Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235810
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123235810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpeného splnomocneným
zástupcom:
E. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. XXXX/XX, XXX XX E. A., proti žalovanému v 1/ rade:
E. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX, J. – I. K., L. M., žalovanému v 2/ rade: F. A. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX N., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/79/2023-97 zo dňa 11.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa
23.05.2022 medzi žalovaným v 1/ rade na strane predávajúceho a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, a to pozemok KN-E parc.

č. 41/2, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, kat. úz. D., evidovaná Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/16 k celku a pozemok
KN-E parc. č. 52/1, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 v kat. úz. D., evidovaná
Okresný úradom Žilina, katastrálny odbor na liste vlastníctva XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/12
k celku, v ktorej bol vklad povolený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 01.07.2022 pod č.
V 6039/2022, bola neplatná (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie
tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 137 písm. c) a 137 písm. d) CSP, § 40a a § 140 Občianskeho
zákonníka.

1.2 Súd prvej inštancie dôvodil, že primárne skúmal podanú žalobu v súlade s § 137c CSP, existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa súdu
prvej inštancie bolo potrebné uviesť, že spoluvlastník oprávnený z predkupného práva pri porušení
povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý bol povinný z predkupného práva, má na výber, aký zákonný

spôsob ochrany jeho predkupného práva si zvolí. Zákon ponechal oprávnenému spoluvlastníkovi, pri
porušení predkupného práva voľbu, či vôbec, prípadne, ktoré z týchto riešení si zvolí. Špeciálnym
oprávnením z porušenia predkupného práva bolo právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavudo právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t. j. navrátením do pôvodného stavu. Okresný súd
mal za to, že predmetná žaloba mohla obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa
§ 137c CSP, keď došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie dôvodom

žalobcu k vyvolaniu daného súdneho sporu bolo prinavrátenie do pôvodného spoluvlastníckeho
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca sa podanou žalobou dovolal neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy. Možnosť prinavrátenia pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k veci dával žalobcovi
ako podielovému spoluvlastníkovi priamo zákon špeciálnou právnou úpravou v zmysle § 40a OZ
v spojení s § 140 OZ. Daná určovacia žaloba bola preto prípustným prostriedkom ochrany predkupného

práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka, keďže navrátením do pôvodného stavu sa odstraňovala
spornosť práva. Okresný súd vychádzajúc z uvedených záverov mal za to, že bol daný naliehavý
právny záujem na podanej žalobe. Okresný súd mal tiež za to, že žalobcom zvolená žaloba s daným
petitom o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy odstráni protiprávny stav, keď došlo k porušeniu
predkupného práva zo strany žalovaného v 1/ rade a v konečnom dôsledku poskytol ochranu žalobcovi,
ktorého predkupné právo bolo postupom žalovaného v 1/ rade porušené.

1.3 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v prípade posudzovania neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
pre porušenie zákonného predkupného práva zo strany žalovaného 1/ vo vzťahu k žalobcovi v súlade
s § 40a v spojení s § 140 OZ, okresný súd dospel k záveru, že uvedený právny úkon bol jednoznačne
neplatný. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalovaný 1/ bol spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností na príslušných LV v zapísanom podiele. Ďalej bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné,

že žalovaný 1/ neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovi ako
spoluvlastníkovi. Žalobca sa tak dovolal neplatnosti voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ (a teda
bola splnená aj aktívna aj pasívna vecná legitimácia, nakoľko predmetnom sporu bola neplatnosť
právneho úkonu). Žalobca žiadal navrátenie do pôvodného stavu. Uvedené rozhodné skutočnosti boli
v danej veci nesporné. Okresný súd konštatoval, že na dodržanie zákonného predkupného práva bola

nevyhnutná faktická a reálna ponuka spoluvlastníckeho podielu povinnou osobou oprávnenej osobe
pred jeho scudzením inej osobe. Uvedená reálna ponuka spoluvlastníckeho podielu žalobcovi v danej
veci preukázaná nebola, sám žalovaný v 1/ uviedol, že žalobcovi spoluvlastnícky podiel neponúkol na
predaj v rámci predkupného práva. Žalobca ako oprávnená osoba si v dôsledku konania žalovaných
nemohla svoje predkupné právo uplatniť. V prípade ak teda žalovaný 1/ nerešpektoval zákonné

