Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238005
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123238005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XX, XXX XX C., 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení Mgr.
Štefan Slováčik, advokát so sídlom Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Mária Vančová, advokátkou so sídlom
Štefánikova trieda 84, 949 01 Nitra, IČO: 50 525 191, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. apríla 2024 č.k. 7C/73/2023-129,
takto

r o z h o d o l :

1

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v prvom a druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej

každý v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení spísanej
formou: - notárskej zápisnice sp.zn. N 154/2015, NZ 9857/2015, NCRza 1645/2015, NCRls 10106/2015,
na Notárskom úrade JUDr. Miriam Danczi, notára so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, dňa 24.03.2015,
- notárskej zápisnice sp.zn. N 131/2016, NZ 10184/2016, NCRza 1716/2016, NCRls 10483/2016, na
Notárskom úrade JUDr. Miriam Danczi, notára so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, dňa 22.03.2016, -

notárskejzápisnicesp.zn. N911/2019,NZ20129/2019,NCRza3934/2019,NCRls20586/2019,
JUDr. Miriam Kandrik, notárskym kandidátom povereným JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom
v Nitre, Boženy Němcovej 13, dňa 25.06.2019, pre ktoré poručiteľ: A. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, XXX XX C. - G., vydedil svoje deti, žalobcov v 1. a 2. rade,
nie sú dané. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 469a ods. 1 písm. b), ods. 2, § 473 ods. 2, 3, § 476

ods. 1, § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP),
137 písm. d) Civilného sporového poriadku (CSP).
1.2. Konštatoval, že predmetom konania je určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listinách o vydedení
poručiteľom,niesúdané.Idetedaourčenieprávnejskutočnostižalobou podľa§137písm.d)CSP,ktorúmožno podať vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom takýmto právnym predpisom jej aj § 194
ods. 1 CMP. Na Okresnom súde Nitra sa vedie dedičské konanie po poručiteľovi, pričom žalobcovia boli
na dedičskom pojednávaní dňa 26.07.2023 poverenou notárkou JUDr. Alenou Mesárošovou odkázaní

na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní (žaloba nebola konkretizovaná). Žaloba bola na tunajšom
súde podaná dňa 22.08.2023, teda v stanovenej lehote. Okruh účastníkov konania v tomto spore
musí byť zhodný s okruhom účastníkov dedičského konania v dobe vydania uznesenia, ktorým súdny
komisár odkázal toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje
právo uplatnil žalobou (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018, sp.zn. 6Cdo/54/2017). Táto

podmienka bola dodržaná, keď stranami sporu sú všetci dedičia poručiteľa, ktorý bol vdovec, dedičmi
boli jeho štyri deti, pričom jedna z dedičov H. B., ako aj jej syn ako nastupujúci dedič, dedičstvo účinne
odmietli.
1.3. Pristúpil k preskúmaniu náležitostí právnych úkonov poručiteľa, obsahom ktorých bolo vydedenie
jeho potomkov. Zistil, že vyžadovaná písomná forma bola zachovaná, keďže všetky tri listiny boli spísané
vo forme notárskej zápisnice. Listiny obsahujú uvedenie dňa, mesiaca a roka, kedy boli podpísané.

Vydedenie, ako jednostranný právny úkon poručiteľa, musí spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré
okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vždy pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a o posúdenie okolností
konkrétneho prípadu. Vo vzťahu k tretej listine zo dňa 25.06.2019 žalobcovia namietali, že pre absenciu
obligatórnych náležitostí (skutkovo a časovo vymedzené dôvody vydedenia) je absolútne neplatná.

Zistil, že v notárskej zápisnici zo dňa 25.06.2019 obsahujúcej listinu o vydedení poručiteľ vyhlásil, že
v celom rozsahu necháva v platnosti listinu o vydedení spísanú dňa 24.03.2015, ktorou vydedil svoje
deti (žalobcu v 2. rade a H. B.), nakoľko o neho trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorí by ako
potomkovia mali prejavovať. Dôvody na vydedenie stále trvajú. Poukázal na uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo/194/2011 a sp.zn. 4Cdo/195/2017, z ktorých citoval. Uviedol, že v predmetnej

listine o vydedení z 25.06.2019 je dôvod vydedenia uvedený citáciou zákonného dôvodu vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, bez uvedenia časových a vecných súvislosti,
pričomtakétouvedeniedôvoduvydedeniapovažovalzadostačujúceprenaplneniezákonnejpožiadavky
o obsahu listiny o vydedení, keď materiálna náležitosť vydedenia, teda existencia konkrétneho dôvodu
vydedenia uvedeného v zákone, je otázkou dokazovania v konaní. Konštatoval, že sporná listina sa

výslovne vzťahuje už na skoršiu listinu o vydedení k tým istým potomkom, spísanú dňa 24.03.2015, ktorú
poručiteľ výslovne nechal v platnosti. Pri gramatickom, systematickom a logickom výklade oboch listín
dospel súd prvej inštancie k záveru, že listina z roku 2019 nezrušila listinu z roku 2015, ale ju doplnila
tým, že rozšírila okruh osôb, na ktoré sa majú dôsledky vydedenia vzťahovať, teda na deti a ďalších
potomkov žalobcu v 2. rade (takéto určenie dôsledkov vydedenia nebolo v listine z roku 2015 určené).

