Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. október 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202269
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323202269.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, v právnej veci

žalobkyne: A. G., X.. XX.X.XXXX, L. Z. XXXX/X, R., proti žalovaným: 1/. Ľ.Š. V., X.. XX.X.XXXX, L. D.
XX/XX, R., 2/ C. V., X.. XX.X.XXXX, L. D. XX/XX, R., za účasti intervenienta na strane žalovaných: A.
V., X.. X.X.XXXX, L. XX K. A. V., XXXXX J., N., zastúpeného splnomocneným zástupcom: žalovaný 1/,
o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II.Žalovaní1/a2/aintervenientnastranežalovanýchmajúvočižalobkyninároknanáhradutrovkonania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2011 v znení jej doplnenia zo dňa 22.10.2011
domáhala, aby súd rozhodol o odstránení neoprávnenej stavby - garáže postavenej na parcele č. XXX/
XX vo výmere 18 m2 evidovanej na LV č. XXX, ktorá sa nachádza v spoluvlastníckom podiele žalobkyne
v podiele 1-ica k celku a intervenienta v podiele 1-ica k celku.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe listiny o dedičstve po neb. Y. V., ktorá nadobudla právoplatnosť
dňa 27.4.2011 sa stala spoluvlastníčkou parc.č. XXX/XX v podiele 1/2-ica. Po prijatí dedičstva zistila, že

žalovaní si na predmetnom pozemku postavili garáž, ktorá je niekoľko rokov bez príslušných stavebných
povolení. Napriek tomu, že žalovaný 1/ je brat jej nebohého otca Y. V., žalovaní museli vedieť, že
stavajú na cudzom pozemku. Na stavebnom úrade nahlásila neoprávnenú stavbu, následne Mesto
Sereď vykonalo štátny stavebný dohľad a zistilo, že žalovaní postavili garáž v rozpore so stavebným
zákonom a na cudzom pozemku v jej spoluvlastníctve. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní postavili garáž
nielen na mestskom pozemku, ale z väčšej časti na cudzom pozemku, pričom k využitiu pozemku nemali
žiadne právo. Vzhľadom k uvedenému trvá na odstránení čiernej stavby z jej pozemku. Stavebný úrad

uznal stavbu za protizákonnú a odkázal ju na súd o požiadanie jej odstránenia. Žalobkyňa uviedla, že
má právo na ochranou proti každému, kto do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

3.Žalovaníuviedli,žezgeometrickéhoplánuvyplýva,želenpomernenepatrnáčasťpozemkužalobkyne
sa nachádza pod spornou garážou. Žalovaní uviedli, že považujú za dôležité ustálenie veľkosti výmery
spornej časti pozemku, a to z dôvodu ponechania ich stavby a súčasného odkúpenia časti pozemku
žalobkyne alebo zriadenia vecného bremena na tejto časti pozemku v ich prospech. Majú za to, že aj v

prípade ak by sa realizovalo navrhované zbúranie stavby, je vylúčené, aby mohla žalobkyňa pozemok
akokoľvek využiť, keďže žalobkyňa žiada iba o zbúranie ich stavby a nemajú vedomosť, že by sa
domáhala zbúrania aj vo vzťahu k vlastníkom iných nehnuteľností, stojacim na jej pozemku. Žalovaní
uviedli, že stavba na cudzom pozemku nevznikla bez súhlasu vlastníka pozemku (jednak mesta a jednakY. V.), v opačnom prípade by sa tento domáhal svojej ochrany, preto tu nie sú dané predpoklady na
vydanie rozhodnutia o zbúraní stavby. Žalovaní uviedli, že mali právo stavať na cudzom pozemku,
čo im vyplynulo z úradného postupu národného výboru a súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku Y.

V.. Žalovaní uviedli, že nemajú preukázané odvolanie tohto súhlasu, keďže v prípade pozemku v
podielovom spoluvlastníctve v podiele 1-ica je potrebné rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Odstránenie stavby by nebolo účelné, pretože žalobkyni by mohla pripadnúť iba nepatrná
časť jej pozemku vo výmere asi 6 m2, ktorú nie je možné nijako využiť. Prikázanie stavby do vlastníctva
žalobkyne sa javí ako vylúčené, keďže stavba stojí iba nepatrnou časťou na jej pozemku. Žalovaní

navrhovali žalobu zamietnuť a v prípade ak súd rozhodne o zriadení vecného bremena podľa § 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka navrhli určiť primeranú výšku náhrady.

