Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224203092
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224203092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v mimosporovej

veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: C. D.,
E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXXX/XX, H. A., otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. XXX/
XX, K. L. - L., zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo 100 Eur na 200 Eur, ktorý je povinný
otec zaplatiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti
rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7P/32/2015 - 18 zo dňa 18.02.2016,
a to v časti určenia výživného povinného rodiča k maloletému dieťaťu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 25.09.2024 domáhala zvýšenia výživného na maloletú dcéru A..
Otec maloletej najprv súhlasil so zvýšením výživného, avšak napriek dohody nie je ochotný platiť viac
ako 100 eur, preto bola nútená podať tento návrh. Náklady na maloletú sa zvýšili, aktuálne má 9 rokov,

navštevuje miestnu základnú školu, kde mesačne je školská strava 30 Eur, družina 30 Eur; okrem toho
ročne školský príspevok 35 Eur, oblečenie na telesnú výchovu 47 Eur, a tiež sú výdavky na školské
výlety. Okrem toho sa zvýšili výdavky na bežnú stravu, oblečenie a obuv, čo je bežne mesačne 150 Eur.
Z uvedených dôvodov požiadala doterajšie výživné 100 Eur zvýšiť na 200 Eur.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Vo veci sa na nariadených pojednávaniach vykonali všetky stranami predložené dôkazy, najmä listiny
a tiež bol vykonaný výsluch matky a otca maloletej, ako aj maloletej a kolíznej opatrovníčky, pričom bol

zistený nasledovný skutkový stav veci:

4. Z rodného listu maloletej (č.l. 2) vyplýva, že rodičmi dieťaťa sú navrhovateľka a odporca.

5. Lustráciou v registri sociálnej poisťovne (č.l. 12, 13) bolo zistené, že matka maloletej je zamestnaná od
19.05.2008 pre M. A. E. B. A. priemerným vymeriavacím základov vo výške 1.037 Eur a otec maloletej
je zamestnaný od 01.04.2016 pre spoločnosť N. I. A. s priemerným vymeriavacím základov vo výške

835 Eur.

6. Zo záznamu z informatívneho stretnutia rodičov z 31.10.2024 (č.l. 23) je zrejmé, že matka má
najvyššie dosiahnuté vzdelanie – stredné odborné učilište odevné a otec maloletej stredné odbornéučilište strojárske. Matka žiadala zvýšiť výživné o 100 Eur mesačne, otec bol ochotný prispievať na
zvýšení o 50 Eur. Od ostatného rozhodnutia ubehlo 8 rokov, maloletá navštevuje 3.ročník základnej
školy. Dieťa býva s matkou, s otcom sa stretáva sporadicky; je zdravé, nosí okuliare. Matka uviedla svoj

čistý mesačný príjem vo výške 790 Eur, uplatňuje si daňový bonus a prídavky na dieťa vo výške 60 Eur
mesačne. Nehnuteľnosti nevlastní ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec, len motorové vozidlo: Renault Clio, r.v.
2008, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Tiež uviedla bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, telefón
90 Eur, elektrina 20 Eur, nájomné 90,56 Eur, UPC 22,98 Eur, životné poistenie na matku 24,80 Eur,
životné poistenie na maloletú 15 Eur, réžia na teplo 87 Eur. Matka k zdravotným problémom uviedla pruh.

Otec uviedol svoj čistý mesačný príjem vo výške 680 – 700 Eur, k tomu má raz do roka odmenu cca 200 –
250 Eur. Nehnuteľnosti nevlastní ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec, len motorové vozidlo: Volkswagen Polo,
r.v. 2000, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Tiež uviedol bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu,
telefón 50 Eur, elektrina 48 Eur, réžia na teplo 80 – 110 Eur. Otec maloletej nemá zdravotné problémy.
Obaja rodičia zhodne uviedli, že ich príjmové pomery sa od ostatného rozhodnutia zásadne nezmenili.

7. Zo správy mesta H. A. z 03.12.2024 (č.l. 32) bolo zistené, že matka býva v meste, na území mesta
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nebola riešená miestnou komisiou. Zo správy obce K. L. z 11.12.2024
(č.l. 35) je zrejmé, že otec maloletej je trvale bytom v obci, je slobodný, býva v rodinnom dome svojej
matky, kde žije s matkou v spoločnej domácnosti, v obci nie je platiteľom dane z nehnuteľnosti, obec

voči nemu nemá žiadne pohľadávky.

