Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie

Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. E., G. H. XXX/XX, I. E. F. E., toho času vo výkone
väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 26. novembra 2024, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 30. septembra 2024 pod sp. zn. 26T/36/2024 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r

u š u j e vo výrokoch o treste odňatia slobody.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., I. C. D.,
t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

o d s u d z u j e

podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 s prihliadnutím na § 36 písm. n), § 37
písm. m), § 38 odsek 2, § 39 odsek 1 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 na trest odňatia slobody
vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. septembra 2024 pod sp. zn. 26T/36/2024 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“), na podklade podanej obžaloby Okresnej

prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou zo dňa
05. júna 2024 pod sp. zn. Pv 44/24/3301, uznaný vinným zo spáchania trestného činu zločinu vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

„dňa 01.02.2024 v čase približne o 15.30 hod. v E. F. E. F. G. H. XXX/XX v byte č. XX pod vplyvom
alkoholu, po opakovanom naliehaní na poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 10,- eur, začal spolu

s hlasitým naliehaním na jej vydanie, svoju matku - poškodenú D. B. opakovane sácať do oblasti
ramena, na čo uviedol poškodenej, že: „ak mi tie peniaze nedáš, som schopný ťa aj zabiť“, v dôsledku
ktoréhokonaniapoškodenávobaveosvojezdravievydalaobžalovanémuzosvojejpeňaženkyhotovosť
v hodnote 10,- eur, na čo následne z bytu odišiel.“Za to bol obžalovaný odsúdený doslovne takto:

„Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“

Obžalovanému bolo zároveň podľa § 73 odsek 2 písm. c) Tr. zákona a § 74 odsek 1 Tr. zákona uložené
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti výrokom o treste a uloženom ochrannom opatrení citovaného rozsudku podal
v zákonnej lehote písomným podaním zo dňa 04. októbra 2024 odvolanie obžalovaný, ktoré čo do

dôvodov doplnil podaním zo dňa 08. októbra 2024. Uviedol, že považuje okresným súdom uložený
trest za neprimerane prísny, keď nezohľadňuje spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a poznatky o jeho osobe a nedostatočne dbá
na prevýchovný účinok trestu. Je toho názoru, že okresný súd taktiež nedostatočne zohľadnil jeho
postoj k trestnej činnosti, keď napriek skutočnosti, že sa nielen v priebehu prípravného konania k skutku

doznával, ale aj na hlavnom pojednávaní uskutočnil vyhlásenie o vine, (ktoré však súdom nebolo pre
odlišne vyhodnotenú právnu kvalifikáciu jeho konania prijaté) mu nielen nepriznal poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36
písm. n) Tr. zákona, ale ani nepostupoval podľa § 39 odsek 5 Tr. zákona, v zmysle ktorého bolo
možné ukladať mu trest znížený o jednu tretinu pod dolnú zákonom ustanovenú hranicu trestnej sadzby.

Obžalovaný ďalej namietal uloženie ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, keď podľa
jeho názoru na uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky, a to s prihliadnutím na zákonné
podmienky takéhoto postupu. Súčasne poukázal na to, že pokiaľ znalec konštatuje nebezpečnosť jeho
pobytu na slobode, uvedené nie je spojené výlučne s jeho závislosťou na alkohole a psychotropných
látkach, ale aj jeho osobnostnou štruktúrou, pričom v takom prípade pri uložení ochranného liečenia

bolo na mieste pri ukladaní trestu aplikovať aj ustanovenie § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona. Vzhľadom
na uvedené navrhol Krajskému súdu v Trenčíne, aby podľa § 321 odsek 1
písm. b), písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil výroky o treste a ochrannom psychiatrickom liečení v
napadnutom rozsudku, a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku mu uložil podľa § 189 odsek 2 Tr.
zákona,§36písm.l),písm.n)Tr.zákona,§37písm.m)Tr.zákona,§39odsek1,odsek5Tr.zákonatrest

odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odloží a určí probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní troch rokov, pričom mu súčasne uloží primerané povinnosti
a obmedzenia, prípadne ho na výkon trestu odňatia slobody zaradí do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Alternatívne navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že mu umožní urobiť vyhlásenie o vine.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia všetkých procesných podmienok,
prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného
súdu považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, keď sa súd prvého stupňa riadil aj
názorom odvolacieho súdu po tom, čo bolo jeho prvé meritórne rozhodnutie zrušené. Preto navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol,
že poukazuje na písomné dôvody ich odvolania, zdôrazňuje, že obžalovaný nemal pred okresným
súdom reálne umožnené urobiť vyhlásenie vo vzťahu k žalovanému skutku ako zločinu vydierania, a tiež

poukázal na skutkové okolnosti, keď si od svojej poškodenej matky pýtal fakticky peniaze, ktoré patrili
jemu. Navrhol preto rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomných dôvodoch odvolania, pretože uložený
trest okresným súdom považuje za neprimerane prísny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že žiada

o zhovievavosť pri ukladaní trestu s tým, aby bol zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Tr. poriadku

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktoré mu

spolu so spisom bolo predložené dňa 22. októbra 2024, na verejnom zasadnutí dňa 26. novembra 2024,
postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným
napadnutýchvýrokovouloženomtresteaochrannomliečení,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréim
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste je aj čiastočne dôvodné. Krajský súd nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1

Tr. poriadku.

