Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Boborová Sninská
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/120/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923204386
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6923204386.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpenému JUDr.
Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému Colonnade
Insurance S.A., so sídlom Rue Jean Piret 1, Luxemburg L-2350, Luxemburg, konajúca prostredníctvom
Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Moldavská cesta 8
B, 042 80 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 013 602, o zaplatenie 24.797,19 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Cn/1/2023-65 zo dňa 19.
marca 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Cn/1/2023-65 zo dňa 19. marca 2024 p o t v r
d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu žalobcu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnej uplatnenej
výške 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.797,19 Eur s príslušenstvom titulom nároku na poistné
plnenie. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v roku 2016 si zakúpil od spoločnosti AUTONOVO, a.
s. Banská Bystrica osobné motorové vozidlo zn. SEAT Alhambra Reference Plus 2,0 TDI CR 6G
za kúpnu cenu 26.060,-- Eur. Dňa 27. 08. 2018 išiel týmto motorovým vozidlom v skorých ranných
hodinách po lesnej ceste pri obci Bakta, keď mu vozidlo vypísalo núdzový stav a rozsvietila sa kontrolka
žhavenia, preto vozidlo odstavil. Keď sa vrátil späť na miesto, na ktorom zanechal vozidlo, boli tam už
hasiči a vozidlo bolo zhorené. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v
Rimavskej Sobote vyplýva, že za pravdepodobné ohnisko požiaru bolo určené miesto, a to motorová
časť - rozvody elektrickej inštalácie vozidla. Na základe šetrenia bola stanovená pravdepodobná
príčina vzniku požiaru - bližšie neurčená technická závada na vozidle - pravdepodobne elektrický skrat
rozvodov elektrického káblovania. Vozidlo bolo havarijne poistené u spoločnosti Generali Poisťovňa,
a. s. Bratislava na základe poistnej zmluvy č. 2405179753, ktorá poistná zmluva je tzv. podzmluva
zaradená do Rámcovej poistnej zmluvy č. 9520066799. Uvedenú udalosť nahlásil do poisťovne, kde
bola vedená ako škodová udalosť č. 2090222657. Z oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej
udalosti zo dňa 07.09.2018 vyplýva, že vozidlo bolo poškodené v takom rozsahu, že primerané náklady
na opravu by presiahli 85 % všeobecnej hodnoty vozidla, a preto poisťovateľ túto udalosť riešil akototálnu škodu. Poisťovateľ škodovú udalosť zhodnotil tak, že v danom prípade sa jednalo o poškodenie
skratom, ktorý bol spôsobený technicko-prevádzkovou poruchou vozidla a takéto poškodenie je z
poistenia vylúčené. Podanou žalobou proti žalovanému Generali Česká Pojisťovna, a. s. so sídlom
Praha, ktorá koná prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so
sídlomBratislava(ďalejlen„primárnypoisťovateľ“)sadomáhalzaplateniaškodyvovýške10.700,--Eurs
príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 17Cb/4/2022 zo dňa 22.11.2022
bola poisťovňa zaviazaná zaplatiť mu sumu 4.060,30 Eur, ktorú povinnosť si splnila 27.12.2022. Žalobca
ďalej v žalobe uviedol, že žalovanému v tomto konaní na základe poistnej zmluvy pre poistenie
EuroGAP č. 1000055449 so začiatkom poistenia 11.03.2016 nahlásil škodovú udalosť oznámením zo
dňa 30.08.2018 a žalovaný túto škodovú udalosť prešetroval pod č. 1184010660. K likvidácii škodovej
udalosti podaním zo dňa 20.01.2023 žalovaný oznámil, že likvidácia škodovej udalosti z poistenia
EuroGAP bola dňa 29.10.2018 ukončená v súlade s článkom 4. Výluky z poistenia, bod 4.1.písm. a/
OsobitnýchpoistnýchpodmienokSK-EG-UCL-M-0813,podľaktoréhopoistenieEuroGAPsanevzťahuje
na škodové udalosti v súvislosti s ktorými nevznikol nárok na poistné plnenie z primárneho poistenia,
primárny poistiteľ poistné plnenie zamietol, prípadne odmietol. Po skončení konania vo veci Okresného
súdu Rimavská Sobota sp.zn. 17Cb/4/2022 žalobca oznámil túto skutočnosť žalovanému mailom dňa
