Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Kotora

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/212/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119301399
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6119301399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: ORBITAL s.r.o., so sídlom Gorlická 5, 085
01 Bardejov, IČO: 36 497 941, zastúpený: JUDr. Michal Guman, advokát, so sídlom Hlavná 29, 080 01
Prešov, IČO: 50 843 206, proti žalovanému: A. B. - Z - fam auto, s miestom podnikania Gróner 3730/13A,
085 01 Bardejov, IČO: 46 531 505, zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50, 080
01 Prešov, IČO: 50 003 500, o zaplatenie 4.225,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/45/2019-483 z 29. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/45/2019-483 z 29. júna 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.225,40 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.225,40 eur od 25.01.2019 do zaplatenia a
náhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-eur(výrokI.).VovýrokuII.rozsudku
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica

v rámci upomínacieho konania dňa 31.05.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 4.225,40 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej vadnou opravou
motorového vozidla žalobcu. Žalobca podanie žaloby skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný v období
od 09.01.2018 do 25.01.2018 na základe objednávky žalobcu vykonal opravu na motorovom vozidle
Škoda Octavia II RS spočívajúcu vo výmene rozvodov kľuky, rozvodovej reťaze, očistenia dosadacích
plôch motora a dodaní materiálu (napr. motorového oleja Shell helix Ultra AV-L, Castrol Edge 5W30
LL1l a pod.). Dňa 15.04.2018 došlo na motorovom vozidle k opätovnej poruche, ktorá mala za následok

totálne poškodenie motora označeného motorového vozidla. O uvedenej poruche motora žalobca
okamžite informoval žalovaného, ktorý následne po ohliadke motorového vozidla uznal, že škoda
nastala na základe predošlých vykonaných opráv a žalobcovi v rámci záruky uviedol, že pre dané
situácie je riadne poistený. O skutočnosti, že žalovaný sa cítil byť zodpovedný za vzniknutú situáciu
svedčí aj to, že žalovaný následne poistnú udalosť nahlásil poisťovni Allianz-Slovenská poisťovňa,
a.s., v ktorej je žalovaný pre takého prípady poistený. Následne však žalovaný zamietol akékoľvek
nároky žalobcu, preto žalobca nechal opraviť svoje motorové vozidlo v servise MZ TRADING s.r.o.,

pričom náklady spojené s touto opravou predstavovali 4.255,40 eur (faktúra číslo 18000211 zo dňa
23.07.2018 a dodací list zo dňa 25.09.2018). Zároveň si žalobca nechal vyhotoviť súkromný znalecký
posudok č. 15/2018 zo dňa 19.11.2018 u súdneho znalca Ing. Branislava Hajdučka z odboru doprava
cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestnýchvozidiel. Vo vyhotovenom znaleckom posudku znalec konštatoval súvislosť medzi poškodením agregátu
a poslednou výmenou rozvodovej reťaze a nesprávne diagnostikovanie poruchy vozidla pri prvej oprave.
Na základe záverov znaleckého posudku žalobca vyzval žalovaného na uhradenie mu vzniknutej škody,

čo žalovaný odmietol. Žalobca mal za to, že k poškodeniu motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti
s tým, že pri prvotnej oprave motorového vozidla žalovaným tento neodstránil príčinu vzniku prvotného
poškodenia, t.j. nesprávne diagnostikoval príčinu jej vzniku, pričom táto následne zapríčinila ďalšie
poškodenie motora vozidla žalobcu. Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, čím
objektívne zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu vo výške 4.225,40 eur s príslušenstvom.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 10.06.2019 platobný rozkaz sp. zn. 14Up/676/2019,
proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V tomto uviedol, že na právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o dielo
a namietal, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady diela včas a neoznámil, ktorý nárok si
uplatňuje z dôvodu vád diela. Žalovaný tiež napadol znalecký posudok predložený žalobcom z dôvodu,

že medzi znalcom a žalobcom je kamarátsky vzťah, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žiadosť o
vypracovanie znaleckého posudku bola podaná dňa 06.11.2018, znalecký posudok bol vypracovaný dňa
19.11.2018, podľa jeho znenia však znalec vykonal obhliadku vozidla už dňa 22.06.2018, pričom závery
znaleckého posudku sú zjavne neodborné a v rozpore so základnými pravidlami technickej konštrukcie
a funkčnosti motorov. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach a v prednesoch na pojednávaní odmietol tvrdenia
žalovaného, že vady nereklamoval riadne a včas. Zdôraznil, že k poškodeniu vozidla došlo v nedeľu dňa
15.04.2018, pričom reklamáciu si uplatnil nasledujúceho dňa 16.04.2018, pričom žalovaný už tento deň
odtiahol poškodené motorové vozidlo do svojho servisu aj za účelom posúdenia, či škoda na vozidle

vznikla v dôsledku vykonanej opravy alebo na základe skutočností nesúvisiacich s predchádzajúcou
opravou. Žalobca mal za to, že nahlásením poruchy a reklamácie dňa 16.04.2018 začalo reklamačné
konanie, bez ohľadu na to, akou formou žalobca žalovanému reklamáciu nahlásil, v dôsledku čoho bolo
povinnosťou žalovaného spísať reklamačný protokol, čo však bezprostredne neurobil. Podľa žalobcu
bol reklamačný protokol vyhotovený ku dňu 14.05.2018, kedy žalovaný predložil žalobcovi „Vyjadrenie

k závade na motore Škoda Octavia II RS evidenčné číslo: C. XXX C.“, v ktorom žalovaný uzavrel, že
v uvedenom prípade nešlo o zlú montáž, ani vadu namontovaných dielov, z ktorého dôvodu nie je možné
pokračovať v oprave motora v rámci záručnej opravy, teda reklamáciu zamietol. Žalobca poukázal na
email zo dňa 21.05.2018, z ktorého vyplýva vedomosť žalovaného o uplatnení reklamácie vykonanej
opravy už dňa 16.04.2018. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k oprave poškodeného motorového

vozidla, žalobca odtiahol svoje vozidlo do iného servisu za účelom opravy. Žalobca tvrdil, že si včas
uplatnil nároky z vád, popísal poruchu a žiadal o opravu, avšak z dôvodu zamietnutia jeho nárokov
zo strany žalovaného si žalobca uplatnil voči nemu nárok na náhradu škody ako samostatný nárok,
keďže mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý neodborne vykonal prvotnú
opravu. Mal za to, že žalovaný nemohol vykonať opravu vozidla, keďže došlo k totálnemu poškodeniu

motora vozidla a tým mohol žalobcovi nahradiť iba škodu, a to buď dodaním nového motora alebo
preplatením jeho ceny. Námietku znalca považoval žalobca za irelevantnú, keďže znalecký posudok
bol vyhotovený odborníkom z príslušného odvetvia. Tento vo svojom znaleckom posudku ako príčinu
havárie agregátu motorového vozidla označil nedostatočné mazanie motorovým olejom, ktoré mohlo,
resp. malo byť odstránené pri predchádzajúcej oprave agregátu. Hlavnou príčinou poruchy agregátu bol

nedostatočný tlak oleja, ktorý bol zapríčinený karbónovými usadeninami v olejovej vani, ktoré sa podľa
znalca tvorili dlhodobo a znemožňovali dostatočnú priechodnosť oleja celým agregátom. Pri prvotnej
oprave síce boli vymenené, resp. opravené poškodené diely, avšak nebola odstránená samotná príčina
poruchy, čo opätovne viedlo k poruche motora.

5. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci v rámci procesnej obrany zotrval na argumentácii
uvedenej v podanom odpore a doplnil, že má za to, že príčinou poruchy a následného poškodenia
motorového vozidla bol nedostatok oleja, v dôsledku čoho došlo k zadretiu a poškodeniu motora
vozidla. Podľa žalovaného za nedostatok oleja zodpovedal žalobca, ktorý predmetné motorové vozidlo
užíval a prevádzkoval. Konštatoval, že pri prvotnej závade motora sa tento pri štartovaní otáčal, ale

štart nebol možný, zatiaľ čo pri druhej závade sa motor pretočiť nedalo a motor musel byť rozobratý.
Pri obhliadke a rozoberaní vozidla boli prítomní aj zástupcovia poisťovne, ktorí dospeli k záveru, že
nejde o pochybenie servisu pri oprave motora. Žalovaný zdôraznil, že zistená závada na motore bola
iná ako pri prvotnej poruche, preto oprava motora v rámci záruky alebo reklamácie nebola možná.Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu nebola uplatnená reklamácia, nebol uvedený opis vady a ani
nárok, ktorého sa žalobca domáhal. Žalovaný sa prvýkrát o nároku žalobcu na reklamáciu opravy
motorového vozidla dozvedel dňa 17.05.2018 z emailovej komunikácie žalobcu. Dňa 16.04.2018, kedy

mu žalobca odovzdal kľúče od poškodeného motorového vozidla, tento nevzniesol požiadavku na
spísanie reklamácie. V priebehu konania žalovaný predložil znalecký posudok č. 003/2020 vypracovaný
znalcom Ing. Antonom Hudákom, PhD., ktorý znalecký posudok predchádzajúceho znalca posúdil ako
neodborný, neobsahujúci technicky správne závery a ako príčinu poškodenia motora vozidla označil
nedostatok oleja, pričom konštatoval, že prvotná oprava motora bola vykonaná správne. Znalec Ing.

Hudák uviedol, že pri prvej poruche motora išlo o preskočenie ozubeného kolesa a teda o rozladenie
časovania rozvodu. V druhom prípade sa tiež jednalo o rozvodovú reťaz, o jej roztrhnutie z dôvodu, že
jej hnacia časť bola zablokovaná v dôsledku nedostatku oleja. Znalec uviedol, že zvyšky, ktoré sa našli
v karbónovom sitku, sú normálnymi zvyškami pri práci motora a v množstve, v ktorom sa nachádzali na
sitku, neboli spôsobilé viesť k deštrukcii motora. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že pri opätovnej
poruche motora dňa 15.04.2018 a odtiahnutí motora na servis, bola servisom ako prvé skontrolovaná

hladina oleja a pri tejto kontrole bolo zistené, že hladina oleja nedosahuje ani minimálne množstvo,
konkrétne hladina oleja bola cca 2 mm pod jej úrovňou. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že
príčinou prvej a aj druhej poruchy motora bolo to isté, a to nedostatočné množstvo motorového oleja,
ktoré nedosahovalo ani minimum. Závery znalca Ing. Hudáka žalobca spochybnil z dôvodu, že znalecký
posudok bol vypracovaný až rok a pol po začatí súdneho konania. Z dôvodu záverov nového znaleckého

posudku žalovaný podal na znalca Ing. Branislava Hajdučka trestné oznámenie a sťažnosť Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky.

6. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bardejove, odbor kriminálnej polície, doručil súdu dňa
12.08.2021 odpoveď k stavu konania vedeného pod sp. zn. ČVS:ORP-301/2-VYS-BJ-2020 vo veci

prečinu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 247
odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, v ktorej súdu oznámil, že vec bola dňa 30.12.2020 uznesením
vyšetrovateľa podľa § 197 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku odovzdaná Odboru znaleckej,
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie
správneho deliktu, nakoľko výsledky vyšetrovania preukazovali, že v preverovanej veci sa nejedná

o trestný čin ale o skutok, ktorý by mohol byť správnym deliktom podľa § 26 odsek 1 písmeno a/
zákona číslo 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Dňa 07.09.2022 zo strany ministerstva bola súdu doručená odpoveď, v zmysle ktorej bolo
proti znalcovi Ing. Antonovi Hudákovi, PhD. vydané prvostupňové rozhodnutie číslo XXXXX/XXXX/XXX
zo dňa 17.08.2022, ktorým znalcovi bola uložená pokuta vo výške 250,- eur (rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.10.2022). Podnet na znalca Ing. Branislava Hajdučka, v ktorom bol obvinený z
porušenia niektorých ustanovení zákona v znaleckom posudku číslo XX/XXXX, bol odložený listom číslo
09167/2022/20153 zo dňa 13.07.2022 podľa zákona, pretože zanikla zodpovednosť za iný správny
delikt.

7. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
vymedzujúceho rozsah pôsobnosti tohto zákona, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvujúceho
obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka charakterizujúceho
náhradu škody, §§ 378 až 380 Obchodného zákonníka upravujúcich spôsob a rozsah náhrady
škody, § 428 Obchodného zákonníka vymedzujúceho spôsob uplatňovania vád tovaru, § 536 ods. 1

Obchodného zákonníka určujúceho podstatné náležitosti zmluvy o dielo, § 560 ods. 1 Obchodného
zákonníka definujúceho vady diela, § 562 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka zakotvujúceho povinnosť
objednávateľa oznámiť vady diela včas, podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) upravujúceho prevenčnú povinnosť vo vzťahu k vzniku škody a § 420
Občianskeho zákonníka vymedzujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu.

8. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny, keďže
medzi sporovými stranami bolo nepochybné, že uzavreli zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, kde objednávateľom bola obchodná spoločnosť, v ktorej vlastníctve je motorové vozidlo
a zhotoviteľom bola osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z vykonaného

dokazovania ustálil skutkový stav tak, že žalovaný vykonal v období od 09.01.2018 do 25.01.2018
opravy na motorovom vozidle žalobcu, pričom vymenil časti motora a dodal materiál. Dňa 15.04.2018
došlo na motorovom vozidle žalobcu opätovne k poruche, ktorá mala za následok totálne poškodenie
motora vozidla. Vozidlo bolo dňa 16.04.2018 odtiahnuté z areálu Š-autoservis Bardejov do autoservisužalovaného. Žalobca teda ihneď po poškodení motorového vozidla kontaktoval žalovaného a vozidlo
boloknemuodtiahnutézaúčelomobhliadkyaopravymotora.Zpriloženeje-mailovejkomunikáciemedzi
žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie ustálil, že dňa 16.04.2018 žalovaný vykonal obhliadku vozidla

a zistil, že nemožno pretočiť motor vozidla, preto nebolo možné určiť bez rozobratia motora o akú závadu
na motore sa jedná. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si včas uplatnil
reklamáciu a žalovaný od začiatku vedel, že ide o vadu motora, keď nebolo možné motor pretočiť, preto
nemohol namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že zákonné ustanovenie nezakotvuje povinnosť objednávateľa pri uplatnení si vád diela uviesť súčasne

aj spôsob vybavenia reklamácie. Žalobca nemal so žalovaným uzavretú písomnú zmluvu o dielo, a teda
niejevrozporesozákonom,akžalobcareklamovalvadynavozidleústne,jehoodovzdanímžalovanému
a až následne sa vyhotovil záznam z reklamácie. Taktiež žalobca, ako laická verejnosť v danej oblasti,
nemohol uviesť žalovanému, aké presné vady reklamuje, pokiaľ išlo o zložitú opravu motora. Keďže
žalovaný reklamáciu žalobcu zamietol, žalobca si nechal vyhotoviť znalecký posudok číslo XX/XXXX
znalcom Ing. Branislavom Hajdučkom zo dňa 19.11.2018, z ktorého vyplýva, že za vznik poruchy na

predmetnom vozidle je zodpovedný žalovaný pre nedostatočné odstránenie predchádzajúcej poruchy.

9. V súvislosti s protichodnými závermi predložených znaleckých posudkov súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca predložil znalecký posudok, ktorý vyhotovil znalec, ktorý bol v kontakte s poškodeným
vozidlom. Na druhej strane žalovaný predložil znalecký posudok počas konania s tým, že znalec nebol

v priamom kontakte s poškodeným vozidlom. Dňa 04.11.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 09167/2022/153 zo dňa 17.08.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2022. Uvedeným rozhodnutím ministerstvo uznalo znalca Ing.
Hudáka vinného zo správneho deliktu, za čo mu uložilo pokutu vo výške 250,- eur, a to z dôvodu, že
vo svojom znaleckom posudku sa o. i. vyjadroval k inému znaleckému posudku, na čo nebol oprávnený

a zároveň v prílohách znaleckého posudku nepriložil dokumenty, na ktoré sa v odôvodnení posudku
odvoláva. Vzhľadom na citované rozhodnutie mal súd prvej inštancie za preukázané, že znalecký
posudok predložený žalovaným je vyhotovený v rozpore so zákonom, preto naň neprihliadal a vec
posúdil len podľa záverov znaleckého posudku vyhotoveného žalobcom.

10. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti,
že podanou žalobou si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vzniknutej na
motorovom vozidle v dôsledku nesprávne vykonanej opravy po tom, čo žalovaný zamietol reklamáciu
vád poškodeného vozidla. Teda nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka
upravujúcich zodpovednosť za škodu, ktoré zavádzajú objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie

žalovaného. Konštatoval, že pokiaľ ide o vznik škody, podľa § 373 Obchodného zákonníka je potrebné
preukázať protiprávny úkon, vznik škody a kauzálny nexus. V konaní bol žalobcom preukázaný úkon,
keď žalovaný vykonal opravy na motorovom vozidle a následne zamietol reklamáciu poškodeného
vozidla, rovnako žalobca preukázal aj vznik škody, a to faktúrou o vykonaných opravách po zamietnutí
reklamácie žalovaným, ako aj kauzálny nexus, ktorý žalobca preukázal súkromným znaleckým

posudkom.

11. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.225,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 4.225,40 eur od 25.01.2019 do zaplatenia podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s

§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z. Zároveň podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že
neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávneobsadenýsúd(§365ods.1písm.c/CSP),konaniemainúvadu,ktorámohlamaťzanásledok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmena d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmena h/ CSP).
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

13. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a jeho výroky nie sú riadne odôvodnené. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavku
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho závery sú neodôvodnené, nepreskúmateľné, zjavne

svojvoľné a arbitrárne. Vyčítal súdu prvej inštancie, že pri odôvodnení svojho rozhodnutia nerešpektoval
platnú právnu úpravu a rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, a to predovšetkým v časti, ktorou odôvodňoval nevykonanie ďalších dôkazov
a vec právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepresvedčivé. Žalovaný poukázal na
rozsiahlu judikatúru súdov vyšších inštancií a vo vzťahu k nevykonaným dôkazom zdôraznil, že súd prvej
inštancie návrhy žalovaného na vykonanie dôkazov nielen že nevykonal, ale tieto ani procesnoprávne

nezamietol, a teda sa s nimi nijako nevyporiadal. Konkrétne žalovaný žiadal ako dôkaz obstarať od
znalca Ing. Hajdučka na CD (lebo inom) nosiči všetky fotografie vo farebnom prevedení obsiahnuté
v znaleckom posudku č. 18/2018 zo dňa 19.11.2018 za účelom posúdenia, či sa v poškodených
súčiastkach nachádzali karbónové nečistoty alebo kovové piliny a dôkaz vo forme tribologickej skúšky
(rozbor oleja).

14. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal peňažného plnenia z dôvodu
vadnej opravy motora, vec je potrebné právne posúdiť podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka
týkajúcich sa vád diela. Zdôraznil, že v rozpore s týmito ustanoveniami mu žalobca neoznámil vady
diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil dňa 15.04.2018. Zároveň mu neoznámil aký nárok

si z dôvodu vadne vykonaného diela uplatňuje, čo mala preukazovať mailová komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 17.05.2018 a 21.05.2018, kedy podľa žalovaného dátum 17.05.2018
možno považovať za najskorší, kedy žalobca u neho reklamoval vady vykonanej opravy. Zdôraznil, že
podľa ním vykonanej obhliadky vozidla k poškodeniu motora vozidla došlo v dôsledku poklesu hladiny
oleja pod minimálnu hranicu, pričom za bežnú údržbu veci (kontrola a doplnenie oleja) je zodpovedný

samotný vlastník motorového vozidla.