4.Žalovaný1/uviedol,ževrokuXXXXsionajehodvajabratiaC.aY.kúpilipozemkyodmestazaúčelom
výstavby garáže. On a brat C. získali stavebné povolenie s tým, že stavebné pozemky vymeriavalo v tom
čase mesto. Y. V. už stavebné povolenie na parcelu, ktorú si odkúpil nebolo vydané z dôvodu, že radová

zástavba garáže sa posúvala a Y. nevyšla stavba garáže na odkúpenú parcelu. Žalovaný 1/ uviedol,
že stavať začali v r. 1995 a stavbu dokončili v roku 1997. Sústavne boli problémy kvôli poposúvaným
pozemkom. S výstavbou Y. ani nezačal. Brat C. postavil garáž a čiastočne ju postavil tým pádom aj na
ich pozemku. Jeho sused má zase garáž na jeho pozemku.

5. K žalobe sa vyjadril intervenient, ktorý je podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXX/XX v podiele 1-ica
k celku, na ktorej časti je postavená sporná garáž. Intervenient uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaní
užívali jeho spoluvlastnícky podiel k parcele a aby na jeho spoluvlastníckom podiele bola umiestnená
garáž. Nesúhlasí s podaním žaloby o odstránenie garáže ani s konaním žalobkyne, jeho nevlastnej
sestry a to z nasledovných dôvodov. Garáž o zbúranie ktorej sa koná bola postavená na pozemku jeho

otca Y. V. s jeho výslovným súhlasom a bola od nepamäti užívaná strýkom a tetou (žalovanými) a preto
nemôže ísť podľa jeho názoru ani o čiernu stavbu. Intervenient ďalej uviedol, že jeho otec mal v úmysle
predmetný pozemok darovať svojmu bratovi Ľ. a jeho manželke, keďže odišiel za prácou do USA, kde
sa usadil a na Slovensko sa neplánoval natrvalo vrátiť. V dôsledku náhlej smrti otec pozemok darovať
nestihol a predmetný pozemok následne zdedili spolu s nevlastnou sestrou (žalobkyňou).

6. Žalobkyňa uviedla, že z listu Mesta Sereď adresovaného jej otcovi je zrejmé, že na parc.č. XXX/XX
bolo vydané stavebné povolenie a v pláne, ktorý je prílohou vyjadrenia je predmetná parcela zakreslená
ako stavebná parcela určená na zástavbu normovanej 18 m2 garáže. Nadrozmerná čierna neoprávnená
stavba (6,24 m x 5,34 m) nespĺňa podmienky schválených zásad a limitov lokality Š. N.. Táto lokalita

bola určená na stavbu normovaných garáží na ploche o výmere 18 m2 pre jednu garáž. Sporná stavba
narúša funkčné využitie jej spoluvlastníctva parc.č. XXX/XX. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaní
okrem spornej čiernej stavby už majú v danej lokalite jednu plne funkčnú garáž so stavebným povolením
a to na parc.č. XXX/XX, z čoho je zrejmé, že odstránením spornej stavby neutrpia deficitom garážového
priestoru.Zriadenievecnéhobremenanajejparcelupovažujezavýsmechzákonuapriečeniesadobrým

mravom. Žalovaní si vedome postavili neoprávnenú nadrozmernú stavbu na cudzom pozemku, bez
písomného súhlasu vlastníka pozemku a bez stavebného povolenia. Žalovaní vedeli, že stavajú stavbu
na pozemku, ktorý je vo vlastníctve jej nebohého otca a zneužili fakt, že otec bol dlhodobo odcestovaný
v zahraničí. Žalovaní teda nemôžu mať splnenú podmienku dobrej vôle.

6.1. Ďalej žalobkyňa uviedla, že intervenient sa cieleným klamstvom o poslednej vôli ich otca snaží
zavádzať súd. Do dnešného dňa jej nie je známa žiadna existencia poslednej vôle ich nebohého otca tak
ako to určuje Občiansky zákonník ani žiadne ústne podanie o otcovej poslednej vôli z úst dôveryhodnej
osoby.

