Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324204220
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324204220.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, proti povinnému: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
35C/127/2024-10 zo dňa 21.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
povinnému u k l a d á povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený
na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 76/5, na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/5, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 149 m2 a na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/1, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 169 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Galanta.

II. Odvolací súd p o u č u j e povinného, že môže v postavení žalobcu podať proti navrhovateľke
v postavení žalovanej na súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu
výkonom neodkladného opatrenia.

III. Navrhovateľka m á proti povinnému n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladné opatrenie zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods.
1, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa
20.11.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnému z neodkladného

opatrenia (ďalej len „povinný“) uložil, aby dočasne nevstupoval do domu, ktorý je vedený Okresným
úradom Galanta, kat. odbor, na liste vlastníctva č. XXX pre okres Galanta, obec C., katastrálne územie
C.,ato:rodinnýdomsúp.č.XXX,postavenýnaparceleregistra„C“č.76/5,pozemokparcelaregistra„C“
č. 76/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2, pozemok parcela registra „C“ č. 76/1, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 169 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (bližšie
nešpecifikovanej). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s povinným sú manželia

už5rokov,manželstvouzatvorilidňa10.7.2020stým,žeodroku2023rodinnýdomvC.jeichspoločným
obydlím i maloletej dcéry D. B., nar. XX.X.XXXX. Rodinný dom je v jej výlučnom vlastníctve v podiele
1/1 k celku. Uviedla, že má obavy o svoj život a má i naliehavý záujem na tom, aby povinný nevstupoval
dočasne do rodinného domu (v jej výlučnom vlastníctve), ktorý je súčasne obydlím chránených osôb,
a to z dôvodu roky trvajúceho psychického násilia, týrania zo strany povinného. Povinný ju dlhodobo
psychicky týra a ponižuje takmer vo všetkých aspektoch manželstva. Všetko musí byť podľa neho, v

prevedení ako on chce, kedy chce alebo nechce a pod. Povinný je dominantný muž, a to nielen povahou,
ale aj vzrastom. Nikdy sa pri ňom necítila v bezpečí. Doslovne komanduje každý jej pohyb, každú jejmyšlienku. Keď nedostane čo chce, je veľmi zúrivý a sadistický. Z počiatku si neuvedomovala, že je
obeťou domáceho násilia. Problémy boli od začiatku, avšak pri každom probléme radšej pracovala na
sebe, aby manželstvo udržala a aby bolo harmonické. Postupne, keď sa jeho správanie stupňovalo,

si viac uvedomovala, že to „toxické“ prostredie, ktoré vytvoril povinný, nie je žiadnym harmonickým
prostredím, ale psychickým týraním. Všetko muselo byť podľa povinného, museli sa dodržiavať jeho
pravidlá. Povinný bol čím ďalej tým agresívnejší, a preto bolo stále ťažšie mu oponovať, jedinou cestou
bolo podriadenie sa. Dôvodila, že ju neustále osočuje, uráža, ponižuje, častuje nadávkami, čomu
svedkom je aj ich maloletá dcéra. Toto psychické násilie už nemôže tolerovať, a preto sa rozhodla

odísť zo spoločnej domácnosti, z jej vlastného rodinného domu, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, z jej
a maloletej dcéry vlastného obydlia. Uvedené incidenty a agresívne správanie vyvrcholilo až do toho
momentu, kedy bola bez východiska nútená podať na povinného trestné oznámenie pre podozrenie
zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej uviedla, že
často ju chce aj udrieť, ruku drží pri jej tvári, vtedy sa bojí najviac. Tŕpne, či ju naozaj udrie. Všetko
musí byť podľa neho. Ak niečo nie je podľa neho, rozzúri sa a už zas kričí. Podľa neho musí byť aj

sex. Ak ho nemá, vtedy býva najhorší. Dáva jej pocítiť, že ona je tá, čo robí zle, čo ho dovedie na
psychiatriu. Sústavne jej zdôrazňuje, že ju jeho rodičia nenávidia, ako sa mu hnusí. Keď si lampou s
liečivýmsvetlomosvetľovalachrbát,lampujejpridržalnachrbte,abyjupopálila.Pľujenaňu,kričíurážky,
nadávky a vyhadzuje z vlastného domu. Dňa 11.9.2024 ju vyhodil z domu a vtedy prvýkrát odišla z
domu ku kamarátke, a to bez maloletej dcéry, lebo nebolo v danej chvíli inej cesty. Poohováral ju všade,

