Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213073
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120213073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: KACHNIC, s.r.o., so
sídlom Pionierska 10, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 752 169, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 2.124,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Košice č. k. 27Cb/92/2020-321 zo dňa 18. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 27Cb/92/2020-321 zo dňa 18. októbra 2023

v napadnutom výroku II.

II. Mení rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 27Cb/92/2020-321 zo dňa 18. októbra 2023
v napadnutom výroku III. tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
77,60 %.

III. Mení rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 27Cb/92/2020-321 zo dňa 18. októbra 2023

v napadnutom výroku IV. tak, že trovy štátu je povinný nahradiť žalobca v rozsahu 11,20 % a žalovaný
v rozsahu 88,80 %.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č. k.
27Cb/92/2020-321 zo dňa 18. októbra 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Konanie v časti úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do
zaplatenia a uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-

eura zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.124,74 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 2.124,74 eura od 13.08.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov štátu bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 2.124,74
eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.124,74 eur od 13.8.2020 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania.3. Žalobca odôvodnil žalobou uplatnenú peňažnú sumu tým, že žalobca ako poškodený, ktorý dopravnú
nehodu nezavinil, si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v autoservise. Vinník dopravnej nehody,

mal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného. Autoservis opravil poškodené vozidlo žalobcu a za vykonanú prácu
vystavil faktúru č. 220150844 na sumu vo výške 2.124,74 eur bez DPH, ktorú žalobca uhradil. Priebeh
dopravnej nehody je zrejmý zo záznamu o dopravnej nehode a oznámenia o vzniku škodovej udalosti,
ktoré priložil k žalobe. Žalovaný prešetril škodovú udalosť a záverom šetrenia bolo stanovisko uvedené

z oznámeniach, v ktorých žalovaný spochybnil príčinnú súvislosť s nehodou a vznik poškodení na
poškodenom vozidle žalobcu. Žalovaný nevyplatil nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku
dopravnej nehody. Závery šetrenia poistnej udalosti je potrebné preskúmať znalcom ako odborne
spôsobilou osobou v danom odbore. V súlade s § 209 a nasl. CSP o súkromnom znaleckom posudku
oslovil žalobca znalca – Ing. Petra Wienera, avšak na účely vypracovania znaleckého posudku je
potrebné preskúmať fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný neposkytol znalcovi

fotodokumentáciu na vyhotovenie znaleckého posudku, na základe ktorého by ako odborne spôsobilá
osoba určil vznik poškodení na poškodenom vozidle žalobcu a príčinu týchto poškodení. Žalobca
má za to, že jeho nárok na náhradu škody je možné preukázať znaleckým posudkom a jeho nárok
predstavuje sumu vo výške 2.124,74 eur, ktorú je žalovaný povinný uhradiť z titulu povinného zmluvného
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Žalobcavžalobenavrhol

tiež zabezpečenie dôkazného prostriedku – predloženie fotodokumentácie poškodeného motorového
vozidla, ktorou disponuje len žalovaný a likvidačného spisu škodovej udalosti žalobcovi. Uvedený návrh
na zabezpečenie dôkazného prostriedku žalobca následne zmenil tak, že uvedené dôkazy je žalovaný
povinný zložiť do úschovy súdu.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 27Cb/92/2020-53 zo dňa 3. júna 2021 uložil žalovanému
povinnosť zložiť do úschovy súdu kompletný likvidačný spis škodovej udalosti č. 9568685234, pri ktorej
bolo poškodené motorové vozidlo BMW Z4 sDrive35i, EČV: A., vrátane fotodokumentácie vo formáte
jpg., a to do 3 dní od doručenia uznesenia žalovanému.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Zasiela súdu elektronicky
fotodokumentáciu a kompletný likvidačný spis. Nikdy nedošlo k znehodnocovaniu fotodokumentácií
alebo inému znemožňovaniu prístupu k týmto dôkazným prostriedkom, ako to uvádza žalobca vo
svojej žalobe. Poukázal aj na to, že dňa 12.11.2020 zaslal právnemu zástupcovi žalobcu požadovanú
fotodokumentáciu e-mailom. Žalovaný prostredníctvom spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. vykonal

obhliadku poškodeného motorového vozidla a motorového vozidla škodcu. Na základe vykonaných
obhliadok a vzájomnou komparáciou zadokumentovaných poškodení motorových vozidiel bolo zistené,
že škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a
rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť v jeho celom zdokumentovanom rozsahu. Uvedené
zistenia žalovaný preukazuje Posúdením možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9568685234. Nárok žalobcu

na úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa Zákona o PZP, nakoľko uvedený
právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2017, sp. zn. 8Co/321/2015 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Najvyšší súd
Slovenskej republiky mal za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia

povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe
oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje
podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6
uvedeného zákona. V posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona

č. 381/2001 Z. z. tým, že listom z 2. augusta 2013 poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od neho nárokoval v listoch z 12. júna
2013 a z 2. júla 2013. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol
poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný
„len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný

ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného
plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a
následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z. z. do omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručeníprávoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú
náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca si u žalovaného uplatnil
nárok na náhradu škody dňa 4.6.2020. Žalovaný dňa 2.7.2020 poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie

dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť náhradu škody, t. j. pred uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o
PZP splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania.

6. Žalobca podaním zo dňa 5.9.2022 vzal žalobu späť v časti úroku 4 % ročne zo sumy 2.124,74 eur

od 13.8.2020 do zaplatenia. Naďalej si v konaní uplatňoval nárok na úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.124,74 eur od 13.8.2020 do zaplatenia. Žalobca vzal žalobu späť aj v časti o zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (záznam o dopravnej nehode na č. l. 9, oznámenie o
vzniku škodovej udalosti na č. l. 10, faktúry za vykonaný servis vozidla na č. l. 11 a nasl., vyrozumenie

k oznámeniu škodovej udalosti na č. l. 13, oznámenie o riešení škodovej udalosti na č. l. 14, žiadosť
o predloženie fotodokumentácie na č. l. 15, likvidačný spis na č. l. 65 a nasl., záznam o preverení
oznámenia - škodovej udalosti na č. l. 100, odborné vyjadrenie na č. l. 140 a nasl., stanovisko k
odbornému vyjadreniu na č. l. 178 a nasl.) zistil tento skutkový stav: Dňa 4.6.2020 došlo k dopravnej
nehode, ktorej účastníkmi bol konateľ žalobcu a poistenec žalovaného, resp. jeho manželka ako šofér,

ktorá pri cúvaní narazila pravou zadnou časťou motorového vozidla do ľavej zadnej časti motorového
vozidla žalobcu, čím na ňom spôsobila škodu. Vinníkom škodovej udalosti bola manželka poistenca
žalovaného, ktorá viedla motorové vozidlo. V čase škodovej udalosti mal poistenec so žalovaným
uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca si objednal od spoločnosti LION CAR, s.r.o. servisné služby - opravu motorového vozidla, za

ktoré mu bola vystavená faktúra na sumu vo výške 2.124,74 eura bez DPH, ktorú uhradil. Uvedenú sumu
sižalobcanásledneuplatnilužalovanéhoakonároknanáhraduvecnejškodyspôsobenejnamotorovom
vozidle z poistenia zodpovednosti. Žalovaný uplatnený nárok vybavil tak, že náhradu škody - poistné
plnenie žalobcovi neposkytol, a to s odôvodnením, že žalobca svoj nárok dostatočne nepreukázal.

