Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123209073.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.
Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v C., na ul. D. č. XX/XX, právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom
vo Svidníku, na ul. Karpatskej č. 804/10, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
v Bratislave, na Mlynských nivách č. 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, na ul. Prievozskej č. 2, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.11.2024 č.k. 34Csp
189/2023-53, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o neprijateľnosti siedmych zmluvných
podmienokobsiahnutýchvZmluveopôžičkezodňa27.08.2007.Stranámnároknanáhradutrovkonania
nepriznal.

2. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tým, že aplikácia ust. § 257 C.s.p. musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Platné právne predpisy teda
pre aplikáciu predmetného ustanovenia vyžadujú kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými
sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto podmienky zákon bližšie
nešpecifikuje a ponecháva to na súdnu prax. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové pomery, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Taktiež

si všíma aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní.

3. Kladným rozhodnutím o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok sa priamo nedeklaruje
existencia, či neexistencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v
spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným
je aj účel, ktorému má slúžiť. Zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a úver bol splatený v 10-tich

mesačných splátkach, pričom napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané a žalobkyni
ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma.

4. Žalobkyňa teda nepodala žalobu za účelom, aby zabránila používaniu neprijateľných zmluvných
podmienok, ale len preto, že jej to zákon umožňuje a v budúcnosti si plánuje voči žalovanému uplatniť
aj nároky na primerané finančné zadosťučinenie titulom podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, prípadne titulom § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochranespotrebiteľaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Ničpritomnevylučujemožnosť,abysaspotrebiteľ
domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva a aj priznania finančného zadosťučinenia.

5. Na základe vyššie uvedeného sa tak javí, že účelom takéhoto rozloženia žalobných nárokov je len
vytvorenie dodatočných trov konania.

6. Pri aplikácií ustanovenia § 257 C.s.p. a pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo vzaté v úvahu na
strane žalobkyne to, aké okolnosti ju viedli k uplatneniu nároku na súde a ostatné okolnosti (uplatnenie

si žiadaných nárokov v dvoch samostatných konaniach). Takéto rozhodnutie o trovách konania preto
súd prvej inštancie považoval za spravodlivé.

7. Proti tomuto rozsudku a to konkrétne proti výroku o trovách podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobkyni bolo priznané právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedla, že súd o trovách rozhodol v súlade s ust.

§ 257 C.s.p. a odklonil sa tak od zásady zodpovednosti za výsledok v spore. Dôvody hodné osobitného
zreteľa na jej strane ako dôchodkyne vo veku 70 rokov neexistujú a neexistujú ani na strane žalovaného,
ktorý je jednou z najväčších bánk na Slovensku.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal výrok rozsudku

o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

9. Pri rozhodovaní o trovách sa nesprávne vychádzalo z ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama zenavinila alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru

o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa
môže tiež dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často
vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

12. V prejednávanej veci za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, podľa
ktorej zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a k splateniu úveru došlo v 10 –tich mesačných splátkach,
pričom sporné zmluvné podmienky v súčasnosti už nie sú používané a žalobkyni ich dojednaním
nebola spôsobená žiadna ujma. Rovnako okolnosť, podľa ktorej žalobkyni nič nebránilo, aby si jednou
žalobou uplatnila tak nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj nárok na priznanie

finančného zadosťučinenia, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu ust.
§ 257 C.s.p.

13. Žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia
ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 ods. 1 písm. c)

C.s.p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľom s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany
svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53
ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza sa z predpokladu,že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
ktorý je založený na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto
žalobe sa priamo nedeklaruje existencia, resp. neexistencia práva, ale deklaruje sa existencia nečestnej

podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku (uzn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.01.2020 vydané vo veci 2Cdo 80/2019).

14. Rovnako je bez právneho významu tvrdenie, podľa ktorého zmluva bola uzatvorená v roku 2007
a poskytnutý úver bol splatený v 10-tich mesačných splátkach.

15. V prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať
v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,

ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením, prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu nemôže mať žiaden vplyv na uplatnený nárok a teda na vecnú legitimáciu
žalobkyne. Žalobkyňa preto aj v prípade, že nárok uplatnila žalobou po zániku záväzkového právneho
vzťahu, je nositeľnou hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a teda má v predmetnom

spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Smernici Rady 93/13/EHS
z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019 vydaný vo veci 6Cdo 127/2017).

16. Za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie náhrady trov konania v spore
úspešnej žalobkyni nemožno považovať ani skutočnosť, podľa ktorej si žalobkyňa v žalobe o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok neuplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Je
voľbou spotrebiteľa, či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok na primerané finančné

zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe alebo dvoma samostatnými žalobami. Za zvolenú voľbu tak
nemôže byť žalobkyňa ako spotrebiteľka sankcionovaná nepriznaním náhrady trov konania v spore
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom mala plný úspech. Takto odmeniť žalovaného
pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý do zmluvy zakomponoval 7 neprijateľných zmluvných
podmienok, nie je možné.

17. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. zmenil výrok rozsudku o trovách
konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania

v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).