že sa kurví, vrátane jeho rodičov, ktorí mu všetko veria a podporujú ho. Tiež uviedla, že pracuje už
25 rokov ako kaderníčka, má salón v Senci, kde denne dochádza autobusom s tým, že svojou prácou
si platí všetky účty, zabezpečuje živobytie častokrát aj za povinného, nakoľko pričasto mení prácu, s
prestávkami je bez práce. Čo sa týka zárobku a hospodárenia, čo zarobí ona je „naše“ a čo zarobí
povinný je jeho. Málokedy jej prispeje na domácnosť. Nič nie je preňho dosť dobré. Cesta z práce

domov je peklom, lebo sa bojí čo zas bude. Veľmi sa bojí o maloletú dcéru, nakoľko je toho všetkého
svedkom. Povinný taktiež „komandoval“ i jej staršiu dcéru z prvého manželstva E., nič čo urobila či
povedala nebolo v poriadku. Táto situácia vyústila jej odídením z ich domácnosti a jej zverením do
starostlivosti jej otca. Aj staršia dcéra bola svedkom správania povinného. Dlho nevedela o situácii v
domácnosti hovoriť, najmä zo strachu a z obáv o ich maloletú dcéru. Tvrdila, že povinný jej neustále

kontroloval telefón a emaily. Nízke sebavedomie a sklony k sebaobviňovaniu ju prinútili vyhľadať pomoc
u psychologičky, pomocou ktorej si uvedomila, že to čo prežíva, nie je nič normálne, ale že je obeťou
násilníka a potrebuje vyhľadať pomoc. V najbližších dňoch podá na súd návrh na rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletej dcére do rozvodu a po rozvode. Je to jediné východisko ako sa
vymaniť z toxického prostredia plného psychického „teroru“, svojvôli povinného, ktorý svojimi neduhmi

(niekoľkoročné fajčenie marihuany) a správaním ohrozuje jej psychické zdravie. Na základe uvedeného
mala za to, že sú na mieste objektívne príčiny zakladajúce dôvodné obavy, že je ohrozená jej telesná a
duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť. Neodkladným opatrením by sa zabránilo psychickému
násiliu, zastrašovaniu a prenasledovaniu zo strany povinného. Nariadením neodkladného opatrenia
povinný na svojich právach nebude obmedzený neprimeraným spôsobom.

2. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľka predložila zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa
14.11.2024, správu F. G. H., H. zo dňa 14.10.2024, sobášny list, rodný list mal. D. B. a výpis z listu
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C..

3. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
primárne sústredila na opis dlhodobo trvajúceho násilia povinného voči nej psychického charakteru. I
keď súčasne uviedla, že povinný do jej integrity zasahuje tým, že jej nadáva, kritizuje a ponižuje ju, z
jej prevažne všeobecných tvrdení nemožno bez ďalšieho vyvodiť bezprostredné ohrozenie jej osoby
konaním povinného, a to najmä z hľadiska jeho intenzity, ako aj dĺžky trvania. Pokiaľ ide o vyhrážky,

neuviedla, kedy sa jej mal povinný vyhrážať, za akých okolností k takémuto konaniu malo dôjsť, či
povinný skutočne vykonal aktivitu s cieľom ich naplnenia, či k takémuto konaniu došlo opakovane,
prípadne v akom časovom intervale. Skonštatovala, že jej manželstvo s povinným nefunguje, ani riadne
nikdy nefungovalo a že sa chce s ním rozviesť. Posúdiac návrh podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1
CSP) dospel súd prvej inštancie k záveru, že hoci navrhovateľka v návrhu odkazovala na ust. § 325

ods. 2 písm. e) CSP, obsah navrhovaného neodkladného opatrenia tomuto ustanoveniu nezodpovedá.
Súd prvej inštancie preto skúmal, či boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP. V danej veci dospel súd k záveru, že z hľadiska
nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočnespoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza ku psychickému
ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania

navrhovateľke, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Navrhovateľka neosvedčila, ale ani
netvrdila konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné aspoň v rovine tvrdení urobiť záver o existencii,
ako aj o stupňujúcej sa intenzite sústavného psychického teroru povinného voči nej, ku ktorému naviac
malo roky dochádzať. I keď súd pripustil, že v prípadoch ohrozenia telesnej a najmä duševnej integrity
fyzickej osoby zo strany inej osoby ako agresora je náročnejšie také správanie agresora preukázať,

resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť v postačujúcej miere, bolo v možnostiach
navrhovateľky, najmä pokiaľ táto podľa jej vlastných tvrdení mala byť vystavená ponižovaniu a narúšaniu
jej telesnej a duševnej integrity v dôsledku správania povinného už niekoľko rokov, predložiť také dôkazy,
ktoré by osvedčovali ňou uvádzané tvrdenia. Za taký dôkaz sám o sebe nemožno považovať obsah
zápisnice o podaní trestného oznámenia zo dňa 14.11.2024, tento neosvedčuje ani tvrdené psychické
násilie, pod ktorým navrhovateľka vnímala najmä kritické vyjadrenia povinného na jej osobu (nič sa

mu nepáči, čo urobí), vyhrážanie, nátlak, resp. stres (ktorý navrhovateľka spájala s návratom domov),
keď nie je zrejmé, v akom štádiu sa toto konanie nachádza. Navrhovateľke nič nebránilo v tom, aby
pri tvrdenom dlhodobo nepriaznivom spolunažívaní s povinným predložila, resp. minimálne označila
relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výpovede
svedkov - susedov, priateľov, dôkazy o hrozbách alebo obťažovaní, potvrdenia o predchádzajúcich

incidentoch). Pokiaľ by správanie povinného malo predstavovať potenciálnu hrozbu pre navrhovateľku
v dôsledku vyhrážok, muselo by ísť o vyhrážky takej „intenzity“ a „kvality“, ktoré by objektívne (nielen
subjektívne v predstave navrhovateľky) boli spôsobilé vzbudiť obavu z ich uskutočnenia. Takáto obava
z nateraz osvedčených skutočností však nevyvstala. Správa klinického psychológa (navyše zo dňa
14.10.2024) podľa názoru súdu neposkytuje dostatok podrobností o emocionálnych a psychických

dôsledkoch domáceho násilia, a sama o sebe tak nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia,
keď navrhovateľka nepredložila žiadne ďalšie dôkazy o pokračujúcom domácom násilí alebo hrozbe.
Nie je zrejmé, či situácia predstavuje reálne a bezprostredné ohrozenie, keďže od vypracovania správy
uplynul viac ako mesiac. Neodkladné opatrenie nie je ani prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie
partnerských konfliktov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov. Len samotné

narušenie vzťahov strán sporu v ich spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Výnimočnosť zásahu musí byť
podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné
obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného
práva každej osoby na jej súkromný život, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia. V tomto smere

treba tiež dodať, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka bez ďalšieho
poznamenala, že toto psychické násilie už nemôže tolerovať, a preto sa rozhodla odísť zo spoločnej
domácnosti, z jej vlastného rodinného domu, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, z jej a maloletej dcéry
vlastného obydlia, teda v čase rozhodovania súdu, ani v čase podania návrhu, nebýva v predmetnom
dome, vo vzťahu ku ktorému mal byť povinnému zákaz vstupu uložený.

4. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách návrhu navrhovateľky. Z hľadiska nevyhnutnej ochrany
navrhovateľky, ako možnej obete konania ohrozujúceho jej duševnú/telesnú integritu, táto dostatočne
spoľahlivo neosvedčila dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, preto súd

prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by povinnému uložil
povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. reg.

„C“, parc. č. 76/5, na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
149 m2 a na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169
m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Galanta. Odvolanie
odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).6. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu, v ktorej sa ocitla a nesprávne
ju nazval „partnerské nezhody a narušenie vzájomných vzťahov“. Navrhovateľka uviedla, že až
dodatočne zistila, že počas manželstva bola absolútne ovplyvnená manželom. Manžel ovplyvňoval

každý moment ich spolužitia, na všetko mal svoj názor a pravidlá, všetko muselo byť podľa neho a
neustále všetko riadil. Z jeho strany šlo o obyčajné týranie agresora, ktoré sa postupne zväčšovalo.
Navrhovateľka uviedla, že jej manžel si nevie udržať prácu. V každej novej má problémy s kolektívom, čo
prezentoval tak, že on je obeť a ostatní nevedia svoju prácu dobre robiť. Ona mu všetko verila, ľutovala
ho a podporovala. Popritom všetkom ju on manipuloval a stále jej nadával. Jeho správanie sa začalo

