Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333498
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123333498.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja
a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava-Ružinov,IČO:35724803,zast.:Advokátska
kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255
739, proti žalovanému: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., o zaplatenie 10.590,51 EUR s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16Csp/124/2023-177
zo dňa 29. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov

konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 10.590,51 EUR s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odvodzoval na tom skutkovom základe,
že nadobudol uplatnenú pohľadávku od postupcu - Československá obchodná banka a. s. (ďalej
len „banka“). Pohľadávka vznikla zo zmluvy uzatvorenej medzi bankou ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom. V dôsledku toho, že žalovaný neplnil splátky riadne a včas, došlo k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Prvoinštančný súd považoval za
nesporné, že žalovaný, ako dlžník uzatvoril s bankou ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 16.01.2018 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 19.250 EUR, s
mesačnou splátkou k 19. dňu v mesiaci v sume 248,46 EUR, úrokom vo výške 5,50% ročne, počtom
splátok 96, celkovou čiastkou na zaplatenie v sume 23.847,54 EUR. Rovnako v konaní nebolo sporné

ani to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením splátok. Banka vyzvala žalovaného výzvou na zaplatenie
dlžných splátok listom zo dňa 21.06.2021 a následne listom dňa 21.08.2021 vyhlásila predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 19.08.2021 (ďalej len „oznámenie“). Zároveň v tomto liste vyzval žalovaného na
zaplatenie celého dlhu v sume 10.895,88 EUR vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov.

3. Okresný súd vykonaným dokazovaním a právnym posúdením považoval žalobu za nedôvodnú.

Nakoľko žalobcom nebola banka ako pôvodný veriteľ, tak prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal
otázkou posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na to skúmal, či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky zo strany banky na žalobcu zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Konštatoval,
že v zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 musí výzva podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách obsahovať konkrétnu špecifikáciu pohľadávky banky. Uviedol, že v oznámení
banky nebolo konkrétne špecifikované, z čoho nárok pozostáva, nakoľko v ňom bolo uvedené, že

žalovaný je povinný zaplatiť sumu 10.895,88 EUR vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov, ktorých
výška nebola zistiteľná. Okresný súd tak oznámenie banky nepovažoval za dostatočne určité skrzspotrebiteľský charakter právneho vzťahu. Poukázal na to, že žalobca si v žalobe uplatnil istinu v sume
10.590,51 EUR (poznámka: správne malo byť istinu 10.570,51 EUR + 20 EUR neuhradené poplatky) +
zmluvné úroky 878,38 EUR a pevný úrok z omeškania v sume 582,61 EUR, čo spolu predstavuje sumu

12.050,99 EUR (poznámka: správne malo byť 12.051,50 EUR). Dospel pritom k záveru, že žalobca v
spore nepreukázal, že banka zaslala žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu, avšak po
oznámení predčasnej splatnosti, konkrétnu výzvu, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti
svojho záväzku. Okresný súd bol toho názoru, že bolo potrebné vykladať oznámenie o predčasnom
zosplatnenie úveru ako celok a nie čo bolo primárnym cieľom výzvy a sekundárnym cieľom výzvy.

Vzhľadom na to bolo možné posúdiť, že oznámenie o predčasnej splatnosti úveru obsahovalo aj výzvu
na zaplatenie dlhu. Uviedol, že v zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/165/2022
však výzva banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí obsahovať konkrétnu špecifikáciu
pohľadávky banky. V oznámení banky nebolo konkrétne špecifikované, z čoho nárok pozostáva. Bolo
v ňom uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 10.895,88 EUR vrátane príslušenstva (akého, v
akej výške nebolo zistiteľné) a prípadných poplatkov (akých z akého titulu a v akej výške rovnako nebolo

definované). Okresný súd tak túto výzvu banky nepovažoval za dostatočne určitú skrz spotrebiteľského
charakteru právneho vzťahu. Z tohto dôvodu považoval postúpenie uplatnenej pohľadávky z banky na
žalobcu za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, a keďže z neplatného právneho úkonu nemohli nastať
právne účinky s tým spojené, žalobca tak nebol v spore nositeľom hmotnoprávneho nároku zo zmluvy.
Okresný súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

4. Žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) nepriznal z dôvodu, že mu v konaní žiadne nevznikli.

