Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010771
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovanej
1/ A. B. C. a obžalovaného 2/ D. E., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovanej 1/
a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/97/2024 zo dňa
31. októbra 2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská

Sobota sp. zn. 11T/97/2024 zo dňa 31. 10. 2024 vo výroku o ochrannom opatrení u obžalovanej 1/ A.
B. C..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám takto

rozhodol:

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ukladá obžalovanej 1/ A. B. C. ochranné protitoxikomanické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné liečenie vykoná ústavnou formou.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej 1/ A. B. C. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11/97/2024 zo dňa 31. 10. 2024 bola obžalovaná

1/ A. B. C. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a obžalovaný 2/ D. E. bol uznaný za vinného zo
spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v období od mesiaca december 2023 do 06. 05. 2024 na presne nezistenom mieste si spoločne
neoprávnene zadovažovali látku zvanú „pervitín“ s obsahom psychotropnej látky metamfetamín, ktorá je

uvedená v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v
zákoneč.139/1998Z.z.,oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskorších
predpisov (ďalej len zákon o omamných látkach), ktorú následne v rodinnom dome č. XXX/XX F. G. H.I. A. J. C., J. E. K. a inde neoprávnene prechovávali za účelom osobnej spotreby ako aj predaja ďalším
konzumentom,
pričom obžalovaná A. B. C. takto v obci Klenovec a inde neoprávnene predala psychotropnú látku zvanú

„pervitín“ s obsahom psychotropnej látky metamfetamín, ktorá je uvedená v II. skupine psychotropných
látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone o omamných látkach v období
od decembra 2023 do marca 2024 konzumentke L. M., nar. XXXX minimálne v piatich prípadoch
v množstve za 20,- Eur, v období od januára 2024 do apríla 2024 konzumentovi L. N., nar. XXXX
minimálne v troch prípadoch v množstve za 20,- Eur a v priebehu roku 2024 konzumentovi O. B., nar.

XXXX minimálne v piatich prípadoch v množstve za 20,- Eur, a obžalovaný D. E. počas neprítomnosti
obžalovanej A. B. C. v mieste bydliska psychotropnú látku zvanú „pervitín“ s obsahom psychotropnej
látky metamfetamín neoprávnene predával konzumentom, vrátane konzumenta O. B., nar. XXXX,
pričom takto naposledy dňa 06. 05. 2024 v rodinnom dome č. XXX/XX F. G. H. I. v obci C., okres
Rimavská Sobota neoprávnene prechovávali kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 3,193 g a obžalovaný
D. E. u seba neoprávnene prechovával kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 2,564 g, pričom následným

znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide psychotropnú látku metamfetamín, ktorá je uvedená v II.
skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone o
omamných látkach v celkovom množstve 5,757 g metamfetamínu,
a obžalovaná A. B. C. sa uvedeného konania dopustila napriek tomu, že bola rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 05. 2023, sp. zn. 15T/58/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

23. 05. 2023, uznaná vinnou zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného
zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024.

Za to bola obžalovaná 1/ A. B. C. odsúdená podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l, písm.

n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanej aj trest prepadnutia veci, a to
finančnej hotovosti vo výške 50,- Eur, ktorá je zaúčtovaná na depozitnom účte Okresného súdu
Rimavská Sobota K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a zapísaná v knihe trestných depozitov č. l. 6, č.
4/2024 pod položkou 1. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanej aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný 2/ D. E. bol odsúdený podľa § 173 ods. 2 Trestného, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m),

§ 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 2 kusy
digitálnych váh. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúci
prokurátor, a to proti výroku o treste u oboch obžalovaných, ktoré písomne odôvodnil v podstate tým,

