Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421200450
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4421200450.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci - spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, zastúpená (v odvolacom konaní) Mgr. Danou Hankovou, advokátkou
v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, IČO: 42 122 899, proti žalovanému: Dens center s.r.o., so sídlom
SNP 91, Šurany, IČO: 45 989 290, o zaplatenie sumy 16.259,63 eura titulom náhrady škody, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/5/2021-440 zo dňa 30. októbra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala náhrady škody v celkovej výške 16.259,63

eura, ktorá pozostáva z bolestného (1.092 eur), sťaženia spoločenského uplatnenia (4.368 eur) a
skutočnej škody - náhrady nákladov, ktoré sama žalobkyňa na liečbu vynaložila (10.799,63 eura), ktorá
škoda jej vznikla zavinením žalovaného tým, že pri ošetrovaní žalobkyne v období od 04.07.2017 do
31.01.2020 spôsobil žalovaný žalobkyni poškodenie zdravia a to neadekvátnou a nekvalifikovanou
liečbou.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že namieta nárok žalobkyne čo do základu i výšky, tvrdil, že
žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody a žiadal žalobu
zamietnuť.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky
ako súd prvej inštancie podanú žalobu žalobkyne (v celom rozsahu) zamietol a súčasne o trovách strán

sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému priznáva (proti žalobkyni) nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

4. Ku skutkovému stavu sporu súd prvej inštancie uviedol nasledovné:

4.1. Z posudku E. F. F. E., C. č. 5/2020 zo dňa 20.10.2020 a jeho doplnenia zo dňa 04.12.2020 súd zistil,

že znalec konštatoval, že postup žalovaného pri ošetrovaní žalobkyne nebol „lege artis“ a jej pilierové
zuby neboli ošetrené „lege artis“ a že znalec bodové ohodnotenie bolestného žalobkyne ohodnotil na
50 bodov a jej sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 200 bodov.

4.2. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.05.2020 súd zistil, že
úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného nebola žalobkyni poskytnutá správne

v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/04 Zb. a podnet žalobkyne bol vyhodnotený ako opodstatnený.4.3. Z dokladov predložených žalobkyňou (č.l. 52 - 64 spisu) súd zistil aké náklady žalobkyňa vynaložila
na svoju liečbu a že išlo o náklady v celkovej sume 10.799,63 eura.

4.4. Z výzvy žalobkyne zo dňa 21.12.2020 adresovanej žalovanému a z doručenky k nej súd zistil, že
žalobkyňa vyzvala žalovaného k zaplateniu náhrady škody vo výške žalovanej sumy, žalovaný výzvu
prevzal dňa 23.12.2020.

4.5. Z podania žalovaného zo dňa 14.01.2021 adresovaného žalobkyni súd zistil, že ním žalovaná

odmietla svoju zodpovednosť za škodu, ktorú žalobkyňa utrpela, pričom svoje stanovisko oprela o
výsledok šetrenia úsekom lekára NSK zo dňa 24.03.2020 č. CS 05886/2020 a pokiaľ ide o predmet
sporu uviedla, že bude žiadať kontrolný posudok oproti posudku E. E..

4.6. Zo znaleckého posudku E. D. G., C. č. 3/2022 zo dňa 30.12.2023 súd zistil, že znalec na otázky
zadané súdom odpovedal nasledovne:

Otázka 1: Či boli stomatologické úkony žalovaného v súvislosti s liečbou žalobkyne počnúc od mája
2017 do januára 2020 vykonané v súlade s potrebami na liečbu a teda vykonané lege artis (ak nie, nech
znalec určí, pri ktorých stomatologických úkonoch a v čom žalovaný pochybil a či to malo za následok
poškodenie zdravia žalobkyne)?

Odpoveď: 04.11.2019 bol pokus o šetrenie zuba, podľa zdravotnej dokumentácie nepriechodnosť
kanálikov. Vzhľadom na daný stav dentície, ak nebola možnosť ošetrenie daných zubov konzervatívnym
spôsobom, malo sa pristúpiť k extrakčnej terapii. Zuby boli jednoznačne určené na vytiahnutie a sňatie
mostíka. V prípade ponechania dentície, by dochádzalo k progresii infekcii alebo k jej uvedeniu stavu do
chronicity. Návrh tohto riešenia, nie je zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii, čo sa dá považovať za

chybu. Či došlo k progresii nie je možné posúdiť, lebo z dostupnej zdravotnej dokumentácie je možné
zistiťlento,žezubysaextrahovali.Ďalšieakopopísanékomplikáciezdravotnéhostavusomvzdravotnej
dokumentácii nenašiel.

Otázka 2: V akom rozsahu bolo poškodené zdravie žalobkyne a aké zdravotné výkony si vyžadovala

jej liečba na ich odstránenie nežiadúceho stavu a či lekárske výkony vykonané inými lekármi boli v
tomto smere v súlade s potrebami žalobkyne, t. j. či týmito výkonmi boli zdravotné ťažkosti žalobkyne
kompenzované?
Odpoveď: Z dostupnej zdravotnej dokumentácie viem konštatovať, že došlo k rozsiahlej deštrukcii
tvrdého zubného tkaniva pilierových zubov. Keďže niektoré pilierové zuby neboli pred tým endodonticky

ošetrené, tak došlo k zasiahnutiu lézii tvrdých zubných tkanív do štruktúr ciev a nervovo a to mohlo
spôsobovať pocity bolesti. Pri takej strate tvrdého zubného tkaniva dochádza k strate stability koruniek
na pilierových zuboch a dochádza k ich pohybu pri žuvaní. V takomto teréne dochádza k retencii
bakteriálnych nánosov a ďalším degradačným procesom, ktoré ústia v nepríjemný (hnilobný) zápach
z úst. Ďalší postup lekárov je z môjho hľadiska ťažké hodnotiť, primárne sa mala odstrániť príčina

možných zápalov, toto ošetrenie pacientka absolvovala u H. I.. Toto kompenzovalo zdravotné ťažkosti.
Z dodanej dokumentácie môžem konštatovať, že pacientke boli niekde zavedené implantáty niekým,
avšak nedisponujem žiadnou zdravotnou dokumentáciou len 1 OPG snímkou dočasnej dentície na 6-
tich zavedených implantátoch. Takéto ošetrenie ešte nie je definitívne a je nadštandardné.

Otázka 3: Či liečba žalobkyne žalovaným (ak nebola vykonaná lege artis), bola v príčinnej súvislosti s
poškodenímzdraviažalobkyneačitotopoškodeniebolopotrebnéodstrániťspôsobomakýmodstránené
bolo?
Odpoveď: Vo všeobecnosti môžeme tvrdiť, že riziko zubného kazu a poškodenia tvrdého zubného
tkaniva pod korunkou, ktorá je na zube niekoľko rokov alebo je opakovane nahradzovaná, je skutočnou

obavou. Je dôležité pripomenúť, že každý prípad je individuálny a riziko kazu alebo poškodenia zubného
tkaniva pod korunkou závisí od mnohých faktorov, vrátane osobných zubných podmienok a starostlivosti
o ústnu hygienu. Pravidelné návštevy u zubára a dôsledná ústna hygiena sú najlepším spôsobom,
ako minimalizovať tieto riziká. Zároveň môžem konštatovať, že pacientka A. B. chodila pravidelne a
problémy sa aj vzhľadom na vyššie konštatované nálezy postupu v ošetrovaní mali odhaliť skôr. Daný

vzniknutý zdravotný stav bol jednoznačnou indikáciou na extrakčnú terapiu, implantačná terapia bola s
vysokým rizikom. Ale zároveň je nutné aj podotknúť, že umiestnenie okraja koruniek bolo v dostatočnej
vzdialenosti od hranice alveolárnej kosti obklopujúcej korene zubov (priemerne minimálne 2,5 mm), čoak by nebolo, tak by viedlo k predpokladu zasahovania okraja korunky do nebezpečných zón spojivové
tkaniva a epiteliálneho úponu.