Preskúmaním výrokov o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému a určenom spôsobe jeho
výkonu, z podnetu podaného odvolania obžalovaného, odvolací súd dospel k nepochybnému záveru,
že jeho odvolanie je skutočne dôvodné. Súd prvého stupňa síce na jednej strane správne postupoval

pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa aktuálne platného a účinného znenia Trestného zákona,
nakoľko uplatnenie zásad ukladania trestov v aktuálnom znení je pre obžalovaného priaznivejšie
a správne u obžalovaného identifikoval aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona –
skutočnosť, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, avšak už nesprávne nepriznal obžalovanému
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, vzhľadom na jeho postoj k trestnej

činnosti v priebehu celého trestného konania a aj ponúknuté vyhlásenie o vine, ktoré však súdom nebolo
prijatézdôvodu,žesúdsanestotožnilsprávnoukvalifikácioukonania,kladenéhozavinuobžalovanému
v obžalobe. Pri hodnotení preukázaných okolností prípadu krajský súd zistil, že obžalovaný je trestne
stíhaný a právoplatne uznaný za vinného pre trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1,
odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona (teda spáchaný na

chránenej osobe – blízkej osobe). Charakter uvedeného zločinu, premietnutý do skutkovej vety výroku
o vine napadnutého rozsudku okresného súdu podľa názoru krajského súdu, s prihliadnutím na spôsob
spáchania skutku, malý následok jeho konania a postoj obžalovaného k trestnej činnosti znamená, že
aj uloženie trestu odňatia slobody na dolnej zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby je neprimerane
prísne (§ 39 odsek 1 Tr. zákona) a oprávnene odôvodňuje to, aby mohol byť obžalovanému mimoriadne

znížený trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Po ustálení právneho stavu veci
preto krajský súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci prichádza do úvahy skutočne mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody, ktorý krajský súd sám uložil obžalovanému
vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, podľa skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek
1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona, vzhľadom na trestnú sadzbu, za súčasného použitia mimoriadneho

zníženia trestu, t. j. pod dolnú hranicu trestnej sadzby (4 roky), vo výmere 32 mesiacov, zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, 3 a 4 Tr. zákona a
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
zistenú jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii, pričom uložený trest odňatia

slobody v takto stanovenej výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Krajský súd na výkon trestu odňatia slobody, rovnako ako správne už predtým súd prvého
stupňa, obžalovaného podľa § 48
odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za

spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Krajský súd v tomto smere,
s prihliadnutím na závažnosť trestného činu a nie závažnejšiu mieru narušenia obžalovaného,
nezistil relevantný dôvod pre jeho zaradenie do miernejšieho, či prísnejšieho ústavu na výkon trestu
(minimálneho či maximálneho stupňa stráženia) odňatia slobody, pričom návrhu obžalovaného na
prísnejšie zaradenie by ani nebolo možné vyhovieť, pretože by to bolo v rozpore so zákazom zmeny

v neprospech obžalovaného, ktorý ako jediný podal opravný prostriedok.

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného napadnutý výrok o uložení ochranného psychiatrického
liečenia ústavnou formou, krajský súd po preskúmaní uvedeného výroku dospel napriek námietkamobžalovaného k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď obžalovanému podľa § 73 odsek 2
písm. c) Tr. zákona a § 74 odsek 1 Tr. zákona uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Z vykonaného dokazovania a aj z výpovede obžalovaného samotného vyplynulo, že k spáchaniu

trestnej činnosti došlo pod vplyvom alkoholu a psychotropnej látky (marihuany), na ktorých je obvinený
závislý a získané finančné prostriedky, ktoré obžalovaný pri trestnej činnosti získal, opätovne použil
na kúpu alkoholu, čo odôvodňuje uloženie ochranného liečenia podľa § 73 odsek 2 písm. c) Tr.
zákona. Znalec pritom vzhľadom na skutočnosť, že k spáchaniu trestnej činnosti obžalovaným došlo
nielen v spojitosti so syndrómom závislosti na alkohole a kanabinoidoch, ale aj toxickou organickou

poruchouosobnosti.Zuvedenéhodôvodubolo,naprieknámietkamobžalovaného,dôvodnérozhodnutie
okresného súdu, ktorý sa v otázke uloženia ochranného liečenia stotožnil s odporúčaním znalca D. J.
a uložil obžalovanému ochranné liečenie psychiatrické. Súčasne, nakoľko bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, okresný súd správne obžalovanému uložil toto liečenie v súlade
s § 74 odsek 1 posledná veta Tr. zákona v ústavnej forme.

Z týchto dôvodov potom krajský súd z podnetu odvolania obžalovaného výrokom pod bodom I. zrušil
podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku v napadnutom rozsudku celý výrok o treste s tým,
že na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám vo veci uloženia trestu obžalovanému rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.