že súdy pri úvahách o výške ukladaného trestu celkom nekriticky pristupujú k aplikácii ustanovení o
mimoriadnom znížení trestu, ktoré z hľadiska jeho logiky predstavuje výnimku z pravidla o zákonnej
trestnej sadzbe. Ako v prípade ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, tak aj v prípade ustanovenia §
39 ods. 5 Trestného zákona ide o inštitúty, ktoré umožňujú zákonom stanovený trest mimoriadne znížiť.
Z uvedeného vyplýva, že k znižovaniu trestnej sadzby nemá dochádzať automaticky, bez ďalšieho a

v každej veci, ale má k nemu dochádzať mimoriadne, teda výnimočne. Aplikovanie postupu podľa §
39 Trestného zákona preto nemá byť v tomto smere pravidlom, ale výnimkou z pravidla. Podľa jeho
názoru ak už súdy k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 Trestného zákona pristupujú, jeho
aplikácia má byť podporená skutkovo relevantným odôvodnením na jednej strane a na strane druhej kjeho aplikácii nemá prichádzať mechanicky, ale citlivo tak, aby sa miera tohto mimoriadneho zníženia
automaticky nepriznávala v celom rozsahu každému obžalovanému, ktorý na hlavnom pojednávaní
urobí vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v podanej

obžalobe. V opačnom prípade, teda v situácii mechanického aplikovania mimoriadneho znižovania
trestu či už podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona alebo podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona v
plnej miere sa stráca celá logika právnej úpravy ukladania trestov. Z Trestného zákona sa potom
stáva trhací kalendár, ktorý je páchateľom trestnej činnosti na smiech, pretože bez ohľadu na povahu
spáchanej trestnej činnosti či osobu obžalovaného tento môže počítať s tým, že v prípade uskutočnenia

vyhlásenia o vine mu bude automaticky a v plnej miere priznaný benefit vyplývajúci z mimoriadneho
(nie pravidelného) zníženia trestu. Pokiaľ súd v danom prípade trest mimoriadne znižoval podľa § 39
ods. 5 Trestného zákona vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovanej, k uvedenému uviedol, že na
takýto postup boli splnené zákonné podmienky, avšak nestotožnil sa s mierou mimoriadneho zníženia.
Z právnej úpravy totiž nevyplýva, že by súd mal automaticky trest pri vyhlásení o vine mimoriadne
znižovať o celú 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom poukázal na to,

že obžalovaná síce na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, avšak v prípravnom konaní
trestnú činnosť vo vzťahu k obchodovaniu s drogou spočiatku popierala a až v závere vyšetrovania
svoj postoj zmenila. Namietal, že obžalovaná síce deklarovala vôľu s orgánmi činnými v trestnom
konaní spolupracovať, pri výpovedi v prípravnom konaní uviedla totožnosť niektorých konzumentov,
ktorým obžalovaní predávali drogu, avšak tým jej deklarovaná spolupráca skončila a nepristúpila

napr. k stotožneniu dodávateľa drogy (osoba zvaná L.). Takýto výklad práva v konečnom dôsledku
paradoxne trestá páchateľov, ktorí s orgánmi činnými v trestnom konaní skutočne spolupracujú a naopak
zvýhodňuje tých, ktorí spoluprácu iba deklarujú, čo odporuje zásadám pre spravodlivé ukladanie trestu.
V ďalšej časti odvolania vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného
zákona uviedol, že obžalovaná bola v minulosti trestne stíhaná za drogovú trestnú činnosť, pričom aj

v predmetnej trestnej veci bolo preukázané, že je užívateľkou pervitínu, a je otázne, či je skutočne
v záujme maloletých detí, aby sa o ne starala drogovo závislá matka. Obžalovaná napriek prísnym
obmedzeniam a zákazom z predchádzajúceho odsúdenia nedokázala v užívaní drog prestať a v tomto
smere nemožno predpokladať, že ani po prípadnom výkone trestu v tejto veci by sa situácia mala
zmeniť. Pokiaľ ide o hrozbu premeny predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, tak táto okolnosť

predsa nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Vo vzťahu k výroku o treste prepadnutia veci uviedol, že súd nevyhovel návrhu na uloženie trestu
prepadnutia veci vo vzťahu k zaisteným peňažným prostriedkom v celku, teda vo výške 160,- Eur,
ale vyhovel len v tej časti, v ktorej pôvod peňažných prostriedkov obžalovaná priznala. Obžalovaná v
prípravnom konaní uviedla, že peňažné prostriedky vo výške 100,- Eur zaistené pri domovej prehliadke