Pôvodná listina o vydedení môže teda popri novšej z roku 2019 obstáť.
1.4. Následne pristúpil k preskúmaniu, či existovali dôvody vydedenia uvádzané v jednotlivých listinách
podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku každému žalobcovi osobitne. Pritom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/109/2010, z ktorého citoval. Uviedol, že v
listine o vydedení z 24.03.2015 poručiteľ špecifikoval dôvody vydedenia, okrem uvedenia zákonného

znenia príslušného ustanovenia tým, že jeho vydedené deti (žalobca v 2. rade a ďalšia sestra, ktorá nie
je stranou sporu) sa o neho trvalo nezaujímajú vyše dvoch rokov, aj keď on záujem o kontakt s nimi mal a
stálemá.Dôkaznébremenožalobcuv2.radetedaspočívalovpreukázaní,ževobdobídvochrokovpred
spísaním listiny sa o otca trvalo zaujímal. Žalobca v 2. rade uvádzal, že v období od 2013 do 2018 mal
s otcom veľmi dobrý vzťah, komunikoval s ním osobne aj telefonicky, chodieval ho pozerať. Otec pred

svadbou (teda v rozhodnom období) u nich prespával, brávali ho na výlety aj do zahraničia, na chaty, na
Silvestra. Tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou účinne popreté. Skutočnosti, že žalobca a poručiteľ
boli v pravidelnom vzájomnom kontakte, aký možno od takejto úrovne príbuzenského vzťahu očakávať,
dosvedčili výpovede svedkov, manželky žalobcu a susedy poručiteľa p. I.. V roku 2012 sa žalobcovi
v 2. rade narodila dcéra, poručiteľ bol na jej krste (čo preukazuje aj fotografia na č.l. 27), poručiteľ sa

zúčastňoval každoročne osláv jej narodenín. Manželka žalobcu potvrdila, že práve obdobie rokov 2015
- 2016 bolo obdobím, kedy boli návštevy najviac aktívne. Skutočnosť, že žalobca navštevoval otca v
jeho domácnosti potvrdzuje aj výpoveď svedkyne I., ktorá uviedla, že chodieval aj s malinkou, aj sám
(vzhľadom na rok narodenia dcéry žalobcu tieto návštevy spadajú aj na predmetné obdobie). Svedkyňa
I. ďalej potvrdila, že žalobca a aj členovia jeho rodiny poručiteľa navštevovali, žalobca aj poručiteľ mali

veľmi dobrý vzťah, veľakrát, keď žalobca išiel okolo, rozprávali sa, prípadne ho žalobca zobral so sebou
autom. Sama žalovaná vo svojom výsluchu na pojednávaní potvrdila, že žalobca v 2. rade chodieval za
otcom do jeho bytu, čo sa malo diať pred rokom 2015, kde jej vždy urobil neporiadok a vybral chladničku,
preto dala aj vymeniť zámky. Možno tak povedať, že zistené skutočnosti vytvárajú obraz štandardnéhovzťahu syna a otca, a vylučujú závery o tom, že by sa žalobca správal v rozhodnom období spôsobom,
ktorý možno vo všeobecnosti považovať za ignorujúci, neprejavujúci záujem, prípadne prekračujúci
zásady spoločenskej slušnosti a morálky, a to už vôbec nie v intenzite, ktorá je trvalá. Fotografiu zo

svadby žalobcu v 2. rade (leto 2015) nie je možné vzťahovať na rozhodné obdobie, nakoľko táto udalosť
nastala až po spísaní listiny o vydedení. Na druhej strane môže potvrdzovať a dotvárať zistený skutkový
stav na základe výsluchov strán sporu a svedkov. Akceptovanie pozvánky na svadbu poručiteľom a jeho
samotná účasť na svadbe nasvedčujú štandardným vzťahom medzi rodičom a dieťaťom. Vzhľadom na
uvedené skutkové zistenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v 2. rade vyvrátil, že sa o otca v

