Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6122469371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená:

WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 613,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 14Csp/8/2023-141 zo dňa 6. mája 2024 v spojení s opravným uznesením pod č. k.
14Csp/8/2023-178 zo dňa 25. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo
výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 613,43 Eur
s príslušenstvom tak, že výrokom I. rozsudku konanie podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) nezastavil. Dôvodil tým, že žalovaná s čiastočným
späťvzatím žaloby nesúhlasila z vážnych dôvodov, keď zohľadnil jej námietku, že plnila žalobcovi v
právnom omyle, že je jej veriteľom, hoci žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie

nároku. Výrokom II. rozsudku s poukazom na § 52 ods. 1- 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524, §
525 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, pretože právny predchodca
žalobcu postúpil na žalobcu nezosplatnenú pohľadávku. Výrokom III. priznal žalovanej proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu plného úspechu
žalovanej vo veci. Opravným uznesením pod č. k. 14Csp/8/2023-178 zo dňa 25. novembra 2024 opravil

záhlavie rozsudku.

1.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2022 domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 613,43 Eur istiny, vyčísleného úroku 311,62 Eur a
vyčísleného úroku z omeškania 66,1 Eur a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 609,43
Eur od 04.03.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalobcom a na
základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 postúpil postupca na žalobcu pohľadávkuvoči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
dňa 29.06.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a

vo VOP. Žalobca zastaval názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v
súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky,

čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná
sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne
upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 15.05.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval

žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver za nasledujúcich
podmienok: výška úveru: 1 000 Eur, druh úveru: bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby: 15,00 % p.
a., fixná, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo dňa 29.06.2018, výška splátky a splatnosť: 17,88 Eur
mesačne so zľavou, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.07.2018, splatnosť
úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok: 96,

RPMN: 16,30 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov: 13,69 %, celková čiastka spojená s
úverom: 1 726,48 Eur so zľavou. Žalovaná neplnila splátky v dohodnutých termínoch v
zmysle Zmluvy, čím sa dostala do omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy, a to aj 3. upomienkou - pokus o zmier zo dňa 31.01.2020, kedy postupca
evidoval nesplatené splátky vo výške 60,93 Eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia

predmetnej pohľadávky sumu vo výške 991,15 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 609,43 Eur, z
riadneho úroku vo výške 311,62 Eur, z úroku z omeškania vo výške 66,10 Eur a z poplatkov
vo výške 4 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v súvislosti s uplatnenými

zmluvnými úrokmi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej
strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp.
zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených
veciach C-96/16 a C-94-17, z ktorých vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného
splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca

si uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom
04.03.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Svoj nárok preukazoval
Zmluvou o postúpení pohľadávky s Prílohou k zmluve o postúpení, záznamom o podpise, Zmluvou o
úvere, žiadosťou o pôžičku, vyhlásením o predčasnej splatnosti, cenníkom, výzvou pred zosplatnením,
platobnou históriou, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, podacím hárkom k pokusu

o zmier a špecifikáciou pohľadávky.

1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu poukazom na to, že tento nie je pôvodným veriteľom, ale postupníkom, ktorý mal nadobudnúť
pohľadávku od pôvodného veriteľa VÚB banka, a. s. zmluvou o postúpení.

Poukázala na § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ s tým že termín konečnej splatnosti úveru bol zmluvne
dojednaný na 20.07.2026, a preto je potrebné skúmať, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ právnym úkonom zo dňa 31.01.2020 upozornil žalovanú, aby uhradila
sumu vo výške 60,93 Eur. V opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. Tento právny úkon bol podľa

žalovanej v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ podmieňoval právo vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru zaplatením viac ako jednej splátky a takýto právny úkon je neurčitý, lebo nie
je možné identifikovať splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, čím je znemožnené dlžníkovi sa riadne
brániť formou zabránenia predčasnej splatnosti dlhu a je aj neurčitý, lebo z tohto úkonu nie je možnéurčiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov. Zároveň pôvodný
veriteľ ani neposkytol žalovanej lehotu 15 dní, keď požadoval uhradiť sumu okamžite. Žalovaná uviedla,
že pôvodný veriteľ konal v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie predčasnej