pochádzajú od F. N., ktorá obžalovanú požiadala o zakúpenie cigariet, pričom podľa jeho názoru sa
však takéto skutkové tvrdenie obžalovanej javí ako súčasť jej obrany. Ďalej vo vzťahu k uloženému
ochrannému opatreniu uviedol, že pri rozhodovaní o forme ochranného liečenia prvostupňový súd
opomenul do úvahy vziať ustanovenie § 74 ods. 5 Trestného zákona, z ktorého vyplýva, že v prípade
ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody možno ochranné liečenie v zmysle citovaného

ustanovenia v spojení s ustanovením § 74 ods. 1 Trestného zákona ukladať len ústavnou formou.
Ohľadne neuloženia ochranného dohľadu obom obžalovaným uviedol, že podľa jeho názoru súd vo
vzťahu k obžalovanej nevzal do úvahy jej predchádzajúce odsúdenie za spáchanie rovnorodej trestnej
činnosti a opomenul vziať do úvahy aj jej závislosť na užívaní drog či samotný krátky časový odstup
od spáchania predchádzajúcej trestnej činnosti. Práve uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že u

obžalovanej nemožno očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život, preto sú u nej splnené
podmienky na uloženie ochranného dohľadu. Čo sa týka uloženého trestu obžalovanému D. E., hoci na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a teda z formálneho hľadiska sú splnené podmienky na
ukladanie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, vzhľadom na to, že dokazovanie preukázalo, že
to bol práve obžalovaný, kto pervitín neoprávnene kupoval a v kontexte predchádzajúceho odsúdenia

v súvislosti s užívaním pervitínu z materiálneho hľadiska aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného
zákona vylučuje. Obžalovaný sa aj predchádzajúcej trestnej činnosti dopustil pod vplyvom pervitínu
a možno teda ustáliť, že predchádzajúce odsúdenie na neho prakticky nemalo žiaden vplyv a v tomto
smere ho od páchania trestnej činnosti vôbec neodradilo. Vzhľadom na znaleckým dokazovaním zistenú
závislosť na alkohole a psychostimulanciách a prístupom obžalovaného k uvedeným závislostiam neboli

obžalovanému navrhované žiadne ochranné opatrenia, vzhľadom na minimálny predpoklad úspešnosti
liečby v prípade jej ukladania. Iným trestnoprávnym opatrením než samotným uložením trestu nemožno
na obžalovaného vplývať tak, aby v budúcnosti k páchaniu trestnej činnosti nepristúpil, preto nie
sú dané dôvody na mimoriadne zníženie ukladaného trestu. Súd vo vzťahu k obžalovanému taktiežnevzal do úvahy predchádzajúce odsúdenie v súvislosti s užívaním pervitínu a opomenul vziať do
úvahy aj závislosti obžalovaného a predovšetkým jeho postoj k abstinencii. Práve uvedené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že u obžalovaného nemožno očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život,

preto sú splnené podmienky na uloženie ochranného dohľadu. S poukazom na uvedené skutočnosti
preto navrhol, aby krajský súd rozhodujúc sám uložil obžalovanej prísnejší trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov a to bez aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pri
aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona za súčasného ukladania
trestu prepadnutia veci – peňažnej hotovosti vo výške 160,- Eur a ochranného protitoxikomanického

liečenia ústavnou formou a ochranného dohľadu v trvaní 1 rok. Obžalovanému navrhol uložiť trest
odňatia slobody bez aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona vo výmere 5 rokov, za súčasného uloženia
ochranného dohľadu vo výmere 1 rok.

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie aj obžalovaná A. B. C., a to proti výroku o treste,
ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že si je vedomá svojej

zodpovednosti, pravdivo opísala všetky skutočnosti a cíti sa byť vinná. V rámci výroku o treste však
bolo potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na výšku uloženého trestu. Poukázala
na to, že je matkou dvoch maloletých detí, pričom jej matka, ktorá má zverené deti do opatery, je
onkologický pacient. Obzvlášť závažného zločinu sa dopustila v úzkosti, ktorá bola vyvolaná partnerskou
disharmóniou a konfliktnou situáciou, ktorá v podstate mohla znížiť jej schopnosť ovládať jej konanie.

