Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311204588
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6311204588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom obec Valaská, 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom obec D., obaja právne zastúpení: JUDr.
Marian Dzuroška s.r.o., IČO: 47 254 513, so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota,
proti žalovaným: 1/ HVH správa domov s.r.o., so sídlom Internátna 1867/2, 974 04 Banská Bystrica, IČO:
50 122 801, zastúpený: JUDr. Peter Múkera, ml., advokát, so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica,
2/ MIONEX, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, zastúpený:
JUDr. Karína Uhrinová, advokátka so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, 3/ E. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. A. I. XXX/
XX, XXX XX D., o neplatnosť dražby, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 12. 12. 2022, č. k.: 7C/3/2022 - 1848, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 03. 01. 2023, č. k.: 7C/3/2022 – 1899, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II.Žalovaní1/,2/,3/súpovinnízaplatiťžalobcom1/a2/spoločneanerozdielnenáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne

o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, konaná dňa 24.6.2011, v kancelárii Notárskeho úradu K. E. K.,
notárky, so sídlom E. L. M. XX D. F., osvedčená notárskou zápisnicou G., G., G., zo dňa 24.6.2011,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie D., ako byt č. X, na X poschodí, vo vchode XX, bytového domu OC XX, XX, XX,
so súp. č. XXX, postaveného na parc. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2,
vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

o veľkosti XXXX/XXXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. „C-KN“ č. XXXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 473 m2 o veľkosti XXXX/XXXXX, je neplatná.
II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania.
III. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy znalca v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2.Následneokresnýsúddňa03.01.2023vydalpodľa§224CSPopravnérozhodnutie,ktorýmrozhodol,
že:„I. Súd opravuje písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu F. F. sp. zn. 7C/3/2022 zo dňa
12. 12. 2022 v časti výroku III. rozsudku tak, že výrok III. znie: „Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť trovy štátu za znalca v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3. Žalobcovia sa žalobou doručenou na Okresný súd Brezno dňa 1. 7. 2011 domáhali určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala 24. 6. 2011 v kancelárii Notárskeho úradu K. E. K., notárky v F..
Predmetom dražby boli nehnuteľnosti bližšie špecifikované v bode 1. odôvodnenia, teda byt č. X vo
D. na X. poschodí vrátane príslušenstva. Konanie bolo na Okresnom súde Brezno vedené pod sp. zn.
3C/122/2011.

4. Namietali, že dražba bola vykonaná neoprávnene z dôvodu, že súhlas vlastníkov bytov obytného
domu J. XXX nebol daný, tento súhlas bol zmanipulovaný, lebo na schôdzi dňa 23. 2. 2011 boli prítomní
iba 5 vlastníci namiesto 18. V uznesení z tejto schôdze je ale nesprávne uvedené, že dobrovoľnú dražbu
schválilo 13 vlastníkov. Toto uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov považujú za sfalšované. Do 30.
7. 2011 sa nestihli vysťahovať, ako o to žiadala žalovaná 3/, vydražiteľka bytu. Tvrdili, že za byt platili
pravidelne, ale nie takou predraženou platbou, ktorú im určil žalovaný 1/ ako správca bytového domu.

Podľa nich sa držba konala unáhlene, byt si chceli predať sami, pretože riešili bývanie v dome. Namietali
výšku dlhu. Konkrétne namietali porušenie § 8a ods. 5, § 7c ods. 9, § 14 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993
Z. z..
5. Pôvodný žalovaný 1/, správca bytov VALBYT, s.r.o., poukázal na to, že nevie, z čoho žalobcovia
vychádzajú, lebo schôdze konanej dňa 23. 2. 2011 sa nezúčastnili. Schôdze sa zúčastnilo 6 vlastníkov

bytov z 18. Schôdza tak nebola uznášaniaschopná. Iba v rámci diskusie o neplatičoch bola podaná
informácia, že dražba bude zabezpečená. Žalobcovia boli najväčšími dlžníkmi. Konkrétne však uviedol
v rámci obrany, že dobrovoľná dražba bytu žalobcov bola schválená na schôdzi vlastníkov, ktorá sa
konala dňa 13. 3. 2008, na ktorej bolo pritom tých 14 z osemnástich vlastníkov bytov. Bolo taktiež
schválené pravidlo, že dlžníci s dlžobou viac ako 20.00 Sk (663,88 EUR) majú byť postúpení na exekúciu

a všetci majú splácať dlh minimálne po 66,39 EUR tak, aby bol vyrovnaný do konca roku 2008, pričom
v dome boli traja neplatiči. Poukázal aj na to, že voči žalobcom bolo následne vedené konanie na
súde o zaplatenie dlhu vo výške 2.039,94 EUR. Žalovaný 1/ v danom čase k dražbe nepristúpil. Na
schôdzi vlastníkov bytov dňa 23. 2. 2011 sa vlastníci bytov znovu zaujímali, či už byt bol daný na
dražbu. Následne sa rozhodol tento krok vykonať, dal pokyn na zastavenie vedeného súdneho konania

a uzatvoril so žalovaným 2/ Zmluvou o výkone dražby. Oproti prvotnému tvrdeniu uviedol, že dražba
bytu bola schválená na schôdzi vlastníkov bytov konanej 16. 9. 2009. Žalobu žiadal zamietnuť.
6. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. So žalovaným 1/, ako správcom bytového domu, uzatvoril
Zmluvu o vykonaní dražby ako s navrhovateľom dražby podľa § 7 zákona č. 527/2022 Z. z. a dražbu
vykonal v súlade so zákonom. Predložil zápisnicu z písomného hlasovania vlastníkov bytov bez dátumu

a Zmluvu o výkone správy platnú a účinnú od 1. 7. 2004.
7. Žalovaná 3/, vydražiteľka, uplatnený nárok neuznala. Predložila Notársku zápisnicu notárky K. E. K.
o osvedčení priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 24. 6. 2011.
8. Počas konania strany sporu opakovane podávali vyjadrenia, predkladali nové argumenty. Okresný
súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom a výsluchom

svedkov. Odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Brezno žalobe vyhovel rozhodnutím zo dňa 25. 4.
2012, č. k.: 3C/122/2011-359, ktorým vyhlásil dobrovoľnú dražbu za neplatnú. Proti tomuto rozsudku
sa odvolali žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12. 12. 2012,
sp. zn. 14 Co/277/2012-396 zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s názorom, že v prípade, ak by v konaní bola podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť

a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k žalobcom, potom by bolo sporné to, či bol daný dôvod na vykonanie
dražby. V ďalšom konaní bolo povinnosťou súdu, a to aj za pomoci znalca, zaoberať sa účtovnými
podkladmi žalovaného 1/ vo vzťahu k vykazovanému nedoplatku a tvrdeniami žalobcu 1/, že nedoplatok
bol len fiktívny a nebol daný dôvod na vykonanie dražby. Bolo treba teda zistiť, či žalobcovia majú
nedoplatky a či tieto mali aj v čase, keď bolo pristúpené k dražbe. Následne bolo treba zistiť, či tieto

boli v takom rozsahu, aby bol dôvod na dražbu a súd sa mal vysporiadať aj s tým, či bol daný súhlas
vlastníkov bytu na vykonanie dražby.
9. Odvolací súd konštatuje, že počas konania bola vec prikázaná na rozhodovanie najskôr Okresnému
súdu Rimavská Sobota a následne Okresnému súdu Banská Bystrica, konkrétne uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 9. 2014, sp. zn. 16 NcC/35/2014-840 boli sudcovia Okresného súdu

Brezno vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Rimavská
Sobota, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 13C/268/2014. Po trestných oznámeniach na sudcov
tohto súdu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29. 11. 2021, č. k.: 17 NcC/13/2021-1526
rozhodol o prikázaní veci Okresnému súdu Banská Bystrica, kde je vedené konanie pod 7C/3/2022.10. Významná je aj skutočnosť, že počas konania Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo dňa
27. 2. 2019, právoplatným 28. 3. 2019, č. k.: 13C/268/2014-1243 zastavil konanie voči žalovanému 1/
z dôvodu, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica ako aj oznámenia

právneho zástupcu žalovaného 1/ zistil, že žalobca bol z Obchodného registra ku dňu 13. 2. 2019
vymazaný po tom, ako bol dňa 20. 11. 2017 zrušený podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka.
11. Nato Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 15. 3. 2022, č. k.: 7C/3/2022-1585 na
návrh právneho zástupcu žalobcov pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila spoločnosť
HVH správa domov s.r.o., ktorá vstúpila do výkonu správy bytového domu THD 457 vo Valaskej.

Žalovaný 1/ (nový správca domu) následne vo vyjadrení zo dňa 6. 4. 2022 namietal, že v konaní nie
je pasívne vecne legitimovaný, pričom sám poukázal na zákon o dobrovoľných dražbách a jeho § 21
ods. 4, ktorý explicitne definuje účastníkov konania o neplatnosť dražby, čím sa stanovuje okruh vecne
legitimovaných subjektov.
12. Po vykonanom dokazovaní okresný súd ustálil skutkový stav, pričom dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky pre výkon dražby, preto určil, že táto dražba je neplatná. Skúmal predovšetkým

to, či žalobcovia mali dlh, v akej výške, pomer dlhu a hodnoty predmetu dražby. Predovšetkým sa ale
zameral na zistenie, či spoluvlastníci bytov a nebytových priestorov v súlade s § 8b ods. 2 písm. i)
zák. č. 182/1993 Z. z. schválili nadpolovičnou väčšinou hlasov, že správca je povinný podať návrh na
dražbu. Zároveň v tejto súvislosti skúmal podmienky v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona ohľadom
hlasovania vlastníkov bytu a nebytových priestorov a zákonných náležitostí, ktoré sa týkajú oznámenia

o schôdzi vlastníkov bytov, jej formy, ako aj zverejnenia výsledku hlasovania. Zároveň skúmal, či boli
splnené podmienky podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, predovšetkým vo vzťahu
k § 7 ods. 2 tohto zákona ako aj § 16 ods. 2, 4 § 17 ods. 9. Za relevantné považoval aj ustanovenie
§ 21 ods. 2, 4 citovaného zákona. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol všetky
ustanovenia, ktoré vo veci aplikoval.

