Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203579
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622203579.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu : A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/X, C. D.,
zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš,
IČO : 42391059, proti žalovaným: 1.) D. D., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, C. D. a 2.) D.
D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. F. G. B. XXXX/XX, C. D., ktorý žalovaný v 2. rade je zastúpený
JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035, o určenie

vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške tento náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 7. 12. 2022 bola na tunajší súd doručená žaloba zo 7. 12. 2022, v ktorej sa žalobca domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 v pomere k celku
pod por. č. 7 k pozemku parc. reg. „C“ evidovanému na katastrálnej mape pod parc. č. KN 101, o výmere
2.519 m2, orná pôda, zapísanému v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš,
katastrálnom odbore, okr. Liptovský Mikuláš, obec Vlachy, kat. ú. H. na LV č. XXX je žalovaný v 1. rade.
Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. ú. H., obec H., okr. Liptovský Mikuláš, a to pozemku reg.
„C“ parc. č. KN 101. o výmere 2. 519 m2, orná pôda, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu
je 1 a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade je 1. Žalovaný v 2. rade nadobudol
svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným
v 2. rade v právnom postavení obdarovaného a žalovaný v 1. rade v právnom postavení darcu. Vklad
tohto (spolu) vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (na základe uvedenej darovacej zmluvy)

v prospech žalovaného v 2. rade bol povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom 27.10.2022, a to v konaní vedenom pod č. V 353/2021. Žalovaný v 1. rade ako právny
predchodca žalovaného v 2. rade, nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na základe kúpnej
zmluvy z 1. 2. 2018 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade v právnom postavení kupujúceho a I.
J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. L. XXX/X, C. D. v právnom postavení predávajúceho. Vklad
(spolu) vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (na základe tejto kúpnej zmluvy) v prospech

žalovaného 1. rade bol povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom 20. 2.
2018, a to v konaní vedenom pod č. V 379/2018. Žalovaný v 1. rade pritom nadobudol v roku 2018
svoj spoluvlastnícky podiel bez vedomia žalobcu, nakoľko právny predchodca žalovaného v 1. rade
- I. J. si nesplnil voči žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi povinnosť uskutočnenia ponuky na
uplatnenie predkupného práva pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na uvedené
predchádzajúci spoluvlastník - I. J. prevodom tohto spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaného

v 1. rade porušil predkupné právo žalobcu. Nakoľko I. J. prevodom spoluvlastníckeho podielu na
žalovaného v 1. rade porušil predkupné právo žalobcu, zaslal žalobca 3. 6. 2020 žalovanému v 1.rade výzvu, kde ho vyzval, aby mu v lehote 5 dní od doručenia výzvy vykonal ponuku na predaj jeho
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1, a to za rovnakých podmienok, za akých tento podiel nadobudol
od I. J. na základe kúpnej zmluvy. Táto výzva bola žalovanému v 1. rade doručená 4.6.2020, avšak

tento na predmetnú výzvu nijako nereagoval. Nakoľko žalovaný v 1. rade nerešpektoval výzvu na
uskutočnenie ponuky na predaj, podal žalobca (spolu s H. J. ako ďalším podielovým spoluvlastníkom
predmetného pozemku) žalobu na Okresný súd Liptovský Mikuláš o nahradenie prejavu vôle. Táto
žaloba bola podaná na tunajší súd 27. 1. 2021, pričom konanie o nej bolo následne vedené pod sp.
zn. : 6C/1/2021. Zároveň žalobca podal na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor návrh

na zápis poznámky (podľa § 38 katastrálneho zákona) o prebiehajúcom súdnom konaní o nahradenie
prejavu vôle, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. : 6C/1/2021, ktorá bola na list vlastníctva aj
zapísaná. Žalobca tiež podal 17. 2. 2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo
tunajším súdom nariadené uznesením č. k. : 6C/1/202 - 37, pričom v rámci tohto neodkladného opatrenia
sa žalovanému v 1. rade uložilo, aby až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. : 6C/1/2021, nenakladal s predmetným spoluvlastníckym podielom, a to prevodom

vlastníckeho práva na tretie osoby, vrátane blízkych osôb, zabezpečovacím prevodom práva a ani
zriadením záložného práva. Následne rozsudkom tunajšieho súdu z 3. 8. 2021, č. k. : 6C/1/2021-100,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. 9. 2021 v spojení s opravným uznesením z 22. 9.
2021, č. k. : 6C/1/2021 - 124 z 30. 9. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 26. 10.
2021, bol nahradený prejav vôle žalovaného v 1. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným

v 1. rade ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim č. 1 (a pánom B. J. ako kupujúcim č. 2.)
Napriek tejto podanej žalobe a obmedzujúcej poznámke o prebiehajúcom súdnom konaní na liste
vlastníctva žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzatvorili po podaní tejto žaloby na súd darovaciu
zmluvu, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalovaného
v 2. rade, a následne tiež 1. 2. 2021 podali na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor

návrh na povolenie vkladu (spolu)vlastníckeho práva, pričom toto konanie o povolenie vkladu bolo
vedené pod č. V 353/2021. Žalobca následne vyslovil názor, že vyššie uvedené konanie zo strany
žalovaného v 1. rade je obchádzaním zákona, navyše je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Z konania
žalovaných je totiž nepochybné, že po podaní žaloby na súd úmyselne vykonali úkony s cieľom zmariť
samotný účel konania, t. j. vymoženie nároku z porušeného predkupného práva. Žalovaný v 1. rade

si uvedomoval, že v predchádzajúcim konaním došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu (ako
aj ďalšieho podielového spoluvlastníka B. J.), keď previedol takto nadobudnutý spoluvlastnícky podiel
na blízku osobu, aby zmaril hmotnoprávny nárok žalobcu vyplývajúci z § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, keďže nároku na nahradenie prejavu vôle sa možno domáhať len voči tej osobe, ktorá v
dôsledku porušenia predkupného práva nadobudla spoluvlastnícky podiel k veci. V prípade, ak táto

osoba následne prevedie spoluvlastnícky podiel na blízku osobu (bez povinnosti uskutočniť ponuku na
uplatnenie predkupného práva ostatným spoluvlastníkom) poškodená osoba nemá žiadnu možnosť na
uplatnenie nároku vyplývajúceho z porušeného predkupného práva. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. Darovacia zmluva, ktorou žalovaný v 1. rade daroval predmetný

spoluvlastnícky podiel žalovanému v 2. rade je preto podľa žalobcu absolútne neplatná z vyššie
uvedených dôvodov. Vzhľadom na uvedené sa žalobca touto žalobou domáhal, aby súd v súlade s §
137 písm. c) CSP určil, že vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu je žalovaný v 1. rade.

2. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. : 6C/1/2021 súd zistil, že 27. 1. 2021 podali žalobca

(vo veci vedenej pod sp. zn. : 21C/69/2022) spolu s H. J., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XX, H. (ako
žalobcovia) na tunajší súd žalobu z 27. 1. 2021, smerujúcu voči žalovanému v 1. rade (vo veci vedenej
pod sp. zn. : 21C/69/2022) ako jedinému žalovanému, ktorej bola následne priradená na tunajšom súde
sp. zn. : 6C/1/2021, v ktorej sa domáhali rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného
v 1. rade k uzavretiu kúpnej zmluvu so žalobcom a H. J., teda toho, že žalovaný v 1. rade uzatvára so

žalobcom a H. J. kúpnu zmluvu v znení uvedenom v žalobnom petite uvedenej žaloby, ktorej predmetom
bol spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísanom na LV č. XXX, kat. ú. H., obec Vlachy, okr. Liptovský
Mikuláš, reg. „C“ parc. č. 101, o výmere 2.519 m2, orná pôda, o veľkosti 1 za kúpnu cenu 260 eur.
Dňa 3. 8. 2021 Okresný súd Liptovský Mikuláš v tejto veci vyhlásil rozsudok č. k. : 6C/1/2021-100,
ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 9. 2021 v spojení s opravným uznesením tunajšieho súdu č. k.

6C/1/2021-124 z 22. 9. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 10. 2021, a ktorými rozhodnutiami sa
tak právoplatne rozhodlo v zmysle podanej žaloby.3. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CSP“) ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

4. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

5. Existencia prekážky právoplatnej rozhodnutej veci podľa § 230 CSP je neodstrániteľným nedostatkom
procesnej podmienky, pre ktorý musí byť konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastavené.

6. Žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP je žaloba, ktorou sa žalobca v žalobnom petite
domáha zaplatenia určitej peňažnej sumy alebo splnenia inej ako peňažnej povinnosti, pričom takouto
nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, vydať, vypratať, resp. niečo vykonať. Rozsudky
ukladajúce povinnosť prejavu vôle (podľa § 229 CSP) sú pritom rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť
uzavrieť nejakú zmluvu alebo uskutočniť nejaký právny úkon, teda ukladajú povinnosť niečo vykonať,

a preto aj v žalobách, v ktorých sa žalobcovia domáhajú takýchto rozsudkov, ide o žaloby na plnenie.

7. Právo oprávneného subjektu domáhať sa nahradenia vyhlásenia vôle povinnej osoby súdom sa
uplatňujevsporovomcivilnomkonaní,atoprostredníctvomklasickejžalobynaplnenie.Nejdeoosobitný
typ žaloby, ani o osobitný typ konania (k tomu viď aj komentár k Občianskemu zákonníku I, C. H. BECK,

rok 2019, 2. vydanie, str. 482, autori : Števček a kol.)

8. Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie vytvára prekážku veci právoplatne
rozhodnutej (res iudicata) vo vzťahu k žalobe o určenie práva, ak otázka, či tu právo je alebo nie je bola,
resp. musela byť posudzovaná pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 3Cdo 42/2006, ktoré je uvádzané aj v prehľade v súčasnosti
aplikovateľnej judikatúry, v rámci komentára k Civilnému sporovému poriadku, C. H. BECK, rok 2016,
autori : Števček a kol., na str. 509, pričom v tomto smere súd poukazuje tiež na názor slovenskej právnej
vedy uvedený na str. 501 uvedenej publikácie.)

9. Otázka existencie, resp. neexistencie (spolu) vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k predmetnému
podielu pritom musela (mala) byť v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 6C/1/2021 ex
offo (aj bez návrhu strán) súdom skúmaná, pretože súd by nemohol zaviazať na uzavretie kúpnej
zmluvy (v pozícií predávajúceho) osobu, ktorá nie je vlastníkom predmetného podielu (osobu ktorá nie je
pasívne vecne legitimovaná). Vecnú legitimáciu totiž musí súd vždy skúmať ex offo, teda aj bez návrhu

protistrany (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. : 2Cdo/205/2009 alebo nález
Ústavného súdu SR z 12. 12. 2017, sp. zn. : I. ÚS/407/2016.) Darovacia zmluva medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 2. rade z 29. 1. 2021, od ktorej žalobca (posudzujúc ju ako absolútne neplatnú)
odvodzoval svoj žalobný nárok na určenie, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom predmetného podielu,
pritombolauzatvorenáatiežajvklad(spolu)vlastníckehoprávaktomutopodieluvprospechžalovaného

v 2. rade (na základe tejto zmluvy) bol povolený, ešte v priebehu konania vedeného pod sp. zn. :
6C/1/2021,atedasúdkonajúcivovecisp.zn.:6C/1/2021muselexoffo(ajbeznávrhustrán)posudzovať
(aj) otázku, či bol žalovaný v 1. rade v čase vyhlásenia rozsudku vlastníkom tohto podielu (a v rámci
toho tiež ex offo skúmať existenciu dôvodov absolútnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy), aby nedošlo
k neprípustnému stavu, keď vyhlási rozsudok, ktorým by zaviazal osobu, ktorá nevlastní spoluvlastnícky

podiel na to, aby ho predala inej osobe.

10. Vzhľadom na uvedené možno mať za to, že právoplatne rozhodnutá vec tunajšieho súdu vedená pod
sp. zn. : 6C/1/2021 vytvára vo vzťahu k aktuálne prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. : 21C/69/2022
prekážkuprávoplatnerozhodnutejveci(resiudicata)podľa§230CSP,ktorápredstavujeneodstrániteľný

nedostatok procesnej podmienky, a preto súd musel podľa § 161 ods. 2 CSP rozhodnúť o zastavení
konania o tejto určovacej žalobe.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP súd musí kedykoľvek počas konania (až do jeho právoplatného skončenia)
prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky.)

Preto súd musel prihliadnuť na zistený neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (res iudicata)
aj v štádiu po tom, ako na pojednávaní konanom 14. 9. 2023 vyhlásil dokazovanie za skončené s tým,
že odročil pojednávanie už len na účely vyhlásenia rozsudku.12. Uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP je
uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, a preto ním súd nie je podľa § 237 ods. 2 CSP viazaný.
Pokiaľ súd pri príprave rozhodnutia dospeje k záveru, že je potrebné zrušiť uznesenie o odročení

pojednávania na vyhlásenie rozsudku, môže tak urobiť (viď aj komentár k CSP, C. H. BECK, rok 2016,
autori : Števček a kol., str. 809.)

13. V prejednávanej veci na pojednávaní 14. 9. 2023 nedošlo formálne k vyhláseniu uzneseniu
o odročení pojednávania na účely vyhlásenia rozsudku, súd prítomným len oznámil, že sa pojednávanie

odročuje na účely vyhlásenia rozsudku spolu s uvedením dátumu a času, kedy má byť tento rozsudok
verejne vyhlásený. Vzhľadom na to opomenutie vyhlásenia (formálneho) uznesenia, tak súd v tomto
uznesení, ktorým sa zastavuje konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, už osobitným
výrokom súčasne nemohol rozhodovať aj o zrušení uznesenia o odročení pojednávania na účely
vyhlásenia rozsudku, keďže také vydané nebolo.

14. Súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mal za to, že žalobca bol ten, kto procesne zavinil zastavenie tohto
konania, keďže v tejto veci podal žalobu, hoci konaniu a rozhodnutiu o tejto žalobe bránila prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, v ktorej bol sám stranou sporu, a teda mal o nej vedomosť. Súd podľa
§ 262 ods. 2 CSP súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský
Mikuláš.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.