Odvolanie

5. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie,
resp., aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa posúdenia splnenia
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý bol podľa názoru žalobcu prekonaný a nesprávny.
Uviedol, že v konaní doložil súdu prvej inštancie upomienku zo dňa 29.03.2021, výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 06.04.2021, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 06.05.2021,

o ktorých doručení nemal okresný súd pochybnosti. Taktiež predložil aj poslednú výzvu na úhradu
pohľadávky zo dňa 21.06.2021, ktorej doručovanie do dispozičnej sféry žalovaného bolo preukázané
prostredníctvom poštovej obálky a aj oznámenie. Mal za to, že tieto výzvy preukazovali splnenie
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa zákona o bankách. Bol toho názoru, že nebolo
potrebné, aby veriteľ realizoval súvislosti so splatením a postúpením pohľadávky dve samostatné výzvy

(jedno podľa § 565 OZ, respektíve § 53 ods. 9 a OZ a druhú podľa § 92 zákona o bankách), t. j.
postačuje aj len jediná výzva. V tomto smere poukázal a citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu sp.
zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 a sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.02.2024. Podľa názoru
žalobcu výzvou zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto

adresovaného jednostranného právneho úkonu. V konaní bolo zároveň nesporne preukázané, že
žalovaný túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej výzvy mal, keďže doručovanie
bolo nesporné a preukázané priloženou poštovou obálkou zaslanou na zmluvnú adresu dlžníka. Na
základe týchto skutočností žalobca považoval napadnutý rozsudok a v ňom uvedené závery súdu prvej
inštancie za zmätočné a nesprávne. Zastával názor, že žaloba je dôvodná a preukázaná v celom

uplatnenom rozsahu a žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Právne posúdenie odvolacím súdom

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Právny vzťah medzi bankou a žalovaným vznikol na základe zmluvy. Následne zmluvou o postúpení

pohľadávok uzatvorenou medzi bankou a žalobcom malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z predmetnej
zmluvy na žalobcu. Súd prvej inštancie založil právny názor na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu na obsahu listiny s názvom Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa
21.08.2021 (ďalej len „oznámenie“), ktorú žalovaný podľa doručenky pripojenej k tomuto dokumentu
neprevzal v odbernej lehote. Okresný súd sa po prijatí záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu nezaoberal ostatnými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu. Odvolaciemu súdu tak postačovalo pre

rozhodnutie o odvolaní žalobcu zhodnotiť, či súd prvej inštancie z vykonaného dôkazu obsahom tejto
listiny dospel k správnym skutkovým zisteniam, a či vec správne právne posúdil.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je
veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere

podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní

klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s právnym posúdením veci, ani s jeho výkladom
rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci 9Cdo/165/2022 vo vzťahu ku konkrétnej špecifikácie sumy.

Odvolací súd poukazuje na to, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 po
námietkach dovolateľa, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neustanovuje osobitné náležitosti
výzvy banky a že súdy nižších inštancií nejednotne posudzujú obsahové náležitosti písomnej výzvy
banky klientovi pred postúpením pohľadávky a v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú rôzne,
čo narúša princíp právnej istoty, na otázku, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému

postúpeniupohľadávkybankyvočiklientovisodkazomnajudikátR60/2018zdôrazňujúcjehoaktuálnosť
s tým, že nie je vzhľadom na znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách namieste vyžadovať, aby výzva banky
adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahovala ďalšie osobitné náležitosti
než tie explicitne vyjadrené, odpovedal, že banka je povinná tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal

v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Zákon ale pre výzvu v zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách neustanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Ak banka klienta/
dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto
písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a
následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho

peňažného záväzku. Z výzvy nemusí výslovne vyplývať informácia o možnosti postúpiť pohľadávku,
musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú
má dlžník uhradiť. Dovolací súd poukázal na to, že túto otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn.
7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona obankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva
dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Neakceptovanie takejto výzvy súdom vyhodnotil dovolací súd vo
veci sp. zn. 9Cdo/165/2022 ako nesprávne právne posúdenie veci. Zo záveru formulovaného dovolacím

súdom v bode 41 uznesenia sp. zn. 9Cdo/165/2022 jednoznačne vyplýva, že výzvou v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu,
že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného
právneho úkonu, ak toto oznámenie zároveň obsahovalo výzvu na úhradu dlhu. Nevyžaduje sa teda,
aby oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti obsahovalo presnú špecifikáciu sumy rozdelenú na

istinu a príslušenstvo, ale postačuje len výzva na zaplatenie presne uvedenej nesplatenej časti úveru
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

13. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musia byť kumulatívne
splnenétedalendvepodmienky,atoa)dlžníkbolpísomnevyzvanýzostranybanky,abyzaplatilsvojdlh,
b) aj napriek písomnej výzve je dlžník v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu.

Postúpenie pohľadávky v rozpore s týmito podmienkami by predstavovalo absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 OZ. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 92 ods. 8 zákon bankách neustanovuje
vo vzťahu k výzve žiadne osobitné náležitosti. Pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať, resp. informovať dlžníka na skutočnosť, že

po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená pohľadávku postúpiť na inú osobu. Ak
teda banka vyzve dlžníka na úhradu presne špecifikovanej sumy pohľadávky (majúc na mysli výšku
zosplatneného úveru – istina a príslušenstvo), možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred
postúpením, od doručenia ktorej musí uplynúť aspoň 90 kalendárnych dní. Z výzvy nemusí vyplývať
upozornenie o postúpení pohľadávky v prípade jej neuhradenia. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ak jej obsahom je
výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30. 06. 2022).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní predložil oznámenie, ktorým banka vyzvala žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10.895,88 EUR vyčíslenej ku dňu 19.08.2021. S ohľadom už
na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že predmetné oznámenie má náležitosti výzvy podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalšou podmienkou je nepretržité omeškanie dlžníka od doručenia
oznámenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách viac ako 90 kalendárnych dní. V danom prípade
nebolo žalovanému vyhlásenie doručené, nakoľko si ho tento nemal prevziať v odbernej lehote. Na

základe uvedeného je tak bezpochyby zrejmé, že ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky,
(september 2022) bezpochyby uplynula 90 dňová lehota, počas ktorej bol žalovaný naďalej v omeškaní
čo i len s časťou svojho záväzku. Je tak možné konštatovať, že v danom prípade by mohli byť splnené
obidve zákonné podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd je toho názoru,
že oznámenie obsahovalo dostatočne špecifikovanú pohľadávku, ktorá bola následne aj predmetom

zmluvy o postúpení, pričom zákon nevyžaduje, aby v oznámení bola presne vyšpecifikovaná suma
nároku, ktorý si banka uplatňuje na zaplatenie, ktorej výšku uvádza ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti.

15. Na základe uvedeného v predchádzajúcej časti odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že súčasťou

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.08.2021 je výzva na úhradu konkrétnej
výšky dlhu žalovaného, ktorá spĺňa formálne podmienky výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

16. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vec
opätovne prejednať, pričom sa bude v prvom rade zaoberať, či písomnosti (výzva aj oznámenie) bolo
možné považovať za doručené do dispozičnej sféry žalovaného, nakoľko adresa žalovaného uvedená
v zmluve nekorešponduje s adresou, na ktorú boli žalovanému tieto listiny zasielané. Z obsahu spisu
totiž nevyplýva, že by banka disponovala inou adresou na doručovanie písomnosti, resp. že by banke

bola ohlásená zmena adresy žalovaného. Následne sa bude prvoinštančný súd zaoberať otázkou, či
zo strany banky došlo k účinnému zosplatneniu úveru, pričom v tomto smere odvolací súd poukazuje
na aktuálnu rozhodovaciu činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5 Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024,resp. aj 6 Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, ktoré sa týkajú náležitosti výzvy, čo okresný súd v novom
rozhodnutí taktiež posúdi, prípadne sa vysporiada s ďalšími dôkazmi, ktoré strany predložia v spore do
skončenia dokazovania, pričom svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 220 CSP. V novom

rozhodnutí vo veci samej rozhodne okresný súd v rámci rozhodovania o trovách konania podľa § 396
ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho súdu.

17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.