13. Pokiaľ ide o súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov s návrhom na dobrovoľnú dražbu,
tento posudzoval podľa právnej úpravy platnej v deň konania schôdze vlastníkov bytov, t. j. 16. 9. 2009,
ktorú na základe záverečných tvrdení považoval za smerodajnú. Zdôraznil, že v záverečnej reči právny
zástupca žalobcov nesprávne poukazoval na niektoré ustanovenia zákona, ktoré v rozhodnom čase
ešte neplatili. V časti dobrovoľnej dražby súd posúdil vec v súlade s platnou právnou v deň uzatvorenia

zmluvy o dobrovoľnej dražbe 26. 4. 2011 a v deň uskutočnenia dobrovoľnej dražby 24. 6. 2011 (právna
úprava sa v tomto období nemenila).
14. Predmetom konania bola žalobcami tvrdená neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa 24. 6. 2011,
byt č. 5 vo Valaskej. Za nesporné mal okresný súd, že pôvodný vlastníkom dražených nehnuteľností
boli žalobcovia, dražbu navrhol vykonať žalovaný 1/, spoločnosť VALBYT, s.r.o., pôvodný správca bytov,

do ktorého práv správcu vstúpil súčasný správca. Dražbu uskutočnil žalovaný 2/, ako dražiteľ. Príklep
bol udelený vydražiteľke - žalovanej 3/; že stranami sporu tak boli všetci účastníci právneho vzťahu
určení zákonom v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD). Súd
poznamenal, že ide o nerozlučné nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP, keď osobitný
právny predpis vyžaduje v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, inak pri nesplnení tejto

podmienky by bol daný dôvod na zamietnutie žaloby. Preto j súd, pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej
legitimácie vznesenú žalovaným 1/, považoval námietku za nedôvodnú. Jeho pasívna vecná legitimácia
bola daná, lebo je správcom bytov v bytovom dome, zo zákona zastupuje vlastníkov bytov v tomto
bytovom dome, pričom v prípade zmeny správcu bytov do práv pôvodného správcu vstupuje nový
správca bytov, ktorý vstupuje do všetkých práv a povinností pôvodného správcu tak, ako je to v danom

prípade. Nový správca tak zastupuje vlastníkov bytov v súdnych konaniach. Zmena správcu bytov v
bytovom dome nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov. Na podporu svojho názoru súd poukázal na §
8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 21 ods. 4
ZoDD, na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4678/2010, v zmysle ktorého nerozlučným
spoločenstvom treba chápať situáciu, keď z povahy veci sa účinok rozsudku vzťahuje na všetkých

spoločníkov zhodne. Tí sa preto nemôžu od seba procesne odlúčiť, ani nemôžu vystupovať v konaní
každý inak. Preto sa úkony jedného spoločníka vzťahujú aj na ostatných nerozlučných spoločníkov a
zaväzujú ich.
15. Nakoľko Okresný súd Rimavská Sobota uznesením konanie zastavil voči pôvodnému žalovanému
1/, súd nemohol postupovať podľa § 64 CSP. Žalobcovia svojím podaním sledovali, aby súd konal s

novým správcom bytov, preto postupoval podľa § 79 CSP a nového správcu pripustil do konania. Súd
podotkol, že správca sa môže časom meniť, nový správca zastupuje a vykonáva správu tých istých
bytov a v bytovom dome zastupuje rovnakých vlastníkov bytov, ktorí stále majú tú istú pohľadávku voči
žalobcom. Správca tak zastupuje vlastníkov pri vymáhaní pohľadávky formou dobrovoľnej dražby. Vkonaní nešlo o pohľadávku správcu bytov, ale pohľadávku vlastníkov bytov, v konaní sa zmenil iba
zástupca vlastníkov bytov. Teda ak správca podľa zákona zastupuje vlastníkov bytov, a to aj v prípade
zmeny správcu, súd v konaní pokračoval s novým správcom bytov.

16. Tiež nebolo sporné, že žalobcovia podali žalobu 1. 7. 2011. Dražba bola 24. 6. 2011, žalobu podali
včas v rámci trojmesačnej zákonnej lehoty podľa § 21 ods. 2 ZoDD; že nebol sporný naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe, súd ho považoval za daný. Podľa názoru súdu iba týmto rozhodnutím môže
dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
17. Sporná bola dôvodnosť dražby bytu vo vzťahu k existencii a výšky pohľadávky; schválenie, či

neschválenie návrhu dražby bytu ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome, čo žiadal preskúmať
odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Spornou bola platnosť dražby vo vzťahu k prehláseniu o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky v rámci čestného prehlásenia, ktoré bolo súčasťou zmluvy o vykonaní
dražby.
18. Okresný súd skúmal súlad priebehu dražby vo vzťahu k zákonu č. 527/2002 Z. z. ako aj k zákonu o
vlastníctve bytov č. 182/2990 Z. z.. Zároveň prihliadol na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vychádzal zo základného predpokladu, že dobrovoľná dražba
bytumusíbyťvykonanánespochybniteľnýmspôsobomvsúladesozákonom.Považovalzanevyhnutné,
aby sa dobrovoľná dražba uskutočnená striktne v súlade s každým ustanovením uvedených zákonov.
19. Mal preukázané, že dražba bola vykonaná na základe Zmluvy o vykonaní dražby uzavretej dňa
26. 4. 2011 v rámci výkonu záložného práva na vymoženie pohľadávky vo výške 4.442,79 EUR na

nedoplatkoch na byte do 19. 4. 2011, pričom prílohou zmluvy bolo Čestné vyhlásenie zo dňa 26. 4. 2011
obsahujúce vyhlásenie žalovaného 1/ o tom, že pohľadávka vo výške 4.442,79 EUR je pravá a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť. Pri rozhodovaní vyšiel zo znaleckého posudku, podľa ktorého v období
od 1. 7. 2004 do a 19. 4. 2011 bol nedoplatok 2.844,54 EUR. Zo znaleckého posudku predovšetkým
vyplynulo, že správca nepostupoval pri spracovaní ročných vyúčtovaní správne, keď neporovnával

skutočné náklady s uhradenými platbami, ale s predpismi platieb, čím uvádzal vlastníkov do omylu. Aj
týmto spôsobom výpočtu sa vyčíslené rozdiely prejavili v ročných výsledkoch. Závažné nedostatky zistil
vo výpočtových listoch v období od 2005/02 do 2007/05, a to započítavaním poplatku za prevádzku
kotolne, ktorý nie je predmetom zmluvy o výkone správy, v častých zmenách výpočtových listov, a
to za obdobie 9 rokov až 19 predpisov platieb, v nemožnosti zistenia reálneho dátumu vyhotovenia

výpočtových listov od druhej polovice roku 2006 a v matematických chybách vo výpočtových listoch.
Znalec skonštatoval dané nedostatky a chaos v základných dokumentoch správcu. Za daných okolností
museli preto žalobcovia mať oprávnené pochybnosti o tom, akú sumou za príslušné obdobie majú
vlastne platiť. Tiež uviedol, že niektoré zaplatené platby žalobcov v rokoch 2006 a 2007 správca do
súpisu ročných platieb nezaradil, napr. zrážky zo mzdy žalobkyne 2/, niektoré zaradil. Z platieb žalobcov

neoprávnene odpočítaval aj vlastné náklady na súdne poplatky a trovy právnika zo súdneho sporu so
žalobcami. Preto znalec dospel k záveru, že nedoplatky žalobcov v rozhodnom období existovali, avšak
neboli vo výške deklarovanej správcom. Ku dňu konania schôdze vlastníkov bytov, t. j. 16. 9. 2009
uviedol sumu vo výške 1.195,10 EUR. Ku dňu konania dražby, t. j. dňa 24. 6. 2011 k mesiacu máj 2011
to bolo 2.879,28 EUR. Ku dňu 19. 4. 2011, ku ktorému dňu správca deklaroval v Čestnom vyhlásení

výšku pohľadávky, bol nedoplatok 2.844,54 EUR.
20. Súd konštatoval, že aj keď samotná nesprávna výška pohľadávky nespôsobuje neplatnosť
dobrovoľnej dražby, na tieto skutočnosti poukázal s dôrazom na konanie žalovaného 1/ aj z dôvodu, že
v konaní nepoprel z množstva listín adresovaných medzi ním a žalobcami ako aj výpovedí žalobcov a
vypočutých svedkov, že výška pohľadávky žalovaného 1/ bola medzi nimi dlhodobo sporná, žalovaný 1/

mal o spornosti pohľadávky vedomosť. Žalobcovia sa aj v konaní o zaplatenie 2.039,94 EUR bránili. V
tomto konaní mohla by spornosť pohľadávky posúdená súdom, žaloba však bola voči nim zobratá späť.
21. Aj napriek tejto vedomosti žalovaní 1/ uzatvoril Zmluvu o dobrovoľnej dražbe so žalovaným 2/, kde
čestneprehlasovalvýškusvojejpohľadávkyzapravú,tedanespornú.Súdpoukázalnato,žepredmetom
dražby môže byť aj pohľadávka, ktorá nie je judikovaná, ale zdôraznil, že si žalovaný 1/ musel byť

vedomý rizika, pokiaľ ide o výšku v tom čase nepochybne spornej pohľadávky, ktorej pravosť a výšku
deklaroval dražobníkovi. Súd zdôraznil, že bezprostredne pred vyhlásením prehlásenia oznamoval
žalobcom začatie výkonu záložného práva s tým, že ich dlh ku dňu 1. 3. 2011 je vo výške 3.540,45 EUR.
Dňa26.4.2011žalovaný1/aleužčestnevyhlasovalžalovanému2/pravosťanespornosťpohľadávkyvo
výške 4.442,79 EUR. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli žalovanému 1/ známe, považoval

toto čestné prehlásenie za účelové, formálne, nie reálne, snažiace sa naplniť len zákonné náležitosti
zmluvy o vykonaní dražby, keď bolo vedome nepravdivé, preto podľa súdu bolo vystavené v rozpore s
dobrými mravmi. Súd ho považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keď na absolútnu
neplatnosť prihliadol ex offo.22. Z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ mali vedomosť o
spornej výšky pohľadávky. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd nemohol čestné vyhlásenie žalovaného
1/ zo dňa 26. 4. 2011 o tom, že pohľadávka vo výške 4.442,79 EUR je pravá, akceptovať ako prehlásenie

v súlade so zákonom, a to nielen z dôvodu jeho vystavenia žalovaným 1/ s vedomosťou o spornosti
výšky pohľadávky, ale aj preto, že toto prehlásenie neobsahovalo vôbec údaje o tom, kedy mala
byť pohľadávka v deklarovanej výške splatná. Z čestného vyhlásenia totiž vyplynulo, že pohľadávka
4.442,79 EUR je pravá a že predmet dražby je možné dražiť. Avšak údaj o splatnosti pohľadávky v ňom
uvedený nie je, čím došlo k porušeniu § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.. Tiež nie je zrejmé ani obdobie,

za ktoré pohľadávka mala vzniknúť, len to, že ku dňu 19. 4. 2011 malo ísť o určitú výšku. Tiež nebolo
zrejmé, či išlo o pohľadávku z nezaplatených preddavkov v období bezprostredne pred podpisom zmluvy
o vykonaní dražby a kedy boli splatné, alebo či išlo o pohľadávku z posledného ročného vyúčtovania
za rok 2009.
23.Okreminéhosúdzdôraznil,ževymáhaniepreddavkov(nienedoplatkov)priamouformoudobrovoľnej
dražby podľa názoru súdu nie je výkonom práva v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o prípadný súhlas

ostatných vlastníkov bytov s vykonaním dražby bytu, tento preukázaný nebol. Súd teda vyvodil záver, že
z dôvodu absolútnej neplatnosti čestného vyhlásenia zo dňa 26. 4. 2011 podľa § 3 a § 39 OZ a z dôvodu
nepredloženia vyhlásenia v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách súd
nemohol uznať za platnú a zákonnú takú dražbu bytu žalobcov, ktorá nespĺňa zákonné podmienky podľa
§ 7 ods. 2 a § 16 ods. 4 citovaného zákona. Dražba bola vykonaná za účelom vymoženia pohľadávky

