Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422201620
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4422201620.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcov: I.) A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, II.) E. A. F., G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. - H., A. I. XXXX/XX, III.) E. A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. G., G. XXX, Česká republika a IV.) E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., K. XXX, všetci zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o., Podzámska 32, Nové
Zámky, IČO: 53344294, proti žalovanému: Mesto Šurany, Námestie hrdinov 1, Šurany, IČO: 00309311,
zast. JUDr. Jozef Jesenič, advokát, Bratislava, Tomášikova 5/B, IČO: 50519174, o určenie vlastníckeho
práva a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v I. –IV. rade sa svojou žalobou voči žalovanému domáhajú určenia, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v kat. území C., zapísané na LV č. X ako parc. č. 3954/5 v podiele 1 patrí do dedičstva
po J. B., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a ktorého sú ony dedičkami a určenia, že zostatok tohto podielu
( 1 ) je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v II. rade a tiež toho, aby súd určil, že parc. č. 3417/4
vedená na LV č. XXXX pre kat. územie C. je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Argumentovali tým,
že zámenná zmluva č. 14 uzavretá dňa 11.7.2008 je neplatná a to z dvoch dôvodov: 1/ preto, že

mestské zastupiteľstvo nedalo súhlas k zmluvnému prevodu, ktorý sa vyžadoval podľa zákona, keď
prerokovaloibazámerozámenepozemkovab/preneurčitosťzmluvyanemožnosťjejplneniazhľadiska
predmetu,pretožetakýdruhpôdymestozameniťnemohlo.Pretobypodľažalobcovmalodôjsťkvydaniu
plnenia, ktoré na základe nej strany sporu obdržali ( navráteniu vlastníctva do pôvodného stavu – určeniu
vlastníkov podľa toho ) a žiadali určiť, že parcela 3954/5 preto patrí do dedičstva po J. B..

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uvádzal, že mestské zastupiteľstvo žalovaného

uznesením č. 17/2008 schválilo bez pripomienok zámennú zmluvu, v ktorej boli nehnuteľnosti presne
špecifikované, nešlo o schválenie zámeru, ale schválenie zmluvy. Zákon o majetku obci nevyžaduje
dvojstupňové schválenie alebo schválenie presného znenia zmluvy a preto tvrdíme, že bolo v súlade
so zákonom aj v súlade s katastrálnym zákonom. V tejto súvislosti poukazujem na nález ústavného
súdu I ÚS 242/2007 a I ÚS 640/2014. Namietame, že by v čase schválenia tohto uznesenia mestom
neboli vypracované geometrické plány, pretože GO-plán č. 45/2008 bol vypracovaný 29.05.2008 a plán
č. 40/2008 dňa 03.6.2008. Pripúšťame že v čase rokovaní mohlo dôjsť k chybe v písaní tá sa však

nepremietla do chyby v zámennej zmluvy, právny úkon je jednoznačný a bez chyby. Žalobcovia resp. ich
právni predchodcovia zámennou zmluvou riadne predmetné nehnuteľnosti nadobudli, užívali a robia tak
dodnes. Tvrdíme, že je nezmysel, že by predmet plnenia neexistoval alebo že by plnenie bolo nemožné.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a výsluchom žalobcu
v III. rade zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. ( platnému ku dňu 31.10.2016 ) súd zistil, že vlastníkmi parcely C-
KN č. 34174/4 ( v podiele 1 k celku ) boli J. B. a E. A. F..

5. Z LV č. XXXX pre kat. územie C. ( platnému ku dňu 3.6.2020 ) súd zistil, že vlastníkmi parcely C-KN
č. 34174/4 ( v podiele 1 k celku ) boli B. A. ( ako dedič po J. B. ) a E. A. F..

