Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203724
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7116203724.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu : A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX/

X, D., zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36
730 564 proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, D., zastúpenej: JUDr. Richard Kovalčík,
advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice o určenie neplatnosti listiny o vydedení a určenie neplatnosti
závetu

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho

zástupcu žalovanej do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto
náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.2.2016 domáhal voči žalovanej určenia, že
Listina o vydedení spísaná poručiteľkou G. B., F. B. (pozn. súdu: žalobca v petite nesprávne označil
rodné priezvisko poručiteľky, zo všetkých listín vyplýva, že rodné priezvisko bolo H.) (nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. XX/X, zomrelou dňa XX.XX.XXXX, ďalej v texte len „G. B.“ v prísl. gramatickom
tvare) vo forme notárskej zápisnice dňa 6.4.2011, na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej pod
NZ č. 12304/2011, je neplatná, alternatívne k 1. výroku žiadal vysloviť, že dôvody vydedenia uvedené

vListineovydedeníspísanejporučiteľkouG.B.voformenotárskejzápisnicedňa6.4.2011naNotárskom
úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej NZ č. 12304/2011, nie sú dané. Žalobca sa tiež domáhal určenia, že
Závet spísaný poručiteľkou G. B. vo forme notárskej zápisnice dňa 6.4.2011 na Notárskom úrade Mgr.
Martiny Sobinkovičovej pod NZ č. 12304/2011, je neplatný.

2. Žalobu právne a skutkovo odôvodnil tým, že dňa 5.1.2016 bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 36D/311/2014 zo dňa 9.12.2015, ktoré sa stalo

právoplatným dňa 21.11.2016 vo veci dedičstva po poručiteľke G. B. so zanechaním závetu a listiny
o vydedení, pričom konajúci súd určil žalobcovi podľa ustanovenia § 175k Občianskeho súdneho
poriadku, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na konajúcom súde žalobu o určenie, že
dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 6.4.2011 spísané poručiteľkou G. B. do notárskej
zápisnice nie sú dané a závet spísaný poručiteľkou G. B. do notárskej zápisnice nie je platný. V notárskej
zápisnici v časti závetu poručiteľka G. B. určila za jedinú a univerzálnu dedičku svoju dcéru, E. F., F. B.
a súčasne spísala aj listinu o vydedení, ktorou poručiteľka G. B. vydedila svojich potomkov A. B. a I. B.,

pričom pobyt I. B. v čase podania tohto návrhu nebol známy. Žalobca sa domnieva, že keďže poručiteľka
v listina o vydedení uviedla dôvody podľa ustanovení § 469a ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Občianskeho
zákonníka,čímbolaprimafaciesplnenápožiadavkaustanovenia§469aods.3Občianskehozákonníka,
listina o vydedení obsahuje iba doslovné znenie uvedených ustanovení zákona, čo je v rozpore srozhodovacou praxou súdov. Listina o vydedení neobsahuje vymedzenie konkrétneho správania, ktorým
mal žalobca naplniť dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, preto je absolútne neplatná,
dôsledkom čoho nevyvoláva zamýšľané právne účinky a pri rozhodovaní o dedičstve na ňu nemožno

vôbec prihliadať. Pri posudzovaní dôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/
Občianskeho zákonníka poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania v konaní
v právnej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vypratania bytu, ktoré viedol Okresný
súd Košice I pod sp. zn. 24C/400/2001, v ktorom vystupovala poručiteľka ako žalobca a jej syn,
pán A. B. ako žalovaný. Vydedenia navyše smeruje voči potomkom poručiteľa, ktorí inak požívajú

osobitnú ochranu zakotvenú v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka, ako neopomenuteľného
dediča. S poukazom na vyjadrenie poručiteľky, že o poskytnutie pomoci nikdy neprosila, má za to,
že samotné neposkytovanie pomoci potomkom v tomto konkrétnom prípade, nenapĺňa znak rozporu
s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Poručiteľka
opakovane tvrdila, že je zo strany žalobcu vystavená fyzickému násiliu a hrubému správaniu, tieto
tvrdenia však neboli nikdy preukázané. Zhoršenie vzájomných vzťahov nepopieral ani žalobca, avšak

tvrdenie o fyzickom násilí sú nepravdivé, nepreukázané a tým pádom na ne nemožno v dedičskom
konaní prihliadať. Ako už bolo uvedené vyššie, samostatné zhoršenie medziľudských vzťahov nie je
dôvodom vydedenia ani samo osebe nezakladá žiaden z dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní prejavovania záujmu je tiež potrebné prihliadať na
pracovnú vyťaženosť žalobcu, ktorý aj v konaní pred súdom uvádzal, že pracovné zaneprázdnenie

(pracuje na týždňovky, soboty a nedele), bolo jedným z faktorov, ktorý mal určitý negatívny vplyv na
mieru záujmu prejavovaného žalobcom voči poručiteľke. Prejavovanie opravdivého záujmu môže byť
legitímnym dôvodom pre vydedenie len v tom prípade, ak poručiteľ skutočne o tento záujem stojí
a neodmieta ho. Spolu s vyššie vymedzenou listinou o vydedení bol poručiteľkou na jednej listine
spísaný aj závet. Spísaným závetom poručiteľka odkázala celý svoj majetok svojej dcére E. F., ako

jedinej a univerzálnej dedičke. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má za to, že listina
o vydedení je neplatná z dôvodu absencie dôvodov vydedenia, v dôsledku čoho nevyvoláva zamýšľané
účinky a to zánik žalobcovho práva dediť. Následkom tejto skutočnosti v spojitosti s ustanovením
§ 479 Občianskeho zákonníka je závet spísaný poručiteľkou zo dňa 6.4.2011 neplatný. V dôsledku
neplatnosti závetu je potrebné pri určení dedičského podielu žalobcu postupovať podľa ustanovenia §

473 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za
to, že spôsobilosť poručiteľky platne urobiť právne úkony, záver a listinu o vydedení, mohla byť v čase
robenia týchto úkonov obmedzená do tej miery, že poručiteľka nebola vzhľadom na klesajúcu úroveň
duševného zdravia, spôsobilá uvedené právne úkony platne urobiť.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení doručil súdu spolu so žalobou aj listinné dôkazy: Uznesenie
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2015 sp. zn. 36D/311/2014, Notársku zápisnicu NZ 12304/2011
zo dňa 6.4.2011 spísaná na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej, Rozsudok Okresného súdu
Košice I sp. zn. 24C/400/2001-305 z 19.1.2011, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 4.11.2008 v spore pod
sp. zn. 24C/400/2001 vedenom na Okresnom súde Košice I , odborné vyjadrenie I. J. K. pod L. X/XXXX

zo dňa 29.4.2005, Oznámenie o výplate dôchodku na účet zo dňa 4.12.2015, Oznámenie o vykonaní
zrážok z dôchodku po prepočte zrážok z dôvodu zmeny sumy dôchodku od 1.1.2016 zo dňa 4.12.2015.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 14.9.2016 uviedla, že nesúhlasí so žalobou a nárok
žalobcu neuznáva s odôvodnením, že poručiteľka v listine o vydedení neuviedla len prostý odkaz na

zákonné ustanovenie, ale uviedla výslovný popis dôvodov, ktoré vzhľadom na okolnosti prípadu možno
považovaťzadostatočné.Pokiaľžalobcapoukazujenaskutkovéokolnosti,ktorévyplynulizdokazovania
v konaní v právnej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vypratania bytu, vedeného
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 24C/400/2001, žalovaná je tohto názoru, že tieto plne nasvedčujú
existencii dôvodov vydedenia vo vzťahu k žalobcovi v čase spísania listiny o vydedení, nakoľko od

júna 2008 bola poručiteľka odkázaná na invalidný vozík, nedokázala si sama navariť, vyprať, pričom
pomoc jej poskytovala dcéra, žijúca s rodinou vo vlastnom byte, ktorá za tým účelom dochádzala za
poručiteľkou do miesta jej bydliska, zatiaľ čo žalobca, ktorý s poručiteľkou býval v jednom byte od roku
1999 (kedy jej v súvislosti s prevodom bytu sľúbil, že sa o ňu postará a že ju dochová), o ňu nejavil
nijaký záujem, nekomunikoval s ňou, odpojil jej dokonca káblové televízne vysielanie (ktoré dal na svoj

náklad zaviesť manžel žalovanej M. F.) a odmietal otvoriť dvere bytu, keď k poručiteľke prišiel niekto na
návštevu, takže bola nútená dať si namontovať zvonček do svojej izby, aby počula zvonenie a mohla
ísť otvoriť sama. Sám žalobca potvrdil skutočnosť, že s poručiteľkou nekomunikuje, ani sa o ňu nestará,
pretože je zamestnaný a nemá čas. Vychádzajúc z takéhoto skutkového stavu posúdil súd v spore podsp. zn. 24C/400/2001, že správanie žalobcu ako sústavné a hrubo porušujúce dobré mravy spočívajúce
v neposkytnutí potrebnej pomoci. Zo zápisníc o výsluchu poručiteľky je pritom zrejmé, že veľmi ťažko
niesla správanie sa žalobcu a psychicky trpela. Zdravotný stav poručiteľky a jej odkázanosť na pomoc

najmä po roku 2008 preukazujú potvrdenia ošetrujúcich lekárov, pričom žalovaná navrhuje, aby sa
k zdravotnému stavu poručiteľky v období od roku 2008 do zriadenia listiny o vydedení vyjadrila jej
ošetrujúca lekárka G. A. D.. Za predpokladu, že by listina o vydedení nebola spôsobilá privodiť právne
následky s ňou spojené (čo žalovaná považuje za vylúčené), závet by mohol byť neplatný z dôvodu
opomenutia tzv. neopomenuteľného dediča len čiastočne, v rozsahu uvedenom v ustanovení § 479