predkupné právo žalobcu a svoj podiel previedol na žalovaného 2/, bez toho, aby ho predtým ponúkol
žalobcovi, predmetná kúpna zmluva bola v zmysle zákona považovaná za neplatnú (§ 40a OZ).
1.4 Podľa súdu prvej inštancie žalobu posúdil podľa jej obsahu, a to aj v znení jej navrhovaného
rozhodnutia, ako a o čom chcel žalobca rozhodnúť. V danej veci sa žalobca domáhal
navrátenia spoluvlastníckych vzťahov do pôvodného stavu, a v uvedenej súvislosti určenia neplatnosti

predmetnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nemal za to, že by žaloba nespĺňala zákonné náležitosti,
tak ako prezentoval žalovaný 2/. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, čoho sa týkala a čo sledovala. Z obsahu
žaloby vyplýval dôvod určenia neplatnosti právneho úkonu, a to nesporné porušenie predkupného
práva. V danej veci žalobca nemohol byť neúspešný pri určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy,
nakoľko boli naplnené zákonné podmienky. Žalovaný 1/ si skutočne nesplnil svoju ponukovú povinnosť

voči žalobcovi, žalovanému 2/ nič nebránilo overiť si splnenie povinnosti zo strany žalovaného 1/.
Ochrana dobromyseľnosti žalovaného 2/ nemohla byť uprednostnená pred ochranou práva žalobcu
vyplývajúceho priamo zo zákona. Žalovaný 1/ ako povinný spoluvlastník preukázateľne nerešpektoval
zákonné predkupné právo žalobcu a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho
predtým ponúkol žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi a žalobca sa z uvedeného dôvodu voči

žalovanému 1/ a žalovanému 2/ dovolal neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, uvedená kúpna zmluva
bolaneplatnýmprávnymúkonom.Zuvedenýchdôvodovpodanejžalobeokresnýsúdvyhovelarozhodol
tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti daného rozhodnutia.
1.5 Okresný súd uviedol, že bolo vôľou oprávneného spoluvlastníka voči spoluvlastníkovi, ktorý bol
povinný z predkupného práva, akú zákonnú možnosť ochrany si pri porušení predkupného práva zvolil.

Žalobca si podanou žalobou zvolil a domáhal sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Predsúdne
jednania nebolo možné hodnotiť ako konečnú voľbu ochrany pri porušení predkupného práva (s
výnimkou písomného doručenia domáhania sa relatívnej neplatnosti v predsúdnom konaní, vzhľadom
na dovolaním sa neplatnosti nastolené právne účinky). Ak teda sa žalobca v predsúdnom konaní
neúspešne snažil mimosúdne vyriešiť situáciu prípadnou kúpou spoluvlastníckeho podielu žalovaného

1/, uvedený postup žalobcu ho nemohol zbaviť zákonnej možnosti uplatňovať si zostávajúce nároky
plynúce z porušenia predkupného práva, vrátane oprávnenia domáhať sa pred súdom neplatnosti
právneho úkonu a navrátenia do pôvodného stavu. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že iná by bola
situácia, keby sa v predsúdnom konaní žalobca dovolával neplatnosti právneho úkonu, kedy by išloo situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky by neboli zachované, čo by v konečnom dôsledku
vylúčilo možnosť pri neplatnej zmluve uplatňovať si iné zostávajúce nároky, čo však nebol daný prípad.
1.6 Vo výroku o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca bol v konaní úspešný

vcelomrozsahu,apretomalžalobcavočižalovanému1/ažalovanému2/nároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 % trov konania, a to vzhľadom na predmet konania o neplatnosť predmetnej kúpnej
zmluvy, spoločne a nerozdielne.
2. V zákonnej lehote podal proti predmetnému rozsudku odvolanie žalovaný 2/, ktorý v prvom rade
považoval za nesprávny záver prvostupňového súdu o splnení hmotnoprávnych a procesnoprávnych