vo výške 4.442,79 EUR s príslušenstvom ku dňu 19. 4. 2011 bez uvedenia splatnosti pohľadávky a za
stavu, že nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaný 2/, ako dražobník, musel vedieť, že o výške pohľadávky sú
dôvodné pochybnosti, že je sporná a že nie je zrejmé, či bola splatná, ak áno, kedy.
24. Súd v intenciách názoru odvolacieho súdu skúmal výšku dlhu žalobcov, pričom vychádzal zo záveru
znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že výška pohľadávky, ktorá bola dôvodom výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby v čase, kedy mali ostatní vlastníci vysloviť súhlas s dražbou, teda dňa
16. 9. 2009, bola vo výške 1.195,10 EUR. Zdôraznil, že už sama výška tejto pohľadávky preto vyvoláva
vo veci pochybnosti o dôvodnosti dražby. Ku dňu 19. 4. 2011 bol nedoplatok 2.844,54 EUR, a v čase,
keď bolo pristúpené k dražbe, bola výška nedoplatkov 2.879,28 EUR, teda podstatne v nižšej sume,
ako ju deklaroval správca dražobníkovi. Prihliadal pritom aj na výšku pohľadávky ostatných vlastníkov

a dospel k záveru, že vymáhaná pohľadávka tvorila 28,03 % hodnoty bytu žalobcov, prihliadol na § 3
OZ ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 7. 2013, sp. zn. 1 Co/102/2003, ktorý
prešiel kontrolou ústavnosti Ústavným súdom SR, ktorý rozhodol dňa 9. 7. 2014, rozhodnutie sp. zn. II.
ÚS 343/2014, ktoré potvrdilo názor krajského súdu, ktorý dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými
mravmi dražba, ktorá vykazuje hrubý nepomer pohľadávky vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti, ktorá

bola určená na dražbu.
25. Pokiaľ ide o ďalšiu podstatnú okolnosť, a to súhlas ostatných vlastníkov bytov s dražbou
nehnuteľnosti žalobcov, dospel k záveru, že nebol preukázaný jednoznačný záver o tom, že na schôdzi
vlastníkov bytov dňa 16. 9. 2009 vlastníci bytov a nebytových priestorov prijali uznesenie o schválení
návrhu na dražbu bytu žalobcov v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1990 Z. z. (§ 8b ods. 2 písm.

i), § 14 ods. 1, ods. 2).
26. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný 1/ spočiatku tvrdil, že dražba bytu sa vykonala na základe
záverov schôdze vlastníkov konanej dňa 13. 3. 2008 s tým, že v danom čase k dražbe nepristúpil a
dražba sa konala až po schôdzi konanej dňa 23. 2. 2011. Neskôr žalovaný 1/ uviedol, že k dražbe došlo
na základe záverov zo schôdze 16. 9. 2019. Neskôr mal urobiť anketu, či trvajú na dražbe, o ktorej

následne tvrdil, že si ju vlastníci urobili sami.
27. Súd posúdil aj listinný dôkaz k „ankete“, pričom dospel k záveru, že ju nepovažoval pre rozhodnutie
zarelevantnúvtomzmysle,žebyišlooschválenienávrhuvlastníkovnavykonaniedobrovoľnejdražby.Z
týchto dôvodov preto vychádzal iba zo záveru schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 16. 9. 2009, pričom
konštatoval, že v spise sa nachádzali 2 zápisnice z tejto schôdze s rôznym obsahom, čo spochybnili

žalobcovia. Poukázal na to, že už samotná existencia dvoch rôznych zápisníc z jednej a tej istej schôdze
vyvoláva pochybnosti o jej priebehu a hodnovernosti obsahu zápisníc, ktoré obe boli navyše vyhotovené
dňa 17. 10. 2009, t. j. mesiac po uskutočnení schôdze. Pokiaľ ide o zápisnicu, ktorá sa nachádza
sa na číslo listu 82 spisu, zistil, že predmetom programu bola „Informácia o neplatičoch“, následne
bolo uvedené „Kontrola platieb neplatičov“. Prítomní vlastníci sa mali dohodnúť na postúpení manželov

Kutliakovcov na dražbu, bolo uvedené, že za bolo 10 vlastníkov. Následne zápisnica sa na č. l. 241
obsahuje rovnaký bod programu ako je „informácia o neplatičoch“ a v texte bolo uvedené, že „Postúpiť
byt manželov B. na dražbu“. Obe vyhotovenia mala zapísať pani D., obe zápisnice sú podpísané, avšak
táto bola vypočutá ako svedkyňa a nevedela sa presne vyjadriť, ktorá zápisnica je správna. Súd pretodospel k záveru, že z jej nejednoznačnej a nepresvedčivej výpovede nemohol dospieť k záveru, že
zápisnica bola vyhotovená do troch dní od konania schôdze, ako to tvrdil právny zástupca žalovaného
1/, a ani do piatich pracovných dní podľa § 14 ods. 1 zákona č 182/1990 Z. z.

28. Súd dospel k záveru, že ani jedna z dvoch zápisníc neobsahovala návrh dražby bytu žalobcov
v programe schôdze. Ak aj bolo oznámenie o schôdzi s takýmto programom doručované vlastníkom
bytov, čo nebolo preukázané, potom súd považoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že skutočne nemohli
z pozvánky na schôdzu, ak by ju videli na obvyklom mieste, nejakým spôsobom zistiť, že sa na
schôdzi bude konať o dražbe bytu v ich vlastníctve a nebola im tak poskytnutá možnosť účinne brániť

ich vlastnícke právo. Ak sa teda na schôdzi vlastníkov s bodom programu „informácie o neplatičoch“
hlasovalo aj o dražbe bytu žalobcov, mohlo sa tak stať iba v rámci diskusie, nie však o bode programu,
ktorým by bol „Návrh dražby bytu manželov B.“, čo vzhľadom na závažnosť prijímaného rozhodnutia súd
nepovažoval za transparentné a zákonné prijímanie rozhodnutia. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú
ajzvyjadreniažalovaného1/,ktorúdoručilOkresnémusúduRimavskáSobota17.5.2017,ktorýuviedol,
že návrh na odovzdanie bytu do dražby prišiel priamo na schôdzi z pléna prítomných vlastníkov, nie

zo strany správcu bytov. Rovnako vypovedal aj svedok N. E.. Súd poukázal aj na to, že jedna zo
zápisníc neobsahovala ani výsledok prípadného hlasovania vlastníkov. Dospel k záveru, že ani jedna zo
zápisníc neobsahovala bezpochyby nespochybniteľné rozhodnutie vlastníkov o tom, že schválili návrh
na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu žalobcov, o ktorom bode programu by boli informovaní všetci
vlastníci bytov v bytovom dome a ktoré by obsahovalo aspoň stručné uvedenie toho, pre vymoženie akej

pohľadávky bol tento návrh daný a má byť schvaľovaný.
29. Súd preto dospel k záveru, že ani jedna zo zápisníc neobsahuje údaje, ktoré by boli v súlade s
§ 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1990 Z. z., proti ktorému by sa prehlasovaný vlastník mohol brániť
prípadnou žalobou prehlasovaného vlastníka podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, pričom o tom, že
sa hlasovalo o takomto bode, vedeli iba vlastníci, ktorí boli prítomní na schôdzi, nakoľko sa hlasovalo

o návrhu z pléna, avšak nevedeli o ňom všetci vlastníci bytov v bytovom dome. Z danej schôdze tak
neboli predložené žiadne hodnoverné záznamy o tom, že vlastníci bytov prijali takéto rozhodnutie,
pričom zápisnice, ktoré boli predložené, boli vyprodukované až mesiac po uskutočnení schôdze a v
dvoch rôznych zneniach. Súd neuveril tvrdeniu o chybe v písaní, nakoľko dátum 17. 10. 2009 bol zhode
uvedený na obidvoch verziách zápisníc. Súd preto vyvodil záver, že nebol preukázaný jednoznačný

záver o tom, že vlastníci prijali na schôdzi 16. 9. 2009 rozhodnutie o tom, že na žalobcov bude vykonaná
dražba.
30. Tiež poukázal na to, že ani z výpovedí ostatných vlastníkov nevyplývalo, že by sa hlasovanie týkalo
výslovne dražby bytu žalobcov. Vyplynulo skôr to, že ich súhlas bol všeobecný ku všetkým neplatičom.
Ani z jedného dôkazu nezistil, že by vlastníci bytov výslovne súhlasili s dražbou bytov a ich prípadný

súhlas možno vyvodiť len nepriamo zo znenia zápisnice, pričom dražba bytu nebola v programe schôdze
v žiadnej z nich a nikde nie je zachytené ani nejaké hlasovanie vlastníkov o konkrétnom návrhu. Súd tiež
poukázal na to, že dražba bytov v danom bytovom dome nebola bežná súčasť schôdzí, ide o výnimočnú
udalosť. Dražba bytu musí byť uvedená už v oznámení dňa a programu zvolanej schôdze, musí o nej
prebehnúť osobitné hlasovanie, pričom sa hlasuje o prijatí konkrétneho rozhodnutia a údaj o výsledku

hlasovania je v bytovom dome následne zverejnený, spravidla zverejnením zápisnice zo schôdze. Na
takútoudalosťbysisvedkoviapamätalinepochybneurčito,akbyjuzažiliibajedenkrát.Súdtiežpoukázal
na to, že ak by vlastníci bytov vedeli, že ide o sumu 1.195,10 EUR, či by pristúpili k dražbe a či by ju
schválili jednohlasne. Poukázal pritom na výpoveď svedka K. F., ktorý mal taktiež dlh, hrozila mu dražba
bytu a ktorý si svoj byt predal sám, nakoľko ohľadom jeho bytu bola rovnaká schôdza o dražbe. Súd tak

tiež vyslovil názor, že keby aj vlastníci dali súhlas, dali by ho v danom čase ku konkrétnej pohľadávke, po
dvoch rokoch by však situácia bola iná. Z dokazovania vyplynulo, že dražba nebola vykonaná v časovej
súvislosti s danou schôdzou.
31. V tejto súvislosti súd poukázal aj na skutočnosť svedčiacu skôr o prijatí všeobecného záveru vo
vzťahu k neplatičom, ako o prijatí rozhodnutia o dražbe bytu žalobcov, keď následné faktické správanie