7.1. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení §§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 písm.
b), § 5 ods. 1 písm. h), § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), § 66 ods. 6, § 4 ods. 1 písm.
c), § 22 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

§ 427 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“) a § 144, § 145 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

7.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, uviedol, že z listinných dôkazov

jednoznačne vyplýva, že jediným vinníkom dopravnej nehody je B. C. jazdiaca na motorovom vozidle
VW Passat, ktorá porušila svoje povinnosti (nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu
v cestnej premávke; pri cúvaní poškodila odstavené motorové vozidlo). Zo strany žalovaného neboli
tvrdené také skutočnosti, ktoré by vylučovali zavinenie škodcu. Dopravná nehoda je preto riadne
objasnená s jednoznačným určením vinníka. Za predpokladu, že vozidlo žalobcu stálo, potom neexistujú

žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali údaje uvedené v správe o nehode. Za danej situácie preto
nebolo potrebné vypočúvať účastníkov dopravnej nehody. Motorové vozidlo vedené B. C. bolo v čase
dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného (ten uvedené nijako nerozporoval).

7.3. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti škodovej udalosti

s vzniknutou škodou, súd sa stotožnil so závermi odborného vyjadrenia (v znení jeho neskorších
doplnení) vypracovaného znalcom Ing. Petrom Wienerom, a to po posúdení jeho obsahu vo vzájomnej
súvislosti so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu. Z týchto je
zrejmé, že k škodovej udalosti došlo spôsobom ako to opísal znalec, nakoľko podľa vlastných vyjadrení
prevádzkovateľa vozidla, ako aj z oznámenia o nehode zo dňa 19.6.2020, dopravnú nehodu spôsobil

vodič motorového vozidla poistenca žalovaného. K návrhu žalovaného na vykonanie kontrolného
znaleckého dokazovania súd uvádza, že vzhľadom na to, aké už prebehlo rozsiahle dokazovanie
a samotnú výšku istiny, o ktorej sa prejednáva tento spor, nebolo by ani hospodárne ani efektívne
vykonanie tohto dokazovania, pričom podľa názoru súdu skutkový stav bol dostatočne zistený z užpredložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrení strán. Súd poukázal na to, že nie je potrebné
vykonávať dokazovanie ku všetkým skutkovým okolnostiam uvádzaným stranami sporu a dokazovanie
za účelom zistenia materiálnej pravdy sa obmedzuje na odstránenie sporných skutkových okolností

tvrdených stranami sporu. Zároveň v súdnom konaní sa kladie väčší dôraz na aktivitu strán sporu, ktoré
sú povinné predkladať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas a riadne, aby sa sporové
konanie zbytočne nepredlžovalo.

7.4. Inštitút povinného zmluvného poistenia má zabezpečiť to, ak vznikne škoda nie vinou poškodeného,

bude poisťovňa hradiť vzniknutú škodu za vinníka priamo poškodenému. Tým, že napriek uznaniu
viny vinníčkou, poisťovňa popiera svoju zodpovednosť za škodu, poisťovňa popiera základný účel
povinného zmluvného poistenia. Je absurdné, aby poškodený teraz v súdnom konaní mal vyjadreniami
znalcov preukazovať, ako k vzniku škody došlo, keď je to uvedené aj v zázname o dopravnej nehode
a aj v zázname z polície. Vinníčka za spôsobený priestupok dostala aj pokutu, čo len potvrdzuje, že
uznala svoju vinu. Poškodený si splnil všetky svoje povinnosti, neporušil ustanovenia Zákona o PZP

ani Občianskeho zákonníka. Práve naopak, žalovaný si nesplnil svoju základnú povinnosť a to riadne
vykonať šetrenie škodovej udalosti, svoje závery zdôvodniť a uhradiť nárok na náhradu škody.

7.5. Žalobca predložil potrebné dokumenty, žalovaný neposkytol nárok na náhradu škody v lehote
stanovenej zákonom. Žalovaný mal 3 mesiace lehotu na šetrenie škodovej udalosti a 15 dní od

ukončenia šetrenia na poskytnutie plnenia. Žalovaný si nesplnil svoju peňažnú povinnosť, a to poskytnúť
nárok na náhradu škody v stanovenej lehote, preto sa dostal do omeškania s peňažným plnením.
Žalovaný okrem toho, že si nesplnil svoju povinnosť vykonať šetrenie a poskytnúť dôvody krátenia
nároku na náhradu škody, si nesplnil ani povinnosť poskytnúť poistné plnenie v zmysle ust. § 11 ods. 7
Zákona o PZP, ktoré mal uhradiť najneskôr do 12.8.2020, takže dňa 13.8.2020 sa žalovaný dostal do

omeškania s plnením peňažnej povinnosti poskytnúť plnenie. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11
ods. 6, 7 a 8 Zákona o PZP, tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(§ 369 ods. 1 a 2 Obch. zák.), nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie
odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (§ 369 ods.
1 a 2 Obch. zák.). V ustanovení § 11 ods. 8 Zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa

spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (§ 369
ods. 1 a 2 Obch. zák.) je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného
dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ by si aj splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k
žalobcovi vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona o PZP, a teda by ho nebolo možné sankcionovať
podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ (§ 369 ods. 1 a 2

Obch. zák.), a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho
peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Poukázal na závery uvedené v rozsudkoch
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/11/2021 a sp. zn. 3CoCsp/54/2020. Žalovaný si nesplnil jednak
nepeňažnú povinnosť, ale aj peňažnú a tým sa dostal do omeškania a súd v zmysle § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, ktorá výška

úrokov je v súlade s platnými právnymi predpismi s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., keď výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7.6. Súd nakoniec uviedol, že ďalšie argumenty strán sporu už nepovažoval za rozhodujúce pre

rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

7.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže mal žalobca v spore
plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

7.8. Výrok IV. rozsudku, ktorým rozhodol o náhrade trov štátu v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259
CSP podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, odôvodnil tak, že vzhľadom na plný
úspech žalobcu, rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť v plnom rozsahu trovy štátu, o ktorýchvýške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že podľa
§ 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti s

vyplatením znalečného (svedočné) uznesením č. k. 27Cb/92/2020 - 290 zo dňa 15.05.2023.

8. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom II. až IV. rozsudku,
ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby vo veci sám rozhodol tak, že

žalobu zamietne.

