Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Cpr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207939
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124207939.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: ZO OZ MODERNÉ ODBORY AIOS NOVÉ ODBORY
ENERGETIKOV, so sídlom: Svätoplukova 423/32, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 424141210009, zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO:
36 740 951 proti odporcovi: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom: Pri Rajčianke 2927/8, 010 47
Žilina, IČO: 36 442 151, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
z a m i e t a.

II. Odporcovi proti navrhovateľovi p r i z n á v a nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa proti odporcovi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby

súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľovi a
zároveň strpieť výkon kontroly v zmysle § 239 Zákonníka práce za účelom vykonania kontroly zo
strany navrhovateľa vo veci dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, a to konkrétne:
- umožniť navrhovateľovi vstúpiť na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so
zamestnávateľom, a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po

oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská,
- na požiadanie navrhovateľa predložiť od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady a to
konkrétne: popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista
zamestnaneckých vzťahov“ a popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej
pozícii „referent zamestnaneckých vzťahov“, informáciu, na aké dlhé obdobie bola uzatvorená so ZO
ECHOZažalovanýmvzmysle§7ods.17kolektívnejzmluvyosobitnádohodaopodmienkachaspôsobe

realizácie sociálneho partnerstva,
- strpieť podávanie návrhov zo strany navrhovateľa na zlepšovanie pracovných podmienok,
- vydať pokyn na odstránenie zistených nedostatkov na základe žiadosti navrhovateľa,
- strpieť návrhy navrhovateľa, aby žalovaný uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí
porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,
- poskytnúť na základe žiadosti navrhovateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na

odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.

2. Tiež sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi poskytnúť predsedovi výboru navrhovateľa - A. B. C.,
na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO OZ MO AIOS NOE dlhodobé pracovné
voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce v
rozsahu jeho plného fondu pracovného času.3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo vymedzil tak, že u žalovaného ako
zamestnávateľa pôsobia už dlhodobo dve odborové organizácie a to: navrhovateľ a ZO ECHOZ
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom: Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 308439280044,

zast.: D. D. E., predsedom základnej organizácie (ďalej len skrátene „ZO ECHOZ“). Skratka ZO
uvádzaná v texte tohto návrhu znamená pojem „základná organizácia“, pričom v prípade navrhovateľa
ide o organizačnú jednotku/základnú organizáciu odborového zväzu MODERNÉ ODBORY AIOS so
sídlom: Staré Grunty 3307/158, 841 01 Bratislava-Karlova Ves, zapísaný v registri mimovládnych
neziskových organizácií, registrový úrad: MV SR, registračné číslo: VVS/1-2200/90-2920, štatutárnym

orgánom ktorého je predseda výkonnej rady D. F. G. a v prípade ZO ECHOZ ide o organizačnú
jednotku/základnú organizáciu Energeticko – Chemického odborového zväzu so sídlom: H. XXX/
X, XXX XX A. - I. G., zapísaný v registri mimovládnych neziskových organizácií, registrový úrad:
MV SR, registračné číslo: VVS/1-2200/90-212, predsedom ktorého je D. F. A. a podpredsedom:
D. G. B.. Navrhovateľ adresoval Národnému inšpektorátu práce podnet na prešetrenie porušovania
pracovnoprávnych predpisov zo dňa 16.03.2021, ktorý ako dôkaz predkladáme súdu (spolu s podacím

lístkom – potvrdením o odoslaní podnetu dňa 17.03.2021) a v ktorom navrhovateľ uviedol nasledovné :
Zamestnávateľ uzatvoril s ZO ECHOZ Kolektívnu zmluvu na roky 2020 – 2022 (ďalej ako „kolektívna
zmluva“), ktorá je účinná do 31.12.2022. Okrem iného si dovoľujem upozorniť, že predmetnú kolektívnu
zmluvu uzatvoril zamestnávateľ s ZO ECHOZ aj napriek tomu, že do podpisu tejto kolektívnej zmluvy
predložil návrh kolektívnej zmluvy aj ZO OZ MO AIOS NOE. Kolektívna zmluva uzatvorená medzi

zamestnávateľom a odborovou organizáciou ZO ECHOZ v § 7 ods. 4 ustanovuje, že „zamestnávateľ
poskytne na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ pracovné voľno s
náhradou mzdy pre dvoch zamestnancov, predsedu ZO ECHOZ a tajomníka ZO ECHOZ, v rozsahu
plného fondu pracovného času.“ V súlade s § 7 ods. 4 Kolektívnej zmluvy poskytol zamestnávateľ dvom
svojim zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie predsedu a tajomníka a to len

pre funkcionárov odborovej organizácie ZO ECHOZ. Funkcionárom ZO OZ MO AIOS NOE pracovné
voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie zamestnávateľ neposkytol.
Z formulácie záväzku v § 7 ods. 4 kolektívnej zmluvy vyplýva, že zamestnanci zamestnávateľa sú
na výkon funkcie predsedu a tajomníka ZO ECHOZ uvoľnení podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce s
tým, že im zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy. Zamestnanci zamestnávateľa

vykonávajúci funkciu predsedu a tajomníka ZO ECHOZ nie sú uvoľnení na základe § 240 ods. 3
Zákonníka práce, nakoľko medzi ZO ECHOZ a ZO OZ MO AIOS NOE neprebehla žiadna dohoda o
rozdelení pracovného voľna a takúto dohodu neoznámili nikdy ani zamestnávateľovi. Ak by sa pri
uvoľnenízamestnancovsnáhradoumzdypostupovalopodľa§240ods.3Zákonníkapráce,niejeznáme
z akého dôvodu bolo potom dvom funkcionárom ZO ECHOZ poskytnuté pracovné voľno s náhradou

mzdy a druhej odborovej organizácii pôsobiacej u zamestnávateľa žiadne pracovné voľno a to ani podľa
jedného zo spomínaných ustanovení. Záväzok vyplývajúci z tohto ustanovenia kolektívnej zmluvy nie je
podmienený žiadnou dohodou medzi odborovými organizáciami. Aj napriek skutočnosti, že kolektívnu
zmluvu so zamestnávateľom uzatvorila len ZO ECHOZ má navrhovateľ za to, že záväzky z kolektívnej
zmluvy je zamestnávateľ povinný plniť nie len k ZO ECHOZ, ale primerane aj k ZO OZ MO AIOS

NOE. Povinnosť zamestnávateľa primerane plniť svoje záväzky aj k ZO OZ MO AIOS NOE vyplýva
predovšetkým zo zásady rovnakého zaobchádzania a neznevýhodňovania zástupcov jednej odborovej
organizácie na úkor druhej odborovej organizácie. V prípade, ak si zamestnávateľ splní záväzok
plynúci z kolektívnej zmluvy len voči jednému zástupcovi zamestnancov, ignorujúc tak druhého, jeho
konanie musí byť považované za porušenie záväzku z kolektívnej zmluvy, nakoľko z neho nevznikajú

nároky jednotlivým zamestnancom. Ak je v normatívnej časti kolektívnej zmluvy definovaný záväzok,
jeho splnenie nie je naplnené jeho poskytovaním len pre časť subjektov a nie pre všetky. Vyššie
uvedené povinnosti zamestnávateľa rešpektovať aj druhú odborovú organizáciu vyplýva predovšetkým
z ustanovení nasledovných právnych predpisov a aj judikatúry: Podľa článku 37 ods. 1 a 2 Ústavy
SR „Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych

záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií,
ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.“ V zmysle čl. 1 ods.
1 písm. b) Dohovoru o diskriminácii (Dohovor o diskriminácii (zamestnani´ a povolani´) z roku 1958
uverejnený Oznámeni´m Federálneho ministerstva zahraničných veci´ 465/1990 Zb.) Dohovoru výraz
„diskriminácia“zahr´ňa:„b)akékoľvekinérozlišovanie,vylučovaniealebodávanieprednosti,ktorémáza

následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania v zamestnaní alebo
povolaní, ktoré môže určiťzúčastnený členský štát po prerokovaní reprezentatívnymi organizáciami
zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ také organizácie existujú, a s inými príslušnými orgánmi.“ Podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane preddiskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „antidiskriminačný zákon“) platí:
„Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného

postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“
Podľa § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona platí: „V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich

zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.“ Podľa § 6 ods. 2, písm. d) antidiskriminačného
zákona platí: „Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami
osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach: d) členstva a pôsobenia v organizácii
zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií
vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.“ Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 974/2012: „Soud přitom může přihlédnout rovněž k

reálným potřebám konkrétní odborové organizace při její činnosti u zaměstnavatele, k počtu jejích členů,
ke skutečnému účelu, pro který byla založena, formě a míře jejího působení u zaměstnavatele a její
účasti v pracovněprávních vztazích, k její oblibě u zaměstnanců, kteří nejsou odborově organizováni,
k míře její odkázanosti na vytvoření podmínek ze strany zaměstnavatele apod. Působí-li proto u
zaměstnavatele více odborových organizací, může se – vzhledem k výše zmíněným hlediskům –

„přiměřenost“ vytvořených podmínek ve vztahu k jednotlivým odborovým organizacím lišit, aniž by přitom
rozdílný přístup zaměstnavatele bylo možno označit za znevýhodňující (diskriminační) ......., při jehož
aplikaci je třeba vycházet z okolností každého konkrétního případu tak, aby zaměstnavatelem vytvořené
podmínky byly „přiměřené“ a aby vyjadřovaly to, co v konkrétním případě lze po zaměstnavateli
spravedlivě požadovat. Jedním z hledisek, které může mít vliv na úsudek soudu o přiměřenosti rozsahu

povinnosti zaměstnavatele uvedené v ustanovení § 277 zák. práce, je nepochybně to, zda a v jaké
míře (příp. formě) dotčená odborová organizace působí u zaměstnavatele a plní účel, pro který byla
založena.“ Primeranosť požiadavky v zmysle citovanej judikatúry ZO OZ MO AIOS NOE odvodzuje od
toho, že požaduje poskytovanie pracovného voľna s náhradou mzdy len pre jedného zamestnanca –
predsedu ZO OZ MO AIOS NOE. ZO OZ MO AIOS NOE sa nedomáha plnenia tohto záväzku v plnej

jeho dikcii, ale primeranosť, v kontexte judikátu NS ČR opiera o počet členov (683 členov), čo nie je
pri celkovom počte zamestnancov nezanedbateľný počet. ZO OZ MO AIOS NOE týmto poukazuje na
záujem zamestnancov o členstvo v tejto odborovej organizácii, organizácia háji záujmy zamestnancov
(zastupuje ich v súdnych sporoch a iných konaniach), poukazuje na porušovanie právnych predpisov
zo strany zamestnávateľa, čo v konečnom dôsledku len poukazuje, že odborová organizácia nepôsobí

u zamestnávateľa účelovo, ale v súlade s príslušnými právnymi predpismi a participuje na sociálnom
dialógu v medziach kompetencií jej zverených. ZO OZ MO AIOS NOE je odkázaná na vytvorenie
podmienok pre jej činnosť vo forme uvoľnenia jedného jej funkcionára, nakoľko všetky jej činnosti sú
od jej vzniku (august 2017) realizované na 95% v mimopracovnom čase členov jej odborového orgánu,
na rozdiel od druhej odborovej organizácie, ktorej dvaja funkcionári sú uvoľnení na celý úväzok. Je

potrebné upriamiť pozornosť inšpekcie práce na to, že je viac než pochopiteľné, prečo zamestnávateľ
uprednostňuje zástupcov ZO ECHOZ, nakoľko ich servilnosť spôsobuje, že sú ochotní prehliadať aj
porušovania právnych predpisov, a v prípade žalôb zamestnancov voči zamestnávateľovi aj svedčiť v
prospech zamestnávateľa. Absurdnosť celého vzťahu je podčiarknutá tým, že predseda ZO ECHOZ má
dokonca v organizačnej štruktúre zamestnávateľa vytvorené pracovné miesto a jeho kancelária susedí

s kanceláriou personálneho odboru. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa ZO OZ MO AIOS NOE
obrátilo prostredníctvom svojho predsedu na zamestnávateľa listom zo dňa 09.09.2020 vo veci Žiadosti
o dlhodobé uvoľnenie zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne (ďalej ako „Žiadosť“). ZO OZ
MO AIOS NOE žiadalo o uvoľnenie len jedného odborového funkcionára – predsedu ZO OZ MO AIOS
NOE a predložila zamestnávateľovi návrh Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie

v odborovom orgáne. Zamestnávateľ na Žiadosť ZO OZ MO AIOS NOE nijakým spôsobom nereagoval
a preto sa ZO OZ MO AIOS NOE opätovne obrátilo na zamestnávateľa s Výzvou na rešpektovanie
záväzkov plynúcich z platnej Podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2020 – 2022 zo dňa 29.10.2020
(ďalej ako „Výzva“). Na Výzvu už zamestnávateľ zareagoval listom zo dňa 12.11.2020, v ktorom uviedol,
že žiadosť je zmätočná, nakoľko nedošlo medzi ZO ECHOZ a ZO OZ AIOS MO NOE ku dohode o

rozdelení voľna, v zmysle § 240 ods. 3 Zákonníka práce, a prečo teda ZO OZ AIOS MO NOE žiada
o dlhodobé uvoľnenie odborového funkcionára. Na uvedené ZO OZ AIOS MO NOE zareagovala
listom zo dňa 30.11.2020, v ktorom uviedla, že konanie zamestnávateľa považuje za porušovanie
záväzkov, konkrétne § 7 ods. 4 Kolektívnej zmluvy na roky 2020-2022, a nakoľko nejde o typ záväzku,ktorý má individuálny charakter, obrátila sa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou
o určenie sprostredkovateľa v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Sprostredkovateľka
určená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny – J. K. L. M., E. - vydala dňa 18.02.2021

