Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200049
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7218200049.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: V. O.-C., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny T., D. L. X, T., dieťa rodičov: W.. D. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T. - L. I., B. XXXX/X, zast.
JUDr. Ingrid Kovalčuková, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 22, a W. O.-C., L.. XX.XX.XXXX, J. T.
- D. T., J. XXXX/XX, zast. JUDr. Kristína Malá Piovarčíová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20, v
konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca a matky proti rozsudku
OkresnéhosúduKošiceII(terazMestskýsúdKošice)č.k.43P/1/2018-464zodňa24.01.2023vspojenís

dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II (teraz Mestský súd Košice) č.k. 43P/1/2018-481 zo dňa
16.03.2023 a opravným uznesením Mestského súdu Košice č.k. K2-43P/1/2018-554 zo dňa 05.02.2024
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo výrokoch I., II., III.,
IV. s upresnením, že otec je povinný uhrádzať všetky poplatky súvisiace s asistovaným stykom.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s maloletým V.. Uviedol, že rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp.zn. 23P/278/2011 zo dňa 20.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 8CoP/155/2013 zo dňa 31.10.2013 bol mal. V. zverený do osobnej starostlivosti matky
s právom oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 125 eur. Styk otca s maloletým upravený nebol,
nakoľko s matkou sa vedeli na styku dohodnúť. K zmene pomerov došlo v lete 2016, kedy došlo medzi

matkou a otcom ku konfliktu ohľadom financovania zariadenia detskej izby pre mal. V.. Otec s matkou
ešte v septembri 2016 odprevadili syna v prvý deň do G. triedy X. školy. Matka postupne prestala
odpovedať na SMS, nedvíhala mobil a za 2 týždne úplne s otcom prerušila kontakt. Maloletého syna od
septembra 2019 otec nevidel, nemá žiadne informácie o jeho zdravotnom stave, školských výsledkoch
či mimoškolských aktivitách, lebo matka otcovi styk so synom neumožňuje.

2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí s úpravou styku tak, ako to navrhol otec.

Zdôraznila, že s otcom maloletého, aj s maloletým nikdy nežili v jednej domácnosti ako rodina. Matka
maloletého ukončila vzťah a spolužitie s otcom ešte počas tehotenstva. Mal. V. nikdy v živote nebol v
byte svojho otca, ani matka maloletého tam nikdy nebola. Matka záujem otca vníma len ako určitú formu
trávenia jeho voľného času, avšak bez zodpovednosti zo strany otca. Mal. V. je významne naviazanýna matku, domáce prostredie a podľa názoru matky potrebuje maloletý čas na postupnú obnovu vzťahu
k otcovi.

3. Okresný súd Košice II uznesením sp.zn. 43P/1/2018 zo dňa 19.11.2019 uložil účastníkom konania
povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR T. po dobu 3 mesiacov. Voči uzneseniu podala odvolanie matka maloletého. Krajský súd v
Košiciachuznesenímč.k.8CoP/88/2022-197zodňa21.10.2020potvrdiluzneseniesúduprvejinštancie.
Zdôraznil, že obaja rodičia by mali mať záujem zúčastniť sa psychologického poradenstva, pretože ich

rozchod neznamená, že by mali mať stále voči sebe antagonistický postoj, majú sa snažiť správať voči
sebe kultivovane v záujme spoločného dieťaťa, čo je základným predpokladom pre jeho zdravú výchovu.
Každýrodičmáprávovýchovnepôsobiťnadieťapočasčasu,kedyhomávosvojejosobnejstarostlivosti,
ale musí byť si zároveň vedomý aj zodpovednosti za svoje výchovné pôsobenie. Dôvodom na uloženie
výchovného opatrenia boli narušené vzťahy rodičov a neschopnosť pozitívne komunikovať pri výchove
a rodičovských práv a povinností. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že nariadené výchovné opatrenie

nespĺňa svoj účel, nakoľko sa nepodarilo nadviazať spoluprácu s matkou.

4. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 43P/1/2018-275 zo dňa 13.9.2021 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie.Uložilznalcovivypracovaťznaleckýposudok,vktoromzodpovieotázkystanovenésúdom.
Zo záveru znaleckého posudku súd prvej inštancie zistil, že maloletý je schopný čerpať podporu

a naplnenie svojich vývinových potrieb iba od svojej matky, od otca nie. Jeho vzťah s otcom je
sýtený intenzívnymi nespracovanými negatívnymi emóciami. Nevymiznutý záujem maloletého o otcovu
pozornosť a túžba po zmierení rodičov maloletého neurotizuje a pestuje v ňom vnútorný konflikt.
Akékoľvek možnosti, ako napr. mediácia rodičov či intenzívna psychologická pomoc pre maloletého, aj
pre oboch rodičov by bola užitočná. Uvedené však naráža na nezáujem na strane matky maloletého

a na malú angažovanosť otca maloletého. Znalec uviedol, že obaja rodičia disponujú vlastnosťami
a schopnosťami, pomocou ktorých môžu napĺňať vývinové potreby maloletého V.. Je dôležité, aby
obaja rodičia kompenzovali svoje slabé stránky a nezaťažovali svojho syna. Schopnosť vzájomnej
komunikácie rodičov je rozvrátená. Mal. V. si praje byť rodičmi prijímaný, má obdobne výrazný pozitívny
a blízky vzťah k matke a jej partnerovi, obaja sú pre neho základnými vzťahovými figúrami. Maloletý

má sklon preberať matkine názory, aj názory na svojho otca. Pravdepodobne si zvnútornil od matky
myšlienku, že otec o neho nemá reálny záujem. Vníma, že matka a jej partner si myslia, že jeho otec v
rodine vytvára konflikty; vníma matkin hnev na otca; vníma, že konflikt s otcom emočne zaťažuje jeho
matku a má potrebu ju chrániť. Maloletý je negatívne ovplyvňovaný voči svojmu otcovi. Aktuálne odmieta
akýkoľvek kontakt s otcom, myslí si, že jeho otec sa s ním nechce stretávať. Od matky vie, že jeho otec

je klamár, zlodej a gambler a že nemá o neho záujem. Zároveň sú u maloletého prítomné znaky túžby po
obnovenívzťahukotcom.Sotcomsispájanenávisť,zmätokvrodine.Myslísi,žehootecnemádosťrád.

5. Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého posudku a navrhol, aby sa v centre realizoval
asistovaný styk medzi otcom a maloletým. Kolízny opatrovník opakovane zisťoval vôľu maloletého bez

prítomnosti zákonného zástupcu. Mal. V. uviedol, že s otcom sa nestretáva, nevolajú si a on ani nechce,
odmieta akýkoľvek kontakt, nevidel ho 6 rokov, má svoju rodinu. Maloletému bolo vysvetlené, ako
prebieha asistovaný styk, no mal. V. to odmietol. Dodal, že neexistuje nič, čo by ho prinútilo sa s otcom
stretnúť.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu dospel k
záveru, že návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom je dôvodný. Situácia v rodine je veľmi
komplikovaná, aktuálne maloletý odmieta otca, styk otca s mal. V. sa nerealizuje, pričom pri pohovore
s kolíznym opatrovníkom maloletý prejavuje záujem o kontakt so svojím otcom. Rodičia dlhodobo nie
sú schopní zvládnuť súčasne nepriaznivý stav, preto sa vyžaduje intervencia nezávislej osoby, odborne

vybavenej kompetenciami korigovať správanie rodičov a reflektovať citové rozpoloženie dieťaťa počas
priebehu styku. Súd prvej inštancie zdôraznil, že hoci mal. V. opakovane uvádza, že s otcom sa stretávať
nechce, súd na jeho názor v tejto otázke neprihliadol, nakoľko vylúčenie otca zo života mal. V. by
rozhodne nebolo v jeho najlepšom záujme. Dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby jeho
stretávanie s otcom prebiehalo formou asistovaného kontaktu v G.B. Q. E. T.. Takáto forma kontaktu

nie je bežná, prirodzená, ani obvyklá, ale podľa názoru súdu je to jediná možnosť, ako postupne pod
odborným dohľadom obnoviť väzby medzi mal. V. a otcom. V prípade, že by bol styk ponechaný na
rodičov maloletého bez odbornej pomoci, tento styk by prebiehal ako doposiaľ, teda by sa nerealizoval,
nakoľko mal. V. otca naďalej odmieta, a toto nie je v záujme maloletého dieťaťa. Asistovaný styk v G. Q.L. B.V. A. X E. T., ktoré má udelenú akreditáciu na výkon asistovaného styku dieťaťa s rodičom, vníma
súd ako dočasné riešenie slúžiace na vybudovanie citového vzťahu maloletého dieťaťa s otcom, tiež
na pozitívne nastavenie rodičov na ich vzájomnú komunikáciu, ktorá bude formovať ďalší vývin mal. V..

Kapacity psychosociálneho centra umožňujú, aby styk otca s maloletým prebiehal v nepárnom týždni
kalendárneho roka v utorok v čase od 14-tej hodiny do 15-tej hodiny. S takto upraveným stykom otec
maloletého súhlasil a súhlasí aj s úhradou poplatku 20 eur za hodinu 2x mesačne. Súd prvej inštancie
zároveň uložil rodičom aj maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte
pedagogicko-psychologických služieb ÚPSVaR T. po dobu 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku

v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.

7. Súd prvej inštancie vypočutie mal. V., ktorého výsluch navrhla matka, nevykonal, nakoľko mal za to, že
jeho názor bol dostatočným spôsobom opakovane zistený v priebehu konania kolíznym opatrovníkom
a taktiež osobou znalca. Názor dieťaťa po dobu celého konania bol konzistentný, odmietavý, a preto
súd uložil výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Súd prvej inštancie návrh

otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku vo výroku o úprave styku otca s maloletým V.
zamietol, nakoľko nemal v konaní preukázané, že by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej škody
alebo inej ujmy v zmysle § 233 CSP.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. O trovách štátu pozostávajúce z odmeny znalca

za vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX rozhodne súd podľa § 56 ods. 2 CMP samostatným
uznesením.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 37
ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.

10. Okresný súd Košice II vydal dňa 16.03.2023 dopĺňací rozsudok č.k. 43P/1/2018-481, ktorým doplnil
rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 43P/1/2018-464 zo dňa 24.1.2023 o výrok VI.: „Matka je povinná
odovzdať maloleté dieťa v stanovenom čase poverenému odbornému pracovníkovi za účelom styku s
otcom a po ukončení styku v stanovenom čase maloleté dieťa od neho prevziať.“

11. Mestský súd Košice vydal dňa 05.02.2024 opravné uznesenie č.k. K2-43P/1/2018-554 cit.:

„I. V rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43P/1/2018-464 zo dňa 24.1.2023 opravuje II. výrok, ktorý
má správne znieť:

II. Návrh na vyznačenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku vo výroku o úprave styku otca s maloletým
zamieta.

II. V záhlaví rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43P/1/2018-464 zo dňa 24.1.2023 a v záhlaví

dopĺňajúceho rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43P/1/2018-481 zo dňa 16.3.2023 opravuje
priezvisko mal. dieťaťa a otca, ktoré má správne znieť: O. - C.

III. V záhlaví rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43P/1/2018-464 zo dňa 24.1.2023 a v záhlaví
dopĺňajúceho rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43P/1/2018-481 zo dňa 16.3.2023 opravuje

označenie titulu matky, ktorý titul správne má byť uvedený: W.“

12. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 224 CSP a opravil chyby v písaní a počítaní, aj iné zrejmé
nesprávnosti na základe uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 11.01.2024.

II. Obsah odvolaní matky a otca a vyjadrení k odvolaniam

13. V zákonom stanovenej lehote podal otec odvolanie proti výroku II. rozsudku. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že: „V súlade s § 233 CSP
výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým je vykonateľný doručením.“

Zdôraznil, že jeho styk so synom sa dlhoročne nerealizuje, nevidel syna roky, nemá o ňom žiadne
informácie, prišiel o možnosť budovať si s ním akékoľvek vzťahové väzby. Súd prvej inštancie predbežne
vykonateľnosť rozsudku nenariadil, V. by takýmto konaním a dlhotrvajúcim súdnym procesom hrozila
ťažko nahraditeľná ujma spočívajúca v neprítomnosti druhého rodiča. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že V. má záujem o pozornosť otca, v jeho prežívaní sú prítomné znaky túžby po obnovení
ich vzájomného vzťahu. Len o rok neskôr na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutočného
stavu už súd prvej inštancie dospel k zisteniu, že V. styk s otcom už odmieta napriek tomu, že len necelý

rok predtým pri pohovore s kolíznym opatrovníkom prejavil už vyššie spomenutý záujem o kontakt s
otcom. Takúto výraznú zmenu postoja na strane syna otec pripisuje tomu, ako ho pred ním vykreslila
matka maloletého, a aj času, ktorý sú od seba odlúčení. Naliehavosť potreby vyslovenia predbežnej
vykonateľnosti považuje otec za odôvodnenú a adekvátnu vzhľadom na dĺžku odvolacieho konania.
Opakovane naráža na to, že čas je najdôležitejšou veličinou. Otec si uvedomil, že v posledných rokoch

nevyvíjal aktivitu, ktorá by vzbudzovala pocit, že má záujem o vzťah so svojím synom. Je tak tomu, lebo
v dôsledku nemožnosti komunikácie so synom a vzhľadom na prístup matky vnútorne otec rezignoval a
čakal na rozhodnutie súdu, v ktorom súd vzhliadne jeho pozíciu otca, ktorý nestojí o verejné naťahovanie
sa o dieťa, v ktorom jeden rodič ťahá vďaka veľkému vplyvu za kratší koniec.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka, a to proti výroku I. a III. rozsudku.