8.1. Napriek rozporom v záveroch D. E. a D. F. súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a konaním údajného škodcu, čo bolo nevyhnutným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.
Odvolateľ mal za to, že vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie neodstránilo sporné skutkové

okolnosti tvrdené stranami sporu. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k príčinnej súvislosti obmedzil iba na
strohé konštatovanie, že: „Čo sa týka námietok žalovanej ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti
škodovej udalosti s vzniknutou škodou, súd sa stotožnil aj so závermi odborného vyjadrenia (v znení
neskorších doplnení) vypracovaného znalcom Ing. Petrom Wienerom, a to po posúdení jeho obsahu
vo vzájomnej súvislosti so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu.“

Žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo sa stotožnil práve so závermi odborného vyjadrenia D. E.,
prípadne, aké vzájomné súvislosti posudzoval, keď dospel k uvedeným záverom o správnosti záverov
Ing. Wienera a prečo považoval obranu žalovaného za neúčinnú či nedostatočnú. Súd tým nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2016)
a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. V súvislosti s povinnosťou súdov vyrovnať sa s

argumentmi účastníkov konania, poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS
119/03, III. ÚS 209/04.

8.2. Ďalej uviedol, že splnil všetky povinnosti stanovené mu zákonom, a to riadne prešetriť predmetnú
škodovú udalosť. Výsledkom riadneho šetrenia žalovaného bolo práve odborné vyjadrenie D. F. o

nepreukázanej príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním údajného škodcu a na základe
uvedeného riadneho šetrenia žalovaný poskytol poškodenému žalobcovi vysvetlenie, z akého dôvodu
mu plniť náhradu škody nebude. Povinnosťou žalovaného nie je automaticky plniť, ak si jeho poistený
prizná vinu na spôsobenej škode. Povinnosťou žalovaného je riadne prešetriť nahlásenú škodovú
udalosť a plniť, len keď je na to daný a riadne preukázaný dôvod. Uvedené konanie má za účelom

predchádzať a prešetrovať mnohé pokusy o poisťovacie podvody, ktoré plynú práve z konania dvoch
zainteresovaných subjektov (údajného škodcu a údajného poškodeného), ktorí sa „zhodnú“ vzájomným
vyhlásením, že údajný škodca spôsobil škodu údajnému poškodenému a poisťovňa za škodcu vyplatí
poistné plnenie. Z uvedeného dôvodu pre vyplatenie náhrady škody za vinníka škodovej udalosti nestačí
iba vyhlásenie škodcu o uznaní si zavinenia, nakoľko takéto vyhlásenia sa mnohokrát ukážu ako

nepravdivé.Práveztýchtodôvodovsažalovanýnemôžestotožniťstvrdenímsúduprvejinštancievbode
29. odôvodnenia rozsudku o tom, že si riadne neplnil svoje povinnosti. Z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovňa
za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody špecifikované v § 4
ods. 2 Zákona o PZP, pričom poškodený je subjektom, ktorého zaťažuje povinnosť si predmetný nárok

uplatniť a preukázať okolnosti vzniku škody. Poukázal na znenie § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 a § 5 ods. 1
písm. h) Zákona o PZP.

8.3. K priznaným úrokom z omeškania uviedol, citujúc § 11 ods. 6 až 8 Zákona o PZP, že nárok
žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa Zákona o PZP, nakoľko

uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa.
Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 4.6.2020, žalovaný dňa 2.7.2020 poskytol
žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť náhradu škody, t. j. pred uplynutím
3-mesačnej zákonnej lehoty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný si svoju zákonnú povinnosť v
zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania. Keďže žalovaný si svoju

povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP splnil, nie je povinný poškodenému uhradiť úroky
z omeškania (§ 11 ods. 7 Zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia,
t. j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi,
ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 6 Zákona oPZP po spojke „alebo“). V opačnom prípade by sa žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky,
ktorý doposiaľ nevznikol.

8.4. Nesprávne právne posúdenie vidí odvolateľ vo výroku rozhodnutia, ktorým súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca mal úspech v konaní len čiastočný, a to v časti istiny a
čiastočne v úroku z omeškania. Žalobca nemal úspech v konaní v časti zaplatenia úrokov z omeškania
a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré v priebehu konania zobral
žalobca späť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/215/2010 zo dňa 22.6.2011

a sp. zn. 1MCdo/1/2004 zo dňa 27.4.2004 (R 3412004), v zmysle ktorého „Procesný úspech žalobcu v
časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky
(v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o trovách konania)
považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, ale za čiastočný
úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP (teraz § 255 ods. 2 CSP).“

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
riadne odôvodnený. Žalovaný podľa neho v odvolaní len zopakoval svoju argumentáciu v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil správne, a to ako za nepreukázanú a v
rozpore so zisteným skutkovým a právnym stavom, ako aj Zákonom o PZP. Poukázal na zásadu voľného
hodnotenia dôkazov súdom. K hodnovernosti vyjadrenia a výpovede D. F. uviedol, že sa hodnotí vzťah k

sporovým stranám, prepojenosť a závislosť (zamestnanec dcérskej spoločnosti žalovaného), schopnosť
posúdiť sporné otázky (aj keď nebol na mieste samom, nevidel a nepozná konkrétne skutočnosti
nehody napr. terénne, výškové ukazovatele a iné, ktoré majú vplyv na závery. Posudzoval sporné otázky
len z fotografií, ktoré sám žalovaný spochybňuje (viď. odvolanie str. 2. „ide iba o odraz stropného
osvetlenia“, že je tam odraz svetla..., pričom fotodokumentáciu vyhotovoval sám žalovaný), hodnotí sa

dopad výsledku sporu na záujem D. F. (jeho prvotné vyjadrenie bolo základom pre odmietnutie plnenia
žalovaného, neúspech žalovaného v spore má, musí mať vplyv aj na osobu D. F.), hodnotí sa odbornosť
osoby D. F. (v porovnaní so znalcom), status odborne znalého si udáva D. F. len sám a žalovaný; hodnotí
sa celková ne/zaujatosť. Stanoviská D. F. sú len ďalšími vyjadreniami žalovaného, keďže spoločnosť
Slovexperta je dcérskou spoločnosťou žalovaného, a žalovaný poveril túto spoločnosť, aby vykonávala