predpokladov /na strane žalobcu/ na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.05.2022 medzi
žalovaným 1/ na strane predávajúceho a žalovaným 2/ ako kupujúcim. Podľa odvolateľa žalobca v
podanej žalobe neuviedol, z akého ustanovenia § 137 CSP uplatnil svoj nárok, preto žalovaný 2/
vzniesol námietku nesplnenia povinnosti žalobcu podať jasnú a určitú žalobu podľa ust. § 127 ods.
1 CSP a § 132 ods. 1 CSP, t. j. aj keď žalobný návrh musel logicky vyplývať zo skutkových tvrdení
predostretých v podanej žalobe, nebolo možné jeho vymedzenie a právnu kvalifikáciu ponechávať na

súd a žalobca musel tento nárok presne vyjadriť sám. Následne vo svojom podaní zo dňa 02.02.2024
špecifikoval právny základ žaloby, a to pod ust. § 137 písm. c) CSP a z bodu 16. odôvodnenia rozsudku
prvostupňového súdu vyplynulo, že prvostupňový súd taktiež žalobu primárne skúmal podľa § 137 písm.
c) CSP. Pri uvedenom zastabilizovaní právneho základu žaloby bol dôvodný názor, že žalobný návrh
a predovšetkým rozsudok prvostupňového súdu bol v rozpore s dikciou § 137 písm. c) CSP, v zmysle

ktorého: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo bolo alebo nebolo, ak
je na tom naliehavý právny záujem naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.“, keďže citované ustanovenie zákona umožňuje domáhať sa určenia, či tu právo
boloalebonebolo,čomunezodpovedalžalobcomnavrhovanýpetitaanivýrokrozsudkuprvostupňového
súdu, ktorý konštatoval neplatnosť právneho úkonu a nie existenciu alebo neexistenciu určitého práva.

V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021. Podľa
žalovaného 2/ pri aplikácii ust. § 137 písm. c) CSP by sa žalobca mal domáhať žalobou určenia, že
pôvodný spoluvlastník bol vlastníkom podielov, avšak nie určenia neplatnosti právnej skutočnosti kúpnej
zmluvy. Uvedené platí aj pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že podanou žalobou sa mala dosiahnuť
zhoda zápisu vo verejnom registri – katastri nehnuteľností, tak potom v zmysle § 137 písm. c) CSP by

uvedenou žalobou mohla byť žaloba o určenie vlastníckeho práva a nie žaloba o neplatnosť právneho
úkonu - Kúpnej zmluvy. Podľa odvolateľa z vyššie uvedeného dôvodu samotného možno dôvodiť
zrejmú nesprávnosť rozsudku prvostupňového súdu, a taktiež zjavnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozsudku v uvedenej súvislosti. Odvolateľ ďalej dôvodil, že pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení jeho
rozsudku poukázal aj na eventuálnu prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, t. j. odlišne od

právnej kvalifikácie v návrhu žalobcu, tak aj v uvedenom prípade žalovaný 2/ zastával názor, že žaloba
bola procesne neprípustná, nakoľko sa nejednalo vo veci o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z
osobitného predpisu. Keďže CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti
za podmienky, že to nevyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný 2/ ďalej dôvodil, že sa nemohol stotožniť
s názorom prvostupňového súdu, ktorý uviedol (bod 16.), že § 34 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností, je špeciálnou právnou úpravou, tak ako to predpokladalo ust. § 137 písm. d)
CSP. Pre účely ustanovenia § 137 písm. d) CSP vyplývala možnosť podania žaloby o určenie právnej
skutočnosti, bolo možné považovať len také ustanovenie osobitného predpisu, z ktorého uvedená
možnosť výslovne (explicitne) vyplývala (napríklad ako v prípade ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov). Uvedeným
ustanovením nebolo ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa
ktorého „ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný

úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak
právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre
osoby, ktorých sa táto právna zmena týka“, pretože z uvedeného ustanovenia možnosť žaloby o určenie
neplatnostiprávnehoúkonu(akoprávnejskutočnosti)nevyplývalaauvedenéustanovenielenregulovalo
postup okresného úradu - katastrálneho odboru v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu, resp.