žalovaného 1/, ktorý zastupuje záujmy vlastníkov bytov v bytovom dome, nenasvedčovalo tomu, že
by sa cítil byť po dni 16. 9. 2009 viazaný návrhom vlastníkov bytov na podanie návrhu na dražbu
bytu žalobcov. Postup žalovaného 1/ v tom čase zodpovedal skôr prijatému všeobecnému postupu
dohodnutému vlastníkmi bytov o tom, ako sa bude postupovať v prípade dlžníkov. K tomuto obdobiu
v roku 2009 sa vzťahuje výzva žalovaného 1/ zo dňa 24. 9. 2009, t. j. 8 dní po schôdzi vlastníkov

adresovaná žalobcovi 1/ na uhradenie dlžoby za byt vo výške 1730,41 EUR s tým, že túto sumu mal
splácať po predchádzajúcom rozhodnutí vlastníkov bytov zo dňa 13. 3. 2008 po 66 EUR mesačne. Táto
výzva obsahovala lehotu na zaplatenie do 30. 9. 2009 s tým, že dlžoba bude postúpená 1. 10. 2009
dražobnej spoločnosti. Zdôraznil, že v tejto výzve nie je nijaká zmienka či oznámenie o tom, že by ostatnívlastníci už dňa 16. 9. 2009 odsúhlasili podanie návrhu na dražbu bytu. Zároveň súd poukázal na časovú
súvislosť, keď dňa 11. 12. 2009, teda 3 mesiace po schôdzi, podal žalovaný 1/ voči žalobcom žalobu
na Okresný súd Brezno o zaplatenie 2.039,94 EUR. Následne bezprostredne po späťvzatí žaloby bola

uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby. Návrh na dražbu
podalžalovaný1/ažpo„ankete“,ktorávšaknebolazáväzná. Oneurčitostianejasnostizáverovschôdze
konanej 16. 9. 2009 nasvedčuje časový odstup medzi schôdzu vlastníkov bytov v tento deň a samotnou
dražbou, ktorá sa konala 24. 6. 2011. Súd preto poukázal na to, že nie je zrejmé, prečo k dražbe žalovaný
1/ pristúpil až po dvoch rokoch, keď podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. Súd 82/1993 Z. z. bol povinný

takýto návrh podať. Hoci mu zákon lehotu neukladá, ukladá mu však povinnosť dbať o ochranu práv
vlastníkov. Jeho postup nasvedčuje skôr tomu, že ani on v tom čase nepovažoval záver schôdze za
záväzný. Pretože práve po tejto schôdzi podal žalobu na súd. Z týchto dôvodov súd dlažbu považoval
za neplatnú. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných nahradiť trovy konania žalobcom a štátu.
32. Proti rozsudku sa odvolali všetci žalovaní. Žalovaní 1/ namietal, že pôvodne označený žalovaný
1/ VALBYT zanikol bez právneho nástupníctva. Okresný súd Rimavská Sobota preto konanie zastavil

podľa § 64 CSP. Podľa komentára proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Na výzvu
súdu žalobcovia podľa § 64 navrhli pokračovať v konaní s novým správcom ako právnym nástupcom
pôvodného žalovaného 1/. Okresný rozhodol o pristúpení spoločnosti HVH správa domov s.r.o.
33. Okresný súd rozhodoval podľa § 79 CSP, nie § 64 CSP. Podľa názoru žalovaného 1/ tento postup
súdu, ktorým rozhodol podľa § 79 CSP je aj napriek tomu, že žalobcovia výslovne navrhli podľa § 64 CSP

pokračovanie v konaní so spoločnosťou HVH Správa domov s.r.o. ako právnym nástupcom pôvodného
žalovaného 1/ v príkrom rozpore s § 79 v spojení s dispozičným princípom uvedeným v čl. 7 CSP ako
aj interpretačným pravidlom podľa § 124 ods. 1 CSP.
34. Súd návrh žalobcov posúdil ako návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane
žalovaného. Takéto posúdenie podania žalobcov súdom je v rozpore s § 124 ods. 1 CSP, pretože pri

posudzovaní podania podľa obsahu platí, že súd nemôže určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý
zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike zvolenej argumentácii a použitým výrazovým
prostriedkom. Posudzovanie podania neumožňuje súdu obsah úkonov výkladom dopĺňať, či domýšľať
alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú. Nemôže výslovne uskutočnený úkon
transformovať na iný úkon ak existujú pochybnosti, je úlohou súdu ich odstrániť.

35. Z postupu súdu je zrejmé, že súd výslovne uskutočnený úkon, t. j. návrh žalobcov na pokračovanie
v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 1/ podľa § 64 CSP pretransformoval na úplne
iný úkon, a to na návrh žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného
podľa § 79 CSP. Úlohou súdu bolo upozorniť žalobcov a vyzvať ich na uplatnenie procesných návrhov,
v žiadnom prípade nebol súd oprávnený pretransformovať výslovný návrh žalobcov na pokračovanie v

konaní podľa § 64 CSP na návrh podľa § 79 CSP. Poukázali na to, že touto možnosťou disponuje len
žalobca, nie súd. Bez návrhu žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu by súd nebol oprávnený sám
rozhodnúť o pristúpenie spoločnosti HVH správa domov s. r. o.. Preto právoplatné uznesenie súdu je
postihnuté vadou spočívajúcou v nedostatku procesnej podmienky chýbajúceho riadneho a účinného
návrh žalobcov na pristúpenie ďalšie subjekty do konania na strane žalovaného

36. V prípade, ak by súd postupoval správne a návrh žalobcov podľa § 64 CSP na pokračovanie v
konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 1/ zamietol a žalobcovia by neurobili iný účinný
procesný úkon (návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného), súd prvej
inštancie podľa § 78 ods. 2 CSP by musel žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie, nakoľko
nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2022 ZoDD

a podľa § 78 ods. 1 CSP.
37. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 d) CSP namietal, že súd výzvou zo dňa 21.
2. 2022, ktorou poučil žalobcov, že podľa § 21 ods. 4 ZoDD, ide o nerozlučné procesné spoločenstvo
osôb zároveň ich vyzval na uplatnenie procesných návrhov, významným spôsobom prekročil rozsah
poučovacej (mandukačnej) povinnosti, čím zapríčinil inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.
38. Poukázal na to, že podľa § 160 ods. 3 písm. b) CSP súd prvej inštancie nemal vo vzťahu k žalobcom
žiadnu poučovaciu povinnosť, pretože žalobcovia boli v čase tejto výzvy zastúpení advokátom. Touto
výzvou súd dal žalobcom výslovne do pozornosti ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD a zároveň ich výslovne
poučil o tom, že ide o nerozlučné procesné spoločenstvo osôb, ktoré súd skúma počas celého konania,

čím ich poučil o vecnej legitimácii, čo však je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva podľa vyššie
uvedeného ustanovenia a v tomto smere poučenie zo strany súdu je neprípustné, pričom poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 1996, III. ÚS 104/96. Týmto spôsobom súd
porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania.39. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 register SR o 197/2010, podľa ktorého
otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom
konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť Podľa § 5 O. s. p.

(teraz § 160 CSP)
40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nesprávnym skutkovým zisteniam namietal
správnosť skutkových zistení vo vzťahu k čestnému vyhláseniu zo dňa 26. 4. 2011. Záver súdu o
neplatnosti čestného vyhlásenia považuje za nesprávny. Navrhovateľ dražby vyhlásil, že pohľadávka
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom dome voči žalobcom vo výške 4.442,79 EUR s

príslušenstvom ku dňu 19. 4. 2011 je pravá a predmet dražby je možné dražiť.
41. Z tohto znenia čestného vyhlásenia je zrejmé, že podľa § 16 ods. 4 ZoDD spĺňa všetky náležitosti
kladené pre písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, ktorý je záložným veriteľom. Pravosť pohľadávky
bola preukázaná právnym titulom, na základe ktorého pohľadávka vznikla, t. j. zmluvou o výkone správy
uzavretou medzi žalobcami a pôvodným žalovaným 1/. Čestné vyhlásenie obsahuje aj vyhlásenie
navrhovateľa dražby o výške pohľadávky v sume 4.442,79 EUR. V súvislosti s nesprávne uvedenou

výškou pohľadávky v čestnom vyhlásení, ktorá bola v konaní preukázaná znaleckým posudkom,
poukázal na rozhodovaciu činnosť súdu, podľa ktorej uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo
vyhlásenínavrhovateľadražbynespôsobujeneplatnosťtohtovyhláseniaaanizmluvyovykonanídražby,
pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29. 10. 2015, sp. zn. II. ÚS 722/2015-19.
Taktiež čestné vyhlásenie obsahuje údaje o splatnosti ku dňu 19. 4. 2011.

42. Namietal aj správnosť skutkových zistení odôvodňujúcich hrubý nepomer medzi výškou pohľadávky
a hodnotou predmetu dražby. Zo znaleckého posudku N. O. A. dražbou vymáhaná pohľadávka bola v
skutočnej výške 2.844,54 EUR. Znaleckým posudkom znalca N. M. O. bola hodnota predmetu dražby
stanovená na 6.100 EUR, pričom táto suma bola aj najnižším podaním.
43. Skutočná výška vymáhanej pohľadávky stanovená znalcom N. O. A. teda reálne tvorila 46,63 %

hodnoty bytu žalobcov. Súd nesprávne vychádzal z hodnoty bytu vo výške 10.150 EUR dosiahnutej
vydražením na dražbe. Pri stanovení pomeru medzi výškou pohľadávky a hodnotou predmetu dražby
nemožno vychádzať z hodnoty predmetu dražby dosiahnutej vydražením na dražbe, lebo takáto cena
nepredstavuje cenu obvyklú v mieste aj v čase - trhovú cenu, a je výsledkom podaní urobených
účastníkmi dražby. V danom prípade vymáhaná pohľadávka tvorila 46,63 % z hodnoty bytu žalobcov.

Preto nemožno konštatovať rozpor s dobrými mravmi.
44. Tiež namietal zistenia súdu vo vzťahu k nepreukázaniu záveru o tom, že na schôdzi vlastníkov
bytov dňa 16. 9. 2009 vlastníci bytov prijali rozhodnutie o schválení návrhu na dražbu bytov.
Vyslovil presvedčenie, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že vlastníci bytov na tejto
schôdzi nespochybniteľne prijali rozhodnutie o schválení návrhu na dražbu bytu žalobcov v súlade s

ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve a nebytových priestorov.
45.Vovzťahukdvomrôznymzápisniciamuviedol,žepravázápisnicajezápisnicapredloženápôvodným
žalovaným 1/, ktorá obsahuje v bode 3. hlasovanie o návrhu na dražbu vrátane prijatia rozhodnutia
o schválení návrhu na dražbu a vlastnoručne podpísaná zapisovateľkou D. a overovateľom zápisnice
D. B.. Druhá verzia zápisnice nie pravá a účelom jej predloženia bolo vyvolať pochybnosti o priebehu

schôdze a o hodnovernosti pravej zápisnice, ktorú do konania predložil pôvodný žalovaný 1/. V nepravej
zápisnici predloženej žalobcami absentujú okrem hlasovania o návrhu na dražbu bytu aj obligatórne
formálne náležitosti tejto zápisnice, a to označenie zapisovateľa a overovateľa a ich vlastnoručných
podpisov.
46. Poukázal na to, že žalobcovia nepodložili spolu so zápisnicou žiadnu prezenčnú listinu, ktorá

je nevyhnutnou súčasťou zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov. Vzhľadom na to je potom možné
ohľadom pravosti predložených zápisníc len jeden záver, že pravá zápisnica je tá, ktorá bola do konania
predložená pôvodným žalovaným 1/.
47. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok vo výroku I. zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.
Rozhodnutie vo výroku II. žiadal zmeniť tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným 1, 2, 3 spoločne

a nerozdielne náhradu trov konania. Vo výroku III. žiadal, aby žalobcovia boli zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť trovy konania štátu ako aj náhradu trov odvolacieho konania žalovaným.
48. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný 2/ s odkazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a písm. h) CSP. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne, napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné konanie a nové rozhodnutie.