6. Zo zámennej zmluvy č. 14/2008 zo dňa 14.7.2008 uzavretej medzi stranami sporu, súd zistil, že jej
predmetom bola zámena nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu a to tak, že parcela C-KN č. 3954/5
v celosti pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného a do vlastníctva J. B. a E. A. F. ( každému v
podiele 1 ) pripadla nehnuteľnosť C-KN č. 3417/4 ( obe v kat. území C. ) a to bez ďalšieho finančného
vyrovnania.

7. Z uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného č. 17/2008-Z zo dňa 30.6.2008 súd zistil, že ním
mestské zastupiteľstvo žalovaného prerokovalo návrh na zámenu nehnuteľností v kat. území C. medzi
Mestom Šurany a J. B. a A. F. a bez pripomienok rozhodlo schválilo zámenu nehnuteľností nasledovne:
A/ nehnuteľnosť vo vlastníctve mesta Šurany, zapísaná na LV č. X ako parc. E-KN č. 868, z ktorej sa

odčlenila parc. č. 3417/4 o výmere 10230 m2 sa zamení za nehnuteľnosť vo vlastníctve J. B. a A. F.
C-KN č. 3954/5 o výmere 10230 m2, ktorá bola odčlenená z parcely E-KN č. 2659/1 a to bez ďalšieho
finančného vyrovnania, B/ zadalo úlohu vyhotoviť zámennú zmluvu.

8. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 16D/1213/2016-63 zo dňa 25.1.2017 súd zistil, že aj

( okrem žalobkyne v I. rade ) žalobcovia v III. a IV. rade sú dedičmi po J. B., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX.

9. Zo zhodných vyjadrení strán sporu, ktoré si súd osvojil, má súd za preukázané, že žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 3954/5 zapísanej na LV č. X a žalovaný je výlučným vlastníkom
parc. č. 3417/4 zapísanej na LV č. XXXX (obe v kat. území C. ).

10. Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právnyúkon,ktoréhopredmetomjeplnenienemožné,jeneplatný.Právnyúkonniejeneplatnýprechyby
v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

11. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/90 Zb. ( účinnom v rozhodnom období ) obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady

hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

13. Podľa § 13 ods. 3, 4 zákona č. 369/90 Zb. ( účinnom v rozhodnom období ) starosta: a)
zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia, b)

vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým
osobám, d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným
poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu, Starosta je štatutárnym
orgánom obce v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce,
v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. ( účinnom v rozhodnom období ) obecné
zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec
povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu.

15. Nakoľko ide o žalobu podľa § 137 písm. c CSP je treba uviesť, že pokiaľ ide o naliehavý právny
záujem žalobcov na takejto určovacej žalobe, je treba uviesť, že v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhajú
svojho určenia za vlastníkov parc. č. 3954/5, v danom prípade sa žalobcovia domáhajú určenia svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré právo sa zapisuje do Katastra nehnuteľností SR, čím jepotom na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce
právo zaznamenané do katastra a týmto spôsobom má byť dosiahnutá zhoda medzi stavom právnym
a zapísaným v Katastri nehnuteľností SR. V časti konania, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenie, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom J. B., je ich naliehavý právny záujem daný tiež, nakoľko
z hľadiska predmetu konania konaním o určenie vlastníckeho práva poručiteľa, teda vyššie uvedené
platí obdobne.

16. Rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi

starostu a obecné zastupiteľstvo a pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou
obce,ktorúvytváraobecnézastupiteľstvoavyjadrujevosvojomuzneseníaprejavomvôleobcenavonok
starostom ako jej štatutárnym orgánom. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie sním aj v prípade, ak neboli schválené
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle
vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná),

právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť
alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny
úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán (starostu) a obecné
zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom.
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zmluvnom prevode nehnuteľného majetku obce nie je

autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší
ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne
účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne
v civilnom sporovom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým
účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľného majetku, ktorý vyžadoval rozhodnutie

obecného zastupiteľstva (daný prípad), musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych
(prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého
jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť
o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné
zastupiteľstvo nerozhodlo o schválení takéhoto zmluvného prevodu a prijaté uznesenie nebolo pojaté

do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym
úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.

17. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že dňa 11.7.2008 bola medzi J.
B. a E. A. F. na strane jednej a žalovaným na strane druhej uzavretá zámenná zmluva č. 14, ktorej

predmetom bola zámena nehnuteľností v ich vlastníctve a to tak, že parcela C-KN č. 3954/5 v celosti
pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného a do vlastníctva J. B. a E. A. F. ( každému v podiele 1 )
pripadla nehnuteľnosť C-KN č. 3417/4 ( obe v kat. území C. ) a to bez ďalšieho finančného vyrovnania.

18. Pokiaľ ide o námietku žalobcov v I. –IV. rade o tom, že mestské zastupiteľstvo nedalo súhlas k

zmluvnému prevodu, ktorý sa vyžadoval podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb., keď mestské
zastupiteľstvo prerokovalo iba zámer o zámene pozemkov, súd konštatuje, že táto námietka neobstojí
a to z nižšie uvedených dôvodov.

19. Nespornou v danom prípade zostáva požiadavka súhlasu obecného zastupiteľstva k prevodu

nehnuteľného vlastníctva obcou, ktorá jednoznačne vyplýva zo znenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona
č. 138/1991 Zb. (v znení účinnom v čase prevodu). Aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR
dospela k záveru, že bez schválenia právneho úkonu, ktorým sa nakladá s majetkom obce obecným
zastupiteľstvom, nevznikne prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu, ako bolo konštatované už vyššie. V tomto smere je však potrebné mať na zreteli, že

zákonodarca v právnej norme výslovne neuvádza, že k zmluvnému prevodu vlastníctva nehnuteľného
majetku obce sa vyžaduje predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva, zákonné ustanovenie
vyžaduje zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku schváliť obecným zastupiteľstvom. Preto
potom možno uzavrieť, že každý vyslovený súhlas obecného zastupiteľstva vo vzťahu k perfektnosti
právneho úkonu možno považovať za predchádzajúci.

20. Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec
záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto
rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Pokiaľobec ako žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a počas celého konania žalobca ako
dominuslitissvojetvrdenienedokážeosvedčiťpríslušnoulistinou,jepotrebnéuzavrieť,žeprávežalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. (uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 28. marca 2019, sp. zn. 5Obdo/44/2018 )

21. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku, a z jeho uznesenia musí
byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech
koho a za akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté

náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho
zákona. Nie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu. ( Najvyšší súd SR,
8Sžo/223/2008, 2. 4. 2009 8Sžo/223/2008 )

22. S poukazom na tieto závery a na obsah uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného zo dňa
súd konštatuje, že zámenná zmluva bola mestským zastupiteľstvom žalovaného schválená v súlade so

zákonom. Mestské zastupiteľstvo žalovaného prejednalo a schválilo uzavretie zámennej zmluvy s J. B.
a E.. A. F., pričom jeho rozhodnutie obsahovalo všetky zákonné náležitosti ( tak ako je to uvedené v bode
21 tohto rozsudku ), čím vyjadrilo vôľu žalovaného zámennú zmluvu s uvedeným obsahom uzavrieť
a následne táto aj bola podpísaná štatutárom žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé,
že k uzavretiu zámennej zmluvy č. 17/2008-Z zo dňa 30.6.2008 došlo po predchádzajúcom súhlase

mestského zastupiteľstva žalovaného v súlade so zákonom.