dobrovoľnej dražby. Podľa odvolateľa rovnako § 140 Občianskeho zákonníka neposkytoval žalobcovi
možnosť obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu a teda § 140 OZ nebol
osobitným ustanovením, na ktoré myslelo ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, tak ako bola
napr. vo vyššie citovanom komentári demonštratívne uvedená možnosť uvedenú žalobu podať napr.podľa § 77 Zákonníka práce (žaloba o neplatnosť skončenia prac. pomeru), § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka (žaloba o neplatnosť výpovede), § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka (žaloba o neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia) či § 21 ods. 2 ZoDD ( žaloba o neplatnosť dražby). Zároveň odvolateľ

poukázal na to, že ani z § 40a OZ priamo nevyplývala prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu v prípade porušenie predkupného práva (napr. Rozsudok KS ZA sp. zn. 8Co 4/2017 zo dňa
31.01.2017 ). Žalovaný 2/ zastával názor, že rozsudok prvostupňového súdu nemal oporu v platnej
právnej úprave.

2.1 Odvolateľ namietal, že v druhom rade nebolo možné súhlasiť so záverom prvostupňového súdu,
že cit. „predmetná žaloba môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 c) CSP,
keď došlo k porušeniu predkupného práva“. Žalobca vo veci nepreukázal naliehavý právny záujem,
uvádzal dôvod naliehavého právneho záujmu, ktorý si napokon neosvojil ani prvostupňový súd a bolo
zrejmé že neexistoval naliehavý právny záujem na požadovanom právnom určení. V tejto súvislosti
konštatoval, že žalobcovi patrilo právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva, žalobou

o nahradenie prejavu vôle, t. j. určovacia žaloba nebola jediný možný prostriedok obrany, žalobca
mal možnosť podať inú žalobu, mal k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, čím logicky
naliehavosť nebola daná. Zároveň žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení, či to právo bolo
alebonebolopriaplikáciiust.§137písm.c)CSP,akužkporušeniuprávadošlo.Ochranuužporušeného
práva mohol dosiahnuť žalobou na plnenie, a to v zmysle doktríny preventívneho charakteru určovacej

žaloby by žalobca mal naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak
jeho právo bolo neisté či ohrozené, čo nebol prípad žalobcu. Naviac požadovaným výrokom žalobcu
na neplatnosti kúpnej zmluvy sa na jeho právnom postavení nič nezmenilo, nakoľko ani jeho podiel
v predmetných nehnuteľnostiach sa nijako nezmenil. Nad rámec nesprávneho právneho posúdenia
veci zo strany prvostupňového súdu, ďalej pri nesprávnom konštatovaní existencie a preukázania

naliehavého právneho záujmu, bolo nutné uviesť, že prvostupňový súd sa v odôvodnení jeho rozsudku
s vyššie uvedenými argumentami žalovaného 2/ náležite príp. vôbec nevysporiadal. Prvostupňový súd
odlišným spôsobom (od tvrdení žalobcu) v zásade konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu
iba s odkazom na všeobecné ustanovenie o porušení predkupného práva. Odôvodnenie rozsudku v
danej súvislosti bolo nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

2.2 Podľa odvolateľa prvostupňový súd sa taktiež v konaní náležite nevysporiadal
so skutočnosťou, že žalovaný 2/ jeho podiely v predmetných nehnuteľnostiach (na LV č. XXXX, XXXX
kat. úz D.) previedol na tretiu osobu, a to darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 06.11.2023,
č. vkladu V 8120/2023. Uvedená skutočnosť bola prvostupňovému súdu známa z príslušných listov
vlastníctva. Súčasne aj žalobca písomným podaním zo dňa 02.02.2024 navrhoval vstup aktuálneho

vlastníka predmetných podielov ako žalovaného
v rade 3/. Súd prvej inštancie sa s uvedeným procesným návrhom nijak nevysporiadal, aktuálny vlastník
podielov predmetných nehnuteľností nebol ani účastník konania a uvedená vada mala taktiež za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Aj keď predmetom uvedeného konania nebolo priamo určenie
platnosti/neplatnosti Darovacej zmluvy ktorou žalovaný 2/ jeho podiely v predmetných nehnuteľnostiach