rozhodnom období (marec 2013 až marec 2015) trvalo nezaujímal.
1.5. Vo vzťahu k listine o vydedení zo dňa 25.06.2019 uviedol, že podľa obsahu ide o doplnenie pôvodnej
listiny o vydedení z roku 2015, resp. o rozšírenie účinkov vydedenia aj na potomkov žalobcu v 2.
rade. Dôvody vydedenia sú v nej uvedené len vymedzením zákonného dôvodu vydedenia. Súd prvej
inštancie s poukazom na odbornú literatúru a súdne rozhodnutia uviedol, že ak dôvod vydedenia nie
je konkretizovaný bolo na dedičovi, ktorý nastupuje na miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia

preukázal, preto dôkazné bremeno preukázania dôvodov vydedenia v listine z roku 2019 spočívalo
na žalovanej. Žalovaná okrem svojej výpovede a všeobecného popretia tvrdení v žalobe, predložila
nahrávku z novembra 2020, kde poručiteľ uviedol, že žalobcovia a ďalšia dcéra sa o neho nestarajú,
neohlásili sa doteraz, 6 rokov (čo by prestavovalo obdobie od novembra 2014), nechce ich vidieť. Naproti
tomu žalobca v 2. rade preukázal, že aj po spísaní prvej listiny o vydedení v marci 2015 mal s otcom

dobré vzťahy, otec bol na jeho svadbe, navštevovali sa navzájom, otec ich navštevoval ešte aj roku 2017,
žalobca mu príležitostne robil nákupy potravín. Žalobca navštevoval otca u neho v byte buď sám, alebo s
manželkou, prípadne aj deťmi, najprv s dcérou a potom aj so synom narodeným v júni 2017, čo potvrdila
aj svedkyňa I.. Podľa vyjadrenia manželky žalobcu v čase po narodení syna boli návštevy žalobcu s
dcérou u otca častejšie, ešte v roku 2018 tam bola ich dcéra so žalobcom na návšteve. Následne sa

kontaktžalobcuaotcaprerušil,avšakžalovanýpreukázal,žeotcanavštíviťchcel,alemuniktoneotváral,
čo bolo v rokoch 2018 - 2019. Informoval sa na otca u jeho brata, prípadne u susedy, ktorá potvrdila,
že jej tvrdil, že otcovi mobil nefunguje a nevie sa dostať do bytu, aj keď viackrát zvonil. Na žalovanú sa
v tomto smere neobrátil, keď nemal na ňu telefónny kontakt, pričom ich vzťahy boli narušené (čo obaja
zhodne uviedli), avšak pri náhodnom osobnom stretnutí na verejnosti sa jej na otca opýtal (potvrdené

aj výpoveďou manželky žalobcu). Sumarizujúc uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná
nepreukázala naplnenie dôvodov vydedenia, práve naopak, žalobca preukázal, že o otca prejavoval
primeraný záujem.
1.6. Vydedenia žalobcu v 1. rade sa týkala listina o vydedení spísaná dňa 22.03.2016. Poručiteľ
vydedenie odôvodil tým, že vydedený syn sa o neho trvalo nezaujíma vyše roka, aj keď poručiteľ záujem

o kontakt mal a stále má. Pokúšal sa mu aj volať, ale nedovolal sa. Zdržiava sa pracovne v Nemecku,
dopočul sa, že sa idú s manželkou rozvádzať. So synom nehovoril. Žalobca v 1. rade potvrdil, že v
rozhodnom období (začiatok roka 2015 až marec 2016) sa stretol s otcom na bratovej svadbe, kde sa
otcovi venoval celú noc, nakoľko s ním býval málo. Žalobca v čase vydedenia pracoval v zahraničí, čo
logicky limituje jeho čas strávený na Slovensku. Po bratovej svadbe sa s otcom stretol asi raz, či dvakrát,

a boli v telefonickom kontakte. Žalobca v 1. rade teda preukázal, že v rozhodnom období vymedzenom
v listine o vydedení, sa s otcom viackrát stretol, rozprávali sa, telefonovali si (čo uviedla aj žalovaná),
čím bol negovaný dôvod vydedenia uvádzaný poručiteľom, že sa žalobcovi nedovolal. Preto súd prvej
inštancie nemal preukázané, že dôvody vydedenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade (trvalo sa nezaujíma,
nedvíha telefón, nerozprávali sa spolu) existovali.

