Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207533
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3119207533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore
žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, E., 2/ F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/XX, E., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom
Palackého 85/5, Trenčín, IČO: 42 024 552 proti žalovaným:
1/ H. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E.,
2/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - K.. XX, XXX XX F., L., obaja žalovaní zastúpení splnomocneným

zástupcom: I. M. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, B. L. B., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/40/2019-577 zo dňa 28. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a III.
p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ sa p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 1 bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X polyfunkčného
domu súp.č. XXXX, postaveného na pozemku KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, vrátane podielu priestoru o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemkoch KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC
parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E.. Vo výroku II.
určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti X/XX nebytového
priestoru č. 1, vo vchode č. X,
v suteréne polyfunkčného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku KNC parc. č. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vrátane podielu priestoru o veľkosti XXXXX/XXXXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemkoch KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC

parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E.. Výrokom III. priznal
žalobcom 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku
IV. rozhodol, že štátu sa náhrada trov štátu nepriznáva.2. Žalobcovia sa žalobou domáhali v znení zmien žaloby pripustených uzneseniami
č.k. 15C/40/2019-255 zo dňa 23.11.2021 a č.k. 15C/40/2019-510 zo dňa 28.09.2023, aby súd určil, že

sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 bytu č. XX, na X. poschodí,
vo vchode č. X polyfunkčného domu súp. č. XXXX, vrátane podielu priestoru o veľkosti XXXXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemkoch KNC parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC
parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc. č. XXX, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere XX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k.ú. E. a tiež každý v
podiele o veľkosti X/XX nebytového priestoru č. X,
vo vchode č. X, v suteréne polyfunkčného domu súp. č. XXXX, vrátane podielu priestoru
o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a pozemkoch KNC parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, KNC parc. č. XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a KNC parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o

výmereXXm2,zapísanéhonaLVč.XXXXpreokresTrenčín,obecE.,k.ú.E.(ďalejajakonehnuteľnosti,
sporné nehnuteľnosti, byt, resp. nebytový priestor). Žalobu odôvodnili tým, že oni ako predávajúci a I. M.
I. (splnomocnený zástupca žalovaných 1/ a 2/ a súčasne ich otec) ako kupujúci uzavreli dňa 16.05.2019
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt a nebytový priestor. Zároveň v ten istý deň, tj
dňa 16.05.2019 žalobca 1/ a I. M. I. uzavreli dohodu

o užívaní nehnuteľností a zriadení predkupného práva ako obligatórneho záväzkového práva, na
základe ktorej je žalobca 1/ oprávnený hore opísané nehnuteľnosti užívať v rozsahu ako doteraz,
prípadne ich dať do prenájmu. Podľa tejto zmluvy žalobca 1/ mohol vykonávať všetky práva, ktoré má
vlastník nehnuteľnosti okrem práva prevodu. V bode 1.4 a 1.5 sa účastníci dohodli na spätnom odpredaji
nehnuteľností v prospech žalobcu 1/ za kúpnu cenu XXX.XXX,- eur a v prípade prenájmu nehnuteľností

za kúpnu cenu zníženú o zaplatený čistý nájom. Dôvodom uzavretia týchto dvoch zmlúv bola potreba
žalobcu 1/ „uvoľniť„ svoju bývalú manželku - žalobkyňu 2/ z úveru, ktorý bol zabezpečený záložným
právom k hore opísaným nehnuteľnostiam. Z predmetného úveru boli žalobcovia zaviazaní spoločne
a nerozdielne, kde z dôvodu existencie tohto úveru si žalobkyňa 2/ nemohla zobrať iný úver iba na svoju
osobu, aby si zabezpečila bývanie pre seba a dve maloleté deti. Žalobca 1/ si dal vypracovať vyčíslenie

o výške pohľadávky, ktorá v tom čase predstavovala sumu
XXX.XXX,- eur, pričom toto vyčíslenie platilo do 20.05.2019. V prípade, ak by bola uvedená suma ako
zostatok úveru uhradená do 20.05.2019, bolo možné tak urobiť bez poplatku za predčasné splatenie
úveru. Žalobca 1/ nebol dostatočne bonitný pre banku na to, aby celý
úver mohol prevziať na seba, a preto bol donútený si požičať finančné prostriedky od

I. M. I., ktorý tieto finančné prostriedky má a s ktorým sa predtým už dlhšiu dobu dobre poznali.
Nehnuteľnosti v dobe uzavretia kúpnej zmluvy mali hodnotu cca XXX.XXX,- eur. Keby mali žalobcovia
vôľu nehnuteľnosti predať, oslovili by realitné kancelárie, resp. by inzerovali predaj bytu, aby ho za čo
najväčšiu hodnotu speňažili a nielen za cenu výšky úveru. Kúpna cena XXX.XXX,-XXX podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 16.05.2019 predstavovala práve zostatok spoločného úveru, ktorý bolo treba vyplatiť.

