Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212455
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5115212455.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu
a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Lalinský Advokát s. r.
o., Advokátska kancelária, JUDr. Andrej Lalinský, so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, proti žalovaným:
1/ E. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., A. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Adriana Sojková

– Advokat DCA s. r. o., so sídlom Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, 2/ Komunálna poisťovňa, a.
s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpená
spoločnosťou Advokátska kancelária Legal Cases s. r. o., so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske
námestie 328, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/215/2015-589 zo dňa 24. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutým vo výroku (I.) o zastavení konania v časti

o zaplatenie sumy 4.388 eur, vo výroku (II.) o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu
2.614,86 eur a vo výroku (III.) o zamietnutí žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku IV. o trovách prvoištančného konania tak, že žalovaní 1/
a 2/ majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %.

Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom konanie v časti
o zaplatenie sumy 4.388 eur zastavil (výrok I.) na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (späťvzatia
časti žaloby).

2. Následne, pokiaľ ide o predmet konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, zameral sa súd prvej
inštancie v súvislosti s nárokom na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
bolo„navýšenérozšírenímžalobydoručenejsúdudňa10.4.2017“, naotázkupremlčaniaadospelpritom
k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený v januári 2014 (znalecký posudok I. J.), pričom lehota
na podanie žaloby skončila vo februári 2016. Žalobca teda nároky uplatnené podaním zo dňa 10.4.2017
uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty.

3. Ďalej sa okresný súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia tak, ako ich žalobca uplatnil v žalobe, t. j. vo výške 472,50 eur (bolestné) a 1.870,33
eur (sťaženie spoločenského uplatnenia). V tejto spojitosti vyhodnotil, že žalovaní účinným spôsobom
nevyvrátili následky, ktoré boli žalobcovi titulom dopravnej nehody spôsobené tak, ako vyplývajú
z lekárskeho posudku a znaleckého posudku predložených v žalobe. Súd prvej inštancie preto ustálil,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy uplatnenej (pôvodnou) žalobou, a to vo výške 427,50

eur a 1.870,33 eur. Dodal, že zo strany žalovaných neboli namietané sumy, ktorými boli násobené počtybodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže žalovaní namietali iba priznanie položiek
ako takých.

4. Vo vzťahu k cestovným nákladom (201,30 eur) spojeným s liečbou okresný súd žalobu zamietol.
5. Obdobne zamietol nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 9.000 eur (podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 OZ),
keď konštatoval, že takýto nárok by žalobcovi vznikol, pokiaľ by skutkovými tvrdeniami a preukázaným
dokazovaním bol zistený „previs“ nad nárokmi uplatňovanými
z titulu náhrady škody (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 Co 2/2010). Následky spôsobené dopravnou

nehodou sú totiž kryté sťažením spoločenského uplatnenia. Pokiaľ súd žalobcovi nepriznal celý nárok
na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo to z dôvodu na strane žalobcu, ktorý si nárok
uplatnil v čase jeho premlčania, to však nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý nárok
vznikne až po preukázaní „nadrozsahu“ oproti nárokom za sťaženie spoločenského uplatnenia.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie úrazovej renty (náhrady za

stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 1.8.2015 do 30.11.2019) vo výške 2.677,44 eur (uplatnené
rozšírením žaloby podaním doručeným súdu dňa 31.7.2017), ktorý nárok si žalobca uplatnil s poukazom
na § 447 OZ účinné do 30.11.2019.
7. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania mu nebol predložený dôkaz, z ktorého by bol zrejmý
popis pracovnej činnosti pôvodne žalobcom vykonávanej. Zároveň nemal preukázané, aké konkrétne

obmedzenia vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu žalobca má, keď iba uvádzal, že nemôže dlho sedieť
a dlho stáť. Za podstatu posúdenia poklesu pracovnej schopnosti považoval zhodnotenie, aké činnosti
vykonával poškodený u konkrétneho zamestnávateľa do vzniku poškodenia (dopravnej nehody) a v akej
miere môže naďalej tieto konkrétne činnosti vykonávať aj po nehode.
8. Ohľadne straty na zárobku pri invalidite vo výške 5.798,88 eur okresný súd uviedol, že sa jedná o