Záznam návrhu riešenia kolektívneho sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy uzavretej na
roky 2020 – 2022 medzi ZO ECHOZ a zamestnávateľom. Zamestnávateľ ani ZO ECHOZ neposkytlo
sprostredkovateľke súčinnosť, aj napriek jej opakovaným výzvam. Sprostredkovateľka zhodnotila, že
pokiaľ si zamestnávateľ plní svoj záväzok len voči jednému zástupcovi zamestnancov, jeho konanie je
považované za porušenie záväzku z kolektívnej zmluvy a navrhla, aby zamestnávateľ dlhodobo uvoľnil

v zmysle § 136 ods. 1 a 3 Zákonníka práce zamestnanca p. B. C. na výkon funkcie v odborovom orgáne
a odborovú činnosť v odborovej organizácii ZO OZ AIOS MO NOE s náhradou mzdy v rozsahu plného
fondu pracovného času, a to najneskôr od 01.03.2021. Zamestnávateľ nevyhovel žiadosti ZO OZ AIOS
MO NOE, ani návrhu riešenia sprostredkovateľky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a
neuvoľnil zamestnanca B. C. na výkon funkcie v odborovom orgáne a odborovú činnosť v odborovej
organizácii ZO OZ AIOS MO NOE s náhradou mzdy v rozsahu plného fondu pracovného času do

podaniatohtopodnetu. Zamestnávateľzastávazáver,ženebolisplnenézákonnépodmienkynavydanie
Záznamu a Návrhu riešenia sprostredkovateľky a predstiera, že nemá vedomosť o existencii sporu
o plnenie záväzku a v rovnakom duchu vypisuje listy a sťažnosti aj servilný predseda ZO ECHOZ,
ktorý tiež vyhodnotil, že nejde o spor o plnenie záväzku plynúceho z kolektívnej zmluvy, keďže on
a ďalší člen jeho výboru sú uvoľnení a teda záväzok si zamestnávateľ splnil. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne len
pre funkcionárov (predseda a tajomník) jednej odborovej organizácie (v tomto prípade pre predsedu a
tajomníka ZO ECHOZ) je diskrimináciou druhej odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa.
Ak si zamestnávateľ plní svoj záväzok len voči jednému zástupcovi zamestnancov, jeho konanie
je porušením záväzku z kolektívnej zmluvy.“ Národný inšpektorát práce adresoval navrhovateľovi

žiadosť o doplnenie podania zo dňa 29.03.2021, č. BEZ/2021/2940 vo vzťahu k vyššie uvedenému
podnetu a v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o písomné určenie Inšpektorátu práce Banská
Bystrica, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Národný
inšpektorát práce žiadal navrhovateľa o doplnenie podania (predmetného podnetu zo dňa 16.03.2021)
a o oznámenie pracoviska zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu v odborovom orgáne navrhovateľa,

ktorého sa podanie týka. Navrhovateľ adresoval Národnému inšpektorátu práce v zmysle jeho žiadosti
doplnenie podnetu na prešetrenie porušovania pracovnoprávnych predpisov zo dňa 12.04.2021, v ktorej
navrhovateľuviedol,žemásídlovK.L.,zamestnávateľmásídlovN.,miestomvýkonupráceodborového
funkcionára – p. B. C., ktorý má byť uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne v zmysle záväzku z
kolektívnej zmluvy, je región Servisného strediska O. (Banskobystrický kraj), v prílohe zaslal navrhovateľ

aj pracovnú zmluvu p. C. spolu s oznámením zo dňa 10.12.2013 o prechode práv a povinností
z pracovnoprávnych vzťahov k novému zamestnávateľovi (z SSE – Metrológia, s. r. o. na nového
zamestnávateľa: Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a. s.). Inšpektorátu práce Banská Bystrica,
oddelenie pracovnoprávnych vzťahov adresoval navrhovateľovi list, v ktorom Inšpektorát práce Banská
Bystrica (ďalej aj ako len „inšpektorát práce“ alebo „IP BB“) uviedol, že mu dňa 29.04.2021 bol doručený

podnet navrhovateľa zo dňa 26.03.2021 (naša pozn.: ide o podnet zo dňa 16.03.2021 uvádzaný vyššie v
texte tohto návrhu). Predmetom podnetu bolo porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy
uzatvorenej na roky 2020 až 2022 žalovaným ako zamestnávateľom a to vo veci: 1) poskytovania
pracovného voľna na činnosť ZO NOE a ZO ECHOZ, ktoré u žalovaného ako zamestnávateľa pluralitne
pôsobia, podľa § 240 ods. 3 ZP (krátkodobé pracovné voľno členom odborového orgánu poskytované

zamestnávateľom na činnosť zástupcov zamestnancov – ZO NOE a ZO ECHOZ) a 2) diskriminácie
ZO NOE z dôvodu neposkytovania dlhodobého pracovného voľna žalovaným ako zamestnávateľom
určeného na výkon funkcie v ZO NOE podľa § 136 ods. 3 ZP tak, ako zamestnávateľ poskytuje členom
ZO ECHOZ – druhej ZO, ktorá u neho pluralitne pôsobí (predseda ZO NOE nie je zamestnávateľom
dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne ZO NOE v rozsahu jeho týždenného

pracovného času s poskytnutím náhrady mzdy podľa § 136 ods. 3 ZP v nadväznosti na § 7 bod 4
platnej kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2020 – 2022 tak, ako predseda ZO ECHOZ a aj tajomník
ZO ECHOZ – teda funkcionári druhej ZO, ktorých zamestnávateľ dlhodobo uvoľnil na výkon funkcie
a odborovú činnosť v ZO na plný fond pracovného času s náhradou mzdy). Na základe podnetu
navrhovateľa bola u žalovaného vykonaná inšpekcia práce, ktorá bola ukončená protokolom. Pri výkone

inšpekcie boli použité doklady a informácie poskytnuté zamestnávateľom, ako aj doklady a informácie
poskytnuté navrhovateľom a aj informácie poskytnuté predsedom ZO ECHOZ. Pri výkone inšpekcie
práce bolo zistené, že podnet navrhovateľa v bode 1) je neopodstatnený (viď bližšie zdôvodnenie v
priloženom oznámení) a v bode 2) opodstatnený. K uvedenému bodu 2) inšpektorát práce uvádza: „v§ 7 bode 4 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2020 – 2022 uzatvorenej medzi zamestnávateľom –
SSD, a.s., Žilina a zástupcami zamestnancov – ZO ECHOZ, Žilina (príslušným odborovým orgánom) sa
zamestnávateľ a uvedení zástupcovia zamestnancov dohodli, že: „Zamestnávateľ poskytne na výkon

funkcieaodborovúčinnosťvodborovomorgáneZOECHOZpracovnévoľnosnáhradoumzdypredvoch
zamestnancov, predsedu ZO ECHOZ a tajomníka ZO ECHOZ, v rozsahu plného fondu pracovného
času“, a teda v zmysle podmienok dohodnutých so zástupcami zamestnancov – ZO ECHOZ, v PKZ si
mal zamestnávateľ plniť podmienky, ktoré mu z § 7 bodu 4 PKZ vyplývali, a to tak voči ZO ECHOZ,
Žilina, ako aj voči druhej odborovej organizácii ZO NOE Rimavská Sobota. Pri výkone inšpekcie práce

z predložených dokladov, ako aj z informácií poskytnutých poverenými zamestnancami a predsedami
ZO ECHOZ Žilina a ZO NOE Rimavská Sobota bolo zistené, že dvaja zamestnanci ZO ECHOZ boli
v kontrolovanom období preukázateľne zamestnávateľom dlhodobo uvoľnení aj na odborovú činnosť
(a podľa podmienok dohodnutých v PKZ na roky 2020 až 2022 aj na výkon funkcie, čo zamestnávateľ
písomne potvrdil v sprievodnom liste zo dňa 24.05.2021, čo však následne negoval vo vyjadrení k
protokolu zo dňa 04.08.2021) v odborovom orgáne ZO ECHOZ a v kontrolovanom období sa teda

nejednalo o poskytnutie krátkodobého pracovného voľna poskytovaného funkcionárom ZO ECHOZ
na nevyhnutne potrebný čas podľa § 240 ods. 3 ZP, ale o dlhodobé uvoľnenie 2 zamestnancov –
predsedu a tajomníka ZO ECHOZ na výkon činnosti v ZO ECHOZ. Výkonom verejnej funkcie je na
základe ustanovenia § 137 ods. 2 Zákonníka práce (ZP) plnenie povinností zamestnanca vyplývajúcich z
jeho funkcie zamestnanca (v prípade navrhovateľa predsedu ZO) vymedzenej funkčným obdobím resp.

časovým obdobím, pričom verejná funkcia je obsadzovaná na základe voľby (priamej alebo nepriamej),
alebo vymenovaním podľa osobitného predpisu. Výkon činností funkcionárov OZ ECHOZ (t. j. predsedu
ZO ECHOZ a tajomníka ZO ECHOZ) sa v kontrolovanom období neuskutočňoval popri plnení ich
pracovných povinností a ich pracovný pomer „spočíval“, pričom bol zamestnanec zamestnávateľom
dlhodobo uvoľnený „na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ“ a v zmysle

podmienok dohodnutých v PKZ mu v kontrolovanom období patrilo pracovné voľno s náhradou mzdy
v rozsahu plného fondu pracovného času. V kontrolovanom období sa teda nejednalo o poskytnutie
krátkodobého pracovného voľna na odborovú činnosť a na výkon funkcie funkcionárom ZO ECHOZ
na nevyhnutne potrebný čas (teda o dočasné prerušenie plnenia pracovných úloh zamestnanca voči
zamestnávateľovi z dôvodu výkonu odborovej činnosti a výkonu funkcie), ale o dlhodobé uvoľnenie

predsedu a tajomníka ZO ECHOZ na výkon funkcie odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ.
V prípade ZO NOE zamestnávateľ zamestnancom – funkcionárom ZO NOE, poskytoval voľno v práci
na nevyhnutne potrebný čas (rozsah pracovného voľna ZP limituje v § 137 ods. 3 ZP). V prípade ZO
ECHOZ zamestnávateľ zamestnancom – funkcionárom ZO ECHOZ (predsedovi a tajomníkovi) poskytol
dlhodobé pracovné voľno na odborovú činnosť a výkon funkcie ZO ECHOZ, zamestnanci nevykonávali

pre zamestnávateľa prácu dohodnutú v pracovnej zmluve a boli na plný úväzok (teda dlhodobo) uvoľnení
na výkon verejnej funkcie. Dlhodobé uvoľnenie funkcionárov ZO ECHOZ bolo dohodnuté priamo v PKZ
na roky 2020 – 2022 v § 7 bode 4 (vr. podmienok poskytovania náhrady mzdy za obdobie dlhodobého
uvoľnenia zamestnanca). Z dokladov a informácií poskytnutých kontrolovaným subjektom k výkonu
inšpekcie práce bolo zistené, že zamestnávateľ druhej ZO – ZO NOE, neposkytol dlhodobé pracovné

voľno na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgánu ZO NOE s náhradou mzdy ani jednému
zamestnancovi tejto ZO (predsedovi, resp. tajomníkovi) v súlade s ust. § 7 bodu 4 PKZ na roky 2020
– 2022 v rozsahu, ako poskytoval funkcionárom druhej ZO – ZO ECHOZ. Funkcionári ZO NOE mali
v kontrolovanom období poskytované na výkon funkcie a odborovú činnosť len krátkodobé pracovné
voľno na činnosť zástupcov zamestnancov. Výkon funkcie zamestnancov – funkcionárov ZO NOE,

sa uskutočňoval popri plnení ich pracovných povinností zamestnancov vyplývajúcich z uzatvoreného
pracovného pomeru a funkcionári ZO NOE boli krátkodobo uvoľňovaní na výkon verejnej funkcie
predsedu ZO (resp. tajomníka ZO) alebo na odborovú činnosť, výkon verejnej funkcie predsedu ZO a
na účasti na vzdelávaní (podľa ust. § 240 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ZP) a len na nevyhnutne potrebný
čas. Funkcionári ZO NOE vykonávali výkon verejnej funkcie v kontrolovanom období podľa § 136

ods. 1 ZP. Podľa § 136 ods. 3 ZP: „Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie
v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej
zmluve...“ V zmysle § 136 ods. 3 ZP zamestnanec (zamestnanci), ktorý je dlhodobo uvoľnený na
výkon verejnej funkcie (teda na výkon funkcie v odborovej organizácii, ktorá pôsobí u zamestnávateľa
v zmysle § 230 ods. 1 ZP) nevykonáva počas dlhodobého uvoľnenia pre zamestnávateľa prácu podľa

podmienok dohodnutých v PZ, ale má poskytnuté pracovné voľno (v rozsahu plného fondu pracovného
času) na celý rozsah činností odborového orgánu, čo je typickým znakom výkonu verejnej funkcie. V
zmysle podmienok dohodnutých v § 7 bode 4 PKZ na roky 2020 – 2022 boli zamestnanci ZO ECHOZ
dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie a odborovú činnosť s nárokom na náhradu mzdy v rozsahu plnéhofondu pracovného času. V PKZ na roky 2020 – 2022 je v § 7 bode 4 dohodnuté nadštandardné
plnenie vo veci dlhodobého uvoľnenia 2 funkcionárov ZO ECHOZ na výkon odborovej činnosti a výkon
verejnej funkcie. Záväzková časť PKZ zaväzuje zamestnávateľa, aby si plnil záväzky dohodnuté v