Otázka 4: Či mohol nastať totožný následok v podobe vyhnitých pilierových zubov a došlo by ku
chronickému zápalu okolitých tkanív u pacientky A. B. ak pacientke neboli vykonané akékoľvek
protetické práce zo strany Dens Centre s.r.o.?
Odpoveď: Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je k dispozícii od 1976, môžeme konštatovať,
že dané predmetné zuby boli ošetrované niekoľko desiatokkrát dokopy. Pilierové zuby 12, 21, 11, 22 boli

prvýkrát aplikované korunky v roku 1986 z estetických dôvodov, keďže dochádzalo ich pravidelnému
poškodeniukariéznymiléziami,čobolozachytenéajvzdravotnejdokumentácii(od1976bolidokopy20x
ošetrené zuby). V roku 1986 dochádza aj k použitiu d. 13 ako pilierového zuba. V roku 1996 dochádza
k obrúseniu zuba 23 a výmene koruniek aj na predných rezákoch 12, 11, 21, 22, 23. V máji 1997
dochádza k výmene mostíka na zube 13, výmena korunky a opätovne nový mostík v júni 1997. V roku
2001 v máji dochádza k odlomeniu korunkovej časti zuba 13, zhotovenie koreňového čapu. V januári

2002 opätovné cementovanie koreňového čapu na zube 13. V januári 2006 opätovné nacementovanie
korunky na zube 13 aj na zube 23, 04/2006 nacementovanie fazety (predná časť korunky) zuba
13, 15.11.2006 dochádza ku gangrenóznemu zápalu (hnilobný zápal) zuba 23, dochádza k jeho
endodontickému ošetreniu, 05/2013 - nacementovanie kovokeramickej náhrady zuba 22, 13.06.2013 -
zub 13 - korunka z kovokeramiky, 02.07.2013 - zub 21 opätovné nacementovanie fixnej kovokeramickej

náhrady,25.09.2013-zub13návrhfixnejnáhrady,14.11.2013-13nacementovanienovejfixnejkorunky,
02.09.2014 - 1+ opakovane nacementovanie a dostavba pod kovokeramickou korunkou, 25.05.2016 -
konštatované v zdravotnom zázname, že chrup je defektný a kariézny, Dostavba zuba 23, opätovne
korunky na 13 a 23, 17.8.2016 - oprava čapu zuba 23, 24.10.2016 - oprava čapu zuba 23. Daný výber
intervencii len svedčí o veľkom počte zásahov do integrity tvrdého zubného tkaniva a chronické ťažkosti

s danými zubami. Každá takáto intervencia znižuje životnosť zuba, kvôli strate kvality tvrdého zubného
tkaniva. Nehovoriac o spomínaných dostavbách a kvalite zhotovenia koruniek a použitia ako pilierové
zuby. Okrem toho, vzhľadom na to, že pacientka je fajčiarka (vstupný formulár z DC Medical), čo je
významný rizikový faktor na ochorenie závesného aparátu zuba (ďasno a spojivové tkanivo). Z toho
všetkého môžeme predpokladať, že aj bez intervencie v Dens Center by bola prognóza daných zubov

veľmi nízka.

Otázka 7: Ak by pod korunkou neboli ponechané kariézne lézie a pilierové zuby pod korunkou by boli
konzervačne ošetrené, mohla by nastať kariézna deštrukcia pilierových zubov v dôsledku nedostatočnej
hygieny?

Odpoveď: Áno mohla, nedostatočnú hygienu môžeme považovať za ak nie najčastejší, tak určite jeden
z najčastejších príčin zlyhania protetickej práce.

Otázka 9: Či mohla nastať deštrukcia pilierových zubov a zápal tkanív aj v príčinnej súvislosti s
nesprávnou alebo nedostatočnou domácou dentálnou starostlivosťou pacienta, prípadne aj na základe

iného dôvodu?
Odpoveď: V kombinácii s množstvom ošetrení v minulosti to pokladám za hlavnú príčinu daného stavu,
najmä pri zuboch 12, 11, 22. Pri dostavaných zuboch 13 a 23 prichádza do úvahy aj faktor preťaženia
a už spomenutý ferrule efekt.

Otázka 10: Či je možné s absolútnou istotou potvrdiť, že deštrukcia pilierových zubov a zápal tkanív boli
zapríčinené vykonanými protetickými prácami spoločnosťou Dens Center s.r.o.?
Odpoveď: Ako znalec musím vychádzať z dostupnej zdravotnej dokumentácie a z dostupnej zdravotnej
dokumentácie môžem konštatovať - nie je možné s absolútnou istotou, ani s tvrdením, že by sa to
približovalo istote, potvrdiť, že deštrukciu pilierových zubov a zápal tkanív boli zapríčinené vykonanými

protetickými prácami v danom rozsahu. Z môjho pohľadu najviac rizikový zub 23 a jeho stav pred
zhotovením protetickej náhrady, nemal najhorší nález. Najhorší rtg nález bol na pravej strane. Tu
chcem poukázať aj na záver znalca E. E. v posudku 05/2020, kde sa píše ,,Z vedených skutočností
nie je možné objektívne posúdiť stav predmetných pilierových zubov pred nasadením protetickej
práce. Najčastejšie chyby pri zhotovení a starostlivosti o fixnú protetickú prácu sú tieto: Korunky

po zhotovení neboli tesniace, t. j. korunka správne nekopírovala tvár piliera a tak nevytvorila tak
hermetický uzáver. Pod korunku sa teda mohli dostávať zvyšky jedla, povlak a tak spôsobiť kariéznu
deštrukciu pilierov. Pod korunkou boli ponechané kariézne lézie t.j. pilierové zuby pod korunkou neboli
správne konzervačné ošetrené a tým mohlo dôjsť ku kariéznej deštrukcii pilierových zubov. Pacientkav plnej miere nedodržiavala zásady domácej starostlivosti o fixné náhrady a tým pádom mohlo dôjsť k
hromadeniu povlaku a zvyškov potravy v oblasti okrajového uzáveru koruniek. Fixné protetické práce
si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a dentálna hygiena zohráva kľúčovú rolu v udržaní dobrého stavu

pilierov aj protetickej náhrady. Treba však zdôrazniť, že pri nesprávne zhotovenej fixnej protetickej práce
ani nie je možné dodržiavať zásady.
V súčasnosti nie je možné určiť presnú príčinu pacientkiných problémov s fixnou náhradou v hornej
čeľusti. K dispozícii nie sú kompletne záznamy o stave predmetných zubov pred začiatkom protetickej
sanácie. Podľa popisu boli pilierové zuby po snímutí mostíka bolestivé, kariézne zdeštruované. K tomuto

stavu mohli viesť všetky z vyššie uvedených skutočností.“ Práve preto by som chcel konštatovať, že
takéto tvrdenie vôbec nekorešponduje s jednoznačným záverom.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na uvedený skutkový stav sporu a citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 415,
§ 420, § 442 ods. 1 až 3, § 444 a § 449) odôvodnil nasledovne:

5.1. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

5.2. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),

ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

5.3.Priškodenazdravísajednorazovoodškodňujúbolestipoškodenéhoasťaženiejehospoločenského
uplatnenia. Zákon priznáva aj právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného
dôchodku.
Právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zanikne smrťou oprávneného,
pretože je viazané na jeho osobu. Pojem bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú vymedzené

v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť“). Bolesťou sa podľa uvedeného
zákona rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľnenepriaznivénásledkypreuspokojovanieživotnýchaspoločenskýchpotriebpoškodeného

alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. V nadväznosti na horeuvedené vymedzenie príčinnej
súvislosti považujeme za potrebné uviesť rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 73/2006 zo
dňa 30. januára 2007, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia poškodeného a
protiprávnym konaním škodcu nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama
následkom protiprávneho konania škodcu.

Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za
predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za
škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane
druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).

Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu
škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej
súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a
nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.5.4. Súd je podľa § 193 CSP viazaný záverom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou.

5.5. Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti je zákonom č. 576/2004 Zb. vyhradené poskytovateľom
a zdravotníckym pracovníkom, ktorý zároveň v § 4 ods. 3 stanovuje povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne a definuje, kedy je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Z neho potom
vyplýva, že podstatnou pri posudzovaní zdravotnej starostlivosti poskytnutej ako s non lege artis je
jej nesúlad s poznatkami lekárskej vedy a štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi,

ktoré sú dostupné v čase jej poskytnutia. Ak v dôsledku poskytnutia zdravotníckej starostlivosti non
lege artis dôjde k škode na zdraví alebo k ujme na osobnostných právach, nastupuje zodpovednosť
poskytovateľa v prípade, že sú splnené jej zákonné predpoklady, ktorými súd protiprávny zásah, ktorý
je spôsobilý vyvolať škodu či nemajetkovú ujmu, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
zásahom a vznikom ujmy. Medicínskych sporoch, o aký ide v danej veci, je však pre žalobcu ťažké
a možno aj nemožné preukázať príčinnú súvislosť (kauzálny nexus), ktorého základnými atribútmi sú

priamosť a bezprostrednosť. V takých prípadoch je podľa názoru odvolacieho súdu namieste prelomenie
požiadavky preukázania 100 % príčinnej súvislosti, aplikáciou doktríny „straty šance“ porovnaním
pravdepodobnosti šance na vyliečenie, predĺženie života, či odvrátenie smrti v prípade, ak by postup
poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti bol v súlade s lege artis.
K rovnakým právnym záverom dospeli vo svojich rozhodnutiach aj viaceré odvolacie súdy (Krajský

súd v Prešove v rozsudku z 28. novembra 2016 sp. zn. 8Co/298/2015, Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí z 21. júna 2016 sp. zn. 6Co/197/2015, Krajský súd v Trnave v rozsudku z 25. júna 2019
sp. zn. 9Co/51/2019) a Najvyšší súd SR v rozsudku z 9. novembra 2011 sp. zn. 6Cdo/168/2010. K
otázke preukazovania príčinnej súvislosti v medicínskoprávnych sporoch zaujal stanovisko aj Ústavný
súd SR vo svojom Náleze zo dňa 24. októbra 2017 II. ÚS 716/2016-92, keď uviedol, že „Práve

objektívne limity spojené s dokazovaním kauzálnej súvislosti, ako aj slabšie postavenie poškodeného
pacienta sú tými skutočnosťami, ktoré v rámci štandardného dôkazného sylogizmu vedú v mnohých
prípadoch k nespravodlivým výsledkom, pretože neadekvátna náročnosť unesenia dôkazného bremena
o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody zo strany pacienta je v prípade
uplatňovania zásady „všetko alebo nič“ aj spravidla príčinou jeho neúspechu v spore. Takéto riešenie

sa javí byť nespravodlivé najmä v prípadoch, keď pre pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu hovorí
vysoká miera ich pravdepodobnosti.“. a ďalej „..., že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú
svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type
dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami

tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej
súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
zužuvedenýchdôvodov„navrch“zdravotníckezariadenie,keďženažalobcu(poškodeného)akoslabšiu
stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje
dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne

konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.“.
V prípadoch, keď poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti postupoval non lege artis, pričom nemožno
jednoznačne stanoviť, že tento postup bol jedinou príčinou poškodenia zdravia pacienta, neznamená to,
že žiadna ujma nemohla vzniknúť. Hoci v takom prípade nie je možné jednoznačne hovoriť o poškodení
zdravia dotknutej osoby, minimálne dôjde k zásahu do duševnej sféry či už dotknutej osoby alebo jej

blízkych. A to v smere uvedomovania si, že zdravotný stav pacienta sa nemusel zhoršiť, prípadne sa
mohol zlepšiť, alebo že blízka osoba sa mohla vyliečiť, nemusela zomrieť či mohla žiť dlhšie, keby k
pochybeniu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedošlo. Tento zásah do osobnostnej sféry dotknutej
osoby môže mať značnú intenzitu a môže ovplyvniť kvalitu jej života. Z toho vychádza úvaha, že aj pokiaľ
nie je medzi nesprávnym postupom poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti a smrťou pacienta daná

priama a bezprostredná príčinná súvislosť, ale poskytnutá zdravotná starostlivosť vykazuje nedostatky,
je potrebné skúmať, či v dôsledku postupu non lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň na prežitie
alebo na predĺženie života dotknutej osoby znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného
stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Následne musí byť
predmetom posúdenia otázka, či sa táto šanca môže a má premietnuť do uplatneného nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka.
Otázka posúdenia príčinnej súvislosti je otázkou právnou, o ktorej rozhoduje súd, pričom však vychádza
z odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré tvoria skutkový podklad pre prijatie právneho
záveru.Pokiaľvšaksúdmásúkromnýznaleckýposudokajodbornéposudok,pričomtietomajúrozdielnezávery k tej istej otázke, musí vyhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov je rozhodnutie určujúci.
Môže tiež vyzvať strany sporu, aby na odstránenie rozporov medzi znaleckým posudkom a odborným
posudkom navrhli dokazovanie, pričom nie je vylúčený ani návrh na znalecké dokazovanie súdom

ustanoveným znalcom.

5.6. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody.
Samozrejme, tam, kde nie je ochota pre vzájomnú dohodu, neprichádza do úvahy iná možnosť, než

si nárok na náhradu škody uplatniť súdnou cestou. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady: a/
porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto škodu spôsobil.

5.7. Pokiaľ ide posúdenie otázky protiprávneho konania žalovaného a jeho konania „non lege artis“ (teda
vnesúladespoznatkamilekárskejvedyaštandardnýmidiagnostickýmiaterapeutickýmipostupmi, ktoré

sú dostupné v čase jej poskytnutia), súd konštatuje, že k takému konaniu zo strany žalovaného došlo.
Rovnako nepochybne došlo aj k poškodeniu zdravia žalobkyne. Tento záver prijal aj Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou keď konštatoval, že žalovaný konal pri ošetrení žalobkyne „non lege
artis“ a tiež je poškodenie zdravia žalobkyne zistené znaleckými posudkami a to nielen posudkom E.
E. (súkromným znaleckým posudkom), ktorým došlo i k vyčísleniu bodového ohodnotenia bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia, ale aj znaleckým posudkom E. G. (bod 9 tohto rozsudku), v ktorom
sa konštatuje, že k poškodeniu zdravia žalobkyne nepochybne došlo. Tým je splnený prvý predpoklad
pre vznik náhrady škody (protiprávne konanie žalovaného) a tiež druhý predpoklad - vznik škody.