01.01.2023 a na jeho žiadosť dňa 19.01.2023 zaslal aj predmetný rozsudok. Žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 20.01.2023 uviedol, že napriek tomu, že sa táto situácia rozhodnutím Okresného súdu
Rimavská Sobota pre primárneho poistiteľa zmenila, nemôže pristúpiť k výplate poistného plnenia z
dôvodu, že ním uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia je v zmysle § 101 v nadväznosti na
ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka premlčaný. K tomuto vyjadreniu žalovaného podal žalobca
dňa 02.02.2023 sťažnosť a žalovaný v odpovedi na sťažnosť zo dňa 27.02.2023 uviedol, že trvá na
svojom vyjadrení ku škodovej udalosti a žalobcov nárok na poskytnutie poistného plnenia považuje za
premlčaný. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho nárok na poistné plnenie nemôže byť premlčaný, ku škodovej
udalosti došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP, a to momentom, kedy nastala totálna škoda na
motorovom vozidle, ktorá bola riešená primárnym poistiteľom. Poistná udalosť je definovaná ako vznik
finančnej ujmy. Rozhodujúcim dňom pre posúdenie vzniku finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody, je
deň kedy mu bola vyplatená poistná suma od primárneho poistiteľa, teda deň 27.12.2022. V predmetnej
právnej veci teda podľa žalobcu premlčacia doba začína plynúť až dňom 27.12.2023, a preto žalobca
mal za to, že nie je možné prijať prejavený názor žalovaného v tom smere, že by bol jeho nárok na
poskytnutie poistného plnenia premlčaný. Tieto skutočnosti preukazujú, že mu vznikla finančná ujma v
dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej mu vzniklo právo na poistné plnenie z primárneho poistenia
a ku škodovej udalosti, z ktorej totálna škoda vznikla, došlo v priebehu trvania poistenia GAP, a preto
žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie, pričom podľa poistnej zmluvy pre poistenie
EuroGAP poistná suma primárneho poistenia v eurách je 28.449,-- Eur. Nakoľko primárny poisťovateľ
Generali Česká Pojisťovna so sídlom Praha mu poskytol poistné plnenie vo výške 4.060,30 Eur, titulom
náhrady trov konania uhradil právnemu zástupcovi primárneho poistiteľa sumu 408,49 Eur, podľa názoru
žalobcu výška poistného plnenia predstavuje sumu 24.797,19 Eur.
3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca si v roku 2016 zakúpil od spoločnosti
AUTONOVO, a. s. Banská Bystrica osobné motorové vozidlo Seat Alhambra REFERENCE Plus 2,0
TDI CR 6G za kúpnu cenu 26.060,-- Eur. Dňa 27.08.2018 jazdil s týmto motorovým vozidlom po
lesnej ceste pri obci Bakta, keď mu vozidlo vypísalo núdzový stav a rozsvietila sa kontrolka žhavenia.
Vozidlo odstavil a odišiel, pričom keď sa vrátil späť, pri vozidle boli hasiči a toto bolo zhorené. Podľa
vyjadrenia hasičov pravdepodobným ohniskom požiaru bolo určené miesto, a to motorová časť - rozvody
elektrickej inštalácie vozidla. Na základe šetrenia bola stanovená pravdepodobná príčina vzniku požiaru
- bližšie neurčená technická závada na vozidle - pravdepodobne elektrický skrat rozvodov elektrického
káblovania. Vozidlo bolo havarijne poistené u spoločnosti Generali Poisťovňa Bratislava, preto uvedenú
udalosť nahlásil do poisťovne, avšak z oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej udalosti zo
dňa 07.09.2018 vyplynulo, že v danom prípade sa jednalo o poškodenie motorového vozidla skratom,
ktorý bol spôsobený technicko-prevádzkovou poruchou vozidla a takéto poškodenie je z poistenia
vylúčené.
4. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa preto domáhal proti žalovanej Generali Česká Pojisťovna, a. s.
Praha, ktorá koná prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu so
sídlom Bratislava zaplatenia škody vo výške 10.700,-- Eur. Z pripojeného spisu 17Cb/4/2022 Okresného
súdu Rimavská Sobota súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom č.k. 17Cb/4/2022 zo dňa 22.11.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.12.2022 bol žalovaný Generali Poisťovňa zaviazaný zaplatiťžalobcovi sumu 4.060,30 Eur a súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť
žalovanému titulom náhrady trov konania sumu 408,49 Eur. Generali Poisťovňa uhradila žalobcovi na
základe tohto rozsudku sumu 4.060,30 Eur.
