Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10Csp/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124377684
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6124377684.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 11.390,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podaným na
Okresnom súde Banská Bystrica dňa 12.09.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.390,01

Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, pričom uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so
žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa 17.02.2021 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 15.000,- Eur zo strany
žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po
272,52 Eur.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal.
Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.06.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok,
ktoréneboliriadneavčaszaplatenéažalobcatoutovýzvouupozornilžalovanéhonamožnosťuplatnenia
práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek
výzvedlžnésplátkyneuhradil,pretožalobcapristúpilkvyhláseniupredčasnejsplatnostibudúcichsplátok
úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.07.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej
dňa 15.04.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote

na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné
úroky z omeškania.
Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil 9.810,62 Eur. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh
vo výške 11.996,79 Eur, ktorý pozostáva z istiny 36. až 40. splátky spolu vo výške 519,70 Eur, z
úroku 36. až 40. splátky spolu vo výške 606,78 Eur a zosplatnenej istiny vo výške 10.870,31 Eur (istina
splátok po zosplatnení za 41. až 96. splátku). Žalobca zároveň uviedol, že s odbornou starostlivosťou

posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a predložil interný dokument o posúdení
bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného a úverovú správu
z registra dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver.2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu
a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 09.08.2024, ePotvrdenku zo dňa 12.08.2024,

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.02.2021, Úverové podmienky, posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, úverovú
správu, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.06.2024, ePotvrdenku zo dňa 19.06.2024, výzvu
k splateniu celého úveru zo dňa 23.07.2024, ePotvrdenku zo dňa 24.07.2024 a výpis čerpania splátok
a úhrad.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.09.2024 platobný rozkaz sp. zn. 39Up/1568/2024, ktorým
žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

4. Písomným podaním zo dňa 14.10.2024 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu a uviedol,
že nárok uplatnený v predmetnom konaní považuje za nedôvodný, keďže žalobca si nesplnil povinnosť

posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, v dôsledku
čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, bez možnosti úver predčasne zosplatniť. Žalovaný
mal v čase uzatvorenia zmluvy 69 rokov a podľa znenia zmluvy dôchodok 506,- Eur a príjem partnera
(ky) 342,- Eur (nie je spoludlžník). Životné minimum v čase uzatvorenia zmluvy bolo 214,83 Eur (k
01.07.2020) a výška mesačnej splátky žalovaného úveru je 272,52 Eur. Žalovaný v danom čase splácal

aj iné úvery, ktoré neboli refinancované predmetným úverom. Priemerné výdavky na bývanie a stravu
predstavovali sumu minimálne 300,- Eur mesačne.
Žalovaný tiež namietal neplatnosť zosplatnenia úveru a tvrdil, že k zosplatneniu úveru malo dôjsť na
základe výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 23.07.2024 – platnosť a účinnosť označeného právneho
úkonu nebola zo strany žalobcu doposiaľ preukázaná. Rovnako žalobca nepreukázal účinné doručenie

právneho úkonu výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.06.2024, ktorá mala predchádzať právnemu
úkonu zosplatnenia úveru. Z podanej žaloby, jej príloh a tvrdení žalobcu nevyplýva splnenie podmienok
platného zosplatnenia z dôvodu, že chýba označenie splátky, ktorá mala vyvolať splatnosť, nie je
označené zmluvné ustanovenie, na základe ktorého malo dôjsť k zosplatneniu, nie je možné určiť rozsah
omeškania a k jednotlivým listovým zásielkam chýbajú doručenky.

Žalovaný tiež vytýkal nedostatky v náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zmluve
absentujú (pre ich nesprávnosť či rozpor so zákonom) a z tohto dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 a ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalovaného musí zmluva obsahovať podľa
§ 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorá nie je uvedená v časti zmluvy o úvere (str. 2 hore), ani v časti týkajúcej sa revolvingového úveru,
a podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov, ktorá v zmluve nie je uvedená správne. Podľa MF SR je to 15,38 %, v zmluve o úvere
je RPMN 16,4 %, rozdiel je 1,02 %.
Z toho dôvodu žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

Pre prípad, ak by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť akúkoľvek dlžnú sumu, žiadal súd o povolenie splácať
dlh v mesačných splátkach maximálne po 50,- Eur. Ekonomické záujmy žalobcu nebudú v prípade
povolenia splátok nijakým vážnym spôsobom dotknuté, naopak jednorazové požadovanie zaplatenia
vyššej sumy od žalovaného by malo pre neho mimoriadne nepriaznivé až likvidačné ekonomické
dôsledky.