6.2. Žalobkyňa uviedla, že nežiada odstrániť celú stavbu, ale iba nadrozmernú časť ktorou žalovaní
neoprávnene zasahujú do parc.č. XXX/XX. Ak by si žalovaní odstránili túto časť, zostane im plne funkčná
garáž, ktorá už nebude zasahovať do cudzieho pozemku. Stavba v takej podobe a za takých podmienok
nebude nikdy legálna a nikdy žalovaným nevydajú stavebné povolenie.

6.3. Žalobkyňa uviedla, že z § 135c Občianskeho zákonníka jej vyplýva právo domáhať sa, aby bola
sporná stavba odstránená na náklady vlastníka stavby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aby
sa vec vyriešila, nie je potrebné odstrániť celú stavbu, ale len jej nadrozmernú presahujúcu časť a
žalovaným aj tak ostane plne funkčná garáž.6.4. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní nepreukázali, že by medzi nimi a jej otcom v minulosti došlo k
dohode, neexistuje žiaden závet a ani žiadna listina, ktorá by žalovaných oprávňovala stavať na cudzom

pozemku. Nebohý otec jej nikdy takúto skutočnosť nespomenul. Žalovaní nepreukázali akékoľvek
rokovaniesjejotcom,resp.žebymubolapredloženáprojektovádokumentáciakodsúhlaseniu.Žalovaní
nedisponujú súhlasom majiteľa pozemku k výstavbe formou vecného bremena súhlasu s výstavbou.
Žalovaní nie sú zapísaní ako iné oprávnené osoby z práva k dotknutej parcele.

7. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 10C/101/2011-257 zo dňa 18.5.2017 nasledovne:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd protinávrh žalovaných o zriadenie vecného bremena zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie v zamietajúcej časti vo veci samej. O odvolaní

rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 10Co/352/2017-300 zo dňa 31.10.2018 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej potvrdil a v časti náhrady trov konania
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Súd uznesením č.k. 10C/101/2011-331 zo dňa 30.1.2019 rozhodol o náhrade trov konania tak, že

žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením. Proti
uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Co/35/2023-461 zo dňa
31.10.2023 predmetné uznesenie zrušil.

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podala žalobkyňa dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp.zn. 1Cdo/121/2021 zo dňa 25.4.2023 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
10Co/352/2017-300 zo dňa 31.10.2018 v potvrdzujúcej časti ako aj rozsudok Okresného súdu Galanta
č.k. 10C/101/2011-257 zo dňa 18.5.2017 zrušil a vec v tejto časti vrátil Okresnému súdu Galanta na
ďalšie konanie.

11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, žalobou, písomnými vyjadreniami strán, intervenienta,
výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi v ňom založenými a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

12. Z LV č. XXX pre kat.úz. G. Č., vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom vyplýva,
že C KN parc.č. XXX/XX ostatné plochy o výmere 18 m2 je v podielom spoluvlastníctve žalobkyne a
intervenienta, každého v podiele 1-ica k celku. Z uvedeného LV vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť
nadobudli na základe osvedčenia o dedičstva XXD XXX/XXXX zo dňa 11.4.2011.

13. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD XXX/XXXX zo dňa 11.4.2011 vydaného E.. S. H., súdnou
komisárkou v dedičskej veci po neb Y. V., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011 vyplýva, že Y.
V. zomrel dňa X.X.XXXX a že dedičmi po neb. Y. V. boli jeho deti, ktorými sú žalobkyňa a intervenient,
každý v 1/2-ici. Z predmetného osvedčenia vyplýva, že žalobkyňa a intervenient ako dedičia nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v predchádzajúcom bode, a to každý v podiele 1/2-ica

k celku.

14. Z oznámenia Mesta Sereď zo dňa 29.3.2011 vyplýva, že Mesto Sereď ako stavebný úrad uskutoční
štátny stavebný dohľad na stavbe garáž v radovej zástavbe na Š. N. na pozemku parc.č. XXX/XX, XXX/
XX, kat.úz. G. Č..