49. Tvrdil, že výpovede svedkov súd nevyhodnotil správne, čo ovplyvnilo právne posúdenie skutočnosti,
či vlastníci bytov súhlasili s návrhom na vykonanie dražby. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí sa
schôdze dňa 16. 9. 2009 zúčastnili, konkrétne N. K. E., vypovedal, že na schôdzi sa riešilo, že B. neplatia
za byt a vlastníci rozhodli, že dlžobu budú vymáhať, keď padol návrh o dražbe, vlastníci bytov s týmsúhlasili. Svedok N. K. potvrdil, že dal súhlas na dražbu bytu, taktiež svedok P. E.. Poukázal na to, že
svedkovia si s odstupom času 13 rokov nemohli pamätať priebeh schôdze, všetci vypovedali o tom, že
žalobcovia boli neplatičmi a súhlasili s tým, aby sa ich dlh vymohol prostredníctvom dražby. Jedným z

bodov programu schôdze bola informácia o neplatičoch a je pravdepodobné, že práve pri oboznamovaní
vlastníkov so zvyškami nedoplatkov jednotlivých neplatičov a hľadaní spôsobu vymoženia nedoplatkov
v diskusii „padol návrh o dražbe“, čo vyústilo do hlasovania o návrhu na vykonanie dražby. Ak aj návrh
o dražbe bytu žalobcov nebol samostatným bodom programu schôdze vlastníkov, neznamená to, že o
tomto návrhu nebolo možné hlasovať a prijať uznesenie. Poukázal aj na to, že v bytovom dome, kde sa

všetci poznajú, schôdze neprebiehajú striktne formálne. V rámci diskusie vlastníci prejednali problémy
s neplatičmi, pričom schôdze sa zúčastnilo 10 vlastníkov z 18, ktorí potvrdili pravosť svojich podpisov.
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bližšie nestanovuje podrobnosti o úprave zápisnice
z hlasovania na schôdzi, zápisnica môže byť obšírna ale aj stručná.
50. Považuje za preukázané, že na schôdzi dňa 16. 9. 2009 prítomní vlastníci prijali rozhodnutie o
postúpenížalobcovnadražbu,ktorébolopresprávcuzáväzné.Zákonneukladásprávcovižiadnulehotu,

v ktorej by mal rozhodnutie vlastníkov realizovať, ani neurčuje dobu platnosti takéhoto hlasovania. Je
povinný dbať na ochranu práv vlastníkov a uprednostniť ich záujmy. V konaní nebolo preukázané,
že by uzavretím zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby povinnosť porušil, naopak, žalobcom poskytol
dostatočný časový priestor na vyrovnanie svojich nedoplatkov.
51. Žalobcovia sa mohli tak, ako ostatní vlastníci, schôdze zúčastniť, svoje právo nevyužili. Ak sa

schôdze nezúčastnili a o výsledku hlasovania sa nemohli dozvedieť, po zverejnení zápisnice zo schôdze
dňa 17. 10. 2009 sa mohli obrátiť na súd podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., čo neurobili.
52. K vyhotoveným zápisniciam zo schôdze uviedol, že zápisnica na č. l. 241 neobsahovala podpis
zapisovateľa ani overovateľa, nie je preto hodnoverným dôkazom preukazujúcim, že vlastníci bytov o
dražbe nehlasovali. Za pravdivé považuje skutkové tvrdenie, že vlastníci bytov na tejto schôdzi schváli

dražbu žalobcov, o čom svedčí podpísaná zápisnica zo schôdze spolu s prezenčnou listinou.
53. K čestnému vyhláseniu zo dňa 26. 4. 2011 uviedol, že z listinných dokladov je zrejmé, že žalovaný
1/ uvádzal rôznu výšku dlhu, ktorú ako správca evidoval na platbách v závislosti od dátumu, ku ktorému
sa nedoplatok vyčísľoval. Vychádzal z predpísaných mesačných zálohových platieb a nedoplatkov z
vyúčtovania. Výška dlhu sa menila vzhľadom na mesačnú periodicitu zálohových platieb. Poukázal

na závery znaleckého posudku, kde sa konštatuje, že išlo výlučne o platby spojené s bývaním bez
príslušenstva, a to bez úrokov z omeškania, súdnych trov a poplatku sa kotolňu. Žalovaný 2/ z čestného
prehlásenia mal za to, že pohľadávka 4442,79 EUR bola splatná ku dňu 19. 4. 2011. Nemal pochybnosť
o výške pohľadávky, postupoval s prihliadnutím na § 33 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z. z.,
podľa ktorého za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky zodpovedá záložný veriteľ. Nesprávna výška

pohľadávky nespôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby.
54. Tiež nemal vedomosť o tom, že predchádzajúci správca riešil vymáhanie pohľadávky žalobcov na
okresnom súde. Vzhľadom na postoj žalobcu v tomto konaní sa správca rozhodol pohľadávku vymôcť
rýchlejšie prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Bolo treba zohľadniť, že byt je v menšom bytovom dome
a platobná nedisciplinovanosť spôsobovala škodu ostatným vlastníkom bytov a kvalitu susedských

vzťahov. Tiež to ovplyvnilo finančnú kondíciu bytového domu a nemožnosť obnovy a modernizáciu
tohto domu. Správca považoval pohľadávku za preukázanú, hoci ju žalobcovia spochybňovali, námietky
nepovažoval za relevantné opierajúc sa o svoje účtovné doklady. Postoj žalobcov pri preukazovaní
spornosti pohľadávky bol špecifický tým, že mesačné platby platili v rôznych výškach bez ohľadu na
zálohový predpis, nezrozumiteľne si vypočítali preplatky.

55. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že mal vedomosť o spornosti pohľadávky a pri uzatváraní zmluvy
o dobrovoľnej dražbe mohol a mal zistiť, či je možné dražbu vykonať a či sú splnené zákonné podmienky.
56. Čestné vyhlásenie pôvodného žalovaného 1/ spĺňa náležitosti podľa § 7 ods. 2, § 16 ods. 2, ods.
4 zákona č. 527/2022 Z. z., nebolo vedome nepravdivé, ani účelové, či formálne, nebolo vystavené v
rozpore s dobrými mravmi, preto ho považuje za platné.

57. Vo vzťahu k riešeniu výšky pohľadávky a dôvodnosti dražby uviedol, že zákon č 527/2002 Z. z.
neurčoval limit výšky pohľadávky. Až neskôr zákon č. 106/2004 Z. z. podľa § 3 ods. 6 bolo ustanovené,
že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečenej záložným
právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 EUR. Podľa žalovaného
2/ je treba prihliadnuť na to, že podľa znaleckého posudku vypracovaného na účel určenia všeobecnej

hodnoty bytu mal byt žalobcov všeobecnú hodnotu 6.100 EUR, čo pri znalcom zistenej pohľadávke
2.844,54 EUR prestavuje 46,63 % z hodnoty bytu, preto nemožno hovoriť o hrubom nepomere. To, že
byt sa vydražil za vyššiu sumu, neznamená, že žalovaný 1/ konal v rozpore s dobrými mravmi.58. Poukázal tiež na to, že správca pri rozhodovaní o spôsobe vymáhania pohľadávky musel zobrať do
úvahy aj to, že s výkonom dražby sú spojené náklady, ktoré by mali byť pokryté výťažkom dražby. Podľa
zmluvy predpokladané náklady dražby mali byť 1.000 EUR bez DPH. Hodnota draženej nehnuteľnosti

by nemala tak byť nižšia, prípadne rovnajúca sa výške pohľadávky záložného veriteľa z dôvodu, že by pri
realizácii dražby nemusela pokryť náklady dobrovoľnej dražby, ktoré by musel v takom prípade znášať
navrhovateľ dražby. V prípade spornej dražby bol pomer hodnoty nehnuteľnosti k výške pohľadávky s
prihliadnutím aj na náklady dražby primeraný.
59. Súd pochybil pri danej úvahe, keď uviedol, že v dôsledku hrubého nepomeru bol výkon dražby

realizovaný v rozpore s dobrými mravmi. Tiež pochybil, keď porovnával pohľadávku preukázanú
znalcom s vydraženou cenu nehnuteľnosti a nezobral do úvahy výšku pohľadávky v pomere k hodnote
nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom v čase bezprostredne nasledujúcom po uzavretí zmluvy o
vykonaní dobrovoľnej dražby. Tiež namietal povinnosť zaplatiť trovy konania.
60. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná 3/ z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o sporné údaje o dlžných sumách pre konanie dražby

bytu žalobcov. Poukázala na údaje v rozsudku na strane 2 v bode 2. a 3. Považovala za chybu súdov,
že nevyšetrili a neposúdili spôsobilosť žalobcov, či dokážu hodnoverne posúdiť doklady od správcu, aj
vlastné o preplatkoch a nedoplatkoch. Pritom na posúdenie tejto spôsobilosti stačilo požiadať žalobcov
o nahliadnutie do vlastných dokladov o skutočných úhradách mesačných platieb a porovnať ich s
uvedenými zálohami ročných vyúčtovaniach.