5. V dôsledku podaného odporu bol platobný rozkaz zo zákona zrušený (§ 11 ods. 5 zákona
o upomínacom konaní).

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vo vzťahu k preukázaniu

dodržania postupu s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, podľa
ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca predložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri
skúmaní bonity žalovaného:
1. interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania

žalovaného ku dňu uzatvoreniu zmluvy
2. úverovú správu z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver ku dňu uzatvoreniu zmluvy
3. doklad o výške príjmu – rozhodnutie Sociálnej poisťovne.Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného.
Žalobca dal do pozornosti ustanovenie § 7 ods. 24 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré
pri refinancovaní úveru vylučuje aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch

o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Žalobca tiež predložil súdu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.06.2024 danú na poštovú
prepravu dňa 19.06.2024 pod podacím číslom E. doručenú dňa 21.06.2024 a výzvu k splateniu celého
úveru zo dňa 23.07.2024 danú na poštovú prepravu dňa 24.07.2024 pod podacím číslom E. doručenú
dňa 26.07.2024.

Žalobca tiež uviedol, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane č. 1 a spôsob
výkonu tohto práva je daný zákonom.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas
nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.06.2024 vyzval žalovaného na úhradu
splátok vo výške 853,66 Eur, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil
žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie

kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 23.07.2024 pre
omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.04.2024.

K námietkam žalovaného ohľadne absentujúcich náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca

uviedol, že dobu trvania úverovej zmluvy uviedol počtom splátok 96 a dátumom splatnosti prvej splátky
v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 69/2020 zo dňa 30.11.2021.
Žalobca RPMN uviedol správne hodnotou 16,4 % pri zaokrúhlení na jedno desatinné miesto v zmysle
Prílohy č. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a správnosť výpočtu preukazoval kontrolným
prepočtom RPMN zo stránky NBS v hodnote 16,37 %.

Žalobca preto trval na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom
súde podľa Civilného sporového poriadku.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, vec bola dňa 08.11.2024 postúpená tunajšiemu

súdu.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.12.2024 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že údaje žalobcu predkladané
za účelom preukázania splnenia povinnosti odbornej starostlivosti podľa názoru žalovaného v
skutočnosti dokazujú, že žalobca túto povinnosť nesplnil.

Žalovaná strana si je plne vedomá, že pri tzv. refinančnom úvere sa pri splnení podmienok neaplikujú
ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného však nemožno
vyvodzovať záver, že by úverový veriteľ už nemal žiadnu povinnosť skúmať, či dlžníkove čisté príjmy
postačujú na krytie jeho skutočných výdavkov. Inak povedané, pri každom poskytnutí spotrebiteľského
úveru je úverový veriteľ vždy povinný postupovať v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch,

ale v prípade refinančného úveru iba niektoré z týchto povinností nemá (konkrétne sa nezisťuje výpočet
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver). Úverový veriteľ je však v každom
prípade povinný zisťovať, či dlžníkove aktuálne majetkové pomery umožňujú splácať požadovaný úver
(aj v prípade úveru refinančného), pričom v prípade nedodržania povinnosti odbornej starostlivosti je
veriteľ vystavený sankciám podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca predložil súdu listinu označenú ako „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“.
Žalovaný namietal údaje obsiahnuté v tejto listine ako nepreukázané a nepodložené. Okrem toho
poukázal na to, že suma životného minima platná od 01.07.2020 do 30.06.2021 bola 214,83 Eur
mesačne pri jednej plnoletej fyzickej osobe a 149,87 Eur mesačne pri ďalšej spoločne posudzovanej
plnoletej fyzickej osobe. Žalobca nezistil, resp. nevzal do úvahy dostupné údaje o príjmoch, veku,

výdavkoch žalovaného a jeho rodiny na iné úvery a životné potreby, v opačnom prípade by inak úver
za daných podmienok nemal byť poskytnutý. Predložený výpočet žalobcu ignoruje zákonné princípy a
zavádzavlastnékritéria,ktorévdanomprípadezjavneignorovalirealitucelkovýchmajetkovýchpomerov
rodiny žalovaného. Žalobca na jednej strane napr. ráta s príjmom manželky žalovaného v rozsahu 65
% (222,30 Eur), ale už neráta s nevyhnutnými výdavkami manželky žalovaného, resp. ani s jej životným