5.8. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného, súd

napriek záveru, že v prípadoch, keď poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti postupoval non lege
artis, pričom nemožno jednoznačne stanoviť, že tento postup bol jedinou príčinou poškodenia zdravia
pacienta, neznamená to, že žiadna ujma nemohla vzniknúť, konštatuje, že v danom prípade má za to, že
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného „non lege artis“ a vznikom škody (ktoré oba predpoklady
sú v konaní preukázané) nie je daná.

5.9. Je tomu tak z niekoľkých dôvodov. Základným z nich je skutočnosť, že rovnaký následok -
poškodenie zdravia žalobkyne by bol nastal aj bez konania žalovaného „non lege artis“. Zo znaleckého
posudku E. G. J. vyplýva, že k rovnakému následku - že aj bez intervencie žalovaného by bola prognóza
daných zubov veľmi nízka, čo zároveň znamená, že k danému poškodeniu zdravia žalobkyne by i tak

bolo došlo (odpoveď znalca na 4. otázku).
Znalec E. G. vo svojom znaleckom posudku konštatoval (odpoveď na otázku č. 10), že nie je možné
s absolútnou istotou, ani s tvrdením, že by sa to približovalo istote, potvrdiť, že deštrukciu pilierových
zubov a zápal tkanív boli zapríčinené vykonanými protetickými prácami žalovaného. Z môjho pohľadu
najviac rizikový zub 23 a jeho stav pred zhotovením protickej náhrady, nemal najhorší nález. Najhorší

rtg nález bol na pravej strane. Tu chcem poukázať aj na záver znalca E. E. K. posudku 05/2020, kde sa
píše, že z uvedených skutočností nie je možné objektívne posúdiť stav predmetných pilierových zubov
pred nasadením protetickej práce. Najčastejšie chyby pri zhotovení a starostlivosti o fixnú protetickú
prácu sú tieto: Korunky po zhotovení neboli tesniace, t. j. korunka správne nekopírovala tvár piliera
a tak nevytvorila tak hermetický uzáver. Pod korunku sa teda mohli dostávať zvyšky jedla, povlak a

tak spôsobiť kariéznu deštrukciu pilierov. Pod korunkou boli ponechané kariézne lézie t. j. pilierové
zuby pod korunkou neboli správne konzervačné ošetrené a tým mohlo dôjsť ku kariéznej deštrukcii
pilierových zubov. Pacientka v plnej miere nedodržiavala zásady domácej starostlivosti o fixné náhrady a
tým pádom mohlo dôjsť k hromadeniu povlaku a zvyškov potravy v oblasti okrajového uzáveru koruniek.
Fixné protetické práce si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a dentálna hygiena zohráva kľúčovú rolu v

udržaní dobrého stavu pilierov aj protetickej náhrady. Treba však zdôrazniť, že pri nesprávne zhotovenej
fixnej protetickej práce ani nie je možné dodržiavať zásady.
Znalec nedokázal určiť presnú príčinu pacientkiných problémov s fixnou náhradou v hornej čeľusti. K
dispozícii nie sú kompletne záznamy o stave predmetných zubov pred začiatkom protetickej sanácie.
Podľa popisu boli pilierové zuby po snímutí mostíka bolestivé, kariézne zdeštruované. K tomuto stavu

mohli viesť všetky z vyššie uvedených skutočností.“ Konštatoval, že práve preto nie je možné s
absolútnou istotou potvrdiť, že deštrukcia pilierových zubov a zápal tkanív boli zapríčinené vykonanými
protetickými prácami žalovaného.5.10. Taktiež je treba poukázať na skutočnosť, že za poškodenie zdravia žalobkyne (ktoré je
konštatovanévyššieuvedenýmiposudkami)nesiesvojdielzodpovednostiisamotnážalobkyňa.E.G.vo
svojom znaleckom posudku (bod 9) konštatoval, že nedostatočná dentálna hygiena pacienta je hlavnou

príčinou daného stavu a to najmä pri zuboch 11,12 a 22. Určenie miery spoluzodpovednosti žalobkyne
za škodu, ktorá jej vznikla však nebolo pre toto konanie potrebné, nakoľko má súd za to, že neboli
naplnené všetky predpoklady pre vyhovenie žalobe.

5.11.Vneposlednej mierejetrebapoukázaťnaskutočnosť,žepredmetnézubyboliošetrovanéniekoľko

desiatokkrát dokopy (odpoveď na 4), pričom primárne sa mala odstrániť príčina možných zápalov (toto
ošetrenie pacientka absolvovala u H. I.), toto kompenzovalo jej zdravotné ťažkosti. Na základe
dodanej dokumentácie znalec konštatoval, že pacientke boli niekde zavedené implantáty niekým, avšak
nedisponujem žiadnou zdravotnou dokumentáciou len 1 OPG snímkou dočasnej dentície na 6-tich
zavedených implantátoch. Takéto ošetrenie ešte nie je definitívne a je nadštandardné (odpoveď na 2.
otázku).

Daný výber intervencii podľa znalca svedčí o veľkom počte zásahov do integrity tvrdého zubného tkaniva
a chronických ťažkostiach s danými zubami. Každá takáto intervencia znižuje životnosť zuba, kvôli strate
kvality tvrdého zubného tkaniva, nehovoriac o spomínaných dostavbách a kvalite zhotovenia koruniek a
použitia ako pilierových zubov. Okrem toho, pacientka bola fajčiarka (vstupný formulár z DC Medical),
čo je významný rizikový faktor na ochorenie závesného aparátu zuba (ďasno a spojivové tkanivo). Na

základe toho všetkého znalec predpokladal, že aj bez intervencie v Dens Center by bola prognóza
daných zubov veľmi nízka (odpoveď na otázku 4). Taktiež znalec konštatoval, že kariézna deštrukcia
pilierových zubov mohla nastať v dôsledku nedostatočnej hygieny, je dokonca jednou z najčastejších
jej príčin (odpoveď na otázku č. 7).

5.12. Z dôvodu, že nebol v konaní preukázaný jeden zo základných predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu a teda nebol preukázaný základ nároku žalobkyne, súd sa ďalej
nezoberal výškou uplatneného nároku, pretože by takéto dokazovanie bolo nadbytočné, nehospodárne
a pre toto konania nerelevantné.

5.13. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobu bolo nutné zamietnuť pre nesplnenie
obligatórne stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
žalobkyni.

5.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému

priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu z odvolacích dôvodov v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (Civilný sporový poriadok – zákon č. 160/2015 Z. z.) napadla len žalobkyňa

domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby jej žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a aby jej bola priznaná aj
náhrada trov celého konania, prípadne pre nesplnenie podmienok na zmenu rozhodnutia žiadala jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch podaného
odvolania uviedla nasledovné:

6.1. Prvoinštančný súd zhrnul podstatu dôvodov, prečo mojej žalobe nevyhovel, v bode 26. napadnutého
rozsudku. Prvoinštančný súd konštatoval, že z mojej strany nebol preukázaný jeden zo základných
predpokladov pre vznik zodpovednosti subjektu (žalovaného) za škodu, keďže nebol preukázaný základ
nároku žalobkyne.