Žalobca 1/ neoslovil I. M. I. s návrhom na odkúpenie jeho nehnuteľnosti, žalobcovia ani nechceli
nehnuteľnosti predať a stratiť k nim vlastnícke právo, ale cieľom bola snaha získať finančné prostriedky
na prefinancovanie úveru v rámci majetkového vyporiadania žalobcov po rozvode, a preto sa žalobca
1/ s prosbou o požičanie finančných prostriedkov obrátil na I. M. I., o ktorom vedel, že tieto finančné
prostriedky má. Podmienkou zo strany I. M. I. čo do poskytnutia pôžičky bolo zabezpečenie - ručenie

formou prepisu hore opísaných nehnuteľností na jeho osobu s tým, že žalobca 1/ v nich môže aj naďalej
ako doteraz bývať a užívať ich. V prípade, ak bude mať žalobca 1/ finančné prostriedky na vrátanie,
má možnosť si ich spätne odkúpiť za rovnakú cenu ako bola v kúpnej zmluve zo dňa 16.05.2019, tj.
sumu XXX.XXX,- eur, resp. cenu zníženú o doposiaľ zaplatené čisté nájomné v prípade ich prenájmu,
pričom nebol stanovený žiadny termín, do ktorého mohol žalobca 1/ požiadať o spätné odkúpenie, teda

žalobca 1/ kedykoľvek mohol
požiadať o spätné odkúpenie, keď bude mať k dispozícii požičané finančné prostriedky. I. M. I.
nemal reálne záujem o nadobudnutie nehnuteľností do trvalého vlastníctva. Žalobcovia mali za to, že
kúpna zmluva z 16.05.2019 je simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý právny úkon
zabezpečenia záväzku prevodom práva. Svedčí o tom aj skutočnosť, že kúpna zmluva a dohoda o

užívaní nehnuteľností a zriadení predkupného práva ako obligatórneho záväzkového práva boli uzavreté
v ten istý deň. Kúpna zmluva mala v tomto prípade plniť iba zabezpečovaciu funkciu. Predpokladom
k uzavretiu kúpnej zmluvy bolo uzavretie dohody o užívaní nehnuteľností a zriadení predkupného
práva ako obligatórneho záväzkového práva. Zmluvné strany nemali záujem kúpnou zmluvou previesťvlastnícke právo na I. M. I. natrvalo s úmyslom nehnuteľnosti vlastniť a ako vlastník aj s nimi nakladať.
I. M. I. práva vlastníka, okrem práva prevodu, prenechal aj naďalej vykonávať žalobcovi 1/. Kúpna
zmluva zo dňa 16.05.2019 je teda simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý zabezpečovací

prevod práva, ktorý však nemá zákonom požadované náležitosti, a teda je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobcovia tvrdili existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
v katastri nehnuteľností, kde jedine súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na
vykonanie zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva v prospech žalobcov. Ak

súd posúdi kúpnu zmluvu z 16.05.2019 ako neplatnú, bude tiež neplatná aj následná darovacia zmluva,
ktorou I. M. I.
previedol nehnuteľnosti na svoje deti - žalovaných 1/ a 2/. Žalobcovia ďalej tvrdili, že
I. M. I. od počiatku vedel, že žalobcovia robia kroky k udržaniu nehnuteľností
a že ich nemienia predať. Žalobca 1/ I. M. I. oslovil ešte koncom roku 2018 so žiadosťou o vyriešenie
predmetného úveru, pričom I. M. I. bol ochotný osobne alebo prostredníctvom jeho obchodnej

spoločnosti poskytnúť ručenie za úver, k čomu poskytol žalobcovi 1/ aj osobné údaje a súčinnosť,
navrhol, aby sa uvedené riešilo cez banku, v ktorej má on sám uložené peniaze, aby banka vedela, ako
je bonitný pre posúdenie možností ručenia. V bonite banka síce problém nevidela, ale problém bol v
tom, že pán I. je príslušník tretej krajiny - Sýrie, a preto ručenie odmietla. Preto I. M. I. sám navrhol, že
žalobcovi 1/ peniaze požičia, a preto sa dohodli na odpredaji nehnuteľností ako formy zabezpečenia tejto

pôžičky. Tvrdili, že v čase uzavretia zmluvy sa I. M. I. nestal obeťou podvodu, keď k týmto udalostiam
došlo až po uzavretí zmluvy, ohľadom čoho prebieha trestné konanie, a preto spochybňovali tvrdenia
žalovaných, že ich otec nechcel žalobcovi 1/ požičať peniaze, pretože bol obozretný a bál sa ďalšieho
podvodu.

3. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k.
15C/40/2019-39 zo dňa 11.09.2019, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť strpieť užívanie bytu
žalobcom 1/ až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom uznesenie sa stalo
právoplatným a vykonateľným.

4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: Nebolo sporné,
že pred 16.05.2019 boli ako podieloví spoluvlastníci bytu a nebytového priestoru na
LV č. XXXX pre k.ú. E. evidovaní žalobcovia 1/ a 2/. Aktuálne sú ako vlastníci, resp. podieloví
spoluvlastníci vedení žalovaní 1/ a 2/, ktorí nadobudli vlastnícke právo k bytu
a nebytovému priestoru darovacou zmluvou zo dňa 14.06.2019 vo forme notárskej zápisnice N

251/2019, Nz 18964/2019 (vklad povolený pod č. V XXXX/XX) od darcu - svojho otca
I. M. I.. Predložená bola zmluva o prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „G.“ v Trenčíne
na ul. D. zo dňa 16.05.2019 uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ označenými ako predávajúci a I. M.