1.7. Dodal, že samotné subjektívne presvedčenie poručiteľa o neprejavovaní opravdivého záujmu o
jeho osobu zo strany potomkov, ktoré prezentoval na video nahrávke, samo o sebe nepostačuje na
materiálne naplnenie dôvodov vydedenia, tieto musia byť objektívne dané. Na preukázanie existencie
dôvodov vydedenia tak nemá vplyv skutočnosť, že poručiteľ urobil úkon vydedenia slobodne a vážne.
Na jednej strane platné právo dáva fyzickej osobe možnosť disponovať so svojím majetkom počas

života a pre prípad smrti, a určiť, komu majetok pripadne, na druhej strane chráni potomkov, ako
neopomenuteľných dedičov, tým, že vymedzuje taxatívne dôvody, kedy ich môže poručiteľ vydediť
a zároveň konštantná judikatúra vyžaduje, aby tieto dôvody aj v čase vydedenia reálne existovali
a nepredstavili len neodôvodnené presvedčenie poručiteľa. Obaja žalobcovia tvrdili, že neskôr sa
nemohli s otcom skontaktovať, ani ho navštíviť v jeho domácnosti, nakoľko im nikto neotváral, pričom

sa opakovane snažili o návštevu, chodievali okolo bytu poručiteľa, či ho neuvidia v okne (uvedené
je relevantné len k listine z roku 2019, t.j. k žalobcovi v 2.rade, nakoľko v roku 2016 boli vzťahy a
komunikácia podľa oboch žalobcov v poriadku). Dané skutočnosti predstavujú objektívnu prekážku
brániacu kontaktu s poručiteľom, preto ak by aj následne upustili od tejto snahy a prestali by prejavovaťzáujem, nešlo by o zavinené konanie. Samotná existencia stavu, keď potomok neprejavuje opravdivý
záujem o poručiteľa, totiž vyžaduje zavinenie potomka na tomto stave. Žalobcovia uvedenú prekážku
(že sa nemohli s otcom skontaktovať) nezapríčinili. Či prekážku spôsobila žalovaná, ako naznačujú

žalobcovia, nie je relevantné, podstatné je, že ju nezavinili žalobcovia. Na druhej strane mal súd prvej
inštancie preukázané, že vzťahy medzi žalobcami na jednej strane a žalovanou na druhej strane boli
narušené, sama žalovaná sa vyjadrila, že ich nechcela kontaktovať a oznámiť im napr. informácie o
zdravotnom stave otca. Potom nie je možné klásť žalobcom za vinu, že neboli otca pozrieť v nemocnici,
ak nemali vedomosť o zhoršení zdravotného stavu a následnej hospitalizácii poručiteľa (skutočnosť,

že o infarkte a neskoršej demencii nevedeli, potvrdila aj manželka žalobcu v 2. rade). Vo vzťahu k
telefonickým hovorom žalobcovia naznačovali, že žalovaná bránila poručiteľovi, resp. ho obmedzovala v
telefonickom kontakte so žalobcami, čo čiastočne potvrdila aj svedkyňa I. (poručiteľ sa jej mal sťažovať,
že sa žalovanej nepáči, že telefonuje so žalobcom, tak mu volával vždy vonku, keď venčil psa). Nebolo
preukázané, že uvedené konanie žalovanej bolo účelné s cieľom zabezpečiť vydedenie ostatných
súrodencov, skôr vyplývalo z celkových vzťahov medzi žalobcami a žalovanou. Je potom však otázne,

či žalobcovia mohli urobiť viac, aby zabezpečili kontakt s otcom. Zodpovedanie tejto otázky však nie je
rozhodujúce pre posúdenie veci, keď už vyššie uzavrel, že žalobcovia preukázali primeraný záujem o
otca, resp. že neskoršiu stratu kontaktu s ním nezavinili.
1.8. Napokon uviedol, že úhrada nákladov za pohreb poručiteľa (ktorý zabezpečovali žalobcovia), nie
je relevantná vzhľadom k tomu, že tieto okolnosti nastali až po spísaní listín o vydedení. Ďalej nie

je podstatná úroveň starostlivosti poskytovaná žalovanou poručiteľovi, keď táto skutočnosť nemá pre
posúdenienárokužalobcovžiadenvýznam.Žalovanáargumentovala,žestarostlivosťazabezpečovanie
potrebnýchvecípreporučiteľa(lekárskenávštevy,zdravotníckepomôcky)bolivýhradnenanej.Vkonaní
však nebolo preukázané a ani tvrdené, že by poručiteľ alebo žalovaná žiadali žalobcov o pomoc a títo ju
odmietli.Uznalvšak,že žalovanásanaprieksvojejdiagnóze(schizofrénia)ootcastaralasamaniekoľko