PKZ aj voči ostatným odborovým organizáciám, ktoré u neho pôsobia, a to teda aj voči ZO NOE. V
kontrolovanom období si zamestnávateľ plnil záväzok dohodnutý v § 7 bode 4 PKZ na roky 2020 – 2022
len voči jednej ZO – ZO ECHOZ, ktorej funkcionári boli dlhodobo uvoľnení na výkon verejnej funkcie a
odborovú činnosť (nevykonávali prácu pre zamestnávateľa v rámci uzatvorenej PZ). Podľa zistení IP BB
svojím konaním zamestnávateľ porušil zásadu rovnakého zaobchádzania s odborovými organizáciami,

ktoré u neho pluralitne pôsobia. Zamestnávateľ je povinný plniť si povinnosti voči všetkým formám
zastúpeniazamestnancovnapracoviskutak,abydodržalzásadurovnakéhozaobchádzaniasovšetkými
u neho pôsobiacimi zástupcami zamestnancov – teda ZO, dodržal zákaz obmedzovania ich činnosti
resp. princíp nediskriminácie z dôvodu odborovej príslušnosti. Vo veci sporu o rozdelení pracovného
voľna medzi ZO pôsobiace u zamestnávateľa (§240 ods. 3 ZP) inšpektorát práce navrhovateľovi
odporučil, aby sa vo veci vyriešenia sporu obrátil v súlade s ust. § 240 ods. 3 ZP na rozhodcu. Vo veci

porušovania zásady rovnakého zaobchádzania s odborovými organizáciami, ktoré u zamestnávateľa
(t. j. žalovaného) pôsobia, inšpektorát práce navrhovateľovi odporučil, aby spor riešil súdnou cestou. V
závere oznámenia inšpektorát práce žalovanému nariadil zistený nedostatok odstrániť. V prípade, že
žalovaný nedostatok neodstráni (resp. žalovaný podá na súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti
protokol), inšpektorát práce navrhovateľovi odporučil, aby sa obrátil na súd, nakoľko inšpektorát práce

je orgánom verejného dozoru nad dodržiavaním povinností žalovaného ako zamestnávateľa ale nie
je rozhodcom, ktorým je jedine súd. C/ Navrhovateľ adresoval žalovanému, konkrétne pánovi G. A. –
riaditeľovi sekcie Ľudské zdroje list s názvom: Poskytnutie podkladov k výkonu kontroly podľa § 239
Zákonníka práce zo dňa 06.02.2024, ktorý ako dôkaz predkladáme k tomuto návrhu a v ktorom mu
navrhovateľ oznámil, že na základe podozrenia z porušovania zásady rovnakého zaobchádzania voči

zástupcom zamestnancov – odborovým organizáciám pôsobiacim na pôde spoločnosti Stredoslovenská
distribučná, a.s. (t. j. žalovaného) ide vykonať kontrolu v zmysle § 239 Zákonníka práce zameranú na
dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov v kontexte aktuálne platnej kolektívnej
zmluvy. Navrhovateľ žalovaného požiadal o predloženie nasledovných podkladov ku výkonu kontroly:
- popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista

zamestnaneckých vzťahov“
- popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „referent
zamestnaneckých vzťahov“.
Navrhovateľ súčasne požiadal žalovaného o poskytnutie informácie na aké dlhé obdobie bola
uzatvorená so ZO ECHOZ a žalovaným v zmysle § 7 ods. 17 platnej kolektívnej zmluvy osobitná

dohoda o podmienkach a spôsobe realizácie sociálneho partnerstva. V predmetnom liste navrhovateľ
upozornil žalovaného na skutočnosť, že v zmysle § 239 písm. b) Zákonníka práce, majú zástupcovia
zamestnancov pri výkone kontroly právo vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a
podklady a požiadal žalovaného o poskytnutie týchto informácií do 20.02.2024. Žalovaný reagoval na
vyššie uvádzaný list navrhovateľa „Poskytnutie podkladov k výkonu kontroly podľa § 239 Zákonníka

práce zo dňa 06.02.2024“ písomnou odpoveďou zo dňa 16.02.2024, v ktorej navrhovateľovi uviedol,
že ním doručené oznámenie o vykonaní kontroly v zmysle § 239 Zákonníka práce vo vzťahu
k podozreniu z porušovania zásady rovnakého zaobchádzania voči zástupcom zamestnancov –
odborovým organizáciám pôsobiacim na jeho pôde považuje za nezákonné a nie v súlade s §
239 Zákonníka práce. Navrhovateľova definícia vykonania kontroly, ako aj ním požadované údaje

ohľadom zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista zamestnaneckých vzťahov“, a „referent
zamestnaneckých vzťahov“, smerujú ku kontrole podmienok pôsobenia a činnosti druhej odborovej
organizácie (ZO ECHOZ) pôsobiacej u žalovaného. Žalovaný v predmetnej odpovedi ďalej uvádza, že
oprávnenie v zmysle § 239 Zákonníka práce sa nevzťahuje na kontrolovanie podmienok pôsobenia
odborových organizácií u zamestnávateľa. Predmetné žalovaný pokladá za spor dvoch odborových

organizácií pôsobiacich u neho týkajúci sa uvoľňovania člena odborového orgánu na činnosť odborovej
organizácie. Žalovaný uvádza, že jeho postoj ako zamestnávateľa v tomto smere vychádza z platnej
legislatívy a žalovaný ako zamestnávateľ postupuje v súlade so Zákonníkom práce a PKZ (podniková
kolektívna zmluva). V zmysle vyššie uvedeného, informácie ohľadom zamestnanca na pracovnej pozícii
„špecialista zamestnaneckých vzťahov“ a „referent zamestnaneckých vzťahov“ žalovaný navrhovateľovi

neposkytol, nakoľko podľa žalovaného navrhovateľ nemá zákonný nárok na ich poskytnutie.
K bodu, v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie informácie, na aké dlhé obdobie bola uzatvorená
medzi ZO ECHOZ a žalovaným osobitná dohoda, žalovaný uviedol, že kolektívna zmluva svojím
charakterom predstavuje dvojstranný právny úkon medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom.Tieto subjekty predstavujú zmluvné strany kolektívnej zmluvy, pričom jej obsah je výsledkom konsenzu
uzatvárajúcich zmluvných strán a je záväzná pre dotknuté osoby. Podľa zákona o kolektívnom
vyjednávaní sú subjektmi oprávnenými kontrolovať záväzky z platne uzatvorených kolektívnych zmlúv

právezmluvnéstrany,ktorékolektívnuzmluvuuzatvorili. Žalovanývosvojejodpovedizodňa16.02.2024
ďalejuvádza,žesiniejevedomýtoho,žebyporušovalakékoľvekzáväzkyzkolektívnejzmluvy.Vzmysle
Zákonníka práce nie je predmetom výkonu kontroly zo strany odborovej organizácie kontrolovanie
podmienok pôsobenia odborových organizácií u zamestnávateľa. Vo vzťahu k navrhovateľom žiadaným
informáciám ohľadom ZO ECHOZ žalovaný navrhovateľovi oznámil, že nemá zákonný nárok na ich

poskytnutie, tieto vzťahy sú predmetom pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žalovaný
opätovne vyjadril svoj názor, že pri dopytovaní sa na osobitnú dohodu v zmysle § 7 ods. 17 platnej
kolektívnej zmluvy, ide o spor medzi navrhovateľom a ZO ECHOZ týkajúci sa uvoľňovania člena
odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie. Žalovaný v závere svojej odpovede uvádza
§ 10 zákona o kolektívnom vyjednávaní a že mechanizmy riešenia kolektívnych sporov sú priamo
upravené v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Ďalej žalovaný uvádza, že už dlhšie obdobie má pre

navrhovateľapripravenýnávrhosobitnejdohodyospolupráci,ktorúvšakmalpodľajehoslovnavrhovateľ
neakceptovať. Taktiež podľa slov žalovaného, mal žalovaný niekoľkokrát navrhovateľovi komunikovať,
že ako zamestnávateľ je pripravený akceptovať akúkoľvek dohodu s druhou odborovou organizáciou
o rozdelení pracovného voľna. Žalovaný má za to, že postupuje legitímne v zmysle platnej právnej
úpravy a nijakej diskriminácie sa vo vzťahu ku zamestnancom ZO Moderné odbory nedopúšťa. Ako

aj z vyššie uvedeného vyplýva, u žalovaného už dlhodobo a do dnešného dňa pôsobia dve odborové
organizácie a to navrhovateľ a ZO ECHOZ. Žalovaný uzatvoril so ZO ECHOZ Kolektívnu zmluvu na
roky 2020 – 2022, účinnú do 31.12.2022 (ďalej v texte označovaná aj ako len „kolektívna zmluva“),
pričom ju uzatvoril napriek tomu, že do jej podpisu predložil návrh kolektívnej zmluvy aj navrhovateľ. V
zmysle § 7 ods. 4 predmetnej kolektívnej zmluvy: „Zamestnávateľ poskytne na výkon funkcie a odborovú

činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ pracovné voľno s náhradou mzdy pre dvoch zamestnancov,
predsedu ZO ECHOZ a tajomníka ZO ECHOZ, v rozsahu plného fondu pracovného času“. Žalovaný s
odkazom na predmetné ustanovenie kolektívnej zmluvy poskytol dvom svojím zamestnancom pracovné
voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie predsedu a tajomníka a to len pre funkcionárov odborovej
organizácie ZO ECHOZ a ktorí boli uvoľnení podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce s tým, že im žalovaný

ako zamestnávateľ poskytol pracovné voľno s náhradou mzdy. Funkcionárom navrhovateľa žalovaný
ako zamestnávateľ pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie neposkytol. Podotýkame, že
zamestnanci žalovaného vykonávajúci funkciu predsedu a tajomníka ZO ECHOZ neboli uvoľnení na
základe § 240 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko medzi navrhovateľom a ZO ECHOZ neprebehla žiadna
dohoda o rozdelení pracovného voľna a takúto dohodu žalovanému ako zamestnávateľovi nikdy ani

neoznámili. Ak by sa aj pri uvoľnení zamestnancov s náhradou mzdy postupovala v zmysle § 240 ods. 3
Zákonníka práce, nie je známe, z akého dôvodu bolo potom dvom funkcionárom ZO ECHOZ poskytnuté
pracovné voľno s náhradou mzdy a navrhovateľovi ako druhej odborovej organizácie pôsobiacej
u žalovaného žiadne pracovné voľno poskytnuté nebolo a to ani podľa jedného zo spomínaných
ustanovení. Zdôrazňujeme, že záväzok vyplývajú z daného ustanovenia kolektívnej zmluvy (§ 7 ods. 4)

nie je podmienený žiadnou dohodou medzi odborovými organizáciami. Aj napriek tomu, že žalovaný
kolektívnuzmluvuuzatvorillensoZOECHOZ,mámezato,žezáväzkyzkolektívnejzmluvybolžalovaný
ako zamestnávateľ povinný plniť nie len k ZO ECHOZ, ale primerane aj k navrhovateľovi. Povinnosť
zamestnávateľa primerane plniť svoje záväzky aj k navrhovateľovi vyplýva predovšetkým zo zásady
rovnakého zaobchádzania a neznevýhodňovania zástupcov jednej odborovej organizácie na úkor druhej

odborovej organizácie. V prípade, ak si zamestnávateľ splní záväzok plynúci z kolektívnej zmluvy len
voči jednému zástupcovi zamestnancov, ignorujúc tak druhého, jeho konanie musí byť považované za
porušenie záväzku z kolektívnej zmluvy, nakoľko z neho nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.
Ak je v normatívnej časti kolektívnej zmluvy definovaný záväzok, jeho splnenie nie je naplnené jeho
poskytovaním len pre časť subjektov a nie pre všetky. V zmysle článku 37 ods. 1 Ústavy SR: „Každý

má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.“
V zmysle článku 37 ods. 2 Ústavy SR: „Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať
počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je
neprípustné.“ V zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b) Dohovoru o diskriminácii (Dohovor o diskrimina´cii
(zamestnani´ a povolani´) z roku 1958 uverejneny´ Ozna´meni´m Federa´lneho ministerstva zahranicˇny