5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca mal uzavretú so žalovaným poistnú zmluvu pre poistenie
EuroGAP č. 1000055449 zo dňa 11.03.2016 so začiatkom poistenia 11.03.2016 a koncom poistenia
do dňa 31.03.2021. Žalobca nahlásil žalovanému škodovú udalosť oznámením zo dňa 30.08.2018, a
to vyplnením formulárov prehlásenie škodovej udalosti časť A 1/2, časť A 2/2 a časť B 1/1. Škodovú
udalosť žalovaný prešetroval pod číslom 1184010660 a k likvidácii škodovej udalosti podaním zo dňa
20.01.2023 oznámil, že likvidácia škodovej udalosti z poistenia EuroGAP bola dňa 29.10.2018 ukončená
v súlade s článkom 4. Výluky z poistenia bod 4.1. písm. a/ Osobitných poistných podmienok SK-EG-
UCL-M-0813. Z obsahu tohto bodu vyplýva, že poistenie EuroGAP sa nevzťahuje na škodové udalosti, v
súvislosti s ktorými nevznikol nárok na poistné plnenie z primárneho poistenia (primárny poistiteľ poistné
plnenie zamietol, prípadne odmietol). Z mailu žalobcu zo dňa 01.01.2023, ktorý tento zaslal žalovanému
po skončení konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 17Cb/4/2022 vyplýva,
že žalobca oznámil žalovanému, že keďže došlo k ukončeniu súdneho konania, žiada o poistné plnenie
v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a žalovanému zaslal aj citovaný rozsudok s doložkou právoplatnosti.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.01.2023 oznámil
žalobcovi, že nemôže pristúpiť k výplate poisteného plnenia, pretože v zmysle § 101 a § 104
Občianskeho zákonníka je nárok žalobcu už premlčaný.
7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že právny zástupca žalobcu podal k tomuto vyjadreniu žalovanej
sťažnosť, v ktorej zdôraznil, že podľa odseku 3 písm. a/ Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach
uzatváranej poistnej zmluvy poistenie EuroGAP poistenie kryje náhradu finančnej straty, ktorá vznikla
v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla a gramatickým
výkladom tohto ustanovenia možno jasne prísť k záveru, že finančná strata, ktorú kryje toto poistenie,
vzniká až poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla a nie momentom
škodovej udalosti podľa tohto primárneho havarijného poistenia. Teda aj premlčacia doba nemôže začať
plynúť skôr, ako je možné zistiť túto finančnú stratu.
8. Z odpovede žalovaného zo dňa 27.02.2023 na sťažnosť proti vyjadreniu ku škodovej udalosti súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný trval na svojom vyjadrení ku škodovej udalosti a nárok žalobcu na
poskytnutie poistného plnenia považuje za premlčaný.
9. Z článku 2.15 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP súd prvej inštancie zistil, že
poistná udalosť je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému
právo na poistné plnenie z primárneho poistenia, pokiaľ ku škodovej udalosti, z ktorej taká totálna
škoda vznikla, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP, pričom boli zároveň splnené všetky ostatné
podmienky uvedené v poistných podmienkach a poistnej zmluve. Z článku 2.16 Všeobecných poistných
podmienokprepoistenieGAPsúdprvejinštanciezistil,žeškodováudalosťjeskutočnosť,zktorejvznikla
škoda a ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná vec bola riešená na základe žiadosti žalobcu aj
Národnou bankou Slovenska, pričom z jej odpovede zo dňa 26.03.2023 okrem iného vyplýva, že keďže
k poistnej udalosti z GAP poistenia došlo až po zániku poistenia, podľa názoru NBS nie je poisťovňa
povinná plniť, o čom však môže byť rozhodnuté súdom na základe súdnej žaloby, keďže ide o spor
medzi žalobcom a poisťovňou.