minimom. Žalobca súčasne nijako nevysvetľuje, ako sa vysporiadal so skutočnosťou vyplývajúcou z
listiny „Úverová správa“, podľa ktorej mal žalovaný aj ďalšie dva kartové úvery; na dôvažok bilancia
odmietnutých úverov žalovaného bola v súhrnnom počte 14. Žalobca súčasne nepredkladá žiadnydôkaz o tom, že sa pokúšal zisťovať výdavky manželky žalovaného. Žalobca podľa názoru žalovaného
nepreukázal dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného pred poskytnutím úveru.
Vecne vzaté, opačné tvrdenie žalobcu (že postupoval s odbornou starostlivosťou) odporuje samotnej

analýze ekonomického stavu žalovaného v čase čerpania predmetného úveru. Z dostupných číselných
údajov vyplýva, že disponibilné príjmy žalovaného a jeho manželky v pomere k ich záväzkom indikovali
stav „začarovaného kruhu“, t.j. cyklickú schému „splácanie úveru úverom“. Žalobca ako odborne
spôsobilý dodávateľ musí byť schopný tento stav identifikovať aj pri bazálnej starostlivosti, ktorá sa
nachádza hlboko pod hranicou zákonom požadovanej odbornej starostlivosti. Žalobca mal zrejme

záujem predať úver za každú cenu, avšak pokiaľ by bol riadne zistil majetkové pomery žalovaného, resp.
vzal do úvahy aspoň zistené údaje v súlade so zákonom určenými povinnosťami, musel byť dospieť,
že sa jedná o rizikového klienta, u ktorého je platobná neschopnosť len otázkou krátkeho času. Žiadny
zodpovedný a súdny finančný dodávateľ by nepredával úver v danom prípade, pretože tým len ohrozuje
sám seba a súčasne aj spotrebiteľa a tým aj celú spoločnosť, keďže úverom v takejto konštelácii sa ešte
viac roztáča špirála zadlženia spotrebiteľa.

Úver zo dňa 17.02.2021 bol poskytnutý žalobcom na obdobie 8 rokov (96 splátok) pri istine úveru
15.000,- Eur (mesačná splátka na istinu 156,25 Eur pri rovnomernom rozložení istiny). Žalovaný mal
podľa údajov žalobcu doposiaľ uhradiť sumu 9.810,62 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úver
by mal byť posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový a nie je ho možné predčasne zosplatniť (sankcie
podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) a v takom prípade pri 45 mesačných splátkach

(03/20201 až 11/2024) v sumách po 156,25 Eur by bola aktuálna dlžná suma 7.031,25 Eur. Z uvedeného
vyplýva, že nárok žalobcu je v časti odplaty nedôvodný, resp. v dôvodnej časti je nárok žalobcu žalovaný
predčasne ako nesplatný, a preto je dôvod žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. V odpovedi zo dňa 13.12.2024 na výzvu súdu zo dňa 04.12.2024, aby preukázal splnenie podmienok

podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre zosplatnenie úveru (s poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.06.2024, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/9/2024 zo dňa 31.07.2024)
a oznámil súdu, či trvá na podanej žalobe v celom rozsahu (§ 138 CSP), žalobca uviedol, že z listiny
predloženej súdu s názvom „výpis čerpania splátok a úhrad“ vyplýva, že k okamihu zosplatnenia bol

žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou v poradí 37. splátky, ktorá bola splatná dňa
15.04.2024 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V súlade s týmto
ustanovením bol žalovaný riadne upozornený na možnosť zosplatnenia úveru, a to v lehote nie kratšej
ako 15 dní pred jeho realizovaním. Podmienky pre zosplatnenie boli medzi stranami dohodnuté v §
2 Hlavy 6 úverových zmluvných podmienok, ktorá nesie názov „Ukončenie zmluvy“. V tejto hlave je

uvedené, že pri omeškaní dlžníka s plnením viac ako tri mesiace môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu
úveru. Žalovaný bol na túto možnosť upozornený ešte pred samotným zosplatnením. Obchodník
môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. V tomto prípade môže ísť o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy
jedine a práve kvôli splátke, s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace, a to konkrétne

splátky z 15.04.2024, pretože so žiadnou inou splátkou žalovaný v tom čase v omeškaní viac ako
tri mesiace nebol. Žalobca je toho názoru, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy a výzva k splateniu
celého úveru obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti. Je zrejmé, že išlo o podania zo strany
žalobcu, keďže obidve výzvy obsahovali odtlačok pečiatky s informačnými údajmi žalobcu, adresované
žalovanému, ktorý v nich bol označený uvedením mena a adresy. Predmetné výzvy takisto obsahovali

