Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122273894
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122273894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: B. právne zastúpený: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, proti žalovanému: HDTS, a. s., so sídlom Dlhá 2/B, 900 31 Stupava, IČO: 45 522 219,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Zelinárska 4, 821 08 Bratislava, IČO:
36 862 746, o zaplatenie 2 127 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Malacky č.k. 10Cb/8/2022 - 164 zo dňa 05.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/8/2022 - 164 zo dňa 05.02.2024

p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 10Cb/8/2022
- 164 zo dňa 05.02.2024 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok) v právnej veci žalobcu B. (ďalej len ako
„žalobca), proti žalovanému HDTS, a. s., so sídlom Dlhá 2/B, 900 31 Stupava, IČO: 45 522 219 (ďalej len
ako „žalovaný“), o zaplatenie 2 127 eur s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2 127 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 127 eur od 31.12.2021

do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 296 ods. 2, § 436 ods. 1 a ods. 2, § 437 ods. 1, § 365 ods. 1
a ods. 2, § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Obchodný zákonník“) a podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2

zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako poskytovateľ
vykonával pre žalovaného ako príjemcu činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov/výkon administratívnych činností, a to v zmysle uzatvorenej Rámcovej zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 02.09.2021 (ďalej tiež aj ako „zmluva“ alebo aj ako „rámcová zmluva). Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby odmenu. Žalobca ku dňu podania žaloby evidoval voči

žalovanému záväzok vyplývajúci z faktúry č. 011121 vo výške 2 127 eur, splatnej dňa 30.12.2021 (ďalej
aj ako „faktúra“). Vzhľadom na omeškanie žalovaného si žalobca uplatnil istinu aj spolu so zákonným
úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov za uplatnenie pohľadávky.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 05.04.2022 platobný rozkaz sp. zn.
43Up/294/2022, v ktorom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi istinu 2 127 eur s príslušenstvom, alebo podať v tej istej lehote odpor. Žalovaný

proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal odpor s vecným odôvodnením, v
ktorom uviedol, že dňa 02.09.2021 uzatvoril so žalobcom rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť mu služby projektového manažéra podľa špecifikácie
uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy. Dôvodil, že žalobca trvale nenapĺňal predmet zmluvy, resp. iné písomné
upresnenia plnenia predmetu zmluvy, pričom bol na uvedené viackrát zo strany žalovaného elektronicky

upozorňovaný, tiež s ním bolo trikrát uskutočnené osobné stretnutie, kde bol upozorňovaný na to,
že neplní svoj záväzok podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy; viackrát bol vyzvaný, aby
sa nevyhnutne zúčastňoval interných stretnutí a porád, resp. vycestoval za zákazníkom, čo nebolo z
jeho strany naplnené. Žalovaný poukazoval na to, že celkový rozsah jeho účasti bol len v časovom
rozsahu 62 hodín. Na sprostredkované potencionálne obchodné príležitosti bola žalobcom ignorovaná
administratívno-evidenčná činnosť, pričom často nebola zaevidovaná adekvátna obsahová správnosť

(neboli z jeho strany zaevidované všetky aktivity v informačnom systéme, ani na vyzvanie neposkytol
informácie o týchto aktivitách). Žalovaný namietal, že žalobca mu opakovane neposkytoval služby s tým,
že bol dlhodobo (niekoľko dní) nedostupný, pričom s ním vôbec nekomunikoval. Žalovaný poukázal tiež
na skutočnosť, že žalobca si uplatnil 2x rovnaké náklady - cestovné náhrady (diety) vo výške 225 eur
(1x vo faktúre č. 011021 a 1x vo vyúčtovaní zálohy na služobnú cestu). Žalovaný uviedol, že poskytol

žalobcovi dňa 04.11.2021 zálohu na pracovnú cestu vo výške 1 000 eur, v ktorej vyúčtovaní boli zahrnuté
ajcestovnénáhradyvovýške225eur,ktoréužboližalobcovipoukázanévofaktúreč.011021,vystavenej
dňa 31.10.2021 na sumu vo výške 2 421,57 eura, splatnej dňa 14.11.2021. Žalovaný oboznámil žalobcu
s dôvodmi neuznania uplatňovanej pohľadávky tiež listom zo dňa 27.01.2022. Zdôraznil, že podľa bodu
4.1. zmluvy bol vznik nároku na odmenu naviazaný na riadne a včasné poskytnutie služieb zo strany

žalobcu. Podľa bodu 4.2. zmluvy bola odmena splatná na základe faktúry, ktorú bol žalobca oprávnený
vystaviť až po zaevidovaní všetkých aktivít a dokumentov v informačnom systéme príjemcu. V zmysle
uvedených skutočností bola podľa názoru žalovaného sporná faktúra vystavená neoprávnene, nakoľko
žalobcom uplatňovaný nárok nevznikol. Žalovaný mal za to, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik
a existenciu jeho záväzku. Nárok žalobcu preto žalovaný považoval za nedôvodný.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky
žalobcu a dupliky žalovaného, ako aj obsah ostatných písomných vyjadrení strán sporu, obsah ústnych
prednesov strán sporu na vykonaných pojednávaniach, ako aj obsah výsluchu strany sporu - žalobcu na
pojednávaní konanom dňa 16.11.2023 a ustálil, že mal preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa

02.09.2021 platne uzavretá rámcová zmluva o poskytovaní služieb, ktorú posúdil ako inominátnu zmluvu
v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytoval
žalovanému služby projektového manažéra podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný za tieto služby žalobcovi platil, nakoľko mu boli zaplatené faktúry za
poskytovanie služieb za mesiace september a október 2021. Predmetom konania bola nezaplatená

faktúra za poskytovanie služieb za kalendárny mesiac november 2021. Žalobca predmetnou faktúrou
vyfakturoval žalovanému odmenu v sume 2 000 eur v zmysle zmluvy a ďalej náklady za mobilný telefón
v sume 127 eur, teda spolu sumu vo výške 2 127 eur. Pokiaľ išlo o preukázanie druhu a rozsahu
poskytovaných služieb v dotknutom období, súd vychádzal z listinných dôkazov a tvrdení žalobcu,
ktoré žalovaný relevantným spôsobom nesporoval. Predmetný mesiac začal tým, že žalobca vycestoval

do Kanady, konkrétne do Toronta a Edmontonu, kde plnil úlohy smerujúce k nadviazaniu obchodnej
spolupráce a zazmluvneniu obchodného zastúpenia pre región severnej Ameriky. Spolupráca bola
podpísaná. Po návrate zo služobnej cesty pricestoval nový obchodný riaditeľ na Slovensko a do Čiech,
kde mal byť oficiálne prezentovaný a úlohou žalobcu bolo 2 týždne sa mu venovať. V tejto súvislosti
žalobca predložil súdu celý harmonogram deň po dni, vypracovaný žalovaným. Táto aktivita zabrala

žalobcovi tri týždne z mesiaca november. Zostatok práce žalobcu v mesiaci november bola štandardná
kancelárska práca. Žalobca súčasne predložil výpis z registra žalovaného, z ktorého vyplýva, že za
predmetný mesiac mal žalovaný celkovo 71 obchodných „vodítok“ (z angl. lead), pričom žalobca ich
urobil 19, popri ďalších piatich obchodníkoch.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za
poskytnuté služby bolo určujúce zmluvné dojednanie medzi stranami sporu obsiahnuté v článku 4
rámcovej zmluvy, kde sa v bode 4.1 žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi za riadne a včasné poskytnutie
služieb odmenu vo výške 1 200 eur za prvý mesiac poskytovania služieb (t.j. september 2021) a vo výške2 000 eur/mesačne za ďalšie obdobie poskytovania služieb. Z uvedeného vyplýva, že jediným nárokom,
ktorý by mohol mať vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu, by bol nárok
žalovaného z vadného poskytnutia služieb v zmysle ustanovení o vadách tovaru, ktoré sú analogicky

aplikovateľnéajnazmluvyuzatvorenépodľaustanovenia§269ods.2Obchodnéhozákonníka(viďnapr.
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz27.mája2020,sp.zn.3Obdo/80/2019).Žalovanýtak
mal možnosť uplatniť si voči žalobcovi nároky z vadného poskytnutia služieb (predovšetkým v podobe
zľavy z dohodnutej ceny plnenia), pričom na vznik tohto nároku by bolo nevyhnutné, aby žalovaný včas
vytkol žalobcovi vady poskytnutého plnenia, ktoré by bol povinný jednoznačne špecifikovať. Zároveň,

ak žalovaný tvrdil v konaní, že žalobca svoju činnosť nevykonal riadne, bol povinný tieto svoje tvrdenia
preukázať.

Poukázal na to, že žalovaný sa vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že žalobca trvale nenapĺňal predmet, resp.
iné písomné upresnenia plnenia predmetu rámcovej zmluvy o poskytnutí služieb vyjadril v písomnom
podaní doručenom súdu dňa 07.02.2023 tak, že tento stav trval počas celej doby trvania zmluvy,

pričom kulminoval v mesiaci november 2021. Žalovaný žalobcu na túto skutočnosť opakovane , a to tak
formálne, ako aj neformálne upozorňoval, a to napríklad vo WhatsApp komunikácii zo dňa 14.11.2021
(správa z 19:29 hod.), 29.11.2021 (správa z 9:24 hod.), 17.12.2021 (správa z 15:19 hod.), 20.12.2021
(správa z 9:16 hod.), 06.01.2022 (správa z 6:54 hod.). Rovnako žalovaný poukazoval na neustále
neuspokojivé poskytovanie služieb aj písomne, a to formou mailovej komunikácie zo dňa 14.11.2021

