Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202997
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323202997.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v
Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov- matka: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XX, G., v konaní zastúpená: JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka so sídlom v Leviciach, Sládkovičova 1

a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. J. XX, v konaní zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát
so sídlom v Nitre, Palánok 3, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11P/142/2023-156 zo dňa 31.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov III. a IV. a v časti výroku V.,
výlučne v časti, kde súd upravil styk otca za prítomnosti matky a v závislom výroku VI. z r u š u j e a vec
v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol
tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke., výrokom II., rozhodol, že obaja rodičia
sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. rozhodol, že otec je
povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.09.2023. Výrokom IV. rozhodol, že zaostalé výživné za obdobie

od 04.09.2023 do 31.01.2024 pre maloletého A. vo výške 459,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám
matky v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok,
počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. styk
otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX upravil nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom:

- každý utorok a štvrtok v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. za
prítomnosti matky,
- každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. za
prítomnosti matky, s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si v stanovený čas maloleté
dieťa odovzdať a prevziať pred bydliskom matky. Výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil apl. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3 a 4, § 25 ods. 1, 2 a § 26, § 62
ods. 1 až 5, § 65 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“).
Vecne dôvodil, že v prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu rodičovských práv
a povinností bol podaný dôvodne, keď rodičia spolu nežijú. V priebehu konania vzal otec podaný návrh

späť,tentobližšieneodôvodnil.Matkaakoajkolíznyopatrovníksospäťvzatímnávrhunesúhlasili,kolízny
opatrovník považoval za potrebné v konaní pokračovať vzhľadom na skutočnosť, že medzi rodičminedošlo k dohode ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Konajúci súd
majúc za to, že je v konaní potrebné pokračovať jednak z dôvodu, že návrh na začatie konania bol
dôvodne podaný, keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, naviac medzi rodičmi nedošlo k dohode ohľadom

úpravy rodičovských práv a povinností, späťvzatie návrhu otca nepripustil a pokračoval v konaní. Majúc
za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
A., sa súd zaoberal zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, otázkou výživného a úpravy styku rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do
starostlivosti. Otec navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke, úroveň jej starostlivosti o

dieťa žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov
ako aj kolízneho opatrovníka zveril súd maloletého A. do osobnej starostlivosti matke.

3. Nakoľko ani jednému z rodičov maloletého nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich
rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené,
ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že

obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

4. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na
ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby
dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej

vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na
uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa
sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre
určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové

pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
daných okrem bežných výdavkov na hygienu, stravu, ošatenie, ale aj výdavkami spojenými s návštevou
materskej školy, jeho záujmovými aktivitami, zdravotným stavom a zárobkových a majetkových pomerov
obochrodičov,prihliadnucnaskutočnosť,žerodičianemajúinévyživovaciepovinnosti,súdurčil výživné

zo strany otca na maloletého A. v sume 120,-eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať k rukám
matky vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným zo
strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní svojou osobnou starostlivosťou
o maloleté dieťa, zabezpečovaním jeho bytových potrieb a rodinnými prídavkami sú spôsobilé pokryť
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch

rodičov. Súd mal za to, že matka odôvodnené výdavky na mal. dieťa súdu riadne preukázala, z
uvedeného dôvodu ich súd akceptoval s výnimkou matkou deklarovaných výdavkov na stravu dieťaťa
v sume 300,- eur mesačne, tu súd konštatuje, že tieto vzhľadom na nezistenú potrebu zabezpečenia
špeciálnej stravy maloletému nemôžu dosahovať sumu matkou deklarovanú. Výdavky na stravu dieťaťa
súd považoval za primerané v sume od 150,- do 200,- eur mesačne. Na strane matky súd vychádzal z

jej príjmových pomerov daných príjmom zo zamestnania ako aj z vyplácaného rodičovského príspevku.
Neprihliadol na výdavky ňou vynakladané na splátky úveru vzatého vychádzajúc z vyjadrenia matky
na úhradu výdavkov otca v čase výkonu trestu odňatia slobody. Tieto podľa názoru súdu nespĺňajú
kritérium nevyhnutnosti a účelnosti vynakladaných výdavkov. Pri hodnotení osobných, zárobkových,
majetkových pomerov otca súd nevychádzal z otcom deklarovanej bezpríjmovosti. Aj napriek ním