číslo úverovej zmluvy a výpočet dlžnej sumy. Žalovaný si ich tak nemohol zameniť za iné úkony a
nemohla vzniknúť žiadna nejasnosť ohľadom ich obsahu a účelu.
Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú citované vo výzve konajúceho súdu, nie je možné
automaticky vztiahnuť na tento konkrétny prípad, pretože skutkový stav v týchto rozhodnutiach sa líši
od predmetného konania. V prípade žalobcu je totiž možné jednoznačne identifikovať splátku, ktorá

bola omeškaná viac ako tri mesiace, a ktorá bola predmetom výzvy a následného zosplatnenia úveru.
Rozhodnutia súdov v Slovenskej republike nie sú formálnym prameňom práva, a teda nemôžu byť
automaticky použité na posúdenie individuálnych prípadov, pokiaľ skutkový stav a právne okolnosti
nebudú identické s tými, ktoré boli predmetom týchto rozhodnutí. V prípade žalobcu je jasne
identifikovateľné, že úver bol zosplatnený v súlade s podmienkami úverovej zmluvy a Občianskeho

zákonníka, a to výhradne na základe omeškania so splátkou, ktorá bola jediná v omeškaní viac ako
tri mesiace. Ide o konkrétnu splátku z 15. apríla 2024, ktorá bola predmetom výzvy a následného
zosplatnenia úveru. Tento konkrétny skutkový stav je rozhodujúci, pretože to je jediná splátka, ktorá
spĺňa podmienky pre zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalobcapoukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 08.02.2022, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2022 a rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023.

Na záver žalobca zopakoval, že každé rozhodnutie súdu musí byť postavené na individuálnom posúdení
skutkového stavu daného prípadu, pričom je nevyhnutné, aby súd dodržal základné právne zásady,
v tomto prípade najmä preferenciu platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Žalobca je toho
názoru, že všetky jeho kroky vrátane zaslania výziev a následného zosplatnenia úveru boli v súlade so
zákonom a nemôžu byť považované za nezákonné na základe rozhodnutí iných súdov, ktoré sa týkajú

iných skutkových okolností.

10. Vo veci sa dňa 21.01.2025 uskutočnilo súdne pojednávanie. Žalobca ani žalovaný sa na
pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím vo veci bez ich
prítomnosti. Preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) vec prejednal bez prítomnosti strán sporu.

11. Súd po oboznámení sa so žalobou, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami
strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

12. Dňa 17.02.2021 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver

a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (č.l. 8 – 10 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
15.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 96 mesačných splátkach vo výške 272,52 Eur. Dátum
prvej splátky bol 05.04.2021, ročná úroková sadzba 15,24 %, RPMN 16,4 %, spôsob úhrady poštovou
poukážkou, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť, 26.161,92 Eur. Jednalo sa o účelový úver určený
sčasti na úhradu záväzkov uvedených v prílohe č. 1 zmluvy (č.l. 54 spisu), a to

- úver vo VÚB Leasing, a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2019 s čiastkou istiny k splateniu
úveru 6.030,- Eur a
- úver v Home Credit Slovakia, a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2020 s čiastkou istiny
k splateniu úveru 8.664,- Eur.
Predmetom zmluvy bolo zároveň poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového

rámca (kreditného limitu) 1.200,- Eur, výškou mesačnej splátky 2,53 % z výšky úverového rámca (30,36
Eur), ročnou úrokovou sadzbou 24,90 %, RPMN 27,95 %, frekvenciou splátok v 20. deň v mesiaci
a celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 1.361,88 Eur
Zmluva je riadne podpísaná zmluvnými stranami.

13. Žalobca listom zo dňa 17.06.2024 označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ (č.l. 19 spisu)
oznámil žalovanému, že celková dlžná suma je aktuálne 853,66 Eur a žiadal ho o okamžitú úhradu. Z
pripojenej ePotvrdenky (č.l. 20 spisu) vyplýva, že zásielka bola žalovanému odoslaná dňa 19.06.2024.

14. Žalovaný úver naďalej riadne nesplácal, preto veriteľ listom zo dňa 23.07.2024 (č.l. 21 spisu) vyzval

žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 12.044,79 Eur najneskôr
do 15 dní. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 24.07.2024 (č.l. 21, 22 spisu).