stupňovať práve vtedy, keď nepracoval. Dlhoročné fajčenie marihuany len podporilo jeho správanie. Keď
nebolo podľa neho, prípadne mal zlú náladu, vybíjal si to na nej, vulgárne jej nadával a vyhadzoval ju
zvlastnéhodomu,atoajpredich5-ročnoudcérou,ktorejpsychickézdraviemôžebyťtakýmtosprávaním
veľmi poznačené. Svedkom nevhodného správania manžela - povinného bola aj jej staršia dcéra, ktorej
výpoveď navrhovateľka pripojila k odvolaniu. Je to už 15-ročné dievča, ktoré je rozumovo vyspelé tak,
že vie sama posúdiť, aký vplyv malo na ňu správanie povinného. Podľa navrhovateľky správanie jej

manželaniejenormálne.Jehozlyhanievpráciivživotesiprenášanaňuapsychickyjudenneterorizuje.
Navrhovateľka uviedla, že sa ho bojí tak isto, ako by jej fyzicky ubližoval. Pľuje na ňu, vyhadzuje ju (z
domu), vyhráža sa jej tým, že on dostane maloletú do starostlivosti. Okrem hrozných nadávok je podľa
neho smradľavá, nehodná. Aby sa ospravedlnil, snažil sa jej vnútiť jeho názor, že „som v prechode a
preto smrdím“. Neraz zdvihol ruku alebo jej ju priložil k tvári. Kontroluje jej mobil, emaily, čo už samotné je

narušením jej súkromia. Teraz má mobil požičaný od kamarátky, nakoľko jej ho rozbil. Stále ju navštevuje
v práci a aj pred zákazníčkami jej dáva rozkazy.

7. Súd prvej inštancie tiež v napadnutom uznesení nesprávne uviedol, že sama odišla z domu, pretože
správne uviedla, že,,11.09.2024 ma vyhodil z domu a vtedy som prvý krát odišla z domu ku kamarátke a

to bez maloletej dcéry“. Keď ju vyhadzoval, kričal na ňu a nadával jej, nemohla ostať v dome a uľahčovať
agresorovi, aby pokračoval v takomto správaní aj pred maloletou dcérou. Vyššie uvedená situácia nie
je jednorazová, diala sa dlhé roky. Navrhovateľka uviedla, že sa bojí ísť do vlastného domu, má obavy
o svoj život a žiada, aby súd uložil povinnému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, ktorý je v jej
výlučnom vlastníctve a súčasne obydlím chránených osôb - navrhovateľky a jej maloletej dcéry, a to z

dôvodu roky trvajúceho psychického násilia, týrania zo strany povinného. Navrhovateľka poukázala na
to, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie
neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky

násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej
osoby – sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osohy, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život, zdravie a ani sa nemusí
zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Navrhovateľka zdôraznila, že rodinný dom je v jej výlučnom

vlastníctve, pričom vydaním neodkladného opatrenia nebude povinný na svojich právach obmedzený
neprimeraným spôsobom, keďže pred manželstvom žil u svojich rodičov, kde môže žiť aj teraz, prípadne
má možnosti, ako by si vedel zabezpečiť svoje bývanie. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola povinnému uložená povinnosť nevstupovať dočasne
do domu, v ktorom býva navrhovateľka, vo vzťahu ku ktorej je povinný podozrivý z násilia.

8. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril povinný, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka podľa jeho názoru neosvedčila skutočnosti ňou uvádzané
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za správne označil konštatovanie súdu prvej
inštancie, že navrhovateľka ani len neosvedčila rozhodné skutočnosti, na ktoré síce poukazuje,

ale žiadnym spôsobom ich nepreukazuje ( napr. lekárskymi správami, trestnými oznámeniami či
vyhláseniami svedkov). Navrhovateľka uvádza účelové a vyfabulované tvrdenia úmyselne zavádzajúce
súd. Navrhovateľka sa snaží o účelovú deložáciu jeho osoby z domu, a to akýmkoľvek spôsobom,
založeným aj na nepravdivom uvedení skutkového stavu v snahe vyvolávať dojem o jeho násilnom
správaní voči nej. Navrhovateľka síce zdôrazňuje, že predmetný rodinný je v jej výlučnom vlastníctve,

nakoľko jej zapísaný na LV na jej meno, avšak opomína skutočnosť, že tento rodinný dom bol
nadobudnutý počas trvania manželstva, a teda toho času je sporné aj výlučne vlastníctvo navrhovateľky,
čo však povinný považuje za bezpredmetné vzhľadom na meritum prejednávanej veci, keďže právny
vzťah k nehnuteľnosti nie je v prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)CSP relevantný. Táto nehnuteľnosť bola roky aj jeho domov a in bona fidae sa t.č. považuje zo zákona
za jej spoluvlastníka. Má za to, že jeho vlastnícke právo, čo i len sporného charakteru, nemôže byť
obmedzené len z dôvodu subjektívnych tvrdení navrhovateľky.