15.ZoznámeniaMestaSereďozačatíkonaniaododatočnompovolenístavbyzodňa27.4.2011vyplýva,
že stavebný úrad zistil, že stavebníci, ktorými boli žalovaní uskutočnili stavbu garáž v radovej zástavbe
na Š. N. na pozemku parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/1, kat.úz. G. Č. v rozpore s vydaným stavebným
povolením. Stavebné povolenie bolo vydané Mestským národným výborom - odborom výstavby v Seredi

pod č. XXXX/výst. XXX/XXXX zo dňa 21.9.1988 na pozemku parc.č. XXX/XX kat.úz. G. Č.. Predmetným
oznámením Mesto Sereď začalo z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzvalo
stavebníkov na predloženie dokladov.16. Z rozhodnutia Mesta Sereď zo dňa 10.8.2011 vyplýva, že na základe výsledku vykonaného štátneho
stavebného dohľadu stavebný úrad zistil, že stavebníci (žalovaní) uskutočnili stavbu garáž v radovej
zástavbe na Š. N. na pozemku parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, kat.úz. G. Č. rozmerov 6,24 x 5,34 m

(33,32 m2) v rozpore so stavebným povolením, ktoré vydal Mestský národný výbor, odbor výstavby v
Seredi pod č. XXXX/výR.. XXX/XXXX dňa 21.9.1988 na stavbu garáže o výmere 18 m2 na pozemku
parc.č. XXX/XX kat.úz. G. Č.. Mesto Sereď v rozhodnutí uviedlo, že parc.č. XXX/XX je vo vlastníctve
žalovaných, parc.č. XXX/XX je vo vlastníctve C. V. a manželky C., parc.č. XXX/XX je vo vlastníctve
žalobkyne a intervenienta a parc.č. XXX/X je vo vlastníctve Mesta Sereď. Predmetným rozhodnutím

Mesto Sereď odkázalo stavebníkov (žalovaných) a účastníkov konania (žalobkyňu a intervenienta) na
súd vo veci rozhodnutia postavenia stavby garáže na cudzom pozemku.

17. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.1.2012 medzi C. a C. V. ako predávajúcimi a žalovanými ako
kupujúcimi vyplýva, že žalovaní nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov C KN parc.č.
XXX/XX ostatné plochy o výmere 18 m2, nachádzajúcu sa v kat.úz. G. Č., zapísanú na LV č. XXX,

vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, a to v celosti.

18. Z LV č. XXX pre kat.úz. G. Č., vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom vyplýva,
žeCKNparc.č.XXX/XXostatnéplochyovýmere18m2jevbezpodielovomspoluvlastníctvežalovaných
1/ a 2/ v celosti. Z uvedeného LV vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej

zmluvy, ktorej vklad bolo povolený pod Y. XX/XXXX G. 15.12.2012.

19. Z LV č. XXX pre kat.úz. G. Č., vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom vyplýva,
žeCKNparc.č.XXX/XXostatnéplochyovýmere18m2jevbezpodielovomspoluvlastníctvežalovaných
1/ a 2/ v celosti.

20. Zo žiadosti Mestského úradu v Seredi zo dňa 12.4.1994 adresovanej Y. V. vyplýva, že mu bol dňa
6.6.1988 odovzdaný pozemok par.č. XXX/XX určený na radovú zástavbu garáží a že mu bolo na základe
žiadosti vydané stavebné povolenie, do dnešného dňa však k výstavbe garáže nedošlo. Mesto požiadalo
Y. V. o stanovisko a zdôvodnenia príčiny, prečo nedošlo k výstavbe garáže a či má záujem odpredať

pozemok inému záujemcovi.

21. Z vyjadrenia Mesta Sereď zo dňa 4.4.2016 vyplýva, že garáž žalovaných je postavená na troch
parcelách, a to C KN parc.č. XXX/XX (Z. Č..XXX), C KN parc.č. XXX/XX (Z. Č..XXX) a časť je postavená
na E KN parc.č. XXX/X ostatné plochy vo vlastníctve Mesta Sereď (LV č. XXX).