Zdôraznila, že napriek tomu, že otec sa návrhom domáhal úpravy styku so svojím synom V., sa prvé roky
ani len osobne nezúčastňoval na pojednávaní, jeho právna zástupkyňa ho zakaždým ospravedlňovala
z dôvodu, že sa nachádza z pracovných dôvodov v zahraničí. Za viac ako 5 rokov vedenia konania sa
zúčastnil len asi 2 pojednávaní. Cieľom otca nebol úprimný záujem o vybudovanie vzťahu so synom,
ale zjavne len snaha otca znepríjemniť matke život. Opätovne uviedla, že otec je závislý gambler. Ešte

pred narodením maloletého ukončila spolužitie s ním. Otec zneužíval jej pohostinnosť, okradol ju o
peniaze, kým ona mu pripravovala v kuchyni svojho bytu občerstvenie. Od tejto udalosti umožňovala
styk otca so synom mimo jej byt. Otec sa so synom túlal po vonku, prípadne ho vzal len do obchodného
domu alebo do cukrárne, nikdy ho nevzal k sebe domov, a ani matka nikdy v byte otca nebola. Konflikt
nastal v čase, keď maloletý začal chodiť do školy, v tom čase už matka niekoľko mesiacov žila s novým

partnerom. Otec vulgárne oslovoval jej partnera, maloletý po zahájení školskej dochádzky potreboval
režim; takisto matka vzniesla požiadavku, aby finančne prispel na potreby syna v súvislosti so školou.
Popri škole V. navštevoval futbalový krúžok, do ktorého ho prihlásil otec s tým, že bude uhrádzať aj
náklady s tým spojené. Otec sa o syna prestal zaujímať, vo futbalovom klube vyrobil dlh, ktorý musela
napokon uhradiť matka. Otec nemá žiadnu rodičovskú zodpovednosť, prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne a kolíznej opatrovníčky sa po celý čas dožadoval znaleckého skúmania a poradenstva na
referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR. Matka poukázala, že znaleckého dokazovania
sa dožadovala aj kolízna opatrovníčka ešte v čase, kedy poriadne ani nevyšetrila pomery na strane otca.
Priamonapojednávanísaoteczúčastnilprvýkrátaždňa31.05.2021.Bolopreukázané,žeotecklame,že
nemalnamatkutelefónnečíslo.Potomzačaltvrdiť,žezmeniltelefón,kdemaluloženématkinečíslo.Súd

však na pojednávaní nevykonal výsluch otca, iba rovno nariadil znalecké dokazovanie. Podľa názoru
matky a jej právnej zástupkyne sa jednalo o predčasný úkon. Matka tiež navrhovala vypočuť maloletého,
ako aj jej partnera z dôvodu objasnenia okolností, prečo syn odmieta kontakt s otcom. Súd na tieto
návrhy matky neprihliadol a ustanovil znalca. Matka tiež namietala osobu kolíznej opatrovníčky, keď po
nezvyčajnej zhode s právnou zástupkyňou otca od počiatku konania naliehala na znalecké dokazovanie,

pričom za celé obdobie vedenia konania nebola schopná riadne a najmä skutočne spoľahlivo prešetriť
pomery na strane otca. Znalecké skúmanie bolo realizované bez toho, aby súd vykonal výsluch otca
a bola by zrejmá jeho vízia budovania vzťahu so synom, ktorej by aj matka mohla nastaviť spôsob
prípravy maloletého na styk s otcom. Matka poukázala, že otca nepoznala inak ako nezodpovedného
človeka, ktorý nie je schopný dodržiavať žiadne pravidlá. Nemá vybudovanú schopnosť dodržať slovo,

pravidelnosť, poriadok. V priebehu konania opakovane klamal pred súdom, že sa s matkou nevie
skontaktovať z dôvodov na strane matky, že nemá jej telefónne číslo. Pravidelnosť stretnutí so synom
by nebol otec schopný dodržiavať ani v čase, keď žil a pracoval na Slovensku a maloletý ešte len
navštevoval materskú škôlku. Situácia maloletého vo veku takmer XX rokov, začínajúca puberta, školské
povinnosti žiaka X. ročníka X. školy, jeho mimoškolské aktivity a záujmy, sú však diametrálne odlišné

ako keď bol maloletý len škôlkar. V. je naučený na určitý režim, systém delenia času medzi povinnosti a
zábavu. Je vo veku, kedy ešte rád trávi čas s rodinou, chodí na spoločné výlety, no o rok už to nemusí byť
takto, bude preferovať voľný čas s priateľmi a uprednostní aj svoje mimoškolské aktivity a záujmy. Podľa
názoru matky cieľom otca nie je úprimný záujem o syna, ale skôr snaha šikanovať matku cez účasť
na súdnom konaní, znalecké dokazovania a účasť na poradensko-psychologických sedeniach s otcom.

Ak by mal otec skutočný úprimný záujem na vybudovanie si vzťahu so synom a presvedčiť matku, že
je zodpovedný, mal by sa konečne jasne vyjadriť, k čomu celé toto súdne konanie má smerovať, ako
si predstavuje svoju prítomnosť v živote maloletého, ktorý sa počas znaleckého skúmania odmietol s
otcom stretnúť. Je však potrebné zdôrazniť, že znalec sa vo svojom posudku nevyjadril spôsobom, žeodporúčaasistovanýstyk,akotoúčelovodeformujeprávnyzástupcaotcaakolíznaopatrovníčka.Znalec
konštatoval závažné komunikačné problémy medzi rodičmi a odporúčal súdu len zvážiť aj takúto formu,
čo rozhodne nie je to isté. Otec mimo súdneho konania neučinil žiadny iný úkon, ktorý by presvedčil

matku o jeho úprimnom záujme o syna. Raz sa stretol s matkou v máji 2019, zaslal 1 SMS V. v auguste
2019. Matka syna o stretnutí s otcom v máji 2019 informovala, odovzdala mu aj darček od otca, a to
hokejový puk a posteľné obliečky. Od augusta 2019 otec nevykonal absolútne žiaden ďalší krok, aby
sa zlepšil vzťah otca so synom.

15. Matka odmieta, že by ona mohla byť príčinou odmietavého postoja syna k otcovi. Táto situácia
je výsledkom systematického zlyhávania otca v celom jeho živote (hráčska závislosť, opakujúce sa
straty zamestnania, neschopnosť si udržať prácu, rozvod manželstva, rozchod s matkou maloletého,
neschopnosť splácať dlhy svojim veriteľom, následný osobný bankrot, odkázanosť na vlastných rodičov
minimálne čo sa týka bývania) a je pre neho zjavne omnoho jednoduchšie obviňovať z toho každého
iného, ako si priznať vlastnú neschopnosť, a to vo sfére budovania medziľudských vzťahov. Matka v

konaní poukazovala, že otec má ešte jedného syna z jeho rozvedeného manželstva, ktorý je dnes už
dospelý, avšak s otcom sa vôbec nestretáva a žiadnym spôsobom spolu nekomunikujú. Otec si neplní
vyživovaciupovinnosť.Matkapodalapodnetnazačatietrestnéhostíhania.Otecažvrámciúčinnejľútosti
doplatil dlh na výživnom vo výške 875 eur. Mal. V. má XX rokov, má vlastné názory, sám bez potreby
akéhokoľvek pričinenia tretej osoby spracoval poznatky získané vlastnou skúsenosťou z okolitého sveta.