nároky po zmene § 447 OZ s účinnosťou od 1.12.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa záveru
Ústavného súdu SR je nutné na úrazovú rentu pozerať ako na jeden nárok a nie na opakovanú rentu, tzn.
nárok na náhradu za straty na zárobku sa premlčuje ako celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne
sa opakujúce plnenia, dospel k záveru že nárok je premlčaný, keď žalobca svoj nárok mohol uplatniť
iba v 2-ročnej subjektívnej lehote, ktorá začala platiť odo dňa nasledujúceho po priznaní invalidity, t. j.

dňa 12.6.2014 a skončila dňa 12.6.2016.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
10. Na základe späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie sumy 4.388 eur, keď
žalobca si bezdôvodne prestal uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 911,63 eur (poškodenie oblečenia),

sumy 1.870,33 eur (poškodenie motocykla), sumy 1.508,73 eur (straty na zárobku), čo predstavuje
procesné zavinenie zastavenie konania na strane žalobcu.
11. Žalobca si v konaní ďalej prestal uplatňovať nárok na náhradu cestovného vo výške 97,31 eur a to
z dôvodu, že zo strany žalovaného 2/ došlo po podaní žaloby k jej úhrade, tzn. jedná sa o zavinenie
zastavenia konania na strane žalovaných, čím v tejto časti vznikol nárok na náhradu trov konania

žalobcovi.
12. Okresný súd ďalej zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.614,86 eur, čo predstavuje úspech
žalobcu a vo zvyšnej časti žalobného nároku po jeho zmene (rozšírení žalobného nároku) žalobu
zamietol. Žalobca si po zmene nároku uplatňoval sumu 38.165,96 eur (29.689,64 eur + 2.677,44 eur +
5.798,88 eur), z ktorej sumy mu súd priznal iba sumu 2.614,86 eur, tzn. v časti o zaplatenie sumy 35

551,10 eur žalobu zamietol.
13. S poukazom na uvedené predstavoval úspech žalobcu 2.712,17 eur (97,31 eur + 2.614,86 eur), t. j.
6,37 % a úspech žalovaného 39.841,79 eur, t. j. 93,63 %. Čistý úspech žalovaných potom predstavuje
87,26 % (93,63 - 6,37).

14. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku IV., podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že žiadnej zo strán nebude priznaný nárok na náhradu trov konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
súdu prvej inštancie.
15. Vzhľadom na okolnosti prípadu, charakter prejednávaného sporu a pomerov na strane žalobcu, sa
domnieval, že súd mal dospieť k aplikácii § 257 CSP. Argumentoval, že v dôsledku dopravnej nehody sa

stal poberateľom invalidného dôchodku. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
stanovená na 50 %, pričom 40 % bolo stanovených s ohľadom na ťažkú poruchu statodynamiky v oblasti
driekovej chrbtice a 10 % vzhľadom na existujúcu zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu. Zdôraznil,
že jeho poškodenie chrbtice, ako aj jeho psychické ťažkosti predstavujú trvalé následky na jeho zdravív dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný 1/. Uvedené zdravotné ťažkosti ho obmedzujú
vpracovnomuplatnení,vdôsledkučohoodnehodyaždosúčasnostinebolzamestnaný.Jetakodkázaný
na invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 317,90 eur mesačne a na finančnú podporu manželky.

Z dôvodu finančných ťažkostí bol nútený predať chatu. Vlastní rodinný dom, v ktorom býva s manželkou
a dvoma dcérami. Tiež vlastní osobné motorové vozidlo.
16. Pretrvávajúce zdravotné problémy s chrbticou si vyžadujú pravidelné absolvovanie rehabilitácií,
masáži, kúpeľných pobytov a v neposlednom rade aj užívanie liekov proti bolesti, načo žalobca musí
pravidelne vynakladať nemalé finančné prostriedky.