a 29.11.2021, kde žalobcu upozornil na nesplnenie povinnosti zadať vykonané aktivity (poskytnuté
služby) v jeho systéme, ako aj nedostupnosť v čase, keď sa potreboval so žalobcom spojiť za účelom
poskytovania služieb, ktoré spočívali a mali spočívať aj v takejto forme poskytovania. Žalovaný taktiež
zhrnul svoje výhrady voči kvalite poskytovaných služieb žalobcom písomne v zaslanom maile zo dňa
07.12.2021, v ktorom špecifikoval, v čom vidí rozpor poskytovaných služieb oproti jeho očakávaniu,

pričomzdôraznil,ževpriebehu3mesiacovtrvaniazmluvnéhovzťahužalobcaviackrátnerespondovalna
jehopožiadavkynaposkytovanieslužieb,atopočasobdobídlhšíchako10dní,atedacelkovovobdobí3
mesiacov neposkytoval služby kumulatívne viac ako mesiac. Zároveň bol žalobca písomne informovaný
o tom, že keďže dlhodobo neplní svoje povinnosti riadne, musel žalovaný prerozdeliť požadované služby
medzi svojich iných pracovníkov, resp. zmluvných partnerov.

Po posúdení tvrdení žalovaného ako aj obsahu predloženej komunikácie medzi sporovými stranami súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by tvrdené vady poskytovaných služieb
relevantným spôsobom oznámil žalobcovi. Napriek tvrdeniam žalovaného súd posúdil, že žalovaný
nedostatočným spôsobom uplatnil vady voči žalobcovi, keďže ich riadne nešpecifikoval a nereklamoval.

Súdu nebola preukázaná žiadna kvalifikovaná reklamácia v zmysle platných právnych predpisov zo
strany žalovaného ako zmluvnej strany, a keďže ide o podnikateľský subjekt, je nesporné, že mal/musel
vedieť špecifikovať/konkretizovať prípadné nedostatky, vady poskytovaných služieb. Z predloženej
komunikácie prostredníctvom aplikácie WhatsApp nevyplýva, že by žalovaný reklamoval konkrétne vady
žalobcovi a vyzýval ho na ich odstránenie v primeranej lehote. Taktiež aj mailové „upozornenia“ na

vady bez bližšej konkretizácie, bez uvedenia riadnej špecifikácie nesplnenej povinnosti, z čoho táto
povinnosť pre žalobcu vyplývala ako aj uvedenia časového údaja, kedy sa tak stalo, nebolo možné podľa
názoru súdu prvej inštancie považovať za riadnu reklamáciu ani za výzvu na odstránenie vád, resp.
uplatnenie si konkrétneho nároku z vadného plnenia. Žalovaný je zmluvnou stranou a je podnikateľským
subjektom, napriek tomu pokiaľ mal za to, že sú vady, riadne ich neoznámil, nešpecifikoval, neuplatnil

si riadne nároky. Súd navyše dospel k záveru, že žalovaný nielenže nepreukázal riadnu reklamáciu
vád, ale nepreukázal ani existenciu vád spôsobených žalobcom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca mu
neposkytoval predmetné služby riadne, neuniesol v tejto časti skutkových tvrdení dôkazné bremeno,
nakoľko nepreukázal, že by žalobca žalovanému tieto služby neposkytoval v relevantnom období (teda
konkrétne v mesiaci november 2021) riadne, resp. poskytoval v inom rozsahu ako tvrdí žalobca. Zároveň

už zo samotných tvrdení žalovaného nebolo možné posúdiť, či sa vytýkané nedostatky žalobcom
poskytovaných služieb týkali výlučne len relevantného obdobia, za ktoré bol uplatnený nárok v tomto
konaní,prípadnevakomrozsahusatýkaliprávetohtoobdobia,alebosatýkaliceléhoobdobiavzájomnej
spolupráce sporových strán, teda aj mesiacov september a október 2021, za ktoré okrem iného bola
žalobcovi zo strany žalovaného riadne zaplatená odmena v zmysle uzavretej zmluvy.

Pokiaľ žalovaný namietal aj nesplnenie zmluvných podmienok v zmysle bodu 4.2. rámcovej zmluvy, a
to konkrétne absenciu schváleného výkazu realizovanej služby, súd prvej inštancie uviedol, že podľa
bodu 4.2 článku 4 rámcovej zmluvy, odmena bola splatná na základe faktúry žalobcu do 14 dníodo dňa jej doručenia žalovanému. Faktúru bol žalobca oprávnený vystaviť, až keď sú zaevidované
všetky aktivity a dokumenty v informačnom systéme žalovaného. Ďalej bolo dohodnuté, že faktúra
musí obsahovať všetky obsahové náležitosti v zmysle príslušných právnych predpisov a neoddeliteľnou

súčasťou faktúry bude žalovaným schválený výkaz realizovanej služby. Z citovaného bodu rámcovej
zmluvy tak vyplynulo, že faktúra mala obsahovať žalovaným schválený výkaz realizovanej služby,
zároveň však stranami neboli dojednané žiadne dôsledky pre prípad absencie tejto súčasti faktúry.
Súd prvej inštancie tak mal za to, že absencia schváleného výkazu realizovanej služby nespôsobuje
neplatnosť faktúry, ani zánik nároku žalobcu na odmenu za poskytnuté služby. Zdôraznil, že faktúra