Otec si na svojho syna nespomenul ani na jedny jeho narodeniny, meniny, Vianoce a pod.

16. Matka za podstatný nedostatok rozhodnutia považuje to, že súd dôkazy vykonané aj výsluchmi
účastníkov konania ani len riadne nevyhodnotil, zistené skutkové okolnosti zjednodušil len do
konštatovania, že vzťahy v rodine sú komplikované. Otec účelovo zaujal pózu rezignovanej obete,

opätovne prehodil všetku zodpovednosť na matku, za celé 4 roky ani raz synovi neposlal SMS, ani
na narodeniny, ani nezavolal matke, či je syn zdravý, či sa mu darí v škole, ako ukončil školský rok.
Matka nevidí za danej situácie akúkoľvek nádej na zmenu v komunikácii s otcom cestou donucovacích
prostriedkov, nerozumie tomu, že na základe čoho vôbec mohol súd dospieť k záveru, že výchovné
opatrenie nariadené vo výroku III. bude plniť ochrannú funkciu. S ohľadom na správanie sa otca matka

nemá žiaden záujem na súdom nariadenom odbornom poradenstve, a v žiadnom prípade ho nechápe
ako pomoc rodičom a dieťaťu pri spracovaní vzniknutej rodinnej situácie, ale ako úspech otca a jeho
právneho zástupcu v jeho snahe šikanovať ju a syna, ktorý ho rovnako ako jeho bývalá manželka a
prvorodený syn odmietli vo svojich životoch z dôvodov na jeho strane. Navyše súd vo vzťahu k výroku
III. ani len nezisťoval, či si vôbec matka môže dovoliť odchádzať polroka z nového a pre ňu zaujímavého

zamestnania, ktoré sa jej podarilo vo veku XX rokov získať len v čase posledného pojednávania. Z
obsahu výroku pritom nie je zrejmé ani len žiaden konkrétny čas či frekvencia stretnutí, ktorých by
sa mala matka so synom zúčastňovať. Rozhodnutie je preto absolútne nevykonateľné a navodzuje
stav právnej neistoty. Takéto nútenie je spôsobilé narušiť zdravý psychický a fyzický vývoj syna. Z
odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel v špecifických podmienkach maloletého k

takýmto záverom, keď v skutočnosti maloletého napriek opakovaným návrhom matky odmieta vypočuť.
Súd si mohol bezprostredne bez účelových deformácií i skutočností zo strany kolíznej opatrovníčky
urobiť svoj vlastný názor a záver k postoju maloletého a sám mohol objasniť príčiny odmietania styku
syna s jeho biologickým otcom a až tak posúdiť, či aj v konkrétnej situácii maloletého je naozaj v
jeho najlepšom záujme nútiť ho k stretnutiam s otcom prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Matka

poukázala opätovne na obsah znaleckého posudku a tam popísané stretnutie s otcom, keď maloletého
nedokázal primäť ani len ku krátkemu kontaktu s otcom naozaj skúsený psychológ, voči ktorému
maloletýpociťovalurčitésympatieaspolupracovalsnímvzásadedobrovoľne.Súdpostupovalvrozpore
s § 43 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 38 ods. 1 CMP, keď neprihliadol na názor maloletého. Právo
dieťaťa vyjadriť svoj názor v konaniach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, zakotvujú na vnútroštátnej úrovni

viaceré právne predpisy. Okrem maloletého v konaní matka navrhla vypočuť aj partnera, s ktorým žije
maloletý v spoločnej domácnosti od svojho veku X rokov. Týmto dokazovaním chcela matka preukázať
súdu, že problém nie je na strane rodiny, v ktorej maloletý žije a vyrastá, ale naopak jednoznačne na
strane otca, ktorý zjavne skutočne úprimný záujem o syna nemá. Matka je presvedčená, že podanie
návrhu nebolo iniciatívou otca, ale motivovali ho k tomu skôr jeho rodičia, ktorí aj financujú jeho právne

zastúpenie a platia zaňho ešte aj výživné. Tomuto záveru zodpovedá aj fakt, prečo sa otec celé roky
fakticky vôbec nezúčastňoval na pojednávaniach. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo návrhu
matky vypočuť jej životného partnera súd nevyhovel. Napokon matka namieta, že psychosociálne
centrum si za asistovaný styk otca s maloletým účtuje poplatok 20 eur, a že otec s tým súhlasí. Súdsa však nezaujímal o to, či s tým súhlasí aj matka. Z výroku rozhodnutia vôbec nevyplýva výlučná
povinnosť otca hradiť ho. Samotný výrok I. rozhodnutia je neurčitý, nerieši komplexne celé organizačné
pozadie zabezpečenia prítomnosti maloletého na stretnutí s otcom. Nie je žiadnym spôsobom časovo

ohraničené, zahŕňa bez výnimky aj obdobie sviatkov a prázdnin, čo neprimerane zaťažuje a obmedzuje
matku a maloletého v bežnom živote a otcovi dáva do rúk nástroj pri ďalšom šikanovaní matky. Matka
poukázala na spôsob cestovania maloletého, resp. nutnosť žiadať svojho zamestnávateľa o uvoľnenie
z pracoviska, aby mohla maloletého na asistovaný styk priviezť. Podľa názoru matky súdom určená
úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu priamo ohrozuje zdravý psychický a fyzický vývoj

maloletého. Absolútne žiadnym spôsobom nezohľadňuje edukačné a vyživovacie potreby, keď maloletý
nemá ani priestor v kľude sa po vyučovaní najesť. Na základe týchto skutočností navrhla odvolaciemu
súdu,abyzrušilrozsudoksúduprvejinštancievovšetkýchjehovýrokochavrátilmuvecnanovékonanie
a rozhodnutie.