rokov, čo určite nebolo jednoduché, avšak táto skutočnosť neovplyvnila posúdenie predmetného sporu.
Zhrnúc všetky vyššie uvedené východiská a závery súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť žaloby
vo vzťahu ku všetkým trom listinám o vydedení, a preto žalobe vyhovel.
1.9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia
boli v konaní úspešní, priznal im voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Uviedol, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná jej náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvodila, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
2.2. Namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, arbitrárne a zmätočné. Uviedla, že
žalovaný v 1. rade (pravdepodobne chcela uviesť žalobca v 1. rade) vo svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 01.02.2024 na otázku právnej zástupkyne žalovanej, kedy bol naposledy s otcom v kontakte,
odpovedal,ževroku2013-2014,žesinepamätá,čímžalobcav1.radepotvrdil,žeskutočnostiuvádzané

v listine poručiteľa o vydedení zo dňa 24.03.2015, aj zo dňa 22.03.2016 sa zakladajú na pravde. Túto
skutočnosť nemožno zhojiť ani okolnosťou, že v roku 2015 sa mal žalobca v 1. rade stretnúť s ocom na
svadbe jeho brata žalobcu v 2. rade, nakoľko šlo o formálnu udalosť, kde je logické, že sa jej zúčastňujú
minimálne najbližší rodinní príslušníci. Svedkyňa I. síce uviedla, že žalobca v 1. aj v 2. rade za otcom
chodili, avšak v prípade žalobcu v 1. rade bez akéhokoľvek časového ohraničenia. Preto tvrdila, že ani

z výpovede tejto svedkyne nemožno vyvodiť, že by dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade nemali byť dané.
2.3. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o výpoveď žalobcu
v 2. rade, výpoveď svedkyne B. B., jeho manželky, a svedkyne I., susedy poručiteľa. Tieto výpovede
považovala v ich vzájomne komparácií za rozporuplné a nejednotné. Bolo potrebné vziať do úvahy vzťah
svedkyne B. k žalobcovi v 2. rade, čo opodstatnene vyjadruje pochybnosť nad dôveryhodnosťou jej

výpovede z dôvodu blízkeho príbuzného vzťahu. Navyše tvrdila, že medzi výpoveďou žalobcu v 2. rade
a svedkyne B. boli podstatné rozpory, a rozpor bol aj vo vzťahu k výpovedi svedkyne I.. Z výpovede
svedkyne H. B., ktorá je sestrou žalobcu v 1. a 2. rade, možno usúdiť, že vzťahy v rodine neboli ideálne,
resp. boli rozvráteného charakteru.2.4. Namietala aj voči výroku o trovách konania, ktorý má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu
vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a (ne)priznaním nároku na náhradu trov konania.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že v konaní bolo preukázane, že dôvody
vydedenia tak, ako boli postavené, nie sú dané. V rozhodnom období sa žalobcovia s poručiteľom
stretávali, navštevovali ho a telefonovali si. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďami žalobcov,
svedkýň B. B. a I.. Boli to práve žalobcovia, ktorí zabezpečovali a financovali poručiteľov pohreb na
rozdiel od žalovanej, ktorá sa pohrebu ani nezúčastnila. Poručiteľ nikdy neprejavil záujem vydediť

žalobcov, ktorí si nevedeli vysvetliť prečo by to poručiteľ robil, napokon úmysel poručiteľa nebol
preukázaný ani v konaní. Prípadné subjektívne presvedčenie poručiteľa o neprejavovaní opravdivého
záujmu o jeho osobu zo strany potomkov nepostačuje na materiálne naplnenie dôvodov vydedenia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu podporeného
množstvom dôkazov. Navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.06.2024 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.
Zopakovala, že je potrebné vyhodnotiť vierohodnosť výpovede svedkyne B., s prihliadnutím k tomu, že
je manželkou žalobcu v 2. rade. Poukázala, že poručiteľ spísal listiny o vydedení opakovane s odstupom
času, pričom vždy uviedol konkrétny dôvod vydedenia a skutočnosť, že dôvody vydedenia pretrvávajú,

nakoľko žalobcovia o neho neprejavovali skutočný a úprimný záujem. Aj to preukazuje pretrvávajúce
obdobie nezáujmu žalobcov o osobu poručiteľa a s tým súvisiacu jeho jasnú vôľu zotrvať na ich vydedení
aj ku dňu 25.06.2019. Vzťahy sú pre predmetné konanie irelevantné, ako aj samotná skutočnosť, že
žalobcoviaznášalinákladypohrebu.Poukázalanavideonahrávkuporučiteľazodňa04.11.2020.Dodala,
že v prípade pochybnosti by sa malo uplatniť výkladové pravidlo, v zmysle ktorého platí, že listina o

vydedení je skôr platná ako neplatná. Dôvody na vydedenie žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade boli
objektívne dané.