predstavuje iba účtovný doklad pre daňové a účtovné účely podnikateľov. Ani nedoručenie faktúry ako
takej by nemalo za následok zánik povinnosti úhrady žalovaného za poskytnuté služby. V zmysle bodu
4.1 rámovej zmluvy bola povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu naviazaná výlučne
na riadne a včasné poskytnutie služieb žalobcom. Súd prvej inštancie prihliadol tiež na skutočnosť, že
odmena za poskytnuté služby bola medzi stranami dohodnutá mesačnou fixnou sumou, pričom v zmluve
zároveň neboli bližšie špecifikované žiadne dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol neschváliť žalobcom

predložený výkaz realizovanej služby. Za situácie, kedy žalobca riadne poskytol žalovanému služby v
súlade s jeho objednávkou, teda nevybočil z rámca zmluvy (čo žalovaný v konaní nepreukázal), odmena
bola splatná, a preto súd nezistil na strane žalovaného žiaden dôvod na prípadné neschválenie výkazu
realizovanej služby. Opačný výklad by bol v rozpore s účelom zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň
predmetnúprocesnúobranužalovanéhovyhodnotilakoúčelovú,keďzosamotnejodpovedežalovaného

zo dňa 27.01.2022, ktorou reagoval na predžalobnú výzvu žalobcu, vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý
žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť predmetnú faktúru za mesiac november 2021, nebola absencia
schváleného výkazu realizovanej služby ako súčasti tejto faktúry. Rovnako túto skutočnosť žalovaný
nenamietal ani v rámci odporu podanému proti platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie zároveň v tejto
súvislosti poukázal tiež na mailovú správu zo dňa 17.12.2021, ktorú zaslal predseda predstavenstva

žalovaného žalobcovi, a kde výslovne uviedol, že ho zaujímajú dáta v aktivitách. Aj z uvedeného
vyplýva, že pre samotného žalovaného boli rozhodujúce aktivity a dokumenty zaevidované v jeho
informačnom systéme, a nie výkaz realizovanej služby predložený žalobcom. Na základe toho sa súd
prvej inštancie nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že až predložením výkazu poskytovaných služieb
by mal žalovaný následne reálnu možnosť zistiť rozsah služieb poskytnutých žalobcom v predmetnom

období.

Zásadnouotázkoupreposúdeniedôvodnostiuplatnenéhonárokubolapodľasúduprvejinštanciejednak
skutočnosť, či žalobca v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje voči žalovanému nárok z titulu odmeny
za výkon svojej činnosti, teda v mesiaci november 2021, túto činnosť vykonával (uvedenú skutočnosť,

ako bolo uvedené vyššie, súd považoval za preukázanú) a taktiež, aká bola dohoda strán o odmene
za takúto činnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca listinnými dôkazmi, ako aj obsahom svojej výpovede
v rozhodnom období preukázal riadne vykonávanie dohodnutej činnosti, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dojednanej odmeny za poskytnuté služby.

K časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 127 eur, súd prvej inštancie uviedol, že právna
zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 06.12.2022 potvrdila, že medzi stranami existovala dohoda
o náhrade nákladov spojených s činnosťou žalobcu. Súd preto túto skutočnosť považoval v konaní
za nespornú. Žalovaný v tomto smere namietal zánik pohľadávky splnením dôvodiac, že žalobca si
duplicitne uplatnil cestovné náklady súvisiace so služobnou cestou do Kanady, nakoľko tieto náklady si

vyúčtoval už vo faktúre za mesiac október 2021. Súd sa však s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil,
keďže ako vyplýva zo samotnej mailovej správy žalobcu zo dňa 17.12.2021, prostredníctvom ktorej
žalobca zaslal žalovanému predmetnú faktúru za mesiac november 2021, vyúčtovaná suma 127 eur
predstavovala náklady za mobilný telefón a nie cestovné náklady. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie ani v tejto časti nepovažoval procesnú obranu žalovaného za dôvodnú.

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2 127 eur je dôvodný. Keďže sa žalovaný
so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, vznikol žalobcovi v súlade s § 369 Obchodného
zákonníka aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie preto uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške a odo dňa uplatneného
žalobcom, keď žalovaný uplatnené úroky z omeškania ani čo do výšky a ani žalobcom uvedený deň
omeškania nesporoval. Súd rovnako uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, keď ani takto uplatnené príslušenstvo nebolo zo stranyžalovaného žiadnym spôsobom sporované. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania vo výške 100 %.