11. Po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným
vznesená námietka premlčania je dôvodná, pretože súd prvej inštancie mal za preukázané, že finančná
strata poistenému - žalobcovi vznikla a poistná udalosť nastala dňa 27.08.2018, kedy v dôsledku požiaru
došlo k totálnej škode na poistenom osobnom motorovom vozidle a odo dňa 27.08.2019 - teda rok
po poistnej udalosti začala plynúť premlčacia doba na poistné plnenie poistiteľa - žalovaného. Podľa
ustanovení § 101 a § 104 Občianskeho zákonníka teda premlčacia doba uplynula po troch rokoch a
z tohto dôvodu je nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy EuroGAP už premlčaný. Žaloba
bola podaná na súde dňa 14.11.2023.12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa článku 2.15 Všeobecných poistných podmienok pre
poistenie GAP platí, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z
ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho poistenia, pokiaľ ku škodovej udalosti,
z ktorej taká totálna škoda vznikla, došlo v priebehu doby trvania poistenia GAP, pričom boli zároveň
splnené všetky ostatné podmienky uvedené v poistných podmienkach o poistnej zmluve. Z uvedeného
mal súd prvej inštancie za to, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody,
z ktorej vzniklo právo na poistné plnenie od Generali Česká Pojisťovna, z tohto článku nevyplýva,
že poistnou udalosťou je škodová udalosť, na základe ktorej vznikla totálna škoda. Vyslovil názor, že
z neho vyplýva podmienka, že ku škodovej udalosti, z ktorej taká totálna škoda vznikla došlo v priebehu
doby trvania poistenia GAP. Podľa bodu 3. písm. a/ Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach
uzatváranej poistnej zmluvy poistenia EuroGAP Popis poistenia alebo súboru poistení: Poistenie kryje
náhradufinančnejstraty,ktorávzniklavsúvislostispoistnýmplnenímzprimárnehohavarijnéhopoistenia
motorového vozidla, pričom za finančnú stratu sa považuje finančná ujma, ktorá vznikla v dôsledku
totálnej škody, pokiaľ primárny poisťovateľ, u ktorého bolo motorové vozidlo havarijne poistené, poskytol
poistné plnenie za totálnu škodu. Totálna škoda je len príčinou finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti
s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia. Keďže však z poistnej zmluvy pre poistenie
EuroGAP zo dňa 11.03.2016 vyplýva začiatok poistenia od 11.03.2016 a koniec poistenia do 31.03.2021,
potom súd prvej inštancie mal za zrejmé, že k poistnej udalosti z GAP poistenia došlo až po zániku
poistenia GAP, preto už poisťovňa nebola povinná plniť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca
sa v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota proti primárnemu poisťovateľovi Generali
Poisťovňa, a. s. mohol a mal z opatrnosti tou istou žalobou domáhať svojho nároku aj proti žalovanému
v tomto konaní. Keďže tak neurobil, došlo k premlčaniu jeho nároku, preto súd prvej inštancie žalobu
žalobcu zamietol.
13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v plnej uplatnenej výške.
14.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako procesnej
strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
Tvrdil, že jeho nárok na poistné plnenie nemôže byť premlčaný, a to s poukazom na článok 2.15 a článok
2.16 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP. Ku škodovej udalosti došlo v priebehu doby
trvania poistenia GAP, a to momentom, kedy nastala totálna škoda na motorovom vozidle, ktorá bola
riešená primárnym poisťovateľom. Poukázal na bod 3. písm. a/ Formulára, podľa ktorého poistenie
kryje náhradu finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného
poistenia motorového vozidla, pričom za finančnú stratu sa považuje finančná ujma, ktorá vznikla v
dôsledkutotálnejškody,pokiaľprimárnypoisťovateľ,uktoréhobolomotorovévozidlohavarijnepoistené,
poskytol poistné plnenie za totálnu škodu. Podľa názoru žalobcu výklad súdu prvej inštancie týkajúci
sa finančnej ujmy nemá základ vo Všeobecných poistných podmienkach, ani vo Formulári. Zdôraznil,
že totálna škoda je definovaná v čl. 2.12 Všeobecných poistných podmienok a v žiadnom prípade z
tejto definície nevyplýva, že je príčinou finančnej straty. Mal za to, že pri gramatickom, logickom a
systematickom výklade definície poistnej udalosti podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a článku
2.15 Všeobecných poistných podmienok nie je možné dospieť k názoru žalovaného, ktoré nekriticky
prevzal aj súd prvej inštancie, teda, že poistná udalosť nastala dňa 27.08.2018. Zdôraznil, že poistná
udalosť podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka je definovaná ako jeho právo na plnenie, ktoré
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Poistná udalosť by
malabyťvymedzenápoistnýmipodmienkami.Poukázalnato,žepovinnosťpoistiteľaplniť,jedefinovaná
ako poistná udalosť v článku 2.15 Všeobecných poistných podmienok. Považoval za nesporné, že právo
na poistné plnenie z primárneho poistenia mu bolo priznané až rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 17Cb/4/2022-231 zo dňa 22.11.2022 a až dňom vyplatenia poistného plnenia z primárneho
poistenia došlo na jeho strane k vzniku finančnej ujmy a tým aj vzniku poistnej udalosti.
15. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
zmluvné ustanovenia, ktoré definujú poistnú udalosť nedávajú skutkový základ preto, aby bolo možnéustáliť, že poistná udalosť nastala dňa 27.08.2018. Uviedol, že dňa 27.08.2018, aj v súlade s článkom
2.16 Všeobecných poistných podmienok, nastala škodová udalosť, ako skutočnosť, z ktorej mu vznikla
škoda a ktorá by mohla byť dôvodom vzniku jeho práva na poistné plnenie, avšak jeho právo na poistné
plnenie a tým aj záväzok žalovaného, ako poistiteľa poskytnúť mu poistné plnenie nastáva až vznikom
poistnej udalosti. Žalobca tiež dal do pozornosti, že aj podľa bodu 3. písm. a/ Formulára poistenie kryje
náhradu finančnej straty v súvislosti s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia. Uviedol,
že z primárneho havarijného poistenia mu nesporne bolo poistné plnenie poskytnuté 27.12.2022. Až
poskytnutím tohto poistného plnenia došlo u neho k finančnej strate, ktorú kryje poistenie podľa poistnej
zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Namietal, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevyhodnotil jeho tvrdenia o tom, že si proti žalovanému uplatnil nárok na poistné plnenie a najmä
tvrdenie o tom, že podľa Formulára časť B 1/1 v čase uplatnenia nároku na poistné plnenie nevedel
uviesť sumu vyplateného poistného plnenia od primárneho poisťovateľa. Uviedol, že o výške tejto sumy
sa dozvedel až po vyplatení poistného plnenia od primárneho poisťovateľa t.j. dňom 27.12.2022. Aj
z tohto dôvodu, že nepoznal rozsah poistného plnenia zo strany žalovaného nemohol sa z opatrnosti
domáhať svojho nároku proti žalovanému súčasne s podaním žaloby o vyplatenie poistného plnenia voči
primárnemu poisťovateľovi. Zdôraznil, že dňom 27.12.2022 nastala poistná udalosť, a preto v súlade s
§ 104 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začína plynúť za rok po poistnej udalosti t.j. až dňom
27.12.2023. Žalobca preto tvrdil, že jeho nárok na poskytnutie poistného plnenia nemôže byť premlčaný
ak bola žaloba podaná 10.11.2023.
16. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie je
rozporuplné, pričom rozporuplnosť videl v tom, že z prvého odseku bodu 8 odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že poistná udalosť nastala dňa 27.08.2018, a teda odo dňa 27.08.2019 – teda
rok po poistnej udalosti začala plynúť premlčacia doba. Na druhej strane v druhom odseku bodu 8
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie tvrdil, že k poistnej udalosti z GAP poistenia
došlo až po zániku poistenia GAP. Preto mal za to, že pri takomto tvrdení súd prvej inštancie uznal jeho
argument o vzniku poistnej udalosti, avšak bez bližšieho hmotnoprávneho odôvodnenia vec uzatvoril
s odôvodnením, že keď k poistnej udalosti došlo po zániku poistenia žalovaný nie je povinný plniť. Môj
názor o neexistencii hmotnoprávneho ustanovenia pre takéto tvrdenie žalobca odvodil od všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich poistné zmluvy, ale najmä od poistnej zmluvy, VPP
a Formulára. O jeho práve na poistné plnenie svedčí článok 2.15 Všeobecných poistných podmienok.
Uviedol, že z časových súvislostí uvedených aj v napadnutom rozsudku nesporne vyplýva, že ku
škodovej udalosti, z ktorej totálna škoda vznikla došlo dňa 27.08.2018, teda v priebehu doby trvania
poistenia GAP. V žiadnych ustanoveniach zákona, ani poistnej zmluvy nie je prísne uvedené, že aj k
vzniku poistnej udalosti má dôjsť v priebehu doby trvania poistenia GAP. Takáto výluka z poistenia nie
je uvedená ani v článku 4 a článku 5 Všeobecných poistných podmienok, ani v podmienkach za ktorých
nevzniká poistiteľovi poskytnúť poistné plnenie podľa Formulára. Vyslovil názor, že bolo povinnosťou
súdu, na základe dokazovania, posúdiť to, že ak nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o
obsahu poistnej zmluvy a jej pojmom, ktoré pripúšťajú rôzny výklad a nejasnosti, v pochybnostiach
tieto nejasnosti vyložiť na ťarchu strany, ktorá ho prvá výraz použila. Nejednoznačný výklad a výklad
pripúšťajúci pochybnosti a nejasnosti žalobca videl v pojmoch poistná udalosť a škodová udalosť. Tento
rôzny výklad účastníkov sporu prijal súd prvej inštancie v prospech žalovaného, ak ustálil že poistná
udalosť nastala dňa 27.08.2018 a aj v jeho prospech, keď tvrdil, že je zrejmé, že k poistnej udalosti
došlo až po zániku poistenia. Nepovažoval za sporné, že nejednoznačný záver o obsahu poistnej
zmluvy zapríčinil žalovaný tým, že tieto pojmy zahrnul do zmluvných dokumentov poistnej zmluvy. O