23. Pokiaľ ide o druhý z dôvodov, pre ktoré je zámenná zmluva podľa žalobcov neplatná ( neurčitosť
zmluvy a nemožnosť jej plnenia z hľadiska predmetu, pretože taký druh pôdy mesto zameniť nemohlo ),
súd konštatuje, že ani toto tvrdenie žalobcov neobstojí a je v rozpore so závermi dokazovania

a žalobcovia ani v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesli. Z obsahu spisu je zrejmé, že kataster
nehnuteľností na základe predmetnej zámennej zmluvy zapísal vlastníctvo žalobcov i žalovaného
k nehnuteľnostiam, ktoré boli jej predmetom a to v jej zmysle a v plnom rozsahu. Už len to samé o sebe
znamená, že plnenie z tejto zmluvy nielenže bolo možné ( a námietka žalobcov o jeho nemožnosti
neobstojí ), ale jeho účinky zápisom v katastri nehnuteľností aj nastali. Je tomu tak bez ohľadu na to

aký charakter nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zámeny mali, pretože v danom čase boli zapísané
v katastri tak ako to bolo v zámennej zmluve správne označené.

24. Súd poukazuje na zmluvnú voľnosť účastníkom takejto zmluvy a ich vôľu prejavenú v písomnej
forme preto je treba vykladať s poukazom na výkladové pravidlá uvedené v bode 26 tohto rozsudku.

Vôľou účastníkov uvedenej zmluvy bolo zameniť parcely, ktoré sa nakoniec aj predmetom tejto zmluvy
stali, svedčí o tom rozhodnutie mestského zastupiteľstva žalovaného a podpísanie zmluvy J. B. a E.,
A. F. zase svedčí o ich vôli takúto zmluvu uzavrieť, pričom je treba poukázať na to, že všetci účastníci
tejto zmluvy ( aj J. B. a E., A. F. ) vedeli o ktoré parcely v zámennej zmluve ide, kde sa nachádzajú
a aký je ich charakter a bolo ich vôľou tieto zameniť. Je ťažko uveriteľné, že by tieto osoby pristúpili

k zámene pozemkov bez toho, aby vedeli čo je jej predmetom, ktorá nehnuteľnosť a akého charakteru
sa zamieňa za akú a čo pripadne do ich vlastníctva. Pokiaľ by tomu tak aj prípadne bolo ( čo nebolo
v konaní preukázané ), je treba uviesť, že takéto ich konanie ( kedy by ) by nebolo konaní zodpovedného
vlastníka a bolo by zrejme v rozpore so zásadou ( čo však už v konaní súd neskúmal, nakoľko mal za
to, že žaloba je aj bez toho nedôvodná ).

25. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o tom, že mesto začalo so žalobcami rokovania o zámene parcely
2659/2 a hoci nebolo medzi stranami sporné, o ktorú pôdu sa jedná, nebola to parcela, ktorej sa mala
zámena týkať, je treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 4
Cdo 119/2011), podľa ktorého pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností – pozemkov je

významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Preto ak je písomná zmluva o prevode týchto
nehnuteľností objektívne neurčitá ( pozemky neboli označené parcelným číslom, obcou a katastrálnym
územím, v ktorom ležia ) je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, hoci jej účastníkom
bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu; v takýchto prípadoch totiž prevažuje verejný
(všeobecný) záujem na určitosti vlastníckych práv nad individuálnym záujmom účastníkov zmluvy. Preto

aj opačne musí platiť, že pokiaľ sú pozemky označené správne ( v zmysle ich zápisu do katastra ), strany
zmluvy vedeli, čo je predmetom zámeny, súhlasili s tým a takáto zámena bola ich vôľou ( čo v tomto
prípade je zrejmé, keďže strany zmluvy s jej obsahom vyjadrili súhlas ), je takýto úkon platný a to bezohľadu na to, že mohlo v niektorom s písomných podaní predchádzajúcich jej uzavretiu dôjsť k chybe
v písaní.