Občianskeho zákonníka, preto tvrdenie o neplatnosti závetu ako celku je nezodpovedajúcej platnej
právnej úprave. Tvrdenie žalobcu, že spôsobilosť poručiteľky platne urobiť právne úkony ako je záver
a listina o vydedení, mohla byť v čase robenia týchto úkonov obmedzená, je len v rovine dohadov
a opiera sa o odborné vyjadrenie (nie znalecký posudok) znalkyne I. J. K., ktoré je postavené na
všeobecných hypotézach bez osobného odborného vyšetrenia poručiteľky a je v rozpore so znaleckým
posudkom znalkyne I. E. G., vyhotoveným v spore sp. zn. 24C/400/2001, ako aj s výpoveďou znalkyne

na pojednávaní dňa 8.11.2005. Odhliadnuc od uvedeného však akékoľvek pochybnosti o spôsobilosti
poručiteľky na právne úkony v čase zriadenia listiny o vydedení a závetu, vyvracia lekárska správa
psychiatra G. G. G. zo dňa 4.4.2011, v ktorej sa konštatuje, že aktuálny psychický stav poručiteľky bol
kompenzovaný, pri trpezlivej a dostatočne zrozumiteľnej komunikácii bola v tom čase plne schopná
chápať kontext aktuálnej situácie a zodpovedne zhodnotiť dôsledky svojho konania. Žalovaná uviedla,

že dedičský nárok žalobcu nie je riadne uplatnený vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu.

5. Žalovaná na preukázanie svojich skutkových tvrdení doručila súdu listinné dôkazy: Potvrdenie N. B. K.
K. zo dňa 6.9.2016, rozsudok NS SR s. zn. 3Cdo/218/2010, potvrdenie od ošetrujúcich lekárov, písomné
prehlásenie svedkov, fotodokumentácia, lekárska správa – nález zo 4.4.2011, prehľad platieb za byt na

N. C. L. X O. D..

6. Žalobca v replike zo dňa 18.12.2017 zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby v tom zmysle,
že listina o vydedení neobsahuje zákonom obligatórne požadované náležitosti, pretože poručiteľka
v nej nekonkretizovala a nešpecifikovala dostatočne okolnosti odôvodňujúce ňou uvádzané všeobecné

Občianskych zákonníkom predpokladané dôvody vydedenia, pričom strohý odkaz poručiteľky na
ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka za súčasného doslovného prepísania zákonom určených
dôvodov vydedenia, nie je naplnením podstaty a účelu zákona, ktorý vyžaduje pre platnosť listiny
o vydedení, aby táto spĺňala formálne a materiálne náležitosti. Tento právny úkon nie je v súlade
s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobený o. i. určito a zrozumiteľne, poručiteľka

v listine o vydedení preukázateľne neuviedla v dôsledku akého konkrétneho konania alebo opomenutia
konať, malo dôjsť zo strany žalobcu k takému správaniu, ktoré by podľa poručiteľky odôvodňovalo
prípustnosť jeho vydedenia. Žalobca zdôraznil, že poručiteľka predmetnou listinou o vydedení mala
v úmysle vydediť nielen jeho samotného, ale aj jeho brata, pána I. B., pričom ani v prípade jedného
z nich neuviedla, resp. konkrétne nepopísala ich správanie, ktoré by malo odôvodňovať ich vydedenie.

Vzhľadom na skutočnosť, že listina o vydedení je z dôvodu jej formálnych a materiálnych nedostatkov
neplatná, žalobca má za to, že v ďalšom je nedôvodné zaoberať sa bližšie tým, prečo jeho správanie sa
k poručiteľke nemohlo napĺňať znaky správania sa predpokladaného ustanovením § 469a Občianskeho
zákonníka. Žalobca vzhľadom na doterajší priebeh konania, a to najmä vzhľadom na žalovanou
predloženú lekársku správu – nález zo dňa 4.4.2011, navrhol zmenu žaloby v znení „Listina o vydedení

spísaná poručiteľkou G. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom C. XX/X,
zomrelejdňaXX.XX.XXXX,voformenotárskejzápisnicedňa6.4.2011,naNotárskomúradeMgr.Martiny
Sobinkovičovej, Letná 45, Košice, NZ č. 12304/2011, je neplatná. Alternatívne k výroku I navrhol, aby
konajúci súd určil, že: Dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej poručiteľkou G. B.,
F. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom C. XX/X, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vo

forme notárskej zápisnice dňa 6.4.2011, na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej, Letná 45,
Košice, NZ č. 12304/2011, nie sú dané. Závet spísaný poručiteľkou G. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, naposledy bytom C. XX/X, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vo forme Notárskej zápisnice dňa
6.4.2011, na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej, Letná 45, Košice, NZ č. 12304/2011, je
neplatný v časti, v ktorej je v rozpore s ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho

súd ďalej určuje, že žalobca A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalým pobytom G. L. D. – K., K., je zákonným
dedičom (svedčí mu dedičské právo) po poručiteľke G. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX,
naposledy bytom C. XX/X a zomrelej dňa XX.XX.XXXX“.7. Žalovaná v duplike zo dňa 12.2.2018 uviedla, že predmetné konanie nie je konaním o dedičstve, ako
to tvrdí žalobca, ale ide o konanie o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ktoré je sporovým
konaním, na ktoré sa aplikujú príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku (do 30.06.2017

príslušné ustanovenia O.s.p.).

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. č. 38C/37/2017-167 zo dňa 15.6.2018 tak, že žalobu zamietol
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením
pod sp. zn. 9Co/26/2019-256 dňa 17.9.2019 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.

10. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 súd na základe návrhu žalobcu v súlade s ust. § 142
ods. 2 CSP pripustil zmenu žaloby v znení : „I. Súd určuje, že žalobca je dedičom zo zákona po

poručiteľke G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, P. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom
C. XX/X a to v rozsahu 1/1 jeho zákonného dedičského podielu po poručiteľke G. B., F. H., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom C. XX/X. II. Žalobca má
voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania v rozsahu
100 %. A pre prípad, ak by súd uznal, že závet nie je absolútne neplatný, navrhuje, aby súd priznal

postavenie neopomenuteľného dediča žalobcovi a aby závet posúdil ako čiastočne neplatný a rozhodol
nasledovným spôsobom: I. Súd určuje, že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľke G. B., F. H.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom C. XX/X a to v rozsahu
1/2 jeho zákonného dedičského podielu po poručiteľke G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom C. XX/X. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na

náhradu trov prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

11. Na pojednávaní konanom dňa 28.9.2023 strany sporu uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovaniaavzáverekprávnejaskutkovejvecizotrvalinasvojichdoterajšíchvyjadreniach.Vzhľadom
na uvedené, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Vzhľadom na závery vyjadrené v rozhodnutí odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie a zistil tento
s k u t k o v ý stav:
12. Uznesením Okresného súdu Košice I (právny predchodca Mestského súdu Košice) pod sp. zn.
36D/311/2014, Dnot 129/2014 zo dňa 9.12.2015 vo veci dedičstva po poručiteľke G. B. bola žalobcovi,

ako dedičovi a účastníkovi dedičského konania uložená povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia, na Okresnom súde Košice I podal žalobu o určenie, že dôvody vydedenia uvedené
v listine o vydedení zo dňa 6.4.2011, spísanej poručiteľkou G. B., F. H. do notárskej zápisnice nie sú
dané, a záver spísaný poručiteľkou G. B., F. H. dňa 6.4.2011 do notárskej zápisnice nie je platný.

13. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrad Mgr. Martiny Sobinkovičovej pod sp.
zn. N93/2011, Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 bol dňa 6.4.2011 spísaný Závet a Listina o vydedení
závetkyne G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX v D., ktorá, cit. „pre prípad smrti odkázala celý svoj majetok E.
F., F. B., ako jedinej a univerzálnej dedičke“. Závetkyňa v tejto listine zároveň cit. „podľa § 469a ods. 1
písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka vydedila svojich synov A. B., F. B. a I. B., F. B., oboch z dôvodov,

že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo
v iných závažných prípadoch a že o ňu trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia
mali prejavovať“. Závetkyňa ďalej v tejto listine uviedla, že v prípade, že by jej dcéra E. F., F. B. sa
nedožila jej smrti alebo z akéhokoľvek iného dôvodu by po nej nededila, ustanovila pre prípad svojej
smrti za náhradných dedičov celého svojho majetku jej deti, a to Q. F., F. F. a F. F., F. F.. V listine je

uvedená klauzula, že závetkyňa závet a listinu o vydedení robí slobodne a z vlastného rozhodnutia.

14. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice I (právny predchodca Mestského súdu Košice)
pod sp. zn. 24C/400/2001 súd zistil, že v právnej veci žalobkyne G. B. (nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
B. C. 8) proti žalovanému A. B. (nar. XX.X.XXXX, bytom D., B. C. X) predmetom sporu bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vypratanie bytu. V tejto veci súd rozhodol rozsudkom pod sp.
zn. 24C/400/01-305 zo dňa 19.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2012 (I. výrok), dňa
16.2.2012 (II. výrok) a dňa 20.1.2012 (III., IV. a V. výrok), v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. č. 2Co/173/2011-346 zo dňa 8.12.2011. Súdy rozhodli, že žalobkyňa (G. B.)je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. I. B. domu na ulici B. C. X,
D., č. súp. XX, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
B. C. X, X, ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch o veľkosti 138/10000-in, zapísaného na LV

č. XXXXX pre katastrálne územie D. K.. Súd zároveň zaviazal žalovaného (A. B.) túto nehnuteľnosť
vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd skonštatoval, že mal
za preukázané, že žalovaný neposkytoval navrhovateľke starostlivosť na požadovanej úrovni, čo ani
nepopieral odvolávajúc sa na to, že je zamestnaný a nie je v jeho silách starať sa o bezvládnu matku.
Súd prvého stupňa výpoveď žalobkyne ohľadne okolností predchádzajúcich podaniu žaloby považoval

za dôveryhodnú, prihliadal aj na skutočnosť, že ani samotný žalovaný nepoprel, že vzťahy medzi ním
a navrhovateľkou sú tak vážne narušené, nerozprávajú sa spolu, nepomáha jej, nezaujíma sa o ňu
s odôvodnením, že je pracovne vyťažený, na základe čoho dospel k záveru, že z hľadiska etického
a morálneho hodnotenia správania sa žalovaného k darkyni, toto vôbec nezodpovedá všeobecne
uznávaným pravidlám vzťahu dieťaťa k matke, ani len elementárnym pravidlám slušnosti v našej
spoločnosti, preto skonštatoval, že konanie žalovaného sa prieči dobrým mravom. A nakoľko išlo

o sústavné a dlhodobé správanie sa žalovaného, tak to posúdil ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Z potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 8.12.2011 z odôvodnenia vyplýva zistenie, že
po uzavretí darovacej zmluvy nastalo zhoršenie vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným,
ako aj členmi jeho rodiny (manželky a detí jeho manželky), čo sa zhoršovalo a vyústilo to až do toho,
že žalobkyňa dňa 13.5.2001 obvinila svojho syna, že ju fyzicky napadol a vulgárne jej nadával, čo sa

však nepreukázalo, preto naopak, žalobkyňa rozhodnutím H. R. D. S. z 26.10.2001 bola uznaná vinnou
z priestupku úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania nepravdivým obvinením. Odvolací súd
skonštatoval, že minimálne do mája 2001 možno hodnotiť správanie sa žalovaného ako syna vo vzťahu
k žalobkyni - matke, t.j. po dobu dlhšiu ako jedného roka za správanie v rozpore s dobrými mravmi
spočívajúce v tom, že žalovaný vôbec neprejavoval záujem o svoju matku, nezaujímal sa o jej zdravotný

stav, či nepotrebuje pomoc, ako aj v tom, že tu boli určité náznaky o možných fyzických útokoch na osobu
žalobkyne, ktoré však neboli jednoznačne preukázané. Skutočnosť, ako to tvrdil žalovaný, že žalobkyňa
o žiadnu pomoc nepožiadala, nemôže byť dôvodom preto, aby jeho správanie sa nebolo hodnotené ako
správanie sa, v rozpore s dobrými mravmi. To, že žalovaný bol ochotný prejavovať záujem o matku iba
za podmienky, ak táto prvá prejaví záujem o neho, nemožno hodnotiť inak, ako za správanie, ktoré sa

nezodpovedá ani elementárnym pravidlám slušnosti v našej spoločnosti, pretože základným prejavom
slušnosti je, aby syn pozdravil matku a prejavoval opravdivý záujem o ňu, čo sa prejavuje aj tým, že sa
opýta matky, či niečo nepotrebuje.

15. Podľa písomného vyhlásenia jednotlivých ošetrujúcich lekárov zo dňa 2.9.2016 (označené ako

„potvrdenie“) vyplýva, že o G. B., F. H. (nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX/X, číslo H.: XXX-
XXX B., zomr. XX.XX.XXXX) sa pri návštevách v jednotlivých odborných ambulanciách starala výlučne
jej dcéra E. F., F. H. a jej manžel M. F.. Ošetrujúci lekári ďalej vyhlásili, že synovia A. B. a I. B. s ňou
neboli nikdy na vyšetrení, a neboli za ňou ani v čase opakovanej hospitalizácie na neurológii a geriatrii.
Toto vyhlásenie podpísali a pripojili k svojmu podpisu aj pečiatku lekári z oddelenia : kardiológia G. E.

I. E., nefrológia G. G. T., obvodná G. A. D., pľúcne odd. G. O. T., psychiatria G. G. G., očné G. P. F.,
H. G. D. Q., podpísané uvedenými lekármi.

16. Z písomného Vyhlásenia osôb z okolia nebohej G. B., F. H. (nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C.
XX/X, číslo H.: XXX-XXX B., zomr. XX.XX.XXXX) zo dňa 2.9.2016 (označené ako „potvrdenie“) vyplýva,

že E. F. a manžel M. F. sa starali o imobilnú babku G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX – XX.XX.XXXX,
zabezpečovali jej stravu, kúpanie, upratovanie, prechádzky v parku, keďže od roku 2008 bola odkázaná
na invalidný vozík a na pomoc druhej osobe. Osoby, ktoré podpísali toto vyhlásenie, sú v texte označené
ako : E. C. – taxikár, G. O. – vodič, O. G., Q. S., A. Q., G. U. – zdravotná sestra – neur., D. T., G. O., E.
V., Q. K. – zdravotná sestra – obvodná, V. D., W. V. – poštárka.

17. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 žalobca (syn poručiteľky) vo svojej výpovedi uviedol, že
závet je neplatný, lebo sa o mamu staral, prišiel som z práce, rozprávali sa o tom, ako sa má. Od času
odsťahovania je bezdomovec, býval na chatke. Tvrdil, že odvtedy nemal žiaden kontakt na mamu, že
mama mu povedala, že švagor so sestrou jej zakázali sa s ním rozprávať. Domnieva sa, že dedičstvo mu

patrí, lebo sa o mamu 12 rokov staral, potom mu v tom bránili sestra s bratom, tak sa s mamou nestýkal,
nemal prístup do bytu. A ani sa nedozvedel, že zomrela. Vzťah so žalovanou, ako aj s neb. švagrom
popísal ako dobrý, ale keď boli niekedy spolu v prítomnosti žalovanej a neb. švagra, tak odišli do izby aj
s mamou, a jeho nechali samého. Podľa názoru žalobcu, neb. mama spísala listinu o vydedení preto,že ju k tomu donútila sestra so švagrom. Dovtedy všetko bolo dobré a potom sa to zhoršilo. Uviedol,
že o spoločnú domácnosť spolu s mamou sa staral tak, že vymenil na svoje náklady okná menili, novú
elektriku, mama na to neprispela. K súdnemu konaniu o vrátenie daru uviedol, že matka podala žalobu

voči nemu z dôvodu, že ju na to nahovorili.

18. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 vypovedala žalovaná E. F., F. B. (sestra žalobcu a dcéra
poručiteľky), ktorá uviedla, že žalobca sa o mamu vôbec nestaral, že nie je pravda, že by mamu
nahovárali, lebo žalobca prišiel zo K. tu bývať, mama ho volala, ale na darovanie bytu ju nahovoril s tým,

že sa o ňu postará. Lenže to nebola pravda, on sa o ňu staral len dovtedy, kým nepodpísala darovanie
bytu a potom prestal. Mama bola chorá, nemohla ísť k nej, lebo žalovaný tvrdil, že je to jeho byt, a dvere
nebudeotvárať,ženechidecezhromozvod.Mamamalaizbuvzaduvbyte,kdejejnamontovalizvonček,
aby počula a prišla otvoriť, lebo žalobca dvere nechcel otvárať. Správal sa k mame hrubo, toto nevidela,
ale počula od mamy, že napríklad keď išiel okolo nej, otočil hlavu, akoby ju nepoznal, čo bolo pre mamu
nepríjemné, lebo sa k nej takto vlastný syn správal. Nie je pravda, že jej všetko varil, pretože jej žalovaná

nosila jedlo, tabletky, vybavili jej vozík a chodili s ňou vonku. Žalovaná uviedla, že bola s mamou pri
spisovaní listiny o vydedení a o závete, sama to chcela, preto, že sa o ňu žalobca nestaral a že si to
nezaslúži. O mamu sa žalovaná starala ešte v čase, keď tam býval žalobca s rodinou. V čase, keď mu
mama darovala byt bolo ešte dobre, ale po darovaní sa jeho vzťah k nej zmenil. Mama preto v čase
pri spisovaní závetu a listiny o vydedení uvádzala ako hlavný dôvod to, že sa o ňu žalobca nestaral,

že sa k nej správal hrubo, nevšímal si ju. Podnet k zhoršeniu vzťahov medzi žalobcom a mamou podľa
žalovanej bolo to, že mu byt darovala a odvtedy si k nej viac dovoľoval, zmenil svoje správanie k nej. V
čase spísania závetu a listiny o vydedení mama bola síce na vozíku, lebo mala problémy s nohami, ale
rozumovo bola v poriadku, nemala žiadne problémy, okrem psychických, ktoré jej zavinil žalobca tým,
ako sa k nej správal, a ona tým trpela. Jej psychické problémy sa prejavovali v tom, že bola smutná,

uzavretá. Na psychické problémy brala lieky predpísané psychiatrom, začala ich brať potom, ako zomrel
otec, a neskôr sa jej psychický stav zhoršil práve pre správanie žalobcu, a po darovaní bytu. Mama
v tom čase potrebovala pomoc, už bola na vozíku a nezáujem syna niesla ťažko, bola z toho viac chorá,
hlavne po psychickej stránke, pretože bola sama, zatvorená v izbe, nikto z nich sa k nej neozýval, ani
dvere na ňu neotvorili, niesla to ťažko. Manželka žalobcu chodila k tej istej lekárke, ako aj mama, ale

ani lieky pre mamu nevybrala.

19. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2021 vypovedala svedkyňa G. B., F. I. (manželka žalobcu), ktorá
k predmetu sporu uviedla, bola rozvedená a mala 2 deti, keď terajší manžel prišiel do K.. Bývalá svokra
ich stále volala bývať do D., že má nízky dôchodok, že nebude mať z čoho žiť, tak k nej prišli. Spočiatku,

10 rokov spolužitia bolo výborných, svedkyňa tvrdila, že varila, okná umývala, poupratovala, jedávali
spolu, kávu pili a každý deň k nej chodil aj jej druhý syn, ktorý tu sedel od ráno do večera. Švagriná
chodila k nej každú nedeľu na návštevu. Po podaní návrhu na zrušenie darovacej zmluvy sa vzťahy
zhoršili, nastalo peklo od žalovanej a manžela, svokra sa už nechcela s nimi rozprávať, zakazovali jej to.
Poručiteľka bola samostatná, nepotrebovala pomoc pri umývaní, pri hygiene. Uviedla, že svokra bola na

invalidnom vozíku od roku 2017, lebo po byte chodila normálne, o paličke. Vo vzťahu k svojmu synovi
sa poručiteľka správala normálne, žolíky hrali spolu, televízor pozerali, tenis, hokej. Napriek tomu, že
prebiehalo súdne konanie, svedkyňa tvrdí, že so svokrou komunikovali dobre, všetko bolo v poriadku,
prvý súd vyhrali, druhý prehrali, a odvtedy sa s nimi už svokra vôbec nerozprávala. Svedkyňa tvrdila,
že svokre počas súdneho konania prala a varila.

20. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2021 vypovedala svedkyňa A. X., F. K. (suseda žalobcu a neb.
pani B.), ktorá bývala cca 9-10 rokov počas života babky (pozn. neb. G. B., F. H.) v prenájme v tom istom
bloku, ako oni. Žalovanú pozná z toho, že babka stále na ňu čakala, že jej donesie jesť, videla, ako sa
dcéra so zaťom stále s babkou prechádzali vonku, starali sa o ňu, babka sedela na lavičke, alebo sa

prechádzala, aj keď bolo sychravé počasie. Pýtala sa jej s kým býva, ona jej povedala, že s ním, ale
nepovedala jeho meno, len vravela, že čaká na E.. Svedkyňa jej vravela, že je zima, aby šla dovnútra,
načo jej povedala, že dcéra a zať nemôžu ísť do vnútra bytu, lebo „on“ ich nenávidí, že ešte aj zvonček
jej musel zať namontovať do izby, lebo dvere nechcel otvárať. Svedkyňa uviedla, že tieto skutočnosti
vie z rozhovoru s babkou. Keď sa babke zhoršoval zdravotný stav, tak ju svedkyňa videla na vozíku

s dcérou a zaťom, išli jej dať predpísať lieky na polikliniku Sever, a že jej vybavia polohovateľnú posteľ,
vnímala, ako sa starali o babku stále, babka mala úsmev na tvári, mala ich rada. Uviedla, že vnímala to,
čo bolo vidieť vonku, čo bolo vo vnútri, nevidela, ale žalobcu s babkou nikdy nevidela.21. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2021 svedok F. F. (syn žalovanej a vnuk poručiteľky) vo svojej
výpovedi tvrdil, že starostlivosť o babku (pozn. neb. G. B., F. H.) zabezpečovala jeho mama, ktorá dosť
často chodila za ňou aj s otcom, nosili jej obedy, nosili ju k lekárom, na vychádzky. Svedok po práci,

spolu s mamou a otcom zobrali babku na prechádzku okolo bloku, v tom čase chodila málo, oprela sa
o invalidný vozík, alebo sa išli prejsť okolo Jazera, na Aničku. Chodili s babkou tiež k otcovej mame na
návštevu, ktorá býva v okrese T., minimálne 3-krát do roka. Potom aj na cintorín, lebo babka tam mala
rodičov pochovaných. Čo sa týka starostlivosti o ňu, tak z týždňa minimálne 5-krát chodila jeho mama
stále, svedok nie. K osobe žalobcu uviedol, že ho nespozná, ale dozvedel sa, že babku fyzicky napádal,

že mala na rukách modriny, čo videl aj osobne. Babka mu povedala, že nechápe, kde urobila chybu, že
sa k nej tak správa, že keď ide cez byt, tak sa jej otočí chrbtom aby ju nevidel, nezaujímal sa o ňu vôbec,
ako keby tam ani nebola, ale nikdy nepovedala po mene, ani nadávky, iba „ten“. Aj na prechádzke bola
smutná, premýšľala nad tým, že kde urobila chybu, že sa tak k nej správa. Ťažko bolo s ňou rozprávať,
lebo stále o niečom rozmýšľala, ale niekedy sa otvorila a väčšinou na cintoríne, keď bola pri svojich
rodičoch, tam sa vyrozprávala, veľakrát sa vyplakala, bolo to také ťažké.

22. Podľa vyjadrenia všeobecného lekára pre dospelých spol. I. K.. G. A. D., jej bývalá pacientka (G.
B., zomr. XX.XX.XXXX) bola dlhodobo v liečbe u obvodného lekára, ale aj u príslušných odborných
ambulancií, kde dlhú dobu chodila pravidelne na kontroly pre chronické ochorenia, a to u kardiológa G.
I. E. pre ischemickú chorobu srdca a arteriálnu hypertenziu, kontroly tam 2 x ročne (9.2.2011, 15.8.2011,

6.7.2010), pre akútne srdcové zlyhávanie bola hospitalizovaná na Internej klinike SNP 1 s následným
zlepšením stavu (12.6.2010-22.6.2010), ďalej bola v sledovaní u pneumológa G. I. a G. T.. V závere
uviedla, že jej aktuálny psychický stav je kompenzovaný pri trpezlivej a dostatočne zrozumiteľnej
komunikácii, je plne schopná chápať kontext aktuálnej situácie a zodpovedne zhodnotiť dôsledky svojho
konania, ako vyplýva z výpisu z vyšetrenia psychiatrom, normosomnia, bez porúch správania, bez

suicidálnych tendencií. Myslenie v dynamickej štrukturálnej oblasti rigídne. Uviedla, že lieky indikované
psychiatrom nemali vplyv na súdnosť v jednaní.

23. Zo záverov Znaleckého posudku L. XX/XXXX zo dňa 2.3.2023 vypracovaného G. P. D., znalkyňou z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Odborný liečebný ústav psychiatrický I. U., n. o.,

ktorého zadávateľom bol H. K. D. S. vyplýva, že duševný stav poručiteľky G. B. ku dňu spísania závetu
a listiny o vydedení (6.4.2011) je možné posúdiť podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 4.4.2011, v
ktorom sa uvádza, že bdenie jasné, orientovaná auto a alopsychicky správne, bez porúch vnímania,
myslenie je koherentné, v dynamike mierne spomalené, bez obsahových porúch myslenia. Na otázku,
aby znalkyňa popísala účinok liekov indikovaných psychiatrom G. G. na psychický stav poručiteľky,

špeciálne na schopnosť rozpoznávania reality, pritom aj zohľadnenia obdobia užívania liekov, znalkyňa
uviedla, že psychiater G. G. predpisoval poručiteľke liek Coaxil, účinná látka tianeptin a Esprital, účinná
látka mirtazapin. Jedná sa o lieky určené na liečbu depresie, teda smutnej nálady. Tieto lieky užívala
v nízkych dávkach a sú určené na dlhodobé užívanie. Uvedené lieky v uvedenom dávkovaní nemajú
žiadny vplyv na psychický stav poručiteľky, špeciálne na schopnosť rozpoznávania reality. Ich vplyv

spočíval v zlepšení nálady normálneho stavu. Vzhľadom na duševný stav a s ohľadom na vplyv
užívaných liekov bola poručiteľka schopná plnohodnotného vlastného kritického uvažovania. Užívané
lieky nemohli mať vplyv na schopnosť kritického uvažovania poručiteľky, rovnako ako jej psychický
stav. Vzhľadom na svoj duševný stav a s ohľadom na vplyv užívaných liekov, bola poručiteľka schopná
bezvýhradne porozumieť významu závetu a listiny o vydedení (6.4.2011), rovnako aj kriticky zhodnotiť

následky svojho konania.

Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :
24. Podľa § 175k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinného v čase podania
žaloby, t.j. k 17.2.2016, ďalej v texte len „O.s.p.“) ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva

tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd
podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

25. Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo

sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.26. Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých

účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

27. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka č. 64/1964 Z.z. (ďalej v texte len „Občianskeho zákonníka“,
v znení účinnom ku dňu vykonania právnych úkonov, t.j. k 6.4.2011) dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa.

28. Podľa § 468 Občianskeho zákonníka na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je
známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal
o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí
či neodmietnutí dedičstva urobiť.

29. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a. v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b. o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c. bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d. trvalo vedie neusporiadaný život.

30. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

31. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

32. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

35. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

P r á v n y záver :
36. Predmetom tohto sporu je (po poslednej úprave žalobného návrhu 1.6.2021) nárok žalobcu na
určenie, že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľke G. B., F. H. v rozsahu 1 jeho zákonného
dedičského podielu.

37. Žalobca svoj návrh na určenie, že je dedičom zo zákona po poručiteľke G. B., F. H. v rozsahu 1
jeho zákonného dedičského podielu oprel o tvrdenie, že listina o vydedení je neplatná pre absenciu
vymedzenia dôvodov vydedenia, preto je potrebné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný.
Pre prípad, že súd by tento právny úkon poručiteľky posúdil ako platný, mal za to, že v danom prípade
nie sú dané dôvody vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka. Pokiaľ

ide o napadnutý závet, vychádzajúc z ust. § 479 Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že tento je
v časti relatívne neplatný pre prípad, keďže vo vzťahu k nemu nedošlo k platnému vydedeniu zo strany
poručiteľky. Žalobca navyše listinu o vydedení a závet považuje za neplatné s poukazom na § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka pre obmedzenú spôsobilosť poručiteľky v čase uskutočnenia týchto právnych
úkonov,atodotejmiery,ženebolavzhľadomnaklesajúcuúroveňduševnéhozdraviaspôsobiláuvedené

právne úkony urobiť.

38. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu v celom rozsahu spore poprela, navrhla, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.39. Nakoľko ide o spor o dedičské právo, ktorý vznikol v rámci konania o dedičstvo, pričom konanie o
dedičstve bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (10.11.2014), súd pri aplikácii

zákonného ustanovenia 396 ods. 1 CMP dospel k záveru, že na posúdenie nároku žalobcu vyplývajúci
z tohto incidenčného sporu aplikuje zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len
O.s.p., v znení účinnom do 30.6.2015).

40. Konanie vyvolané podľa ust. § 175 písm. k/ ods. 2 O.s.p. nie je konaním dedičským, ale konaním

sporovým.

41. K naliehavému právnemu záujmu súd uvádza, že žaloba podaná na základe postupu v dedičskom
konaní v zmysle § 175 ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ale je
žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/108/2008 z 29.9.2009). V danom prípade preto nie

je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento je prezumovaný zákonom (§ 175k ods.
2 O.s.p.).

42. Aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby má podľa § 175k ods. 2 O.s.p. jedine účastník

dedičského konania v čase, kedy toto dedičské konanie ešte nie je právoplatne skončené. S poukazom
na to, ak niekto neuzná platnosť závetu alebo listiny o vydedení v čase, keď dedičské konanie ešte nie
je právoplatne skončené, tak sa dedičské konanie preruší uznesením a zároveň je poskytnutá lehota
takémuto účastníkovi na podanie žaloby na súd, o neplatnosť závetu alebo listiny o vydedení.

43. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. č. 36D/311/2014 zo dňa 9.12.2015 bol žalobca,
ktorý v dedičskom konaní neuznal platnosť závetu a listiny o vydedení, zaviazaný v lehote 30 dní od
právoplatnostitohtouznesenia(t.j.od21.1.2016)podaťžalobunasúd,pričomžalobabolapodanávtejto
lehote, dňa 17.2.2016. Z uvedeného vyplýva jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

44. V súvislosti s týmto sporovým konaním, na ktoré bol v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. odkázaný
žalobca ako dedič a účastník dedičského konania, má spolu s ostatnými účastníkmi dedičského konania
postavenie nerozlučných spoločníkov.

45. V dedičskom konaní ide o procesné spoločenstvo, ktoré má charakter nerozlučného spoločenstva v
zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania žaloby, z čoho vyplýva, že úkony jedného účastníka
zásadne zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom tohto procesného spoločenstva.
Rozhodnutie vo veci sa preto musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo
na jednej strane.

46. Preto pre konanie pred súdom vyvolané postupom podľa § 175k ods. 2 O.s.p. treba podľa povahy
veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na
strane žalobcov, tak i na strane žalovaných.

47. Postavenie navrhovateľov je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ale
ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa
niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali) pasívne.
Ak sa takého konania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre
nedostatok vecnej legitimácie (R 65/2003).

48. Z ustáleného okruhu dedičov zisteného súdom v rámci dedičského konania (uznesenie sp. zn. č.
36D/311/2014 (Dnot 129/2014) zo dňa 9.12.2015 (práv. 21.1.2016)) vyplýva, že zákonnými dedičmi
v I. dedičskej skupine po poručiteľke G. B., F. H., sú jej deti : dcére E. F., F. B., syn A. B. a syn I. B..
Avšak, nakoľko sa súdu v konaní o dedičstve pobyt I. B. zistiť nepodarilo, a I. B. sa na výzvu súdu

v stanovenej lehote neprihlásil, tak skonštatoval, že v súlade s ust. § 468 OZ sa na tohto dediča pri
prejednaní dedičstva neprihliada.49. Posúdenie okruhu dedičov je otázkou právneho posúdenia, ktoré prináleží súdu v dedičskom konaní,
teda súdnemu komisárovi (nález ÚS SR zo dňa24.4.2013, sp. zn. I. ÚS 297/2012 - 47).

50.VtomtosúdnomkonanízastranusporunebolžalobcomoznačenýdedičI.B.,čonamietalažalovaná,
avšak, vo vzťahu k tomuto dedičovi je potrebné uviesť, že okruh dedičov je oprávnený vykonať jedine
súd rozhodujúci o dedičstve (nález ÚS SR zo dňa24.4.2013, sp. zn. I. ÚS 297/2012 - 47), ktorý vo svojom
uznesení pod sp. zn. č. 36D/311/2014 zo dňa 9.12.2015 uviedol, že na dediča I. B. sa v zmysle § 468
Občianskeho zákonníka v dedičskom konaní pri prejednaní dedičstva nebude prihliadať, preto sa tento

nestáva účastníkom konania.

51. Jeho dedičské právo však tým nezaniklo, ani neprestal byť dedičom, nakoľko Občiansky zákonník
takýmto osobám v ust. § 485 a 487 poskytuje ochranu ako oprávneným dedičom. Tieto osoby sa však
účastníkmi konania o dedičstve nestanú, preto netvoria s ostatnými účastníkmi dedičského konania
nútené nerozlučné spoločenstvo. V takom prípade nie je potrebné, aby tieto osoby boli účastníkmi

sporového konania vyvolaného § 175k ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené, súd považuje námietku
žalovanej o nedostatku vecnej legitimácie, za nedôvodnú.

Listina o vydedení :
Žalobca tvrdil, že vydedenie vo vzťahu nemu je neplatné, pretože listina o vydedení je :

1) neplatná pre absenciu vymedzenia dôvodov vydedenia,
2) resp. ak by bola platná, tak nie sú dané dôvody vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/
Občianskeho zákonníka,
3) neplatná s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre obmedzenú spôsobilosť poručiteľky
v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu, a to do takej miery, že nebola vzhľadom na klesajúcu úroveň

duševného zdravia spôsobilá uvedené právne úkony urobiť.

52. Žalovaná sa s tvrdením žalobcu nestotožnila, podľa nej 1) dôvody vydedenia boli dostatočne
vymedzené v listine o vydedení, ďalej 2) dôvody vydedenia boli dané a spočívali v nevhodnom správaní
žalobcu voči poručiteľke - matke. K psychickému stavu poručiteľky v čase spísania listiny o vydedení

a závetu uviedla, že jej 3) spôsobilosť na právne úkony nebola ničím obmedzená, že aj keď mala určité
psychické problémy v zmysle depresií, smútku, čo bolo kryté liekmi, a tento stav sa zhoršil v dôsledku
nevhodného správania sa žalobcu k nej, ktorý ako matka znášala veľmi ťažko.

53.PredmetomposúdeniajeListinaovydedeníaZávet,tedadvaprávneúkonyspísanénajednejlistine,

vo forme Notárskej zápisnice, na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej pod sp. zn. N93/2011,
Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 dňa 6.4.2011, v ktorej závetkyňa G. B., F. H. (nar. XX.XX.XXXX
v Košiciach) pre prípad smrti odkázala celý svoj majetok E. F., F. B., ako jedinej a univerzálnej dedičke
a zároveň podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka vydedila svojich synov A. B., F.
B. a I. B., F. B., oboch z dôvodov, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú potrebnú

pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že o ňu trvalo neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Závetkyňa ďalej v tejto listine uviedla, že v prípade,
že by jej dcéra E. F., F. B. sa nedožila jej smrti alebo z akéhokoľvek iného dôvodu by po nej nededila,
ustanovila pre prípad svojej smrti za náhradných dedičov celého svojho majetku jej deti, a to Q. F., F.
F. a F. F., F. F.. V listine je uvedená klauzula, že závetkyňa závet a listinu o vydedení robí slobodne a

z vlastného rozhodnutia.

54. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého prejav vôle smeruje k vylúčeniu
svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 OZ. Na platnosť právneho úkonu o vydedení, rovnako ako pri

závete, sa vyžaduje písomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť aj vlastnoručne, (musí
dodržať podmienky uvedené v § 476 OZ) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nemožno
vylúčiť, že poručiteľ urobí v jednej listine závet a súčasne do neho zahrnie aj ustanovenie o tom, že
svojho potomka vylučuje z dedenia. Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný
právny úkon poručiteľa spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu

vydedenia v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 OZ. Pre vylúčenie potomka z
okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý tu existoval už
v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť
len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie.55. Okrem žalobcom tvrdených dôvodov neplatnosti právneho úkonu vydedenia a závetu v bode
52. (1-3) rozsudku, súd posúdil tieto právne úkony aj z hľadiska formálnych a materiálnych (okrem

všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov, aj existencia konkrétneho dôvodu vydedenia
uvedeného v zákone) náležitostí listiny, na základe čoho súd považuje Listinu o vydedení a Závet
spísané forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N93/2011, Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 zo dňa
6.4.2011 za platné právne úkony, pretože spĺňajú nielen materiálne náležitosti právnych úkonov v zmysle
§ 37 až 40 Občianskeho zákonníka, a existencie dôvodu vydedenia (§ 469a Občianskeho zákonníka),

ale aj formálne a obsahové náležitosti vzťahujúce sa k prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti
v zmysle § 469a ods. 3 a § 476 až 479 Občianskeho zákonníka, ale spĺňajú aj osobitné náležitosti
notárskej zápisnice podľa § 47 ods.1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení
neskorších predpisov, nakoľko :
- listina o vydedení a závet boli urobené v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto
súd konštatuje, že tento zákonný dôvod pre neplatnosť právneho úkonu nie je naplnený,