Žalovaný v odvolaní namietal, že sa nestotožňuje s výrokmi napadnutého rozsudku z dôvodu, že

žalobca dostatočne nepreukázal vznik a výšku záväzku žalovaného. Nárok žalobcu naďalej považoval
za nedôvodný. Mal za to, že neboli naplnené zmluvné podmienky v zmysle bodu 4.2. rámcovej zmluvy,
v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou faktúry je príjemcom schválený výkaz realizovanej služby.
Zotrval na argumentácii, že preukázanie poskytnutia služieb v zmysle rámcovej zmluvy predložením
schváleného výkazu poskytnutých služieb je dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Poukázal na

to, že žalobca bol písomne informovaný o tom, že dlhodobo neplní svoje povinnosti riadne, napriek
tomu žalovanému zaslal spornú faktúru, ktorú považoval za nedôvodnú, a to z dôvodu, že po obsahovej
stránkenebolopreukázanériadneposkytnutieslužiebzostranyžalobcuzadanéobdobieatiežzdôvodu
absencie schváleného výkazu realizovanej služby. Zdôraznil, že bez schváleného výkazu realizovanej
služby, ako neoddeliteľnej súčasti faktúry, z ktorej by vyplývala dôvodnosť fakturovanej sumy, resp.

výška žalovaného nároku, bolo nutné nárok žalobcu považovať za nepreukázaný. Žalovaný namietal,
že zo strany žalobcu došlo k opakovanému porušeniu rámcovej zmluvy. Žalovaný sa nestotožnil s
argumentáciou žalobcu, že rámcová zmluva neobsahovala žiadne vopred dojednané hodnotiace kritériá
a mal za to, že podmienky vzniku nároku žalobcu na odmenu, za ktorých bol oprávnený vystaviť faktúru
boli jednoznačne stanovené v čl. 4 rámcovej zmluvy. Povinnosť žalobcu predložiť s faktúrou aj výkaz

realizovaných služieb tak vyplývala z obsahu zmluvy. Žalovaný mal tiež za to, že na účely prejednávanej
veci nebol povinný akokoľvek preukazovať reklamáciu vadných plnení zo strany žalobcu. Namietal, že
súd prvej inštancie si svojvoľne vyložil určujúce zmluvné ustanovenie, resp. vôľu zmluvných strán nad
rámec zmluvného vzťahu a následne nesprávne vyvodil vlastné skutkové aj právne závery. Mal za to,
že súd prvej inštancie si nemohol sám dotvoriť nesprávny záver o tom, že nakoľko neboli dojednané

žiadne následky pre prípad absencie súčasti faktúry, toto nespôsobuje neplatnosť faktúry. Naopak,
ak zmluva neobsahovala dôsledky pre prípad absencie súčasti faktúry, tak podľa názoru žalovaného
platilo, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť faktúru za podmienok, ktoré boli v zmluve stanovené, t.
j. vrátane výkazu realizovanej služby. Žalobca preto bol povinný postupovať v súlade s čl. 4 rámcovej
zmluvy a predložiť k rukám žalovaného výkaz realizovanej služby, k čomu nedošlo. Jeho konanie je tak

v rozpore s obsahom zmluvy. Skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal na účely druhu a
rozsahu poskytovaných služieb, považoval žalovaný za nepreukázané, resp. irelevantné, nakoľko tieto
žalobcu nijako nezbavujú zmluvnej povinnosti, a to doloženia schváleného výkazu poskytnutých služieb
aj v rámci samotnej faktúry. Žalovaný taktiež namietal, že napadnutý rozsudok neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čím mu bolo odopreté právo dozvedieť sa o

príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom a odňala sa mu možnosť náležite skutkovo a
právne argumentovať proti napadnutému rozsudku v rámci využitia riadneho opravného prostriedku.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku žalovaný považoval za absolútne nedostatočné a napadnutý
rozsudok za nepreskúmateľný. Žalovaný ďalej namietol, že podľa bodu 4.1 rámcovej zmluvy bol nárok
na odmenu naviazaný na riadne a včasné poskytnutie služieb zo strany žalobcu, čo nebolo v konaní

preukázané v požadovanom rozsahu - predložením výkazu poskytnutých služieb v zmysle zmluvy,
a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaný mal za to, že právny dôvod ani samotná výška
uplatneného nároku nebola zo strany žalobcu preukázaná.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 26.03.2024 a uviedol, že v konaní

predložillistinnédôkazy,zktorýchbolomožnévyvodiťuplatňovanýnárokakuktorýmsaprostredníctvom
výsluchu žalobcu na pojednávaní podrobne vyjadril. Poukázal na to, že rámcová zmluva neobsahovala
žiadnehodnotiacekritériá.Odmena žalobcuzamesiaceseptemberaoktóbermubolažalovanýmriadne
vyplatená, pričom mesiac november bol najintenzívnejší, čo sa týka výsledkov aj vyťaženia. Žalobcaopísal spôsob vykonávania činnosti pre žalobcu v zmysle rámcovej zmluvy tak, že uviedol, že mesiac
november 2021 začal tým, že cestoval do Kanady, kde plnil úlohy smerujúce k nadviazaniu obchodnej
spolupráce a zazmluvneniu obchodného zastúpenia pre región severnej Ameriky, ktoré úlohy aj všetky