15. Z výpisu čerpania splátok a úhrad (č.l. 22, 23 spisu) vyplýva, že žalovaný dňa 22.02.2021 čerpal
úver vo výške 15.000,- Eur a na úver zaplatil žalobcovi 9.810,62 Eur.

16. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámením o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa
09.08.2024 (č.l. 6, 7 spisu) žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky v celkovej výške
12.053,95 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 11.438,01 Eur, úroku vo výške 606,78 Eur a
úroku z omeškania vo výške 9,16 Eur, a to najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Predžalobná

upomienka bola žalovanému odoslaná dňa 12.08.2024 (č.l. 7, 8 spisu).

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, t.j. ku dňu 17.02.2021 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahomalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
t.j. ku dňu 17.02.2021 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

26. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

27. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričomberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa
nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných

úverov alebo navýšených úverov.

31. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 17.02.2021
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX,
v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur pri ročnej úrokovej sadzbe
15,24 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 96 mesačnými splátkami vo výške 272,52 Eur počnúc od
05.04.2021. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca

konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval
spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže
poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom.

33. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné
prostriedky v sume 15.000,- Eur dňa 22.02.2021, čo je preukázané výpisom čerpania splátok a úhrad
(č.l. 22 spisu). Z tohto výpisu zároveň vyplýva, že žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy splnil len sčasti –
vo výške 9.810,62 Eur, keď zaplatil 35 splátok po 272,52 Eur a 36. splátku vo výške 272,42 Eur. Úhrady

žalovaného žalobca započítal v sume 3.609,99 Eur na istinu úveru a v sume 6.200,63 Eur na úrok.

34. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť
svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, a to listom
zo dňa 23.07.2024, súd prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie

celého zvyšku dlhu.

35. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v
§ 53 ods. 9 a § 565 OZ, pričom ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej
súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti

najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou
sa stal splatným celý dlh za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka
na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá
OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný
využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre
ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od
splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo
zaniká. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do
omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek).

36. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že výzvou zo dňa 17.06.2024 (č.l. 19 spisu) žalobca
oznámil žalovanému, že celková dlžná suma z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX je 853,66 Eur a
zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Súčasne upovedomil žalovaného, že akdlžnú sumu nezaplatí do 15 dní od doručenia výzvy, bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie
celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií a pri trvajúcom omeškaní môžu nasledovať právne
kroky,ktorémôžuviesťajkvznikuďalšíchnákladovzvyšujúcichdlhžalovaného.Výzvabolažalovanému

odoslaná dňa 19.06.2024 (č.l. 20 spisu).

37. V dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
žalobca listom zo dňa 23.07.2024 (č.l. 21 spisu) vyzval žalovaného k splateniu celého úveru s tým, že
dlžnú čiastku vo výške 12.044,79 Eur má zaplatiť obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy. Výzva

bola žalovanému odoslaná dňa 24.07.2024 (č.l. 21, 22 spisu).

38. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53
ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom

pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má
následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať
zaplatenie celej pohľadávky.

39. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v OZ, ako aj logického výkladu

vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť pre možnosť mimoriadneho
zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva
v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 565 OZ, keď z
predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje. V
tomto smere súd konštatuje, že z výzvy zo dňa 17.06.2024 (č.l. 19 spisu), ani z výzvy k splateniu celého

dlhu zo dňa 23.07.2024 (č.l. 21 spisu) nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný
dostal do omeškania, resp. vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu úveru.
Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky
veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval.

40. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver
podmieňuje uplynutím 3-mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, je zrejmé, že táto
konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i
konkretizovať. Samotný veriteľ predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje
právo zosplatniť úver realizuje, a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie

je žiadny racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa.
Ak žalobca v rámci svojej procesnej obrany argumentoval, že „úver bol zosplatnený výhradne na základe
omeškania so splátkou, ktorá bola jediná v omeškaní viac ako tri mesiace, a to pre splátku z 15. apríla
2024, ktorá bola predmetom výzvy a následného zosplatnenia úveru, pričom je to jediná splátka, ktorá
spĺňa podmienky pre zosplatnenie podľa § 53 ods. 9 OZ“, súd nevidí dôvod, prečo by táto splátka

nemohla byť označená aj vo výzve na zaplatenie a v oznámení o zosplatnení dlhu tak, aby bola táto
skutočnosť zrejmá aj žalovanému.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výzva podľa § 53 ods. 9 OZ aj oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu
splatnosť úveru. Pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich
nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon

v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z predloženej výzvy ani oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené
skutočnosti nevyplývajú, preto súd ustálil, že takéto právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže
tieto úkony neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

42. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkonzosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“.