I. ako kupujúcim, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k spornému bytu a nebytovému
priestoru, ktoré mali žalobcovia 1/ a 2/
v podielovom spoluvlastníctve. V čl. 3.1 zmluvy sa uvádza, že kúpna cena predstavuje XXX.XXX,- eur.
Súčasnevtenistýdeň16.05.2019uzatvorilžalobca1/sI.M.I.dohoduoužívanínehnuteľnostiazriadení
predkupného práva ako obligatórneho záväzkového práva, v ktorej sa tieto strany dohodli, že žalobca 1/

jeoprávnenýbezplatneužívaťspornýbyttak,akotomuboloidovtedy,prípadnehodaťdoprenájmutretej
osobe, pričom nájomné bude príjmom I. M. I.. V prípade spätného odpredania nehnuteľností žalobcovi
1/ bola dohodnutá kúpna cena XXX.XXX,- eur, resp. v prípade prenájmu bytu tretej osobe bude kúpna
cena znížená o výšku zaplateného nájomného po zdanení za obdobie od nadobudnutia vlastníckeho
práva I. M. I. do dňa prevodu vlastníckeho práva na žalobcu 1/. Súčasne bolo dohnodnuté, že žalobca

1/ je oprávnený v plnom rozsahu a bez obmedzenia vykonávať všetky práva, ktoré má vlastník, okrem
práva prevodu a I. M. I. mu za týmto účelom udelil plnomocenstvo na všetky právne úkony s tým
spojené. Žalobca 1/ bol oprávnený kedykoľvek požiadať o spätné odkúpenie bytu a I. M. I. je povinný
mu na požiadanie nehnuteľnosť odpredať za kúpnu cenu XXX.XXX,- eur. Súčasne bol I. M. I. povinný
prednostne ponúknuť žalobcovi 1/ nehnuteľnosti na predaj.

5. Tiež bolo potvrdením banky z 07.05.2019 preukázané, že k 20.05.2019 O., P. evidovala voči žalobcovi
1/ pohľadávku v sume XXX.XXX,- eur s príslušenstvom, ktoré potvrdenie banky obsahovalo aj pokyny
k tomu, ako je nutné túto pohľadávku banky uhradiť a dokedy (20.05.2019). Žalobca 1/ bol listomžalovaných 1/ a 2/ zo dňa 02.09.2019 vyzvaný na vrátenie bytu ako predmetu výpožičky, ktorý v tom
čase žalobca 1/ obýval a ako nebolo sporné, ktorý byt obýva žalobca 1/ až do súčasnosti.

6. Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenia §§ 37 ods. 1, 39, 41a, 588, 553, 553a
Občianskeho zákonníka a § 137 CSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Žalobu súd
prvej inštancie podradil pod ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže ide o určenie, či tu právo je alebo nie je.
Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcov. Pokiaľ chcú žalobcovia osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej
veci pritom nejde o prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho
predpisu, keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú

podali žalobcovia. Preto v prejednávanej veci žalobcovia musia tvrdiť a preukázať, že majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Podľa názoru súdu pre požadované určenie je nepochybne daný naliehavý
právny záujem vzhľadom na fakt, že prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene

v právnych pomeroch žalobcov.
V súčasnosti je totiž vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam evidované ako spoluvlastníctvo
žalovaných. Zápis žalovaných ako podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností podľa žalobcov
odporuje skutočnému stavu, nakoľko sporné nehnuteľnosti patrili a vzhľadom na tvrdenú neplatnosť
prevodných zmlúv stále aj majú patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcov. Za takéhoto stavu preto

treba konštatovať, že bez takto navrhovaného určenia podielového spoluvlastníctva v ich prospech by
bolo (aj naďalej) právne postavenie žalobcov neisté. Neistota v právnych vzťahoch je podčiarknutá aj
tým, že žalovaní žalobcu 1/ už vyzvali na odovzdanie sporných nehnuteľností a vysťahovanie sa
z nich, čo v prípade, ak by súd konštatoval, že žalovaným vlastnícke právo k nim nesvedčí
a toto svedčí naopak žalobcom, by nebol žalobca 1/ povinný učiniť. Súd preto žalobu aj meritórne

prejednal.

7. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia boli pred uzavretím kúpnej zmluvy
z 16.05.2019 a povolením vkladu do katastra nehnuteľností na jej podklade, podielovými spoluvlastníkmi
sporného bytu (v podiele 1 každý) a nebytového priestoru (v podiele X/XX každý). Tieto skutočnosti

neboli sporné. V konaní bolo pre posúdenie dôvodnosti žaloby potrebné prejudiciálne posúdiť
platnosť právnych úkonov, ktorými sa so spornými nehnuteľnosťami - bytom a nebytovým priestorom
disponovalo. V konaní bolo preukázané, že zmluvou označenou ako zmluva o prevode vlastníctva k
bytu, nebytovému priestoru
a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach

a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „G.“ v E.
na ul. D. zo dňa 16.05.2019 uzatvorenou medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a I. M. I. (otcom
žalovaných) ako kupujúcim došlo k prevodu sporných nehnuteľností z predávajúcich na kupujúceho,
pričom kúpna cena bola uvedená v sume XXX.XXX,- eur. Následne na základe darovacej zmluvy zo
dňa 14.06.2019 spísanej vo forme notárskej zápisnice N 251/2019, Nz 18964/2019 (vklad povolený pod

č. V XXXX/XX) sporný byt a nebytový priestor previedol I. M. I. na žalovaných 1/ a 2/, ktorí sú aj v čase
rozhodnutia súdu na príslušnom LV evidovaní ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Súd sa
po vykonanom dokazovaní stotožnil s argumentáciou žalobcov, že tieto úkony sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi, čo súd odôvodňuje nasledovne:

8. Čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2019 žalobcovia tvrdili, že túto zmluvu uzatvorili preto, že
I. M. I. poskytol žalobcovi 1/ pôžičku v sume XXX.XXX,- eur, nakoľko žalobca 1/ sa so žalobkyňou 2/
rozviedli, po rozvode sa majetkovo vysporadúvali
a bolo nutné vyplatiť ich záväzok v O., P. v sume 199.322,- eur, na čo však žalobcovia nemali peniaze.
I. M. I. teda poskytol žalobcovi 1/ pôžičku v sume