17. K odvolaniu otca zaslala rozsiahle stanovisko matka. Podrobne popísala vzájomnú vzťahovú situáciu

medzi rodičmi do podania návrhu na začatie konania, aj po začatí súdneho konania. Zdôraznila, že
otec si svojim faktickým správaním a vlastným postojom k veci premárnil 8 rokov možnosti budovania
si vzťahu so synom. Otcovi vyhovuje práve výsledok v podobe asistovaného styku. Keď matka bude
týmto rozhodnutím dostatočne postihnutá už len tým, že bude povinná zabezpečiť účasť maloletého,
pričom on sám, snáď okrem 20 eur, čo by mal zaplatiť za sedenie, nenesie za výchovu a starostlivosť

o syna už absolútne žiadnu zodpovednosť. Nikomu nemusí preukázať, kde žije, v akých podmienkach
žije, nemusí sa starať o zabezpečovanie potrieb maloletého, nakupovať, variť mu, prať, v čase, keď
ho má u seba, učiť sa s ním, voziť ho na krúžky, zabezpečiť mu proviant počas prázdnin a pod. Z
odvolania otca nie je zrejmé, ktoré konkrétne skutkové zistenie prvoinštančného súdu považuje za
nesprávne, ani k akému konkrétnemu omylu malo dôjsť pri aplikácii práva v predmetnej veci v súvislosti

s jeho návrhom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku. Otec vlastne napadol rozsudok odvolaním z
dôvodu, že ak by mal vo veci konať odvolací súd, oddiali mu to možnosť budovania jeho vzťahu
so synom (čo podľa nej nemá celkom racionálny základ). Javí sa, že otec v skutočnosti nesúhlasí
s tým, ako súd vykonané dokazovanie vyhodnotil, keď napriek jeho skutočnosti ničím nepreukázané
subjektívne tvrdenia nevyhodnotil v jeho prospech tak, aby vyhovel jeho návrhu na určenie predbežnej

vykonateľnosti rozsudku. S ohľadom na notoricky známu súdnu prax by však otec mohol vedieť, že do
práva účastníka konania nepatrí právo namietať spôsob vyhodnotenia vykonaného dokazovania súdom.
Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie otca ako nedôvodné zamietol.

18. K odvolaniu otca aj matky zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník. Má za to, že vyslovenie predbežnej

vykonateľnosti má opodstatnenie vzhľadom k dĺžke prebiehajúceho konania a nevyhnutnej potreby
začať urýchlene reparovať vzťah otca a maloletého formou asistovaného styku. Otec sa zúčastnil
úvodného stretnutia v máji 2023 v centre; v máji 2023 bola kontaktovaná aj matka maloletého, ktorá
hovor prijala s tým, že je v zamestnaní, nemôže hovoriť, ale zavolá pracovníčke zariadenia neskôr,
čo sa však už nestalo. Pracovníčka centra zaslala koncom mája 2023 matke písomnú výzvu, že sa

má podrobiť asistovanému styku, na čo matka do dnešného dňa nereflektovala. Úrad naďalej zastáva
názor, že len matka je tá, ktorá môže zmeniť postoj a správanie sa maloletého k otcovi a tým, že bude
vytvárať neustále prekážky, nekoná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Čo sa týka povinnosti
rodičov a maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických
služieb, kolízny opatrovník má za to, že je nevyhnutná realizácia poradenstva, pretože rodičia medzi

sebou nekomunikujú dlhú dobu, otec nie je pre matku partner na komunikáciu, čo bolo preukázané
v celom súdnom konaní. Matka sa postavila do role preferenčného rodiča, ktorý je nenahraditeľný.
Matka len slovne deklaruje záujem, aby sa V. s otcom stretával, ale reálne k tomu nedochádza. Vzniká
pochybnosť o jej spôsobilosti dieťa vychovávať.

19. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniam rodičov zaslala vyjadrenie matka. Uviedla, že
kolízna opatrovníčka, pani Ü.E., sa správa ako právna zástupkyňa otca, bez opory v zákone vyvíja na
matku spolu s kolegyňami neadekvátny nátlak primäť matku k účasti na psychologickom poradenstve.
Metódy p. Ü.E. sú nekorektné, neprofesionálne, nekriticky sa pridala opäť na stranu otca. Kolízny
opatrovník nesleduje záujem maloletého, keď nemôže nevedieť, že základom úspechu v situácii

maloletého je predovšetkým vzájomná dôvera všetkých zúčastnených, ako aj dôvera matky v inštitúciu,
ktorú p. Ü.E. v očiach matky svojim špekulatívnym a hrubo neprofesionálnym postupom už celkom
zdegradovala. Matka navrhuje odvolaciemu súdu, aby posudzoval stanovisko kolízneho opatrovníka kodvolaniam oboch rodičov s ohľadom na popísané fakty o jeho skutočnej činnosti v tomto konaní, o
povrchnosti ktorej si možno urobiť podrobnejší obraz obsahu celého súdneho spisu.

20. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala matka stanovisko (repliku). Namieta obsah všetkých
tvrdení uvádzaných kolíznym opatrovníkom. Matka ich považuje za nepravdivé, manipulatívne, účelovo
zavádzajúce a skresľujúce. Je to ďalší prejav nekompetentnosti a zneužívania výkonu funkcie kolíznej
opatrovníčky zo strany pracovníčky úradu p. Ü.E.. Matka opätovne podrobne opísala stav pred konaním,
aj počas konania. Poukázala na pasivitu zo strany otca. Faktom je, že otec od začatia konania nikdy nič

konštruktívne neskúsil, ani prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nenavrhoval v priebehu konania
nič, čo by si vyžadovalo jeho akúkoľvek námahu či zľavenie zo svojho pohodlia. Jediné, čoho sa od
počiatku domáhal, je znalecké dokazovanie, výchovné opatrenie a podobné riešenie, ktorých spoločným
menovateľom je donútenie. Rovnako matka namieta spôsob, akým kolízny opatrovník konštatuje, že
matka sa postavila do role preferenčného rodiča. Matka sa do žiadnej role preferenčného rodiča nikdy
sama nepostavila, takéto postavenie jej prirodzene prisudzuje samotný mal. V., a to predovšetkým s

ohľadom na faktické správanie sa otca od jeho narodenia, keď otec v minulosti sám zmaril všetky
šance byť matke vo výchove a starostlivosti maloletého rovnocenným partnerom. Matka opakovane
zdôraznila, že jej syn je dostatočne vyspelý na to, aby dokázal jasne formulovať svoje názory, na ktoré
je súd povinný prihliadať. Cca o 2 mesiace bude mať XX rokov, teda na jednej strane je čo chvíľa
trestnoprávne zodpovedný, na druhej strane nestojí súdu a hlavne ani kolíznej opatrovníčke za to, aby

mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie a jeho názor bol aj primeraným spôsobom rešpektovaný. Súd
prvej inštancie sa jednoducho rozhodol na názor maloletého neprihliadať. Podstata výhrady matky voči
neochote súdu zaoberať sa názormi maloletého spočíva v tom, že ak by súd maloletého vypočul, s
ohľadom aj na ním vyjadrený názor, by mohol rozhodnúť aj o forme, akou by sa mohla obnova vzťahu
realizovať a to tak, aby sa vo výsledku nejednalo predovšetkým o zaťaženie maloletého a jeho matky