43. Rovnako súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.06.2024, podľa ktorého „(...) pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už
v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu

vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli
naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.“.

44. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa
25.09.2024, v ktorom uzavrel, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka“.

45. Aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 14CoCsp/9/2024 zo dňa 31.07.2024 uviedol,
že „skrz spotrebiteľský charakter právneho vzťahu je dôležité, aby mal dlžník (spotrebiteľ) možnosť
objektívne z oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru zistiť, pre ktorú splátku došlo k aktivácii
mimoriadneho zosplatnenia dlhu, v závislosti od ktorej je kreovaná pre dlžníka možnosť posúdiť platnosť

či neplatnosť takéhoto úkonu a k tomu prispôsobiť svoju následnú ekonomicko-právnu interakciu. Nie je
žiadúce, aby v prípade, že dlžník považoval mimoriadne zosplatnenie dlhu za neplatný právny úkon, bol
nútený čakať až na spor vyvolaný veriteľom, v ktorom by veriteľ až dodatočne špecifikoval splátku (napr.
v žalobe), pre ktorú dlh zosplatnil a s ktorou skutočnosťou by sa tak dlžník po prvý raz oboznámil až v
rámci súdneho konania. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah zastal odvolací súd názor, podľa ktorého

absenciu špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil v oznámení o mimoriadnom
zosplatnení,niejemožnékonvalidovaťdodatočným(skutkovým)vymedzenímvrámcisúdnehokonania,
napr. v žalobe či v replike.“.

46. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 11CoCsp/29/2024-290 zo dňa 17.10.2024 tiež uviedol,

že „so zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť, vrátane možnej námietky premlčania; v prípade postúpenia pohľadávky prichádza do úvahy
obrana spočívajúca v tvrdení o absencii aktívnej vecnej legitimácie a v konečnom dôsledku aj v
tvrdení, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, neboli splnené zákonné podmienky

pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný, z dôvodu nedodržania podmienok pre zosplatnenie
vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. S neuvedením
splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy
v prípadných súdnych konaniach, kedy veritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky
pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli splnené; priemerný spotrebiteľ, často nezastúpený právnym

zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, resp.
v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane

právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje má
za následok pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej obrane. Uvedenie splátky, pre ktorú
veriteľ dlh zosplatňuje, veriteľovi následne neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby
bolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil
platne. Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok

uvedených v ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na
otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni
zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlhzosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie
úveru“.

47.Jednouználežitostížalobyjepovinnosťžalobcupravdivoaúplneopísaťrozhodujúceskutočnosti,na
základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanému.
Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný.
„V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu
ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 1540 s., str. 800). Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym
vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a
nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť
niečo iné, než žiadal; povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu, ako aj z viazanosti súdu

žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216 CSP. Žalobcovi potom nie je možné priznať plnenie
na základe iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd
SR, ktorý v uznesení sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 konštatoval, že „súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (rovnako aj nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 zo dňa 03.10.2012).

48. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného nároku s tvrdením o predčasnom
zosplatnení spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného,
pričom zosplatneniu úveru zo dňa 23.07.2024 mala predchádzať výzva zo dňa 17.06.2021 v zmysle §

53 ods. 9 OZ. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zosplatnenie úveru bolo
neplatné.

49. Žalovaný v priebehu celého súdneho konania žiadal, aby súd žalobu zamietol argumentujúc (aj)
postupom veriteľa v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Na aktuálnu judikatúru

Najvyššieho súdu SR aj odvolacích súdov v otázke platnosti právneho úkonu zosplatnenia úveru
poukázal aj tunajší súd vo výzve adresovanej žalobcovi. Žalobca zotrval na svojej argumentácii vo
vzťahu k platnému zosplatneniu úveru. V prejednávanej veci ide o skutkovú otázku. Žalobca v žalobe
uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že si uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku zosplatnenia
úveruvdôsledkuneplneniapovinnostidlžníkasplácaťsplátkyriadneavčas.Žalobcasanedomáhal(iba)

doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové
tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam, logicky, dôkazy ani
neoznačil. Ak Civilný sporový poriadok pod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových
tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností (§ 140 ods. 2 CSP) a takýto návrh na zmenu žaloby
podaný nebol, bez ohľadu na ustanovenie § 294 CSP (zmena žaloby v spotrebiteľských veciach sa

nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ), o takomto žalobcom skutkovo neuplatnenom nároku súd
pozitívne rozhodnúť nemohol, iba porušením zásady ne ultra petitum. Preto súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