- listina o vydedení a závet boli spísané vo forme notárskej zápisnice v zmysle 476 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Po posúdení formy a obsahu Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade Mgr. Martiny
Sobinkovičovej pod sp. zn. N93/2011, Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 dňa 6.4.2011 súd dospel
k záveru, že bola vypracovaná v súlade s ust. § 47 ods.1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnostiaobsahujevšetkyzákonomvyžadovanénáležitostipreprávnyúkonfyzickejosoby(okrempísm.

f.) pre právnickú osobu) :
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice (aj § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a trvalé bydlisko poručiteľky,
d) vyhlásenie poručiteľky že je spôsobilá na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť poručiteľky (OP),
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu – právny úkon vydedenia a spísania závetu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní poručiteľkou schválená,

i) podpis poručiteľky,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
- poručiteľkou bola vôľa v listine o vydedení a v závete vyjadrená v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, nakoľko poručiteľka v čase spísania tejto listiny
nebola obmedzená na spôsobilosti vnímať realitu, bola si plne vedomá dôsledkov svojho právneho

úkonu. Aj napriek užívaniu liekov, ktoré pôsobili na psychický stav poručiteľky v zmysle zlepšenia nálady
normálneho stavu, bola poručiteľka schopná plnohodnotného vlastného kritického uvažovania, pretože
užívané lieky nemohli mať vplyv na schopnosť jej kritického uvažovania. Z uvedeného odborného
stanoviska znalkyne vyplýva záver, že poručiteľka bola schopná bezvýhradne porozumieť významu
závetu a listiny o vydedení (6.4.2011) a rovnako aj kriticky zhodnotiť následky svojho konania (Znalecký

posudok L. XX/XXXX zo dňa 2.3.2023 vypracovaný G. P. D., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Psychiatria). Tento zákonný dôvod pre neplatnosť právneho úkonu takisto nie je
naplnený.
- poručiteľka mala pri spisovaní v listiny o vydedení a závetu neobmedzenú spôsobilosť na právne úkony,
ako to vyplýva z odôvodnenia v predchádzajúcej odrážke (viď Znalecký posudok L. XX/XXXX zo dňa

2.3.2023 vypracovaný G. P. D., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria),
preto možno konštatovať, že v tom čase nekonala v žiadnej duševnej poruche, ktorá ju bola robila na
tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto ani tento zákonný dôvod
pre neplatnosť právneho úkonu nie je naplnený.

56. Žalobca sa domáhal vyslovenia, že listina o vydedení je neplatná pre absenciu vymedzenia dôvodov
vydedenia v listine o vydedení.

57. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma

potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Ustanovenie
§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch
skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrýmimravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Poručiteľ môže dediča vydediť len z
dôvodov uvedených v zákone, nie z iného dôvodu (§ 479 Občianskeho zákonníka).

58. V zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak :
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

59. Z napadnutej Listiny o vydedení zo dňa 6.4.2011 jednoznačne vyplýva, že závetkyňa G. B., F. H. (nar.
XX.XX.XXXX O. D.) podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka vydedila svojich synov
A. B., F. B. a I. B., F. B., oboch z dôvodov, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú
potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že o ňu trvalo neprejavujú

opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať.

60. Z obsahu tejto listiny jednoznačne vyplýva, že závetkyňa G. B., F. H. za odbornej pomoci do notárskej
zápisnice prejavila svoju vôľu vydediť svojich dvoch synov, a to z dvoch zákonných dôvodov, po 1.
podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, t.j. cit. „že mi v rozpore s dobrými mravmi

neposkytli a neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch“,
a takisto z dôvodu podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, t.j. cit. „že o mňa trvalo
neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako moji potomkovia mali prejavovať“.

61. Poručiteľka teda jednoznačne v listine o vydedení uviedla nielen označenie paragrafu, podľa

ktorého vydedenie urobila, ale aj konkrétny slovný zákonný dôvod pre vydedenie svojich synov. Tento
spôsob vymedzenia zákonného dôvodu pre vydedenie je súdnou praxou plne akceptovaný, nakoľko
zákon skutočne vyžaduje vymedzenie zákonného dôvodu vydedenia, ale nie aj odôvodnenie dôvodu
vydedenia.

62. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalobcu, aj s rozhodnutiami, ktoré predložil o tom, že
dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom, pretože
iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. V prípade takto formálneho
uvedenia dôvodu vydedenia, je teda len sťažená dôkazná situácia v spore o neplatnosť vydedenia, ale
nespôsobuje to automaticky neplatnosť právneho úkonu vydedenia. Ak by bol dôvod vydedenia časovo

i vecne konkretizovaný, vydedený potomok by v prípadnom spore (§ 175k ods. 2 OSP) naopak, musel
vyvracať dôvodnosť tohto vydedenia.

63. Avšak formálne vydedenie do listiny o vydedení by na jej platnosť nestačilo, ak by dôvody vydedenia
neboli dané aj fakticky (tzn. že je dané faktické, zväčša negatívne správanie vydedeného dediča). Pokiaľ

sa vydedený dedič bude aktívne brániť a v konaní dôjde k preukázaniu, že k splneniu podmienok
(naplneniu dôvodu vydedenia) vydedenia nedošlo, listina o vydedení bude neplatná aj vtedy, ak by po
formálnej stránke spĺňala všetky náležitosti.

64. Podľa názoru súdu však zákon v §469a ods.3 za bodkočiarkou OZ jednoznačne vyžaduje uvedenie

„dôvodu“ vydedenia, ale nevyžaduje „odôvodnenie“ dôvodu vydedenia. V literatúre (komentároch a
odôvodneniach k §469a ods.3 OZ sa uvádza,
- ... „Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia, výpočet dôvodov
je vymedzený taxatívne...“ Občanský zákoník II, Velké komentáře, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák
a kol.,str.1261,

- ... „V oboch týchto prípadoch však musí byť uvedený dôvod pre vydedenie (ktorý by mal byť bližšie
špecifikovaný) ... „ Dědení, darovaní a převádění nemovitostí v praxi, Pavel Mácha, str.33,
- „Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad smrti, ktorá obsahuje
ustanovenie o vydedení je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia.“, Občiansky zákonník,
Stručný komentár, Peter Vojčík a kol,, str.580,

- „Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace
predpisy, Jaromír Svoboda a kol, str.417.65. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva záver, že zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu
vyžaduje uvedenie dôvodu vydedenia, ale nie odôvodnenie dôvodu vydedenia a že s takýmto prípadným
„nedostatkom“ listiny o vydedení zákon nespája neplatnosť právneho úkonu. V opačnom prípade by

išlo o reštriktívny výklad zákona. Súd sa však stotožňuje s odborným odporúčaním (ako v literatúre),
že textácia dôvodov vydedenia v listine o vydedení v záujme predchádzania sporov by mala byť
odôvodnená (z hľadiska časového, miestneho, osobného) a konkretizovaná.

66. Na základe toho súd konštatuje, že Listina o vydedení zo dňa 6.4.2011 je z pohľadu vymedzenia

dôvodov vydedenia platná, pretože obsahuje jednoznačné vymedzenie dôvodov vydedenia vo vzťahu
k žalobcovi (nielen odkaz na paragraf) v zmysle slovného vymedzenia dôvodu tak, ako to vyžaduje
ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V listine je jednoznačne uvedené, že poručiteľka vydedila
žalobcu z dôvodu, ktorý spadá pod písmeno a/ § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka t.j., že jej v
rozpore s dobrými mravmi neposkytol (v minulosti) a neposkytuje (v čase spísania listiny) potrebnú
pomoc v chorobe (ktorú preukázateľne mala, ale žalobca sa o ňu nezaujímal, tak o nej nevedel), a ani

v starobe (v dôsledku vyššieho veku, ale aj zo zdravotných dôvodov bola čiastočne imobilná, používala
invalidný vozík, iba po byte sa pohybovala bez neho). Poručiteľka vydedila žalobcu aj z 2. dôvodu,
spadajúceho pod písmeno b/ § 469a ods. 1 písm. Občianskeho zákonníka, t.j. že o ňu žalobca trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako jej potomok mal prejavovať, pretože je normálne, že matka
ako rodič očakáva od svojho potomka, že sa o ňu bude zaujímať.

67. V tomto prípade správanie žalobcu, ktoré poručiteľka vnímala voči sebe ako negatívne, presne
zodpovedá textácii § 469a písm a/ a b/ Občianskeho zákonníka, ktoré v tomto slovnom vyjadrení
aplikovala v listine o vydedení.

68. Okrem toho, ako je vyššie uvedené, je potrebné poukázať aj na časovú súvislosť vyplývajúcu
z textácie aplikovaných dôvodov vydedenia, keď v bode (podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho
zákonníka) poručiteľka uviedla, že cit. „mi v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch“; z čoho možno vyvodiť záver, že zo
slovného spojenia „neposkytli a neposkytujú“ vyplýva, že poručiteľka to takto vnímala nielen v minulosti,

ale aj v aktuálnom čase, t.j. ku dňu spísania listiny o vydedení, 6.4.2011.
69. Nakoľko slovné vymedzenie dôvodov vydedenia (v zmysle paragrafového znenia) aplikovaných v
listine o vydedení podľa ust. § 469a písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka je totožné s obsahovou
(skutkovou) zložkou týchto dôvodov (s faktickým dejom), tak tieto dôvody zodpovedajú presnému popisu
skutkového deja, a nebol dôvod na ich rozširovanie, čo by bolo neprípustné.

