Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. apríl 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218182
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5117218182.7

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu : Zeppelin SK s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 14605/50, Banská
Bystrica – Kráľová, IČO: 31 579 710, zast.: akl.legal s.r.o., so sídlom Československej armády 25, 974
01 Banská Bystrica, IČO : 36 771 651 proti žalovanému : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX,
zast.: JUDr. Martin Olos, advokát, s miestom výkonu činnosti E. E. X, XXX XX F. G., IČO : 42 055 148,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.06.2017 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.06.2014 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou STAVSTROJ KYSUCE SK,

s.r.o., so sídlom H. XXX, H. XXX XX, IČO: 46 747 524 ako postupcom a dlžníkom žalobcu a žalovaným
ako postupníkom, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky postupcu a dlžníka žalobcu voči Obci C.
D., I.: 00 314 030, vo výške 95 940,32 EUR na žalovaného je voči žalobcovi právne neúčinná, a tiež sa
domáha, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 5 006,91 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.065,71 EUR od 08. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 536,70 EUR od
08. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 1.128,00 EUR od 04.10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 255,60 EUR

od 02. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 420,00 EUR od 04. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 550,31 EUR
od 04. 11. 2012 do zaplatenia a zo sumy 1.059,59 EUR od 04. 12. 2012 do zaplatenia, zmluvnou pokutou
vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.128,00 EUR od 04. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 255,60 EUR od
02. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 420,00 EUR od 04. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 550,31 EUR
od 04. 11. 2012 do zaplatenia a zo sumy 1.059,59 EUR od 04. 12. 2012 do zaplatenia, trovami súdneho
konania – súdny poplatok 336,00 EUR, trovami právneho zastúpenia v súdnom konaní 1.328,57 EUR,

súdnym poplatkom za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 EUR a trovami právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 324,86 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Tiež sa domáhal náhrady trov konania.

2. Uznesením č.k. 13Csp/119/2017 – 53 zo dňa 27.08.2019, právoplatným dňa 09.10.2019, súd
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

13C/411/2014.

3. Následne žalobca podaním zo dňa 19.04.2024, doručeným súdu dňa 19.04.2024, zobral žalobu pred
prvým pojednávaním celkom späť, pričom uviedol, že hlavným dôvodom späťvzatia žaloby je úhrada
istiny pohľadávky žalovaným, a preto má žalobca za to, že procesné zavinenie na zastavení konania
nesie žalovaný, a žalobca si tak uplatňuje nárok na náhradu trov konania.4. Podľa § 144 a § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať
žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Ako je už uvedené v odseku 3., v danej veci žalobca v podaní, ktorým zobral žalobu celkom späť,
uviedol, že hlavným dôvodom späťvzatia žaloby je úhrada istiny pohľadávky žalovaným, a preto má

žalobca za to, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný, a žalobca si tak uplatňuje
nárok na náhradu trov konania.

9. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.04.2024
uviedol, že súd neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne,

keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa však stáva neúčinný
až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási právoplatným rozsudkom. Odporovateľnosť teda nemožno
riešiť ani ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4
OZ vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené
ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného

úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému
odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto
musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu Je nesporné, že žalobca podal
odporovaciu žalobu po uplynutí 3-ročnej doby (čo samo o sebe má za následok neúspešnosť žaloby),
žalobu podala osoba neoprávnená ju podať (B. J. J. bez udelenia poverenia), žalobu nepodpísal a

nepodal ju konateľ PZ žalobcu JUDr. B. J., podľa obsahu udeleného plnomocenstva totiž žalobca
ani nesplnomocnil na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy voči mojej osobe. Navyše žalobcovi bola
uhradená iba istina, avšak z úplne iného právneho vzťahu a iného exekučného titulu (náhrady škody
podľa trestného rozsudku). Žalobcovi vôbec nebolo uhradené príslušenstvo pohľadávky ktorého sa
domáhal a ďalšie uplatňované nároky (spolu niekoľkonásobne prevyšujúce istinu), napriek tomu však

žalobu zobral celú späť akoby celý jeho nárok bol uspokojený, k čomu však objektívne nedošlo.
Pri odporovacej žalobe odporovacie právo má veriteľ zachované aj vtedy, ak nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu bol uspokojený (sčasti či celkom). Celé podanie žaloby bolo
nedôvodné, procesne vadné, navyše žaloba bola podaná i neskoro. Po produkovaní viacerých námietok
v rámci procesnej obrany žalobca zobral žalobu späť, pričom dokonca začal tvrdiť, že som mal zaviniť

zastavenie konania. Žalobca sa však už zrazu ani nedomáha odporovacieho práva a už ani zaplatenia
celého nároku, vediac o viacerých neodstrániteľných prekážkach pre vyhovenie žalobe. Ust. § 42a ods.
1 OZ pritom hmotnoprávne umožňuje žalobcovi sa domáhať určenia neúčinnosti PÚ, bez ohľadu na to,
či nárok už bol uspokojený, t.j. uspokojenie nároku nemá význam na možnosť určenia neúčinnosti PÚ
rozsudkom a na existenciu odporovacieho práva veriteľa. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či právnym

úkonom boli alebo neboli naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a OZ, tento výrok je totiž
konštitutívny a nie deklaratórny. Žalobca objektívne späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, je
preto povinný nahradiť trovy protistrane. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania iba v prípade, ak výlučne pre
jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá však bola podaná dôvodne, čo v danom prípade splnené

nebolo z viacerých dôvodov.

10. Primárne je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu

tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad
pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu
alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov
konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konaniazavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby

(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011, tiež nález Ústavného
súdu SR spis. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom
vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je
nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom
súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu

SR spis. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované ešte pred
zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok;
§ 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní procesného
zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

11. V zmysle § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. V danej veci však žalobca v predmetnom konaní nepokračoval a zobral žalobu späť, pričom ale
dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného. Preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd do 60 dní
po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).