´ch veci´ 465/1990 Zb.) vy´raz „diskrimina´cia“ zahr´nˇa: „b) akékoľvek iné rozlišovanie, vylučovanie
alebo dávanie prednosti, ktoré má za následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo
zaobchádzania v zamestnaní alebo povolaní, ktoré môže určiť zúčastnený členský štát po prerokovaní
reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ také organizácie existujú, a sinými príslušnými orgánmi.“ V zmysle čl. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o vykonávaní
zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98) z roku 1949 uverejnený Oznámením
Federálneho ministerstva zahraničných vecí 470/1990 Zb.: „Pracovníci budú požívať primeranú ochranu

proti všetkým prejavom diskriminácie smerujúcim k ohrozeniu odborovej slobody v ich zamestnaní.“
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „antidiskriminačný
zákon“): „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,

zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,
jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“
V zmysle § 2 ods. 9 antidiskriminačného zákona: „Diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie
zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. 1, ak ide o jej
členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene

alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba. V zmysle § 3 ods. 1 antidiskriminačného
zákona: „Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych
a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania
tovarov a služieb a vo vzdelávaní.“ V zmysle § 6 ods. 1 antidiskriminačného zákona: „V súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch

a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods.
1.“ V zmysle § 6 ods. 2 písm. d) antidiskriminačného zákona: „Zásada rovnakého zaobchádzania
podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä
v oblastiach: d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v
organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie

svojim členom poskytujú.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo
974/2012: „Soud přitom může přihlédnout rovněž k reálným potřebám konkrétní odborové organizace
při její činnosti u zaměstnavatele, k počtu jejích členů, ke skutečnému účelu, pro který byla založena,
formě a míře jejího působení u zaměstnavatele a její účasti v pracovněprávních vztazích, k její oblibě
u zaměstnanců, kteří nejsou odborově organizováni, k míře její odkázanosti na vytvoření podmínek ze

strany zaměstnavatele apod. Působí-li proto u zaměstnavatele více odborových organizací, může se –
vzhledem k výše zmíněným hlediskům – „přiměřenost“ vytvořených podmínek ve vztahu k jednotlivým
odborovým organizacím lišit, aniž by přitom rozdílný přístup zaměstnavatele bylo možno označit za
znevýhodňující (diskriminační) ......., při jehož aplikaci je třeba vycházet z okolností každého konkrétního
případu tak, aby zaměstnavatelem vytvořené podmínky byly „přiměřené“ a aby vyjadřovaly to, co v

konkrétním případě lze po zaměstnavateli spravedlivě požadovat. Jedním z hledisek, které může mít
vliv na úsudek soudu o přiměřenosti rozsahu povinnosti zaměstnavatele uvedené v ustanovení § 277
zák. práce, je nepochybně to, zda a v jaké míře (příp. formě) dotčená odborová organizace působí u
zaměstnavatele a plní účel, pro který byla založena.“ Navrhovateľ požadoval od žalovaného poskytnutie
pracovného voľna s náhradou mzdy, konkrétne dlhodobé uvoľnenie zamestnanca na výkon funkcie v

odborovom orgáne a to len pre jedného zamestnanca a to predsedu výboru, pána A. B. C.. V prípade
počtu členov navrhovateľa v porovnaní s počtom členov ZO ECHOZ nejde v prípade navrhovateľa o
zanedbateľný počet členov v porovnaní so ZO ECHOZ. Primeranosť požiadavky v zmysle citovanej
judikatúry navrhovateľ odvodzoval od toho, že požaduje poskytovanie pracovného voľna s náhradou
mzdy len pre jedného zamestnanca –predseda výboru. Navrhovateľ sa nedomáhal plnenia tohto

záväzku v plnej jeho dikcii, ale primeranosť, v kontexte judikátu NS ČR opieral o počet členov, čo nie
je pri celkovom počte zamestnancov nezanedbateľný počet. Navrhovateľ týmto poukazuje na záujem
zamestnancov o členstvo v tejto odborovej organizácii, odborová organizácia háji záujmy zamestnancov
(zastupuje ich v súdnych sporoch a iných konaniach), poukazuje na porušovanie právnych predpisov
zo strany zamestnávateľa, čo v konečnom dôsledku len poukazuje, že odborová organizácia nepôsobí

u zamestnávateľa účelovo, ale v súlade s príslušnými právnymi predpismi a participuje na sociálnom
dialógu v medziach kompetencií jej zverených. Navrhovateľ bol a stále je odkázaný na vytvorenie
podmienok pre svoju činnosť vo forme uvoľnenia jedného jeho funkcionára, konkrétne predsedu výboru
pána A. B. C., nakoľko všetky jeho činnosti sú od jeho vzniku (august 2017) realizované na 95% v
mimopracovnomčasečlenovjehoodborovéhoorgánu,narozdieloddruhejodborovejorganizácie,ktorej

dvaja funkcionári sú do dňa podania tohto návrhu uvoľnení na celý úväzok. Navrhovateľ je zároveň
tohto názoru, že žalovaný uprednostňuje zástupcov ZO ECHOZ a to z dôvodu ich servilnosti, sú ochotní
prehliadať aj porušovania právnych predpisov a v prípade žalôb zamestnancov voči žalovaného ako
zamestnávateľovi aj svedčiť v prospech zamestnávateľa. Zároveň tu zdôrazňujeme, že predseda ZOECHOZ má dokonca v organizačnej štruktúre žalovaného ako zamestnávateľa vytvorené pracovné
miesto a jeho kancelária je na 4. poschodí, kde má kanceláriu aj riaditeľ divízie (divízia Financie a interné
služby) u žalovaného, k čomu ako dôkaz predkladáme aj fotografiu s poschodiami (rozmiestnenie) v

budove u žalovaného, kde na 4. poschodí sa nachádza: Stredoslovenská distribučná, a. s., divízia
Financie a interné služby, riaditeľ divízie ako aj ZO ECHOZ. Z uvedeného je zrejmý neštandardný prístup
žalovanéhokpredsedoviZOECHOZ.Predsedažalobcusamozrejmetakýtoprístupnemázabezpečený.
Navrhovateľ sa aj obrátil na žalovaného so Žiadosťou o dlhodobé uvoľnenie zamestnanca na výkon
funkcie v odborovom orgáne zo dňa 09.09.2020, ktorou žiadal o uvoľnenie len jedného odborového

funkcionára – a to svojho predsedu/predsedu výboru pána A. B. C. a predložil žalovanému návrh
Dohody o dlhodobom uvoľnení zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne. Žalovaný na
predmetnú žiadosť navrhovateľa nijakým spôsobom nereagoval a preto sa navrhovateľ opätovne obrátil
na žalovaného s Výzvou na rešpektovanie záväzkov plynúcich z platnej Podnikovej kolektívnej zmluvy
na roky 2020 – 2022 zo dňa 29.10.2020. Na predmetnú výzvu navrhovateľa už žalovaný zareagoval
listom zo dňa 12.11.2020, v ktorom uviedol, že žiadosť je zmätočná, nakoľko nedošlo medzi ZO ECHOZ

a navrhovateľom ku dohode o rozdelení voľna, v zmysle § 240 ods. 3 Zákonníka práce, a prečo teda
navrhovateľ žiada o dlhodobé uvoľnenie odborového funkcionára. Na uvedené navrhovateľ zareagoval
listom zo dňa 30.11.2020, v ktorom uviedol, že konanie žalovaného ako zamestnávateľa považuje za
porušovaniezáväzkov,konkrétne§7ods.4Kolektívnejzmluvynaroky2020-2022,anakoľkonejdeotyp
záväzku, ktorý má individuálny charakter, obrátil sa na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR so

žiadosťou o určenie sprostredkovateľa v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR bola určená sprostredkovateľka pani J. K. L. M., E., ktorá vydala
dňa 18.02.2021 Záznam návrhu riešenia kolektívneho sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy
uzavretej na roky 2020 – 2022 medzi ZO ECHOZ a žalovaný, pričom žalovaný a ani ZO ECHOZ
neposkytlo sprostredkovateľke súčinnosť, aj napriek jej opakovaným výzvam. Sprostredkovateľka

zhodnotila, že pokiaľ si zamestnávateľ (t. j. žalovaný) plní svoj záväzok len voči jednému zástupcovi
zamestnancov, jeho konanie je považované za porušenie záväzku z kolektívnej zmluvy a navrhla, aby
zamestnávateľ (t. j. žalovaný) dlhodobo uvoľnil v zmysle § 136 ods. 1 a 3 Zákonníka práce zamestnanca
pána A. B. C. na výkon funkcie v odborovom orgáne a odborovú činnosť v odborovej organizácii ZO
OZ AIOS MO NOE, t. j. u navrhovateľa s náhradou mzdy v rozsahu plného fondu pracovného času, a

to najneskôr od 01.03.2021. Žalovaný žiadosti navrhovateľa a ani návrhu riešenia sprostredkovateľky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nevyhovel a neuvoľnil zamestnanca pána A. B. C. na
výkon funkcie v odborovom orgáne a odborovú činnosť v odborovej organizácii ZO OZ AIOS MO NOE,
t. j. u navrhovateľa s náhradou mzdy v rozsahu plného fondu pracovného času do podania podnetu
zo dňa 16.03.2021, no zároveň tento stav pretrváva do dnešného dňa. Ako vyplýva aj zo záverov

inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná u žalovaného (predkladané oznámenie IP BB o výsledku šetrenia
podnetu navrhovateľa zo dňa 12.08.2021), si mal žalovaný v zmysle podmienok dohodnutých so ZO
ECHOZ v podnikovej kolektívnej zmluve plniť podmienky, ktoré mu z § 7 ods. 4 podnikovej kolektívnej
zmluvy vyplývali, a to tak voči ZO ECHOZ ako aj voči navrhovateľovi. Pri výkone inšpekcie práce z
predložených dokladov, ako aj z informácií poskytnutých poverenými zamestnancami a predsedami

ZO ECHOZ a navrhovateľa bolo zistené, že dvaja zamestnanci ZO ECHOZ boli v kontrolovanom
období preukázateľne zamestnávateľom dlhodobo uvoľnení aj na odborovú činnosť (a podľa podmienok
dohodnutých v podnikovej kolektívnej zmluve na roky 2020 až 2022 aj na výkon funkcie) v odborovom
orgáneZOECHOZavkontrolovanomobdobísatedanejednalooposkytnutiekrátkodobéhopracovného
voľna poskytovaného funkcionárom ZO ECHOZ na nevyhnutne potrebný čas podľa § 240 ods. 3 ZP,

ale o dlhodobé uvoľnenie 2 zamestnancov – predsedu a tajomníka ZO ECHOZ na výkon činnosti v ZO
ECHOZ. IP BB ďalej uviedol, že výkon činností funkcionárov ZO ECHOZ (t. j. predsedu ZO ECHOZ
a tajomníka ZO ECHOZ) sa v kontrolovanom období neuskutočňoval popri plnení ich pracovných
povinností a ich pracovný pomer „spočíval“, pričom bol zamestnanec žalovaným dlhodobo uvoľnený „na
výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ“ a v zmysle podmienok dohodnutých

v podnikovej kolektívnej zmluve mu v kontrolovanom období patrilo pracovné voľno s náhradou mzdy
v rozsahu plného fondu pracovného času. V kontrolovanom období šlo o poskytnutie krátkodobého
pracovného voľna na odborovú činnosť a na výkon funkcie funkcionárom ZO ECHOZ na nevyhnutne
potrebný čas (teda o dočasné prerušenie plnenia pracovných úloh zamestnanca voči žalovanému ako
zamestnávateľovi z dôvodu výkonu odborovej činnosti a výkonu funkcie), ale o dlhodobé uvoľnenie

predsedu a tajomníka ZO ECHOZ na výkon funkcie odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ.
V prípade navrhovateľa žalovaný zamestnancom – funkcionárom navrhovateľa, poskytoval voľno v
práci na nevyhnutne potrebný čas (rozsah pracovného voľna limituje § 137 ods. 3 Zákonníka práce). V
prípade ZO ECHOZ žalovaný zamestnancom – funkcionárom ZO ECHOZ (predsedovi a tajomníkovi)poskytol dlhodobé pracovné voľno na odborovú činnosť a výkon funkcie ZO ECHOZ, títo zamestnanci
nevykonávali pre žalovaného prácu dohodnutú v pracovnej zmluve a boli na plný úväzok (teda dlhodobo)
uvoľnení na výkon verejnej funkcie. Dlhodobé uvoľnenie funkcionárov ZO ECHOZ bolo dohodnuté

priamo v podnikovej kolektívnej zmluve na roky 2020 – 2022 v § 7 ods. 4. Ako v závere vykonanej
inšpekcie práce uviedol aj IP BB, žalovaný ako zamestnávateľ navrhovateľovi ako druhej odborovej
organizácii u neho pôsobiacej neposkytol dlhodobé pracovné voľno na výkon funkcie a odborovú
činnosť v odborovom orgáne navrhovateľa s náhradou mzdy ani jednému zamestnancovi navrhovateľa
(predsedovi, resp. tajomníkovi) v súlade s ust. § 7 ods. 4 podnikovej kolektívnej zmluve na roky