6.2. Opieral sa pritom na závery znalca E. G., ktoré rozviedol v predošlých bodoch odôvodnenia
rozsudku. Zároveň odôvodnenie znalca na jednotlivo kladené otázky v znaleckom posudku. Tak je to
aj v prípade bodu 16. napadnutého rozsudku, keď prvoinštančný súd opakovane zdôrazňuje, čo je
predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. V tomto prípade, už tvrdí, že to nie je
len o samotnom preukázaní porušenia právnej povinnosti vzniku škody, ale aj o príčinnej súvislosti medzi

konaním a jeho dôsledkom. Podľa súdu, tak ako v iných prípadoch, pre úspešné uplatnenie nároku musí
poškodený bezpečne preukázať túto príčinnú súvislosť.6.3. Pritom prvoinštančný súd správne konštatuje, že vzhľadom na ustanovenie § 193 CSP je
viazaný záverom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou a jeho záverom zo dňa 27.05.2020.
V rozpore s týmto svojim tvrdením, tento záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

(ďalej len ako „ÚDZS“), ktorý jednoznačne konštatoval, že moje liečenie nebolo lege artis súd
nerešpektoval, keď sa snažil vzhľadom na nejednoznačné závery znalca G. dokázať to, čo konštatoval
na záver svojho odôvodnenia v bode 26. rozsudku. Prvoinštančný súd sa pritom najmä na strane
7 napadnutého rozsudku zaoberá jednotlivými rozsudkami odvolacích súdov pre danú problematiku,
vrátane Najvyššieho súdu SR, resp. Ústavného súdu SR. Z týchto rozhodnutí a stanovísk je pritom

zrejmé, že v medicínskych sporoch, čo je aj daný prípad, je pre žalobcu krajne ťažké a niekedy aj
nemožné preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a subjektom, ktorý mal škodu spôsobiť.

6.4. Som toho názoru, že aj v danom prípade, ide o obdobný prípad. Chcem ešte uviesť, že v prípade,
že by ÚDZS vo svojom oznámení o výsledku prešetrenia môjho podnetu zo dňa 27.05.2020 nezaujal
stanovisko, v ktorom by zhrnul zistené nedostatky pri výkone dohľadu so súčasnou konštatáciou, že

ošetrenie mojich zubov bolo poskytnuté non lege artis, a nebyť znaleckého posudku č. 5/2020 a jeho
doplnenia č. 6/2020, znalca E. E., ktorý taktiež konštatoval, že návrh protetickej práce na hornej čeľusti
nebol lege artis a že pilierové zuby taktiež neboli ošetrené lege artis, by som takúto žalobu nepodala.

6.5. Pritom ani stanovisko znalca E. G. L. 3/2022 nie je také jednoznačné, ako sa to súd vo svojom

nekonzistentnom a rozporuplnom odôvodnení rozsudku snaží dokázať. Znalec totiž v závere svojho
znaleckého posudku pod bodom 1 na strane 34 konštatoval, že aj keď z RTG dokumentácie a na základe
princípov, ktorými sa riadil, možno považovať postup ako lege artis, prinajmenšom ošetrenie zubu číslo
23, nezodpovedalo takémuto ošetreniu, a teda ani postupu lege artis. Toto svoje stanovisko, aj v ďalšom
upresňuje, rozvádza a odôvodňuje.

6.6. Taktiež poukazujem na konštatovanie tohto znalca na strane 35 znaleckého posudku, v ktorom
zaujíma stanovisko k spôsobu liečby môjho bolestivého stavu zubov konštatovaného aj v zdravotnej
dokumentácii. Túto liečbu síce eufeministicky uviedol ako veľmi „neštandardnú“ liečbu, čomu
nasvedčoval aj intraorálny RTG snímok z 05.09.2019, avšak v tomto smere poukazujem aj na záver

znalcavposlednomodsekujehoznaleckéhoposudkunastrane38,alenajmänajehostanoviskoazáver
k tejto otázke v predposlednom odseku spomínaného znaleckého posudku, a to na strane 39. Znalec
vyslovil názor, že keď nebola možnosť na ošetrenie mojich zubov konzervatívnym spôsobom, malo sa
pristúpiť k extrakčnej terapii. Znalec nenašiel návrh a stanovisko žalovaného na túto situáciu, čo označil
za chybu.

6.7. Poukazujem taktiež na jeho záver v bode 2 znaleckého posudku, keď konštatuje, že síce z jeho
hľadiska je ťažké hodnotiť ďalší postup lekárov, ale zdôraznil, že primárne sa mala odstrániť príčina
možných zápalov, ktoré boli práve spúšťačom všetkých mojich dentálnych ťažkostí. Taktiež poukazujem
na posledný odsek znaleckého posudku znalca na strane 40 tohto znaleckého posudku.

6.8. Chcem ďalej upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na závery znalca na strane 41 znaleckého
posudku, a to v prípade bodu 1 na konštatovanie, že pacientka mala byť informovaná o svojom
zdravotnom stave, avšak rozhodnúť by sa v konečnom dôsledku mal pacient. Na to však treba, aby
pacient bol vôbec informovaný a informovaný lege artis. Toto však v mojom prípade dodržané zo

strany žalovaného nebolo. Poukazujem aj na závery v bode 2 tohto druhého bodu znaleckého posudku,
konkrétne na strane 41, kde znalec konštatuje, že som chodila pravidelne s mojim chrupom na kontroly
a že moje problémy sa aj vzhľadom na vyššie konštatované nálezy pri jednotlivých ošetreniach mali
odhaliť skôr.

6.9. Ďalšou závažnou okolnosťou, podľa môjho názoru je poznatok znalca na strane 41 znaleckého
posudku, keď konštatuje, že za môj zlý a nepriaznivý zdravotný stav mohla nesprávna voľba liečby.
Tento nesprávny spôsob liečby spočíval v tom, že sa malo namiesto implantačnej terapie s vysokým
rizikom pristúpiť na extrakčnú terapiu.

6.10. Znalec na strane 44 v odpovedi na bod 7 síce konštatuje, čo je úplne správne a logické, že
nedostatočnú hygienu možno považovať za jeden z najčastejších príčin zlyhania protetickej práce, že
však túto príčinu pokladá len za jednu z hlavných príčin daného stavu. K tomu napomohlo aj množstvo
(nekvalitných a nekvalifikovaných) ošetrení, ďalej faktor preťaženia a tzv. ferrule efekt.6.11. Už som tak, ako aj súd v napadnutom rozsudku v jeho odôvodnení poukázala na nepomerné
ťažkosti poškodeného v medicínskych prípadoch dokázať všetky hlavné atribúty úspešného uplatnenia

náhrady škody. Preto desiata otázka, ktorú súd položil znalcovi a znalec na ňu odpovedal na strane
45 nemala byť vôbec takýmto spôsobom položená. Takýmto znením otázky súd nerešpektoval svoje
predchádzajúce stanoviská a platnú judikatúru. Práve vzhľadom na stanoviská spomínaných súdov, aj
keď znalec na túto otázku odpovedal tak, že nie je možné s absolútnou istotou potvrdiť, že deštrukciu
pilierových zubov a zápal tkanív boli zapríčinené vykonanými protetickými prácami v danom rozsahu

táto skutočnosť nemôže byť príčinou neúspechu žaloby. Taktiež poukazuje napriek tomuto svojmu
konštatovaniu, že som mala najhorší RTG nález na pravej strane spolu s rizikovým zubom číslom 23.