šetrenia poistných udalostí v jeho mene a na jeho zodpovednosť, tak ako aj v tomto prípade. Osoba
D. F., ako aj jeho vyjadrenia nie sú objektívne a nezávislé, keďže jeho osoba je priamo závislá od
žalovaného, je výslovne zainteresovaný na výsledku. Má totožný záujem ako žalovaný, keďže na
základe jeho prvotného výstupu žalovaný odmietol plnenie. Žalovaný vo svojom oznámení o výsledkoch
šetrenia škodovej udalosti zo dňa 2.7.2020 najprv uvádza, že nie je jednoznačne daná príčinná

súvislosť s nehodou a následne absolútne vylučuje technickú prijateľnosť poškodení. Dané oznámenie
je základným dôkazom o zákonnej povinnosti žalovaného šetriť škodovú udalosť a v prípade odmietnutia
plnenia svoje závery preukázať. Záver je nepreskúmateľný, nejasný, rozporuplný a protichodný. Ani sám
žalovaný nie je si istý, či je alebo nie je príčinná súvislosť s nehodou, ale plnenie odmietol. Odmietnutie
plnenia, najmä v prípade PZP kde je ochrana poškodeného zvýšená prostredníctvom Lex specialis, a to

z dôvodov neistých a hypotetických je neprípustná a nepožíva právnu ochranu. Neisté závery, o ktorých
od začiatku žalovaný vedel, že sú neisté, nemohli založiť legitímny dôvod odmietnutia plnenia, nie sú v
súlade ani so zákonom o PZP ani OZ. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že uvedený dej sa tak povediac
„nestal“ a zároveň nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť. Žalovaný vyhotovil fotodokumentáciu. Z
nej vyhodnotil, že evidentné poškodenie motorového vozidla nebolo spôsobené vozidlom vinníka. Dané

tvrdenie nepreukázal. Žalovaný neskúmal a nepristavil obe motorové vozidlá tak ako sa stretli, na mieste
kde sa stretli. Nepoznal a teda nemohol vyhodnotiť vplyv terénnych nerovností (obrubník). Nebol na
mieste nehody, nepozná iné podstatné skutočnosti, ktoré boli nevyhnutné k skúmaniu stretu daných MV.
Z uvedeného dôvodu žalovaný neuniesol ním tvrdené skutočnosti, ani nepreukázal či je alebo nie je
daná príčinná súvislosť s nehodou (neodstránil svoju počiatočnú neistotu) a nepreukázal, na základe

akých iných skutočností by mali vzniknúť zdokumentované poškodenia na predmetnom poškodenom
vozidle alebo, že sa nehodový dej vôbec nestal. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 9Co/131/2019 zo dňa 11.06.2020 v skutkovo a právne obdobnej veci, kedy práve poisťovňa uviedla
obdobný dôvod neposkytnutia poistného plnenia poškodenému ako to bolo v tomto prípade. Má za to, že
ak žalovaný mienil spochybňovať odborné závery znalca D. E., nemohol tak urobiť len jeho samotným

vyjadrením jeho zamestnanca pána D. F., pretože ide o odbornú otázku v prejednávanej veci. Poukázal
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2014, sp. zn. 1Sžd/4/2014,
v zmysle ktorého: „Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto
tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalcaspochybnili.“ Žalovaný nemôže procesne riadne spochybňovať odbornosť znalca ako ani jeho odborné
závery, a to len na základe jeho tvrdení a vyjadrení, ako ani následne výpoveďou svedka, ktorý je v
tomto prípade jeho zamestnanec.

9.1. Námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. inštancie
považuje žalobca za neodôvodnenú a nepreukázanú. Poukázal na body 27 a 28 odôvodnenia
rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne zohľadnil pasivitu žalovaného, ktorý nepredložil žiaden dôkaz,
ktorý by spochybňoval vyššie uvedený zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil

predmetné dokazovanie a považoval ho za dostatočné aj vzhľadom na efektívnosť a hospodárnosť
konania. Žalovaný mal dostatočný časový priestor vyhotoviť riadny súkromný znalecký posudok, ktorý
by spochybnil všetky vyššie uvedené skutkové zistenia, čo však žalovaný neurobil a žalovaný nemôže
prenášať svoju dôkaznú situáciu na súd. Žalovaný ako poisťovňa už v čase šetrenia poistnej udalosti
mal možnosť ako aj zákonnú povinnosť zabezpečiť si všetky potrebné dôkazy na preukázanie jeho
tvrdených skutočností.

9.2. Žalovaného argumentácia týkajúca sa úrokov z omeškania je už prekonaná judikatúrou
všeobecných súdov SR, a to s poukazom najmä na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021 č. k.
III.ÚS 214/2020-29, ktorý vylúčil aplikáciu spôsobom, ako to uvádzal žalovaný.

9.3. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že nehodový dej sa stal inak, ako to tvrdia všetci
zúčastnení na nehode. Žalovaný na druhej strane len tvrdí, že sa daný nehodový dej nestal a zároveň,
že nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť a navyše svojimi vyjadreniami odkazuje na určité praktiky
týkajúce sa poisťovacích podvodov. Žalovaný popiera svojimi vyjadreniami riadne zistený skutkový stav,
akým je bez pochyby aj šetrenie škodovej udalosti zo strany polície, alebo žalovaný tvrdí, že privolaná

polícia postupovala nezákonným spôsobom a zneužila svoje právomoci? Svojvoľne stanovila páchateľa
priestupku? Žalobca má za to, že vyššie uvedené argumenty žalovaného nemajú skutkovú ani právnu
súvislosť s prejednávaným prípadom, a žalovaný sa len snaží odvrátiť pozornosť od svojej dôkaznej
povinnosti ako poisťovne riadne preukázať svoje tvrdenia v súdnom konaní.

9.4. K úrokom z omeškania uviedol, že konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z
omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v
určitejsadzbe,zaurčitéobdobieauplatnenésamostatne–toznamená,žetvoriasamostatnúpoplatkovú
povinnosť), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z

pomeru úspechu strán sporu k tomuto nároku. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020,
sp. zn. II. ÚS 399/2019: „Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná
(a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje
každý neúspech), ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a
nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy

súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy.“ Späťvzatie žaloby v časti
úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcom po začatí konania nemá
na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv, keďže tento nárok nebol ani súčasťou poplatkovej
povinnosti a jeho posúdenie závisí aj na úvahe konajúceho súdu. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu čo do uplatnenej istiny, a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak priznal žalobcovi plný

úspech v konaní v podobe priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP,

z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne
dôvodné.

11. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvekpochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď
strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

15.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietanou inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonaním
navrhnutého dôkazu (kontrolného znaleckého dokazovania), nesprávnym právnym posúdením,
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým zisteniam.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil

skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutom výroku II. vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací
súd si vo vzťahu k uvedenému výroku II. rozsudku osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným
v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného,
odvolací súd navyše uvádza:

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil nasledovné: Žalobou uplatnená suma sa odvíjala od škodovej
udalosti zo dňa 4.6.2020, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Z oznámenia

o vzniku škodovej udalosti vyplývalo, že nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, zavinil vodič
druhého vozidla (nie žalobca), ktorý mal poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uzatvorené u žalovaného. Žalobca si vozidlo dal opraviť v servise LION CAR
s.r.o. a faktúru za opravu vo výške 2.124,74 eur bez DPH žiadal uhradiť od žalovaného. Žalovanýoznámením zo dňa 2.7.2020 žalobcovi oznámil, že poistnú udalosť prešetril, pričom likvidácia poistnej
udalosti bola vykonaná na základe obhliadky zodpovednými pracovníkmi Slovexperty a vzájomnej
komparáciepoškodenýchvozidiel.Navozidlesapodľaoznámeniažalovaného„nachádzajúpoškodenia,

kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp.
za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Z technického hľadiska je pri
deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zdokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto
nemohol byť predmetom plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.“ Podaním zo dňa 28.7.2020 žalovaný potvrdil nemennosť stanoviska

žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorým žalobný nárok neuznal v celom rozsahu, zotrval na
stanovisku, ktoré žalobcovi po prešetrení poistnej udalosti oznámil a súdu predložil Posúdenie možnosti
vzniku poškodenia v ŠU 9568685234, z ktorého vychádzal a ktoré bolo vyhotovené D. G. F., kontrolórom
spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. Poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 a § 5 ods. 1
písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“).