2020 – 2022 v rozsahu, ako poskytoval funkcionárom ZO ECHOZ. Funkcionári navrhovateľa mali v
kontrolovanom období poskytované na výkon funkcie a odborovú činnosť len krátkodobé pracovné
voľno na činnosť zástupcov zamestnancov. Výkon funkcie zamestnancov – funkcionárov navrhovateľa,
sa uskutočňoval popri plnení ich pracovných povinností zamestnancov vyplývajúcich z uzatvoreného
pracovného pomeru a funkcionári navrhovateľa boli krátkodobo uvoľňovaní na výkon verejnej funkcie
predsedu navrhovateľa (resp. tajomníka navrhovateľa) alebo na odborovú činnosť, výkon verejnej

funkcie predsedu navrhovateľa a na účasti na vzdelávaní (podľa ust. § 240 ods. 1, ods. 2 a ods. 3
Zákonníka práce) a len na nevyhnutne potrebný čas. Ako uviedol IP BB, funkcionári navrhovateľa
vykonávali výkon verejnej funkcie v kontrolovanom období podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce. V
zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec (zamestnanci), ktorý je dlhodobo uvoľnený na
výkon verejnej funkcie (teda na výkon funkcie v odborovej organizácii, ktorá pôsobí u zamestnávateľa

v zmysle § 230 ods. 1 Zákonníka práce) nevykonáva počas dlhodobého uvoľnenia pre zamestnávateľa
prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, ale má poskytnuté pracovné voľno (v rozsahu
plného fondu pracovného času) na celý rozsah činností odborového orgánu, čo je typickým znakom
výkonu verejnej funkcie. IP BB vo svojom oznámení zo dňa 12.08.2021 o výsledku šetrenia podnetu
navrhovateľa ďalej uvádza, že v zmysle podmienok dohodnutých v § 7 ods. 4 podnikovej kolektívnej

zmluvy na roky 2020 – 2022 boli zamestnanci ZO ECHOZ dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie a
odborovú činnosť s nárokom na náhradu mzdy v rozsahu plného fondu pracovného času. V podnikovej
kolektívnej zmluve na roky 2020 – 2022 je v § 7 ods. 4 dohodnuté nadštandardné plnenie vo veci
dlhodobého uvoľnenia 2 funkcionárov ZO ECHOZ na výkon odborovej činnosti a výkon verejnej funkcie.
Záväzková časť podnikovej kolektívnej zmluvy zaväzuje žalovaného, aby si plnil záväzky dohodnuté v

podnikovej kolektívnej zmluvy aj voči ostatným odborovým organizáciám, ktoré u neho pôsobia, a to teda
aj voči navrhovateľovi, pričom v kontrolovanom období si žalovaný plnil záväzok dohodnutý v § 7 ods.
4 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2020 – 2022 len ZO ECHOZ, ktorého funkcionári boli dlhodobo
uvoľnení na výkon verejnej funkcie a odborovú činnosť (nevykonávali prácu pre zamestnávateľa v
rámci uzatvorenej pracovnej zmluvy). Ako uviedol aj IP BB, aj navrhovateľ tu uvádza, že žalovaný ako

zamestnávateľ svojím konaním porušil zásadu rovnakého zaobchádzania s odborovými organizáciami,
ktoré u neho pluralitne pôsobia. Žalovaný ako zamestnávateľ je povinný plniť si povinnosti voči všetkým
formám zastúpenia zamestnancov na pracovisku tak, aby dodržal zásadu rovnakého zaobchádzania
so všetkými u neho pôsobiacimi zástupcami zamestnancov, v tomto prípade základnými organizáciami
(navrhovateľ a ZO ECHOZ), dodržal zákaz obmedzovania ich činnosti resp. princíp nediskriminácie z

dôvoduodborovejpríslušnosti.VzáveresvojhooznámeniaIPBBvoveciporušovaniazásadyrovnakého
zaobchádzania s odborovými organizáciami, ktoré u žalovaného pôsobia, navrhovateľovi odporučil,
aby spor riešil súdnou cestou. Tu si dovoľujeme ešte podotknúť, že u žalovaného prebehlo viacero
inšpekcií práce, voči výsledkom ktorých (protokolom) sa vždy žalovaný ohradil a to konkrétne sa obrátil
na súd podaním žaloby. Ustanovenie § 7 ods. 4 kolektívnej zmluvy vykazovalo znaky nerovnakého

zaobchádzania, resp. diskriminácie navrhovateľa v porovnaní so ZO ECHOZ. Akákoľvek kolektívna
zmluva musí byť svojím obsahom nielen v súlade s platnými právnymi predpismi, ale rovnako jej obsah
musíbyťvsúladesozásadourovnakéhozaobchádzaniaatonielenvjejobsahualeajprijejuplatňovaní.
Nikomu nesmú byť v súlade s uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania upierané jeho práva
priznané mu právnymi predpismi a to ani odborové organizácie. Ustanovenie § 7 ods. 4 kolektívnej

zmluvy v znení, v akom bolo žalovaným a ZO ECHOZ ako zmluvnými stranami dojednaní, bolo v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania, nakoľko zvýhodňovalo ZO ECHOZ oproti navrhovateľovi, ktorý
rovnako pôsobil a stále pôsobí u žalovaného a zastupuje záujmy zamestnancov žalovaného. Zo znenia
§ 7 ods. 4 kolektívnej zmluvy jasne vyplývalo, že žalovaný poskytoval pracovné voľno na výkon
funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne iba zástupcom ZO ECHOZ a to bez ohľadu na

skutočnosť, že u žalovaného pôsobil a do dnešného dňa pôsobí ako subjekt zástupcov zamestnancov
aj navrhovateľ. Samotné znenie § 7 ods. 4 kolektívnej zmluvy bolo diskriminačné a diskriminačne
dohodnuté, čo následne zakladalo pri jeho uplatňovaní diskriminačné konanie voči navrhovateľovi,
ktorý nebol formálne zmluvnou stranou kolektívnej zmluvy a preto nemohol participovať na vyjednávaníobsahových náležitostí záväzkovej časti kolektívnej zmluvy, t. j. nemohol ovplyvniť dojednanie § 7 ods. 4
kolektívnej zmluvy vo svoj neprospech, resp. dojednanie v znení, ktoré zvýhodňuje len jednu odborovú
organizáciu, t. j. ZO ECHOZ pôsobiacu u zamestnávateľa. Formálne síce bola kolektívna zmluva

podpísaná len žalovaným a ZO ECHOZ ako zmluvnými stranami, ale aj napriek tomu, že z formálneho
hľadiska nebol navrhovateľ zmluvou stranou kolektívnej zmluvy, tak z pohľadu teórie rozšírenej zmluvnej
strany pri kolektívnych zmluvách ako aj rozšíreného účastníctva pri plnení záväzkov z kolektívnej
zmluvy musí zamestnávateľ plniť záväzky dojednané v kolektívnej zmluve len s jednou odborovou
organizáciou voči všetkým odborovým organizáciám, ktoré u neho pôsobia a nemôže diskriminačným

znením ustanovení kolektívnej zmluvy ako aj jej následným plnením vylúčiť ktorúkoľvek odborovú
organizáciu, t. j. v tomto prípade navrhovateľa z plnenia záväzkov z tejto kolektívnej zmluvy. V zmysle
§ 231 ods. 1 Zákonníka práce: „Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu,
ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy
medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a
jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento

zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“ Nie je teda možné v
kolektívnej zmluve dojednať výhodnejšie podmienky výkonu odborovej činnosti len v prospech jedenej
odborovej organizácie – t. j. ZO ECHOZ. Aj v prípade, ak zamestnávateľ uzatvára kolektívnu zmluvu
napr. s najväčšou odborovou organizáciou u neho pôsobiacou, uvedené neznamená, že signujúca

odborová organizácia v tom prípade nezastupuje záujmy a oprávnené nároky aj ostatných odborových
organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa. V zmysle teórie rozšírených zmluvných strán pri kolektívnych
zmluvách sa za zmluvné strany de facto považujú aj tie odborové organizácie, ktoré neboli signujúcimi
zmluvnými stranami, avšak pôsobia u zamestnávateľa rovnako ako signujúce odborové organizácie.
Kolektívnu zmluvu uzatvorenú na roky 2020-2022 medzi žalovaným a ZO ECHOZ a jej diskriminačné

ustanovenie, vyššie popísaný stav (tak právny ako aj skutkový) a samotné diskriminačné správanie sa
žalovaného voči navrhovateľovi pretrváva do dnešného dňa. Do dnešného dňa sú dvaja členovia, resp.
funkcionári ZO ECHOZ a to konkrétne predseda a tajomník dlhodobo uvoľnení na výkon odborovej
činnosti s náhradou mzdy. U navrhovateľa nie je dlhodobo uvoľnený žiaden jeho člen, resp. funkcionár
na výkon odborovej činnosti, pričom navrhovateľa žiadal a žiada o dlhodobé uvoľnenie, resp. dlhodobé

poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom
u žalovaného len pre predsedu výboru pána A. B. C. a to s odkazom na § 136 ods. 3 Zákonníka
práce. Navrhovateľ má zároveň vedomosť o tom, že žalovaný opäť uzatvoril so ZO ECHOZ novú/
aktuálnu kolektívnu zmluvu. Medzi navrhovateľom a žalovaným nie je uzatvorená žiadna osobitná
dohoda, konkrétne navrhovateľ síce predložil žalovanému návrh dohody o poskytovaní pracovného

voľna s náhradou mzdy v zmysle § 240 ods. 3 Zákonníka práce uzatváranej medzi navrhovateľom a
žalovaným, no tento žalovaný neakceptoval. Žalovaný predložil navrhovateľovi svoj návrh dohody o
spolupráci uzatváranej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a navrhovateľom, ktorú navrhovateľ
spripomienkoval a žalovaný tieto pripomienky navrhovateľa neakceptoval, t. j. medzi navrhovateľom a
žalovaným nie je uzatvorená žiadna osobitná dohoda v zmysle § 240 Zákonníka práce. Ďalej uvádzame,

že navrhovateľ predložil ZO ECHOZ aj návrh dohody odborových organizácií pôsobiacich na pôde
žalovaného ako zamestnávateľa o rozdelení pracovného voľna s náhradou mzdy v zmysle § 240 ods.
3 Zákonníka uzatváranej medzi ZO ECHOZ a navrhovateľom, predmetný návrh je datovaný na deň
28.04.2023, pričom ZO ECHOZ na daný návrh navrhovateľa ani nereagoval, t. j. ani medzi týmito dvoma
odborovými organizáciami nie je uzatvorená žiadna dohoda v zmysle § 240 ods. 3 Zákonníka práce.

Zároveň tu uvádzame, že navrhovateľ ešte v septembri 2020 adresoval ZO ECHOZ, jeho predsedovi,
p. D. E., žiadosť o stanovisko k návrhu na prerozdelenie pracovného voľna s náhradou mzdy podľa §
240 ods. 3 Zákonníka práce u zamestnávateľa Stredoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 30.09.2020, s
tým, že žalobca požadoval poskytovanie pracovného voľna v rozsahu 200 hodín v kalendárnom mesiaci.
Zvyšné hodiny, vypočítané podľa vzorcu 15 minút x priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa

– Stredoslovenská distribučná, a.s. za rok 2019 by pripadol ZO ECHOZ. Stanovisko navrhovateľ
žiadal zaslať do 12.10.2020, s tým, že v prípade, ak do uvedeného termínu ZO ECHOZ neoznámi
svoje stanovisko, bude to navrhovateľ považovať za nesúhlas s vyššie uvedeným a bude túto situáciu
nútený riešiť prostredníctvom žaloby, vrátane žaloby o náhradu škody. Z vyššie uvedeného teda
jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa poskytnutím pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie

v odborovom orgáne len pre funkcionárov (predseda a tajomník) jednej odborovej organizácie ZO
ECHOZ vo vzťahu k navrhovateľovi ako druhej odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného dopustil
diskriminačného konania. Žalovaný tak dlhodobo znevýhodňuje, diskriminuje navrhovateľa. Žalovaný
svojím konaním porušil zásadu rovnakého zaobchádzania s odborovými organizáciami, ktoré u nehopluralitnepôsobia.Žalovanýmalvtomtoprípadepostupovaťvzmyslezásadyrovnakéhozaobchádzania
tak, že mal poskytnúť dlhodobé pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne
aj pre funkcionára navrhovateľa, konkrétne predsedu výboru pána A. B. C. v zmysle § 136 ods. 3

Zákonníka práce, v zmysle ktorého: „Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie
v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej
zmluve...“ Navrhovateľ má za to, že poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon
funkcie v odborovom orgáne len pre funkcionárov (predseda a tajomník) jednej odborovej organizácie
(v tomto prípade pre predsedu a tajomníka ZO ECHOZ) je diskrimináciou navrhovateľa ako druhej

odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného ako zamestnávateľa. V zmysle § 136 ods. 1 Zákonníka
práce: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon
verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť
nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy,
ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ
so zamestnancom nedohodne inak.“ V zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ uvoľní

zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za
podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode
sozamestnaneckouradou.“ Vzmysle§240ods.1Zákonníkapráce:„Činnosťzástupcovzamestnancov,
ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí
zamestnancovi mzda.“