XXX.XXX,- eur, aby mu v tejto situácii pomohol, avšak ako zábezpeku žiadal tento veriteľ prevod
vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru s tým, že keď mu bude pôžička
v sume XXX.XXX,- eur vrátená, tak sa sporné nehnuteľnosti zmluvou spätne prevedú na dlžníka. Nielen
žalobca 1/ aj žalobkyňa 2/ potvrdila, že jediným dôvodom, pre ktorý sa zmluva z 16.05.2019 uzatvárala,bolo požičanie peňazí pre účely ich majetkového vyrovnania po rozvode so žalobcom 1/, teda aj ona
potvrdila, že sa jednalo o pôžičku. Hoci poskytnutie pôžičky tvrdenej žalobcami v sume XXX.XXX,- eur
zo strany ich otca žalovaní v spore spočiatku odmietali a popierali, je nutné uviesť, že v priebehu sporu

sa ich tvrdenia zmenili
a na pojednávaní dňa 19.09.2023, ale aj dňa 28.11.2023, výslovne prostredníctvom svojho zástupcu
potvrdili, že ich otec I. M. I. poskytol žalobcovi 1/ pôžičku v sume 200.000,- eur, uvádzali, že to, čo
žalobcovia hovoria, je pravda (v dôsledku čoho ich zástupca aj odmietal vykonávať ďalšie dokazovanie
ako zbytočné), pričom tvrdili, že najväčším problémom je to, že žalobca 1/ dodnes ich otcovi pôžičku

nevrátil, pretože nemá peniaze. Aj I. M. I. ako splnomocnený zástupca žalovaných výslovne v reakcii na
predbežné právne posúdenie súdu potvrdil, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú žalobcovi 1/, na inom
mieste uvádzal, že žalobca 1/ v tom čase potreboval peniaze, lebo bol „chudobný ako žobrák“. Tomu,
že účelom vyplatenia peňazí v sume XXX.XXX,- eur bola práve pôžička, ktorej veriteľom bol I. M. I. a nie
kúpna cena za nehnuteľnosti, svedčia aj jeho ďalšie vyjadrenia o tom, že nežiadal žiadne úroky a ani
dohodu na konkrétnom dátume splatnosti pôžičky. Ak by sa v danom prípade totiž o pôžičku poskytnutú

I. M. I. nemalo jednať, ale suma XXX.XXX,- eur by mala byť skutočne kúpnou cenou za nehnuteľnosti,
potom by nebol dôvod, aby I. M. I. tvrdil, že od žalobcu 1/ žiadne úroky nechcel (keďže pri kúpnej cene
nie je dôvod uvažovať nad úrokmi ako inštitútom viažucim sa práve
a len k zmluve o pôžičke). Spätne by nehodnotil ako svoju chybu, že si nedohodli pevný dátum
vrátenia peňazí v sume XXX.XXX,- eur zo strany žalobcu 1/, ktoré dodnes vrátené nemá. Argumentácia

žalovaných sa tak počas sporu zmenila a zrejme prehodnotiac svoju pôvodnú argumentáciu nakoniec
potvrdili, že poskytnutie sumy XXX.XXX,- eur ich otcom
I. M. I. bola pomoc vo forme pôžičky v sume XXX.XXX,- eur žalobcovi 1/, pričom veriteľ očakával (a
podľa jeho vyjadrení v tomto spore aj stále očakáva), že mu bude táto suma žalobcom 1/ aj vrátená.
Napokon, nebolo sporným, že žalobca 1/ ako dlžník už vrátil sumu X.XXX,- eur, ktorú I. M. I. prijal. Ak

by sa potom nemalo jednať
o pôžičku, ale ak by zmluvné strany skutočne mali dňa 16.05.2019 záujem kúpiť a predať nehnuteľnosť
za dohodnutú kúpnu cenu, potom by bolo v rozpore s logikou, aby kupujúci I. M. I. časť ním zaplatenej
sumy (formálne v písomnej zmluve prezentovanej ako kúpnej ceny za nehnuteľnosti) spätne si nechal
predávajúcim vrátiť. Vychádzajúc

z týchto zistení súd ustálil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2019 došlo z dôvodu, že veriteľ
I. M. I. zo zmluvy o pôžičke so žalobcom 1/ ako dlžníkom chcel mal zabezpečenú jej návratnosť, a teda
sporné nehnuteľnosti mali slúžiť prakticky ako zábezpeka. Podľa názoru súdu zmluvným stranám išlo len
o túto pôžičku a jej zabezpečenie a nešlo im skutočne o predaj sporných nehnuteľností. Tomuto záveru
nasvedčuje aj fakt, že nebolo sporné, že nehnuteľnosti nikdy I. M. I. ako „kupujúci“ neužíval, neužívali

ich nikdy ani jeho deti - žalovaní 1/ a 2/, na ktorých neskôr vlastníctvo k nim previedol a stále ako aj pred
16.05.2019 tieto nehnuteľnosti obýva žalobca 1/. Týmto záverom napokon nasvedčuje aj obsah dohody
o užívaní nehnuteľnosti a zriadení predkupného práva ako obligatórneho záväzkového práva tiež zo
dňa 16.05.2019, v zmysle ktorej žalobca 1/ bol oprávnený aj naďalej bezplatne byt užívať a vykonávať
všetky práva vlastníka, okrem práva prevodu (ktoré oprávnenie logicky vykonávať nemohol, lebo v

zmysle zápisu v katastri nehnuteľností mu vlastnícke právo formálne nesvedčalo). Z uvedeného možno
jednoznačne vyvodiť, že I. M. I. sa navonok ani nesprával ako vlastník sporných nehnuteľností a ani sa
ním fakticky necítil byť, keďže oprávnenia vlastníka nehnuteľností ani nemal v úmysle reálne vykonávať.
Teda aj z tohto je celkom zrejmé, že hlavným dôvodom uzavretia zmluvy bola pôžička samotná a
nie výmena veci za kúpnu cenu, ako je to pri kúpnej zmluve obvyklé. I. M. I. sporné nehnuteľnosti