6.12. Práve pre nejednoznačnosť a pre určité nejasnosti, ktoré mali vplyv na odborné posúdenie prípadu
a vzhľadom na medicínsky vysoko odborný posudok som navrhovala, aby bol znalec vypočutý, resp.
dopočutý, ešte priamo na súde. Súd však túto možnosť nevyužil a nesnažil sa ani vykonaním tohto

dôkazu odstrániť pochybnosti a nejasnosti, a čo najspoľahlivejšie zistiť skutkový stav a potom z neho
vyvodiť správny právny názor. Rozsudok by mal byť vždy taký, aby účastníkov presvedčil o jeho
správnosti a objektívnosti. V danom prípade, však tomu tak nebolo a súd sa nezaoberal ani možnosťou,
že by aspoň čiastočne za môj zdravotný stav mohlo byť nekvalitné a non lege artis ošetrenie zo strany
žalovaného.

7. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne navrhol jej odvolanie zamietnuť ako
nedôvodné, teda podľa obsahu tohto podania potvrdenie napadnutého rozsudku, nakoľko tento
považuje za zákonný, vecne správny, dostatočne odôvodnený a najmä spravodlivý. Odvolanie je
v prevažnej miere založené na údajných nejasnostiach alebo neurčitých záveroch v znaleckom posudku

E. G., avšak z jeho pohľadu žalobkyňa tieto závery nesprávne interpretuje, tieto považuje ona za jasné,
určité a zrozumiteľné a preukazujúce tú skutočnosť, že nie je možné spoľahlivo a bez pochybností určiť
príčinnú súvislosť medzi jej postupom vo vzťahu k poškodeniu zdravia žalobkyne, z ktorého dôvodu
absentuje základný predpoklad vzniku nároku na (uplatňovanú) náhradu škody. Žalobkyňa dôkazné
bremeno preukázania zákonných predpokladov neuniesla, keď z hľadiska procesného postupu nemá

vedomosť o tom, že by žalobkyňa tieto pochybnosti k znaleckému posudku predložila už v priebehu
konania, tento dôkaz akceptovala a žiadnym spôsobom ho nerozporovala, keď prvýkrát konkrétne
pochybnosti vyjadrila až v odvolaní, čo však považuje za rozporné s princípom koncentrácie (súdneho)
konania. Konajúci súd vykonané dôkazy vyhodnotil správne a dôveryhodne, svoje závery odôvodnil,
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a má za to, že návrh na vykonanie výsluchu znalca E. G. žalobkyňa

navrhla neskoro – až v záverečnej reči, keď i napriek tomu by jeho vykonanie do dôkaznej situácie nič
také neprinieslo, čo by už nevyplývalo zo znaleckého posudku; procesný postup súdu v tejto súvislosti
považuje za hospodárny a zákonný. K záveru ÚDZS opakovane uvádza, že uvedené nemôže tvoriť
základ pre splnenie predpokladu príčinnej súvislosti v občianskom konaní, práve preto je vždy potrebné
do takýchto konaní pribrať znalca a až jeho závery sú smerodajné pre rozhodnutie vo veci samej

a keďže tieto závery nie sú jednoznačne svedčiace v prospech žalobkyne, súd nemal inú možnosť ako
žalobu zamietnuť, keď uvedené procesné povinnosti nemôže súd nahrádzať. Odkazuje tiež na svoju
argumentáciu v rámci ústnych a písomných vyjadrení v predmetnom spore.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015
Z.z.), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania žalobkyne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písmeno b/, c/ CSP zrušiť a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že konajúci prvoinštančný súd
nesprávnym procesným postupom s následkom predčasného a preto aj nesprávneho skutkového a
právneho posúdenia veci odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní
pred odvolacím súdom napraviť nemožno.

10. V danom spore s charakterom medicínskeho si žalobkyňa voči žalovanému uplatňovala nároky na
náhradu škody z poškodenia jej zdravia, ktoré jej malo podľa jej názoru vzniknúť zavineným konaním
žalovaného pri ošetrovaní v období od 04.07.2017 do 31.01.2020 (v starostlivosti žalovanej bola už
od 23.05.2017) neadekvátnou a nekvalifikovanou liečbou súvisiacou s vyhotovením a umiestnenímkovokeramickej fixnej náhrady v hornej čeľusti s preparovaním zubov číslo 13, 12, 11, 21, 22 a 23
a s nahradením zubov číslo 14 a 24 nasadenej/odovzdanej jej 24.07.2017 a v súvislosti s následným
liečením problémov žalobkyne s touto náhradou v ňom vymedzenom období. Pri opise skutkového

stavu len odkázala na označenú časť ňou priloženého znaleckého posudku (E. F. F. E. C. obsahujúcu
výpis zo zdravotnej dokumentácie žalovanej, jej neurologické vyšetrenie u E. G. A. dňa 02.10.2019
- bez príznakov neurologického ochorenia a oznámenie o prešetrení jej podnetu z Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou = ÚDZS, pobočka Nitra zo dňa 27.05.2020, kde úrad skonštatoval zlé
vyhodnotenie stavu pilierových zubov – boli mŕtve a bolestivé, konzervačne neošetrené a následne

bola diagnostikovaná ich totálna deštrukcia – odhnitie a chronický zápal okolitých tkanív) a poukázala
na to, že návrh protetickej práce na hornej čeľusti zo strany žalovaného (jeho pracovníka) nebol
lege artis, že takto neboli ošetrené jej pilierové zuby, že v jej zdravotnej dokumentácii boli zistené
viaceré nedostatky, že žalovaná pravé príčiny jej zdravotných (následných) ťažkostí neodhalila, keď
mala zdravotné komplikácie aj čo sa týka osadenia korunky – dvojčlánku na dolnej čeľusti (predmet
sporu?) a že oproti pôvodnému stavu jej chrupu nastali konaním žalovaného non lege artis zmeny

vyžadujúce ďalšie odborné dentálne práce a jej náklady priamo súvisiace s nápravou jej zdravotného
stavu a vyliečenia zubov v iných zdravotných zariadeniach. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým
rozsudkom podanú žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania, keď svoje rozhodnutie stručne povedané odôvodnil tým, že posudzovaná zdravotná
starostlivosť poskytnutá žalobkyni žalovaným nebola síce -podľa záväzného záveru ÚDZS ako aj podľa

podaných znaleckých posudkov doktorov E. a G. - poskytnutá v súlade s poznatkami lekárskej vedy
a štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi (teda lege artis), avšak príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného non lege artis a vznikom škody na strane žalobkyne ako jedna zo
základných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v konaní preukázaná nebola,
keď inak protiprávne konanie žalovaného (konanie non lege artis) preukázané bolo a nepochybne

došlo aj k poškodeniu zdravia žalobkyne, pričom záver o protiprávnom konaní žalovaného vyslovený
prvoinštančným súdom sa vzťahuje k celkovému (žalobkyňou namietanému) konaniu žalovaného.
Nedostatok príčinnej súvislosti prvoinštančný súd odôvodnil v bode 22. tým, že ani v prípadoch, keď
poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti postupoval non lege artis, nemožno jednoznačne stanoviť, že
tento postup bol jedinou príčinou poškodenia zdravia pacienta (čo však neznamená, že mu žiadna

ujma vzniknúť nemohla) a následne v bodoch 23 až 25 špecifikoval ďalšie dôvody, z ktorých svoj
skutkový a právny záver podstatný pre rozhodnutie sporu v danej veci vyvodil. Žalobkyňa v podanom
odvolaní konajúcemu súdu vyčítala nesprávne skutkových zistenia a nesprávne právne posúdenie veci,
predovšetkým z dôvodov nerešpektovania záveru ÚDZS, z vyhodnotenia znaleckého posudku znalca
doktora G., ktorého závery podľa nej také jednoznačné ako ich súd uvádza nie sú, z dôvodu nevykonania

ňou navrhovaného dokazovania výsluchom uvedeného znalca na pojednávaní, ako aj z nezaoberania
sa možnosťou, že by aspoň čiastočne za jej zdravotným stavom mohlo byť nekvalitné a non lege artis
poskytnuté ošetrenie zo strany žalovaného. V podanom odvolaní s poukazom na podaný znalecký
posudokdoktoraG.špecifikovalaňoupodľapodanéhoznaleckéhoposudkupodstatnévyjadreniaznalca
odôvodňujúce jej nesúhlas prijatými závermi súdu, tak ako to je vyššie uvedené v často o odvolaní

žalobkyne.

11. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16. februára 2022 žalobkyňa k veci uviedla nasledovné:
V podstate to začalo tým, že mi nedržala korunka, natrafila som na žalovaného, E. M. N. bola
kamarátska, navrhla mi, že spraví celý mostík, spravila aj RTG, ja som s tým súhlasila, mostík mi

nasadila, chvíľku bolo dobre, aj keď vlastne od začiatku som pociťovala, že vpravo hore sa mi tam
dostáva potrava, išla som za ňou, tvrdila, že je to v poriadku, ja som jej dôverovala ako odborníčke ale
potom som dostala zápal, predpísala mi lieky, zápal sa však opakoval, dostala som dvojnásobnú dávku
liekov, čo ani nie je v karte zapísané a tvrdila, že z jej strany je všetko v poriadku, poslala ma na iné
vyšetrenie, potom tvrdila, že mám osteoporózu, čo vraj zistila z RTG, ale predtým mi to nepovedala,

nebola to však pravda. Celá tá násada mi lodžgala v ústach a preto som v decembri 2019 za ňou išla
a chcela svoju zdravotnú kartu, ale odmietla mi ju dať. Išla som potom k E. D., ktorá ma poslala za E.
I., lebo som chcela zistiť, aký je skutočný stav a tí boli zhrození. V tom čase som ešte mala tri korene
zdravé, ale títo lekári ma nemohli ošetriť, lebo som patrila ešte k žalovanej a mohli tak urobiť až vo
februári. Stratila som tým asi mesiac, pretože vypísať ma mohla až v decembri a ešte mi poradili, aby

som s CD-čkom z 08.01.2020 za ňou išla, aby urobila nápravu toho, čo spravila. Aj som tam išla, ale
vysmiala ma, že jej rozkazovať nebudem a ona so mnou skončila. Preto som ju dala na súd. I. sa toho
chytil, dal mi implantáty, (opravuje, tie mi boli nasadené v Bratislave) a nasadil korunku, potom som išla
do Bratislavy za E. O., ktorý mi vytrhol 6 koreňov, bola som 2 mesiace PN, spravil mi vrchnú časť, potomdal dole aj dvoj a trojčlánok a ošetril mi ho. Domáham sa zaplatenia prostriedkov, ktoré som zaplatila
žalovanému zbytočne, a tiež náhrady prostriedkov vynaložených na moje zdravé korene. Taktiež aj
bolestného v zmysle posudku. Pokiaľ ide o znalecký posudok p. E., tomu som dala všetky doklady a na

základe nich vypracoval posudok.

12. Na záverečnom pojednávaní dňa 04. októbra 2024 právny zástupca žalobkyne zopakoval návrh na
výsluch znalca doktora G. a svedka doktora I., keď uviedol nasledovné :
Znalecký posudok, ktorý bude zrejme pre posúdenie súdu rozhodujúci je veľmi akademický a amorfný

pre právnika, keď síce znalcovi boli položené otázky, ale odpovede na ne napriek tomu, že posudok je
rozsiahlydanéneboli.Poukazujemnastranu38,39posudkutýkajúcusazubuč.12,kdeznalecpovažuje
za chybu, že hoci tento bol určený na extrakciu, tá vykonaná nebola, čím sa zdravotný stav žalobkyne
zhoršil.Podobnékonštatovaniejeajnastrane41bod2,pričomvbode1satamkonštatuje,žežalobkyňa
chodila k žalovanému na ošetrenie pravidelne, pričom tieto problémy sa mali odhaliť skôr a mal sa tiež
použiť iný druh liečby. Na strane 45 v bode 10 posudku znalec konštatuje, že nie je možné s absolútnou

istotou posúdiť, že zdravotný stav žalobkyne bol spôsobený nesprávnym konaním žalovaného, čo pre
nás zároveň znamená, že znalec to nevylúčil, teda že nevylúčil, že zdravotný stav žalobkyne, resp. jej
zhoršenie je v príčinnej súvislosti s úkonmi žalovaného. Na strane 46 posudku znalec konštatuje, že by
sa mal držať zákona, preto nerozumiem, prečo tak nespravil a poukazujem tiež na ďalšie 2 posudky
a stanovisko úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý pochybenia uznal. Žiadam žalobe

vyhovieť.

13. Žalobkyňa na záver, na uvedenom pojednávaní, uviedla nasledovné :
Keď som prišla k E. N., priniesla som zdravotnú kartu, vtedy som mala všetky korene zdravé a už pár
rokov predtým som nefajčila. Nikdy ma neupozornila, že nedodržiavam ústnu hygienu a keď potom boli

problémy a išla som do nemocnice za E. D., ktorá ma poslala späť za E. N., tá ma vysmiala a napriek
tomu, že som ju o to žiadala, neodregistrovala od decembra 2019, hoci bola povinná tak spraviť.

14.Posudzujúcuvedenévyjadreniažalobkyneajejzástupcuvkontextepodanýchznaleckýchposudkov,
dôvodov napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej

inštancie nevykonaním žalobkyňou požadovaného výsluchu znalca(doplnením dokazovania) odňal
žalobkyni možnosť preukázať dôvodnosť jej nárokov, respektíve doriešiť otázky sporné a rozporné
pre posúdenie príčinnej súvislosti konania žalovaného non lege artis s následkami na zdravie
žalobkyne, keď naviac dôvody svojho rozhodnutia pre nevykonanie navrhnutých dôkazov v rozhodnutí
nezdôvodnil, keď rovnako nezdôvodnil ani nedôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanou

v jej vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 01.10.2021. Pokiaľ konajúci súd akceptoval absolútnu
procesnú nečinnosť žalovaného do prvého pojednávania spore a umožnil mu žiadať a vykonať znalecké
dokazovanie podaným znaleckým posudkom doktora G., potom odvolací súd nevidel dôvod odlišného
prístupu súdu k požiadavke žalobkyne na vypočutie znalca a vyriešenie nejasností žalobkyňou na
pojednávaní prostredníctvom jej zástupcu špecifikovaných, keď tiež, s ohľadom na uvedené námietky

a odvolacie dôvody, možno konštatovať, že napadnutý rozsudok neobsahuje odpovede na uvedené
právne významné odvolacie dôvody žalobkyne, teda možno konštatovať nedostatočnosť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia predstavujúcu porušenie práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že konajúci súd (v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP)