V zmysle § 240 ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov
zamestnancov alebo na účasť na ich vzdelávaní, ktoré zabezpečuje orgán príslušného odborového
orgánu, zamestnanecká rada a zamestnávateľ pracovné voľno podľa § 136 ods. 1, ak tomu nebránia
dôležité prevádzkové dôvody.“ V zmysle § 240 ods. 3 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ poskytne
členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie, členovi zamestnaneckej rady na činnosť

zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou
mzdy na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zamestnávateľom
a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ
poskytne na základe rozdelenia pracovného voľna podľa šiestej vety členom odborového orgánu
na činnosť odborovej organizácie a členom zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady

alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v
úhrne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa
počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút. Ak zamestnávateľ v
predchádzajúcomkalendárnomrokunezamestnávalzamestnancov,vychádzasazpočtuzamestnancov
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa

pracovné voľno poskytuje. Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero zástupcov zamestnancov, písomne
oznámia zamestnávateľovi rozdelenie pracovného voľna podľa prvej vety alebo druhej vety. Ak sa
zástupcovia zamestnancov nedohodnú na rozdelení pracovného voľna, o rozdelení pracovného voľna
rozhodne rozhodca, ktorého si určia; za čas do písomného oznámenia rozdelenia pracovného voľna
zamestnávateľovi nepatrí zástupcom zamestnancov pracovné voľno. O rozdelení pracovného voľna

medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán a medzi jednotlivých členov
zamestnaneckej rady rozhodne zamestnanecká rada; toto rozdelenie odborový orgán a zamestnanecká
rada písomne oznámia zamestnávateľovi. V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami
zamestnancov sa dohodnú podmienky, za ktorých patrí odborovej organizácii, zamestnaneckej rade
alebo zamestnaneckému dôverníkovi peňažná náhrada za nevyčerpané pracovné voľno podľa prvej

vety a druhej vety.“ Okrem vyššie uvedeného diskriminačného konania zo strany žalovaného v podobe
neposkytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne navrhovateľa
pre predsedu výboru, možno povedať, že žalovaný celkovo nevytvára podmienky navrhovateľa pre
jeho činnosť, nevytvára mu ani rovnaké podmienky v porovnaní s podmienkami vytvorenými pre ZO
ECHOZ, navrhovateľa vylučuje z kolektívneho vyjednávania. Žalovaný svojím konaním diskriminoval

navrhovateľa a jeho členov z dôvodu iného postavenia a odborovej činnosti a porušil tak zásadu
rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľ adresoval žalovanému list zo dňa 06.02.2024 – Poskytnutie
podkladov k výkonu kontroly podľa § 239 Zákonníka práce, ktorým mu oznámil, že ide vykonať
kontrolu v zmysle § 239 Zákonníka práce zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a
mzdových predpisov v kontexte aktuálne platnej kolektívnej zmluvy. Navrhovateľ žalovaného požiadal

o predloženie nasledovných podkladov ku výkonu kontroly:
- popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista
zamestnaneckých vzťahov“- popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „referent
zamestnaneckých vzťahov“.
Podľa vedomostí navrhovateľa práve dlhodobo uvoľnení zamestnanci žalovaného – funkcionári ZO

ECHOZ (predseda a tajomník) sú zamestnancami žalovaného práve na uvedených pracovných
pozíciách. Navrhovateľ súčasne požiadal žalovaného o poskytnutie informácie na aké dlhé obdobie
bola uzatvorená so ZO ECHOZ a žalovaným v zmysle § 7 ods. 17 platnej kolektívnej zmluvy osobitná
dohoda o podmienkach a spôsobe realizácie sociálneho partnerstva. V predmetnom liste navrhovateľ
upozornil žalovaného na skutočnosť, že v zmysle § 239 písm. b) Zákonníka práce, majú zástupcovia

zamestnancov pri výkone kontroly právo vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a
podklady a požiadal žalovaného o poskytnutie týchto informácií do 20.02.2024. Žalovaný reagoval na
vyššie uvádzaný list navrhovateľa písomnou odpoveďou zo dňa 16.02.2024, v ktorej navrhovateľovi
uviedol, že ním doručené oznámenie o vykonaní kontroly v zmysle § 239 Zákonníka práce vo
vzťahu k podozreniu z porušovania zásady rovnakého zaobchádzania voči zástupcom zamestnancov
– odborovým organizáciám pôsobiacim na jeho pôde považuje za nezákonné a nie v súlade s §

239 Zákonníka práce. Žalovaný informácie ohľadom zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista
zamestnaneckých vzťahov“ a „referent zamestnaneckých vzťahov“ navrhovateľovi neposkytol, nakoľko
podľa žalovaného navrhovateľ nemá zákonný nárok na ich poskytnutie. (viď. bližšie priložená odpoveď
žalovaného). Vo vzťahu k navrhovateľom žiadaným informáciám ohľadom ZO ECHOZ žalovaný
navrhovateľovi oznámil, že nemá zákonný nárok na ich poskytnutie, tieto vzťahy sú predmetom

pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa (viď. bližšie priložená odpoveď žalovaného). Z
vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný vo februári 2024 odmietol umožniť navrhovateľovi výkon
kontroly zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov, na ktorý má
navrhovateľ právo v zmysle § 239 Zákonníka práce. Žalovaný predmetným konaním, ktorým odmieta
umožniť navrhovateľovi ako zástupcovi zamestnancov výkon kontroly, obmedzuje právo navrhovateľa

efektívne hájiť práva a záujmy svojich členov, t. j. niektorých zamestnancov žalovaného v porovnaní
s členmi druhej odborovej organizácie ZO ECHOZ pôsobiacej u žalovaného a dopúšťa sa tým
diskriminačného konania voči navrhovateľovi. Tento stav a porušovanie práv navrhovateľa pretrváva
do dnešného dňa a navrhovateľ má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním
a žalovaným a to práve nariadením neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu navrhovateľ podáva

proti žalovanému tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil
žalovanému v zmysle § 324 a nasl. CSP a § 325 ods. 2 písm. d) CSP nariadením neodkladného
opatrenia povinnosť umožniť navrhovateľovi výkon kontroly v zmysle § 239 Zákonníka práce. Potrebu
bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia odôvodňujeme tým, že žalovaného
konanímjeohrozenýsamotnývýkonkontroly/samotnákontrolavzmysle§239Zákonníkapráce.Účelom

ustanovenia§239Zákonníkaprácejezabezpečeniekontrolydodržiavaniapracovnoprávnychpredpisov
zo strany zamestnávateľa, ktoré má smerovať k efektívnej kontrole dodržiavania týchto predpisov a s
týmsúvisiacichprávzamestnancov,vpotrebnomrozsahu,čojezostranyžalovanéhoznemožňované. V
zmysle § 239 Zákonníka práce: „Zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy; na tento účel sú

oprávnení najmä
a) vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so zamestnávateľom, a ak sa so
zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o
vstupe na jeho pracoviská; § 230 ods. 3 sa použije primerane,
b) vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,

c) podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,
d) vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,
e) navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému kontrolou dodržiavania
pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú
pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,

f) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie
nedostatkov zistených pri výkone kontroly.“
Zároveň sa navrhovateľ domáha podaným návrhom v zmysle § 324 a nasl. CSP a § 325 ods. 2
písm. d) CSP aj uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť predsedovi výboru navrhovateľa, pánovi
A. B. C., na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO OZ MO AIOS NOE dlhodobé

pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka
práce v rozsahu jeho plného fondu pracovného času. Potrebu bezodkladne upraviť pomery nariadením
neodkladného opatrenia odôvodňujeme tým, že pánovi A. B. C., funkcionárovi navrhovateľa, konkrétne
predsedovi výboru, nie je umožnené vykonávať riadne svoju odborovú činnosť, nakoľko ho žalovanýodmieta dlhodobo uvoľniť na výkon funkcie v odborovom orgáne, čím je aj ohrozená samotná činnosť
odborovej organizácie, ktorá má zastupovať zamestnancov žalovaného a hájiť a chrániť ich záujmy.
Navrhovateľ sa týmto návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia.

V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“): „Pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ V zmysle § 324
ods. 2 CSP: „Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.“ V
zmysle § 324 ods. 3 CSP: „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“ V zmysle § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie

môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.“ V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“

4. Odporca vo svojom vyjadrení (č.l. 94) k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol,
že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodňuje § 7 ods. 4 Kolektívnej

zmluvy PKZ na roky 2020-2022 a zároveň poukazuje na záznam návrhu riešenia kolektívneho sporu
sprostredkovateľky p.JUDr. K. L. M., PhD. Navrhovateľ vo svojom návrhu však opomenul uviesť, že s
účinnosťou od 1.4.2023 je u žalovaného ako zamestnávateľa platne uzatvorená Podniková kolektívna
zmluva na roky 2023 - 2025 v znení jej Dodatku č. 1 (ďalej len ako „PKZ“). Táto podniková kolektívna
zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 01.04.2023 do 31.12.2025. V žiadnom ustanovení § 7 PKZ

Podmienky výkonu činnosti zástupcov zamestnancov a sociálne partnerstvo a ani v inom ustanovení
PKZ sa neuvádza, že zamestnávateľ poskytne na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom
orgáne ZO ECHOZ pracovné voľno s náhradou mzdy pre dvoch zamestnancov, predsedu ZO ECHOZ
a tajomníka ZO ECHOZ, v rozsahu plného fondu pracovného času. Žalovaný ako zamestnávateľ
neposkytuje žiadnym zamestnancom, a teda ani predsedovi a ani tajomníkovi ZO ECHOZ pracovné

voľno s náhradou mzdy v rozsahu plného fondu pracovného času v zmysle platnej kolektívnej zmluvy
a ani v zmysle ust. § 240 ods. 3 Zákonníka práce. Zákonník práce v kogentnom ust. § 248 ods. 3 ukladá
zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie
pracovné voľno s náhradou mzdy na čas, ktorého rozsah buď s odbormi dohodne alebo sa určí
spôsobom podľa § 240 ods. 3. Následne platí zákaz poskytovať pracovné voľno členom odborových

orgánovsnáhradoumzdynačinnosťobidvochodborovýchorganizácií,ktorépôsobiauzamestnávateľa,
a to až do času, kým nedôjde o dohode o rozdelení pracovného voľna, alebo nerozhodne o tom
odborovými organizáciami určený rozhodca. Tento zákaz chráni odborové organizácie, resp. ich
členov pred možným znevýhodnením. Ďalej odporca vo vyjadrení uviedol, že zamestnávateľ teda
odporca opakovane žiadal/apeloval na predsedu výboru navrhovateľa či už písomne, ako aj na

osobných stretnutiach, aby sa s druhou odborovou organizáciou dohodli na rozdelení pracovného voľna
s náhradou mzdy v zmysle ust. § 240 ods. 3 Zákonníka práce. Zároveň bolo zdôraznené, že zo strany
odporcu ako zamestnávateľa bude akceptovaná akákoľvek dohoda medzi odborovými organizáciami
o rozdelení pracovného voľna pre členov na činnosť odborového orgánu. Vzhľadom na túto skutočnosť,
t.j. že do súčasnosti nebolo zamestnávateľovi ako odporcovi oznámené rozdelenie tohto pracovného

voľna, nie je možné členom odborových organizácií takéto pracovné voľno udeľovať. Zamestnávateľ
nemôže byť arbitrom na určení poskytovania pracovného voľna členom odborových organizácií na
činnosť odborového orgánu. V tomto prípade ide o spor dvoch odborových organizácií pôsobiacich
u odporcu ako zamestnávateľa týkajúci sa uvoľňovania člena odborového orgánu na činnosť odborovej
organizácie, pričom pri nezhode Zákonník práce priamo odkazuje na konanie pred rozhodcom.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
snaží preniesť mieru zodpovednosti za určenie pracovného voľna na odporcu ako zamestnávateľa,
pričom toto nie je ani v jeho kompetencii. Zo strany odporcu nedochádza k diskriminácii navrhovateľa
ako odborovej organizácie oproti druhej odborovej organizácií, nakoľko žiadnemu členovi odborových
organizácií nie je poskytované pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle ust. § 240 ods. 3 Zákonníka

práce. Zároveň nie je možné predsedovi navrhovateľa poskytnúť na výkon funkcie a odborovú činnosť
v odborovom orgáne dlhodobé pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku
v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko žiaden člen odborových organizácií pôsobiacich
u odporcu ako u zamestnávateľa nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne za
podmienokdohodnutýchvkolektívnejzmluve.Žalovanýtedapostupujelegitímneaknijakejdiskriminácií

z jeho strany vo vzťahu k navrhovateľovi sa nedopustil. V tejto súvislosti poukázal odporca vo svojom
vyjadrení aj na bod 17 ust. 7 platnej podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2023 až 2025, v zmysle
ktorého ďalšie podmienky a spôsob realizácie sociálneho partnerstva sa dohodnú v osobitnej dohode
uzatvorenej medzi odporcom ako zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Navrhovateľ požiadalodporcu o predloženie návrhu takejto osobitnej dohody v zmysle bodu 17 ods. 7 platnej podnikovej
kolektívnej zmluvy. Táto však upravuje, že takúto osobitnú dohodu uzatvárajú medzi sebou zmluvné
strany kolektívnej zmluvy. Žalovaný napriek tejto skutočnosti pripravil návrh takejto dohody resp. dohody,

ktorá reflektovala na existujúce súčasné vzťahy medzi odporcom a navrhovateľom. Navrhovateľ však
takúto osobitnú dohodu o spolupráci neakceptoval.
Ďalej odporca uviedol vo vzťahu k uzatvoreniu platnej kolektívnej zmluvy na roky 2023 a 2025,
že navrhovateľ nebol vylúčený z kolektívneho vyjednávania ako to uvádza v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ale pri uzatváraní tejto kolektívnej zmluvy vrátane jej Dodatku č. 1 z dôvodu