8. Zo správy úradu práce z 13.01.2025 (č.l. 38) je zrejmé, že matka s maloletou býva v G. B., B. H. A., v
1-izbovom byte, ktorý prenajíma od mesta. Domácnosť je dvojčlenná. Byt je riadne a účelne zariadený,
skladá sa z jednej veľkej izby, ktorá je predelená stenou na dve časti. Hygiena a čistota v domácnosti

je na dobrej úrovni. Maloletá má vytvorené vhodné podmienky aj na pokojný spánok a zabezpečené
všetky veci osobnej potreby. Výdavky matky spočívajú v nájomnom 90 Eur, elektrine 20 Eur, internet 20
Eur, UPC 22 Eur, telefón 90 Eur. Bežné výdavky na dieťa sú: poistné 15 Eur, družina 20 Eur, strava v
škole 40 Eur, tanečný krúžok 45 Eur. Maloletá je zdravá, je v pediatrickej starostlivosti O. D. B. H. A..
Matka pracuje v M. ako pokladníčka, jej mesačný čistý príjem je 790 Eur, tiež poberá prídavok na dieťa a

uplatňuje si daňový bonus. Maloletá bola naposledy u otca v júni 2024, nechce ísť k otcovi, komunikácia
s otcom nie je dobrá.

Otca maloletej býva v K. L. v 4-izbovom rodinnom dome, čo je vo vlastníctve matky otca. Výdavky
otca spočívajú na réžiu mesačne 300 Eur, telefón 50 Eur, na vitamíny a bežné výdavky. Otec pracuje

v Bohuniciach, vo výrobe plastových okien. Jeho čistý mesačný príjem je 690 Eur. Otec sa už dávno
nestretol s maloletou, naposledy vtedy, keď mala letné prázdniny. Komunikácia s matkou nie je dobrá,
matka sa neozýva, nedáva informácie o maloletej, len vtedy ho kontaktuje, keď on nepošle presne
výživné.
Maloletá má v rodinnom prostredí v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre naplnenie

jej potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. U otca sa nepodarilo prešetriť pomery, otec
nespolupracoval s úradom.
9. Zo zárobkového výkazu otca (č.l. 39) je zrejmý jeho čistý priemerný mesačný príjem, ktorý je vo
výške 681,44 Eur. Okrem toho otec maloletej preukázal, že platí povinné zmluvné poistenie (č.l. 40) za
užívané motorové vozidlo vo výške 119,80 Eur ročne; tiež že za teplo platí sumu 94 Eur jeho matka (č.l.

41). Okrem toho otec preukázal, že zaplatil za užívanie telekomunikačného zariadenia, a to 48,87 Eur
a 37,92 eur; a jeho matka má v tomto smere výdavok vo výške 10,90 Eur, pričom jeho matka platí aj
elektrinu vo výške 71 Eur (č.l. 43).

10. Z prehľadu splácania výživného (č.l. 42) je zrejmé, že otec zaplatil: 22.09.2023 sumu 150 Eur,

12.12.2023 sumu 150 Eur, 24.01.2024 sumu 150 Eur, 16.02.2024 sumu 200 Eur, 18.03.2024 sumu 230
Eur. Tiež otec predložil doklad, že dcére kúpil retiazku 15.03.2024 v sume 162 Eur.

11. Zo zárobkového výkazu matky (č.l. 44) je zrejmý jej čistý priemerný mesačný príjem, ktorý je vo
výške 965,30 Eur.

12. Z výsluchu matky maloletej (č.l. 48) bolo zistené, že v čase ostatného určenia vyživovacej povinnosti
mala dcéra necelý rok, teraz aktuálne bude mať 10 rokov v marci 2025, navštevuje 3. ročník miestnej
základnej školy, momentálne je chorá, už druhý týždeň, aj kvôli chrípke je zatvorená škola. Uviedlapravidelné mesačné výdavky na maloletú, a to: domáca strava 50 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur,
zdravotná starostlivosť – dcéra je zdravá, len teraz, keď má chrípku, tak v lekárni zaplatila 50 Eur, zubára
navštevuje každý rok 2x, s tým sú spojené výdavky cca 5 Eur mesačne. Nosí okuliare, raz za 2 roky