Taktiež konkretizovala jednotlivých konzumentov omamných a psychotropných látok. V ďalšej časti
poukázala na zásady ukladania trestov a personalizáciu trestu, najmä na to, že sa ku spáchaniu
trestného činu priznala, na hlavnom pojednávaní spravila vyhlásenie o vine a spolupracovala s orgánmi
činnými v trestnom konaní. Okresný súd mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného
zákona, avšak uložený trest pociťuje podstatne citeľnejšie ako spolupáchateľ a súčasne jej narušenosť

nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na ňu pôsobiť trestom dlhšieho trvania. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.

Ku podanému odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný D. E., a to

prostredníctvom svojho obhajcu, keď v podstate uviedol, že súdom uložený trest odňatia slobody vo
výmere 24 mesiacov, ktorý napáda vo svojom odvolaní dozorový prokurátor, považuje za zákonný,
spravodlivý a vecne správny. Prvostupňový súd sa do všetkých dôsledkov a detailov vysporiadal s
rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami, ktoré sú významné pre ukladanie druhu a výšky trestu
a toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil a rovnako tak správne prihliadol na dve poľahčujúce

okolnosti v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona. Rovnako tak správne okresný súd
mimoriadne znížil trest v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona a tento svoj postup aj náležite
odôvodnil. Poukázal tiež na ponúknutú záruku záujmového združenia občanov „N. P.“, z ktorého
vyplýva jeho vysoká miera angažovanosti v tomto združení. Je preto pevne rozhodnutý dôveru a
ochotu zduženia pomáhať mu nesklamať, viesť riadny život, nedopúšťať sa už žiadnej trestnej činnosti

a nájsť si prácu. Je ochotný podrobiť sa aj ochrannému protitoxikomanickému liečeniu a vyliečiť
sa tak zo svojej závislosti. Okresný súd správne pri ukladaní trestu zohľadnil aj skutočnosť, že mu
bude s najväčšou pravdepodobnosťou premenený aj podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace. Je presvedčený, že súdom uložený trest vo výmere 24 mesiacov bude mať na neho dostatočný
prevýchovný ako aj preventívny účinok, splní tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a maximálne

ho odradí do budúcna od páchania protispoločenskej činnosti. Na základe uvedených dôvodov preto
navrhol, aby krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamietol,
pretože nie je dôvodné.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok vo

vzťahu k výroku o vine za zákonný, naše výhrady smerujú len k výrokom o treste a ochrannému
opatreniu. Vo vzťahu k obžalovanej C. navrhol použiť mimoriadne zníženie trestu len v zmysle §
39 ods. 5 Trestného zákona z dôvodov uvedených v odôvodnení odvolania a teda sa domáhal
uloženia prísnejšieho nepodmienečného trestu. Taktiež žiadal, aby krajský súd uložil obžalovanej trest
prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti vo výške 160,- Eur a uložil jej ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou, pretože v zmysle ostatnej novely Trestného zákona ambulantné liečenie popri
nepodmienečnom treste nie je možné. Napokon navrhol, aby jej súd uložil aj ochranný dohľad vo výmere
1 roka. Čo sa týka obžalovaného E., podľa jeho názoru v jeho prípade nie sú splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona a preto navrhol, aby mu krajský súduložil nepodmienečný trest bez mimoriadneho zníženia a taktiež mu uložil ochranný dohľad vo výmere
1 roka. Čo sa týka odvolania obžalovanej, to považoval za nedôvodné a preto navrhol, aby ho krajský
súd zamietol.

Obhajca obžalovanej A. B. C. na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch podaného
odvolania, ako aj vyjadrenia k odvolaniu. Krátkou cestou krajskému súdu predložil lekársku správu,
z ktorej vyplýva, že matka obžalovanej je onkologický pacient, a teda sú podľa jeho názoru splnené
podmienky aj pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Požiadal preto, aby

krajský súd ešte znížil uložený trest obžalovanej a čo sa týka trestu prepadnutia veci, súhlasil s výrokom
tak, ako bol uvedený v napadnutom rozsudku.

