Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Centková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 23C/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119201343
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7119201343.20
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. A., nar. X.X.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., zast. JUDr.
Slavomírou Huszthyovou, advokátkou, so sídlom: Za amfiteátrom, 040 01 Košice proti žalovanej: A. E.
A., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom:
Werferova 1, 040 11 Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy štátu v
rozsahu 50%.
IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy štátu v
rozsahu 50%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.2.2019 žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov po zániku manželstva, okrem iného aj vo vzťahu k bytu č. X F. G. C. H.X I. D.,
pričom navrhol cenu vyporiadania vo výške 95.000 EUR, neskôr, v priebehu súdneho konania 6.10.2023
vo výške 135.000 EUR.
2. Podaním zo dňa 13.1.2025 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, navrhol konanie zastaviť
astranámsporunáhradutrovkonanianepriznať.Súdupredložilajdohoduovyporiadaníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 5.12.2024. Podľa článku VI bod 6.2 predmetnej dohody žalovaná
so späťvzatím návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. 23C/3/2019 súhlasila a náhradu trov konania
nepožadovala.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.7. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Podľa čl. 4 ods.1,2 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
P r á v n y záver :
10. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
11. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovanej so späťvzatím, súd rozhodol tak,
že konanie zastavil.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom
konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného.
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
tak len z procesného hľadiska.
14. Sud pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Uplatnenie
princípu analógie legis resp. iuris okrem iného vyžaduje, že súd môže dotvoriť právnu normu vtedy, ak by
tak učinil aj sám zákonodarca s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočívaCivilnýsporovýporiadok.Civilnýsporovýporiadokjezaloženýnaprincípeprísnejzodpovednosti
strán sporu za výsledok sporu (vyjadrenej v ustanoveniach §§ 255 a 256 CSP), z ktorej pozná výnimku
len v ustanovení § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa a ktorého obdoba bola vyjadrená aj v ust. § 150 OSP. V celej šiestej
hlave druhej časti Civilného sporového poriadku sa o trovách štátu výslovne nič nehovorí, na rozdiel od
právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, preto len výkladom možno dospieť k záveru, že inou
osobou, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť spojená s jej výdavkami, môže byť aj štát a ten má
následne nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu podľa pomeru ich neúspechu vo veci samej.
15. V predmetnom spore bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby s tým, že strany sporu sa
mimosúdne dohodli ,pričom o trovách konania súd rozhodol tak, žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania. Na základe uvedeného nemožno konštatovať procesné zavinenie na zastavení
konania ani u jednej zo strán, ani riešiť prípadný pomer neúspechu strán sporu, preto je súd toho názoru,
že každá zo strán sporu by mala v rovnakom rozsahu znášať aj trovy konania štátu. V danom spore
vznikli trovy Slovenskej republike, keďže v konaní bol vypracovaný znalecký posudok a odmena znalkyni
vo výške 29,18 Eur bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu, ako to vyplýva z uznesenia sp.zn.
č. 23C/3/2019-664 zo dňa 4.8.2024. O výške náhrady trov konania ( 29,18 Eur ) rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice, do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.