15. Žalovaný zdôraznil, že náležité rozhodnutie vo veci je v danom prípade závislé od posúdenia
technickej stránky mechanizmu vzniku poruchy motora. Za týmto účelom boli v konaní predložené dva
súkromné znalecké posudky, ktorých závery si zjavne odporujú, a to znalecký posudok č. 18/2018

vypracovaný znalcom Ing. Branislavom Hajdučkom dňa 19.11.2018 a znalecký posudok č. 003/2020
znalca Ing. Antona Hudáka, PhD. zo dňa 02.08.2018. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 18/2018
žalovaný namietal, že tento je nezákonný a nepoužiteľný o. i. aj z dôvodu, že znalec tento posudok
vyhotovil na podklade obhliadky agregátu dňa 22.06.2018, kedy ešte postavenie znalca v predmetnej
veci nemal. Z uvedeného mal žalovaný za to, že znalec Ing. Hajdučko bol o spore pravdepodobne

informovaný ešte predtým ako nadobudol postavenie znalca vo veci, čo zakladá jeho zaujatosť podľa §
49 CSP. Uviedol, že znalec vo svojom posudku opakovane dospel k záveru, že z technickej stránky došlo
v apríli 2018 opätovne k tej istej poruche motora, pričom skoršia oprava motora z januára 2018 bola
vykonaná nesprávne a neodborne. Naopak, zo znaleckého posudku č. 003/2020 Ing. Antona Hudáka,
PhD. vyplýva, že príčina druhej havárie motora spočívala v nedostatku oleja v mazacom okruhu, preto

nejde o tú istú príčinu havárie a prvá oprava bola vykonaná správne. Zároveň znalec na str. 11 až 17
znaleckéhoposudkušpecifikujenesprávnosti,naktorýchbolzaloženýpredchádzajúciznaleckýposudok
č. 18/2018. Vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov a skutočnosť, že podľa žalovaného
je Ing. Anton Hudák, PhD. uznávaný odborník a autor publikácie Súdne inžinierstvo v odbore doprava
cestná z roku 2013, mal žalovaný za to, že Ing. Branislav Hajdučko vypracoval nepravdivý znalecký

posudok, ktorý obsahuje technicky nesprávne závery a je nepreskúmateľný. Žalovaný vyčítal súdu prvej
inštancie, že pri ustálení skutkového stavu prihliadol výlučne len na znalecký posudok Ing. Branislava
Hajdučka, a to z dôvodu, že znalec Ing. Anton Hudák, PhD. bol rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti
SR sp. zn. 09167/2022/153 zo dňa 17.08.2022 sankcionovaný pokutou za výlučne formálne pochybenie
pri znaleckej činnosti, teda nie za vecnú nesprávnosť vyhotoveného znaleckého posudku, preto ho

nemožno považovať za nezákonný či nepoužiteľný. Podľa žalovaného mal súd prvej inštancie povinnosť
riadne sa zaoberať aj znaleckým posudkom č. 003/2020 a tento vyhodnotiť z obsahového aj vecného
hľadiska. Ak by súd prvej inštancie hodnotil presvedčivosť záverov znaleckého posudku č. 003/2020
a jeho zhodu s pravidlami logického myslenia, osobitne v spojení s výpoveďou a konfrontáciou znalcaIng. Branislava Hajdučka, ktorý nevedel vysvetliť svoje závery o nedostatku tlaku oleja, nepochybne
by dospel k záveru, že iba závery Ing. Antona Hudáka, PhD. sú presvedčivé a logické. Zároveň
žalovaný zdôraznil, že znalec Ing. Branislav Hajdučko klamal, ak uviedol, že obhliadku vozidla vykonal

za prítomnosti majiteľa vozidla, keď následne vo svojej výpovedi uviedol, že tak urobil v nemenovanom
servise za prítomnosti majiteľa autoservisu a technika. Podľa žalovaného v konaní klamal aj žalobca,
ktorý tvrdil, že stav oleja v motorovom vozidle dňa 12.04.2018, teda 4 dni pred poškodením agregátu, bol
2mm nad ryskou minima, neskôr svoju odpoveď opravil a uviedol, že v daný deň bol stav oleja v strede
medzi minimom a maximom. Za situácie, kedy spotreba oleja dotknutého motorového vozidla bola 0,5l

na 1 000 km a žalobca sa pripravoval na služobnú cestu v dĺžke 400km, bolo žiadúce, aby objem oleja
doplnil, v opačnom prípade nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním. Žalovaný tvrdil,
že po druhej havárii agregátu vozidla bola hladina oleja pod ryskou minima, čiže išlo o nedostatok oleja
na bezpečnú prevádzku motorového vozidla. Tiež zdôraznil, že poškodený agregát bol zrepasovaný
spoločnosťou MZ TRADING, s.r.o. a preto tak znalec Ing. Anton Hudák, PhD., ako aj každý ďalší znalec
pri posudzovaní príčin jeho poškodenia mohli vychádzať len z listinných dôkazov.

16. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 11.09.2023 a rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny žiadal potvrdiť. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vykonal
podrobné a rozsiahle dokazovanie a na rozhodnutie vo veci samej mal dostatočnú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zároveň svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto tvrdenia žalovaného

o nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti rozsudku súdu prvej inštancie sú zjavne nedôvodné. Zdôraznil, že
posúdeniu návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie procesných strán. Princíp rovnosti zbraní neznamená,
že súd je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strana navrhne a vyhodnotiť ich podľa predstáv strany
sporu.

17. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného ohľadom včasnosti uplatnenia vád, žalobca mal za to, že tieto si
uplatnil v rámci reklamácie u žalovaného riadne a včas, o čom svedčia aj vykonané dôkazy, a to výpoveď
žalobcu, emailová komunikácia, reklamačný protokol a vyjadrenie k závade na motore Škoda Octavia II
RS. Podľa žalobcu jedinou snahou žalovaného bolo zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za škodu, ktorá

bola jeho neodborným konaním žalobcovi spôsobená. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia
súdov, ktoré sa zaoberali skutkovo a právne obdobnými prípadmi, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 17.10.2012, sp. zn. 14Cob/93/2011 a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2012, sp.
zn. 18Cb/215/2005, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.01.2003, sp. zn. 25Cdo/270/2001.