možnosti prikloniť sa k jeho právnemu názoru svedčí aj jeho správanie sa po vzniku škodovej udalosti,
ktorú nahlásil podľa poistnej zmluvy a následne po vzniku poistnej udalosti, teda vzniku finančnej
ujmy. Uviedol, že rozhodujúcim dňom pre posúdenie vzniku finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody,
ku ktorej došlo v priebehu trvania poistenia GAP je deň, kedy mu bola vyplatená poistná suma od
primárneho poistiteľa, t.j. deň 27.12.2022, kedy aj nastala poistná udalosť, a preto žalovanému vznikla
povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie. Z týchto dôvodov žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalovanému uloží povinnosť, aby do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil žalobcovi
sumu 24.797,19 Eur spolu s 10,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.797,19 Eur od 21.01.2023
do zaplatenia. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vedne správny, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Mal
za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dal odpovede na všetky právne
významnéarozhodujúceskutočnostiasvojeprávneaskutkovézáveryodôvodnilpríslušnýmizákonnými
ustanoveniami. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou oboch strán
sporu a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom poukázal na bod 8. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Z bodu 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že vznik finančnej ujmy
je totožný s momentom vzniku totálnej škody, čo podľa názoru žalovaného vyplýva z textu Všeobecných
poistných podmienok, ako aj z logiky veci a nárok žalobcu sa premlčal pred podaním žaloby. Poukázal
tiež na to, že už v priebehu konania na súde prvej inštancie tvrdil, že žalobcovi finančná strata vznikla
škodovou udalosťou, ktorou došlo k totálnej škode na vozidle a v priebehu doby trvania poistenia
GAP, hoci výška finančnej straty ešte nebola presne vyčíslená. Vyslovil názor, že ak by vychádzal
z predpokladu, že k poistnej udalosti, t.j. finančnej strate došlo až výplatou poistného plnenia primárneho
poistiteľa, znamenalo by to, že k „poistnej udalosti“ by muselo dôjsť až po skončení trvania poistenia.
Pokiaľ by prijal názor žalobcu, že vznik jeho finančnej straty je daný výplatou plnenia primárnym
poistiteľom na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.11.2022, potom by
k škodovej udalosti došlo až po zániku poistenia GAP, a teda takáto škodová udalosť by sa nemohla
považovať za poistnú udalosť a z takejto udalosti by nemohol poskytnúť plnenie. Zdôraznil, že v súdnom
konaní medzi žalobcom a primárnym poisťovateľom nebola sporná otázka, či u žalobcu došlo k vzniku
totálnej škody alebo nie, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sa nezakladal vznik poistnej
udalosti, len sa deklarovala povinnosť primárneho poistiteľa plniť, pričom jeho právo na toto plnenie už
existovalo, a to už od vzniku škody na vozidle. Nesúhlasil s argumentom žalobcu, že v čase, keď viedol
spor s primárnym poistiteľom ešte nepoznal sumu, ktorú mu primárny poistiteľ vyplatí, a preto nemohol
žalovať žalovaného v tomto konaní o poskytnutie poistného plnenia z krytia finančnej straty. Uviedol, že
formuláciažalobyniejepostavenávýlučnenapresnejsumeažalobcamalmožnosťžalovaťhoeštepred
uplynutím premlčacej doby. Poukazovanie žalobcu na rozdiely v pojmoch „škodová udalosť“ a „poistná
udalosť“ žalovaný považoval za účelové a majúce za cieľ domôcť sa poistného plnenia aj po premlčaní.
Nakoniec vyslovil názor, že účelom inštitútu premlčania je ochrana dlžníka pred povinnosťou plniť po
uplynutí premlčacej doby, a teda plynutie premlčacej doby nemôže byť pre dlžníka neisté. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu
a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
22. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľaustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 14.11.2023 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 24.797,19 Eur s príslušenstvom
titulom zaplatenia vzniknutej finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle v zmysle Poistnej
zmluvy pre poistenie EuroGAP č. 1000055449 zo dňa 11.03.2016 (ďalej len „poistná zmluva pre
poistenie EuroGAP“, resp. „poistná zmluva“). Z uvedenej poistnej zmluvy pre poistenie EuroGAP
odvolací súd zistil, že zmluvné strany si v nej dohodli začiatok poistenia na deň 11.03.2016 a koniec
poistenia na deň 31.03.2021.