verbalizovanej snahe o nájdenie si vhodného zamestnania má súd za to, že otec súdu nepreukázal
skutočný a vážny záujem o zabezpečenie si zodpovedajúceho príjmu hoci mu pri uplatnení sa na trhu
práce nebráni žiadna objektívna prekážka. Zdravotný stav otca je dobrý, napriek tomu, že má ukončené
základné vzdelanie má skúsenosti s predajom oblečenia, obuvi, ovocia, zeleniny, v minulosti pracoval aj
ako vodič taxislužby, či operátor výroby. Otec je preukázateľne umelecky nadaný, potvrdil, že je jedným

z trojčlenného hudobného zoskupenia hrávajúceho na svadbách, oslavách. V blízkej dobe ich čaká
vystúpenie na benefičnom koncerte v Leviciach. Potvrdil, že hrávajú aj v Nemecku, Poľsku, maximálne
dvakrát ročne, pričom sa má jednať o vystúpenia v trvaní štyroch až piatich hodín výlučne pre rómsku
komunitu. Hudobná skupina jeho syna, s ktorou však podľa jeho vyjadrenia nespieva pravidelne, beriehonorár 500,-eur (vystúpenie v domácnosti ), 700,-eur (vystúpenie v sále), táto suma je však podľa
jeho vyjadrenia dohodnutá vždy v nižšej sume. Snahu otca o zabezpečenie si príjmu prostredníctvom
príspevkunaopatrovaniedružky,ktorámánepriaznivýzdravotnýstavpooperáciísrdcovýchchlopní,súd

vyhodnotilakoúčelovú.Výsluchomotcabolozistené,žedružkajemobilná,sebestačnávoblastihygieny,
ale aj v sebaobslužných činnostiach, ťažkosti má so zadýchaním pri zvýšenej námahe. Z uvedeného je
zrejmé, že družka otca nie je vzhľadom na zistený stav odkázaná na nevyhnutnú opateru otca, t.j. jej
zdravotný stav otcovi nebráni pri hľadaní si vyhovujúceho zamestnania. Aj s poukazom na laxný prístup
otca k možnosti jeho uplatnenia sa na trhu práce, majúc za to, že jeho záujem je v tomto smere len

verbalizovaný, má súd za to, že otec disponuje príjmom spôsobilým pokryť tak jeho odôvodnené potreby
ako aj potreby spoločnej domácnosti, ktorú vedie s družkou. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že
jedinýmpríjmomdružkyotcajejejinvalidnýdôchodok.Jezrejmé,žepríjemotcajesaturovanýhonorármi
z umeleckej činnosti, ktorú prevádza prostredníctvom svojej ako aj synovej kapely. Súd v kontexte s
vyššie uvádzaným postojom otca k možnosti zamestnať sa, nemohol uveriť jeho tvrdeniam o občasnosti
jeho umeleckých vystúpení, či zníženej sume honorárov. Ak by tomu tak bolo, otcovi by nič nebránilo

pokračovať v prevádzkovaní živnosti, s čím mal pomerne bohaté skúsenosti. Za takejto situácie je súd
presvedčený, že príjem otca sa pohybuje minimálne v rozmedzí od 800 do 1.000,-eur mesačne.

6. Výživné súd určil od 04.09.2023, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1
Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného

aj pred týmto dátumom.

7. Odo dňa 04.09.2023, teda odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom
premaloletéhoA.zaostalosťvovýške 459,-eur(malzaplatiťseptember2023-120,-eur:30dní=4,-eurá
x 26 dní + 4 mesiace x 120,-eur, otec zaplatil v novembri 2023 sumu 35,-eur, v decembri 2023 sumu

50,-eur, v januári 2024 sumu 40,-eur ), ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 20,-
eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splácania zaostalosti na výživnom v splátkach ,
počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na
zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové
pomery otca maloletého dieťaťa. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že

by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo mu umožnil uhradiť zameškané výživné
v splátkach, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je
neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného, či neprimerane zaťažujúcu osobu
z výživného oprávnenú.

8. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje
do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu
zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na
dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené
do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky

pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv
dieťaťa. Otec navrhol upraviť styk s maloletým dieťaťom v rozsahu každého párneho víkendu od piatku
od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00
hodiny do 18:00 hodiny, pričom k prevzatiu a odovzdaniu dieťaťa bude dochádzať v mieste bydliska

matky. Matka s podaným návrhom nesúhlasila, mala za to, že je nevhodné aby bol styk upravený bez
jej prítomnosti poukazujúc na skutočnosť, že otcovi nie je známy režim dieťaťa, jeho zvyky. Vykonaným
dokazovanímmalsúdpreukázané,žestykotcasdieťaťomsanikdynerealizovalnapravidelnejbázebez
prítomnosti matky. Otec sa s dieťaťom posledne stretol v novembri 2023 v materskej škole, ktorú dieťa
navštevuje, predtým otec dieťa vôbec nevidel približne štyri alebo päť mesiacov. Súd nespochybňuje

skutočný záujem otca stýkať sa s dieťaťom, čo je celkom v jeho záujme tak, aby sa citový vzťah medzi
ním a dieťaťom mohol rozvíjať. Aktuálne však vzhľadom na skutočnosť, že styk otca s dieťaťom nebol
v ostatnom čase štyroch až piatich mesiacov realizovaný až na výnimočné stretnutie v materskej škole,
je zrejmé, že je nevyhnutné, aby sa otec oboznámil s denným režimom dieťaťa, jeho zvykmi, spôsobom
jeho komunikácie (skutočnosť, že dieťa nerozpráva potvrdzuje komplexné hodnotenie materskej školy

z č.l. 124-125 spisu). Je nevyhnutne potrebné, aby si dieťa na fyzickú prítomnosť otca zvyklo, tento
pre dieťa vytváral bezpečné prostredie tak, aby sa medzi nimi mohlo vytvoriť pevné citové puto. Z
uvedeného dôvodu vychádzajúc z návrhu otca na úpravu styku, berúc do úvahy vyjadrenie matky vo
vzťahu k navrhovaným termínom styku, prihliadnuc k časovému rozvrhnutiu pracovných povinnostímatky,dennémurežimudieťaťa,ktoré počasobedaspávazväčšaod12:00alebo13:00hodiny,približne
v rozsahu dvoch hodín, súd upravil styk otca s maloletým tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by
bolo možné náhradu trov konania uložiť niektorému z jeho účastníkov.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov III., IV. a V. výlučne v časti, kde súd upravil styk
otca za prítomnosti matky podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1

písm. f) a písm. h) CSP, navrhujúc aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 50, - eur mesačne,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX
sa upravuje nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom:
- každý utorok a štvrtok v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod.,

- každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., s
tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si v stanovený čas maloleté dieťa odovzdať a prevziať
pred bydliskom matky,
alternatívne aby odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia§ 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a tým pádom
nezákonné, nakoľko súd preukázateľne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri hodnotení
dôkazov a rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane

otca (v dôsledku klesajúceho príjmu) čím sa výrazne zmenila jeho životná úroveň, a to k horšiemu. Preto
otec nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu, ktorým sa určila výška výživného na maloletého na sumu
120,- eur mesačne. Súd neprihliadol na finančnú situáciu otca, ktorá nie je priaznivá. Otcovi maloletého
dieťaťa sa z objektívnych dôvodov nedarí uplatniť sa na trhu práce.

12. Taktiež otec absolútne popiera odôvodnenie súdu, ktorý uvádza, že: ,,Ak by tomu tak bolo, otcovi
by nič nebránilo pokračovať v prevádzkovaní živnosti, s čím mal pomerne bohaté skúsenosti. Za takejto
situácie je súd presvedčený, že príjem otca sa pohybuje minimálne v rozmedzí od 800 do 1.000,-eur
mesačne." S takýmto konštatovaním prvostupňového súdu otec nesúhlasí, nakoľko on nevie ovplyvniť
dopyt a hospodárske výsledky v súvislosti s jeho niekdajším prevádzkovaním živnosti, už vôbec nie

v sume deklarovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z premisy, že otec je schopný prevádzkovať živnosť, z ktorej by mohol dosahovať príjem od
800 do 1.000,-eur mesačne. Prevádzkovať živnosť v dnešnej dobe negarantuje istý a stabilne vysoký
príjem. Otec je toho názoru, že vyššie uvedený postup súdu nie je správny, keďže na jeho strane došlo
k zmene tých okolností, že jeho finančná situácia nie je priaznivá, jeho súčasné životné náklady sú

skromné, snaží sa eliminovať akékoľvek výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť, keďže si je vedomý,
že vyživovacie povinnosti majú prednosť pred jeho ostatnými výdavkami.

13. Čo sa týka styku maloletého dieťaťa s otcom je vo veľkej miere v rozpore s najlepším záujmom
dieťaťa, aby sa stretávali za prítomnosti matky. Otec s matkou maloletého nemajú dobrý vzťah, nevedia

spolu komunikovať a tráviť čas. Maloletý má dostatočný vek na to, aby trávil čas s otcom bez prítomnosti
matky. Režim maloletého nie je natoľko zložitý, aby bola nevyhnutná prítomnosť oboch rodičov.

14. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho
vyjadrenia na pojednávaní dňa 31.01.2024 a preto vzhľadom na jeho vyjadrenie a na uvedené

skutočnosti navrhuje krajskému súdu, aby v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a rozhodol tak v záujme maloletého dieťaťa.

15. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého. Uviedla, že súd zaviazal otca prispievať výživným
na maloletého A. vo výške 120,- eur mesačne, čo je primerané výživné odôvodneným potrebám

maloletého dieťaťa, jeho veku a zárobkovým možnostiam otca. Matka vyvažuje svoju vyživovaciu
povinnosť vo väčšine svojou osobnou starostlivosťou, ale aj zabezpečením bytových potrieb a spolu s
rodinnými prídavkami vie pokryť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec na pojednávaní, aj vo
svojom odvolaní vykazoval svoju bezpríjmovosť, avšak s touto jeho verbalizovanou bezpríjmovosťoua snahou hľadania si vhodného zamestnania nejako neosvedčil skutočný záujem o zabezpečenie
zodpovedajúceho príjmu, hoci mu v tom nebráni žiadna osobná, ani zdravotná prekážka. Otec predtým
pracoval v rôznych pracovných sférach. Ako sám uviedol, je členom hudobného zoskupenia, hrávajú na

svadbách, oslavách, rodinných akciách, máva koncerty, aj v Leviciach, ale hrajú aj v cudzine a jedná sa
väčšinou o akcie pre rómsku komunitu. Otec sa vyjadril k svojim výdavkom a nie je možné, aby otec zo
svojej bezpríjmovosti vedel uhrádzať výdavky a potreby svojej rodiny a svojej domácnosti, kde žije spolu
aj s družkou a nepoberá ani žiadne dávky od štátu. Matka disponuje facebookom a na tejto sociálnej
sieti si otec maloletého dieťaťa prezentuje rôzne vystúpenia, je tam vyfotený aj so 100,- eur bankovkami,

ktoré dostáva ako honorár od rómskej komunity za svoj umelecký výkon. Má za to, že otec disponuje
príjmom tak, ako to uvádza súd v odôvodnení svojho rozsudku a to v rozmedzí od 800,- eur do 1.000,-
eur, možno aj vyšším príjmom. Otec podal odvolanie aj čo do úpravy styku s maloletým A.. Dlhé časové
obdobie a vlastne nikdy sa nerealizoval styk otca s maloletým na nejakej dohodnutej pravidelnej úrovni.

16. Od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie otec kontaktoval matku maloletého 2x za účelom,

že chcel hovoriť s maloletým na kameru. Keď sa však zjavil maloletému obraz otca na kamere, tak
sa maloletý A. otočil proti kamere a otca vidieť nechcel. Myslí si, že otec sa skôr zaujíma o matku
maloletého dieťaťa, ako o maloleté dieťa, matka je momentálne u otca v telefóne zablokovaná. Otec
ďalej od 31.01.2024 maloleté dieťa ani v domácnosti matky, ani v MŠ nenavštívil. Naposledy ho videl v
novembri 2023 v MŠ. Otec nepozná denný režim maloletého dieťaťa, zvyky, stravovanie a je potrebné

pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa zabezpečiť styk s otcom postupne, aby bolo možné vytvoriť citové
väzby medzi maloletým a otcom a naopak. Navrhuje, aby súd druhej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. V odvolacej replike otec maloletého uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na dôvodoch uvedených

v odvolaní.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok - ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), po zistení, že odvolanie proti
rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „Civilný

sporový poriadok“), oprávnenou osobou - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

častiach zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom konania je návrh otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, určenie
výživného a úprava styku otca s maloletým.

20. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého A. na sumu 120 eur mesačne, určil, že zročné výživné na maloletého za obdobie od
04.09.2023 do 31.01.2024 je v sume 459 eur, ktorú povolil otcovi uhradiť v splátkach po 20 eur a úprava
styku otca s maloletým za prítomnosti matky.

21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04- K.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

22. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý

proces.

24. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

26. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

27. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),

súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

28. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností

a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

31. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného rodiča a jednak na strane výživou
povinného. Na strane dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na

zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska
plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie
odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou nabudúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr.

liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb je
rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa ( fyzickej
a duševnej vyspelosti ), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce
povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú
závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi

široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú
prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými
ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

32. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok

prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo

majetku.