18. Žalobca za účelové, nepravdivé a zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného ohľadom kamarátskeho
vzťahu medzi žalobcom a znalcom Ing. Branislavom Hajdučkom. Zdôraznil, že námietkou zaujatosti
voči tomuto znalcovi sa zaoberal súd prvej inštancie a uznesením zo dňa 25.03.2020 znalca z konania
nevylúčil. Na záveroch jeho znaleckého posudku žalobca trval, keďže ich považoval za jasné a logické,
jednoznačne určujúce príčinu poškodenia motora vozidla z dôvodu prítomnosti nečistôt a usadenín

v mazacom oleji, ktoré pri prvotnej oprave motora neboli odstránené a neskôr spôsobili zadretie
motora. Žalobca zároveň považoval znalecký posudok znalca Ing. Antona Hudáka, PhD. za nezákonný,
neobjektívny a nestranný a súhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý naň pri ustálení skutkového
stavu neprihliadal. Uviedol, že znalec Ing. Anton Hudák, PhD. vykonal znaleckú činnosť mimo odboru
a odvetví, v ktorých je zapísaný, čoho dôkazom je rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č.

09167/2022/153 zo dňa 17.08.2022. Zároveň tento znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku
nedisponoval poškodeným motorovým vozidlom a pri svojej svedeckej výpovedi uviedol, že prvýkrát
vykonával znaleckú činnosť k takémuto typu motora a prvýkrát sa stretol s takouto poruchou uvedeného
motora. Naproti tomu znalec Ing. Branislav Hajdučko na pojednávaní uviedol, že sa viackrát stretol
s takouto poruchou pri tomto type motora a že v minulosti pracoval v autorizovanom servise, ktorý

sa zaoberal opravou týchto typov motorov. Žalobca poukázal aj na sudcovskú koncentráciu konania
a zdôraznil, že žalovaný predložil súkromný znalecký posudok po viac ako roku od začatia súdneho
sporu.

19. Žalovaný v replike odvolania zo dňa 11.10.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach

vo veci a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 3Cdo/220/2017,
v zmysle ktorého ak k poškodeniu výrobku dôjde v dôsledku jeho nesprávneho používania, najmä
užívania v rozpore s informáciami o spôsobe použitia a údržby výrobku, nejde o „reklamačnú“ vadu.
Žalovaný mal za to, že k poškodeniu motora vozidla došlo v dôsledku jeho užívania žalobcom v rozpores informáciami o spôsobe použitia a údržby, keď žalobca nedoplnil olej do požadovaného množstva,
preto žalovanému nemožno vytknúť pochybenie pri oprave motora, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na
odstránenie vady diela, prípadne nárok na náhradu škody. Podľa žalovaného žalobca svojím konaním

preukázateľne ignoroval prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a v konaní nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody.

20. Žalobca v duplike vyjadrenia zo dňa 06.11.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich ústnych
a písomných vyjadreniach vo veci a zdôraznil, že nikdy nepoužíval svoje motorové vozidlo v rozpore

s informáciami o spôsobe jeho použitia a údržby (ohľadom dopĺňania oleja), o čom svedčí aj skutočnosť,
že pravidelne stav oleja vo vozidle kontroloval, pričom poslednú kontrolu vykonal dňa 12.04.2018, kedy
aj navštívil servis žalovaného.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.
Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie
sú naplnené.

24. Odvolací súd v prvom rade nezistil, že by neboli splnené procesné podmienky konania alebo že vo
veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Zároveň žalovaný odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. a) a c) CSP vôbec bližšie nevymedzil.

25. K ostatným uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy

veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporuich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

31. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
nebolisplnenéprocesnépodmienky;došlokporušeniuprávastranynaspravodlivýproces;čirozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, resp. či dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; či zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a či vec nesprávne právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

32. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobca žiadal o zaplatenie istiny 4.225,40 eur
s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej mu žalovaným z dôvodu nesprávne
vykonanej opravy motora vozidla.

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,
či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.225,40 eur s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody. Žalovaný

v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, že súd
nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, že žalobca si neuplatnil nároky z vád diela včas a súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania nedostatočne identifikoval príčinu poškodenia motora
vozidla, ak pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal len zo znaleckého posudku č. XX/XXXX
vypracovaného Ing. Branislavom Hajdučkom dňa 19.11.2018.

34. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla zn. ŠKODA
Octavia II RS 2.0, ŠPZ: C., na ktorom došlo k prvotnej poruche motora dňa 02.01.2018 (preskočená
reťaz), kedy motorové vozidlo bolo odtiahnuté do autoservisu žalovaného a v dňoch 09.01.2018 až
25.01.2018 žalovaný vykonal opravu motora vozidla spočívajúcu vo výmene rozvodov kolesa kľuky,

rozvodovej reťaze, očistenia dosadacích plôch motora a dodaní oleja. Dňa 15.04.2018 (nedeľa) došlo
k opätovnej poruche motora vozidla, ktorá mala za následok jeho totálne poškodenie (roztrhnutiu
rozvodovej reťaze a následné poškodenie agregátu vozidla). Nasledujúci deň žalobca kontaktoval
žalovaného a motorové vozidlo bolo odtiahnuté do servisu žalovaného. Po posúdení technického stavu
vozidla (zadretý motor, roztrhnutie rozvodovej reťaze a ďalšie poškodenia z dôvodu nedostatočného

mazania motora) žalovaný odmietol opraviť motorové vozidlo v rámci reklamácie vád predchádzajúcej
opravyatvrdil,žekpoškodeniumotoravozidladošlonezávisleodpredchádzajúcejopravy,atozdôvodu
nedostatočného množstva oleja v systéme vozidla. Následne si žalobca nechal motorové vozidlo opraviť
v spoločnosti MZ TRADING s.r.o. (výmena motora, oprava poškodenej hlavy valcov) a za opravu vozidla
mu bola dňa 23.07.2018 vystavená faktúra č. 18000211 na sumu 4.255,40 eur.