Obhajca obžalovaného D. E. sa na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu pridržal písomného
odôvodnenia vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok zákonný,
odôvodnený, a to aj vo vzťahu k § 39 ods. 5 Trestného zákona. Poukázal na to, že obžalovaný je prvýkrát

vo väzbe, uložený trest okresným súdom považuje za dostatočný na jeho nápravu a prevýchovu a preto
navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaná A. B. C. na verejnom zasadnutí požiadala, aby krajský súd rozhodol v jej najlepší prospech,
zaslala na súd list, v ktorom ozrejmila, ako to bolo, a teda rozhodnutie ponechala na súde.

Obžalovaný D. E. sa na verejnom zasadnutí priklonil k tomu, čo uviedol jeho obhajca a oľutoval, čo
spravil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovanej a okresného prokurátora bolo
podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného
prokurátora je z časti dôvodné, a odvolanie obžalovanej dôvodné nie je.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného

poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak
si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. V odôvodnení rozhodnutia sa teda prvostupňový súd vysporiadal so

všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu.
Krajský súd zároveň konštatuje, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
spravili vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v zmysle zákona
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj samotných
odvolaní, preskúmaval len výrok o treste.

Vo vzťahu k uloženým trestom krajský súd konštatuje, že okresný súd v prípade oboch obžalovaných
prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na
ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúceapriťažujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnostinápravy,akoajgenerálnu

a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanej A. B. C. ukladal trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ako aj to, prečo jej
uloženýtrestodňatiaslobodymimoriadneznížilpodľa§39ods.1,ods.5Trestnéhozákona.Rovnakotak
dostatočne odôvodnil, prečo obžalovanému D. E. ukladal trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov,za mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona. Krajský súd sa s uvedeným
odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje. K námietkam okresného
prokurátora uvedeným v podanom odvolaní vo vzťahu k výške uložených trestov krajský súd považuje

za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská
individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je
súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové,
rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať

na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.
Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje
priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci. V zmysle § 34
ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaní sa dopustili drogovej trestnej činnosti, naviac obaja

v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný trestný čin (obžalovaná spáchala
dokonca opätovný zločin), a ani táto skutočnosť ich od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradila.
Okresný súd pritom dostatočným spôsobom prihliadol aj na osoby obžalovaných, ich doterajší život,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, predchádzajúce odsúdenia, a aj preto uložil obžalovaným tresty
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Aj krajský súd potom takto

uložené tresty považuje za postačujúce a primerané, a ktoré spĺňajú atribúty generálnej aj individuálnej
prevencie, dostatočne zabezpečia ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaných, a zároveň
postihujú len obžalovaných a zabránia im v ďalšom páchaní trestnej činnosti.

Okresný súd však pochybil, keď obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou

formou. V zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 totiž ak súd ukladá ochranné
liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá,
uložíhoústavnouformou.Krajskýsúdpretomuselnapraviťuvedenépochybenieokresnéhosúdu,ateda
zrušiť napadnutý rozsudok v tomto výroku a následne musel sám rozhodnúť tak, že obžalovanej uložil
ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré sa vykoná ústavnou formou.

Vo vzťahu k namietanému neuloženiu trestu prepadnutia veci – finančnej hotovosti v celkovej výške
160,- Eur (keď okresný súd uložil trest prepadnutia veci – finančnej hotovosti len vo výške 50,- Eur)
krajský súd konštatuje, že okresný súd správne po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo
bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že celá suma 160,- Eur pochádzala z trestnej

činnosti, ale že časť finančných prostriedkov pochádzala z iných zdrojov, preto v zmysle zásady in dubio
pro reo uložil obžalovanej trest prepadnutia veci len vo výške 50,- Eur.

Napokon, okresný súd po vykonanom dokazovaní správne dospel k záveru, že v prípade obžalovaných
nie je potrebné ukladať ochranný dohľad, pretože z vykonaného dokazovania je možné prijať záver,

že po výkone trestu odňatia slobody povedú riadny život, a to s poukazom najmä na dve maloleté deti
obžalovanej, deklarovanú ochotu obžalovaných vyliečiť sa zo závislosti na návykových látkach, ako aj
s poukazom na prostredie, v ktorom žijú, a do ktorého sa po výkone trestu odňatia slobody vrátia.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o ochrannom opatrení u obžalovanej A. B. C. sám

vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže odvolanie obžalovanej bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodné, krajský súd ho
postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.