plurality pôsobenia dvoch odborových organizácií u odporcu ako aj z dôvodu, že tieto neboli schopné
v procese kolektívneho vyjednávania pôsobiť vo vzájomnej zhode, uplatnil odporca ako zamestnávateľ
väčšinový systém ust. § 3a) ods. 1 Zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a podnikovú
kolektívnu zmluvu na roky 2023 – 2025 uzatvoril so ZO ECHOZ ako odborovou organizáciou s najväčším
počtom členov.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukazuje na záznam návrhu riešenia kolektívneho

sporu u sprostredkovateľky p. J. K. L. M., E.. V tejto súvislosti však navrhovateľ zdôraznil, že odporca
v procesnom postavení žalobcu podal dňa 03.05.2021 proti Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny
SR na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej moci podľa §
255 a nasl. Správneho súdneho poriadku a to voči listu, ktorým ministerstvo určilo sprostredkovateľa.
Toto konanie je vedené pod sp. zn.4Sa/48/2021 a ku dňu podania tohto vyjadrenia nie je právoplatne

ukončené. Po doručení listu zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o určení
vyššie menovanej sprostredkovateľky, ktorá spísala záznam o návrhu riešenia kolektívneho sporu a po
viacerýchpodaniachzostranyodporcunaministerstvoakoajnasprostredkovateľku,Ministerstvopráce,
sociálnych vecí a rodiny v danej veci ustanovilo rozhodcu J. P. G.. Ten dňa 11.06.2021 doručil odporcovi
Rozhodnutie rozhodcu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy na roky 2020 – 2022 uzatvorenej

u odporcu ako zamestnávateľa s nasledovnými výrokmi :
1. Ust. § 7 ods. 4 podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2020 až 2022 je neplatné a to z dôvodu jeho
rozporu s článkom 37 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 1 a 2 písm. d) Zákona č. 365/2004 Z.z.,
2. Odporcovi sa nariaďuje napraviť protiprávny stav a postupovať voči všetkým odborovým organizáciám
u neho pôsobiacich v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania a to vo všetkých právach a povinnostiach, ktoré odborovým organizáciám priznávajú
a ukladajú platné právne predpisy SR vrátane platne uzatvorených kolektívnych zmlúv.

Voči predmetnému rozhodnutiu podala odborová organizácia ZO ECHOZ žalobu na Okresný súd
v Ružomberku. Konajúci súd vydal dňa 05.05.2022 rozsudok č.k. 10Cpr/4/2022-173, ktorým právoplatne

rozhodol, že súd rozhodnutie rozhodcu J. P. G., E. zo dňa 09.06.2021 vydaného v spore o plnenie
záväzkovzkolektívnejzmluvynaroky2020a2022uzatvorenémedziodporcomaZOECHOZsazrušuje
v celom rozsahu a po druhé rozhodol, že konanie voči žalovanému v rade 2/JUDr. P. G. zastavil.
Okresný súd Ružomberok v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval, že zmluvnými stranami
danej kolektívnej zmluvy je odporca a ZO ECHOZ, pričom kolektívna zmluva je pre zmluvné strany

záväzná a na jej základe sú strany povinné plniť si záväzky z nej vyplývajúce, ďalej určil resp. rozhodol,
že spor určuje zmluvná strana, čo možno vyvodiť aj z ust. § 13 ods. 3 Zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom
vyjednávaní, tiež Okresný súd Ružomberok rozhodol, že ani odporca ani ZO ECHOZ ako zmluvné
stranykolektívnejzmluvyourčeniesprostredkovateľaanirozhodcunepožiadali,nakoľkospormedzinimi
nevznikol a o určenie sprostredkovateľa a rozhodcu požiadala tretia strana – ZO MODERNÉ ODBORY

teda navrhovateľ. Ďalej Okresný súd Ružomberok konštatoval, že rozhodca v rozhodnutí zo dňa
09.06.2021 vymedzil predmet sporu rozdielne od jeho určenia ZO MODERNÉ ODBORY, čím konal nad
rámec svojich opatrení. Tiež súd vyslovil, že pokiaľ rozhodca určil neplatnosť ust. § 7 ods. 4 kolektívnej
zmluvy, konal tak v rozpore s oprávneniami stanovenými mu zákonom o kolektívnom vyjednávaní a tiež
konštatoval, že ide o spor dvoch odborových organizácií, ktoré pôsobia u odporcu ako zamestnávateľa,

ktorý spor sa týka uvoľňovania člena odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie pričom
pri nezhode Zákonník práce priamo odkazuje na konanie pred rozhodcom. Vychádzajúc z uvedených
skutočností odporca má zato, že navrhovateľ zavádza konajúci súd predkladaním dôkazov – záznam
návrhu riešenia kolektívneho sporu sprostredkovateľky J. K. L. M., E. keď zo strany Okresného súdu
Ružomberok bolo rozhodnutie rozhodcu J. P. G., E. zo dňa 09.06.2021 vydaného v spore o plnenie

záväzkov z kolektívnej zmluvy na roky 2020 - 2022 zrušené a zároveň bolo deklarované, že ide o spor
dvoch odborových organizácií týkajúcich sa uvoľňovania člena odborového orgánu na činnosť odborovej
organizácie.Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ žiadal písomne listom zo dňa 06.02.2024 od žalovaného popis
pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícií špecialista zamestnaneckých
vzťahov a popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícií referent

zamestnaneckých vzťahov, ďalej žiadal informáciu na aké dlhé časové obdobie bola uzatvorená so
ZO ECHOZ a odporcom v zmysle § 7 ods. 17 kolektívnej zmluvy osobitná dohoda o podmienkach
a v spôsobe realizácie sociálneho partnerstva. Odporca má zato, že dopytovanie takýchto údajov
ohľadom zamestnanca na uvedených pracovných pozíciách smerujú ku kontrole podmienok pôsobenia
a činnosti druhej odborovej organizácie – ZO ECHOZ pôsobiacej u odporcu, nakoľko predseda

odborovej organizácie ZO ECHOZ pôsobí u odporcu ako zamestnávateľa na pracovnej pozícií
špecialista zamestnaneckých vzťahov a tajomník odborovej organizácie ZO ECHOZ bol v minulosti
zaradený na pozíciu referenta zamestnaneckých vzťahov. V tejto súvislosti odporca zdôraznil, že
v zmysle Zákonníka práce nie je predmetom výkonu kontroly zo strany odborovej organizácie
kontrolovanie podmienok pôsobenia odborových organizácií u zamestnávateľa. Ďalej navrhovateľ
požadoval od odporcu informáciu na aké dlhé obdobie bola uzatvorená kolektívna zmluva resp. osobitná

dohoda medzi ZO ECHOZ a odporcom. Tieto subjekty sú zmluvné strany kolektívnej zmluvy, obsah
kolektívnej zmluvy je výsledkom konsenzu zmluvných strán a je záväzná pre dotknuté osoby. Podľa
zákonaokolektívnomvyjednávanísúsubjektmioprávnenýmikontrolovaťzáväzkyzplatneuzatvorených
kolektívnych zmlúv iba zmluvné strany, ktoré kolektívnu zmluvu uzatvorili.
Ďalej odporca vo svojom vyjadrení poukázal nato, že v zmysle ust. § 10 Zákona o kolektívnom

vyjednávaní kolektívnymi spormi sú spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov
z uzatvorenej kolektívnej zmluvy. Mechanizmy riešenia kolektívnych sporov sú priamo teda upravené
vzákoneokolektívnomvyjednávaní.Mechanizmusnedohodnutiasaohľadomposkytovaniapracovného
voľna na činnosť odborovej organizácie je zase priamo upravený v § 240 ods. 3 Zákonníka práce.
Z týchto dôvodov teda odporca požadované informácie navrhovateľovi neposkytol nakoľko to nie je

vsúlades§239Zákonníkapráce.Vzáveresvojhovyjadreniaodporcapoukázalnato,žeokremvšetkých
uvedených skutočností nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
aj preto, že navrhovateľ nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom
a odporcom, keďže navrhovateľ opiera návrh na nariadenie neodkladného uplatnenia o neplatnú
podnikovú kolektívnu zmluvu na roky 2020 až 2022. Zároveň poukazuje na vykonanú inšpekciu z roku

2021 ako aj na ostatné dôkazy z roku 2021. Z tohto časového horizontu jednoznačne vyplýva, že pre
postavenie navrhovateľa v súčasnosti nie je potrebná neodkladná úprava pomerov. Podstatným je i to,
že ide o spor dvoch odborových organizácií pôsobiacich u odporcu ako zamestnávateľa. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti navrhol odporca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietnuť.

5. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 08.10.2024 k vyjadreniu odporcu uviedol najmä, že
neuvoľňovanie odborového funkcionára p. A. B. C., predsedu výboru navrhovateľa, trvá už od roku
2017. Žalovaný ako zamestnávateľ aj napriek opakovaným žiadostiam zo strany p. C., či už žiadostiam
o pracovné voľno podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce alebo podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce, p.

C. neuvoľňuje a pracovné voľno na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u žalovaného mu
neposkytol/neposkytuje. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že aktuálna PKZ na roky 2023-2025 neobsahuje
žiadne ustanovenie týkajúce sa uvoľnenia na výkon funkcie v odborovom orgáne, ešte neznamená, že
žalovaný ako zamestnávateľ aktuálne stále neuvoľňuje dvoch funkcionárov ZO ECHOZ. Práve naopak,
uvoľňuje ich, konkrétne predsedu p. D. D. E. a tajomníka ZO ECHOZ, ktorí na plný úväzok vykonávajú

svoju odborovú činnosť a to konkrétne cez pre nich vytvorené pracovné pozície v organizačnej štruktúre
žalovaného a to konkrétne ako „špecialista zamestnaneckých vzťahov“ a „referent zamestnaneckých
vzťahov.“. Žalovaný práve takýmto spôsobom kryje ich uvoľnenie.

6. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nepožaduje uvoľnenie p. C. podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce, ale

požaduje, aby bol uvoľnený podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce, s tým, že či dané uvoľnenie bude
realizované prostredníctvom vytvorenia novej pracovnej pozície (ako to je v prípade ZO ECHOZ) alebo
pôjde o uvoľnenie podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce, je už následne na žalovanom. Ďalej navrhovateľ
uviedol, že odporca sa snaží preniesť mieru svojej zodpovednosti ako zamestnávateľa za určenie
pracovného voľna, pričom ustanovenie § 136 ods. 3 Zákonníka práce je práve právnou povinnosťou

zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný uvoľniť zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne
pôsobiacom u zamestnávateľa, uvedené nepodlieha dohode, nakoľko v tomto prípade ide o prekážku
v práci z dôvodu všeobecného záujmu. E. C. bol platne zvolený do orgánov odborovej organizácie ZO
OZ MO AIOS NOE, bol riadne zvolený za predsedu výboru ZO OZ MO AIOS NOE, žalovaný mal ouvedenom vedomosť, navrhovateľ je aj zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácií,
kde je ako predseda výboru zapísaný aj p. C.. Žalovaný mal a má teda preukázané, že p. C. je
odborovým funkcionárom a z koncepcie § 136 ods. 3 Zákonníka práce je to typ prekážky v práci z

dôvodu všeobecného záujmu a takéto prekážky nepodliehajú súhlasu. Žalovaný uvoľňuje resp. vytvoril
pre predsedu ZO ECHOZ a jeho tajomníka platenú pracovnú pozíciu. Navrhovateľ teda len logicky
požaduje podaným návrhom, aby mu bolo poskytnuté dlhodobé pracovné voľno s náhradou mzdy
vo výške jeho priemerného zárobku v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce v rozsahu jeho plného
fondu pracovného času. Tiež navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že žalovaný predložil navrhovateľovi

nejakú osobitnú dohodu o spolupráci podľa ust. § 7 ods. 17 platnej PKZ (uvedené uvádza žalovaný na
str. 3 svojho vyjadrenia) ešte neznamená, že mal žalovaný aj reálne snahu p. C. nejakým spôsobom
uvoľniť. Argument žalovaného, že takúto dohodu uzatvárajú len zmluvné strany kolektívnej zmluvy,
právne neobstojí, pretože žalovaný je povinný konať nediskriminačne, je povinný konať rovnako voči
obom odborovým organizáciám. Je potrebné v tejto súvislosti ešte podotknúť, že žalovaný vyslovene len
nadiktoval znenie tejto dohody, neakceptoval žiadnu pripomienku navrhovateľa k nej, navrhovateľ mal

práve požiadavku týkajúcu sa poskytovania voľna ako aj obsahových náležitostí dohody, ktoré žalovaný
vôbec neakceptoval, nereflektoval na ne, ani nedal navrhovateľovi k jeho návrhu nejaký protinávrh.
Žalovaný si predložením dohody len formálne splnil povinnosť a chcel minimálne pred kontrolnými
orgánmi pôsobiť tak, že ponúkol dohodu a že je vinou navrhovateľa, že túto dohodu neuzatvoril.
Dohoda je ale konsenzuálny prejav vôle dvoch strán na jej obsahu a ak raz navrhovateľ nesúhlasil

s obsahom tejto dohody a žalovaný nemal žiadnu snahu ani po viac ako roku si sadnúť za rokovací
stôl spolu s navrhovateľom a vydiskutovať si pripomienky, uvedené jednoznačne svedčí o tom, že
predloženie dohody bolo len formálne zo strany žalovaného a žalovanému napokon aj vyhovovalo a
vyhovuje, že takáto dohoda uzatvorená nebola. Ďalej navrhovateľ uviedol, že Žalovaný sa v závere
na str. 3 svojho vyjadrenia vyjadruje k vylúčeniu navrhovateľa z kolektívneho vyjednávania, konkrétne

podľa žalovaného nebol navrhovateľ vylúčený z kolektívneho vyjednávania. Vylúčenie či nevylúčenie
navrhovateľa z kolektívneho vyjednávania vôbec nesúvisí s nariadením neodkladného opatrenia, resp.
s tým, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáha. Ďalej navrhovateľ uviedol, že žalovaný sa
v časti III. svojho vyjadrenia vyjadruje k sprostredkovateľke p. J. K. L. M., E., konkrétne uvádza, že
žalovaný podal dňa 03.05.2021 voči Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na Krajský súd

v Bratislave Správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej moci podľa § 252 a nasl. SSP a
to voči Listu, ktorým Ministerstvo určilo sprostredkovateľa (J. K. L. M., E.) v kolektívnom spore o
plnenie záväzkov v Kolektívnej zmluve. Konanie je vedené pod sp. zn. 4Sa/48/2021 a do dnešného
dňa nebolo právoplatne ukončené. Tiež navrhovateľ uviedol, že má za to, že v tomto prípade je
preukázaná naliehavosť, potreba bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia.