35. Keďže žalovaný odmietol uvedenú sumu v rámci reklamácie vád diela zaplatiť, za účelom určenia
príčiny poškodenia agregátu motorového vozidla si žalobca nechal vyhotoviť znalecký posudok č.
201803044252 (18/2018) u znalca Ing. Branislava Hajdučka. Tento v závere svojho posudku ako príčinu
opätovnej poruchy motora vozidla označil nedostatočné určenie a odstránenie príčiny poškodenia

motora vozidla pri prvotnej oprave žalovaným, ktorou mali byť nečistoty a usadeniny v mazacom
oleji. Ich postupným usádzaním sa v mazacích kanálikoch hlavy valcov došlo k ich zaneseniu v takej
miere, že sa stali nepriechodné, ložiská valcov prestali byť mazané a vplyvom rotácie sa zadreli,
pričom došlo k roztrhnutiu rozvodovej reťaze a poškodeniu motora vozidla. O vznesenej námietkezaujatosti žalovaného proti znalcovi Ing. Branislavovi Hajdučkovi súd prvej inštancie uznesením zo dňa
25.03.2020, č. k. 1Cb/45/2019-164 rozhodol tak, že znalec nie je vylúčený z predmetného konania,
a to z dôvodu, že v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch žalobca ako zadávateľ

bol oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti znaleckého úkonu priamo so
znalcom, a teda podľa súdu prvej inštancie v rámci tejto možnosti znalec mohol prehliadnuť poškodené
motorové vozidlo ešte pred samotným zadaním znaleckého úkonu. Zároveň žalovaný nepreukázal
tvrdený kamarátsky vzťah medzi žalobcom a znalcom. Označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.04.2020. Podnet na znalca Ing. Branislava Hajdučka, v ktorom bol obvinený z porušenia

niektorých ustanovení zákona v znaleckom posudku číslo XX/XXXX, bol odložený listom Ministerstva
spravodlivosti SR č. 09167/2022/20153 zo dňa 13.07.2022, pretože zanikla zodpovednosť za iný
správny delikt.

36. Žalovaný v rámci procesnej obrany predložil v priebehu konania znalecký posudok č. 003/2020
znalca Ing. Anton Hudáka, PhD. zo dňa 02.08.2020, a to vo veci posúdenia havárie motora zo dňa

15.04.2018 a vyjadrenia k prípadným nezrovnalostiam v znaleckom posudku č. 18/2018. V závere
posudku č. 003/2020 znalec konštatoval, že príčina prvej havárie motora (dôvod preskočenia rozvodovej
reťaze) je neznáma a nie sú mu k nej známe ďalšie relevantné informácie. K príčinám druhej havárie
motora uviedol, že samotné poškodené diely nemal k dispozícii, preto príčinu havárie zisťoval len na
základe písomných informácií a fotodokumentácie. Ako základnú príčinu druhej havárie motora označil

nedostatok motorového oleja v mazacom okruhu. Podľa znalca k deštrukcii motora nemohlo dôjsť náhle
ale postupne, kedy sa motor zahrieval, postupne strácal výkon, kontrolné prvky mali (ale nemuseli)
signalizovať nesprávnu funkciu a následne sa motor zadrel, čím zablokoval možnosť otáčať kolesami.
Zopakoval, že nakoľko nepozná príčinu prvej havárie motora, nevie odpovedať na otázku, či bola
príčina oboch havárii rovnaká. Zdôraznil, že rozdiel medzi oboma haváriami bol v tom, že v prvom

prípade išlo iba o preskočenie rozvodovej reťaze a v druhom prípade o roztrhnutie rozvodovej reťaze.
Dňa 07.09.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 09167/2022/153 zo dňa 17.08.2022 vo veci podozrenia zo spáchania iného správneho
deliktu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 003/2020. Týmto rozhodnutím bol znalec Ing.
Anton Hudák, PhD. uznaný vinným, že v znaleckom posudku č. 003/2020 vyhotovenom dňa 02.08.2020

na stranách 11-17 uviedol „vyjadrenie k nezhodám posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Hajdučka“, kde
nestanoviltechnickýamorálnystavcestnýchvozidiel,alesavyjadrovalkinémuznaleckémuposudku,čo
nebolo súčasťou obsahového vymedzenia odvetví, v ktorých je zapísaný; tiež uviedol medzi podkladmi
znaleckého posudku „E-mailové komunikácie medzi sporovými stranami v súvislosti s predmetom
sporu“, avšak tieto sa v prílohách znaleckého posudku nenachádzali; a uviedol medzi podkladmi použité

programy „Databáza znalca (ÚSI-ŽU)“, ktorá sa však v prílohách nenachádzala a nebola ani verejne
prístupná.

37. Odvolací súd uvádza, že pre náležité rozhodnutie vo veci a určenie, či žalovaný zodpovedá za
škodu spôsobenú žalobcovi totálnym poškodením motora vozidla, je nevyhnutné ustálenie skutkového

stavu v otázke určenia príčiny prvej a druhej havárie tohto motora, teda či príčina havárie bola v oboch
prípadoch rovnaká, pri prvotnej oprave motora nedošlo k jej odstráneniu žalovaným a teda tento
zodpovedá za škodu tým spôsobenú, resp. príčiny oboch havárii sú rozdielne a žalovaný nenesie
zodpovednosť za poškodenie agregátu motorového vozidla žalobcu.

38. Jednoduchým porovnaním obsahu oboch znaleckých posudkov č. 18/2018 a 003/2020 je zrejmé,
že tieto pri posúdení rovnakých skutkových okolností dospeli k opačným záverom, keď skorší znalecký
posudok znalca Ing. Branislava Hajdučka predložený žalobcom ako príčinu opätovnej poruchy motora
vozidla (roztrhnutie rozvodovej reťaze) označil nedostatočné určenie a odstránenie príčiny poškodenia
motora vozidla pri prvotnej oprave žalovaným, ktorou mali byť nečistoty a usadeniny v mazacom oleji

a neskorší znalecký posudok Ing. Antona Hudáka, PhD. predložený žalovaným ako základnú príčinu
druhej havárie motora označil nedostatok motorového oleja v mazacom okruhu, ktorý mal dopĺňať
žalobca.

39. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez

toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak je spolu so žalobou
predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje
sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.40. Odvolací súd uvádza, že za situácie, kedy dva súkromné znalecké posudky predložené v konaní
žalobcom a žalovaným k totožnej odbornej otázke konštatovali zrejmé rozporné závery, bolo v konaní

žiadúce nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom (§ 207 ods. 3 CSP) za účelom preskúmania
oboch znaleckých posudkov a vyhodnotenia príčiny druhej havárie agregátu vozidla žalobcu, keďže
vecné preskúmanie znaleckých posudkov súdu neprislúcha. Takéto znalecké dokazovanie však súd
môže nariadiť len na návrh strany sporu, a keďže ani žalobca, ani žalovaný predmetný návrh nepodali,
pri posudzovaní oboch znaleckých posudkov odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie tieto hodnotil

podľa zásad uvedených v § 191 CSP, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že hodnoteniu nepodliehajú
odborné znalecké závery z hľadiska ich vecnej správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku,
pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými
vykonanými dôkazmi, ktorými sú predovšetkým výpovede znalcov a ich vzájomná konfrontácia na
pojednávaní dňa 08.07.2021, ako aj na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 09167/2022/153.