9. Povinný má za to, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne posudzoval kvalifikáciu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia aj podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Súd prvej inštancie
správne poukázal na neopodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v domáhanom zmysle, a to
vzhľadom na neosvedčenie naliehavosti, nakoľko navrhovateľka sa už od 11.11.2024 nachádzala v byte

svojej matky, čo možno považovať za pre ňu bezpečný priestor. Povinný ďalej uviedol, že ak by aj ich
konflikty s navrhovateľkou dosahovali formu psychického násilia, navrhovateľka sa nachádza v tomto
čase už v bezpečí, pričom z jeho strany nie je na ňu vyvíjaný už žiadny nátlak, či iná forma ohrozenia.
Navrhovateľka sa stále upína len na údajné psychické násilie, ktoré mal na nej údajne páchať. Za
týmto účelom uvádzala tvrdenia aj v trestnom konaní, ktoré nie je do súčasnosti právoplatne ukončené.
Obdobne sa vyjadruje aj konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na súde

pod sp. zn. 5P/183/2024. Aj keď sa navrhovateľka vyjadrila, že v konaní si bude uplatňovať osobnú
starostlivosť matky a v odvolaní poukázala aj na potrebu bezpečia v nehnuteľnosti pre maloletú, sama
súhlasila s tým, aby sa styk s maloletou realizoval na pravidelnej báze, formou sústavnej striedavej
osobnej starostlivosti o maloletú. Z uvedeného je zrejmá účelovosť tvrdení navrhovateľky o zákaze
vstupu jeho osoby do nehnuteľnosti z dôvodu násilia.

10. Povinný potvrdil, že ich spolužitie bolo možné najmä od augusta 2024 považovať za vysoko
konfliktné, kedy partnerské konflikty boli intenzívnejšieho charakteru. Zároveň však uviedol, že nikdy
nebol ich iniciátorom on, ale naopak navrhovateľka. Dôvodom týchto ňou vyvolaných konfliktov bolo, že
odmietol jej finančne prispievať, okrem podieľania sa na chode domácnosti a ním hradených nákladov

na stravu, aj na jej vyživovaciu povinnosť na jej mal. dcéru E., pochádzajúcu z predošlého manželstva.
Jeho príjmy v danom čase značne poklesli a nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej za ňu
znášať aj tento jej záväzok. V septembri 2024 sa hádky vyostrili, nakoľko aj navrhovateľkine podnikanie
sa dostávalo do mínusu. Všetko vyvrcholilo v dňoch od 11.11.2024, kedy práve z tohto dôvodu došlo
k veľkej hádke medzi nimi, v dôsledku čoho ona sama opustila dňa 14.11.2024 spoločnú domácnosť

a odišla k svojej matke do I.. Dovtedy ich spolužitie považoval za celkom harmonické, nakoľko nikdy
neodporoval jej predstavám a pre harmóniu v rodine súhlasil s jej pravidlami a požiadavkami. Povinný
poprel, že by opakovane navrhovateľke vulgárne nadával, fyzicky ju ohrozoval, ponižoval ju, či izoloval
od jej rodiny. Navrhovateľka tým, že nepoukázala a teda neopísala konkrétne situácie a čas takéhoto
konania, resp. časovú súvislosť tohto konania, vyvolala značné pochybnosti o vierohodnosti jej tvrdení

čo do ich dlhodobosti a intenzity. On navrhovateľku nikdy nevyhadzoval z domu, z toho odišla vždy
sama a dobrovoľne. Poukázal na to, že navrhovateľka nikdy predtým ani len neriešila konflikt napr.
privolaním polície, či nedomáhala sa vykázania. Nikdy sa jej nevyhrážal, že by maloletú chcel do svojej
výlučnej starostlivosti. Navrhovateľke nikdy nekontroloval jej mobil či internet alebo jej sociálne siete.
Navrhovateľka trávila posledný rok mnoho času na mobile a na sociálnych sieťach, pričom on sa len

slovne zaujímal s kým môže byť toľko v kontakte. Nikdy sa ani nezaujímal o aké konkrétne osoby ide.
Táto otázka z jeho strany bola pokladaná len na margo jej dlhých hodín strávených na mobile, internete
a sociálnych sieťach.