61. Poukázala na to, že odvolací súd zrušil rozsudok z dôvodu, že bola sporná výška pohľadávky voči
navrhovateľom preukázaná listinami od žalovaného 1/, súdy v následných konaniach od žalovaného 1/
hodnoverné listiny o dlžných sumách nepožadovali. Pri nahliadnutí do týchto listín zistila, že v ročných
vyúčtovaniach je hrubá chyba - v stĺpci Záloha v eurách sú použité predpísané (odhadované platby),
čo je v rozpore so zákonom o účtovníctve aj v rozpore so Zmluvou o výkone správy zo dňa 1. 5. 2006

aj v rozpore s účtovnou logikou. Následne bolo potrebné požiadať žalovaného 1/ (správcu VALBYT) o
opravuvšetkýchročnýchvyúčtovanízabytžalobcovzaroky2003-2011aažpotompokračovaťvkonaní.
62. K súhlasu vlastníkov bytov s dražbou uviedol, že písomný súhlas vlastníci poslali Okresnému súdu v
Brezne 4. 3. 2013 a podpisy sú na prezenčnej listine. Tiež všetci vypočutí vlastníci uviedli, že na schôdzi
dražbu odsúhlasili, čo potvrdili podpisom na prezenčnej listine. Z týchto dôvodov žiadala Okresný súd

Banská Bystrica, aby rozsudok prehodnotil v novom konaní a dražbu uznal za platnú.
63. K odvolaniam žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne žalobcom zaplatiť
trovy odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považujú za správny, zákonný, dôkazne podložený a
precízne zdôvodnený. Žalovaní v odôvodnení odvolania opakujú svoju argumentáciu, ktorú prezentovali

počas celého konania ako aj v rámci záverečných rečí. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku ich argumentáciou dôsledne zaoberal a vysporiadal sa s ňou, podrobne zdôvodnil, prečo
považoval čestné vyhlásenie zo dňa 26. 4. 2011 o pravosti pohľadávky za absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 OZ, čo konkrétne odôvodnil v bodoch 125-133 napadnutého rozhodnutia.
64. V bode 134 odôvodnenia rozsudku s odkazom na príslušnú judikatúru, vrátane Ústavného súdu

SR, podrobne zdôvodnil, prečo dospel k záveru, že konaním žalovaných 1/, 2/ bol porušený § 7 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
65. V bodoch 138-149 detailne riešil spornú otázku, či bol daný súhlas ostatných vlastníkov bytov v
bytovom dome na to, aby bolo voči žalobcom postupované pri výkone záložného práva dražbou ich
nehnuteľnosti a okolnosťami, za akých mal byť tento súhlas daný, ak bezprostredne nepreukázal stavu,

ktorý mohol byť zisťovaný ku dňu 19. 4. 2011, a správne ustálil, že v konaní nebol preukázaný záver o
tom, že na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala 16. 9. 2009, ostatní vlastníci bytov prijali rozhodnutie
o schválení návrhu dražby bytu žalobcov.
66. Súhlas podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 152/1993 Z. z. na podanie návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby bytu žalobcov na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 tak nebol daný a predmet

dražby preto nebolo možné dražiť podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ako aj § 16 ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z.. Správne súd dražbu považoval za neplatnú. Súd sa taktiež zaoberal aj dôvodnosťou
dražby vo vzťahu k výške pohľadávky, v akej bola vymáhaná s prihliadnutím na celý rad nedostatkov
zistených znalcom. Dospel k správnemu záveru, že výkon záložného práva žalovaným 1/ je v rozpore
s dobrými mravmi, a to vzhľadom aj na hrubý nepomer pohľadávky v porovnaní s hodnotou na dražbe

vydraženého bytu žalobcov.
67.Súdvbode116odôvodneniazákonnýmspôsobomreagovalajnavznesenúnámietkužalovaného 1/
o jeho pasívnej legitimácii a na procesný postup, ktorý aplikoval pri vstupe nového správcu do súdneho
konania.Súdvsúladesustanovením§124ods.1CSPposudzovalpodaniežalobcovpodľajehoobsahua z neho bolo nepochybné, že jeho cieľom bolo, aby súd ďalej konal s novým správcom bytov, ako
žalovaným, keďže vykonával správu bytov.
68. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
69. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
70. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia prvoinštančného súdu, ako aj námietok žalovaných
uvedených v odvolaniach dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný
súd náležitým spôsobom vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, uviedol, ktoré dôkazy považoval za
relevantné a ktoré nie, ktoré nevykonal a z akých dôvodov. Ako vyplýva z rozhodnutia, jednotlivé dôkazy
aj jednotlivo vyhodnotil a taktiež ich posúdil vo vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na predmet konania

bolo potrebné dôsledne zisťovať skutkový stav, a tento, vzhľadom aj na viaceré protirečivé argumenty
a zistenia, aj náležite vyhodnotiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že takýto postup nemôže byť vykonaný bez
toho, aby súd dokazovanie a vyhodnotenie nevykonal s prihliadnutím na relevantné právne normy. Nie
každéjednotlivétvrdeniejeprerozhodnutiesmerodajné,alebolopotrebnéprihliadnuťnacelkovýkontext
danej veci, kde dochádza k prelínaniu zákonnej úpravy, ktorá je daná jednak zákonom č. 182/1993 Z. z.

a zákonom č. 527/2002 Z. z., ktoré je potrebné v danej veci aplikovať vo vzájomnej súvislosti a vzájomnej
nadväznosti.
71. Z konania ako aj odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa dôsledne riadil závermi, ku
ktorým bol zaviazaný zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Z tohto uznesenia vyplynula potreba
bližšie sa zaoberať predpokladmi pre uskutočnenie dražby v celkovom kontexte danej veci. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vykonaným dokazovaním a zisteniami, ktoré z neho vyplynuli.
Okresný súd z takto vykonaného dokazovania vyvodil jednotlivé zistenia, ktoré nie sú v rozpore s tým,
čo z jednotlivých dôkazov vyplynulo. Podstatné však je, že súd správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy aj
vo vzájomných súvislostiach, teda skutkové zistenia nezaložil len na čiastočnom zistení, ale vychádzal
z komplexnej zisteného skutkového stavu a priebehu jednotlivých dejov, ktoré dražbe predchádzali.

Nemožno dať za pravdu žalovaným, že by okresný súd nesprávnym spôsobom zistil skutkový stav, teda
že jeho zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania, by boli v rozpore s týmto dokazovaním. Okresný súd
pri zistení skutkového stavu vychádzal z komplexne zistení a záverov, nemohol vytrhnúť z kontextu
jednotlivé závery, ktoré vyplynuli napr. iba z jedného dôkazu bez toho, aby takýto dôkaz nevyhodnotil
aj vo vzťahu k ďalším dôkazom a zisteniam, ktoré z nich vyplynuli. Presne týmto spôsobom postupoval

okresný súd, ktorý náležitým spôsobom dal odpoveď na všetky relevantné otázky. Na základe takto
zisteného skutkového stavu vo veci aplikoval aj relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval.
Vosvojomodôvodneníkonkrétneuviedol,naktoréjednotlivéskutkovéokolnostiaplikovaltúktorúprávnu
normu.
72. Žalovaní v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ako tie, ktoré použili v prvoinštančnom

konaní a s ktorými sa súd náležite vo svojom odôvodnení vyporiadal a tieto odpovede sú zrejmé práve
z odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaní teda nesúhlasia so závermi, ktoré vyslovil prvoinštančnému súd,
jednak v rovine skutkovej, ako aj právnej. odvolací súd je toho názoru, že žalovaní v odvolaní vytrhli z
kontextu im vyhovujúce skutkové zistenia, teda zistený skutkový stav prispôsobili svojmu videniu veci a
názoru, a samozrejme, následne argumentovali tým, že nebodli neplnené predpoklady, aby súd žalobe

vyhovel.
73. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
resp. reagujúc na už opakované stanoviská žalovaných na zdôraznenie správnosti dopĺňa argumenty
v prospech správnosti rozhodnutia, hoci odvolací súd voči rozhodnutiu nemá žiadnu zásadnú výtku,

nakoľko súd v rozhodnutí odpovedal na všetky podstatné otázky, a to aj tie, ktoré uvádzajú v odvolaní
žalovaní.
74. V rozhodovanej veci, ako uviedol okresný súd, bolo nesporné, že dražba bytu sa uskutočnila.
Žalobcovia namietali, že dražba bola v rozpore so zákonom. Aj pred dražbou žalobcovia namietali
proti platbám a možno dať za pravdu žalovanému 1/, že platobná disciplína nebola ukážková. Avšak,

treba si položiť otázku, či k tomuto správaniu sa žalobcov neprispel svojimi postupmi pôvodní žalovaný
1/, spol. VALBYT s.r.o., u ktorého znalec jednoznačne konštatoval chaos a viaceré pochybenia, ktoré
sa priamo dotýkali správnosti a pravdivosti stavu vo vzťahu k bytovému domu, nielen k žalobcom,
ktorí nadobudli pocit, že platby nie sú úplne v poriadku a zrejme asi platia viacej, resp. nemali vôbecistotu, koľko majú platiť. Vzhľadom na postupy pôvodného žalovaného 1/ dochádzalo k dlhodobému
sporu o výške prípadného nedoplatku u žalobcov. K spôsobu vedenia správy napovedá aj to, že táto
spoločnosťzanikla.Správarozhodne,akotovyplývazoznaleckéhoposudku,nebolavedenádostatočne

kvalifikovane, transparentne, čo spôsobilo aj daný vlečúci sa spor a množstvo rozhodnutí, ktoré museli
byť v tejto súvislosti vydané. Je úplne pochopiteľné, že žalobcovia sa vo svojich povinnostiach „stratili“.
Správca nebol vôbec dôsledný od počiatku zistenia, že žalobcovia majú dlhy, nebol transparentný. Ak
mal vedomosť, že si opakovane žalobcovia neplnia svoje povinnosti, a zároveň popierajú výšku svojich
plnení, mal zvoliť okamžite cestu, kedy by boli odstránené sporné okolnosti o prípadnej výške dlhu, a nie

zostať nečinný s tým, že postupom času došlo k spochybňovaniu tohto dlhu žalobcami. Ak by došlo
k judikovaniu pohľadávok včas, správca mohol a mal pristúpiť k exekúcii, ale primeraným spôsobom.
Bolo preukázané, že žalovaná 2/ mala zrážky zo mzdy, teda exekúcia by mohla úspešne prebehnúť,
a to bez potreby zásahu do základného ústavného práva žalobcov, ako to správne odôvodnil okresný
súd. Rozhodne, ak by správca konal včas, nedošlo by ani k narastaniu dlhu, ani spornosti o jeho výške.
Realizáciu výkonu práva dobrovoľnou dražbou je síce prípustná, ale je riziková vo viacerých smeroch,

a to dokonca a pre samotného vydražiteľa. Možno k nej bez rizika pristúpiť vtedy, ak pohľadávka, hoci
nejudikovaná, nie je sporná, je konkrétna čo do výšky, splatnosti, obdobia.
75. Odvolací súd upozorňuje na to, že pôvodný žalovaný1/ vo svojej argumentácii o rozhodných
skutočnostiach nebol stály, menil ich, to znamená, že ani v čase počiatku sporu bola jeho argumentácia
rozporuplná, predovšetkým o tom, kedy sa mala uskutočniť schôdza, na ktorej mal byť udelený súhlas

s dražbou bytu žalobcu. Odvolací súd práve túto skutočnosť považuje sa veľmi dôležitú, pričom okresný
súd ju spomenul vo svojom rozhodnutí v bode 139, keď žalovaný 1/ tvrdil, že dražba sa vykonala
na základe záverov schôdze vlastníkov konanej dňa 13. 3. 2008, pričom následne dokonca tvrdil,
že dražba sa konala až po schôdzi konanej 23. 2. 2011. Práve tieto tvrdenia žalovaného 1/ vyvolali
dostatočnú pochybnosť o platnosti dražby a dražbe predchádzajúcej relevantnej schôdze vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, na ktorej mal byť daný zákonom aprobovaný súhlas na vykonanie dražby.
Nakoniec okresný súd považoval za relevantný dátum 16. 9. 2009.
76. Prvoradou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bola v podstate prvotná príčina sporu, teda
existencia pohľadávky a jej výška. Ak by pohľadávka neexistovala, akékoľvek ďalšie skúmanie by bolo
bezpredmetné. Bolo preukázané, že žalobcovia v čase, keď sa malo hlasovať o dražbe na schôdzi, mali

dlh, hoci v inej výške, v porovnaní k ďalším relevantným dátumom a rôznej výške dlhu. Zo znaleckého
dokazovania vyplynulo, a dokazovaním bolo preukázané, že dlh ku dňu konania schôdze vlastníkov
bytov, t. j. 16. 9. 2009 bol vo výške 1.195,10 EUR. Ku dňu konania dražby, t. j. dňa 24. 6. 2011 k mesiacu
máj 2011 to bolo 2.879,28 EUR. Ku dňu 19. 4. 2011, ku ktorému dňu správca deklaroval v Čestnom
vyhlásení výšku pohľadávky, bol nedoplatok 2.844,54 EUR.