22. Z LV č. XXX pre kat.úz. G. Č., vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom vyplýva,
že C KN parc.č. XXX/X ostatné plochy o výmere 2662 m2 je vo výlučnom vlastníctve Mesta Sereď.

23. Svedkyňa A.. L. Y. poslankyňa Mestského zastupiteľstva Sereď uviedla, že sa podujala pomôcť

občanom pri usporiadaní pozemkov, pretože občania majú poposúvanú garáž na iných pozemkoch
ako im vlastnícky patrí z dôvodu, že v tom čase vedúci stavby a pracovník Mestského úradu Sereď p.
L. poposúval výstavbu jednotlivých garáží. Týka sa to 141 garáží. Garáže boli postavené z 90 % na
pozemkoch o výmere 18 m2. Ona neriešila čo v prípade ak garáž presahuje 18 m2, pretože aj v iných
prípadoch sa stalo, že bolo zistené, že niekto mal postavenú dvojgaráž, pričom oba pozemky boli jeho.

Ďalej bolo zistené, že na parc.č. XXX/XX čiastočne si postavil garáž B. R. a čiastočne H. A..

24. Svedok H.. Y. Y. uviedol, že nikdy neriešil jednotlivé garáže, ale ako bývalý primátor mesta po zistení
tohoproblémusasnažilriešiťveckomplexne.Pamätási,žeobčaniasipovymeranípozemkovnagaráže
začali odkupovať tieto pozemky na garáže a následne pri stavbe garáží tieto stavali väčšie, zamieňali

si pozemky medzi sebou, si začali odkupovať pozemky a takto došlo k posúvaniu garáží stavaných
čiastočne na cudzích pozemkoch. Uviedol, že zvolal všetkých dotknutých na stretnutie a navrhol im,
že najjednoduchšie bude vyhotoviť nový geometrický plán podľa daného stavu postavených garáží a
následne právne usporiadať stavy. S tým zvolaní občania, resp. väčšina nesúhlasila.

25. Svedkyňa A.. C. P. uviedla, že stavba je postavená v rozpore so stavebným povolením, na základe
čoho žalovaných vyzvali na preukázanie vydaného dodatočného povolenia, ktoré zaslané nebolo a
pozemoktedazostávanevysporiadaný,pretožepredmetnástavbajepostavenánatrochpozemkoch.Jepravdou, že v tejto lokalite sú všetky garáže postavené týmto spôsobom a ich výstavba bola poposúvaná
nad rámec stavebného povolenia.

26. Svedok A.. C.. Ľ. L. uviedol, že od roku 1986-1990 pracoval ako vedúci stavebného odboru na
Mestskom národnom výbore v Seredi. Za účelom výstavby garáží bol vyhotovený geometrický plán.
S občanmi sa zriaďovalo právo osobného užívania pozemkov a na základe predložených LV odbor
vydával stavebné povolenie. Týmto spôsobom bolo vydané aj stavebné povolenie pre žalovaných na
výstavbu garáže o rozlohe 18 alebo 19 m2 v roku 1988 alebo 1989. Podľa jeho názoru chyba sa stala

pri vypracovaní geometrického plánu. Určite sa nevyjadril tak, že keď postavia garáže budú sa riešiť
vlastnícke vzťahy. Mohol povedať, že keď dôjde ku kolaudácii budú predložené nové geometrické plány.
Nie je pravda, že by nadrozmerná garáž bola postavená s jeho súhlasom.

27. Podľa § 135c ods. 1. ods. 2 a ods.3 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba

odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby
nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník
pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,
najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

28. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o odstránení neoprávnenej
stavby - garáže postavenej na parcele, ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou. Žalobkyňa
argumentovala tým, že v prípade garáže, ktorej vlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/ ide o neoprávnenú stavbu
postavenú na cudzom pozemku, z ktorého dôvodu sa domáhala odstránenia tejto stavby podľa § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. V konaní nebolo sporné, že vlastníkmi stavby - garáže, ktorú žiadala žalobkyňa odstrániť, sú žalovaní
1/ a 2/. Takisto nebolo sporné, že časť garáže vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ sa nachádza na cudzom
pozemku-parc.č.XXX/XX.Spornéneboloanito,žepredmetnáparcelajevpodielovomspoluvlastníctve
žalobkyne a intervenienta, každého v podiele 1-ica k celku. Medzi stranami sporu bolo sporné to, či v

prípade garáže ide o neoprávnenú stavbu.