11. Z navrhovateľkou uvádzaných skutočností povinný priznal len jej opľutie v októbri 2024 , ktoré

bolo v afekte, keď navrhovateľka vyvolala konflikt a urážala jeho rodičov, vulgárne ich dehonestovala.
Nedala sa žiadnym spôsobom ukľudniť, opakovane ju žiadal, aby upustila od svojho konania, čo u
nej iba zintenzívnilo jej slovné vyjadrenia, ktoré mierila nielen voči jeho rodičom, ale následne aj voči
nemu, pričom sa stále približovala k jeho tvári, čím narúšala jeho osobnú, intímnu zónu. V danú chvíľu,
vzhľadom na napätú situáciu, nenašiel iný vhodný spôsob ako ju dostať z hysterického výstupu. Išlo o

jednorazové konanie z jeho strany, ktoré ľutuje, avšak vzhľadom na vypätosť danej situácie si nedokázal
v danom momente nič iné vymyslieť, pričom sa jednalo len o mierne naznačenie odpľutia, nie priamo
miereného do oblasti jej tváre.

12. Povinný poprel, že by na navrhovateľke niekedy niečo pálil, ako uvádza situáciu s UV lampou, ktorú

jej mal priložiť na chrbát. K tejto situácii uviedol, že v októbri sa stalo, že navrhovateľka pritom, ako
si nahrievala chrbát, ho začala slovne provokovať a vyčítať mu aký je agresívny a ako jej ubližuje, na
čo slovne reagoval tým, že ak by jej chcel skutočne fyzicky ublížiť, tak to urobí inak, napr. priamo toulampou. Uviedol, že išlo o slovné vyjadrenie, ktoré je možné považovať za prirodzené v danej situácií.
Túto lampu ani nezdvihol z miesta, ani ju k nej nepriblížil.

13. Povinný má za to, že prostriedok procesného útoku/procesnej obrany, ktorý použila navrhovateľka
vo svojom odvolaní, a to čestné vyhlásenie mal. Žofie, nemôže byť prípustné ako novota v odvolacom
konaní. Z jeho obsahu ani nevyplývajú skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že súd dospel k nesprávnemu
rozhodnutiu. Maloletá, pokiaľ ide o jej vlastné tvrdenia, uvádza to isté ako jej matka. Maloletá opätovne
uvádza len skutočnosti naznačujúce konfliktnosť vzťahu, nie však jeho násilie. Nevyplýva z neho

dlhodobosť ani intenzita, čo samo o sebe znižuje vierohodnosť takýchto tvrdení maloletej. Podľa
povinného v danom prípade nejde o jej spôsob vyjadrovania. Čestné vyhlásenie je vypracované na
počítači, teda nie je možné vylúčiť aj jeho predprípravu samotnou navrhovateľkou, pričom maloletá
to opatrila len svojím podpisom. Vierohodnosť jej tvrdení je znížená aj samotným blízkym vzťahom
navrhovateľky ako jej matky. Navrhovateľka navyše toto vyhlásenie nepredložila už v rámci návrhu.
Predloženie tohto vyhlásenia preto povinný považuje za účelové.

14. Dňa 14.2.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie navrhovateľky, v ktorom zotrvala na
ňou podanom odvolaní. Na preukázanie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Galanta, Obvodného oddelenia PZ Jelka sp.
zn. ORP-440/1-VYS-GA-2024 zo dňa 2.1.2025 a uznesenie Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 1Pn

864/24/2202-9 zo dňa 10.2.2025.

15. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Galanta, Obvodného oddelenia PZ Jelka uznesením
sp. zn. ORP-440/1-VYS-GA-2024 zo dňa 2.1.2025 odmietla trestné oznámenie navrhovateľky. Voči
tomuto uzneseniu podala navrhovateľka sťažnosť. Okresná prokuratúra Galanta uznesením sp. zn.