5.Žalobcoviav1.a2.radevovyjadrenízodňa26.06.2024zotrvalinaskutkovýchtvrdeniachuvádzaných
vo vyjadrení k odvolaniu a v celom konaní pred súdom prvej inštancie, a stotožnili sa s rozhodnutím

súdu prvej inštancie. Skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovanej považovali za nezakladajúce sa na
pravde a bez právnej relevancie. Nahrávka z roku 2020 a skutočnosti z nej vyplývajúce po rozhodnom
období neboli významné pre rozhodnutie vo veci.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8.1. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poručiteľ A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
E. XXX/XX, C., zomrel dňa XX.XX.XXXX ako vdovec. Do svojej smrti býval so žalovanou v spoločnej
domácnosti. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy deti poručiteľa,
žalobcoviav1.a2.rade,žalovanáaH.B..DedičskékonaniejevedenénazákladepovereniaOkresného
súdu Nitra na Notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej pod sp.zn. 19D/63/2022, D not 119/2022. V

dedičskom konaní dedička H. B. predložila v zákonnej lehote listinu o odmietnutí dedičstva. Na miesto
odmietajúcej dedičky nastúpil jej syn A. F., ktorý rovnako predložil listinu o odmietnutí dedičstva. Na
základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a
listiny o vydedení.
8.2. V závete a v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice N 154/2015, Nz 9857/2015,

NCRza 1645/2015, NCRls 10106/2015 dňa 24.03.2015 na Notárskom úrade v Nitre JUDr. Miriam
Danczi, notárom, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, poručiteľ vyhlásil, že pre prípad svojej smrti za
dedičov všetkého jeho majetku ustanovuje syna žalobcu v 1. rade a dcéru žalovanú. Zároveň podľa §
469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydeďuje svoje deti H. B. a žalobcu v 2. rade, nakoľkoo neho trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Dôvodil tým, že
jeho vydedené deti sa o neho trvalo nezaujímajú vyše dvoch rokov, aj keď on záujem o kontakt s nimi
mal a stále má. V závete a v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice N 131/2016, Nz

10184/2016, NCRza 1716/2016, NCRls 10483/2016 dňa 22.03.2016 na Notárskom úrade v Nitre JUDr.
Miriam Danczi, notárom, so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, poručiteľ vyhlásil, že pre prípad svojej
smrti za jedinú dedičku všetkého jeho majetku ustanovuje svoju dcéru žalovanú. Zároveň podľa § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydeďuje svojho syna žalobcu v 1. rade, nakoľko o neho trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Dôvodil tým, že vydedený syn

sa o neho trvalo nezaujíma vyše roka, aj keď on záujem o kontakt s ním mal a stále má. Pokúšal sa
mu aj volať, ale nedovolal sa. Zdržiava sa pracovne v Nemecku, dopočul sa, že sa idú s manželkou
rozvádzať, ale vie to len z počutia od druhých ľudí. So synom nehovoril. Poručiteľ ďalej výslovne určil,
aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
na všetky deti a na všetkých ďalších potomkov jeho vydedeného syna žalobcu v 1. rade. Poručiteľ
vyhlásil, že v celom rozsahu necháva v platnosti listinu o vydedení spísanú do notárskej zápisnice N

154/2015, Nz 9857/2015, NCRza 1645/2015, NCRls 10106/2015 dňa 24.03.2015, pretože dôvody na
vydedenie detí H. B. a žalovaného v 2. rade A. B. naďalej trvajú. V listine o vydedení a vyhlásení o
voľbe práva podľa osobitného predpisu spísanej formou notárskej zápisnice N 911/2019, Nz
20129/2019, NCRza 3934/2019, NCRls 20586/2019 dňa 25.06.2019 na mieste bydliska poručiteľa H. A.
J., notárskym kandidátom povereným notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Nitre,

poručiteľ vyhlásil, že v celom rozsahu ponecháva v platnosti listinu o vydedení spísanú do notárskej
zápisnice pod sp.zn. N 154/2015, NZ 9857/2015, NCRza 1645/2015, NCRls 10106/2015, ktorou podľa
§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydedil svoje deti H. B. a žalobcu v 2. rade.
Ďalej výslovne určil, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na ďalšie osoby uvedení v § 473 ods. 2
Občianskeho zákonníka, na všetky deti a na všetkých ďalších potomkov vydedeného syna žalobcu v

2. rade.
8.3. V dedičskom konaní po poručiteľovi dedičia žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili so závetom,
ani s dôvodmi vydedenia, preto boli na dedičskom pojednávaní dňa 26.07.2023 odkázaní na podanie
príslušnej žaloby na súde v lehote 30 dní. Dedičské konanie bolo prerušené. Žalobcovia podali žalobu
o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na tunajší súd dňa 22.08.2023.