70. Preto aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cbo/2615/2006, na
ktorý poukázal žalobca súd uvádza, že v žiadnom prípade nedošlo pomocou výkladu prejavu vôle
k nahrádzaniu alebo dopĺňaniu vôle poručiteľky, ktorú v rozhodnej dobe nemala, alebo ktorú síce mala,
ale ktorú neprejavila. Dôvody vydedenia žalobcu totiž zodpovedajú paragrafovému zneniu.

71. Dôvody vydedenia v posudzovanej listine sú konkretizované tak, že sú zrozumiteľné nielen žalobcovi
ako dotknutému subjektu (na tieto tvrdenia žalobca reagoval, dokonca ich ani nepoprel), ale aj subjektu
nezúčastnenému (Najvyšší súd SR 4 Cdo 194/2011).

72. Súd poukazuje na trend v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v SR, a to snahu o
rešpektovanie a zachovanie vôle poručiteľa prejavenú v listine o vydedení (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 24. februára 2010, sp. zn. 5 Cdo 239/2009).

73. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že poručiteľka 6.4.2011 v tejto listine jednoznačne špecifikovala

dôvody vydedenia, a námietka žalobcu o ich absencii je nedôvodná.

74. Vzhľadom na tento záver, súd pristúpil k posúdeniu 2) námietky žalobcu (bod 52. rozsudku) a to,
že v zmysle listiny o vydedení nie sú dané dôvody vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/

Občianskeho zákonníka.

75. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych
úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín, pre všetky 4 dôvody vydedenia
uvedené v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka je charakteristické negatívne správanie sa potomka
v rozpore s dobrými mravmi.

76. Ako vyplýva z Listina o vydedení zo dňa 6.4.2011, poručiteľka pre vydedenie aplikoval dve skutkové
podstaty pre vydedenie žalobcu, a to podľa § 469a ods. 1 pod písmenom a/ a pod písmenom b/
Občianskeho zákonníka.

77. Podľa 1. dôvodu vydedenia, skutkovej podstaty uvedenej v § 469a ods. 1 pod písm. a/ Občianskeho
zákonníka sa vyžaduje splnenie predpokladu „neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi“. To predpokladá neposkytnutie
pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto
pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej

pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie.

78. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon t.j. v tomto

prípade ku dňu 6.4.2011.

79. Z výsledkov vykonaného dokazovania v tomto spore listinnými dôkazmi (správy a vyhlásenie od
ošetrujúcich lekárov, vyhlásenia osôb z okruhu poručiteľky), ale aj výpoveďami strán sporu, svedeckými
výpoveďami súd zistil, že poručiteľka bola ku dňu spísania listiny o vydedení (6.4.2011) čiastočne

imobilná osoba, s vážnymi kardiologickými chorobami, vyžadujúca si opateru, pretože vzhľadom na svoj
zdravotný stav bola odkázaná od roku 2008 na invalidný vozík, s čím nepochybne potrebovala pomoc
a súčinnosť, ale aj vzhľadom na svoj vek (v tom čase mala 84 rokov) nepochybne potrebovala opateru.
Bolo preukázané, že poručiteľka v roku 2001 (v čase podania žaloby 24C/400/01) bola ešte relatívne
sebestačná,dokázalasisamanavariť,vyprať,nakúpiť,avšakvpriebehuuvedenéhokonania(trvajúceho

až do decembra 2011) sa jej zdravotný stav natoľko zhoršil, že od júna 2008 už bola odkázaná na
invalidný vozík, nedokázala si sama navariť, vyprať. Pomoc jej poskytovala žalovaná, ktorá žila s rodinou
vo vlastnom byte, a ktorá za tým účelom dochádzala za poručiteľkou do miesta jej bydliska, zatiaľ čo
žalobca, ktorý s poručiteľkou býval v jednom byte od roku 1999 (kedy jej v súvislosti s prevodom bytu
sľúbil, že sa o ňu postará a že ju „dochová“), o ňu nejavil žiaden záujem, nekomunikoval s ňou, naopak,

robil jej prieky, odpojil jej káblové televízne vysielanie a odmietal otvoriť dvere do bytu návštevám, ktoré
prišli za poručiteľkou. Poručiteľka je veľmi ťažko niesla správanie sa žalobcu a psychicky kvôli tomu
veľmi trpela. Preto bola nútená dať si namontovať zvonček do svojej izby, aby počula zvonenie a šla si
otvoriť sama. Tieto skutočnosti potvrdil svedok F. F., vnuk poručiteľky, ktorý vnímal, ako sa o poručiteľku
starali jeho rodičia aj napriek tomu, že žalobca s ňou v byte býval. Ďalej to potvrdila aj suseda poručiteľky,

svedkyňa A. X., F. K., ktorá aj napriek omylu v udávaných rokoch, jednoznačne vo vzťahu k poručiteľke
a k starostlivosti žalovanej o poručiteľku, ale aj nezáujmu žalobcu o poručiteľku, predniesla skutočnosti,
ktoré vnímala svojimi zmyslami v čase, keď tam bývala. Napokon, aj nevesta poručiteľky sa vo svojej
výpovedi pomýlili a v udávaných rokoch, keď uviedla, že svokra bola na invalidnom vozíku od roku 2017,
lebo po byte chodila normálne, o paličke, pričom poručiteľka zomrela v roku 2014.

80. Dôveryhodnosť svedeckých výpovedí namietal žalobca z dôvodu nedôveryhodnosti a blízkych
príbuzenských vzťahov s účastníkmi. K uvedenej námietke súd uvádza, že predmetom tohto konania
je spor medzi najbližšími príbuznými, medzi súrodencami, o dedičské práva vo vzťahu k majetku ich
matky, tak vykonať dokazovanie bez svedeckých výpovedí z príbuzenského okolia oboch účastníkov ani

nie je možné. Skutkové zistenia v tomto konaní sú skoro výlučne podložné svedeckými, subjektívnymi
výpoveďami nielen účastníkov konania, ale aj svedkov o tom, ako každý zo svojho pohľadu vnímal
okolnosti tohto prípadu.

81.Zapodpornýdôkazsúdvzaldoúvahyajpísomnévyhláseniajednotlivýchošetrujúcichlekárovzodňa

2.9.2016 (kardiológia G. E. I. E., nefrológia G. G. T., obvodná G. A. D., pľúcne odd. G. O. T., psychiatria
G. G. G., očné G. P. F., H. G. D. Q.), ktorí svojimi podpismi a pečiatkami potvrdili vedomosť o tom,
že o poručiteľku sa v súvislosti s návštevami v jednotlivých odborných ambulanciách od 3.9.2010 do
23.10.2014 starala výlučne žalovaná.82. Súd rovnako vzal do úvahy aj dôkaz listinou, písomné Vyhlásenia osôb z okolia poručiteľky,
ktorí takisto potvrdili, že o poručiteľku sa starala žalovaná tým, že jej zabezpečovala stravu, kúpanie,

upratovanie, prechádzky v parku, keďže od roku 2008 bola odkázaná na invalidný vozík a na pomoc
druhej osobe. Osoby, ktoré podpísali toto vyhlásenie, sú v texte označené ako : E. C. – taxikár, G. O.
– vodič, O. G., Q. S., A. Q., G. U. – zdravotná sestra – neur., D. T., G. O., E. V., Q. K. – zdravotná
sestra – obvodná, V. D., W. V. – poštárka, a nakoľko nejde o verifikované výpovede týchto osôb, tak
tento dôkaz by bol bez významu bez ostatných, vyššie uvedených. Vo vzájomných súvislostiach však

naň súd prihliadal.

83.Žalobcanapokonvsporevôbecnespochybňovalskutočnosť,žeajkeďsporučiteľkoubývalvjednom
byte, tak s ňou nekomunikoval, nezaujímal sa o ňu, nestaral sa o jej potreby, čo odôvodňoval tým, že
je zamestnaný a nemá čas. Je zarážajúce, že pri spoločnom bývaní v jednom byte si žalobca vôbec
nevšimol zhoršenie zdravotného stavu poručiteľky, že vôbec nevnímal potrebu pomôcť chorej a vekom

staršej osobe. Je teda nepochybné, že vzťah žalobcu a poručiteľky sa výrazne zhoršil v období od
1999 (začiatok spoločného bývania) do 2001 (podanie trestného oznámenia poručiteľkou na žalobcu
a zároveň žaloby o určenie vlastníctva bytu na podklade vrátenia bytu) a to až do takej miery, že
poručiteľka, ako sa ukázalo, nepreukázateľne obvinila žalobcu z fyzického napadnutia. Dňa 8.12.2011
bolo právoplatne rozhodnuté (24C/400/01) o povinnosti žalovaného sa z bytu odsťahovať, pričom listina

o vydedení a závet boli spísané dňa 6.4.2011. Žalobca však starostlivosť, opateru matke neposkytoval
ani do tohto času, ale ani potom, keď sa z bytu odsťahoval, len tento skutkový stav dôvodil inými
argumentami, že mu to žalovaná s manželom nedovoľovali. Tomuto je ťažké uveriť, pretože dovtedy mal
objektívnu možnosť pomáhať poručiteľke, keď s ňou býval v jednom byte ale z vlastnej vôle to nerobil
a po odsťahovaní sa z bytu mal rovnakú možnosť pomáhať, pretože sa kedykoľvek k matke do bytu

mohol dostať, kľúč mu bol ponechaný, ale ani napriek tomu to tak neurobil.