kúpil len „naoko“ za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Tomuto záveru napokon
svedčí práve aj obsah uvedenej dohody o užívaní nehnuteľnosti z 16.05.2019, kedy žalobca 1/ mohol
kedykoľvek byt späť odkúpiť za XXX.XXX,- eur (za cenu vo výške poskytnutej pôžičky), inými slovami,
keď by žalobca 1/ I. M. I. zaplatil, vrátil XXX.XXX eur, byt by
sa opäť prepísal naspäť. K tejto povinnosti sa I. M. I. v dohode výslovne zaviazal (uvádza sa, že „je

povinný mu na požiadanie odpredať nehnuteľnosť“). Ak by
však I. M. I. reálne išlo skutočne o kúpu nehnuteľností, ak by
I. M. I. chcel sa skutočne stať ich vlastníkom a vo vzťahu k nim sa chcel ako vlastník aj správať a navonok
javiť, potom by celkom zrejme nepristúpil na to, aby sám seba zaväzoval tieto nehnuteľnosti predať za
rovnakú sumu, za akú ich kúpil, a to prakticky kedykoľvek. Z uvedeného je tiež možné nepriamo vyvodiť,

že o nehnuteľnosti ako také I. M. I. nešlo. Napokon, žalovaní cestou splnomocneného zástupcu rovnako
aj v spore prezentovali, že im ide o to, aby žalobca 1/ vrátil peniaze, na čo ho opakovane vyzývali, a teda
osamotnévlastníctvokspornýmnehnuteľnostiam,ktoréžalovaníaleaniichotecpoich nadobudnutíani
nikdy neužívali a ani užívať nechceli, im ani v tomto spore nešlo. V záverečnej reči zástupca žalovaných(veriteľ z uvedenej pôžičky) tiež potvrdil, že bude od žalobcu 1/ žiadať vrátenie peňazí, čím tiež potvrdil,
že sa bude domáhať splnenia povinnosti, na ktorú sa žalobca 1/ voči nemu zaviazal, na čo by v prípade,
ak by sa skutočne malo jednať o kúpnu zmluvu a v prípade sumy XXX.XXX,- eur o kúpnu cenu za

nehnuteľnosti, bez ďalšieho nebol dôvod. Sami žalovaní teda potvrdili, že ich otec skutočne poskytol
žalobcovi 1/ pôžičku s cieľom mu pomôcť ako osobe, ktorej dôveroval. Prejavy vôle zmluvných strán tak
v skutočnosti nesledovali cieľ kúpnej zmluvy - prevod vlastníckeho práva. Ich vôľa smerovala k
zabezpečeniu pohľadávky. Kúpnou zmluvou preto simulovali zabezpečenie pohľadávky.

9. Vyhodnotiac uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa 16.05.2019 súd prvej inštancie skonštatoval, že jej
účastníci ju neuzavreli vážne, strany totiž vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z
akého dôvodu tento úkon robia, keď títo vedeli, že sa prevádzajú nehnuteľnosti len ako zábezpeka za
poskytnutú pôžičku. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Onedostatokvážnostivôleidevtedy,keďsazdanlivoprejavujevôľa,ktorávskutočnostineexistuje,resp.
síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným
úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. V zmysle § 41a ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným
právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny

úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých
prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný
právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Účastníci zmluvy označenej ako zmluva o prevode vlastníctva

k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „G.“ v E. na ul. D. zo dňa 16.05.2019
tak len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť dlh žalobcu
1/ zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril žalobca 1/ s I. M. I.. Keďže predmetná „kúpna zmluva" ako
dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť) tak, ako

už súd odôvodnil vyššie, je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Ich disimulovaný právny úkon by síce mohol byť platný, ale iba ak by spĺňal všetky náležitosti
právnehoúkonu.Takýmtodisimulovanýmprávnymúkonom,t.j.skutočnemienenýmprávnymúkonom,je
zmluva o zabezpečovacom prevode práva (§ 553 OZ). Vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu (teda tomu,
ktorý sa zastieral), ale treba uviesť, že zmluva nemala predpísané náležitosti zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva vyžadované pre platnosť zabezpečovacieho prevodu práva.

10. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr.
sp. zn. 1 Cdo 58/2008, 1 Cdo 48/2010, 3 Cdo 446/2012, 5 Cdo 208/2010 či 8 M Cdo 5/2014),
ktorá sa so zreteľom na účel inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva ustálila na tom, že písomná

zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí určovať: a/ zmluvné strany (účastníkov zmluvy), b/
zabezpečovaný záväzok, c/ majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d/ že zmluvu uzatvárajú
účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva,
t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia
pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej

pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v
rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona
zaniká),ae/akosazmluvnéstranyvysporiadajúvprípade,žedlžníkzabezpečenúpohľadávkuveriteľovi
riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu
tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Z uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