1Pn 864/24/2202-9 zo dňa 10.2.2025 vyhovela sťažnosti navrhovateľky a zrušila uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ Galanta, Obvodného oddelenia PZ Jelka sp. zn. ORP-440/1-VYS-GA-2024 zo dňa
2.1.2025 z dôvodu, že bolo vydané neopodstatnene a nezákonne a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci
znovu konal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta je o. i. uvedené, že
v predmetnom prípade sa jedná o podozrenie nielen pre závažnú trestnú činnosť (zločin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona), ale i ďalšiu trestnú činnosť, kedy nie je
možné vo všeobecnosti rozhodnúť o odmietnutí veci bez riadne vykonaného dokazovania.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie (o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)

je vecne nesprávne a je potrebné ho zmeniť (§ 388 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť,čivposudzovanejvecisúsplnenézákonnépodmienkyadanéskutkovéokolnostiodôvodňujúce

nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval
správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala

alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje.21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (ods. 1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (ods. 2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým
žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (ods. 3).

28. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

29. Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom

uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie
bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho
vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero
nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná
integrita tejto inej osoby:

a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré
pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava;
b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického
kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;
c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný

urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Pretoje potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i to, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej
ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je

osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých úkonov alebo správania sa strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane.

31. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,
ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. V konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho
navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť
a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie. Hodnoverné osvedčovanie dôvodnosti a trvania nároku
môže navrhovateľ návrhu na nariadene neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Pri zisťovaní skutočností
dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa

súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.

32. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil povinnému, aby nevstupoval do rodinného domu súp.
č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. 76/5, na pozemok parc. reg. „C“, parc.

č. 76/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2 a na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/1,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie
C., obec C., okres Galanta.

33. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu prvej inštancie zápisnicu o trestnom

oznámení zo dňa 14.11.2024, správu F. G. H., H. zo dňa 14.10.2024, sobášny list, rodný list mal. D. B.
a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C..

34. Z navrhovateľkou predložených dôkazov bolo zistené, že navrhovateľka a povinný uzatvorili
manželstvo dňa 10.7.2020, pričom z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa – D. B., nar. XX.X.XXXX.

Z predloženého výpisu LV č. XXX pre katastrálne územie C. tiež vyplýva, že nehnuteľnosti, ktorých sa
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.

35. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 14.11.2024 vyplýva, že dňa 14.11.2024 podala
navrhovateľka na Obvodnom oddelení Policajného zboru Jelka trestné oznámenie pre trestný čin

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
povinný voči jej osobe. Navrhovateľka zároveň predložila psychologickú správu vypracovanú dňa
14.10.2024 klinickou psychologičkou F. G. H., H. (Academia Psychologik s.r.o.), v ktorej je uvedené, že
v prípade navrhovateľky ide o pacientku s narušenou osobnou ľudskou dôstojnosťou, deformovanou
vplyvomopakovaného,eskalujúcehosprávaniapartnera,vzbudzujúcehostrachaobavy,sdonucovaním

a kontrolou jej osoby s tým, že pacientka (navrhovateľka) vykazuje všetky známky obete domáceho
násilia.

36. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neosvedčení existencie takého správania sa povinného vo
vzťahu k navrhovateľke, ktoré by bolo možné označiť za dôvodné podozrenie z násilia alebo ktoré

by malo za následok ohrozovanie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. S prihliadnutím
na skutkové okolnosti prejednávanej veci sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že
navrhovateľka neosvedčila, že ňou navrhované neodkladné opatrenie má charakter neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Odvolací súd má ale, na rozdiel od súdu prvej inštancie,za to, že navrhovateľka skutočnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania pred súdom prvej inštancie preukázala naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 2 písm. f)

CSP.

37. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP postačuje, ak je
osvedčenéohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľakonanímosoby,protiktorejnávrhna
nariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide z hľadiska procesného
o konanie zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať
svoje obydlie. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo

bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán
konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade protichodné.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má potom odvolací súd za to, že navrhovateľka v danom
type konania osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná
ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom stanovených predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Z dôkazov predložených navrhovateľkou a čiastočne potvrdených

aj vyjadrením samotného povinného totiž vyplýva, že povinný sa dopúšťa konania, ktoré neprimerane
zasahuje do telesnej i duševnej integrity navrhovateľky. Uvedené navrhovateľka osvedčila najmä
správou zo psychologického vyšetrenia vypracovanou klinickou psychologičkou F. G. H., H., ako
dôkazom objektívneho charakteru, v ktorej je výslovne uvedené, že v prípade navrhovateľky ide
o pacientku s narušenou osobnou ľudskou dôstojnosťou, deformovanou vplyvom opakovaného,