41. Znalec Ing. Branislav Hajdučko vo svojej výpovedi uviedol, že bol priamo prítomný pri demontáži
agregátu a olejovej vane, samotnú demontáž inštruoval a mechanik postupoval podľa jeho pokynov,
keďže vo svojej predchádzajúcej praxi sa stretával s týmito typmi havárii agregátov. Zopakoval, že
príčinouprvejajdruhejhaváriebolikarbónovénečistoty,pričomzdôraznil,ževzorkyolejaajkarbónových
usadenín má k dispozícii, tieto si však znalec Ing. Anton Hudák, PhD. od neho nevypýtal. Tiež uviedol, že

pri prvej havárii žalovaný bez demontáže olejovej vane nemohol zistiť prítomnosť karbónových nečistôt
v systéme. Znalec Ing. Anton Hudák, PhD. vo svojej výpovedi zopakoval, že sa nevie vyjadriť k príčine
prvotnej havárie motora. Pri druhej havárii motora znalec vychádzal len z fotografických podkladov, zo
znaleckého posudku č. 18/2018 a z vyjadrení žalovaného. Uviedol, že v minulosti bol členom poradného
tímu Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, dlhodobo sa venuje problematike spaľovacích motorov

a servisných opráv vo forme poradenstva v oblasti výskumnej aj projektovej, s danou problematikou
sa stretáva často avšak v znaleckej praxi tento konkrétny typ poruchy posudzoval prvýkrát. So závermi
skoršieho znaleckého posudku nesúhlasil z dôvodu, že podľa jeho názoru pri prvej havárii žalovaný
vykonal všetky diagnostické postupy správne. Pri vzájomnej konfrontácii tiež uviedol, že je otázne, či
príčinou druhej havárie motora bol nedostatočný tlak alebo nedostatočné množstvo oleja, podľa znalca

na to nie je jasná odpoveď, avšak vzhľadom na množstvo karbónových nečistôt na olejovom sitku tieto
nemohli byť príčinou havárie.

42. Zohľadňujúc citované výpovede znalcov a ostatné dôkazy predložené v konaní sa odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie prikláňa k záverom znaleckého posudku č. 18/2018 určujúceho

ako príčinu druhej havárie karbónové nečistoty, vychádzajúc z premisy, že vzhľadom na rozporné,
resp. opačné závery oboch znaleckých posudkoch nemožno ustáliť skutkový stav na kompromisnom
vyhodnotení príčiny havárie agregátu, ale je nutné sa prikloniť k záverom jedného alebo druhého
znaleckého posudku. Odvolací súd pri vyhodnocovaní znaleckých posudkov prihliadol predovšetkým na
skutočnosť, že znalec Ing. Branislav Hajdučko bol osobne prítomný pri demontáži poškodeného motora,

mal možnosť si prehliadnuť jednotlivé poškodené časti, disponoval vzorkami oleja aj karbónových
nečistôt, vo svojej praxi sa viackrát stretol s uvedenou poruchou motora, pričom ostatné okolnosti
spochybňujúce jeho odbornosť či nezávislosť, ako ich namietal žalovaný vznesenou námietkou
zaujatosti, či sťažnosťou na Ministerstvo spravodlivosti SR, neboli preukázané. Naopak, znalec Ing.
Anton Hudák, PhD. pri vypracovaní svojho znaleckého posudku vychádzal výlučne len z fotografií a listín

obsiahnutých v skoršom znaleckom posudku, poškodený motor vozidla osobne neprehliadol (aj keď
odvolací súd uznáva, že tak nemohol urobiť z objektívnych príčin v dôsledku repasovania toho motora),
vo svojej znaleckej praxi tento konkrétny typ poruchy posudzoval prvýkrát a nevedel jednoznačne určiť
príčinu prvotnej poruchy motora vozidla, a teda jednoznačne ani vylúčiť spojitosť medzi prvou a druhou
poruchou. Zároveň jeho znalecký posudok v rozsahu strán 11-17, kedy posudzoval správnosť záverov

znaleckého posudku Ing. Branislava Hajdučka, bol vyhotovený v rozpore so zákonom, keď Ministerstvo
spravodlivosti SR v rozhodnutí č. 09167/2022/153 konštatovalo, že na preskúmavanie znaleckého
posudku iného znalca nebol príslušný, nakoľko to nespadá pod rozsah činnosti spadajúcej do jeho
odboru. Preto na znalecký posudok 003/2020 v danom rozsahu nemožno prihliadať.

43. Vzhľadom na uvedené je potom pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebné mať za to, že príčinou
poruchy motora v prvom aj druhom prípade boli karbónové nečistoty v systéme vozidla a vzhľadom na
ichneodstráneniežalovanýmpriprvejporuchemotoravozidlatietospôsobilidruhúhaváriumotoraajehototálnu deštrukciu, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k celkovej výmene agregátu vozidla vo výslednej
sume 4.225,40 eur.

44. Žalobca si uvedený nárok uplatnil u žalovaného ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na
motore vozidla v príčinnej súvislosti s predchádzajúcou opravou motora vozidla, ktorá nebola vykonaná
riadne. K právnemu posúdeniu charakteru uplatneného nároku odvolací súd, rovnako ako žalobca
a súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.01.2003,
sp. zn. 25Cdo/270/2001, ktorý v skutkovo obdobnej veci uviedol, že „za situácie, kedy je nesporné,

že predmetom zmluvného plnenia medzi účastníkmi bola výmena rozvodového remeňa motora, teda
oprava jednej súčiastky motora, vychádzali oba súdy pri právnom posúdení veci správne z názoru, že
nárok na náhradu majetkovej ujmy spočívajúci v poškodení motora následkom opravy jeho súčiastky,
nie je nárokom zo zodpovednosti za vady samotného predmetu plnenia zo zmluvy o oprave veci
(§ 625 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale nárokom na náhradu škody, ktorá na motore vznikla
v príčinnej súvislosti s opravou, ktorá nebola prevedená riadne a sú splnené predpoklady všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka založené na prezumovanom zavinení.
Nárok na náhradu škody možno uplatniť nezávisle na tom, či vada samotnej opravy bola vytknutá a či
bol nárok zo zodpovednosti za vady uplatnený (§ 510 Občianskeho zákonníka).“

45. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 18/2018 a výpovede znalca Ing. Branislava Hajdučka

je zrejmé, že žalovaný pri prvej oprave motora poškodený motor opravil, keď vymenil, resp. opravil
poškodené diely, teda dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka vykonal, avšak tým, že nedostatočne
vyhodnotil pôvod tejto poruchy, príčina havárie motora zotrvala a následne došlo k poškodeniu agregátu
motora v rozsahu jeho totálnej deštrukcie. Zároveň aj prípadná reklamácia vád prvotnej opravy by bola
bezpredmetná, lebo čo do podstaty by išlo o odstránenie nečistôt v systéme motora, ktoré vzhľadom

na následnú úplnú deštrukciu motora vozidla ani nie je možné. Žalobcom uplatnený nárok preto nie
je nárokom z vád diela a teda procesná obrana žalovaného spočívajúca v neuplatnení si vád diela
žalobcom včas a neoznámením nárokov z vád diela, je aj v zmysle citovaného rozhodnutia NS ČR sp.
zn. 25Cdo/270/2001 bezpredmetná.

46. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny 4.225,40 eur je v podmienkach posudzovaného prípadu nárokom
na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže žalovaný pri prvej oprave motora
spočívajúcej v oprave preskočenej reťaze nedostatočne identifikoval a odstránil príčinu tejto poruchy
(karbónové nečistoty), čím spôsobil vznik škody v podobe totálnej deštrukcie motora a jeho výmeny za
nový agregát.

47. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

48. Medzi základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia § 373
Obchodného zákonníka patrí porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (protiprávny úkon), vznik
škody a príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody (kauzálny nexus). Tieto predpoklady sú
objektívneho charakteru a dôkazné bremeno o nich leží na poškodenom. Porušením povinnosti sa
rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala

(príp. opomenula konať) a tým ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Škodou sa rozumie ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom
(peniazmi). O vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou ide vtedy, ak vznikla škoda
následkom protiprávneho úkonu. Protiprávny úkon a škoda teda musia byť v pomere príčiny a následku.
Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak vznikla konkrétna škoda v dôsledku určitého protiprávneho úkonu

škodcu.

49. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že protiprávny úkon žalovaného zakladajúci
jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu spočíval v opomenutí žalovaného pri vykonávaní prvotnej
opravy motora vozidla zistiť vzhľadom na charakter poškodenia vozidla príčinu tohto poškodenia,

teda dôvod preskočenia rozvodovej reťaze, čo s prihliadnutím na jeho odborné predpoklady pri
prevádzkovaní autoservisu zistiť mohol a mal. Je zrejmé, že porušením tejto povinnosti došlo k škode
na opravenom motore vozidla, kde celková výška škody predstavovala žalobcom uplatnený nárok vo
výške 4.225,40 eur ako suma zodpovedajúca výmene poškodeného motora za nový, ktorú žalobcavynaložil zo svojho majetku. Tým je daná aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením
povinnosti žalovaného a vznikom škody, keďže zistením a odstránením prvotnej príčiny havárie motora
(prítomnosť karbónových nečistôt), by nedošlo k druhej havárii motora. Príčinnú súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody preukázal znalecký posudok č. 18/2018 a odvolací súd sa
stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ak sa žalovaný v tejto časti snažil vyviniť tvrdením,
že škoda vznikla nedostatkom mazania motora, teda nedostatkom oleja zapríčineným žalobcom, toto
svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno.

50. Uvedené skutočnosti zohľadnil aj súd prvej inštancie a v odôvodnení svojho rozsudku riadne popísal
zistený skutkový stav, vec náležite právne posúdil a vyporiadal sa tak s prostriedkami procesného útoku
žalobcu, ako aj s procesnou obranou žalovaného v konaní, z ktorého dôvodu odvolací súd nepovažuje
odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie za
dôvodnú.

51. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal ním
navrhované dôkazy, a to fotografie vo farebnom prevedení obsiahnuté v znaleckom posudku č. 18/2018
zo dňa 19.11.2018 (za účelom posúdenia, či sa v poškodených súčiastkach nachádzali karbónové
nečistoty alebo kovové piliny) a dôkaz vo forme tribologickej skúšky (rozbor oleja), odvolací súd k týmto
dôkazným prostriedkom uvádza, že právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by
mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí
výlučne súdu a nie stranám sporu.

52. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.07.2021 navrhol doplniť
dokazovanie o farebné fotografie zo znaleckého posudku č. 18/2018 (predovšetkým fotografiu č. 9)
za účelom zistenia, či sa na nich súdiac podľa zafarbenia nachádzajú karbónové nečistoty alebo
kovové piliny. V podaní zo dňa 17.04.2023 už „neprítomnosť“ karbónových nečistôt odvodzoval nielen
od sfarbenia nájdených nečistôt, ale aj od rozsahu zanesenia sitka sacieho koša, pričom pri sfarbení

nečistôt prihliadal na sivú a čiernu farbu nečistôt, ktorú možno nepochybne zistiť aj z čiernobielej
fotografie nachádzajúcej sa v znaleckom posudku č. 18/2018 a v súdnom spise, teda obstaranie
rovnakého dôkazu ako je obsiahnutý v súdnom spise, avšak vo farebnom prevedení, za účelom zistenia
sfarbenia nečistôt do siva alebo čierna, nebolo v konaní nevyhnutné. Zároveň na pojednávaní dňa
31.05.2023 na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie

dokazovania a iba poznamenal, že dôkaz navrhnutý žalobcom v konaní, a to predloženie tribologickej
skúšky (rozbor oleja), žalobca do dňa konania pojednávania nepredložil a žalovaný trval na obstaraní
tohto dôkazu, na čo žalobca uviedol, že daným dôkazom nedisponuje a žalovaný si nevedel presne
spomenúť, kedy a kto navrhol tento dôkaz vykonať. Následne súd prvej inštancie vyzval strany sporu
na prednesenie záverečných rečí a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

53. K odvolacej námietke žalovaného odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 31.07.2014, sp. zn. 2Cdo/242/2013, kde sa dovolací súd stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že
o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Je

pravdou, že súd prvej inštancie v posudzovanom prípade opomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť, prečo nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedené, t. j. že
obstaranie farebných fotografií motora nebolo v konaní nevyhnutné a že existenciu tribologickej skúšky
žalovaný nevedel v konaní preukázať, odvolací súd ustálil, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy navrhnuté žalovaným, a to zjavne z dôvodu nadbytočnosti, nebol týmto postupom žalovaný

vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí. Rovnako odvolací súd konštatuje, že
pripustenie dôkazu navrhnutého žalovaným na pojednávaní konanom dňa 31.05.2023, teda takmer štyri
roky po začatí konania, je vzhľadom na koncentráciu konania sporné.

54. Zohľadňujúc všetky uvedené skutkové a právne závery odvolací súd v predmetnej veci dospel

k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.225,40 eur s príslušenstvom ako nárok
na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka spôsobenej žalobcovi porušením povinností
žalovaného pri oprave motora jeho vozidla, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštanciepodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania ako vecne správny.

55. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.