50. Na dôvažok súd dodáva, že v predmetnom spore vzhliadol aj iný dôvod, pre ktorý žalobca ako veriteľ

nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, a to podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, s dôsledkami
vyplývajúcimi z bodov 47. až 49. odôvodnenia spočívajúcimi v zamietnutí žaloby, keďže žalobca podal
žalobu, ktorú skutkovo oprel o nárok vyplývajúci z predčasného zosplatnenia úveru a tak ho aj právne
kvalifikoval.

51. Sporným medzi stranami sporu totiž bolo aj to, či žalobca pred poskytnutím úveru žalovanému
postupoval pri skúmaní jeho schopnosti splácať úver s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (s následkami podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

52. Postup veriteľa s odbornou starostlivosťou znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov,
aby sa tieto stali obsahom zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré
sa u veriteľa ako osoby, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú. Len samotnézhromaždenie informácií o klientovi, navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité
splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zastáva názor,
že príjem aj rodinný stav môžu byť vyhovujúce, avšak pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov

klienta, nemôže si urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.
Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si urobiť reálny obraz o majetkovej situácií
žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať úver zo zmluvy. Z dikcie zákona „posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné posúdiť bez

porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

53. Úverová zmluva v danom prípade bola uzatvorená za špecifickým účelom konsolidácie záväzkov
žalovaného vo forme refinancovania jeho pôvodných záväzkov uvedených v prílohe č. 1 úverovej
zmluvy. Z uvedenej prílohy vyplýva, že poskytnuté finančné prostriedky mali slúžiť na úhradu záväzkov
žalovaného jednak voči spoločnosti žalobcu zo zmluvy zo dňa 30.01.2020 pri celkovej výške záväzku

v sume 8.664,- Eur a jednak záväzku voči spoločnosti VÚB Leasing, a.s. zo zmluvy zo dňa 16.10.2019
pri celkovej výške záväzku 6.030,- Eur. Zostávajúca časť istiny novoposkytnutého úveru vo výške 306,-
Eur bola žalovanému poskytnutá bezúčelovo. Z úverovej správy vyplýva, že záväzok zo zmluvy zo
dňa 30.01.2020 žalovaný mesačne splácal v sume 160,- Eur a záväzok zo zmluvy zo dňa 16.10.2019
mesačnou splátkou vo výške 127,- Eur. Celkovo tak novoposkytnutý úver s mesačnou splátkou v sume

272,52 Eur mal nahradiť pôvodné zaťaženie žalovaného vo forme mesačných splátok spolu v sume
287,- Eur. Naďalej mu tiež zostala povinnosť splácať ďalšie úvery (kreditné karty) mesačne vo výške 28,-
Eur (20,- Eur + 8,- Eur). Súd ale poukazuje na to, že spolu s úverovou zmluvou slúžiacou na konsolidáciu
výdavkov žalovaného bola zároveň uzatvorená aj ďalšia úverová zmluva, a to zmluva na revolvingový
úver s úverovým rámcom vo výške 1.200,- Eur, pri mesačnej splátke 2,53 %, čo tvorí splátku v sume

30,36 Eur. Žalobca pri skúmaní bonity však na tento ďalší ním poskytnutý úver neprihliadol.

54. Keďže poskytnutým úverom sa refinancovali dva predchádzajúce úvery žalovaného, žalobca
s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní schopnosti
žalovaného splácať poskytnutý úver nemusel postupovať podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských

úveroch (ani podľa opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017), nakoľko výška poskytnutého úveru
výrazne neprevyšovala zvyšok refinancovaných úverov (aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1
opatrenia NBS č. 10/2017), to však veriteľa automaticky nezbavuje povinnosti posudzovať schopnosť
žalovaného splácať úver. Súd vychádzal v rámci svojho právneho posúdenia z ustanovenia § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