26. Prejav vôle je určitý a zrozumiteľný, a teda vôľa je prejavená v objektívne zistiteľnej podobe, pokiaľ je
obsah vôle objektívne zistiteľný výkladom z prejavu vôle, teda ak z prejavu vôle môže adresát na základe
výkladu tohto prejavu vôle vnímať prejavenú vôľu bez opodstatnených (rozumných) pochybností o jej
obsahu.Pravidlávýkladuprejavuvôlesúvprávnychpredpisochvyjadrenévovzťahukvýkladuprávnych
úkonov (§ 35 Občianskeho zákonníka, § 266 Obchodného zákonníka). Nakoľko však právne úkony sú

len jediným z druhov prejavu vôle, tieto výkladová pravidlá sa použijú aj na výklad iných prejavov vôle -
napr. aj na výklad prejavu vôle obecného zastupiteľstva, vyjadreného v uznesení.
Pre výklad prejavov vôle vyjadrených jazykovými prostriedkami platí pravidlo vyjadrené v § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom“. Súdna prax uvedené pravidlo interpretuje tak, že pri prejavoch vôle

vyjadrených jazykovými prostriedkami platí, že sa musia vykladať najskôr prostriedkami gramatickými (z
hľadiska možného výkladu pojmov), ale taktiež logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých
pojmov), či systematickými (z hľadiska začlenenia pojmov do celkových súvislostí, teda do štruktúry
celého právneho úkonu).

27. Súd preto uzavrel, že akékoľvek chyba v písaní počas jednaní o uzavretí zámennej zmluvy nemôže
byť dôvodom pre určenie zámennej zmluvy, ktorá bola neskôr uzavretá. Takáto čiastková chyba totiž
za situácie, kedy strany zmluvy vedeli čo je jej predmetom, nemohla byť predmetom zámeny nemohla
spôsobiťneplatnosťvbudúcnostiuzavretejzámennejzmluvy.Uvedenésúdkonštatujeajzpohľadutoho,
že z judikatúry súdov vyplývajú požiadavky, aby dôvody pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právnych

úkonov boli kriticky skúmané, a aby takýto záver súdy vyslovovali len v materiálne odôvodnených
prípadoch. Takéto skúmanie nesmie byť formalistické alebo mechanické. Táto požiadavka vyplýva zo
zásady zmluvnej autonómie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu prostredníctvom vyslovenia
jeho absolútnej neplatnosti zo strany súdu, má byť výnimočným opatrením - súd musí prihliadnuť
ku všetkým vzájomným vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich argumentov a posúdiť ich

váhu v konkrétnom prípade s ohľadom na špecifiká danej kauzy. Súd nesmie tieto kritériá aplikovať
mechanicky. Takýto postup dáva prioritu výkladu nie len právnych úkonov, ale aj samotných zákonných
ustanovení ktorý nevyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy (právneho úkonu), pred takým výkladom,
ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné oba výklady. Inými slovami povedané, neplatnosť
zmluvy by mala byť výnimkou, nie zásadou.

28. Pokiaľ ide o konanie strán sporu predchádzajúce uzavretiu predmetnej zámennej zmluvy, súd
konštatuje, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť uvedenej zmluvy, či už ide
o vypracovanie geometrických plánov k nej ( č. 45/2008 a č. 40/2008 ) ktorých vyhotovenie predchádzalo
uzavretiu zmluvy ) a a ani nezistil žiadne pochybenia alebo porušenie zákona o obecnom zriadení

alebo o majetku obcí zo strany žalovaného a preto má súd za to, že predmetná zámenná zmluva je
platná a teda žalobu je potrebné zamietnuť, pretože v takom prípade nemôžu byť žalobcovia so svoju
žalobou, ktorou žiadajú určiť, že patrí do dedičstva po J. B., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a ktorého sú
ony dedičkami a určenia, že zostatok tohto podielu ( 1 ) je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v II. rade
a tiež toho, aby súd určil, že parc. č. 3417/4 vedená na LV č. XXXX pre kat. územie C. je vo výlučnom

vlastníctve žalovaného. Pri platnosti predmetnej zámennej zmluvy je totiž namieste konštatovať, že
nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom, tvoria vlastníctvo strán sporu tak ako je to zapísané v katastri
nehnuteľností a tiež to, že žaloba nemôže byť dôvodná.

29.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal

súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisodvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.