splatnosti dlhu je neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by súd
prvej inštancie dospel k záveru, že výzva zo dňa 31.01.2020 bola kvalifikovanou výzvou podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by takýto právny úkon bol
žalovanej doručený a mala možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom, pričom žalovaná poprela, že jej bola
doručená výzva zo dňa 31.01.2020 a tiež poprela, že jej bolo doručené oznámenie o zosplatnení úveru

v zmysle § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Obo283/2003.
Ďalej žalovaná namietala, že dňa 15.06.2023 uhradila žalobcovi sumu 127,35 Eur a následne sa so
žalobcom dohodla na plnení v splátkach po 100 Eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci s
počiatkom platenia 8/2023 s čím žalobca e-mailom súhlasil. Prvú splátku mu uhradila dňa 18.08.2023.

1.4. Žalobca vo vzťahu k námietkam žalovanej uviedol, že postupca si možnosť

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v bode 5 písm. b) Zmluvy o
úvere. Postupca výzvou zo dňa 31.01.2020 vyzval žalovanú v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu omeškaných splátok a upozornil ju na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje
poštový podací hárok, ktorý je možné spojiť s uvedenou výzvou pomocou kódu vytlačeného na jeho

rube „UPOMIE3_NEZ_20200131213358_100PP.DAT_afp_JOBID_2878597_CPSC6_1_HAROK“. Ten
reprezentuje v časti „UPOMIE3“ identifikáciu zásielky a v časti „20200131213358“ dátum vyhotovenia
tejto zásielky. Uvedený kód je na podací hárok pridávaný automaticky v stredisku tlače. V zmysle
priloženého potvrdenia zo stránky E. F. bola zásielka dňa 07.02.2020 vrátená odosielateľovi s
poznámkou "adresát neznámy". V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná sama

vymedzila sféru svojej dispozície v zmluve o úvere ako Korešpondenčná adresa: G. X, D., XXXXX, SK.
Na túto adresu jej postupca zásielky aj doručoval. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020. Za deň, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry
adresáta je preto potrebné považovať deň 05.02.2020, nakoľko v tento deň sa zásielka dostala na
adresu vymedzenú v Zmluve o úvere. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom

uplynula dňa 20.02.2020. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade omeškanej sumy, podaním
zo dňa 15.05.2020 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastával názor, že došlo k
dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu žalovanej,
že výzva podľa § 53 ods. 9 a oznámenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka majú obsahovať uvedenie
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, uviedol, že takáto povinnosť nevyplýva ani

z jedného citovaného ustanovenia. Z oboch ustanovení vyplýva, že pre platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je potrebné a) tento postup dohodnúť a b) dlžník - spotrebiteľ musí byť v
omeškaní s plnením minimálne tri mesiace, c) dlžník - spotrebiteľ musí byť na skutočnosť, že dôjde k
vyhláseniumimoriadnejsplatnostiupozornenýad)dlžník-spotrebiteľmusímaťmožnosťminimálnev15
dňovej lehote od doručenia upozornenia podľa predchádzajúceho bodu zvrátiť predčasné zosplatnenie

uhradením omeškaných splátok. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a odvolacích sudov.

1.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a pripojených listín s tým,
že za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaná a pôvodný veriteľ VÚB banka, a. s. uzatvorili dňa

29.06.2018Zmluvuč.XXXXXXXXXXXXXXX,ktorájespotrebiteľská.Predmetomúveruboloposkytnutie
bezúčelového úveru 1.000 Eur pri fixnej úrokovej sadzbe 15,00 % p. a., výška splátky a splatnosť:
17,88 Eur mesačne so zľavou, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.07.2018,
splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok:
96, RPMN: 16,30 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov: 13,69 %, celková čiastka spojená

s úverom: 1 726,48 Eur so zľavou.

1.6. Uviedol, že žalovaná neplnila splátky v dohodnutých termínoch v zmysle Zmluvy, čím sa dostala do
omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to aj 3.
upomienkou - pokus o zmier zo dňa 31.01.2020, kedy postupca evidoval nesplatené splátky vo výške

60,93 Eur, takže pri výške dlhu 79,14 Eur uvedeného vo výzve bola žalovaná nepochybne v omeškaní
so splátkami splatnými 10, 11, 12/2019 a 1/2020, čo je neuhradenie 4,42 splátky. Uvedenú výzvu na
úhradu považoval súd prvej inštancie za kvalifikovanú, pretože v čase zasielania výzvy na úhradu dlhu s
upozornením na možnosť zosplatnenia, nemusí byť dlžník 3 mesiace v omeškaní so splátkou, pre ktorúveriteľ vyhlasuje úver za predčasne splatný. Uvedené omeškanie však musí trvať práve v čase, kedy
veriteľ vyhlasuje predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru a povinnosť uvádzať, s ktorou splátkou
je dlžník v omeškaní žiaden zákon veriteľovi neukladá.