je potrebná výmena rámu, t.j. cca 150 Eur, teda 75 Eur na rok, mesačne to činí 6,25 Eur. Ďalej na
školskú jedáleň neprispieva, je zadarmo; družina 19 Eur mesačne, ZRPŠ 15 Eur na celý rok – 1,5 Eur
mesačne, poistenie 15 Eur, teraz bude platiť do marca, od apríla bude mať nové poistenie už za 25
Eur, tanečná 40 Eur na 3 mesiace – 13,50 Eur mesačne, školské výlety cca 15-20 Eur asi 2x do roka,
teda 2 Eurá mesačne; do školy prírody nešla, lebo nie sú na to financie. Čo sa týka bývania, tu sú

náklady na dvojčlennú domácnosť: energia 20 Eur, nájomné 90,56 Eur, UPC 22,98 Eur, režijné náklady
(voda a pod.) 103,65 Eur, teda alikvotná časť na maloletú je vo výške 118,60 Eur. Matka je poistená
v J. poisťovni, kde platí mesačne 24,80 Eur, okrem toho platí telefón a TV v sume 88,15 Eur, z toho na
maloletú pripadá 20 Eur mesačne.

13. Z výsluchu otca maloletej (č.l. 48) bolo zistené, že s návrhom nesúhlasí, lebo dcéru nevidel od

leta. Je ochotný prispieť na výživné v sume max 150 Eur mesačne. Má dva bicykle v garáži, „pre koho
sú?“. Keď kontaktuje matku maloletej, tak mu nedvíha telefón, s matkou nekomunikujú, naposledy sa
kontaktovali cez letné prázdniny, že kedy príde dcéra k nemu; tiež na Vianoce písal, kedy môže ísť pre
malú, ale nedostal žiadnu odpoveď. Nevie sa informovať ohľadne maloletej, lebo sa nedá. Posiela SMS-
ky, naposledy na Vianoce, predtým v lete. Myslí si, že preto medzi nimi viazne komunikácia, lebo matka

nechce dcéru k nemu púšťať, asi rok tomu je, predtým bola malá veselá.

K tomu sa matka vyjadrila v tom smere, že s otcom maloletej sa nedá komunikovať totiž, keď ho aj
kontaktovala, či malá pôjde na víkend, alebo na výlet, ozve sa až o dva dni. Naposledy ho kontaktovala
v júni 2024, keď tam dcéra išla naposledy.

14. Kolízna opatrovníčka maloletej navrhla zvýšiť výživné, nakoľko je to v prospech maloletej.

15. Z pripojeného spisu 7P/32/2015 je zrejmý rozsudok tunajšieho súdu z 18.02.2016 (č.l. 18), ktorým
bolaschválenárodičovskádohodaozverenímaloletejdostarostlivostimatkyapovinnosťotcaprispievať

na maloletú výživným vo výške 100 Eur počnúc od 01.04.2015.

16. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

17. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju
vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb,

pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

22. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 217 ods. 1 a 2 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. (2)
Ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok,

ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

26. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Súd však musí
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu pomerov, ktoré môžu byť dôvodom

na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zásadným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie
výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre
určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi

okolnosťaminastranepovinného,resp.okolnosťaminastraneoprávneného,aleboobjektívne–vývojom
životných nákladov podľa odseku 3, § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb – už

školopovinných detí zväčša prechod na vyšší stupeň vzdelávania, zhoršený zdravotný stav a podobne.
Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti.

27. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť

plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti

a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého rodiča, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať

napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže
byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných
prostriedkov (účty na mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky,
sporenia a podobne). Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretoženie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší úver záujemcovi, ktorý dostatočne preukáže
schopnosť splácať ho v určenej výške. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom
motorovom vozidle vodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis

a podobne). Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia.

28. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými
potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením

vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného
stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí
od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

29. Súd prihliadol tak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, tie sú v podobe výdavkov na školské
zariadenie, zdravotnú starostlivosť, základné potreby ako oblečenie, strava a mimoškolské aktivity.
Samozrejme matka sa o maloletú osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie, bývanie a pod.
Otec v priebehu konania neprejavil najmenší záujem o konanie ani o samotné dieťa. Súd je toho

názoru, že bola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu – zvýšenie výživného, a to podstatná
zmena pomerov najmä na strane maloletej, keď od ostatnej úpravy výživného uplynulo bezmála 9
rokov, maloletá navštevuje základnú školu a prirodzene sa zvýšili aj nároky na jej potreby, nehovoriac
o režijných výdavkoch súvisiacich s bývaním a najmä stravovaním. Zvýšením výživného sa nejedná
o reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým

v súdnom rozhodnutí stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov. V danom
prípade súd hodnotil už iba okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého
z nich, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade splnená bola,
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

30. Preto súd uvážil, že návrh podaný matkou maloletej je dôvodný, najmä z dôvodu, že súd
zistil kvalifikovanú zmenu pomerov najmä na strane maloletej, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletú, ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodiča-otca.Naschopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, otec maloletej je zdravý mladý muž, ktorý však nedbá
na zvyšovanie svojho uplatnenia a tým aj životnej úrovne. O dieťa sa aktívne nestará so skutočným
záujmom, nekupuje jej žiadne darčeky, ani nemá záujem ju pravidelne navštevovať. Celá komunikácia
otca je len atakovaná výhovorkami a prenášaním tejto zodpovednosti na matku. Súdu otec maloletej

nepreukázal ani jeden moment, že by sa o maloletej informoval so záujmom, bez vinenia matky. Súd
nezistil a otec ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd je
presvedčený o otcovej možnosti a schopnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň aj
v majetkovej sfére. Výživné síce platí, občasne aj vo vyššej miere, avšak nejavil sa, že sa mienil aj iným
spôsobom podieľať na starostlivosti svojej dcéry. Preto celá váha starostlivosti a výchovy prechádza na

druhého z rodičov – na matku.

31. S poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov a citované ustanovenia Zákona o
rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo 100 Eur na 200
Eur mesačne, nakoľko boli splnené hmotnoprávne podmienky. Potreby maloletej sa od ostatného

rozhodovania o výživnom podstatne zvýšili, v súvislosti s fyzickým rastom, s ktorým sú spojené náklady
na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a mimoškolské záujmy, pričom bežné pravidelné mesačné
výdavky na maloletú súd ustálil na sumu 310 Eur. Hoc matkou uvádzané výdavky na bežnú stravu vo
výške 50 Eur mesačne, sa javí byť podhodnotené (1,66 Eur denne). Súd má za to, že povinný otec, ktorý
iným spôsobom, ako platením výživného neparticipuje na výchove a výžive maloletého dieťaťa, by mal

prispievať aspoň vo výške 60% na bežné mesačné výdavky dieťaťa. V danom prípade je východiskovým
bodom pre určenie výživného minimálne 190 Eur. Podľa metodickej tabuľky Ministerstva spravodlivosti
SR je pre dieťa zaradené do prvého stupňa základnej školy určená výška výživného 20% z čistého
mesačného príjmu povinného rodiča, pri výživnom na jedno dieťa. Povinný otec preukázal svoj príjemlen vo výške 681,44 Eur, čo v danom prípade by bolo po prepočte 136,28 Eur. Takto určené výživné by
bolo v neprospech maloletej a navyše za striktného dodržiavania metodickej tabuľky, by boli zvýhodnení
práve tí povinní rodičia, ktorí nedbajú na zvyšovanie svojich možností a schopností aj adekvátnym

zamestnaním.

32. Priemerná mesačná mzda podľa štatistického úradu, v odvetví stavebníctvo (otec maloletej pracuje
v spoločnosti s výrobou a osádzaním plastových okien), za 3.kvartál 2024 bol vo výške 1.079 Eur,
pričom 20% z danej sumy je vo výške 215,80 Eur. Obidvaja rodičia majú znášať výdavky na

dieťa, pričom matka prispieva na výživu maloletej aj svojou osobnou starostlivosťou a výchovou.
Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na 200 Eur, odporca bol ochotný prispieť sumou len vo výške
150 Eur. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd ustálil, že navrhované výživné matkou je dôvodné
a adekvátne k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti
otca zvládnuteľné. Preto súd zaviazal otca na platenie výživného tak, ako je to uvedeného vo výroku
rozhodnutia, pričom súd považuje výšku za primeranú aj s ohľadom na prednosť výživného na maloleté

dieťa pred inými výdavkami povinného rodiča.

33.Matkanežiadalazvýšiťvyživovaciupovinnosťdňompodanianávrhu,pretosúdozročnostivýživného
nerozhodoval.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.