84. Je teda nepochybne preukázané, že v rozhodnom období, t.j. pred 6.4.2011, žalobca aj napriek
tomu, že mal objektívnu možnosť pomôcť poručiteľke, ktorá bez cudzej pomoci si svoje základné životné
potreby už nebola schopná zabezpečovať, neposkytol poručiteľke potrebnú pomoc počas jej choroby

a v starobe. Súčasne išlo o situáciu, keď o poručiteľku nebolo v celom rozsahu postarané, pretože
žalovaná, ktorá jej pomoc poskytovala, nebývala s ňou v jednom byte, a žalobca, ktorý s ňou býval,
jej pomoc neposkytoval, to aj napriek tomu, že pred darovaním bytu to poručiteľke prisľúbil. Keďže
poručiteľka vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebovala denno-dennú pomoc, pre ktorú najlepšie
podmienky mal práve žalobca bývajúci s ňou v tom istom byte, ale on ju neposkytoval, tak na pomoc

poručiteľke prišla žalovaná. V spore nebolo preukázané, že by poručiteľka niekedy ponúknutú pomoc
od žalobcu bezdôvodne odmietla, to napokon žalobca ani netvrdil. A takisto nebolo v spor preukázané,
že by nezáujem žalobcu o poručiteľku bol v značnej miere vyvolaný samotnou poručiteľkou, ale práve
naopak v tomto smere súd považoval za relevantné zistenia v spore 24C/400/01, z ktorých vyplýva, že
žalobca sa podieľal výraznou mierou na vzniku ochladenia vzťahu s poručiteľkou, nakoľko poručiteľka

v dobrej viere mu byt darovala s tým, že ju doopatruje, a teda je predpoklad, že to urobila dobrej viere, že
so žalobcom chcela mať pekný vzťah. Za pôvodcu zhoršenia vzájomného vzťahu poručiteľky a žalobcu
súd považuje žalobcu, a to či už to bolo konanie z jeho vlastnej vôle, alebo pod vplyvom inej osoby, nie
je rozhodujúce pre tento záver.

85. Toto konanie žalobcu súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, v rámci ktorých sa má
medzi ľuďmi a zvlášť medzi najbližšími príbuznými, ako sú matka a syn, presadzovať vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Preto tento dôvod vydedenia považuje za preukázaný.

86. K druhému dôvodu vydedenia, skutkovej podstate uvedenej v ust. § 469a ods. 1 pod písm.
b/ Občianskeho zákonníka, aplikovanej v listine o vydedení, a to, že išlo o „trvalé neprejavovanie
opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok o poručiteľa prejavovať mal“, súd uvádza, v spore sa
preukázalo, že žalobca o poručiteľku trvale, minimálne od roku 2001, kedy začalo súdne konanie
(24C/400/01) a nebolo tomu inak ani pred spísaním listiny o vydedení (6.4.2011), neprejavoval

o poručiteľku žiaden záujem, ba ani jej nepozdravil (v byte), dokonca ani jeho rodina, odvracal od nej
tvár, keď ju zbadal, robil jej prieky. Žalobca neprejavoval o poručiteľku žiaden záujem, ktorý by ako
syn prejavovať mal, čo by sa dalo očakávať od syna, čo je zarážajúce, že aj napriek spoločnému
bydlisku neudržiaval s poručiteľkou (matkou) úzky vzťah, ako so svojim najbližším rodičom, nezaujímalsa o jej život, o jej potreby, o jej zdravotný stav, ani o jej problémy. Ako dôvod uviedol, že pre prácu
nemal čas. To, že žalobca bol ochotný prejavovať záujem o matku iba za podmienky, keď táto prvá
prejaví záujem o neho, nemožno hodnotiť inak, len ako správanie nezodpovedajúce ani elementárnym

pravidlám slušnosti v našej spoločnosti. Rovnaký postoj žalobca zaujal aj vo vzťahu k svojej sestre
a bratovi, vo vzťahu k nim tvrdil to isté. Takže v týchto vzťahoch sa cítil ako ukrivdený, aj napriek tomu,
že poručiteľka ho zavolala, aby k nej prišiel bývať. K uvedenému je možné podotknúť, že poručiteľka
by jeho aj len občasný záujem prijala s vďačnosťou, určite nepožadovala neobmedzenú pozornosť, ale
absolútny nezáujem z jeho strany znášala veľmi ťažko. V dôsledku toho sa jej po psychickej stránke

zhoršil zdravotný stav, bola preto podporovaná liekmi. Preto zo zisteného skutkového stavu nemožno
konštatovať, že by nezáujem žalobcu bol v značnej miere vyvolaný samotnou poručiteľkou, zo žiadneho
dôkazu takýto záver nevyplýva.

87. Na základe uvedeného súd konštatuje, že zo strany žalobcu išlo o nevhodné, neetické správanie
voči matke, trvale prekračujúce zásady spoločenskej slušnosti, naplňujúce skutkovú podstatu § 469a

ods. 1 pod písm. b/ Občianskeho zákonníka, t.j. neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa. Preto
aj v tomto prípade súd dospel k záveru, že zákonný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 pod písm.
b/ Občianskeho zákonníka je daný.

88. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia uvedené

v listine o vydedení boli vo vzťahu k žalobcovi v zmysle § 469a písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka
dané, pretože správanie sa žalobcu vo vzťahu k poručiteľke – matke, možno hodnotiť ako negatívne
správanie sa potomka k matke, čo je nepochybne konanie v rozpore s dobrými mravmi, a tieto dôvody
fakticky existovali v čase pred spísaním tejto listiny, t.j. pred 6.4.2011, preto konštatuje, že Listinou o
vydedení zo dňa 6.4.2011 došlo zo strany poručiteľky k platnému vydedeniu žalobcu.

Závet :
89. Žalobca sa ďalej dovolával relatívnej neplatnosti závetu pre prípad, že vo vzťahu k nemu nedošlo
k platnému vydedeniu zo strany poručiteľky.

90. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon závetcu, preto, ak by neboli dodržané tieto prísne
náležitosti v zmysle ust. § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebol by platný. V tomto prípade ide
o závet spísaný formou notárskej zápisnice, a bol posúdený ako platný z hľadiska všetkých zákonom
vyžadovaných náležitostí na platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, a okrem toho aj na dodržanie
náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti (§ 476 až 479 Občianskeho

zákonníka), viď body 55. tohto rozsudku.

91. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka relatívnu neplatnosť
Závetu obsiahnutého v Notárskej zápisnici spísanej na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sobinkovičovej
pod sp. zn. N93/2011, Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 dňa 6.4.2011 (na tej istej listine, ako je Listina

o vydedení), v ktorej závetkyňa G. B., F. H. (nar. XX.XX.XXXX v D.) pre prípad smrti odkázala celý svoj
majetok E. F., F. B., ako jedinej a univerzálnej dedičke a zároveň uviedla, že v prípade, že by jej dcéra E.
F., F. B. sa nedožila jej smrti alebo z akéhokoľvek iného dôvodu by po nej nededila, ustanovila pre prípad
svojej smrti za náhradných dedičov celého svojho majetku jej deti, a to Q. F., F. F. a F. F., F. F.. V listine
je uvedená klauzula, že závetkyňa závet a listinu o vydedení robí slobodne a z vlastného rozhodnutia.

92. Zákon dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako sa
má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti. Toto ustanovenie určitým spôsobom túto jeho voľnosť
obmedzuje, a to v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov. Podľa tejto úpravy je závet v tej časti,
ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel, neplatný.

93. Pokiaľ by bol závet sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479, ide o tzv.
relatívnu neplatnosť. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto
závetom jeho neplatnosti nedovolá.

94. V tomto spore má žalobca postavenie tzv. neopomenuteľného dediča, nakoľko ide o dediča z prvej
dedičskej skupiny, o syna poručiteľky, ktorého poručiteľka v pri spisovaní závetu opomenula.95. Nakoľko poručiteľka prejavila pri svojej poslednej vôli záujem, aby žalobca po nej nededil, a
zákonným spôsobom žalobcu vydedila (body 55. - 85. rozsudku), tak súd konštatuje, že námietka
žalobcu ohľadne tzv. relatívnej neplatnosti závetu v zmysle ust. § 479 Občianskeho zákonníka je

nedôvodná.

96. A napokon, žalobca namietal aj absolútnu neplatnosť závetu s odkazom na § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pre obmedzenú spôsobilosť poručiteľky v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu do tej

miery, že nebola vzhľadom na klesajúcu úroveň duševného zdravia spôsobilá uvedené právne úkony
urobiť.

97. Táto námietka je nedôvodná, pretože ako vyplynulo zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX
zo dňa 2.3.2023 vypracovaného G. P. D., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria,ktorájednoznačneuviedla,želieky,ktoréporučiteľkaužívala,boliurčenénaliečbudepresie,

teda smutnej nálady a tieto lieky užívala v nízkych dávkach a dlhodobo. Tieto lieky v uvedenom
dávkovaní nemajú žiadny vplyv na psychický stav poručiteľky, špeciálne na schopnosť rozpoznávania
reality. Ich vplyv spočíval iba v zlepšení nálady normálneho stavu. Vzhľadom na duševný stav
a s ohľadom na vplyv užívaných liekov bola poručiteľka schopná plnohodnotného vlastného kritického
uvažovania. Užívané lieky nemohli mať vplyv na schopnosť kritického uvažovania poručiteľky, rovnako

ako jej psychický stav. Vzhľadom na svoj duševný stav a s ohľadom na vplyv užívaných liekov, bola
poručiteľka schopná bezvýhradne porozumieť významu závetu a listiny o vydedení (6.4.2011), rovnako
aj kriticky zhodnotiť následky svojho konania.

98. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd predovšetkým v záujme rešpektovania poslednej vôle

poručiteľky, ktorá bola v čase spísania závetu a listiny o vydedení pri plnom psychickom zdraví, ktorá
navyše v záujme zabezpečenia právnej istoty požiadala notára o spísanie listiny o vydedení a závetu
do notárskej zápisnice žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

T r o v y konania :

99. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

100. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

101. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

102. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal procesne úspešnej žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , a žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).