77. Ak nastala daná situácia, pre žalobcu ale aj ostatných vlastníkov bolo podstatné, aby sa odstránil
rozpor, keď žalobcovia výšku dlhu namietali. Ako správne okresný súd uviedol, správca nepristúpil
k podaniu žaloby na súd a tak odstráneniu daného rozporu, čo viedlo jednak k právnej neistote o dlhu ale
aj narastaní dlhu žalobcov, keďže na základe nedostatočného účtovníctva žalovaného 1/, spoločnosti
VALBYT, dlh narastal. Preto ak sa pristúpilo k dobrovoľnej dražbe, v prvom rade bolo podstatné

preskúmať, či boli dodržané všetky zákonom predpokladané náležitosti, a to v súvislosti so zvolaním
schôdze, hlasovaním, prijímaním rozhodnutia a vyhotovením zápisnice a jej oznámením. V tomto smere
okresný súd dospel k správnym záverom.
78.Podľa§8bods.2zák.č.182/1993Z.z.prisprávedomujesprávcapovinnýpodľapísm.a)hospodáriť
s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s

podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov
do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať
vzniknuté nedoplatky, i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v
dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať návrh na exekučné konanie.
79. Odvolací súd konštatuje, že správca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o
vymáhanie nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na úhradách do fondu
prevádzkyúdržbyaoprávodvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,ktoráskutočnosťbolavjudikatúre
ustálená. Odvolací súd na tomto mieste k argumentu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1/,

ktorý nastúpil po pôvodnom správcovi VALBYT, poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
4. novembra 2015, sp. zn. 7 Cdo 278/2014, keď podľa § 8a ods. 3 ZoVB dňom skončenia správy domu
prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré
boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretýchna základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo
na spoločenstvo. Zmena správcu domu nemá vplyv na právne vzťahy predchádzajúceho správcu a
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré súvisia so žalobnými nárokmi voči vlastníkom

bytov a nebytových priestorov v dome za existencie trvania zmluvy o výkone správy bytového domu.
Dovolací súd poukázal na § 8a ods. 3 ZoVB, z ktorého vyplýva, že dňom skončenia správy domu
pôvodným správcom prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, ktorá bola
uzatvorená v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na nového správcu.
80. Medzi takéto povinnosti patrí v zmysle § 8b ods. 2 písm. e) ZoVB aj povinnosť sledovať

úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Keďže spoločnosť VALBYT stratila
postavenie správcu, stratila aj aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní, pričom aktívne legitimovaným
na vymáhanie vzniknutých nedoplatkov, ktoré sú predmetom konania, je nový správca, teda žalovaný
1/. Okresný súd danú otázku posúdil rovnako, teda správne.
81. Citované ustanovenie, okrem iných povinností, kladie na správcu povinnosť smerujúcu k odbornosti

pri starostlivosti a tiež povinnosť sledovania úhrad za plnenia a za preddavky do fondu prevádzky údržby
a opráv, pričom zároveň má povinnosť vymáhať nedoplatky. To znamená, správca má v prvom rade
zabezpečiť plnenia od neplatičov a vymáhať ich, teda predovšetkým buď miernejším spôsobom, napr.
dohodou o splátkach, upozorneniami. Následne môže uplatniť nárok na súde, čo sa v danom prípade
nedialo, až oveľa neskôr, ako dlh vznikal, aj ten však správca zobral späť. Správca podľa písm. i)

povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu, ale tiež, ak má judikovanú pohľadávku,
podať návrh na exekučné konania. Možnosť podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ako krajné
riešenie, je podmienená tým, že je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Aj v tomto prípade bude potrebné zvážiť množstvo okolností, a to v
prvom rade výšku dlhu a predpoklad jeho úhrady, resp. predpoklad, či daný vlastník - neplatič bude

mať aj do budúcna tendenciu neplatiť. Tiež je potrebné zvážiť, či by bolo možné inak pohľadávku
vlastníkov uspokojiť, t.j. či je napríklad vlastník - neplatič riadne zamestnaný a bude s ním možné
dohodnúť splátkový kalendár. Ak je však zrejmé, že vlastník - neplatič nebude splácať svoj dlh alebo
nedodržiaval splátkový kalendár, v záujme ostatných vlastníkov v bytovom dome bude nevyhnutné k
takémuto kroku napokon pristúpiť. Pri výkone dobrovoľnej dražby sa aplikujú ustanovenia zákona o

dobrovoľných dražbách.
82. Podľa ust. § 14 ods. 1 druhá veta zák. č. 182/1993 Z. z. oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť
v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne
päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo
zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia

spôsobom v dome obvyklým.
83. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe
domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním a rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré
sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze

musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome
minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto
schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v
dome obvyklým.
84. Ten, kto zvoláva schôdzu, musí oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze v

písomnej forme doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Zákon explicitne
nemenuje osoby, ktoré sú povinné tak urobiť, a teda aplikovať túto notifikačnú povinnosť, ale z ostatných
ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je možné definovať subjekt, ktorý má
túto povinnosť, v danom prípade je to správca podľa § 8b ods. 2 písm. g) ZoVB alebo štvrtina vlastníkov
podľa § 11a ZoVB. Zákon tak ukladá povinnosť subjektu zvolávajúcemu chôdzu, aby doručil všetkým

vlastníkom písomné oznámenie o konaní schôdze spolu s programom v lehote najmenej 5 dní pred
konaním schôdze. Tak by mali mať vlastníci čas pripraviť sa na schôdzu alebo zhromaždenie, resp.
splnomocniť svojho zástupcu, ako aj vyjadrovať sa k programu alebo navrhovať jeho zmeny.
85. Okresný súd správne poukázal na práva žalobcov, ktorí keby vedeli, čo bude predmetom schôdze,
tak sa schôdze zúčastnia. V konaní nebolo preukázané, žeby oznámenie obsahovalo program, resp.

jeho obsahom bolo, že sa bude hlasovať o tom, že byt žalobcov bude daný na dobrovoľnú dražbu. K tejto
myšlienke došlo zjavne len po oboznámení informácie o neplatičoch a návrhu na možné riešenie.
86. Odvolací súd k zvolaniu schôdze dopĺňa vzhľadom aj na vývoj rozhodovacej praxe, že zákon
nerieši spôsob doručenia pozvánky a konštatuje len povinnosť doručenia písomnej pozvánky každémuvlastníkovi. Z praktickej stránky je najvhodnejšie, ak je spôsob doručovania pozvánok s programom
dohodnutý v spoločenskej zmluve alebo v zmluve o výkone správy, to by malo zamedziť vzniku
rozporom. Prax už prijala záver, že za dostatočné doručenie v súlade s komentovaným ustanovením

sa nepovažuje vyvesenie oznámenia na vchodových dverách alebo v spoločných priestoroch domu.
Vyžaduje sa najmä to, aby došlo k doručeniu pozvánky spolu s programom do dispozičnej sféry vlastníka
tak, ako to vo svojom rozhodnutím konštatoval Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.
24 Co 30/2009, keď v odôvodnení uviedol, že zákon nevyžaduje individuálne doručenie pozvánky do
vlastnýchrúkkaždémuvlastníkovi,alestačí,abysatotooznámeniedostalodosférydispozícieadresáta,

t.j. aby sa s jej obsahom mal možnosť oboznámiť, nie aby sa s ním aj skutočne oboznámil. V praxi sa
to uskutočňuje napr. vhodením do poštovej schránky vlastníkov.
87. Posledná veta daného ustanovenia stanovuje povinnosť pre toho, kto schôdzu zvolal, aby do
piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámil
výsledok hlasovania. Nedodržanie tejto lehoty piatich pracovných dní dáva vlastníkovi, ktorý sa o
hlasovaní a prijatých uzneseniach dozvedel oneskorene, možnosť obrátiť sa na súd, aby ten vo

veci rozhodol. Zákon neustanovuje spôsob, akým povinná osoba splní zákonnú povinnosť oznámenia
konania schôdze, a obmedzuje sa na to, že to má byť vykonané spôsobom v dome obvyklým. Obvyklý
spôsob v dome môže byť určený v spoločenskej zmluve alebo v zmluve o výkone správy. Spôsob
oznámenia môže byť prirodzene vykonaný rovnakým spôsobom, ako bola doručená aj pozvánka na
schôdzu alebo zhromaždenie, napríklad doporučené doručenie zásielky. Zákon pre toto oznámenie

nevyžaduje ani písomnú formu a obvyklým spôsobom tak môže byť aj zaslanie výsledku hlasovania
elektronickou poštou. Takisto postačuje zverejnenie výsledkov hlasovania na vchodových dverách alebo
verejne dostupnom mieste v dome, t.j. v spoločných priestoroch domu, ak je to medzi vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v dome považované za spôsob obvyklý. Na riadne zverejnenie výsledkov
hlasovania je potrebné, aby sa toto preukázateľne dostalo do dispozičnej sféry vlastníka bytu alebo

nebytového priestoru. Zákon neustanovuje ani to, ako má oznámenie o výsledkoch hlasovania vyzerať.
V zásade je obsahovo formulované tak, ako je to v dome obvyklé, napríklad uvedie sa zoznam prijatých
uznesení na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov.
88. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona sa pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje

inak.
89. Z vykonaného dokazovania okresný súd nemal preukázanú ani skutočnosť riadneho oznámenia
o výsledku hlasovania. Správne poukázal na to, že ak malo ísť o tak závažnú skutočnosť, ako obydlie
žalobcov chránené právom zakotveným v ústave, mali byť striktne dodržané všetky predpoklady, aby
došlo k riadnemu oznámeniu schôdze aj s jeho programom tak, aby sa aj žalobcovia mohli dozvedieť,

že sa program bude týkať ich nedoplatkov a hlasovania o ich byte, ktorý má ísť na dobrovoľnú dražbu,
hlasovanie malo prebehnúť v súlade s navrhovaným programom schôdze a na schôdzi po hlasovaní
malo byť prijaté uznesenie, ktorého výsledky mali byť včas v zákonnej lehote vyvesené. Toto v konaní
preukázané nebolo. Bolo jednoznačne preukázané, že zápisnica bola vyhotovená až 17. 10. 2009,
nie v lehote do piatich pracovných dní od konania schôdze. Okrem toho skutočnosť, že existovali dve

zápisnice z tohto dňa, v rôznom znení, ešte viacej spochybňuje riadny priebeh schôdze.
90. Na základe vykonané dokazovania možno konštatovať, že nebola splnená základná podmienka,
teda existencia súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 8b ods. 2 písm.
i) ZoVB. Za danej okolnosti správca ani nemohol pristúpiť k realizácii dobrovoľnej dražby a uzavrieť
zmluvu dražiteľom. Už len tieto všetky skutočnosti spôsobujú neplatnosť dražby v súvislosti s následne

uvedeným. Ak neboli splnené uvedené podmienky, sú naviac argumenty venujúce sa pomeru dlhu
a ceny.
91. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD (zákon o dobrovoľných dražbách) v prípade, ak boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Žalobcovia svoje právo podľa uvedeného ustanovenia uplatnili.