33. Odvolateľ predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, nestotožňuje sa s konštatovaním
prvostupňového súdu, nakoľko nevie ovplyvniť dopyt a hospodárske výsledky v súvislosti s jeho
niekdajším prevádzkovaním živnosti, už vôbec nie v sume deklarovanej v odôvodnení rozsudku

súdu prvej inštancie. Prevádzkovať živnosť v dnešnej dobe negarantuje istý a stabilne vysoký príjem
a napokon aj to, že styk maloletého dieťaťa s otcom za prítomnosti matky je vo veľkej miere v rozpore
s najlepším záujmom dieťaťa.

34. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému

výroku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z
odôvodnenia totiž nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k výške potenciálneho príjmu
otca, z ktorého vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti a ani ako sa pri úprave styku vysporiadal
s konfliktným vzťahom matky a otca, pokiaľ určil styk za prítomnosti matky, hoci s odôvodnením, že styk
otca a maloletého bol realizovaný len veľmi zriedka a otec nepozná režim dieťaťa.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí ukončili v máji
2023 a od tej doby maloletý žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť. Ako ďalej
vyplýva, otec vykonával podnikateľskú činnosť, ktorú 05.07.2022 ukončil, o dávku v nezamestnanosti
nepožiadal, rovnako ani o dávku v hmotnej núdzi. Uviedol, že si hľadal prácu taxikára, prípadne na

vysokozdvižnom vozíku, avšak iba v regióne Levíc. Je členom trojčlennej hudobnej skupiny, hrávajú na
svadbách, narodeninách a za vystúpenie berú 300 až 400 eur, ktoré si rozdelia.

36. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa určenia vyživovacej povinnosti zo strany
otca náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia nespĺňa, prvoinštančný súd vo veci náležite nezistil

skutočný stav veci, nakoľko vykonané dokazovanie nezodpovedá konštatovaniu súdu prvej inštancie
o výške príjmu otca, keďže nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k výške príjmu, ktorý podľa
jeho názoru otec mesačne dosahuje a jeho záver o výške príjmu 800 až 1.000 eur je neodôvodnený.
Súd prvej inštancie v uvedenom smere nevykonal potrebné dokazovanie, z ktorého dôvodu je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné a preto odvolacia námietka otca o neurčitosti a nepreskúmateľnosti

rozhodnutia je dôvodná. Súd prvej inštancie vychádzal zrejme z princípu potencionality, keďže mesačné
príjmy otca z umeleckej činnosti nemal preukázané v danej výške. Pri uplatnení „princípu potencionality“
príjmov osoby povinnej platiť výživné súd prihliada na skutočné (faktické) príjmy povinného a aj z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom nasvoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Súd prvej inštancie však uvedené vôbec neskúmal, uviedol, že má za to,
že otec súdu nepreukázal skutočný a vážny záujem o zabezpečenie si zodpovedajúceho príjmu hoci mu

pri uplatnení sa na trhu práce nebráni žiadna objektívna prekážka. Zdravotný stav otca je dobrý, napriek
tomu, že má ukončené základné vzdelanie má skúsenosti s predajom oblečenia, obuvi, ovocia, zeleniny,
v minulosti pracoval aj ako vodič taxislužby, či operátor výroby. Otec je preukázateľne umelecky nadaný,
potvrdil, že je jedným z trojčlenného hudobného zoskupenia hrávajúceho na svadbách, oslavách. V
blízkej dobe ich čaká vystúpenie na benefičnom koncerte v Leviciach. Potvrdil, že hrávajú aj v Nemecku,

Poľsku, maximálne dvakrát ročne, pričom sa má jednať o vystúpenia v trvaní štyroch až piatich hodín
výlučneprerómskukomunitu. Hudobnáskupinajehosyna,sktorouvšakpodľajehovyjadrenianespieva
pravidelne, berie honorár 500,-eur (vystúpenie v domácnosti ), 700,-eur (vystúpenie v sále), táto suma
je však podľa jeho vyjadrenia dohodnutá vždy v nižšej sume. V ďalšom uviedol, že v kontexte s vyššie
uvádzaným postojom otca k možnosti zamestnať sa, nemohol uveriť jeho tvrdeniam o občasnosti
jeho umeleckých vystúpení, či zníženej sume honorárov. Ak by tomu tak bolo, otcovi by nič nebránilo