ďalej vyplýva, že absencia niektorej z týchto podstatných náležitostí (esenciálnych zložiek) zmluvy má
vždy za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva (§ 39 a § 553 Občianskeho zákonníka). Nakoľko však zmluva o
prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom

vpolyfunkčnomdome„G.“vE.naul.D.zodňa16.05.2019nemátietopovinnénáležitosti,ktorévyžaduje
zákon pre platnosť takéhoto právneho úkonu, je treba uzavrieť, že aj takýto zastieraný právny úkon pre
tento nedostatok je absolútne neplatným právnym úkonom.11. Zo všetkých týchto uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie ustálil, že simulovaný ani
disimulovaný právny úkon z dôvodu ich absolútnej neplatnosti nemôžu obstáť. Preto „kúpnou zmluvou“
označenou ako zmluva o prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru a prevode vlastníckeho

práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemkom v
polyfunkčnom dome „G.“ v E. na ul. D. zo dňa 16.05.2019 (keďže je táto neplatná), sporné nehnuteľnosti
neopustili pôvodný vlastnícky režim, t.j. byt aj nebytový priestor ostali
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v tých podieloch, ktoré aj pôvodne vlastnili (nebolo
sporné tvrdenie žalobcu 1/, že v režime podielového spoluvlastníctva boli pre to, že žalobcovia v čase

ich nadobudnutia mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Právny úkon označený ako
zmluva o prevode vlastníctva k bytu, nebytovému priestoru
a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a k pozemkom v polyfunkčnom dome „G.“ v E.
na ul. D. zo dňa 16.05.2019 je teda absolútne neplatný a k platnému prevodu sporných nehnuteľností zo
žalobcov 1/ a 2/ na I. M. I. nemohlo nikdy dôjsť. I. M. I. sa preto nikdy nestal ich vlastníkom. Vychádzajúc

zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, dospel súd k názoru o neplatnosti
aj nadväzujúceho právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 14.06.2019 majúcej formu notárskej
zápisnice N 251/2019, Nz 18964/2019 (vklad povolený pod č. V 3929/19), ktorou I. M. I. prevádzal
sporné nehnuteľnosti na svoje deti - žalovaných 1/ a 2/ ako aktuálne na liste vlastníctva zapísaných
podielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Nakoľko totiž sporné nehnuteľnosti I. M. I. nikdy

platne nenadobudol, nemohol ich vôbec na nikoho potom následne ďalej prevádzať. Oba právne úkony
(aj zmluva
z 16.05.2019 aj darovacia zmluva) tak boli od počiatku neplatné, a teda hľadí sa na ne, ako keby nikdy
ani neboli učinené a nikdy ani jeden z týchto úkonov nenadobudol právnu účinnosť a nemal následky
účastníkmi týchto právnych úkonov zamýšľané, a teda je nutné konštatovať, že sporné nehnuteľnosti

sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/
v podieloch, aké pôvodne aj vlastnili.

12. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, na výsluchu ktorých
strany následne výslovne netrvali, pričom títo svedkovia mali byť vypočutí k preukázaniu vôle zmluvných

strán pri uzatváraní zmluvy z 16.05.2019, ktorá otázka sa však následne stala nespornou (keď žalovaní
potvrdili, že účelom bolo poskytnutie pôžičky).

13. Súd prvej inštancie konal so žalovanými v jazyku, akému títo rozumeli, a preto bolo nutné jednak
zabezpečovať preklady písomností (podaní, rozhodnutí a predvolaní na pojednávanie) do tohto jazyka

a súčasne aj účasť tlmočníka na pojednávaniach. S právom strany sporu (žalovaných), konať na súde
v jazyku, ktorému rozumejú, boli preto spojené výdavky. V zmysle § 155 ods. 2 CSP však trovy spojené
s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Nakoľko teda
uvedené trovy idú na vrub štátu, ktorý nemá právo na ich náhradu voči stranám sporu, súd prvej inštancie
rozhodol tak, že sa štátu náhrada trov štátu nepriznáva.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli úspešní v celom
rozsahu, keďže súd ich žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto žalobcovia majú voči neúspešným
žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

15. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní z dôvodov zakotvených v ustanovení § 365 ods. 1 písm.
a/, f/ a h/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za nezákonný, nelogický, nejasný, neurčitý a

nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie si osvojil argumenty žalobcov a to
v tom, že skutočný a reálny prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, označil ako „simulovaný
právny úkon", ku ktorému malo podľa jeho názoru dôjsť z titulu poskytnutia pôžičky. Žalovaní poukázali
na skutočnosť, že pokiaľ bola snaha žalobcov, ako vyplýva z ich tvrdení „len" získať finančné prostriedky
z titulu „pôžičky", nebolo v žiadnom smere potrebné uzatvoriť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu,

nebytového priestoru a prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu
a k pozemkom, v polyfunkčnom dome „G." v E. - D. ul. v zmysle
§-u 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytova nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Zo skutkového stavu podľa žalovaných vyplýva,
že k uzatvoreniu uvedenej zmluvy reálne došlo, pričom táto je bez akýchkoľvek pochybností podpísaná
oboma žalobcami. Predmetná zmluva, teda kúpna zmluva obsahuje požadované náležitosti, čo

diskvalifikuje akékoľvek čo i len iluzórne tvrdenia o jej neplatnosti. Ak by uvedené nebolo pravdou, potom
je možné usúdiť, že nedošlo by k zápisu vlastníckeho práva v prospech osoby kupujúceho a to I. M. I..
Ak mali žalobcovia záujem „len" o pôžičku v danom smere, mali možnosť túto získať Zmluvou
o pôžičke, ktorá podlieha inému režimu ako aj právnej úprave ako Zmluva o prevode vlastníckeho práva.
Takúto pôžičku mali možnosť následne zabezpečiť záložným právom