24. Z článku 2 Výklad pojmov, bod 2.15 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie GAP (SK-
GAP-ALL-X-0113) /ďalej len „Všeobecné poistné podmienky“/ vyplýva, že poistná udalosť je vznik
finančnej ujmy v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie
z primárneho poistenia, pokiaľ ku škodovej udalosti, z ktorej taká totálna škoda vznikla, došlo v priebehu
doby trvania poistenia GAP, pričom boli zároveň splnené všetky ostatné podmienky uvedené v poistných
podmienkach a poistnej zmluve.
25. Z článku 2 Výklad pojmov, bod 2.16 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že škodová udalosť
je skutočnosť, z ktorej vznikla škoda a ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie.
26. Z Formulárov pre hlásenie škodovej udalosti časť A 1/2, časť A 2/2 a časť B 1/1 zo dňa 30.08.2018
odvolací súd zistil, že poistná udalosť vznikla dňa 27.08.2018 a že žalobca žalovanému nahlásil škodovú
udalosť dňa 30.08.2018.
27. Z e-mailu zo dňa 01.01.2023 adresovaného žalobcom žalovanému odvolací súd zistil, že žalobca
žalovanému oznámil, že došlo k skončeniu konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota
pod sp.zn. 17Cb/4/2022 a súčasne žalovanému zaslal aj rozsudok sp.zn. 17Cb/4/2022-231 zo dňa
22.11.2022 s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný poskytol poistné
plnenie v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a na základe uvedeného rozhodnutia súdu.
28. Z podania žalovaného zo dňa 20.01.2023 označeného ako „Vyjadrenie ku škodovej udalosti
č. 1184010660 zo dňa 27.08.2018“ odvolací súd zistil, že likvidácia škodovej udalosti z poistenia
EuroGAP bola dňa 29.10.2018 ukončená v súlade s článkom 4 Výluky z poistenia, bod 4.1 písm. a)
Osobitných poistných podmienok SK-EG-UCL-M-813, z obsahu ktorého vyplýva, že poistenie EuroGAP
sa nevzťahuje na škodové udalosti v súvislosťami, s ktorými nevznikol nárok na poistné plnenie
z primárneho poistenia (primárny poistiteľ poistné plnenie zamietol, prípadne odmietol). Zároveň v tomto
podaní žalovaný žalobcovi oznámil, že ním vznesený nárok na poskytnutie poistného plnenia je v zmysle
§ 101 v nadväznosti na § 104 Občianskeho zákonníka už premlčaný.
29. Z podania žalobcu zo dňa 02.02.2023, označeného ako „Sťažnosť proti vyjadreniu ku škodovej
udalosti č. 1184010660 z 27.8.2018“ odvolací súd zistil, že v tomto podaní žalobca uviedol, že
podľa ods. 3 písm. a) Formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy
„Poistenie EuroGAP, TruckGAP“ poistenie kryje náhradu finančnej straty, ktorá vznikla v súvislosti
s poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla a gramatickým výkladom
tohto ustanovenia možno jasne prísť k záveru, že finančná strata, ktorú kryje toto poistenie vzniká až
poistným plnením z primárneho havarijného poistenia motorového vozidla a nie momentom škodovej
udalosti, podľa tohto primárneho havarijného poistenia. Teda aj premlčacia doba nemôže začať plynúť
skôr, ako je možné zistiť túto finančnú stratu.
30. Z podania žalovaného zo dňa 27.02.2023, označeného ako „Odpoveď na sťažnosť proti vyjadreniu
ku škodovej udalosti č. 1184010660 z 27.08.2018 odvolací súd zistil, že žalovaný zotrval na svojom
stanovisku, že nárok žalovaného je premlčaný.
31. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 17Cb/4/2022 odvolací súd zistil, že
v tomto konaní si žalobca proti žalovanému Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16,
Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 452 72 956, ktorá konala prostredníctvom Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A,841 04 Bratislava – mestskáčasť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10.700,-- Eur s príslušenstvom
z titulu nároku na náhradu škody ako dôsledku škodovej udalosti zo dňa 27.08.2018. V tomto konaní
okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 17Cb/4/2022-231 zo dňa 22.11.2022 tak, že žalovanému uložil
povinnosťžalobcovisumu4.060,30Eur,žalobuvprevyšujúcejčastizamietolažalobcoviuložilpovinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 24,10 %. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 14.12.2022 a vykonateľnosť dňom 18.12.2022.
32. Z odpovede Národnej banky Slovenska zo dňa 22.06.2023 odvolací súd okrem iného zistil, že
vzhľadom na to, že k poistnej udalosti z GAP poistenia došlo až po zániku poistenia GAP podľa názoru
Národnej banky Slovenska poisťovňa nie je povinná plniť.
33. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
napadnuté rozhodnutie.
34. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
35. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS
220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ).
36. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím
záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k
záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú
stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP.
37. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si
neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( III. ÚS 339/0 , II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS
3/97 ).
38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalobcu týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú.
39. Žalobca v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť rozhodnutia v časti, ktorou súd prvej
inštancie jeho žalobu zamietol.
40. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.41. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
42. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
43. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
44.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.
45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
46.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
47. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.
48. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne
zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu,
že žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie je premlčaný. Rovnako, ako súd prvej inštancie aj
odvolací súd mal preukázané, že v danom prípade na strane žalobcu, ako poisteného vznikla finančná
strata súčasne s poistnou udalosťou dňa 27.08.2018, kedy došlo v dôsledku požiaru k totálnej škode
na poistenom osobnom motorovom vozidle. Na uvedenú skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu
nemá žiaden vplyv skutočnosť, že skutočnú výšku finančnej straty sa žalobca dozvedel až vydaním
rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp.zn. 17Cb/4/2022, nakoľko
v tomto konaní súd len potvrdil, že žalobca má nárok na plnenie od primárneho poistiteľa na základe
poistnej udalosti. Nakoľko vznik finančnej ujmy na strane žalobcu nastal v dôsledku totálnej škody na
osobnom motorovom vozidle v rovnaký deň, ako došlo k poistnej udalosti, súd prvej inštancie správne
ustálil, že premlčacia doba na poistné plnenie v súlade s § 104 Občianskeho zákonníka začala plynúť
dňa 27.08.2019, t.j. rok po poistnej udalosti. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na poistné
plnenie potom uplynula dňa 27.08.2022, pričom žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa
14.11.2023. Z uvedeného dôvodu odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci
správne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby žalobcom uplatneného nároku a dospel k správnemu
záveru, že nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej zmluvy EuroGAP je premlčaný.
49. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na článok 2, body 2.15 a 2.16 Všeobecných poistných
podmienok, odvolací súd mal z obsahu týchto ustanovení Všeobecných poistných podmienok
preukázané, že v zmysle bodu 2.15 týchto podmienok poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy
v dôsledku totálnej škody na vozidle, z ktorej vzniklo poistenému právo na poistné plnenie z primárneho
poistenia a ktorá vznikla v priebehu doby trvania poistenia GAP za splnenia všetkých ostatných
podmienok uvedených v poistných podmienkach a poistnej zmluve. Odvolací súd sa v súvislosti s týmto
článkom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že poistnou udalosťou je vznik finančnej ujmy
v dôsledku totálnej škody, z ktorej vzniklo právo na poistné plnenie od Generali Česká Pojišťovna, avšak
z tohto článku nevyplýva, že poistnou udalosťou je škodová udalosť, na základe ktorej vznikla totálna
škoda. Z tohto bodu Všeobecných poistných podmienok vyplýva aj podmienka, že k poistnej udalosti,
na základe ktorej došlo k finančnej ujme musí dôjsť v čase trvania poistenia v zmysle poistnej zmluvy,
ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Z bodu 3. písm. a) Formulára o dôležitých zmluvných
podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy poistenie EuroGAP, TruckGAP vyplýva, že poistenie kryje
náhradufinančnejstraty,ktorávzniklavsúvislostispoistnýmplnenímzprimárnehohavarijnéhopoistenia
motorového vozidla, pričom za finančnú stratu sa považuje finančná ujma, ktorá vznikla v dôsledku
totálnej škody, pokiaľ primárny poisťovateľ, u ktorého bolo motorové vozidlo havarijne poistené, poskytolpoistné plnenie za totálnu škodu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu totálna škoda je príčinou finančnej
ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s poistným plnením havarijného poistenia z primárneho havarijného
poistenia. Odvolací súd mal však z obsahu poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa
11.03.2016 preukázané, že v tejto poistnej zmluve si zmluvné strany dohodli začiatok poistenia odo
dňa 11.03.2016 a koniec poistenia na deň 31.03.2021. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že ak by dospel k záveru, že k finančnej ujme došlo až vyplatením poistného
plnenia primárnym poisťovateľom po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
17Cb/4/2022-231 zo dňa 22.11.2022, k poistnej udalosti z GAP poistenia by tak došlo až po zániku
poistenia GAP, a preto poisťovňa – žalovaný už nebola povinná v zmysle tejto poistnej zmluvy plniť. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu žalobca sa mohol z opatrnosti domáhať svojho nároku proti žalovanému
už v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 17Cb/4/2022, v ktorom sa
domáhal plnenia voči primárnemu poisťovateľovi, pričom žalobca tak neurobil.
50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia je premlčaný, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
52. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.