Žalovaný okrem iného predložil aj k svojmu vyjadreniu aj záznam príslušného Okresného riaditeľstva
Policajného zboru zo dňa 4.6.2020, z ktorého vyplýva, že vodičke, ktorá spôsobila nehodu, pri ktorej
došlo k poškodeniu vozidla žalobcu, bola uložená bloková pokuta. Z vyjadrenia príslušného Okresného
riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 19.6.2020 vyplývalo, že škodovú udalosť zavinila vodička vozidla,
ktoré poškodilo vozidlo žalobcu.

20.1. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v prílohe podania zo dňa 10.5.2022 doručil súdu
Odborné vyjadrenie znalca Ing. Petra Wienera č. 4/2022 zo dňa 6.5.2022, z ktorého vyplývalo, že
obsah likvidačného spisu predloženého poisťovňou súdu nie je dostatočný pre vyhodnotenie technickej
prijateľnosti priebehu vzniku škodovej udalosti, nakoľko chýba fotodokumentácia a zápisy z obhliadok,

špecialista spol. SLOVEXPERTA v Posúdení možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9568685234 použil
nesprávne technické predpoklady a jeho dokument je neprijateľný, poškodenia vozidiel zobrazených na
fotografiách použitých v Posúdení možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9568685234 nevylučujú priebeh
škodovej udalosti, ako ju popísali účastníci a obsah likvidačného spisu predloženého poisťovňou súdu
nie je postačujúci, nakoľko chýbajú zápis a fotodokumentácia z obhliadky vozidiel.

20.2. Žalovaný sa k predloženému odbornému vyjadreniu vyjadril a uviedol, že D. F., kontrolór spol.
SLOVEXPERTA vo svojom stanovisku k odbornému vyjadreniu (ktoré predložil v prílohe vyjadrenia)
podrobne vysvetlil nesprávnosť záverov D. E., ktorého námietky voči predloženému znaleckému
posudku nemajú v prejednávanej veci relevanciu a možno ich považovať za účelové. D. F. v závere

svojho stanoviska k odbornému vyjadreniu zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a uviedol, že:
„Z technického hľadiska nie je možné súhlasiť so závermi odborného vyjadrenia, nakoľko rozsah
poškodenia vozidla BMW ako je uvedený v OV, nemohol vzniknúť vozidlom Passat, EČV: A. H.
a vytvorenie kontaktných stôp nie je správne v OV interpretované a nie je dostatočne preukázané
tvrdenie autora o spôsobe vzniku stôp, čiže ani spôsobenie poškodenia deklarovaným vozidlom (viď.

zdôvodnenie uvedené na nasledujúcich stranách).“

20.3. Žalobca sa podaním zo dňa 5.9.2022 (ktorým okrem iného vzal žalobu späť v časti úroku 4 % ročne
zo sumy 2.124,74 eur od 13.8.2020 do zaplatenia), vyjadril k tvrdeniam žalovaného o nezákonnosti
uplatnenia úrokov z omeškania tak, že úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za

omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný neuhradil celý
nárok na náhradu škody, čo v prvoinštančnom konaní bolo preukázané, preto žalobca nevidí dôvod na
nepriznanie úrokov z omeškania, keďže žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový
stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka
na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v

súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže
dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Poukázal na
rozsiahlurozhodovaciupraxsúdovvtejtootázkeacitovalkonkrétnerozhodnutia.Vychádzajúczoznenia
ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona o PZP tieto podľa jeho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (§ 369 ods.1 a 2 Obch. zák.), nakoľko postihujú inú nečinnosť

poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2
OZ (§ 369 ods. 1 a 2 Obch. zák.). Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení
§ 11 ods. 8 Zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnomplnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ (§ 369 ods. 1 a 2 Obch. zák.) je sankcionovaná nečinnosť
spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu.

20.4. Žalobca podaním zo dňa 10.2.2023 predložil súdu prvej inštancie Odborné vyjadrenie znalca
Ing. Petra Wienera (v odbore Doprava cestná a odvetvia, Technický stav cestných vozidiel, Nehody
v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel) č. 2/2023 zo dňa 31.1.2023, ktoré podľa neho
vyvrátilo tvrdenia D. F.. Žalobca zhrnul, že voči odbornému vyjadreniu D. F. namieta (s poukazom na
obsah odborného vyjadrenia D. E.) najmä nasledujúce tvrdenia: D. F. uvádza teóriu vzniku poškodenia

odzadu vozidla, o zatlačení nárazníka pod bočnicu, o nahrnutí lakovanej vrstvy po zasunutí pod bočnicu
(v tejto súvislosti žalobca mal za to, že D. F. zväčšil fotografiu a takto zväčšenú ju predložil súdu a
tým poskytol skresľujúcu informáciu a manipuluje s dôkazmi, s ktorými ale disponuje iba žalovaný),
vznik sekundárnej deformácie bez priameho kontaktu (zámerne podľa žalobcu D. F. predkladá len tie
fotografie, na ktorých škrabance nie je vidno), poškodenie na nárazníku poškodeného (žalobca poukázal
na fotografiu vyhotovenú z iného uhla tak, aby škrabance neboli viditeľné), D. F. nemá vedomosť, že

vozidlo poškodeného BMW a vozidlo vinníka VW Passat neboli výškovo na jednej úrovni, ale vinníčka
nabúrala do MV poškodeného z chodníka, takže vozidlo VW Passat bolo výškovo vyššie ako vozidlo
poškodeného; výškové posúdenie D. F. teda nie je správne. Poukázal na to, že k záverom D. F. sa v
mnohých konaniach vyjadrovali aj iní znalci a vždy boli preukázané ako nesprávne (napr. sp. zn. zn.:
25C/74/2018, Okresný súd Košice II). Vo vzťahu k podaným vyjadreniam D. F. poukázal na Znalecký

posudok č. 14/2021 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline znalecký ústav (ktorý je
slovenským lídrom pre znaleckú činnosť v technických odvetviach), ktorý bol vypracovaný v konaní
sp. zn.: 25C/74/2018, Okresný súd Košice II, v ktorom sa USI vyjadril k odbornosti D. F.. Zo záveru
predmetnéhoodbornéhovyjadreniaD.E.č.2/2023zodňa31.1.2023vyplývalo,žeargumenty,ktoréD.F.
použil vo svojom vyjadrení v bodoch 1, 2 a 3 sú technicky neprijateľné, resp. subjektívne a neobjektívne.