k nehnuteľnostiam, čo by v zásade neznamenal finálny prevod vlastníckeho práva
knehnuteľnostiamnaosobukupujúceho.Vychádzajúczprávnehoposúdeniauzatvorenejkúpnejzmluvy
je zrejmé, že medzi zúčastnenými osobami (žalobcami 1/ a 2/) a kupujúcim I. M. I. došlo k faktickému
prevodu vlastníckeho práva, platného
de facto aj de iure. Túto skutočnosť znásobuje aj uzatvorenie Dohody o užívaní nehnuteľností
azriadenípredkupnéhoprávaakoobligatórnehozáväzkovéhopráva.Pokiaľprávežalobcoviapoukazujú

na existenciu tejto Dohody, ktorá bola uzatvorená v totožný deň ako kúpna zmluva, je potrebné poukázať
na dobrú vôľu I. M. I., ktorý v zásade len na základe vtedajších (predpoklad je, že dobrých) vzťahov
minimálne so žalobcom 1/, pristúpil
k uzatvoreniu tejto Dohody. Pokiaľ ide o opakované tvrdenia žalobcov o tom, že títo nemali úmysel
kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na kupujúceho natrvalo, je potom podľa

žalovanýchpotrebnépoukázaťnaprávnusubjektivitužalobcov.Obajasúarovnakoajvčaseuzatvorenia
kúpnej zmluvy boli plnoletými a rovnako oprávnení uzatvárať právne úkony. Podpisom kúpnej zmluvy,
teda konaním obaja žalobcovia deklarovali reálnosť kúpnej zmluvy, čo však z nevysvetliteľných dôvodov
súd prvej inštancie priam odignoroval. Aj taká skutočnosť, že kupujúci I. M. I. obmedzil
právne úkony žalobcu práve „zákazom práva prevodu" jasne preukazuje tvrdenie, že

I. M. I. mal reálny záujem o kúpu nehnuteľnosti, za prevod vlastníckeho práva riadne a v súlade s kúpnou
zmluvou uhradil kúpnu cenu dohodnutú zmluvnými stranami
a zakotvenú v kúpnej zmluve. Obaja žalobcovia svojim konaním uznali prevod vlastníckeho práva, teda
existenciu ako aj platnosť predaja nehnuteľností z ich strany, čo v plnej miere vyplýva minimálne z
listinných dôkazov. Akákoľvek snaha o navodenie dojmu

o "simulovanom právnom úkone" je absolútne neobhájiteľná a absurdná. Súd prvej inštancie
nepostupoval pri svojom rozhodnutí riadne a zodpovedne, skutočnosti, ako aj okolnosti prítomné na
strane žalovaných neskúmal a je zrejmé, že týmito sa ani reálne nezaoberal. Pokiaľ by reálne v danom
prípade išlo o pôžičku, bolo by nelogické, aby táto nemala dohodnutú žiadnu splatnosť, čo by v
konečnom dôsledku mohlo mať za následok práve aj jej spochybnenie. Pokiaľ ide o argumenty o tom,

že žalovaní a rovnako ani ich otec v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebývali, pričom právo na jej
užívanie bolo prakticky ponechané žalobcovi 1/, je na mieste opäť poukázať na slobodnú vôľu I. M.
I. ako nového majiteľa nehnuteľnosti. Zákonodarca takýto postup nevylučuje, rovnako ani nezakazuje.
Ani takýto stav, resp. dočasná úprava užívateľských práv, ktorá bola odobrená kupujúcim I. M. I.,
však neznamená a nemôže znamenať „neexistenciu", resp. neuznanie vlastníckeho práva, založeného

prevodom vlastníctva
k nehnuteľnostiam tak, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Ďalej žalovaní namietli aj posúdenie
naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie. Žalovaní sa nestotožnili ani s tvrdenou absolútnou
neplatnosťou právnych úkonov týkajúcich sa prevodu predmetných nehnuteľností. Nesprávne podľa
žalovaných vyhodnotil súd prvej inštancie aj kúpnu zmluvu, ktorú zamenil za zmluvu o pôžičke, ktorá

nebola stranami sporu nikdy súdu predložená a ani preukázaná. Súd prvej inštancie uviedol, že I. M.
I. sa nesprával ako vlastník nehnuteľností, pričom k takémuto záveru mal dospieť práve aj z dôvodu
nerealizovania výkonu iných vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Aj takýto záver súdu, ako aj jeho
tvrdenia o tom, že I. M. I. sa necítil ako skutočný vlastník, a dokonca ním ani nechcel byť, sú výlučne
hypotetické úvahy súdu, ktoré v konaní nikdy ani nezazneli a rovnako neboli preukázané žiadnymi

dôkazmi. Žalovaný 1/ a 2/ navrhli, aby Krajský súd v Trenčíne postupom podľa § 388 CSP z dôvodov
zakotvených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
zrušil.

16. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že v priebehu súdneho konania, na ktorom

bol prítomný aj I. M. I., bolo preukázané a najmä svedeckou výpoveďou I. M. I. dokázané, že medzi
žalobcom 1/ a ním bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej I. I. poskytol žalobcovi 1/
pôžičku vo výške XXX.XXX,-XXX s tým, že termín jej vrátenia a ani úrok z pôžičky nebol dohodnutý.
Kúpna zmluva mala plniť len zabezpečovaciu funkciu, teda účelom nebolo nadobudnutie vlastníckehopráva ako formy trvalého vlastníctva, ale len dočasne, t.j. do doby riadneho a včasného vrátenia pôžičky.
Svedok I. M. I. v priebehu súdneho konania uviedol, a to konkrétne že: ... ,, Zástupca žalovaného 1/
uvádza, že komunikoval v tejto veci aj so svojimi advokátmi. Vie, že urobil chybu. Problém je ale ten, že