previedol na tretiu osobu, uvedená skutočnosť nebola. Prvostupňový súd sa následnému prevodu
venoval v jednej vete odôvodnenia kde v bode 20. rozsudku uviedol: “Rovnako vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody považoval za bezpredmetný prípadný prevod nehnuteľnosti zo žalovaného v 2/ rade
na tretiu osobu (§ 140, § 40a v spojení s § 34 ods. 1, 2 zákona o katastri).“ Prvostupňový súd jeho
konštatovaním,žepovažovalzabezpredmetnýprípadnýprevodnehnuteľnostizožalovaného2/natretiu

osobu
s odkazom na ust. § 34 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, navodzoval neplatnosť aj iných právnych
úkonov, ktoré nastali po prevode nehnuteľností na zo strany žalovaného 1/ na žalovaného 2/ titulom
kúpnej zmluvy. Uvedený záver v odôvodnení prvostupňového súdu nebolo možné akceptovať z
viacerých dôvodov. Odvolateľ ďalej dôvodil, že predmetný záver prvostupňového súdu jednak spôsobil

zásah do vlastníckych práv aktuálneho vlastníka nehnuteľností a vytvoril priestor pre potrebu podania
samostatných žalôb na ochranu práv súčasného vlastníka z dôvodu nerešpektovania ochrany jeho
dobromyseľnosti. Zároveň prvostupňový súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil vo vzťahu k podstate a
zmyslu žaloby
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom tohto konania, ako aj s ohľadom na

deklarovanú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu. Podľa odvolateľa pri rešpektovaní
záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle rozsudku
z 20. 12.2011 sp. zn. 6Cdo 221/2010 bolo teda nepochybné, že platnosť prevodu vlastníckeho
práva titulom darovacej zmluvy medzi žalovaným 2/ a treťou osobou-terajším vlastníkom nemohla byťnapadnutá z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcu, keďže do času, kým sa osoba dotknutá
relatívne neplatným právnym úkonom nedovolala neplatnosti uvedeného úkonu, bolo potrebné sa na
tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Odvolateľ 2/ navrhol,

aby odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 388 a nasl. CSP prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že
žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania, alebo aby prvostupňové rozhodnutie zruší
a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. V zákonnej lehote podal odvolanie proti predmetnému rozsudku aj žalovaný 1/, ktorý namietal, že

žalobu považuje za neprijateľnú a účelovú. Z podanej žaloby nebolo spočiatku ani len zrejmé, na
základe akého ustanovenia si žalobca procesné uplatnil jeho nárok. Následne, na písomné námietky
žalovaného 2/, žalobca v rámci podania zo dňa 02.02.2024 doplnil jednak chýbajúce zdôvodnenie
naliehavého právneho záujmu v jeho žalobe a taktiež právny základ žaloby, a to cez ust. § 137
písm. c) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Žalovaný 1/ poukázal na to, že ako
zdôvodnenie jeho naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol údajné zamedzovanie prístupu k

nehnuteľnostiam, a to vo vzťahu k osobám, ktoré ani neboli účastníkmi daného konania, t. j. žalobca
pri preukazovaní svojho naliehavého právneho záujmu poukazoval na dôvody iných osôb, ktoré sa
ho ani netýkali, keďže býval v inej časti obce. Teda bolo zrejmé že naliehavý právny záujem na
strane žalobcu nebol. Okrem toho žalovaný 2/ doložil súdu dôkaz potvrdený obcou Stráňavy, že k
žiadnemu zamedzovaniu prístupu iných osôb z jeho strany nedochádzalo, takže ani vo vzťahu k tretím

osobám uvedený dôvod neprichádzal do úvahy. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že podmienkou
existencie naliehavého právneho záujmu bola explicitne naliehavosť, ktorú žalobca nijako nepreukázal.
Bolo zrejmé, že naliehavý právny záujem nemohol existovať, keďže sa žalobca mohol jednak domáhať
svojho práva titulom porušeného predkupného práva žalobou na nahradenie prejavu vôle, t. j. vo veci
existoval iný spôsob obrany a v druhom rade, aj v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi

ním a žalovaným 2/ sa právne ani faktické postavenie žalobcu nijako nezmenilo. Pokiaľ išlo o žalobcom
určený právny základ žaloby, ktorým sa riadil aj prvostupňový súd a to ust. § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, tento nepropúštal žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu. Podľa žalovaného 1/ postup prvostupňového súdu taktiež nepovažoval za správny, keď tento
nielen že žalobcu nevyzval na odstránenie nedostatkov podania, a to neurčitej žaloby, naopak v rozpore

s princípom kontradiktórnosti, napriek tomu, že žalobca ani nebol
v konaní slabšou stranou, na základe vlastnej úvahy ako by odstránil nedostatky žaloby a
uvedeným odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti naliehavého právneho záujmu odôvodnil úplne
iným spôsobom, ako dôvodil žalobca. Prvostupňový súd sa v odôvodení rovnako nevysporiadal s
argumentami žalovaného 2/, ktoré uvádzal vo svojich písomných podaniach a s ktorými sa stotožnil.

Podľa žalovaného 2/ prvostupňový súd nezobral do úvahy dôsledky následného prevodu predmetných
podielov nehnuteľností (zo žalovaného v rade 2/ na vlastníka aktuálne zapísaného na predmetných
listoch vlastníctva), napriek tomu, že uvedený prevod ako vyplývalo z listov vlastníctva nastal skôr, ako
mu bola žaloba doručená (dňa 04.12.2023). Uvedené prvostupňový súd neskúmal jednak vo vzťahu
k aktuálnemu vlastníkovi a jednak vo vzťahu k podstate a zmyslu žaloby, ktorá bola predmetom tohto

konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že
žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania, resp. aby prvostupňové rozhodnutie zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe odvolaní žalovaných 1/
a 2/ v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 219 ods.
3 CSP potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, akoa s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.
7.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnaodvolaciuargumentáciužalovaného

1/ a žalovaného 2/, formulovanú v podaných opravných prostriedkoch, pričom sa v zmysle princípu
neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd
zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti
s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie §
380 ods. 1 CSP).

8. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvej inštancie.
9. Neobstojí námietka žalovaných 1/ a 2/ týkajúca sa spochybňovania naliehavosti právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení, nakoľko súd prvej inštancie správne konštatoval v bode 16.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil, že žalobca
sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti ovplyvňujúcej právny

vzťah z práva spoluvlastníka nehnuteľností. Nešlo teda o žalobu, či tu právo je alebo nie je, pri ktorej by
bolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je žalobou,
ktorej prípustnosť treba posudzovať podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Na to, aby bolo možné prijať
záver, či predmetná žaloba je prípustná v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, je potrebné posúdiť, či
ust. § 40a Občianskeho zákonníka je priamou normou, ktorá umožňuje žalovať o neplatnosť právneho

úkonu. Odvolací súd zastáva názor, ktorý sa opiera aj o judikatúru vyšších súdnych autorít (napr.
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo/203/2020zodňa27.05.2021),žeust.§40aObčianskeho
zákonníka je normou, ktorá umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust.
§ 137 písm. d) CSP bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Toto ustanovenie
v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka predstavuje osobitné zákonné oprávnenie, ktoré umožňuje

opomenutému podielovému spoluvlastníkovi podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 137 písm. d) CSP, keď sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak povinná osoba nepristúpila
k mimosúdnej náprave protiprávneho stavu – vráteniu plnenia z neplatného právneho úkonu. Žalovaní
1/, 2/ tiež prehliadajú, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností s určením
neplatnosti právneho úkonu vyslovene počíta a pripisuje mu aj účinky zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (§ 34 ods. 2 citovaného zákona). Okrem
toho je potrebné uviesť, že záver súdu prvej inštancie ohľadne tej skutočnosti, že predmetná žaloba
môže obstáť aj podľa ust. § 137 písm. c) CSP, keď došlo k porušeniu predkupného práva, možno
považovať za nepodstatný (odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie ani nestotožňuje)
atovzhľadomnavyššieuvedenúargumentáciu,zktorejvyplývajednoznačnýzáverohľadneprípustnosti