K odbornému vyjadreniu pripojil aj znaleckú doložku. Žalobca uviedol tiež to, že do dnešného dňa
nemal možnosť sa oboznámiť s kompletným likvidačným spisom, ani s fotodokumentáciou vo formáte
jpg., ktorú potreboval pre znalecké skúmanie. To, že zo strany žalovaného nebol predložený kompletný
likvidačný spis potvrdzuje to, že D. F. vo svojom poslednom vyjadrení predložil fotografie, ktoré neboli
obsahom likvidačného spisu. V danom prípade ide o nerovné postavenie účastníkov konania, keď

žalovaný disponuje s dôkazmi, ktoré sú potrebné v tomto konaní, ale v konaní ich nepredložil. Žalovaný
si približuje fotografie podľa svojej potreby, čím zavádza súd aj poškodeného.

20.5. Žalovaný sa podaním zo dňa 21.3.2023 vyjadril k vyjadreniu žalobcu uvedenému
v predchádzajúcom bode 20.4. a priložil k nemu v prílohe vyjadrenie D. F.. Ten uviedol, že „Pravdivosť

svojich tvrdení a možnosť vyvrátenia tvrdení autora Odborného vyjadrenia 2/23 vidím len v osobnej
konfrontácii na pôde súdu vo forme odpovedí na vzájomné otázky či otázky súdu ohľadom vzniku
poškodení.“ Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol konfrontáciu D. F. s D. E. na najbližšom
pojednávaní a požiadal súd o ich predvolanie.

20.6. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.4.2023 vykonal dokazovanie výsluchom D. G. F. a D.
I. E.. D. F. okrem iného vo svojej výpovedi uviedol: kontakt mohol nastať, ale bez vzniku akýchkoľvek
viditeľných poškodení; smer poškodenia mohol byť jedine zozadu smerom dopredu, mohlo kľudne dôjsť
k poškodeniu nárazom do iného telesa, iného vozidla, ale nie do vozidla škodcu, poškodenie, resp. to
zafarbenie disku vzniklo samotnou pneumatikou z hrany zosilnenej pri prejdení nejakej prekážky, ktorá

bola „vyššou“, čiže nebolo to spôsobené iným vozidlom, muselo to vzniknúť, keď auto išlo, točením –
ísť istým smerom, nie točiť sa na mieste, s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo spôsobené samotnou
pneumatikou, k danému vozidlu fyzicky nechodí, skúma len fotografie. D. E. vo svojej výpovedi uviedol
najmä: ak by to vznikalo pri pohybe dozadu, tak najprv by bol deformovaný nárazník, bol by vtlačený
dnu smerom ku ose vozidla a potom by poškodený musel byť na tejto strane, na strane bočnice, lenže tu

je to opačne, nevie si vysvetliť technicky, že mohlo dôjsť ku kontaktu týchto vozidiel, ale bez poškodení,
nie je technicky možné, aby došlo nárazom k rozpojeniu predmetnej bočnice a k poškodeniu disku
podpustením,resp.inaktoupneumatikou;kebytobolsmernárazuzozadudopredu,takvpodstatenáraz
by nárazník zatlačil a ostalo by poškodenie na hrane bočnice, ak by bol smer nárazu spredu dozadu, tak
bočnica bude preliačená a ostane stopa na nárazníku, poukázal na fotky, že smer bol spredu dozadu.

Súd vykonal aj konfrontáciu uvedených osôb.

20.7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.5.2023 poukázal na svoje už skôr uvádzané tvrdenia
týkajúce sa hodnotenia záverov D. F. a D. E.. Mal za to, že žalovaný nevykonal riadne šetrenia, abyodôvodnil prečo neuhradí vzniknutú škodu. Dôkazné bremeno leží na žalovanom, pretože on mal z
krátenia nároku prospech v podobe nevyplatenia nároku na poistné plnenie.

20.8. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 4.9.2023 vyjadril k vyjadreniu žalobcu uvedeného v bode 20.7.
D. F. nie je zamestnancom žalovaného a preto voči nemu ani nemôže vyvodiť žiadne pracovnoprávne
dôsledky a zároveň na vypracovanie odborných posúdení je zo strany žalovaného oslovovaný z dôvodu
jeho odbornosti. Prepojenosť D. E. na právneho zástupcu žalobcu je taktiež viditeľná v množstve
súdnych konaní, nakoľko ide o znalca spolupracujúceho s právnym zástupcom žalobcu pravidelne.

Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že všetky tvrdenia D. F. boli svedeckými výpoveďami vyvrátené. D. F.
dostatočnevysvetlilsvojezávery,napr.žesmerpohybuodpredudozaduniejemožný,nakoľkovtakomto
prípade by muselo dôjsť najprv ku kontaktu s hranou nárazníka (pri kolese), zatiaľ čo v tomto prípade
je okraj nárazníka bez stôp a drecie stopy vedú zozadu dopredu. Za najviac absurdné vyjadrenie D.
E. žalovaný považuje jeho tvrdenie o existencii škrabancoch bielej farby na celej bočnici a dverách
motorového vozidla zn. BMW, ktoré idú v niekoľkých rôznych smeroch a vydáva ich za poškodenia

súvisiace s predmetnou škodovou udalosťou. Jednoznačne sa jedná iba o odraz stropného osvetlenia
v priestoroch autoservisu, v ktorom sa vyhotovovala fotodokumentácia. Iné tvrdenie sa prieči logike. D.
E. sa rozpor v rôznosti smeru „škrabancov" snažil klamlivo vysvetliť vystúpeným nárazníkom vozidla zn.
Volkswagen a týmto, že pohyb vozidla je dynamická vec. Uvedené tvrdenie je však v rozpore so zákonmi
mechaniky aj fyziky. Taktiež na otázku žalovaného, aby vysvetlil rozpor medzi tým, že na bočnici a

dverách vozidla zn. BMW sú biele „škrabance“ a na nárazníku sú škrabance čiernej farby, uviedol, že sa
jedná o iné diely, iného materiálu. Uvedené tvrdenie je taktiež nelogické, nakoľko vozidlo zn. Volkswagen
bolo bordovej farby s čiernym nárazníkom, z uvedeného dôvodu nemohla zanechať na vozidle zn. BMW
biele škrabance kontaktom akéhokoľvek dielu. Uvedené podľa jeho názoru spochybňuje odbornosť D.
E.. Je to podľa žalovaného práve žalobca, kto má svoj nárok riadne preukázať, čo doposiaľ neurobil.

20.9. Na pojednávaní dňa 18.10.2023 (na ktorom súd vyhlásil rozsudok) žalobca uviedol (okrem
už skôr uvedených tvrdení), že D. E. je nezávislým znalcom, ktorý si je vedomý trestnoprávnych
následkov podania nepravdivého znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Nemá žiadny
záujem na výsledku sporu a nie je prepojenou osobou so žalobcom alebo jeho právnym zástupcom.