žalobca podľa neho mu nechce zaplatiť. Najprv povedal, že to vráti do 2 rokov, už je to viac ako 2 roky,
a preto mu už neverí. Súhlasí s tým, čo hovorí pani advokátka.“ ... „Všetko je jasné, preto má za to, že
ani svedkov nie je nutné vypočúvať. Žalobca 1/ bol jeho priateľ. Vyvíjal dokonca na neho ale nátlak, aby
mu XXX.XXX Eur požičal a teraz mu už neverí.“ ... „Zástupca žalovaného 1/ uvádza
k predbežnému právnemu posúdeniu, že samozrejme, že to bola pomoc vo forme pôžičky.“ ... ,, Všetko

je jasné, som presvedčený, že žalobca mi nechce vrátiť peniaze. Ja som mu aj poslal SMS, v ktorej
som ho prosil, aby napravil skutok podvodu, ktorého sa dopustil so súhlasom Q. J. a aby mi predložil
svoj plán najneskôr do 06.06., to bolo ešte v roku 2022. On mi odpísal, že rešpektuje naše dve úverové
zmluvy, podpísané slobodne a pred notárom
a hneď ako zarobí peniaze, tak pôžičku vráti. Viem, že to čo som urobil, bola chyba
a spôsobilo mi to veľa problémov. Chcel som žalobcovi pomôcť, ten mi pichol nôž do chrbta, ale to sa

občas stáva, že niekto niekomu pomôže a ten druhý potom na neho útočí. Žalobca nie je nemajetný,
vlastní byt v E., o čom dokladám LV, a preto si myslím, že by mohol predať svoje nehnuteľnosti a z toho
mi peniaze vrátiť. Chcel by som sa ho aj spýtať, aké sú jeho majetkové pomery a či môžem očakávať, že
mi peniaze vrátiť. Nemám už žiadne návrhy na dokazovanie.,,. Žalobcovia 1/ a 2/ sú presvedčení, že
v konaní to bolo aj preukázané, že skutočná vôľa účastníkov pri uzatváraní kúpnej zmluvy nesmerovala

k trvalému prevodu (nadobudnutiu) vlastníckeho práva v prospech zástupcu žalovaných 1/ a 2/, ale iba
k zabezpečeniu ústnej pôžičky vo výške XXX.XXX,-XXX, ktorú zástupca žalovaných poskytol žalobcovi
1/. Napadnutá kúpna zmluva mala len zabezpečovací charakter, zabezpečovala riadne a včasné
vrátenie ústnej pôžičky a ,, najbližší právny úkon,, , ktorý má charakter zabezpečovania, je dohoda o
zabezpečovacom prevode práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú žalobcovia za vecne a

právne správne, a preto navrhli, aby odvolacím súdom bolo toto súdne rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdené a priznaná žalobcovi 1/ a 2/ náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a III.
je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

20. Predmetom konania je v posudzovanom spore určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a posúdenie uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2019 a následne uzavretej darovacej zmluvy medzi
I. M. I. a žalovaným 1/ a 2/ (jeho deťmi). Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán
v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Hlavne poukazuje na ods. 13.
až 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo
odôvodnil svoje rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v

napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu
podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalovaných uvádza :

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je dôvodom, ktorý je možno namietať, ak
neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného

konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných
ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné
podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.22.Žalovanínamietalisplnenieprocesnýchpodmienokvzmyslevyššieuvedenéhoodvolaciehodôvodu,
avšak preskúmaním konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalobca uvedený
odvolací dôvod nešpecifikoval a z obsahu podaného odvolania ho nie je možné ani vyvodiť.

23. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24.Žalovaníuplatniliajodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h/CSP(rozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho
omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych

predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery).

25. Simulovaný právny úkon je považovaný za absolútne neplatný právny úkon, musí však byť daná

vedomosť všetkých účastníkov právneho úkonu o simulácii a musí byť chýbajúca vôľa týchto účastníkov
byť právnym úkonom viazaný.

26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012:
„Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom.

Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne
a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne).
U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon
nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu

nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa
nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným
schválením(ratihabíciou),aniodpadnutímvadyprejavuvôle(konvalidáciou).Súdmusínatútoabsolútnu
neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho

dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej,
že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2
veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči
dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39

Občianskeho zákonníka).“

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy ako
simulovaného právneho úkonu a zmluvy o pôžičke spolu so skutočne mieneným právnym úkonom,
ktorým mala byť zmluva o zabezpečovacom prevode práva ako dissimulovaného právneho úkonu,

správne vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania kúpnu zmluvu ako simulovaný právny úkon
a to z dôvodu absencie vážnosti vôle. Účastníci zmluvy uzavreli naoko kúpnu zmluvu, hoci v skutočnosti
išlo o zmluvu o pôžičke s prvkami o zabezpečovacom prevode práva, pričom uzavretá zmluva
nemala predpísané náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Keďže Kúpna zmluva zo dňa
16.5.2019 bola vyhodnotená správne ako absolútne neplatný právny úkon, nemohol následne I. M. I.

previesť darovacou zmluvou zo dňa 14.6.2019 vlastnícke právo na žalovaných 1/ a 2/. Žalobcovia 1/
a 2/ sú podielovými vlastníkmi sporných nehnuteľností tak, ako rozhodol súd prvej inštancie vo výroku
I. a II. napadnutého rozsudku.28. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad v napadnutom výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalovaných posúdil ako

nedôvodné.Rozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávnyatátovecnásprávnosťpredstavujesprávnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania (výrok III. napadnutého rozsudku), o ktorých rozhodol súd prvej

inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok
(zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu/žalobcov ako aj u žalovaného/
žalovaných. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu. Žalobcom patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.,
II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcom ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovaným nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania
zásad podľa § 251 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).