92. Okrem iných je relevantné predovšetkým ustanovenie § 7 ods. 2 ZoDD, podľa ktorého navrhovateľ
dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
93. Podľa citovaného ustanovenia navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet

dražby je možné dražiť, a teda že neexistujú žiadne prekážky podľa zákona o dobrovoľných dražbách
alebo osobitných predpisov, prípadne neexistujú ani prekážky nelegislatívnej povahy (napr. právoplatné
rozhodnutiaorgánovverejnejmoci),ktorébybránilivykonaniudražby.Citovanéustanoveniepredstavuje
základnú zákonnú podmienku vykonania dražby. Splnenie uvedených podmienok sa nachádza vo sférenavrhovateľa dražby a týka sa predovšetkým záväzkového vzťahu navrhovateľa dražby ako záložného
veriteľa a dlžníka, t.j. hlavného záväzkového vzťahu. Uvedenou zákonnou povinnosťou má veriteľ
osvedčiť splnenie zákonných podmienok pre výkon záložného práva tak, ako ich definuje Občiansky

zákonník a záložná zmluva. Písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby sa týka pravosti pohľadávky,
ktorá svedčí o existencii a uplatniteľnosti existujúcej pohľadávky, výšky ku dňu podania návrhu na
vykonanie dražby a splatnosti pohľadávky, keďže splatnosť je základnou podmienkou aktivovania
uhradzovacej funkcie záložného práva. Z dikcie zákona je zrejmé, že vyhlásenie navrhovateľa dražby
musí byť kumulatívne vo všetkých jeho troch prvkoch a ak navrhovateľ neurobí vyhlásenie spôsobom

ustanoveným v odseku 2, nie je možné dražbu vykonať. Vychádzajúc zo skutočnosti, že vyhlásenie
navrhovateľa dražby je jednostranným adresovaným právnym úkonom, musí toto spĺňať aj náležitosti a
zákonné podmienky pre právne úkony ustanovené v Občianskom zákonníku.
94. Relevantnou otázkou písomného vyhlásenia je nielen pravosť pohľadávky, ale aj jej výška, keďže
práve pri stanovení výšky môže dôjsť k posúdeniu primeranosti alebo neprimeranosti výkonu záložného
práva. Z praxe možno uviesť, že písomné vyhlásenie často nespĺňa podmienky jasnosti a určitosti,

čo môže zakladať neplatnosť dražby. Veľmi častou praktikou je do vyčíslenia pohľadávky uviesť
nepreskúmateľnú sumu, prípadne do výšky pohľadávky integrovať aj rôzne sankcie, ktoré v konečnom
dôsledku navyšujú dlh dlžníka. Presne na tieto nedostatky poukázal vo svojom rozhodnutí okresný súd,
keď vychádzal zo záverov znaleckého posudku.
95. Spôsob určenia výšky, ale aj pravosti a splatnosti pohľadávky založený na jednostrannom vyhlásení

veriteľa bez akejkoľvek kontroly dodržania zákonných podmienok, predstavuje jeden z najväčších
problémov neoprávnenosti a neprimeranosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Okresný súd
prihliadol na to, že úspešné vykonanie dražby znamená mnohokrát nezvratný zásah do majetkových
pomerov dlžníka.
96. Základnou podmienkou pre úspešné vykonanie dobrovoľnej dražby je existencia spôsobilého

predmetu dražby. Navrhovateľ dražby je tak povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Povinnosťou správcu, okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť bolo aj vyhlásiť
špecifikáciu pohľadávky v rozsahu pravosť, výška splatnosť. V tejto súvislosti správca vyhlásil, že
predmet dražby – byt je možné dražiť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tomu tak
nebolo, teda byt nebolo možné dražiť pre nedostatok súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome. Odvolací súd považuje správny záver okresného súdu o tom, že dražba
bola vykonaná v rozpore so zákonnými podmienkami, teda aj so záverom, že čestné vyhlásenie posúdil
ako absolútne neplatné. Okresný súd správne posudzoval aj nepomer medzi nedoplatkom a cenou bytu,
keď v odvolaní žalovaný 2/ prispôsobuje výpočet tak, aby vyšiel zdanlivo odlišný, ako ho vyhodnotil
okresný súd. Odvolací súd zdôrazňuje, že dlh žalobcov v čase udeľovania súhlasu k dražbe nebol vo

výške, ktorá bola vyčíslená správcom (chybne) ku dňu dražby a tvoril skutočne nepomer k skutočnej
a trhovej hodnote bytu. Rozhodne napr. v súčasnej dobe by sa daný byt nedal kúpiť ani za vydraženú
sumu, ale omnoho vyššiu. Dražba ako taká, so svojimi rizikami vždy tlačí cenu dolu, rozhodne nemožno
dospieť k záveru, že vydražené sumy zodpovedajú skutočným cenám bytov, aj keď sú ohodnotené
znalcami, pričom je vždy výhodnejšie, ak byt v prípade skutočnej núdze odpredá dlžník sám. To vykonal

aj vypočutý svedok F., ovšem u žalobcov už správca, pôvodne žalovaný 1/, postupoval inak. Okresný
súd dospel aj k správnym záverom, keď poukázal na to, že žalobcovia spochybňovali výšku pohľadávky,
správca nepristúpil k výkonu dražby, hoci tvrdil, že tak rozhodli vlastníci bytov, teda nerešpektoval ich
vôľu a konal tak protizákonne. Ledaže, takéto hlasovanie riadne neprebehlo, čo bolo aj okresným súdom
dokázané. Neexistoval žiaden dôvod podávať žalobu na súd po tom, ak došlo k odsúhlaseniu dražby.

Tvrdenie, že nie je v podaní dražby žalovaný 1/ nijako limitovaný časom, odvolací súd považuje za
účelové tvrdenie, pretože z hľadiska zákonných povinností správcu týmto tvrdením potvrdzuje, že môže
konať „svojvoľne“, čo je ale v rozpore so zákonom. Za danej situácie došlo k tomu, že bez kontroly
správca uviedol vo vyhlásení sumu, voči ktorej nemohli žalobcovia ani namietať, hoci sa domáhali jej
preskúmania. Mohli tak urobiť len v konaní o neplatnosť dražby. Okresný súd dospel k správnemu

záveru, že konanie správcu bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto jeho úkony posúdil ako absolútne
neplatné.
97. K návrhu žalovaného 1/, že žiada zrušiť rozhodnutie okresného súdu, ktorým rozhodol o pristúpení
žalovaného1/podľa§79CSP,nakoľkookresnýsúdporušilmandukačnúpovinnosť,odvolacísúddospel
kzáveru,žesasjehonázoromnestotožňuje,keďdanýargumentnaviacuplatnilažvodvolaní,hocipodľa

neho ide o hmotnoprávnu námietku, tiež dôvodiac, že súd neprimerane pomohol žalobcom a porušil tak
zásadu rovnosti zbraní.
98. V konaní bolo nepochybne preukázané, že pôvodný správca, žalovaný 1/ - VALBYT s.r.o., zanikol
bez právneho nástupcu. Z tohto Okresný súd Rimavská Sobota zastavil konanie podľa § 64 CSP,podľa ktorého platí, že ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví. Bolo nepochybné, že pôvodný správca nemal právneho zástupcu, tým nie je ani nový správca

žalovaný 1/ HLH správa domov, s.r.o.. V takomto prípade musel okresný súd aplikovať § 64 CSP.
99. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa ods. 3 poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2
nemá, ak je strana zastúpená advokátom. Je ale v poriadku, ak súd vyzýva na určitý postup, v
takomto prípade konkrétne nepoučuje, vyzýva na nápravu. Okresný súd poukázal na predchádzajúce

rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota a vyzval žalobcu, aby uplatnil procesné návrhy, nevyzval
ich priamo na postup podľa § 79 CSP, teda právneho zástupcu žalobcov nepoučoval, ako má pokračovať
v konaní.
100. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.
101. Citované ustanovenie taxatívne vymenúva subjekty, ktoré musia byť procesne zúčastnené

v súdnom konaní o neplatnosť dražby. Z pohľadu procesného práva ide o nútené spoločenstvo, pretože
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu v zmysle § 78
ods. 1 CSP. V prípade, že by opomenul označiť niektorý zo subjektov z okruhu núteného spoločenstva,
žalobcovia mohli túto hmotnoprávnu vadu žaloby napraviť procesným postupom podľa § 79 CSP, teda
návrhom na pristúpenie ďalšieho subjektu. Žalobcovia v konaní však označili správne všetky subjekty,

teda neopomenuli označiť správcu. Odvolací súd formalistický výklad žalovaným 1/ nepovažuje za
akceptovateľný. V takomto prípade nepoučoval žalobcov, ako majú v konaní postupovať. Okresný
súd žalobcov nepoučoval o tomto nedostatku, pretože žalobcovia si boli tejto povinnosti vedomí, súd
však reagoval na novovzniknutú situáciu, ktorú nezavinili žalobcovia svojím a vadným procesným
postupom, žalobcom oznámilo danú skutočnosť. Odvolací súd daný problém posúdil z hľadiska testu

proporcionality, a keby aj dal za pravdu argumentom odvolateľa, vzhľadom na priebeh konania, ako aj
porušeniu práva žalobcov (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) k právu žalovaného 1/
s prihliadnutím na argumentovanú rovnosť zbraní, dospel k záveru, že v danom prípade prevyšuje
záujem žalobcov schválenia si obydlie. V danom prípade nejde o porušenie rovnosti zbraní, všetci

účastníci sú zastúpení advokátom, pričom v danom prípade nejde o zvýhodnenie vo forme určitej
vedomosti, či znalosti procesných práv a povinností, ale išlo len reakciu na zánik pôvodného subjektu.
Súd nepoučoval žalobcov o tom, koho majú žalovať. Žalobcovia procesne reagovali na novovzniknutú
situáciu, pričom označili nového správcu ako subjekt, s ktorým mienia pokračovať v konaní. Skutočnosť,
že v tomto podaní žalobcovia poukázali na § 64 CSP nespôsobuje následky, ako ich vykladá žalovaný

1/. Súd právnou kvalifikáciou nie je viazaný, správne okresný súd vyšiel z obsahu podania, ktoré bolo
zrozumiteľné a vo veci aplikoval jediné do úvahy prichádzajúce ustanovenie § 79 CSP. Postup, ktorý
načrtnul žalovaný 1/ v odvolaní, odvolací súd považuje za „úskok“, v dôsledku čoho by došlo k porušeniu
čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených tovarov a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

102. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto
im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

103. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.