Ako aj z uvedeného vyplýva, tento stav je u žalovaného už dlhodobo, navrhovateľ už vyčerpal všetky
právne možnosti a to aj prostredníctvom kontrolných orgánov (inšpektoráty práce), všetky jeho podnety
žalovaný spochybnil, napadol, zažaloval, k žiadnej náprave zo strany žalovaného reálne nedošlo.
Navrhovateľ takisto vyčerpal aj možnosti podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, t.
j. požiadal o určenie sprostredkovateľa (ustanovená J. K. L. M., E., s tým, že bolo konštatované, že

existuje spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy a že žalovaný si v minulosti neplnil záväzky),
rovnako tak bol ustanovený aj rozhodca na vyriešenie sporu. Žalovaný namiesto toho, aby pracovné
voľno p. C. poskytoval, tak vedome z teraz platnej PKZ odstránil ustanovenie, ktoré upravovalo
poskytovanie pracovného voľna prostredníctvom samostatných dohôd a tieto samostatné dohody si
uzatvoril mimo kolektívnej zmluvy individuálne so zástupcami ZO ECHOZ, ale neuzatvoril dohodu o

poskytovaní pracovného voľna so zástupcom navrhovateľa/s navrhovateľom. Je dôvodný predpoklad,
že naďalej bude dochádzať k porušovaniu týchto práv navrhovateľa, nebude poskytnuté pracovné voľno
funkcionárovi navrhovateľa a teda bude jedna odborová organizácia - navrhovateľ nezákonne zo strany
žalovaného vylučovaný z činnosti, z realizácie svojich kompetencií na pracovisku žalovaného. Záverom
svojho vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že riadne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia a teda že sú splnené zákonné predpoklady na
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, v ostatnom sa v plnej miere pridržiava podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočností v ňom uvedených.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11.Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná

úprava právnych vzťahov medzi stranami, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené,
že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo

ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve
nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi
nimi. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné
skutočnosti, umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.
Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu, vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie civilného procesného práva má
povahu osvedčovania. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe

stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany

v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti,
umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného
opatrenia.

13. Podľa § 239 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie

pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej
zmluvy; na tento účel sú oprávnení najmä a) vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase
dohodnutom so zamestnávateľom, a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch
pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská; § 230 ods. 3 sa použije
primerane, b) vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady, c) podávať návrhy

na zlepšovanie pracovných podmienok, d) vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie
zistených nedostatkov, e) navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému kontrolou
dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom,
ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv,
f) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie

nedostatkov zistených pri výkone kontroly.

14. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľovi a zároveň strpieť
výkon kontroly v zmysle § 239 Zákonníka práce za účelom vykonania kontroly zo strany navrhovateľa vo

veci dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnej zmluvy, a to konkrétne : umožniť navrhovateľovi vstúpiť na pracoviská zamestnávateľa
v čase dohodnutom so zamestnávateľom, a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do
troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská, tak súd konštatujenasledovné: Za štandardný výkon kontrolnej činnosti nemožno považovať nekontrolovateľný vstup a
pohyb zástupcov zamestnancov po pracoviskách zamestnávateľa (dokonca bez jeho vedomia), kde
sa realizuje výrobná činnosť, a to bez možnosti zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť,

resp. usmerniť kontrolnú činnosť do priestorov či časového rámca, ktorý minimálne zodpovedá aj
jeho plánovaným činnostiam vo vnútri jeho priestorov. U zamestnávateľov, najmä vo výrobnej sfére,
pomerne pravidelne prichádza k (aj neočakávaným) zmenám rôznych výrobných a administratívnych
procesov (na niektoré z nich treba reagovať pohotovo), ktoré sú realizované na základe rozhodnutia
vedúcich zamestnancov, pričom títo nie sú schopní vždy predvídať existenciu bezpečnostného rizika

v podobe pohybu tretích osôb na pracoviskách, ktoré sa tam rozhodnú vstúpiť bez predchádzajúcej
dohody so zamestnávateľom, a pri možnosti sa na ne pripraviť pri vopred deklarovanom zameraní
kontrolnej činnosti. Neoznámenie vecného zamerania výkonu kontrolnej činnosti (t.j. čo je predmetom
kontroly, či má zamestnávateľ pripraviť nejaké podklady, materiály a pod.), ako ani neoznámenie
žiadnych priestorových zameraní kontroly (zamestnávateľ by mal možnosť pripraviť sa na pohyb
tretích osôb na určitom pracovisku), neoznámenie trvania kontrolnej činnosti (t.j. akým spôsobom

a ako dlho bude vôbec vykonávaná kontrolná činnosť) podľa názoru súdu nemožno subsumovať
pod obsah práva zástupcov zamestnancov podľa § 239 písm. a) ZP. s odkazom na § 230 ods.
3 ZP vstúpiť na pracoviská zamestnávateľa, ak sa nedohodnú na termíne vstupu. Vychádzajúc
z tohto záveru súdu potom vo vzťahu k efektivite vykonávanej kontrolnej činnosti, za podmienky
nekonkretizovania účelu vstupu, pod ktorý možno zahrnúť nielen vecné zameranie kontrolnej činnosti,

od ktorej sa potom odvíja aj jej priestorová realizácia na pracoviskách zamestnávateľa, ale aj časový
rozsah kontrolnej činnosti, nemožno naplniť zákonné požiadavky na realizáciu kontrolnej činnosti
podľa § 239 ZP. Dôvodom je, že jej výkon by mohol byť posúdený len ako účelový vstup zástupcov
zamestnancov na pracoviská zamestnávateľa bez toho, aby tam reálne zabezpečovali kontrolnú
činnosť a cieľom kontroly by tak mohlo byť iba získanie vstupu na pracoviská .Nekonkretizovaný

predmet výkonu kontrolnej činnosti alebo nekonkretizované trvanie kontrolnej činnosti predstavuje pre
zamestnávateľa možné naplnenie inštitútu zneužitia práva podľa § 13 ods. 3 ZP, pretože neprimeranou
mierou by zasiahlo do práv zamestnávateľa na organizáciu výkonu práce, do možnosti zabezpečenia
dodržiavania vnútropodnikových predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany života a zdravia a pod.
Nemožno preto za štandardný výkon kontrolnej činnosti považovať nekontrolovateľný vstup a pohyb

zástupcov zamestnancov po pracoviskách, tak ako sa ho navrhovateľ domáhal návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia.

15. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť na požiadanie navrhovateľa predložiť od

vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady, a to konkrétne: popis pracovných povinností,
úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista zamestnaneckých vzťahov“ a popis
pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „referent zamestnaneckých
vzťahov“, súd konštatuje, že predmetom oprávnenia na kontrolnú činnosť zástupcov zamestnancov
podľa ustanovenia § 239 Zákonníka práce je kontrola dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových

predpisov. V danom prípade sa teda nejedná o informácie, ktoré možno zaradiť do práva odborovej
organizácie kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov, nakoľko
popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej pozícii „špecialista
zamestnaneckých vzťahov“ a popis pracovných povinností, úloh a činností zamestnanca na pracovnej
pozícii „referent zamestnaneckých vzťahov“, t.j. na dvoch konkrétnych pracovných pozíciách ako sa

domáhal navrhovateľ, nijakým spôsobom nesúvisí s otázkou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov
a mzdových predpisov. Navyše, v danom prípade na pracovnej pozícii „špecialista zamestnaneckých
vzťahov“ pracuje u odporcu predseda inej odborovej organizácie (ZO ECHOZ) pôsobiacej u odporcu,
a na pracovnej pozícii „referent zamestnaneckých vzťahov“, v minulosti u odporcu pracoval tajomník
odborovej organizácie ZO ECHOZ pôsobiacej u odporcu. Požadovanie uvedených informácií zo

strany navrhovateľa teda nemá nič spoločné s právom odborových organizácii kontrolovať dodržiavanie
pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov, tak ako to má na mysli ust. § 239 Zákonníka práce,
a smeruje výlučne ku kontrole podmienok pôsobenia odborovej organizácie ZO ECHOZ u odporcu.
Postup navrhovateľa v tomto smere, sa tak javí súdu ako účelový a nesúladný s ust. § 239 Zákonníka
práce.

16. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť na požiadanie navrhovateľa predložiť mu
informáciu, na aké dlhé obdobie bola uzatvorená so ZO ECHOZ a žalovaným v zmysle § 7 ods. 17kolektívnej zmluvy osobitná dohoda o podmienkach a spôsobe realizácie sociálneho partnerstva, súd
konštatuje, že ani v tomto prípade sa nejedná o informácie, ktoré by spadali pod právo odborovej
organizácie kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov, ani záväzkov

z kolektívnej zmluvy.

17. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť strpieť podávanie návrhov zo
strany navrhovateľa na zlepšovanie pracovných podmienok, vydať pokyn na odstránenie zistených

nedostatkovnazákladežiadostinavrhovateľa,strpieťnávrhynavrhovateľa,abyžalovanýuplatnilvhodné
opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti
vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv a poskytnúť na základe žiadosti navrhovateľa informácie o
tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly, tak súd
konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdil, že odporca
na požiadanie navrhovateľa mu zabránil alebo neumožnil podávať návrhy zo strany navrhovateľa

na zlepšovanie pracovných podmienok alebo vydať pokyn na odstránenie zistených nedostatkov
na základe žiadosti navrhovateľa, alebo strpieť návrhy navrhovateľa, aby žalovaný uplatnil vhodné
opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti
vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv alebo poskytnúť navrhovateľovi na základe jeho žiadosti
informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.

18. Pokiaľ sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť poskytnúť predsedovi výboru navrhovateľa
- A. B. C., na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO OZ MO AIOS NOE dlhodobé
pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka

práce v rozsahu jeho plného fondu pracovného času, tak je zrejmé, že navrhovateľ nepožaduje
uvoľnenie p. C. podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce, ale požaduje, aby bol uvoľnený podľa § 136 ods.
3 Zákonníka práce, ako to napokon aj výslovne uviedol sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa
zo dňa 08.10.2024 k vyjadreniu odporcu.

19. Podľa § 136 ods.3 Zákonníka práce, zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie
v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej
zmluve. Ak teda zamestnanec nemôže dlhodobo vykonávať prácu pre zamestnávateľa z dôvodu, že
mu v tom bráni výkon funkcie v tom odborovom orgáne, ktorý pôsobí u zamestnávateľa, zamestnávateľ
poskytne zamestnancovi dlhodobé pracovné voľno za podmienok, ktoré sú pre tieto prípady dohodnuté

v kolektívnej zmluve. V prejednávanej veci je nesporné, že s účinnosťou od 01.04.2023 je u odporcu
ako zamestnávateľa platne uzatvorená Podniková kolektívna zmluva na roky 2023 - 2025 v znení jej
Dodatku č. 1 (ďalej len ako „PKZ“). Táto PKZ bola uzavretá medzi odporcom ako zamestnávateľom
a Základnou organizáciou Energeticko – chemického odborového zväzu Stredoslovenská energetika,
a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina. V žiadnom ustanovení § 7 PKZ Podmienky výkonu

činnosti zástupcov zamestnancov a sociálne partnerstvo a ani v inom ustanovení PKZ sa neuvádza,
že zamestnávateľ poskytne na výkon funkcie a odborovú činnosť v odborovom orgáne ZO ECHOZ
pracovné voľno s náhradou mzdy pre dvoch zamestnancov, predsedu ZO ECHOZ a tajomníka ZO
ECHOZ, v rozsahu plného fondu pracovného času. Podstatným je i to, že navrhovateľ nie je zmluvnou
stranou predmetnej PKZ.

20. Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol, nakoľko navrhovateľ neosvedčil ani jeden zo zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, podrobne popísaných v odseku 12. odôvodnenia
tohto uznesenia.

21. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Odporca mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech,
preto mu súd proti navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhoduje samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote do

60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).