pokračovať v prevádzkovaní živnosti, s čím mal pomerne bohaté skúsenosti. Za takejto situácie je
súd presvedčený, že príjem otca sa pohybuje minimálne v rozmedzí od 800 do 1.000,-eur mesačne.
V zásade je možné prisvedčiť súdu prvej inštancie pokiaľ mal za to, že u otca je laxný prístup k nájdeniu
si práce, avšak pokiaľ určil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem 800 až 1.000
eur mesačne, tento musí byť podopretý o vykonané dokazovanie, ktoré však absentovalo. Súd prvej

inštancie nemal za preukázané, aký príjem dosahoval pri vykonávaní živnostenskej činnosti, aký by
mohol dosahovať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a
jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Ak mal za to, že príjem otca je saturovaný
honorármi z umeleckej činnosti, ktorú prevádza prostredníctvom svojej ako aj synovej kapely, pokiaľ
vychádzal z tvrdenia otca o zárobkoch, tieto nezodpovedajú ním konštatovanému možnému príjmu

a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako k vyššie uvedenému príjmu dospel.

37. S ohľadom na takéto neodôvodnené konštatovanie bez tomu zodpovedajúcemu vykonanému
dokazovaniu, rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti na sumu 120 eur mesačne považuje za
predčasné.

38. Za neodôvodnené považoval odvolací súd aj úpravu styku v časti, kde rozhodol, že tento sa má
realizovať za prítomnosti matky. Ako vyplýva z obsahu spisu, otec sa stýkal s maloletým v minulosti a aj
bez prítomnosti matky. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal maloletý 3,5 roka, navštevoval
materskú škôlku, kde asi dva krát prebehol styk otca s maloletým, ktorý bol spočiatku rozpačitý, avšak

napokon dieťa prejavilo radosť z prítomnosti otca. Zároveň však vyplýva, že vzťah otca a matky je
konfliktný, podala na neho trestné oznámenie, ktorú skutočnosť však súd prvej inštancie nevyhodnotil.

39. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca maloletého sú
opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie

záverov o určení výživného otca na maloletého, neuviedol, ako dospel k výške jeho potenciálneho príjmu
a pokiaľ upravil styk za prítomnosti matky, neodôvodnil úpravu styku aj s prihliadnutím na konfliktný
vzťah matky a otca, keď matka na otca podala aj trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie a krivé
obvinenie, ktoré boli ukončené s tým, že boli posúdené ako priestupok podľa tvrdenia matky.

40. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III.,
IV. (ktorý s výškou vyživovacej povinnosti súvisí), V. výlučne v časti úpravy styku za prítomnosti matky
a v závislom výroku VI. (o trovách konania) zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

41. Úlohou súdu prvej inštancie bude potrebné opätovne zistiť majetkové pomery oboch rodičov
a to aj otca, jeho výdavky súvisiace so životnými nákladmi, zistiť príjmy a výdavky spolužijúcich
osôb. Taktiež je potrebné doplniť dokazovanie nielen ohľadne aktuálnych príjmov otca a príjmov
z podnikateľskej činnosti, ktorú ukončil v r. 2022, to je či dôvody otca na jej ukončenie boli opodstatnené,
posúdiť či s ohľadom na jeho vek, schopnosti, skúsenosti by mohol dosahovať v danej oblasti

príjem a aký, pokiaľ sa venuje umeleckej činnosti, je potrebné zistiť výšku príjmu (a vykonať tomu
zodpovedajúce dokazovanie aj dopytom napr. na kultúrne inštitúcie ohľadom honoráru za vystúpenie)
a aj za predpokladu uplatnenia princípu potencionality, je potrebné daný záver relevantným spôsobom
podložiť dôkazmi preukazujúcimi schopnosť otca plniť výživné v súdom stanovenej výške s prihliadnutímna odôvodnené potreby maloletého a schopnosti a možnosti povinného a to dôkazmi, ktoré v uvedenom
smere zaťažujú súd prvej inštancie. Pokiaľ otec sám nebude rešpektovať na výzvu súdu na predloženie
ním stanovených dôkazov, súd sám môže vykonať dokazovanie nielen ohľadom jeho príjmu, tiež

ohľadom jeho majetkových pomerov, pokiaľ táto potreba vzíde z vykonaného dokazovania, následne
s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti určí vyživovaciu povinnosť otca. Rovnako tak opätovne
posúdi možnosť styku otca s maloletým bez prítomnosti matky s ohľadom na vyššie uvedené
a argumentáciu oboch rodičov a následne svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria
riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne tiež

o trovách odvolacieho konania.

42. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom

hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).