17. Na základe toho považoval za zrejmé, že majetkové a sociálne pomery sú na jeho strane mimoriadne
nepriaznivé. Ak by mu bola uložená povinnosť uhradiť protistranám náhradu trov konania, bolo by to
preňho finančne likvidačné.

18. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
19. Poukázal na závery aplikačnej praxe ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré

u žalobcu nevzhliadol. Nároky žalobcu na náhradu škody na zdraví nepovažoval za jediné smerodajné
kritérium pre aplikáciu § 257 CSP. Rovnako tak sociálne a majetkové pomery žalobcu nepovažoval
za významnejšie než samotné procesné úkony žalobcu. Zdôraznil, že i v dôsledku zmätočných
a procesne nesprávnych úkonov žalobcu trvalo súdne konanie od roku 2015. Žaloba bola žalobcom
neustále menená navyšovaním a uplatňovaním ďalších nárokov, pričom neúspech žalobcu v konaní

bol spôsobený predovšetkým uplatnením premlčaných nárokov a nepreukázaním ním tvrdených
skutočností. Jednotlivé úkony v konaní žalobca uplatňoval procesne nedisciplinovane, spoliehajúc sa
na svoju „nezodpovednosť“ za výšku trov súdneho konania.
20. Pretože bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, musel mať vedomosť o tom, ako výška trov
konania každým jedným úkonom právnej pomoci každého z účastníkov narastá, a to v priamej súvislosti

svýškoužalobcomuplatnenéhopeňažnéhonároku.Napriektomužalobcaneustálerozširoval/upravoval
žalobu, ku ktorej boli obaja žalovaní nútení zaujať stanovisko. V konaní bolo taktiež produkovaných
neprimerané množstvo písomných podaní a následne pojednávaní, ktorých vznik by nebol nevyhnutný
v prípade, ak by sa samotný žalobca v konaní správal hospodárne, predvídateľne, zodpovedne
a procesne správne.

21.Žalovaný2/vpísomnomvyjadreníuviedol,ženastranežalobcuneexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľananepriznanienáhradytrovkonania,vpodstateztotožnýchdôvodovakouviedolžalovaný1/,t.j.
poukazom na „zmätočné“ a „nesprávne“ procesné úkony žalobcu, opakované zmeny žaloby. Rozsudok
(v napadnutej časti) navrhol potvrdiť.

22. Žalobca v následnej reakcii k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrval na odvolacích dôvodoch
s vyzdvihnutím okolností, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/
odmietolriadneplniťsumynárokunanáhraduzabolesťanárokuzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,
ktorých výška bola riadne ustálená a preukázaná, žalobca považoval za nutné podať žalobu.

23. Čo sa týka dĺžky súdneho konania, žalobca uviedol, že žiadal skoré vytýčenie pojednávania, avšak
termíny boli mnohokrát odročované z dôvodu na strane zákonného sudcu. Prvé pojednávanie sa tak
uskutočnilo až v roku 2017, t. j. po dvoch rokoch od podania žaloby. Prvý rozsudok bol vydaný v marci
2018, avšak bol odvolacím súdom zrušený. Prvé pojednávanie po vrátení veci sa uskutočnilo až v júni
2021. Spomenul ďalšiu zmenu zákonného sudcu. Dôrazne preto odmietol zodpovednosť za dĺžku

súdneho konania.

24. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca zopakoval svoje predchádzajú tvrdenia a podrobne
popísal okolnosti zavinenia vzniku sporu.

25. Žalovaný 1/ v následnom podaní zdôraznil značný neúspech žalobcu v konaní, ktorý pripísal jeho
nesprávnym procesným úkonom.

26. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnuté meritórne
výroky) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie vnapadnutejčasti(ktorámácharakteruznesenia)zmenilpodľa§388CSPtak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.27. Určujúcim z hľadiska ustálenia rozsahu náhrady trov v sporovom súdnom konaní je pomerovanie
sumy požadovanej (žalobcom) v čase podania žaloby a (sumy) priznanej súdom. V zmysle takto

naznačených východísk platí, že žalobca sa domáhal sumy 22.746,76 eur, pričom súdom mu bola
priznaná čiastka 2.614,86 eur.
28. Nadväzne, za účelom kvalifikovaného posúdenia miery ne/úspechu sporových strán považoval
krajský súd za vhodné predmet konania (jeho jednotlivé položky) klasifikovať do troch skupín vo
vzájomnom pomere 40 % : 30% : 30%.

29. Prvú („najzásadnejšiu“) časť tvoria nároky (ktorých výška sa odvodzuje od záverov znaleckého
dokazovania) bezprostredne súvisiace s poškodením zdravia žalobcu a to bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia.
30. V tejto spojitosti sa žalobca domáhal čiastky 472,50 eur (bolestné) a 8.864,96 eur (SSU), spolu
9.337,46 eur. Plný úspech dosiahol ohľadne bolestného (priznaných 472,50 eur) a čiastočný ohľadne

SSU (priznaných 1.870,33 eur), spolu 2.342,83 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 25,09 %, jeho
neúspech 74,91 %. Čistý neúspech žalobcu ohľadne tejto časti teda činí 49,82 %, čo redukované na
pomer k celkovému predmetu sporu (40 % - bod 28 tohto odôvodnenia) predstavuje 19,93 %. Žiada sa
na tomto mieste poznamenať, že k čiastočnému zamietnutiu uplatneného nároku na SSU (a to toho,
ktorý bol uplatnený podaním/rozšírením zo dňa 10.4.2017) došlo z dôvodu úspešne vznesenej námietky

premlčania (viď aj body 2,3 a 37 veta druhá tohto odôvodnenia).

31. Druhú „množinu“ nárokov tvoria položky týkajúce sa vecnej škody – na oblečení 911,63 eur, na
motorke 1.870,33 eur a nároky vyčíslené ako strata na zárobku 1.508,73 eur a cestovné náklady spojené
s liečbou 298,61 eur, spolu 4.589,30 eur.

32. Na základe späťvzatia žaloby bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie poškodenia oblečenia,
poškodenie motocykla a straty na zárobku. Bez tvrdenia, že dôvodom späťvzatia by bolo dobrovoľné
plnenie zo strany žalovaného, ide o procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu. Nárok
na úhradu cestovných výdavkov bol súdom zamietnutý. V konečnom súhrne tu teda bol žalobca v plnom
rozsahu (100 %) neúspešný, čomu zodpovedá jeho neúspech v pomere 30 % z celkového predmetu

sporu (bod 28 tohto odôvodnenia).

33. Ako svojim charakterom samostatnú tretiu „skupinu“ odvolací súd vymedzil nárok žalobcu na úhradu
nemajetkovej ujmy v sume 9.000 eur, ohľadne ktorej bol žalobca v plnom rozsahu neúspešný, čomu opäť
zodpovedá jeho neúspech v pomere 30 % z celkového predmetu sporu (bod 28 tohto odôvodnenia).

34. Celkový čistý neúspech žalobcu (založený na matematickom sumári čiastkových neúspechov
v rámci všetkých vyššie vymedzených „zložiek“) tak predstavuje 79,93 % (19,93 % + 30 % + 30 %).

35. Následne sa odvolací súd zaoberal požiadavkou žalobcu na zohľadnenie dôvodov hodných

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovaným. Hoci v žiadnom prípade (krajský súd)
nespochybňuje, resp. nezľahčuje reálne ťaživé dopady následkov dopravnej nehody na osobný život
žalobcu, v osobitostiach posudzovanej veci nie je možné opomenúť do istej miery neprehľadný/
zmätočný procesný postup žalobcu pri uplatňovaní jednotlivých nárokov, prejavujúci sa v opakovaných
zmenách žaloby, jej čiastočnom späťvzatí a v konečnom dôsledku i pri dôvodoch zamietnutia niektorých

čiastkových nárokov (predovšetkým absencia skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku na
nemajetkovú ujmu), čím sa žalobca nepochybne podieľal na vzniku neúčelných trov/nákladov v priebehu
konania. Z tohto dôvodu sa krajský súd nestotožnil s návrhom žalobcu nepriznať žalovanej strane
(vôbec) žiadnu náhradu trov konania.