povinnosťou účasti, a to bez ohľadu na režim maloletého, frekvencie a čas stretávania sa s otcom, ktorý
by vyhovoval aj maloletému vo veku XX rokov. Nehovoriac už o tom, že ak by si maloletý v úvode hoci aj
želal prítomnosť matky, súd by poznajúc dôvody na strane maloletého mohol celý proces nastaviť tak,
aby sa v ňom predovšetkým aj sám maloletý cítil bezpečne, a najmä aj sám vzhliadol vlastný úžitok a mal
oň, spočiatku hoci aj len celkom nepatrný, záujem, ktorý aktuálne nemá, ale že absolútne žiaden. Matka

trvá na tom, že vzťahy rodičov a detí sa nebudujú cez autoritatívne a donucovacie inštitúty štátnej moci
a opäť zdôrazňuje aj fakt veku svojho syna, ktorý je aktuálne v puberte, čo je už aj bez ďalšieho samo o
sebe náročné obdobie života aj pre dieťa, aj pre samotných rodičov, ktorú súd jednoznačne absolútne
žiadnym spôsobom nezohľadnil. V tejto súvislosti matka poukázala na nález Ústavného súdu ČR zo
dňa 15.08.2022 sp.zn. II.ÚS 1626/22. Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby jej odvolaniu vyhovel, zrušil

napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice, predtým Okresného súdu Košice II, zo dňa 24.01.2023 vo
všetkých jeho výrokoch a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

21. Otec sa k odvolaniu matky, ani k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

23. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.24.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací
súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,

a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II.ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku

súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje

za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

26. Matka odvolaním napadla výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietala, že súd nariadil
znalecké dokazovanie ešte pred výsluchom otca; že zo záverov znaleckého dokazovania nevyplýva
odporúčanie znalca pre asistovaný styk otca s mal. V.; že výrok I. rozsudku o asistovanom styku otca
s maloletým je organizačne neurčitý, nie je časovo ohraničený a zahŕňa aj sviatky a prázdniny, čím
obmedzuje a zaťažuje matku a maloletého; že výchovné opatrenie zasahuje do slobody rozhodovania

sa matky a maloletého, je nevykonateľné, lebo neobsahuje konkrétny čas a frekvenciu stretnutí; že
nútenie mal. V. stretávať sa s otcom môže narušiť jeho zdravý psychický a fyzický vývoj; že súd prvej
inštancie napriek návrhu matky nevypočul mal. V. a jej partnera; a že súd svojvoľne rozhodol o styku otca
s maloletým dieťaťom v rozpore s § 43 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 38 ods. 1 Zákona o rodine.

27. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

28. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

30. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že
by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten
druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie

nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého
dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po
rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k
povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je
prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu

výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté
dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom
rozsahu.

31. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a

udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom.
Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju
výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je
so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre
tento styk, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre

rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch
medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl.
9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla
je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť

a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto
aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené,
teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre
rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o
styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť

učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy
rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou
mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa
na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov,
potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát

rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom
záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera,
musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym
záverom, že „styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej

miereparticipovaťnabežnýchkaždodennýchzáležitostiachdieťaťa,rovnakoakonajehovoľnočasových
aktivitách.“ (uznesenie ÚS ČR, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).

32. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného povinný, aby so zreteľom
na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk,

a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru
a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Úprava styku predstavujerámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však
neznamená, že rodičia v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od
tohto styku so zreteľom na jeho potreby. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravidla

priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. V prípade zistenia, že
dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s maloletým dieťaťom, súd v
starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.12.2023, sp.zn. 21CoP/12/2013).

33. Zo zisteného skutočného stavu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia
mal.V.nikdynežilivspoločnejdomácnosti.Odseptembra2016,kedymal.V.nastúpilnapovinnúškolskú
dochádzku, sa otec so synom pravidelne nestretával. V tomto čase už matka žila v spoločnej domácnosti
so svojím partnerom a mal. V.. Vzhľadom na vek maloletého, jeho vnímanie a skutočnosti, ktoré mu
hovorila matka o otcovi, partner matky zrejme začal suplovať osobu biologického otca u mal. V.. Mal. V.
mal k dispozícii informácie o otcovi len zo strany matky. Otec však neprejavil dostatočnú iniciatívu, aby

si od útleho detstva vybudoval vzťah so svojím synom. Otec si musí byť vedomý tej skutočnosti, že to
mal byť práve on, ako zodpovedný rodič, ktorý mal byť oveľa iniciatívnejší a aktívnejší pri domáhaní sa
stretnutia so synom. Ak nechcel telefonovať s matkou, resp. jej zasielať SMS, mal osobne za synom prísť
domov (vedel, kde matka so synom býva) a zodpovedne sa dohodnúť na ich pravidelných vzájomných
stretnutiach tak, aby aj matka, aj mal. V. boli oboznámení s časom, aj s obsahom ich spoločného

programu, najprv za prítomnosti matky a postupom času bez jej prítomnosti. Vzhľadom na absenciu
takejto iniciatívy otca a dlhodobú výlučnú starostlivosť matky o maloletého, mal. V. prebral názory matky
na svojho otca a začal odmietať akýkoľvek styk s otcom. Matka neustúpila zo svojho názoru, že nie je
v záujme mal. V., aby sa s otcom stretával, a to ani formou asistovaného styku.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vzhľadom na vek
mal. V. (XX rokov) je asistovaný styk jedinou, a asi aj poslednou možnosťou ako postupne pod odborným
dohľadom obnoviť vzájomný vzťah medzi synom a otcom. Odvolací súd je presvedčený, že personál
akreditovanéhosubjektu-psychosociálnehocentrajeschopnýodbornezabezpečiťpostupnéobnovenie
komunikácie medzi synom a otcom, a tiež zistiť, či je ešte možné po toľkých rokoch nanovo vybudovať

väzby medzi nimi. Súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku upravil stretávanie sa mal. V. s otcom za
prítomnosti povereného odborného pracovníka v G.D. Q. B. X E. T. v nepárnom týždni kalendárneho
roka v utorok v čase od 14:00 hodiny do 15:00 hodiny bez prítomnosti matky. Dopĺňacím rozsudkom
súd prvej inštancie doplnil svoj rozsudok o výrok VI. tak že: „Matka je povinná odovzdať maloleté dieťa
v stanovenom čase poverenému odbornému pracovníkovi za účelom styku s otcom a po ukončení

styku v stanovenom čase maloleté dieťa od neho prevziať“. Odvolací súd si prostredníctvom kolízneho
opatrovníka zabezpečil informáciu o úradných hodinách uvedeného psychosociálneho centra, z ktorej
je zrejmé, že asistovaný styk sa môže realizovať len v čase ich úradných hodín, a to od 8:00 hodiny do
15:00 hodiny a za poplatok 30 eur/hod. Taktiež odvolací súd si prostredníctvom kolízneho opatrovníka
zabezpečil informácie o rozvrhu triedy X.S. na X. Š. I. A., T., ktorú v školskom roku 2024/2025 navštevuje

mal. V.. Z informácie vyplýva, že škola mu každý deň končí šiestou hodinou o 13:30 hod.