Poukázal na skutočnosť, že z odborného vyjadrenia D. E. č. 4/2023 vyplýva, že „V likvidačnom spise
je uvedená faktúra autorizovaného autoservisu LION CAR, s.r.o. Banská Bystrica č. 220150844 za
opravu predmetného vozidla BMW po škodovej udalosti číslo: 9568685234. Vzhľadom na to je technicky
možné porovnať dodávky a práce a konštatujem, že vo faktúre autorizovaného autoservisu LION
CAR, s.r.o. Banská Bystrica č. 220150844 sú uvedené len dodávky materiálu a práce súvisiace s

odstraňovaním poškodení motorového vozidla BMV Z4, EČV: A. XXXXX, ktoré vznikli pri škodovej
udalosti č.: 9568685234 zo dňa 4.6.2020“. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že práve faktúra
predložená znalcom predstavuje konkrétnu sumu majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť,
aby poškodené vozidlo malo rovnako kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou
udalosťou. Žalovaný na dotknutom pojednávaní uviedol, že žalobca podľa neho doposiaľ riadne

nepreukázal svoj nárok na náhradu škody, nakoľko ním tvrdené skutočnosti o vzniku škody boli
náležite vyvrátené odborným vyjadrením D. F., následne aj vyjadrením ku vyjadreniu D. E. a tak isto aj
konfrontáciounapojednávanímedziD.F.aD.E..Akbysúdnemalnáležitepreukázanétietoskutočnosti,
ak by sa podľa názoru súdu nepodarilo odstrániť týmito predloženými dôkazmi rozpory, navrhuje, aby
bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie. Súd k návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania uviedol, že vzhľadom nato, aké už prebehlo obšírne dokazovanie a samotnú výšku istiny, o
ktorej sa prejednáva tento spor, nebolo by ani hospodárne, ani efektívne vykonanie tohto dokazovania.

21. Odvolací súd nepovažoval za naplnený odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení
rozsudku, ktorý videl odvolateľ v tom, že žiadnym spôsobom súd neodôvodnil, prečo sa stotožnil práve

so závermi odborného vyjadrenia D. E. a prečo považoval obranu žalovaného za nedostatočnú. Súd
prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia rozsudku dostatočne jasne vysvetlil svoje myšlienkové pochody.
Bolo zrejmé, že súd vychádzal (pri priklonení sa k záverom odborného vyjadrenia D. E.) z toho, že aj
z iných listinných dôkazov predložených stranami sporu (napr. aj z oznámenia o nehode) bolo zrejmé,
ako došlo k škodovej udalosti, ako aj bola zrejmá skutočnosť, že nehodu spôsobila vodička druhého

motorového vozidla, s ktorým došlo ku kolízii vozidla žalobcu. Uvedené napokon vyplývalo podľa
odvolacieho súdu aj z potvrdení príslušného Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Aj z uvedeného
dôvodu bol podľa odvolacieho súdu pochopiteľný a logicky prijateľný záver súdu prvej inštancie o tom,
že sa prikláňa k záverom D. E.. Odvolací súd dopĺňa, že nakoľko skutočnosti tvrdené žalovaným, resp.D. F., boli v rozpore s nepochybnými skutočnosťami (že k nehode došlo, dotknutým vozidlom bolo
aj vozidlo žalobcu, škodovú udalosť zavinila vodička druhého vozidla poisteného u žalovaného, obe
vozidlá vykazovali znaky poškodenia), bolo logické, že takéto závery súd nepovažoval za dostatočne

preukázané a akceptovateľné ako dôkaz, ktorý by relevantne preukazoval stanovisko žalovaného,
v zmysle ktorého nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nehodou a poškodením vozidla žalobcu.
Odvolací súd dospel k záveru, že procesná obrana žalovaného v konaní nebola dostatočná, čím sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobnému nároku je potrebné vyhovieť.

22. K námietke odvolateľa o nevykonaní kontrolného znaleckého posudku odvolací súd uvádza,
že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva
z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedená zásada neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými
princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Preto najmä v tejto súvislosti platí, že súd je
povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to, z ktorých dôkazov vychádzal,
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol dôvod, pre ktorý žalovaným navrhovaný kontrolný znalecký posudok
(navrhnutý na pojednávaní dňa 18.10.2023) neakceptoval, resp. nevykonal (už prebehnuté rozsiahle
dokazovanie, výška istiny, nehospodárnosť, neefektívnosť, dostatočne zistený skutkový stav). Je podľa
odvolacieho súdu potrebné podotknúť, že v konaní bola po predložení odborných vyjadrení oboch vyššie
menovaných osôb, vykonaná na návrh žalovaného aj ich konfrontácia na pojednávaní (dňa 26.4.2023).

Podľa názoru odvolacieho súdu nevybočujú závery súdu prvej inštancie o nevykonaní žalovaným
navrhnutého kontrolného znaleckého posudku zo súdom konštatovanej skutočnosti o v konaní už
vykonaných relevantných dôkazoch v obšírnom rozsahu. Ak mal súd prvej inštancie za to, že skutkový
stav je mu dostatočne preukázaný (pričom obe strane mali vytvorený v konaní dostatočný časový
priestor na predkladanie prostriedkov procesnej obrany a útoku), uvedený záver podľa odvolacieho

súdu je odôvodnený a akceptovateľný. Skutočnosť, že strana sporu nesúhlasí s takýmto postupom
súdu spočívajúcom v hodnotení dôkazu, prípadne v nevykonaní stranou navrhnutého dôkazu, nie je
dostatočným dôvodom pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) alebo e) CSP.

23. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Platí tiež, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05). Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

24. K tvrdeniu odvolateľa uvedenému v bode IV. odvolania odvolací súd uvádza, že je potrebné
sa stotožniť s názorom odvolateľa, že poisťovňa je povinná plniť po prešetrení poistnej udalosti až
v prípade, ak je na to daný dôvod (poukazujúc na poistné podvody vychádzajúce z dohody poškodeného
a poisteného o vzniku škody, ktorá nezodpovedá skutočnosti). Záver súdu prvej inštancie v bode 29.
rozsudku,naktorýodvolateľvtejtosúvislostipoukázalakonanesprávny,podľanázoruodvolaciehosúdu

je relevantný v tom ohľade, že žalovaný musí dostatočne svoj záver o neposkytnutí plnenia odôvodniť
(toto okrem iného súd prvej inštancie v citovanom bode odôvodnenia uviedol). Práve uvedené podľa
odvolacieho súdu v konaní žalovaný nepreukázal, t. j. spoľahlivo nepreukázal, že škoda nevznikla tak,
ako to uviedol žalobca a že žalovaný za poisteného nie je povinný zaplatiť žalobcovi ako poškodenému
uplatnený nárok na náhradu škody. Naopak žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok

v zmysle Zákona o PZP.

25. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa úroku z omeškania, odvolací súd uvádza, že
plne a bez výhrad sa stotožňuje s názorom žalobcu, že judikatúra súdov už prekonala žalovaným
prezentovaný názor spočívajúci v tom, že v uvedených prípadoch môže nárok na úrok z omeškania

vzniknúť až po právoplatnom rozhodnutí súdu o priznaní náhrady škody. Odvolací súd poukazuje napr.
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020.26. Odvolací súd k odvolaním napadnutým výrokom III. a IV. rozsudku uvádza nasledovné: V prvom
rade žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný
má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako je žalobný petit označený, t. j. čoho

sa žalobca domáha v podanej žalobe, určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet
sporu). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (ako aj náhrade trov
štátu) a vyhodnocovaní úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v spore nesprávne vychádzal len z
výškypriznanejistiny,bezakéhokoľvekzohľadneniapríslušenstvažalovanejistiny.Abystranemohlabyť
priznaná plná náhrada trov konania, je potrebné, aby bola plne úspešná aj v príslušenstve uplatneného

nároku. Samotná skutočnosť, že neúspech žalobcu (v danom prípade z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby) sa v značnej časti dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky, neznamená, že sa jedná
o neúspech v nepatrnej časti a že by uvedená skutočnosť nemala byť zohľadnená pri vyhodnocovaní
pomeru úspechu strán v spore. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť pomer úspechu strán
sporu spolu s prihliadnutím na príslušenstvo žalovanej istiny (najmä úroky/úroky z omeškania), pričom
uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva je potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania

súdu, t. j. v tomto prípade k dátumu 18.10.2023. Súdom prvej inštancie prezentovaný právny názor
odporuje rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1MCdo/1/2004, evidovanému v zbierke súdnych
rozhodnutí pod R 34/2005, ktoré výslovne zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobný petit nepozostával
z dvoch samostatných nárokov a tento pozostával rovnako ako v posudzovanom prípade z istiny a
jej príslušenstva, akýkoľvek neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (hoci toto nebolo samostatným

žalovaným nárokom), nemôže byť prehliadaný a musí byť považovaný za čiastočný neúspech žalobcu
premietnutý do výpočtu náhrady trov konania. V zmysle citovaného judikátu platí, že „ak súd prizná
žalobcovi žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatnené príslušenstvo, nemožno v odôvodnených
prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci „príslušenstvo“ žalovanej pohľadávky nebude
predstavovať „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ale „čiastočný úspech“

podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenosť takýchto prípadov treba posudzovať nielen z pohľadu toho,
čo je v predmete konania hlavné a čo sprevádzajúce, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky
a nepriznaného „príslušenstva“ v čase rozhodovania.“ a „...nie je v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1
O. s. p., aby odvolací súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku
príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri posúdení „úspechu“ v konaní.“ Uvedený

názor Najvyššieho súdu SR je v súčasnosti preberaný aj všeobecnými súdmi (napr. rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/77/2021, v zmysle ktorého „v prípade, ak je požadované príslušenstvo
vysoké v pomere k istine, je potrebné považovať za spravodlivé - čl. 2 ods. 1 Základných princípov
CSP - aby boli strany procesne zodpovedné za výsledok konania nielen vo vzťahu k istine, ale aj k
príslušenstvu, pričom procesná zodpovednosť sa prejavuje najmä zodpovednosťou za trovy konania“)

a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11Co/66/2018).

27. Žalobou uplatnený nárok žalobcu pozostával z nasledovných častí: istina vo výške 2.124,74 eur,
úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,00 % ročne od 13.8.2020 až do zaplatenia, paušálna
náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Úrok z omeškania v zmysle

uvedeného predstavoval ku dňu 18.10.2023 sumu 608,26 eur. Celková pohľadávky uplatnená žalobcom
teda predstavovala sumu 2.773,00 eur (2.124,74 + 608,26 + 40 eur). Súdom bola žalobcovi priznaná
pohľadávka (po čiastočnom späťvzatí žaloby a vyhovení žalobe vo zvyšku) 2.124,74 eur a 337,92 eur
(úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.8.2020 do 18.10.2023), t. j. v celkovej výške 2.462,66 eur.

28. Odvolací súd má za to, že úspech žalobcu v spore, predstavuje (2.462,66/2.773,00 eur) 88,80 %.
Úspech žalovaného (2.773 eur - 2462,66 ? 310,34/2.773) v spore predstavuje 11,20 %. Rozdiel medzi
uvedenýmpredstavujepercentuálnevyjadrenie77,60%,čojepercentuálnevyjadrenieúspechužalobcu
v spore pre účely náhrady trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje, že záver
súdu prvej inštancie o úspechu žalobcu v konaní v celom rozsahu uvedený v bode 37. napadnutého

rozsudku, bol nesprávny. Rovnako bol nesprávny východiskový záver súdu o tom, že príslušenstvo
pohľadávky nie je potrebné pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania brať do úvahy. Preto
považoval odvolací súd za naplnený žalovaným uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu v tejto
otázke odvolací súd neakceptoval. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019,

na ktorý okrem iného poukázal, nie je možné v tomto prípade akceptovať, nakoľko ten sa venoval
náhrade trov konania v prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku.
V danom prípade totiž došlo k zmene medzi požadovanou a judikovanou výškou plnenia výlučne
z dôvodu rozhodnutia žalobcu o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti úroku z omeškania a paušálnejúhrady nákladov. V ostatnom odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov uvedené v bode 26. svojho
odôvodnenia.

29. Súd prvej inštancie mal pri posudzovaní pomeru úspechu strán v spore a vyčísľovaní percentuálneho
rozsahu výšky nároku na náhradu trov konania strán sporu postupovať v zmysle § 255 ods. 2 CSP
v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pričom pri posudzovaní pomeru úspechu strán sporu mal zohľadniť aj
výšku (ne)priznaného príslušenstva žalovanej istiny tvoreného úrokmi z omeškania vyčísleného ku dňu
vyhlásenia napadnutého rozsudku a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Z rovnakého dôvodu odvolací súd pristúpil aj k zmene napadnutého výroku IV. rozsudku, nakoľko
v jeho prípade súd prvej inštancie rovnako vychádzal z nesprávneho záveru, že žalobca mal v konaní

úspech 100 %. Úspech žalobcu pritom odvolací súd vyhodnotil percentuálnym vyjadrením 88,80 %
a úspech žalovaného 11,20 %.

32. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

33. Odvolací súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že napadnuté výroky III. a
IV. rozsudku (ktorý bol rovnako napadnutý odvolaním a ktorý bol závislým výrokom od výroku III. v tom,
že vychádzal zo záveru, že žalobca mal v konaní plný úspech) je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť
a to tak ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto rozsudku, keďže dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky na ich potvrdenie, ani na jeho zrušenie podľa § 389 CSP.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko bol odvolateľ čiastočne úspešný v časti odvolania voči výrokom
III. a IV. rozsudku, avšak neúspešný v časti odvolania voči výroku II. rozsudku, súd rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).