30. V danom prípade bolo pre posúdenie sporu podstatné, či v prípade garáže ide o neoprávnenú
stavbu. Z vyššie citovaného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník pozemku
môže žiadať odstránenie stavby iba v tom prípade, ak stavebník nemal právny titul k výstavbe stavby

nachádzajúcej sa na cudzom pozemku. To znamená, že za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho,
aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide
o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas)
orgánu obce o stavbe (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6MCdo 44/2012).

31. Súd mal osvedčením o dedičstve (bod 13. odôvodnenia) v konaní preukázané, že žalobkyňa
nadobudla parc.č.XXX/XX v dedičskom konaní po svojom otcovi p. Y. V., ktorý zomrel dňa 4.8.2009.
Zároveň v konaní nebolo sporné, že p. Y. V. bol bratom žalovaného 1/. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní
postavili stavbu bez písomného súhlasu vlastníka pozemku a nepreukázali, že by medzi nimi a jej otcom

došlo k dohode, neexistuje žiaden závet ani listina, ktorá by žalovaných oprávňovala stavať na cudzom
pozemku. Žalovaní nepreukázali, že by rokovali s jej otcom, že by mu predložili projektovú dokumentáciu
k odsúhlaseniu. Ďalej žalobkyňa argumentovala tým, že žalovaní neboli zapísaní ako iné oprávnené
osoby na liste vlastníctva. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami žalobkyne súd poukazuje na to, že zákon
neuvádza, že vlastníci stavby musia byť zapísaní na liste vlastníctva ako oprávnené osoby z práva k

dotknutej parcele alebo že by musela byť vlastníkovi pozemku poskytnutá projektová dokumentácia.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že k tomu, aby sa stavba považovala
za oprávnenú nestačí, ak vlastník pozemku udelí stavebníkovi súhlas, aby si postavil nehnuteľnosť-
stavbu na jeho pozemku, a to bez ohľadu na formu tohto súhlasu. V súvislosti s uvedeným súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 MCdo 44/2012, z ktorého vyplýva záver, že právnym titulom

umožňujúcim stavebníkovi zriadiť stavbu na cudzom pozemku môže byť aj súhlas vlastníka pozemku.
Súd zároveň poukazuje na to, že v danom prípade súd neposudzoval, či sú splnené podmienky na
vydanie stavebného povolenia tak ako ich vyžaduje stavebný zákon, prípadne vyhláška vykonávajúcaustanovenia stavebného zákona a teda či stavbu možno považovať za povolenú v zmysle ustanovení
stavebného zákona, ale posudzoval, či stavba je oprávnená.

32. Súd mal preukázané, že p. Y. V. bol vlastníkom parc.č. XXX/XX minimálne od roku 1988, kedy mu bol
odovzdaný pozemok a získal stavebné povolenie na výstavbu garáže, ako to vyplýva zo žiadosti Mesta
Sereď špecifikovanej v bod 20. odôvodnenia a bol vlastníkom tejto parcely až do jeho smrti v roku 2009.
Vykonaným dokazovaním a to vyjadrením žalovaných a intervenienta ako aj postojom Y. V. ako vlastníka
pozemku, ktorý pozemok vlastnil v čase výstavby garáže, mal súd preukázané, že p. Y. V. súhlasil s tým,

aby si žalovaní 1/ a 2/ postavili garáž na jeho pozemku parc.č. XXX/XX. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že
právny predchodca žalobkyne, p. Y. V. im udelil súhlas, aby stavbu postavili na jeho pozemku, mal súd
preukázané vyjadrením intervenienta, ktorý je podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXX/XX v podiele 1-
ica k celku, ktorý uviedol, že jeho otec p. Y. V. výslovne súhlasil s tým, aby bola garáž postavená na jeho
pozemku s tým, že garáž bola od nepamäti užívaná žalovanými. Takisto uviedol, že otec mal v úmysle
žalovaným garáž darovať, avšak v dôsledku jeho náhlej smrti to nestihol. Tvrdeniu žalovaných o tom,