splnil. Zdôraznil, že za mesiac november mal aj najviac vykonaných úloh v rámci svojho pôsobenia
u žalovaného, pričom napríklad za mesiac október, kedy vykonal menej úloh, dostal plnú odplatu.
Žalobca mal za to, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Poukazoval na
to, že tvrdenia žalovaného sú nekonzistentné, keď na jednu stranu uviedol, že nemal vedomosť o jeho
aktivitách, na druhej strane však participoval (ako aj podpisoval dokumenty) pri uzatváraní zmluvy s

novým obchodným zástupcom. Žalobca sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, pričom poukazoval na
body 25.3. a 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Mal za to, že argumentácia žalovaného bola
formalistická, napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, skutkový stav za spoľahlivo a správne
zistený, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli súdu doručené.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380

CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

12. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva

podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo

d) odstúpiť od zmluvy.

13. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi v odseku 1 kupujúcemu patrí, len
ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto
oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že

vadytovarusúneopraviteľnéalebožesichopravoubybolispojenéneprimeranénáklady,môžekupujúci
požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po
tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

14. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená
nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie
ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

15. Podľa § 365 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň
doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom.

16. Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu
k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku

súdu prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení
rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom

ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v
súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného
charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

18. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca v právnom postavení poskytovateľa a
žalovaný v právnom postavení príjemcu uzavreli dňa 02.09.2021 rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb,
na dobu neurčitú (čl. 7 bod 7.1 zmluvy), ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako inominátnu zmluvu
v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom rámcovej zmluvy bol záväzok poskytovateľa
poskytnúť príjemcovi služby, ktorých zoznam a špecifikácia boli uvedené v prílohe č. 1 zmluvy a záväzok

príjemcu zaplatiť poskytovateľovi za poskytnuté služby odmenu uvedenú v zmluve. V zmysle čl. 2 bod
2.3 veta prvá rámcovej zmluvy sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal poskytovať služby žalovanému
ako príjemcovi riadne a včas v súlade s objednávkami príjemcu. V čl. 4 bod 4.1 veta prvá rámcovej
zmluvy sa žalovaný ako príjemca zaviazal za riadne a včasné poskytnutie služby zaplatiť žalobcovi
ako poskytovateľovi odmenu vo výške 1 200 eur za prvý mesiac poskytovania služby a vo výške 2

000 eur/mesačne za ďalšie obdobie poskytovania služieb. V zmysle čl. 4 bod 4.2 rámcovej zmluvy si
zmluvné strany dojednali, že odmena je splatná na základe faktúry poskytovateľa do 14 dní odo dňa jej
doručenia príjemcovi (žalovanému) s tým, že poskytovateľ (žalobca) bol oprávnený faktúru vystaviť, až
sú zaevidované všetky aktivity a dokumenty v informačnom systéme príjemcu. Faktúra musí obsahovať
všetky obsahové náležitosti v zmysle príslušných právnych predpisov. Neoddeliteľnou súčasťou faktúry

je príjemcom (žalovaným) schválený výkaz realizovanej služby. Žalobca vystavil žalovanému dňa
30.11.2021 faktúru č. 011121 na sumu 2 127 eur, splatnú dňa 30.12.2021, ktorou mu fakturoval činnosť
podnikateľských, organizačných, ekonomických poradcov/administratívnu činnosť za jeden mesiac a
ktorú žalovaný prevzal dňa 17.12.2021. Žalovaný predmetnú spornú faktúru žalobcovi neuhradil.

19. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik a výšku záväzku
žalovaného, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
uvedenýmvbode24.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,žežalobcavkonanípreukázal,atolistinnými

dôkazmi - harmonogramom za mesiac november 2021, výpisom z registra žalovaného a výsluchom
žalobcu ako strany sporu, že žalobca pre žalovaného vykonal činnosť opísanú v harmonograme
vypracovanom žalovaným a zároveň zo žalobcom predloženého výpisu z registra žalovaného vyplynulo,
žezamesiacnovember2021malžalovanýcelkovo71obchodných„vodítok“(angl.lead),pričomžalobca
z nich urobil 19, popri ďalších piatich obchodníkoch. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie

konštatuje, že žalovaný vo vzťahu k predmetným službám v zmysle predloženého harmonogramu,
teda vycestovanie žalobcu do Kanady, kde plnil úlohy smerujúce k nadviazaniu obchodnej spolupráce
a k zazmluvneniu obchodného zastúpenia pre región severnej Ameriky a ktorá spolupráca bola aj
podpísaná, ako aj vo vzťahu k administratívnej práci vyplývajúcej z predloženého výpisu z registražalovaného, vykonanie týchto konkrétnych činností zo strany žalobcu nesporoval. Zároveň je z
predmetných listinných dôkazov zrejmé, že sa jedná o činnosti, ktoré žalobca vykonával pre žalovaného
v spornom mesiaci november 2021. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že zásadnou

otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bola jednak skutočnosť, či žalobca v
rozhodnom období novembra 2021, vykonával činnosti dojednané v rámcovej zmluve a taktiež, aká bola
dohoda strán o odmene za takúto činnosť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že z uvedených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu žalobcu ako strany sporu, a to pri ich posúdení
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyplynulo, že žalobca v konaní preukázal a uniesol

dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že riadne a včas vykonal pre žalovaného v zmluve dohodnutú činnosť
na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Vo vzťahu k vzniku nároku na dojednanú odmenu odvolací súd poukazuje na to, že v čl. 4 bod 4.1
rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi za riadne a včasné poskytnutie dojednanej služby
zaplatí odmenu vo výške 2 000 eur mesačne za ďalšie obdobie poskytovania služieb. Riadne a včasné

vykonanie činnosti v zmysle zmluvy zo strany žalobcu tak bolo podstatnou podmienkou na vznik nároku
na dojednanú odmenu. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa
06.12.2022 zároveň vyplynulo, že medzi stranami sporu existovala aj dohoda o uhrádzaní nákladov
spojených s činnosťou žalobcu žalovaným. Žalobca žalovanému vystavil faktúru za mesiac november
2021 v sume 2 127 eur, kde podľa nesporovaného vysvetlenia suma 2 000 eur predstavovala zmluvne

dojednanú mesačnú odmenu žalobcu a suma 127 eur náklady na mobilný telefón.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca uvedenými listinnými dôkazmi a výpoveďou žalobcu ako strany sporu preukázal riadne a včasné
vykonanie zmluvne dojednanej činnosti v zmysle rámcovej zmluvy za mesiac november 2021, čím mu

v zmysle čl. 4 bod 41 rámcovej zmluvy vznikol nárok na fixne dojednanú odmenu vo výške 2 000 eur
a v zmysle ústneho dojednania medzi stranami sporu aj na náhradu ním vynaložených nákladov na
mobilný telefón v sume 127 eur. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za
nedôvodnú.

21. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobcu opakovane písomne informoval, že dlhodobo neplnil
svoje povinnosti riadne a spornú faktúru vystavil napriek opakovaným výhradám na kvalitu a dostupnosť
poskytovaných služieb zo strany žalovaného a že žalobca nevykonal dojednané činnosti riadne, v
dohodnutom rozsahu a v zmysle jeho požiadaviek, odvolací súd uvádza, že žalovaný takto sporuje
kvalitu a rozsah žalobcom poskytnutých služieb za rozhodné obdobie novembra 2021. V takom prípade

možno uvažovať o tom, že poskytnuté plnenie žalobcom malo vady a do úvahy prichádza analogická
aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka o vadnom plnení (§ 422 a nasl.). Povinnosťou žalovaného
v takom prípade bolo riadne a včas u žalobcu uplatniť, že mu nebolo poskytnuté plnenie v dojednanom
rozsahu a kvalite, a to takým spôsobom, aby bolo zrejmé, ktorá konkrétna zmluvná povinnosť nebola
zo strany žalobcu v mesiaci november 2021 splnená včas alebo riadne. Odvolací súd uvádza, že

zo žalovaným predloženej komunikácie v aplikácii WhatsApp, ako ani z mailovej komunikácie medzi
stranami sporu nie je jednoznačne zrejmé, aké konkrétne porušenie zmluvných povinností žalovaný
žalobcovi vytýkal, a hlavne, akého konkrétneho obdobia sa námietky žalovaného týkali, a teda, či sa
vôbec vzťahovali na relevantné obdobie v mesiaci november 2021. Notifikácia vád musí byť urobená
jasným, konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom a musí spĺňať požiadavku konkrétnosti a určitosti

popisuvádžalovaným.Odvolacísúdzdôrazňuje,žedôkaznébremenonapreukázanievadnéhoplnenia,
teda plnenia, ktoré nemalo byť v dojednanom rozsahu a kvalite, zaťažuje stranu sporu, ktorá plnenie
prijala (žalovaného), keďže táto strana disponuje vedomosťou o tom, v akom rozsahu a v akej kvalite,
resp. akú povinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila. Žalovaný síce v konaní a aj v podanom odvolaní
namietal, že žalobca mu neposkytol služby dojednané v rámcovej zmluve riadne a v dohodnutom

rozsahu, avšak neuviedol, ktoré konkrétne služby zo strany žalobcu neboli žalovanému dodané, resp.
mu neboli dodané riadne a najmä ani z ním predloženej komunikácie medzi stranami sporu nie je zrejmé,
ktorého konkrétneho obdobia by sa nedostatočné poskytnutie služieb žalobcom malo týkať. Žalobca
zároveň v konaní predloženými listinnými dôkazmi preukázal poskytnutie služieb za mesiac november
2021, za ktorý aj vystavil spornú faktúru, a teda uniesol dôkazné bremeno na preukázanie žalobou

uplatneného nároku. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

22. K odvolacej námietke žalovaného, že nárok žalobcu na zaplatenie odmeny nie je daný z dôvodu, že
z bodu 4.2 rámcovej zmluvy vyplýva, že ako neoddeliteľná súčasť faktúry mal byť žalobcom predloženýaj schválený výkaz realizovanej služby a že túto zmluvnú povinnosť si žalobca nesplnil, odvolací súd
uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti samotného nároku bolo podstatné, aby žalobca preukázal, že
riadne a včasne vykonal dojednané služby pre žalovaného, čo bolo podmienkou vyplatenia odmeny