danej žaloby podľa
§ 137 písm. d) CSP. Namietnutie žaloby len z dôvodu údajnej neprípustnosti by fakticky predstavovalo
odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany.
10. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že z ust. § 40a Občianskeho zákonníka priamo nevyplýva prípustnosť
žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenia predkupného práva, nakoľko aj pri

porovnaní ust. § 40a Občianskeho zákonníka s inými osobitnými normami, ktoré priamo pripúšťajú
podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti (napr. § 711 ods. 6 prvá veta Občianskeho zákonníka,
§ 42a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka), tieto normy priamo ustanovujú, že osoba má právo
žiadať súd, aby určil právnu skutočnosť, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na závery uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019

zo dňa 15.10.2019, kde v bode 18. odôvodnenia konštatuje, že: „Ustanovenie § 137 písm. d) CSP totiž
používa pojem „vyplýva z osobitného predpisu“, čo je významovo rozhodne širší pojem ako „osobitný
predpis priamo definuje/vymedzuje“, ku ktorému výkladu sa priklonil okresný súd. Nadväzne je nutné
uzavrieť, že osobitným predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy (právnej skutočnosti) je aj § 40a Občianskeho zákonníka; v hmotnoprávnej rovine súdeného

prípadu v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka.“
11. Žalovaný 2/ namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces s tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o podaní žalobcu zo dňa 02.02.2024, ktorým navrhovalvstup aktuálneho vlastníka predmetných podielov na žalovaného v rade 3/, pričom sa s uvedeným
návrhom nijako nevysporiadal. Krajský súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú, keďže zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 11.03.2024 vyplýva, že žalobca trval na žalobe tak, ako bola podaná

dňa 03.10.2023, čiže z uvedeného je zrejmé, že na podanom procesnom návrhu netrval. Podľa
odvolacieho súdu bolo len na žalobcovi, či si predmetný procesný návrh bude uplatňovať, resp.
neuplatňovať, a to až do momentu vyhlásenia dokazovania za skončené súdom prvej inštancie. Keďže
uvedenú možnosť zjavne nevyužil, súd prvej inštancie potom k takémuto návrhu neprihliadal. Navyše
uvedený postup súdu prvej inštancie nemožno vyhodnotiť tak, že by došlo k znemožneniu procesných

práv žalovaného 2/.
12. Neobstojí námietka žalovaných 1/ a 2/ týkajúca sa tej skutočnosti, že súd prvej inštancie nezohľadnil,
že žalovaný 2/ svoje podiely v predmetných nehnuteľnostiach previedol na tretiu osobu, a to darovacou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 06.11.2023, nakoľko predmetom konania vo veci samej nebolo
určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaný 2/ previedol svoje podiely v predmetných
nehnuteľnostiach na tretiu osobu ale určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/

ažalovaným2/.Vtejtosúvislostimožnotiežuviesť,žepoukazžalovaného2/narozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/221/2010 zo dňa 20.12.2011, ktoré ustálilo, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právnehoúkonunemávplyvnaprávnepostavenietretíchosôb,sanavec,ktorábolapredmetomdaného
konania, nevzťahuje.
13. Ďalšie argumenty žalovaných 1/ a 2/ v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie

vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované

len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
14. Napadnutý rozsudok teda zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám

súdnej praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený a opačný názor žalovaného 2/ je len jeho
subjektívnym, ničím nepodloženým názorom. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje aj na
konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej
inštancie dostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami na to, aby dospel k správnemu právnemu záveru
o dôvodnosti podanej žaloby.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto

rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľov boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, krajský súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny.
16. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže tento pokladá
za vecne správny a zákonný, pričom tento ani nebol napadnutý relevantnými odvolacími námietkami

odvolateľov.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
tá strana, ktorá bola v konaní úspešná. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný voči žalovaným
1/ a 2/, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/

a 2/ vo výške 100 %.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 27. novembra 2024

JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

(z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať /§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

Kanc.: - po kontrole predsedom senátu vyhotov potrebný počet vyhotovení
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu na konanie

· rozhodnutie diktoval dňa 27.12.2024 ref. sudca JUDr. Tichý· kontrola referujúcim sudcom dňa 27.12.2024