že p. Y. V. im udelil súhlas na postavenie garáže na jeho pozemku, svedčí aj správanie p. Y. V., keďže v
konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by p. Y. V. počas svojho života až do roku 2009 akýmkoľvek
spôsobom namietal postavenie garáže na časti jeho pozemku. Uvedené mal súd preukázané aj tým, že
napriek tomu, že p. V. mal stavebné povolenie na výstavbu garáže od roku 1988, toto svoje právo až do
svojej smrti v roku 2009 nerealizoval a neinicioval ani žiadne konanie proti žalovaným.

33. Žalobkyňa spochybňovala dôveryhodnosť tvrdenia intervenienta, avšak nepreukázala, že by
intervenient klamal. Súd poukazuje aj na to, že vzhľadom k tomu, že intervenient je podielovým
spoluvlastníkom parc.č. XXX/XX, je v jeho záujme, aby sa na jeho pozemku nenachádzala cudzia
stavba, ku ktorej nemá žiadne oprávnenie, a ktorá ho obmedzuje v realizácii jeho vlastníckeho práva k

pozemku a teda aj s poukazom na túto skutočnosť, súd nemal dôvod vyhodnotiť tvrdenia intervenienta
ako nedôveryhodné.

34. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že garáž bola postavená so súhlasom vlastníka
pozemku (p. Y.Í. V.), mal súd preukázané, že nejde o neoprávnenú stavbu a preto nebolo možné

postupovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka a nariadiť odstránenie stavby, prípadne inak
usporiadať vzťahy medzi žalobkyňou ako vlastníčkou pozemku a žalovanými 1/ a 2/ ako vlastníkmi
stavby-garáže. Zároveň keďže žalovaní 1/ a 2/ zriadili ako stavebníci na pozemku garáž so súhlasom
vlastníka pozemku (právneho predchodcu žalobkyne) bez časového obmedzenia, nie je možné sa
domáhať odstránenia stavby podľa § 126 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo

746/2007).

35. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobkyne zamietol.

36. Súd pre úplnosť uvádza, že v danom prípade nebolo pre posúdenie veci relevantné, či žalovaní

ako stavebníci mali stavebné povolenie, teda či bola stavba povolená. V súvislosti s uvedeným súd
poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 MCdo 44/2012, podľa ktorého z výkladu § 135c Občianskeho
zákonníka vyplýva, že z hľadiska posúdenia, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník
mal stavebné povolenie a nie je rozhodujúce ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Vzhľadom
k uvedenému sa súd nezaoberal argumentáciou žalobkyne o tom, že garáž bolo postavená bez

stavebného povolenia, keďže táto skutočnosť nebola pre toto konanie relevantná.

37. Čo sa týka výpovedí svedkov, výpovede sa netýkali toho, či stavba bola neoprávnená. Svedkovia
vypovedali ku skutočnostiam týkajúcim sa posunutia garáží a k tomu, že garáže v tejto lokalite boli
posunuté a boli postavené čiastočne na cudzích pozemkoch, prípadne k tomu, že garáž žalovaných

bola postavená v rozpore so stavebným povolením, a teda ich výpoveď nebola pre posúdenie toho, či
bola stavba neoprávnená relevantná.

38. Keďže § 135c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa žalobkyňa domáhala odstránenia stavby je
ustanovením, z ktorého vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a teda súd

nie je viazaný návrhom strany sporu ak dospeje k záveru, že žalobcom navrhnutý spôsob vysporiadania
nie je prijateľný, súd vyjadrenie žalovaných, ktorým žalovaní žiadali, aby súd prípadne rozhodol o
zriadení vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepovažoval za vzájomnú
žalobu, a preto o tejto ani nerozhodoval. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že rozsudokOkresného súdu Galanta č.k. 10C/101/2011-257 zo dňa 18.5.2017 bol zrušený uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/121/2021 zo dňa 25.4.2023.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O náhrade trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods.
1 CSP v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalovaným 1/ a 2/ ako strane, ktorá
mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

42. Intervenientovi, ktorý vystupoval na strane žalovaných, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

43. O výške trov prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.