35. Odvolací súd poukazuje, že takýto asistovaný styk medzi synom a otcom sa dokáže realizovať
iba za plnej podpory zo strany matky, preto je úlohou matky vhodne na mal. V. pôsobiť a zdôrazňovať
dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom - s otcom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie

nielen fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale najmä
psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade
úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka mal. V.
negatívne programuje proti otcovi. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí,
mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný

pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu
premietať do vzťahov k mal. deťom.

36. Matka namietala, že takto stanovený asistovaný styk znemožní mal. V. sa naobedovať a ona
bude nútená opakovane žiadať svojho zamestnávateľa o uvoľnenie z pracoviska, aby mohla syna

odovzdať poverenému odbornému pracovníkovi psychosociálneho centra. V tejto súvislosti odvolací
súd argumentuje, že takto stanovený asistovaný styk mal. V. s otcom v trvaní jednej hodiny sa bude
vykonávať len v nepárnom týždni kalendárneho roka v utorok. Ak si matka osvojí názor, že je v záujme
mal. V. obnoviť vzťah s jeho otcom, spôsob si určite nájde. Toto je napríklad možné zorganizovať tak, žemal. V. si vezme obed v utorok nepárneho týždňa do obedára a zje ho neskôr. Matka sa môže dohodnúť
so zamestnávateľom na tom, že uvedený čas, kedy je povinná odovzdať syna v centre na asistovaný
styk s otcom, si nadpracuje v iný deň pracovného týždňa. Po určitom čase (vzhľadom na jeho vek) môže

mal. V. dochádzať na styk s otcom do centra aj sám mestskou hromadnou dopravou, resp. na začiatku
pomôže partner matky. Odvolací súd s poukazom na námietku matky, kto bude za asistovaný styk platiť,
upresnil výrok I. rozsudku tak, že otec je povinný uhrádzať všetky poplatky súvisiace s asistovaným
stykom. Je teda na otcovi, akú rodičovskú zodpovednosť prejaví a aký rozsah iniciatívy uplatní vo vzťahu
k synovi za pomoci odborného personálu centra, aby si získal jeho pozornosť a záujem o obnovenie

ich vzájomného vzťahu, bez ohľadu na dĺžku, ktorý na to bude potrebný hlavne zo strany mal. V., a tiež
bez ohľadu na celkovú sumu poplatkov súvisiacich s asistovaným stykom. Súdom nariadený asistovaný
styk medzi mal. V. a jeho otcom nie je ohraničený časovým obdobím, nakoľko ani súd prvej inštancie,
ani odvolací súd nevie určiť, kedy dôjde k naplneniu jeho účelu, t.j. k obnoveniu vzájomného vzťahu
medzi synom a otcom. Toto posúdenie prináleží najmä odbornému personálu určeného akreditovaného
subjektu, ktorý o realizácii, resp. o jeho nerealizácii oboznámi súd prvej inštancie .

37. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden
z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

38. Matka mal. V. v odvolaní namietala, že súd svojvoľne rozhodol o styku otca s maloletým dieťaťom v
rozpore s § 43 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 38 ods. 1 Zákona o rodine.

39. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor

vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 38 ods. 1 CMP, § 43 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (§ 38 ods. 2 CMP).
Vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale
schopnosťouhovyjadriť,atoprimárnesamostatne.Spôsobzisťovanianázorumaloletéhosaponecháva

na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Je
pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať
predstavyanázorymaloletéhodieťaťaotom,čojeprenehozadanejsituácievhodnéačonie(uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci III.ÚS 707/04, IV.ÚS 288/04, III.ÚS 2150/07, I.ÚS 3082/10). Nemožno totiž
pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené

skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia
súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci I.ÚS 268/02).

40. Z uvedeného vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní
nehodnotí ako každý iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t.j. neznamená to, že ho do rozhodnutia

nekriticky preberie. Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí
korešpondovať so zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže
byť aj v rozpore (rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci
zdôraznil, že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší
záujem dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.

41.Jepotrebnésiuvedomiť,ženázordieťaťajelenjednýmzkritériíhodnoteniajehonajlepšiehozáujmu,
od ktorého sa odvíjajú rozhodnutia súdov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých. Malo by byť vždy
povinnosťou súdu skúmať dôvody odmietavého postoja dieťaťa voči jeho vlastnému rodičovi. Rodinné
väzby sú tie najsilnejšie, nie je preto možné ignorovať pretrvávajúci stav vo vzťahoch medzi rodičmi a

maloletými deťmi.

42. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol potrebu podrobiť mal. V. výsluchu
pred súdom tak, ako to navrhovala matka. Jeho názor k otázke stretávania sa s otcom bol zistený
prostredníctvom kolízneho opatrovníka, aj osobou znalca, a súd prvej inštancie aj odvolací súd sa s

ním oboznámil.

43. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov,
že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodoborodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti
snažil prianie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č.
18249/02,bod58.),pričomúlohousúdovjetútomanipuláciu,pokiaľmožnonejakýmspôsobomodstrániť

a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou.

44. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku I. o spôsobe asistovaného styku mal. V. a otca, nakoľko je to v najlepšom záujme mal. dieťaťa.

45. Matka podala odvolanie aj voči výroku III. rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť rodičom
a maloletému dieťaťu podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T., po dobu piatich mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku. Nerozumie záveru súdu, že výchovné opatrenie bude plniť ochrannú funkciu. S ohľadom na
správanie sa otca matka nemá žiaden záujem na nariadenom odbornom poradenstve, je to nútenie
matky a maloletého ku komunikácii s otcom, tento výrok je absolútne nevykonateľný, navodzuje stav

právnej neistoty.

46. Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že znalec v znaleckom posudku č. XX/.XXXX poukázal,
že: ...„Schopnosť vzájomnej komunikácie rodičov je rozvrátená, že mediácia rodičov či intenzívna
psychologická pomoc pre maloletého a jeho rodičov, by bola užitočná . Uvedené však naráža na

nezáujem minimálne na strane matky maloletého a na malú angažovanosť otca maloletého. Pre zdravý
vývin po psychickej stránke maloletého je dôležité, aby obaja rodičia kompenzovali svoje slabé stránky,
a tak nezaťažovali svojho syna či už dôsledkami najmä ľahkovážnosti a sklonu k rezignácii (otec) alebo
labilityanedôverčivosti(matka).Mal.V.túžipozmierenírodičov,prajesibyťrodičmiprijímaný.Negatívne
informácie o svojom otcovi má veľmi pravdepodobne od svojej matky. Konflikt s otcom emočne zaťažuje

jeho mamu a ma potrebu ju chrániť. Voči svojmu otcovi prežíva intenzívny nespracovaný hnev, strach a
výrazný emocionálny odstup. Myslí si, že jeho otec sa s ním nechce stretávať. Od svojej matky vie, že
jeho otec je klamár, zlodej a gambler, a že nemá o neho záujem. Aktuálne odmieta akýkoľvek kontakt s
otcom. S otcom si spája nenávisť, zbytočný zmätok v rodine, myslí si, že ho otec nemá dosť rád. Zároveň
v jeho prežívaní sú prítomné znaky túžby po obnovení vzťahu s otcom.“

47. Z vyššie uvedených informácií zistených znalcom vyplýva, že k obnove komunikácie rodičov
ohľadom výchovy mal. V., a tiež k obnove vzájomného rešpektu jedného rodiča voči druhému rodičovi,
bez odbornej pomoci nedôjde. Účelom výchovného opatrenia uloženého mal. V. je zvládať vzájomnú
nekomunikáciu rodičov a pomôcť pri obnove vzájomných vzťahov matka - otec - dieťa na základe

vysloveného názoru mal. V..