55. Z listiny „Posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver“ (čl. 51 spisu), vyplýva, že žalobca
vychádzal z nasledujúcej špecifikácie klienta: stav - ženatý, druh bývania: vlastný dom/byt, počet detí
- 0, finančné údaje: zdroj príjmu klienta - dôchodca, výška príjmu: 506,- Eur, príjem partnera: 342,-
Eur, splátky iným spoločnostiam uvedené v žiadosti – 150,- Eur. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že
bolo vykonané preverovanie žalovaného v registri NRKI (Nebankový register klientskych informácii),

CEE (Centrálnej evidencii exekúcií) a MV SR (Ministerstvo vnútra SR) a boli zohľadnené údaje: príjem
klienta 506,- Eur + príjem partnera vo výške (65 %) 222,30 Eur. Od týchto položiek bolo odpočítané
životné minimum klienta - 214,83 Eur, suma splátok všetkých úverov - 315,- Eur, zohľadnená suma
splátokkonsolidovanýchúverov+287,-Euravýškasplátkyschválenéhoúveru-272,52Eur,zostávajúce
finančné prostriedky klienta sú 212,95 Eur. Výška dôchodku žalovaného vyplýva z rozhodnutia Sociálnej

poisťovne zo dňa 03.12.2020 (č.l. 53 spisu).

56. Z Úverovej správy (č.l. 51 – 53 spisu) je zrejmé, že v čase podania žiadosti o úver mal žalovaný dva
existujúce splátkové úvery so splátkami vo výške 127,- Eur a 160,- Eur a dve existujúce kreditné karty
so splátkami 20,- Eur a 8 ,- Eur. Žalobca však vôbec neskúmal, či má žalovaný úvery aj v bankových

inštitúciách, a to napr. dotazom na register SRBI (Spoločný register bankových informácií). Za dôležité
však súd považuje aj zistenia samotného žalobcu v čase poskytnutia úveru vyplývajúce z úverovej
správy, a to, že finančné inštitúcie v čase poskytnutia úveru 14-krát odmietli žalovanému poskytnúť úvera 4-krát žiadosť o úver odvolal sám žalovaný. Pri spotrebiteľovi s takouto históriou žiadostí o úver bolo
nevyhnutné dôsledne preskúmať jeho bonitu predtým, ako mu žalobca poskytol spotrebiteľský úver.

57. Žalobca pri skúmaní bonity žalovaného zohľadnil príjem žalovaného vo výške 506,- Eur a príjem
jeho partnerky, ktorý bol vo výške 222,30 Eur (65 % zo sumy 342,- Eur). Žalobca však neskúmal
ani nezohľadnil iné príjmy žalovaného okrem dôchodku, ani výdavky žalovaného okrem úverov
(nebankových). Nebolo preukázané, že žalobca mal pri uzatváraní zmluvy k dispozícií doklady o
výdavkoch žalovaného, najmä nákladoch na bývanie či výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie

základných životných potrieb. Nahliadnutie do databáz úverových registrov (v danom prípade len
nebankových) za účelom skúmania výdavkov žalovaného súd nepovažuje za dostatočné. Výpisy z
týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa – žalovaného, nakoľko výdavkami
klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem
výdavkov klienta, nemôže mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie
schopnosti splácať poskytnutý úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal výdavky žalovaného, tieto zohľadnil

paušálnou sumou 214,83 Eur (čo zodpovedá sume životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu
v období od 01.07.2020 do 30.06.2021). Súdu však nie je zrejmé, prečo žalobca nezohľadnil aj životné
minimum pri ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osobe – manželke žalovaného (vo výške
149,87 Eur). Žalobca dospel k záveru, že klientovi, teda žalovanému (a jeho manželke) zostane suma
212,95 Eur, a to na zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia, liekov, hygienických potrieb. Za takejto

situácie žalobca poskytol žalovanému vo veku 70 rokov úver vo výške 15.000,- Eur na dobu 8 rokov (96
splátok). Žalovaný úver riadne splácal približne 3 roky (zaplatil riadne a včas cca 36 splátok).

58. Vyššie popísané zisťovanie zo strany žalobcu možno považovať iba za formálne overenie bonity
žalovaného, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje ustanovenie

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd mal za to, že v danom prípade žalobca ako
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa – žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

59. Ďalšími námietkami žalovaného (o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absentujúcich,

príp. nesprávne uvedených náležitostí zmluvy) sa súd nezaoberal, keďže tieto už boli vzhľadom na
zamietajúci výrok rozhodnutia súdu bez právneho významu pre výsledok sporu.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný
mal v spore plný úspech, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

64. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).