eskalujúceho správania partnera, vzbudzujúceho strach a obavy, s donucovaním a kontrolou jej osoby
so záverom, že navrhovateľka vykazuje všetky známky obete domáceho násilia. Odvolací súd pri
svojom rozhodovaní vychádza tiež z toho, že aj sám povinný vo svojom vyjadrení vo veci potvrdil, že
spolužitie s navrhovateľkou bolo najmä od augusta 2024 vysoko konfliktné, kedy partnerské konflikty
boli intenzívnejšieho charakteru. Zároveň priznal, že v októbri 2024 navrhovateľku opľul, čo možno

považovať za konkrétny prejav neprípustného správania sa voči spolužijúcej osobe. Povinný síce poprel,
že navrhovateľku popálil UV lampou, ktorú mal podľa tvrdení navrhovateľky priložiť na jej chrbát, no
zároveň uviedol, že na údajné provokácie navrhovateľky v danej situácii slovne reagoval tým, že ak by
jej chcel skutočne fyzicky ublížiť, tak to urobí inak, napr. priamo tou lampou. Takéto vyjadrenie však
má, vzhľadom na konfliktné partnerské vzťahy, charakter vyhrážky spôsobilej vzbudiť strach u adresáta

takéhoto verbálneho prejavu - navrhovateľky.

39. Navrhovateľka prejavy povinného verbálneho i neverbálneho charakteru preto oprávnene považuje
za zásah do jej telesnej a duševnej integrity, pričom v posudzovanej veci bolo osvedčené, že k
neželanému správaniu povinného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej

vôle samotného povinného. Správanie povinného voči navrhovateľke, vzhľadom na spolužitie v jednej
domácnosti, je pre navrhovateľku traumatizujúce, nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu jej života a nevplýva
dobre na jej psychický stav. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľka
dostatočne osvedčila, že konaním povinného dochádza k ohrozeniu telesnej i duševnej integrity jej
osoby, a to v takej intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods.

2 písm. f) CSP.

40. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP je potrebné
vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt
osoby ohrozujúcej telesnú alebo duševnú integritu s osobou, ktorá je adresátom takéhoto nevhodného

správania. Ak odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti je práve dôsledkom nevhodného
správania sa povinného, nemôže to zakladať dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže súdy musia pri svojom rozhodovaní vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán, ktoré sa ich ochrany
relevantným spôsobom domáhajú.

41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil
povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. reg. „C“,
parc. č. 76/5, na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2
a na pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 76/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2, ktoré sú

zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Galanta. Za daného stavu vylúčenie
povinného z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný zásah do práv povinného, pretože jeho
legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného zdravia navrhovateľky pred
správaním povinného, pričom navrhovateľka navyše v konaní preukázala, že je výlučnou vlastníctvom
dotknutej nehnuteľnosti, ktorú nemôže nerušene, t.j. bez ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity
užívať.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej (za konanie vo veci samej nie je možné považovať konanie o
rozvod manželstva), bolo namieste zaoberať sa otázkou trvania neodkladného opatrenia a potreby
uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Skutočnosť, či nariadeným

neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, je
pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické skutkové
okolnosti prípadu. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia, odvolací súd bol toho názoru, že by
nemalobyťčasovolimitované,nakoľkovsúčasnostiniejemožnéanipredpokladaťaužvôbecniepresne
určiť, kedy dôjde k zastabilizovaniu vzťahov medzi navrhovateľkou a povinným a kedy odpadne dôvod

jeho ďalšieho trvania. Zároveň, s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci, kedy bolo
v konaní preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti, dospel odvolací
súd k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie nemusí byť nasledované konaním vo veci samej.
Uvedené však nebráni účastníkom konania sa domáhať zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).

43. Keďže odvolací súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil povinného
v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z II. výroku tohto rozhodnutia.
S ohľadom na uvedené v prípade, ak povinný, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá
povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá

by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby súd
s ohľadom na citované ust. CSP neurčil. Ak povinný podá žalobu, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

44. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

45. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania

odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na
náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci (navrhovateľka), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trovproti strane, ktorá vo veci úspech nemala (povinný), keď odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) dôvod
pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).