1.7. Z obsahu zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie preukázane, že žalovaná uviedla, že býva v
podnájme a korešpondenciu žiada zasielať na adresu G. X, D.. Tretia upomienka z 31.01.2020 bola
žalobkyni odoslaná na dohodnutú korešpondenčnú adresu, čo preukazuje poštový podací hárok. V
zmysle priloženého potvrdenia zo stránky E. F. bola zásielka dňa 07.02.2020 vrátená odosielateľovi

s poznámkou "adresát neznámy" (doklad na č. l. 125), takže túto zásielku možno považovať za
doručenú, aj keď si ju adresátka neprevzala, pretože bola doručovaná v zmysle dojednaných zmluvných
podmienok.

1.8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ale neuniesol dôkazné bremeno o tom, že jeho právny
predchodca - banka vyhlásila dlh za predčasne splatný. Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s

príslušenstvom zo dňa 15.05.2020 doručovala na adresu trvalého bydliska žalovanej H. X/X, D. X a táto
sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu späť ako nedoručená s poznámkou "zásielka neprevzatá v
odbernej lehote". Dohodnutá adresa na korešpondenciu bola G. X, D., čiže právny predchodca porušil
zmluvu o úvere, pokiaľ doručoval zosplatnenie dlhu žalovanej na inú, než stranami
dohodnutú adresu, na ktorej sa žalovaná nezdržovala. Preto námietku žalovanej, že jej nebolo doručené

oznámenie o predčasnej splatnosti dlhu považoval za dôvodnú, pretože k predčasnej splatnosti dlhu
zákonným spôsobom už len z tohto dôvodu nedošlo. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu
nezosplatnenúpohľadávkuažalobcataknemáaktívnuvecnúlegitimáciuvspore;niejenositeľompráva,
ktorého sa žalobou domáha. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2.1. Proti výroku II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. h), f) a b) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,
resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Žalobca s poukazom na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že postupca

ako pôvodný veriteľ využil svoje právo zosplatniť pohľadávku. Postupca podaním zo dňa 31.01.2020
upozornil žalovanú, že ak neuhradí omeškané splátky, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň
žalovanú vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j. upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia
celej pohľadávky, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením. Následne postupca toto svoje
právo využil a podaním zo dňa 15.05.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru po omeškaní s platením

splátok po dobu troch mesiacov (t. j. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.01.2020) a súčasne po
upozornení žalovanej na možné uplatnenie tohto práva, a to pre nesplnenie splátky, ktorá predchádzala
zosplatneniu po dobu troch mesiacov. Žalobca tak mal za preukázané, že prišlo k účinnému zosplatneniu
úveru zo strany postupcu.

2.3. Uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že v predmetnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
si postupca so žalovanou dohodli korešpondenčnú adresu na doručovanie písomností „G. X, XXX XX
D.“. Na vyššie uvedenú korešpondenčnú adresu bolo žalovanej riadne doručované v zmysle platných
právnych ustanovení a uzavretej úverovej zmluvy podanie „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo
dňa 31.01.2020, avšak nakoľko z potvrdenia zo stránky E. F. (ktoré bolo súčasťou žaloby) vyplýva,

že zásielka bola dňa 07.02.2020 vrátená odosielateľovi s poznámkou „adresát neznámy“ sa postupca
dôvodne domnieval, že žalovaná v uzavretej úverovej zmluve uviedla nesprávnu korešpondenčnú
adresu, resp. že žalovaná počas doby trvania zmluvného vzťahu zmenila adresu, na ktorej sa zdržiavala,
pričom túto informáciu opomenula uviesť postupcovi, napriek skutočnosti, že jej táto povinnosť
oznámenia zmeny adresy priamo vyplývala v zmysle článku IX KOMUNIKÁCIA, DORUČOVANIE A

VYHLÁSENIA, bod 7 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, I., na poskytovanie spotrebiteľských
úverov fyzickým osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzavretej úverovej zmluvy.

