrejmé, že túto vlastnia iné osoby (Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu)
a ani jej právny predchodcovia v nej nie sú zapísaní ako vlastníci. Navrhovateľke teda nesvedčí
v prospech oprávnenosti držby žiadna okolnosť preukazujúca ako držiteľ vec nadobudol, t.j. nesvedčí
jej žiadny ani neperfektný (domnelý) nadobúdací titul, keďže samotné užívanie veci samo o sebe ešte

nezakladá titul oprávnenej držby.
Preto vo vzťahu k nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti navrhovateľkou a jej
vydržaním tak nemožno konštatovať, že nehnuteľnosť, parcelu č. 909/1 užívali v dobrej viere, že im vec
patrí teda, že je ich vlastníctvom.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v predmetnej veci navrhovateľka nepreukázala

(neosvedčila) relevantnými dôkazmi existenciu titulu, ani len domnelého, na základe ktorého by
nadobudla vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, a ani dobromyseľnosť, že jej vec patrí, od ktorých
by mohla odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných podmienok vydržania, ktorá musí
byt naplnená.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, v zmysle ktorého žiadne účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 C.m.p.). Každý z účastníkov si teda sám
znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote l5 dní odo dňa jeho

doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. – ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)