9.1. V danej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade voči žalovanej domáhali určenia, že dôvody vydedenia
uvedené v listinách o vydedení nie sú dané. Žalovaná považovala dôvody uvedené v žalobe za
nepravdivé.
9.2. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení spísanej

formou: - notárskej zápisnice sp.zn. N 154/2015, NZ 9857/2015, NCRza 1645/2015, NCRls 10106/2015,
na Notárskom úrade JUDr. Miriam Danczi, notára so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, dňa 24.03.2015,
- notárskej zápisnice sp.zn. N 131/2016, NZ 10184/2016, NCRza 1716/2016, NCRls 10483/2016, na
Notárskom úrade JUDr. Miriam Danczi, notára so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 9, dňa 22.03.2016, -
notárskej zápisnice sp.zn. N 911/2019, NZ 20129/2019, NCRza 3934/2019, NCRls 20586/2019,

JUDr. Miriam Kandrik, notárskym kandidátom povereným JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom
vNitre,BoženyNěmcovej13,dňa25.06.2019,prektoréporučiteľ:A.B.,F.B., nar.XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, XXX XX C. - G., vydedil svoje deti, žalobcov v 1. a
2. rade, nie sú dané. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Na odvolanie žalovanej je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím
súdom.

10. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

11. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

12. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.13. Podľa § 473 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

14. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

15. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

16. Podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ
popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre
závet.

17. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ak rozhodnutie o dedičskom práve

závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z
dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

18. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných
zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného

dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci ide o určenie
právnej skutočnosti, teda o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorú možno podať len vtedy,
ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom za takýto právny predpis považoval § 194 ods. 1 CMP.
Zistil, že na Okresnom súde Nitra je vedené dedičské konanie po poručiteľovi, pričom žalobcovia boli
na dedičskom pojednávaní dňa 26.07.2023 poverenou notárkou JUDr. Alenou Mesárošovou odkázaní

na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní, ktorú podali dňa 22.08.2023, teda v stanovenej lehote.
Zaoberalsaokruhomúčastníkovvtomtospore,ktorýmusíbyťzhodnýsokruhomúčastníkovdedičského
konania v dobe vydania uznesenia súdneho komisára, ktorým odkázal toho z dedičov, ktorého dedičské
právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Túto podmienku považoval
za dodržanú, keď stranami sporu sú všetci dedičia poručiteľa (poručiteľ bol vdovec, dedičmi boli jeho

štyri deti, pričom jedna z dedičov - H. B., ako aj jej syn ako nastupujúci dedič, dedičstvo účinne
odmietli). Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal formálnymi náležitosťami listín o vydedení tak, ako ich
stanovuje ustanovenie § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že pri všetkých listinách
a o vydedení bola dodržaná písomná forma a je v nich uvedený deň, mesiac a rok, kedy boli podpísané.
Medzi materiálne náležitosti listiny o vydedení patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s taxatívnym

vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietku žalobcov, že
pre absenciu skutkovo a časovo vymedzených dôvodov vydedenia je listina o vydedení z 25.06.2019
absolútne neplatná, nepovažoval za dôvodnú. Konštatoval, že v listine vydedení z 25.06.2019 je dôvod
vydedenia uvedený citáciou zákonného dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, bez uvedenia časových a vecných súvislosti, pričom takéto uvedenie dôvodu vydedenia je

dostačujúce pre naplnenie zákonnej požiadavky jej obsahu, keď materiálna náležitosť vydedenia, teda
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone, je otázkou dokazovania v konaní. V
súvislosti s listinou o vydedení zo dňa 25.06.2019, ktorá sa vzťahuje už na skoršiu listinu o vydedení k
tým istým potomkom, spísanú dňa 24.03.2015, ktorú poručiteľ výslovne nechal v platnosti, gramatickým,
systematickým a logickým výkladom oboch listín dospel k záveru, že listina z roku 2019 nezrušuje listinu

z roku 2015, lebo by to bolo v rozpore s výslovne vyjadrenou voľou poručiteľa, ale túto listinu dopĺňa tým,
že rozširuje okruh osôb, na ktoré sa majú dôsledky vydedenia vzťahovať, na deti a ďalších potomkov
žalobcu v 2. rade. Pôvodná listina o vydedení môže teda popri novšej z roku 2019 obstáť. Nakoniec súd
prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu, či existovali dôvody vydedenia uvádzané v jednotlivých listinách
podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, a na základe vykonaného dokazovania a jeho

právneho vyhodnotenia dospel k záveru, že dôvody vydedenia uvedené v listinách o vydedení dané
nie sú, preto je žaloba v celom rozsahu dôvodná a vyhovel jej. Odvolací súd sa s uvedenými závermi
v plnom rozsahu stotožnil. Správny je aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobcovia
1. a 2. rade boli v spore plne úspešní preto majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vočižalovanej, ktorá bola neúspešná. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok
v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom

rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§
387 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd poznamenáva, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú

(kompletizujúcu) jednotu. Ak preto odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu
prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne
zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke
aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V danej veci súd prvej inštancie veľmi podrobným a
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil všetky svoje úvahy a postupy, ktorými sa pri rozhodovaní v danej
veci riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vecné, reagujúce na argumentáciu strán sporu, aj

na námietky vznesené počas konania. Odvolací súd iba dodáva, že žalovaná v podanom odvolaní
neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by boli zároveň spôsobilé vyvodiť zmenu, či
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala doplnenie dokazovania za podmienok stanovených
ustanovením § 384 ods. 2 a ods. 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť
bez jej viny prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Neuviedla pred súdom prvej inštancie

dôkazy a skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci, ktoré by súd prvej inštancie nevyhodnotil
a nezaoberal sa nimi v napadnutom rozhodnutí, resp. na argumentáciu ktorých by nereagoval. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dostatočným spôsobom zdôvodnený,
potvrdil.

21.1. Odvolací súd sa, v zmysle § 387 ods. 3 CSP, pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní.
21.2. Žalovaná namietala vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v
zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, arbitrárne

a zmätočné. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vada konania vymedzená v ustanovení §
365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na

riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom
treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými

zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú,
a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia
vyvodené. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie
obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, pre
ktoré nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadne odôvodneného súdneho

rozhodnutia.
21.3. Ďalej bola podstatou odvolania žalovanej námietka, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. f), h). Žalovaná v tomto smere argumentovala nesprávnym vyhodnotením dokazovania

vykonaného súdom prvej inštancie, osobitne výsluchov svedkov, v dôsledku čoho považovala skutkové
zistenia súdu prvej inštancie za rovnako nesprávne, a v nadväznosti na to považovala za nesprávne
aj právne posúdenie veci. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. V civilnom sporovom
konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vo svojej podstate je uplatnenímprincípu nezávislosti súdu. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená, že rozhodnutie súdu môže
byť prejavom ľubovôle alebo arbitrárnosti. Záver súdu o vykonaných dôkazoch musí byť výsledkom
logického myšlienkového postupu sudcu, ale zároveň musí vykazovať aj znaky objektívnosti pri

hodnotení dôkazov tak, aby rozhodnutie vykazovalo zhodu s priebehom konania. Odvolací súd považuje
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie za vyhodnotené v súlade s ustanovením § 191 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôsledne
vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, vrátane svedeckých výpovedi, a vykonané dokazovanie

výstižne vyhodnotil v bodoch 40. až 49. napadnutého rozsudku, v ktorom jasným a zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, pričom sa vyporiadal so všetkými tvrdeniami strán
sporu. Samotná skutočnosť, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie
nestotožnila ešte neznamená, že skutkové a právne závery prijaté súdom prvej inštancie na základe
vyhodnotenia vykonaného dokazovania nie sú správne. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne B. B., ktorá je
manželkou žalobcu v 2. rade, táto skutočnosť sama o sebe neznamená nespôsobilosť svedčiť. Podľa

názoru odvolacieho súdu výsluch svedka ani nemožno hodnotiť ako neobjektívny len z dôvodu jeho
príbuzenského vzťahu so stranou sporu. Vzťah strany sporu a svedka súd berie do úvahy pri hodnotení
výpovedeapokiaľdospejekzáveru,žesvedokvypovedávierohodne,zozistených skutkovýchokolností
vyvodípríslušnézávery.VdanejvecivýsluchsvedkyneB.B.vykonalsúdprvejinštancie,ktorýpovažoval
jej výpoveď za vierohodnú, preto z nej vyvodil skutkový záver, podľa ktorého jej výpoveď (ako i výpoveď

svedkyne I.) dosvedčila skutkové tvrdenia žalobcu v 2. rade, že v období od 2013 do 2018 mal s otcom
veľmi dobrý vzťah, komunikoval s ním osobne aj telefonicky, chodieval ho pozerať, otec pred svadbou
(tedavrozhodnomobdobí)unichprespával,brávalihonavýlety(ajdozahraničia),nachaty,naSilvestra,
ktoré tvrdenia žalobcu v 2. rade navyše neboli protistranou účinne popreté.
21.4. Voči výroku o trovách konania žalovaná nič konkrétne nenamietala, iba poukázala na skutočnosť,

že má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním,
či nepriznaním nároku na náhradu trov konania.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2.
rade boli v odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).