36. Súčasne však platí, že ustanovenie § 257 CSP krajský súd štandardne vo svojej rozhodovacej
činnosti aplikuje. Dotknutá norma umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane,
ktorej by inak tento procesný nárok patril v dôsledku jej procesného úspechu - tu na strane žalovaných.
Úprava neuvádza ani rámcové vymedzenie, čo je možné zahrnúť/rozumieť pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, ktoré umožňujú odôvodniť takúto úvahu súdu. Medzi takéto okolnosti je však

nepochybne potrebné zaradiť (predovšetkým) širšie súvislosti (toho-ktorého) prípadu, hoci (prípadne)
v rámci posúdenia merita veci neviedli k úspechu.
37. Konštatované zodpovedá i osobitostiam súdenej veci, keď je evidentné, že právny základ nároku,
t. j. zodpovednostný vzťah vyplývajúci z protiprávneho úkonu žalovaného (dopravná nehoda nímzapríčinená), za ktorý bol právoplatne odsúdený (prečin ublíženia na zdraví), je daný/preukázaný. Aj
okolnosť čiastočného zamietnutia žaloby pri premlčanie časti nároku na SSU vypovedá o tom, že nárok
na náhradu škody je „existujúci“, „len“ je v dôsledku uplatnenia námietky premlčania zodpovedným

subjektom „nevymáhateľný“ (práve to je teda skutočnosť, ktorá neviedla k úspechu pri rozhodovaní vo
veci samej, môže však byť relevantnou v rámci rozhodovania o trovách).
38. Nespochybniteľným faktom sú i trvalé a zásadné následky na zdravotnom stave žalobcu (invalidita
s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, obmedzenie pohyblivosti bedrovej chrbtice,
ťažká porucha statodynamiky driekovej chrbtice, degeneratívne zmeny, pridružená úzkostná až

depresívna porucha s nespavosťou, podráždenosť, bolesti až neuropatického charakteru), ktoré priamo
(a negatívne) ovplyvňujú jeho sociálne/majetkové pomery a osobný život (strata zamestnania a príjmu,
invalidný dôchodok poberaný v sume 317,90 mesačne, nutnosť predaja chaty s pozemkom, prerušenie
predtým aktívneho športového – lukostreľba, lyžovanie, futbal, volejbal, basketbal – a spoločenského
života – plesy, oslavy, koníčky, starostlivosť o dom, a ďalšie).
39. Hľadajúc riešenie zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci považoval preto odvolací súd za

potrebnémodifikovaťvyššie(bod34)čistomatematickystanovenúsadzbu/mieruzodpovednostižalobcu
(t. j. 79,96 %) za trovy konania a dospel k záveru, že súhrnu všetkých rozoberaných okolností zodpovedá
jej zníženie na 50 %, v ktorom smere pristúpil k zmene dotknutého/napadnutého výroku. O konkrétnej
výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 2 CSP.
41.Odvolateľžiadalnepriznať(vôbec)náhradutrovprvoinštančnéhokonaniažiadnejtosporovýchstrán.
S touto svojou požiadavkou nebol úspešný, pretože krajský súd ustálil úspech žalovaných v štádiu
konania pred okresným súdom v pomere 50 %, čomu potom zodpovedá, že vo zvyšnej (rovnakej) časti

50 % bol úspešný žalobca. Opísanej situácii (rovnakej miery ne/úspechu) následne zodpovedá zvolený
výrok o nepriznaní náhrady žiadnej zo sporových strán.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas
aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.