žalobcovi v zmysle čl. 4 bod 4.1 rámcovej zmluvy, ktorú skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie s poukazom na vyššie uvedené považoval za preukázanú.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z čl. 4 bod 4.2 rámcovej zmluvy vyplynulo,
že prílohou faktúry mal byť aj žalovaným schválený výkaz realizovanej služby, avšak jeho absencia,

ako aj prípadná skutočnosť nesprávneho vystavenia faktúry nemala vplyv na vznik nároku žalobcu na
vyplateniedojednanejodmeny.Vzniknárokunaodmenuboltotižviazanýnariadneavčasnéposkytnutie
dojednaných služieb žalobcom žalovanému. Faktúra je daňovým a účtovným dokladom a sama o sebe
nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu alebo právneho titulu na vyplatenie fakturovanej sumy.
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepredložením schváleného výkazu realizovanej služby ako
prílohy k faktúre porušil svoju zmluvnú povinnosť, odvolací súd konštatuje, že bolo síce povinnosťou

žalobcu k vystavenej faktúre predložiť aj schválený výkaz, avšak pokiaľ tak neurobil, ale zároveň v
konaní preukázal vykonanie zmluvne dojednaných služieb za mesiac november, tak absencia tejto
prílohy faktúry nespôsobuje neplatnosť faktúry a ani zánik nároku žalobcu na dojednanú odmenu,
resp. nespôsobuje, že nárok žalobcu na odmenu vôbec nevznikol. Odvolací súd preto považoval túto
odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že nebol povinný akokoľvek preukazovať existenciu reklamácie
vadných plnení zo strany žalobcu, odvolací súd uvádza, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie sporných tvrdení. Pokiaľ žalovaný v konaní sporoval, že
žalobca mu nedodal dohodnuté plnenie (služby) riadne, bolo jeho dôkaznou povinnosťou túto svoju

procesnú obranu v konaní preukázať. Žalovaný však relevantne nepreukázal, že si voči žalobcovi
uplatnil, resp. notifikoval vady jeho plnenia dostatočne konkrétnym a určitým spôsobom a že sa tieto
námietky týkali sporného obdobia novembra 2021. Pre vznik nároku žalobcu na odmenu bolo medzi
zmluvnými stranami jednoznačne dojednané v zmysle čl. 4 bod 4.1 rámcovej zmluvy riadne a včasné
poskytnutie plnenia, teda poskytnutie služieb. Pokiaľ žalobca žalovanému tieto služby poskytol, vznikol

mu nárok na zaplatenie dojednanej fixnej mesačnej odmeny. Ak žalovaný namietal, že služby mu
neboli žalobcom poskytnuté riadne, mal určitým a konkrétnym spôsobom notifikovať a preukázať jeho
zmluvné porušenia za sporný mesiac november 2021 a prípadne si uplatniť ako zodpovednostný nárok
zľavu z dojednanej odmeny. Žalovaný však dôkazné bremeno o vadnom poskytnutí zmluvného plnenia
žalobcom za november 2021 neuniesol a procesnú obranu v konaní v tomto rozsahu nepreukázal. V

tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
V danom prípade na žalovanom ležalo dôkazné bremeno na preukázanie ním uplatnenej procesnej
obrany spočívajúcej v tvrdení, že zmluvné plnenie zo strany žalobcu nebolo poskytnuté riadne, resp. v
dostatočnom rozsahu na to, aby žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie zmluvnej odmeny v zmysle čl. 4

bod 4.1. rámcovej zmluvy, pričom súd prvej inštancie zohľadňujúc vykonané dokazovanie a procesný
útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného dospel k záveru, že žalovaný toto svoje dôkazné bremeno
neuniesol, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný vady zmluvného plnenia
notifikoval voči žalobcovi jasne, určito a zrozumiteľne, alebo existenciu vadného plnenia preukázal v
konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného

za nedôvodnú.

24. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, odôvodnenie je nedostatočné a napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel

k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie a
argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je možné
považovať za vnútorne rozpornú. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý rozsudok
odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre
rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup

súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie v
bodoch 12. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným
dokazovaním listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu, v bodoch 24. až 31. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil,keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný a žalobca preukázal nárok na zaplatenie
spornej fakturovanej sumy za zmluvne dojednané ním poskytnuté služby žalovanému a z akých dôvodov
považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení

napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku
žalobcu a procesnej obrany žalovaného dostatočným a náležitým spôsobom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá

všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany
sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo, ak v ňom absentuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé
(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa
30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana

sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS
50/04). Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

25. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

26. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, a preto

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom
rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).