2.4. Keďže postupca mal za to, že žalovaná na adrese, ktorú mal uvedenú ako korešpondenčnú
adresu, nebola dostupná, zaslal následne druhé podanie „výzva na predčasné splatenie zostatku úveru

s príslušenstvom“ na adresu „H. X/X, XXX XX D.“, t. j. adresu, ktorú mala žalovaná v
predmetnej úverovej zmluve uvedenú ako adresu trvalého pobytu. Toto podanie bolo riadne doručované,
pričom postupcovi sa zásielka vrátila späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernejlehote“, z čoho je zrejmé, že na danej adrese bola žalovaná i naďalej dostupná, a teda s obsahom
podania sa mala možnosť riadne oboznámiť, čo však nevyužila.

2.5.Skutočnosť,žežalovanáneuviedlapostupcovinovúkorešpondenčnúadresuazároveň,skutočnosť,
že možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom podania, ktoré zaslal postupca na poslednú jemu známu
adresu žalovanej, nevyužila, nemôže byť prisúdené na ťarchu postupcu, ktorý si riadne plnil svoju
oznamovaciu povinnosť v zmysle platných právnych ustanovení.

2.6. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 5CoCsp/48/2022 zo dňa
16.03.2023auznesenieKrajskéhosúduvŽilinepodsp.zn.11CoCsp/25/2023zodňa31.10.2023.Podľa
jeho názoru, bolo v konaní riadne preukázané, že postupca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť pri
mimoriadnej splatnosti úveru, čo preukázal doručovaním podania „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo
dňa 31.01.2020, ako aj podania „výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa
15.05.2020 do dispozičnej sféry žalovanej na adresy, ktoré mal riadne uvedené v predmetnej úverovej

zmluve. Žalobca tak s ohľadom na uvedené mal za to, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

3.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie považuje vo výsledku za správne a stotožňuje sa
aj s podstatnou časťou odôvodnenia a so záverom súdu prvej inštancie prezentovaným v bode 23, že z

dôvodu nedostatku v doručovaní nepatrí žalobcovi aktívna vecná legitimácia.

3.2. Poukázala na to, že zo strany žalobcu sú uplatňované novoty v odvolacom konaní v
zmysle § 366 CSP a odvolací súd na ne nie oprávnený prihliadať. Ak chcel žalobca tvrdiť, prečo tú-
ktorú zásielku kam posielal, mal to tvrdiť v konaní pred súdom I. stupňa. Zároveň ide o celkom zrejmú

a účelovú zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch so žalovaným spotrebiteľom neprípustná.
Žalobcovi nič nebránilo, aby predmetné skutkové tvrdenia uviedol už v žalobe, prvýkrát ich ale uplatňuje
až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne skonštatoval neplatnosť zosplatnenia
spotrebiteľskéhoúveru,okreminéhoprenedoručenieupozorneniapodľa§565Občianskehozákonníka.

3.3. Žalobca sa v odvolaní snaží navodiť dojem, že svoje zmluvné povinnosti porušila žalovaná, no
bol to práve postupca, ktorý porušil zmluvu o úvere, pokiaľ doručoval zosplatnenie dlhu žalovanej
na inú, než stranami dohodnutú adresu, na ktorej sa žalovaná nezdržovala. Ak žalobca tvrdí, že
zásielka s upozornením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa vrátila pôvodnému veriteľovi
ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“, a preto sa pôvodný veriteľ snažil zastihnúť žalovanú

poštovou zásielkou na druhej adrese (inej ako vymienenej korešpondenčnej adrese), žalovanej nie je
jasné, z akého dôvodu pôvodný veriteľ, ak sa teda dobromyseľne domnieval, že na korešpondenčnej
adrese nie je možné žalovanú zastihnúť, zaslal žalovanej na adresu trvalého pobytu už priamo výzvu na
predčasné splatenie zostatku úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, no nepokúsil sa jej opätovne
odoslať upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka – Tretiu upomienku – pokus o

zmier zo dňa 31.01.2020. Konanie pôvodného veriteľa, ktorý teda konal tak, že mal za to, že zásielka
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nebola žalovanej doručená, pretože pôvodný veriteľ sa
domnieval, že žalovaná sa na korešpondenčnej adrese naďalej nezdržiava, a ktorý následne na adresu
trvalého pobytu zaslal žalovanej priamo zosplatňujúcu výzvu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, je v
rozpore s právnymi predpismi, v rozpore so zmluvou, ale hlavne aj v rozpore s dobrými mravmi, a teda

právny úkon zosplatnenia nemôže byť platný a žalobcovi ani nemôže patriť súdna ochrana. Žalovanej
tiež nie je zrejmé, prečo sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, kľudne
sa mohlo jednať aj o ľudské pochybenie doručovateľa.

4. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojom odvolaní.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.7. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

8. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Odvolací súd skúmal procesný
postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie
nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,

že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Žalobcom uplatnené odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaprechádzaalebopostupujesapohľadávka

po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu.

17. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemá pochybnosti o tom, že
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským.18. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej na základe
postúpenia pohľadávky medzi ním a jeho právnym predchodcom - bankou, bolo povinnosťou súdu

prvej inštancie skúmať, či je žalobca nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Zo znenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vyplýva, že prvá obligatórna
podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je existencia splatnej pohľadávky. Možnosť predčasne
zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie
tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa
zročným celý dlh, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po
kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu

spotrebiteľského úveru. K naplneniu vyššie uvedených predpokladov však v prejednávanej veci nedošlo.

19. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.
decembra 2020 pod sp. zn. 5Cdo/36/2020, ktorý vo vzťahu k doručovaniu jednostranných
hmotnoprávnych úkonov a dispozičnej sfére adresáta uviedol: „Princíp doručovania právnych úkonov

ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných
zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností
účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby
mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny
úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť

spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená
zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením
kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa
doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry
adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty

doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste
alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné
strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov
- zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu,
ak jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych

vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným
spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval
výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor
konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe
dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava -

dôležité je to, ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy
uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť
sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná
strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie.“

20. Z výkladu podaného dovolacím súdom vyplýva, že dispozičnou sférou je vo všeobecnosti adresa
uvedená zmluvnou stranou. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaná žiadala
korešpondenciu zasielať na adresu G. X, D.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak v posudzovanej veci
nedošlo k účinnému doručeniu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 15.05.2020 do dispozičnej
sféry žalovanej, nakoľko uvedené vyhlásenie právny predchodca žalobcu vôbec do dispozičnej sféry

výslovne vymienenej žalovanou v zmluve o úvere nedoručoval, ale vyhlásenie predčasnej splatnosti
bolo doručované na inú adresu. Žalovaná tak nemala objektívne možnosť oboznámiť sa s obsahom
predmetného vyhlásenia.

21. V tomto smere tak nemôže ani obstáť žalobcova procesná obrana o zmluvnej povinnosti žalovanej

oznámiť zmenu adresy, keďže žalovaná svoju povinnosť neporušila. Naopak, bol to právny predchodca
žalobcu, ktorý v rozpore so zmluvnými dojednaniami nedoručil vyhlásenie predčasnej splatnosti na
spotrebiteľkou výslovne uvedenú korešpondenčnú adresu, čo malo za následok, že nedošlo k platnému
zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a teda nemohla byť ani platne postúpená banková pohľadávkana nebankový subjekt, lebo nebola splnená už prvá z troch kumulatívne vyžadovaných podmienok
upravených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalobca v dôsledku uvedenej skutočnosti
v predmetnom spore nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, a preto ak súd prvej inštancie žalobu

zamietol, rozhodol vecne správne.

22. Záverom pre úplnosť vo vzťahu k bodu 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku a
k otázke, či určenie konkrétnej splátky, pre ktorú hrozí zosplatnenie, nie je nevyhnutnou náležitosťou
výzvy (upozornenia) podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dáva odvolací súd do

pozornostiuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypod sp.zn.5Cdo/197/2022
zo dňa 26. júna 2024, v ktorom najvyšší súd v bodoch 12.2. a 12.3. uviedol: „V súvislosti s úpravou
režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ
môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu

identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého

úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolzaaplikácie§255ods.1CSPvychádzajúczozásadyúspechu.

24.Odvolacísúdtaknazákladevyššieuvedenéhopodľa§387ods.1CSProzsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalovanej voči žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).