žalobkyni umožnil - bez výzvy na doplnenie podanej žaloby - neuvedenie popisu skutkovej stránky veci
vrátane presnej špecifikácie konania žalovaného, ktoré považuje za non lege artis a u ktorého vidí
príčinnúsúvislosťsovznikomjejoznačenejškodyatedaajsjednotlivýminárokmiuplatňovanýmivtomto
spore. Časť znaleckého posudku, na ktorú žalobkyňa v žalobe odkazuje, pritom uvádzala len skutočnosti
(už) zhora uvedené. Je povinnosťou strany sporu - žalobkyne presne špecifikovať žalovanej vytýkané

konanie, z ktorého si ňou jednotlivé žalované nároky voči žalovanej uplatňuje, keď naviac uvedené
neuvádzala ani predžalobná výzva žalobkyne zasielaná žalovanej a keď za vyjadrenie žalovanej v spore
možno považovať až to, ktoré učinila podaním adresovaným súdu(nie žalobkyni pred začatím sporu).
Odvolací súd tiež dodáva, že v prípade sporového konania je pri znaleckom dokazovaní na stranách
sporu to, aby súdu navrhli otázky pre znalca, teda konajúci súd by v zásade nemal otázky pre znalca

dopĺňať a teda de facto konať v prospech niektorej zo sporových strán (nahradzovať ich chýbajúcu
procesnú aktivitu), tu je daná procesná zodpovednosť sporových strán za položenie (označenie) pre
spor právne významných otázok znalcovi, aby znalec potvrdil ich skutkové tvrdenia využitím svojich
odborných znalostí.16. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre rozhodnutie tohto spolu podstatné a významné rozlišovanie
non lege artis konania žalovaného (ako aj konania samotnej žalobkyne) v súvislosti s návrhom,

vyhotovením a zavedením uvedenej kovokeramickej fixnej náhrady hornej čeľusti a s odstraňovaním
jej nedostatkov, respektíve s posúdením a liečením zdravotného stavu žalobkyne, ktorý mala uvedená
fixná náhrada spôsobiť(vyvolať), s ohľadom na čo bola preto aj potrebná riadna špecifikácia skutkových
tvrdení žalobkyne v podanej žalobe, t.j. označenia všetkých (non lege artis) konaní žalovanej (z ktorých
si všetky svoje nároky v spore uplatňuje), keď príčinná súvislosť každého z nich s uvedeným následkom

sa posudzuje osobitne.

17. K jednotlivým dôvodom, z ktorých konajúci súd vyvodil nepreukázanie príčinnej súvislosti,
špecifikovaným bodoch 23. až 25. odôvodnenia rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že nepovažuje
za správny záver o tom, že „pokiaľ bola aj bez intervencie žalovaného prognóza daných zubov
žalobkyne veľmi nízka“, toto „zároveň znamená, že k danému poškodeniu zdravia žalobkyne by i tak

bolo došlo“, keďže sám znalec takýto skutkový a odborný záver z ním uvedenej prognózy v odpovedi
na otázku 4 znaleckého posudku neuviedol a táto teda nemá skutkový a podľa odvolacieho súdu
ani logický (dôkazný) základ .Rovnako poukaz na vyjadrenie znalca, že „nie je možné s absolútnou
istotou, ani s tvrdením, že by sa to približovalo istote, potvrdiť, že deštrukciu pilierových zubov a
zápal tkanív boli zapríčinené vykonanými protetickými prácami žalovaného“ argumentačne akceptovať

nemožno, nakoľko ak niečo nemožno potvrdiť, potom nemožno vylúčiť ani opak, teda v danom
spore existenciu súvisu uvedených problémov s konaním žalovaného. Pokiaľ sa uvádza to, že podľa
znalca doktora Manescha „nie je možné objektívne posúdiť stav predmetných pilierových zubov pred
nasadením protetickej práce“, má odvolací súd za to, že uvedený stav zubov by mal vyplývať zo
zdravotnej dokumentácie žalobkyne ako pacienta vedenej u žalovaného. Rovnako len úvaha o tom,

že „nedodržaním zásady domácej starostlivosti o fixné náhrady mohlo dôjsť k hromadeniu povlaku
a zvyškov potravy v oblasti okrajového uzáveru korunky“ bez preukázania vplyvu na zistený zápal u
žalobkyne nestačí, nakoľko uvedené zásady starostlivosti „pri nesprávne zhotovenej fixnej protetickej
práce ani nie je možné dodržať“. Nedostatočnosť - nekompletnosť lekárskych záznamov na strane
žalovaného vylučujúca možnosť - schopnosť znalca určiť presnú príčinu problémov žalobkyne s fixnou

náhradou v hornej čeľusti nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobkyne, ktorá za jej vedenie
nezodpovedá a potom ani záver , že „zo všetkých uvedených skutočností nie je možné s absolútnou
istotou potvrdiť, že deštrukcia pilierových zubov a zápal tkanív boli zapríčinené vykonanými protetickými
prácami žalovaného“, akceptovať nemožno, keď žalovaným vykonané práce všeobecne – objektívne
mohli mať príčinný súvis (vzťah príčiny a následku) s problémami žalobkyne a neexistenciu akéhokoľvek

súvisukonaniažalovaného(nonlegeartis)vtomtoprípadebolonastranežalovanejvyvrátiť(preukázať),
teda v prípade tohto medicínskeho sporu nebolo úlohou len žalobkyne a jednoznačne s absolútnou
istotou jej tvrdenia preukázať/potvrdiť, lebo v medicínskych sporoch (ako aj konajúci súd správne
poukázal) dôkazné bremeno nie je jednoznačne len na strane žalujúcej strany a práve pri súdom
konštatovanom preukázaní postupu žalovaného non lege artis toto dôkazné bremeno zaťažovalo

žalovaného, keď naviac išlo o otázku odbornú vyžadujúcu pre skutkové a následne právne závery
súdu tiež odborné posúdenie o tom, že následok na strane žalobkyne by nezvratne nastal i v prípade
konania žalovaného lege artis. Neobstojí ani argumentácia konajúceho súdu o nepotrebnosti určenia
miery spoluzodpovednosti žalobkyne za škodu danú nedostatočnou jej dentálnej hygieny, nakoľko
okrem nemožnosti ustálenia uvedeného záveru zo zhora uvedených dôvodov spoluzodpovednosť -

spoluzavinenie poškodeného platí aj pre medicínske spory (spory takéhoto charakteru) a keď naviac
znalec možnú súvislosť s ňou neuviedol jednoznačne a v prípade všetkých predmetných zubov (uviedol
zuby 11,12 a 22, keď z jeho pohľadu najviac rizikový zub 23 a jeho stav pred zhotovením náhrady,
nemal najhorší nález). Poukaz na početnosť ošetrovaní zubov žalobkyne a na to, že primárne sa mala
odstrániť príčina možných zápalov, ktoré ošetrenie žalobkyňa absolvovala u doktora I., samo osebe

príčinnú súvislosť konania žalovanej a zdravotného stavu žalobkyne nevyvracia, naopak žalovaný
postupujúci s odbornou starostlivosťou by mal na uvedené skutočnosti prihliadať sám so zvýšenou
pozornosťou a dôslednými (následnými) zdravotnými postupmi. Rovnako poukaz na zníženie životnosti
zuba už počtom vykonaných intervencií a na to, že žalobkyňa bola s rizikových faktorom fajčiarky,
čo odôvodňovalo predpoklad, že aj bez intervencie žalovaného by bola prognóza zubov žalobkyne

veľmi nízka, nestačí, keďže všeobecná životnosť zuba s ohľadom na prognózu zuba v budúcnosti
nevylučuje (nevytvára)záver o tom, že problémy žalobkyne nijak nesúviseli - nemohli súvisieť s ne/
činnosťou žalovaného.18. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom znalca doktora G.,
výsledky vykonaného dokazovania opätovne v kontexte uvedených záverov odvolacieho súdu posúdi
a svoje nové rozhodnutie (vrátane nárokov na náhradu trov celého konania) zákonným spôsobom

odôvodní.

19. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).