48. Keďže rodičia nezvládajú vzájomnú komunikáciu ohľadom výchovy mal. V., absolvovaním
asistovaného styku medzi synom a otcom, tiež realizáciou odborného poradenstva nariadeného rodičom
a mal. V. súdom, dôjde priamo k zisteniu názoru mal V., či sa chce stretávať so svojím otcom. Zároveň

bude mať otec priestor podrobne komunikovať svoju predstavu synovi a jeho matke o spôsobe a
metódach obnovy vzájomného vzťahu medzi synom a otcom, a to za priamej podpory a pomoci
odborného personálu psychosociálneho centra a psychológov referátu poradensko-psychologických
služieb.

49. Dôležitou a závažnou skutočnosťou však pre oboch rodičov je potreba nastolenia slušnej
komunikácie bez slovných konfliktov, citových vydieraní a bez toho, aby mal. V. bol akýmkoľvek
spôsobom zapájaný do takýchto konfliktov. Zdôrazniť treba, že ak sa naučia rodičia komunikovať o
potrebách dieťaťa a akceptovať druhého rodiča, je odvolací súd presvedčený, že dajú aj svojmu synovi
do života veľmi dôležitý a jasný signál, že vzniknuté ťažkosti vzájomne vyriešili, prijali vlastný podiel

zodpovednosti nájsť riešenie. A v neposlednom rade nezničia puto svojho dieťaťa, ktoré nepochybne
obaja milujú, k jednému z nich. Ak mal. V. získa pravdivé informácie od obidvoch rodičov, ktoré následne
spracuje a vyhodnotí za pomoci odborníkov, určite vysloví svoj jasný názor na to, či k otcovi postupne
nadobudne rovnaký vzťah ako má k matke alebo nie.

50. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale
aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť
obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.51. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z.
Zákona o rodine).

52. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom
spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na

zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37 Zákona o rodine), ako aj na
zmenurozhodnutiaozverení,atoajbeznávrhu.Pokiaľpreferenčnýrodičsvojnegatívnypostojnezmení,
ani v dôsledku intervencií kolízneho opatrovníka maloletého, či poskytovanému odbornému poradenstvu
zo strany referátu poradensko-psychologických služieb, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho
výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Vytvára totiž možnosti
a podmienky pre to, aby dieťa bolo vychovávané v ovzduší nepriateľskom voči druhému rodičovi,

manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované (jeden rodič je benevolentnejší
než druhý, nejednotnosť vo výchove mal. dieťaťa a pod.). Žiadna z týchto výchovných metód nemôže
napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

53. Dôležitú úlohu v tomto prípade by mal aj zohrať kolízny opatrovník, ktorého úlohou je chrániť záujem

maloletého dieťaťa tak, že po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a priebeh, zasiela
súdu správu či došlo k splneniu jeho účelu, resp. môže navrhnúť aj jeho predĺženie či navrhnúť iné
výchovné opatrenie.

54. Následne bude úlohou súdu prvej inštancie zhodnotiť, či nariadené výchovné opatrenie, tak vo

vzťahu rodičov navzájom, ako aj vo vzťahu rodičov k mal. V., bolo realizované v požadovanom rozsahu,
či účel výchovného opatrenia bol naplnený, a či požadované výsledky boli dosiahnuté. Rovnako bude
na zvážení súdu prvej inštancie, či bude potrebné aj naďalej pokračovať v poskytovaní odbornej pomoci
rodičom a mal. V., a či je potrebné opätovne nariadiť to isté alebo iné výchovné opatrenie. Závery
vyplývajúce z poskytnutej odbornej pomoci (ktorý z rodičov ako spolupracuje, ktorý z nich si uvedomuje

dôležitosť druhého rodiča v živote mal. dieťaťa) budú rovnako slúžiť na zistenie a vyhodnotenie
rodičovskej zodpovednosti.

55. Matka namietala, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie skôr ako vypočul otca
maloletého dieťaťa. Odvolací súd argumentuje, že podľa § 35 CMP je súd povinný zisťovať skutočný

stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný
stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností
a právom chránených záujmov. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V zmysle citovaných ustanovení je
teda na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy vykoná a v akom poradí. Podľa názoru odvolacieho súdu súd

prvej inštancie sa rozhodol nariadiť znalecké dokazovanie aj na základe tej skutočnosti, že uznesením
zo dňa 19.11.2019 sp. zn. 43 P/1/2018 uložil účastníkom konania povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR T. po dobu troch mesiacov.
Dôvodom na uloženie výchovného opatrenia boli narušené vzťahy rodičov a ich neschopnosť pozitívne
komunikovať o výchove, rodičovských právach a povinnostiach voči mal. V.. Voči tomuto uzneseniu

podala odvolanie matka maloletého. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. Kolízny
opatrovník však v správe súdu uviedol, že nariadené výchovné opatrenie nespĺňa svoj účel, nakoľko sa
nepodarilo nadviazať spoluprácu s matkou maloletého.

56. Otec podal odvolanie len proti výroku II. rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu

prvej inštancie, že otec nepreukázal, že by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej škody alebo inej
ujmy v zmysle § 233 CSP, preto výrok II. rozsudku potvrdil ako vecne správny. Sám otec v odvolaní
priznal, že v posledných rokoch nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by vzbudzovala pocit, že má záujem o
vzťah so svojím synom. Zdôvodnil to tým, že na základe prístupu matky vnútorne rezignoval a čakal
na rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žiadne rozhodnutie súdu nesupluje

aktivitu a iniciatívu rodiča, ktorého povinnosťou je starať sa o potreby a záujmy svojho maloletého
dieťaťa. Je povinnosťou a zodpovednosťou rodiča vybudovať si osobný vzťah s dieťaťom napriek tomu,
že nežije s jeho matkou v spoločnej domácnosti.57. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo výrokoch I., II., III., IV. s upresnením, že otec je povinný
uhrádzať všetky poplatky súvisiace s asistovaným stykom, postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP

v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle § 55 CMP.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).