Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806207765
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8806207765.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 605, proti povinnému: O.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., o vymoženie 16,07 eur, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/631/2006-22 zo dňa 04. decembra 2019,

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením
rozhodol tak, že exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie,
ktorých výška mala byť vyčíslená po právoplatnosti napadnutého uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného súd prvej
inštancie vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2006 na základe ktorého začal súdny
exekútor vykonávať exekúciu o vymoženie sumy 16,07 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bolo
rozhodnutie č. XXXX-XXX/XXXX-X M. zo dňa 01.02.2006, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť penále vo výške 484 SK (16,07 eur). Toto rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou - pobočka

K. E. nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2006 a vykonateľnosť dňa 06.04.2006. Súd citujúc ust. § 57
ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“),
ustanovenia zákona č. 387/1996 Z.z. (ďalej len „Zákon o zamestnanosti“) a zákona č. 71/1967 Zb.
(ďalej len „Správny poriadok“), dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť. Uviedol, že z ust. §
148 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) vyplývalo, že rozhodnutia možno
vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti. V

predmetnom prípade mal súd za to, že desať ročná prekluzívna lehota uplynula dňa 22.03.2016. Preto
rozhodol tak akoto je uvedené vo výroku I. napadnutého uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol súd
podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, aby predišiel možnej situácii, kedy by výrok o
trovách konania nadobudol právoplatnosť skôr, ako výrok o zastavení exekúcie.

3.Protiuzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Odvolanieprávneodôvodnil

ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019
Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“), ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov
účinných do 31.03.2017. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 ZoUNEK staré exekúcie,
ktoré trvajú k 01.01.2020, pri ktorých uplynula rozhodná doba piatich rokov plynúca odo dňa doručenia
prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a nie sú vylúčené v zmysle ust.

§ 2 ZoUNEK sa ex lege zastavujú. Uviedol, že výrokom I. súd zastavil toto exekučné konanie, v
ktorom bolo prvotné poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručené v roku 2006.Mal za to, že rozhodná doba piatich rokov v zmysle ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK v predmetnom prípade
od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie v roku 2006 už uplynula. Ďalej uviedol, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 04.12.2019 a oprávnenému bolo doručené

dňa 15.07.2020, teda po nadobudnutí činnosti ZoUNEK.

4. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s

namietaným nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predodňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v ustanovení § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. V predmetnom konaní vydal súd prvej inštancie dňa 04.12.2019 na návrh oprávneného uznesenie,

ktorým rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Toto
uznesenie doručil súd prvej inštancie oprávnenému dňa 15.07.2020. Dňa 01.01.2020 nadobudol
účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ZoUNEK), t.j. skôr
ako stihol súd oprávnenému predmetné uznesenie doručiť. Oprávnený v podanom odvolaní tvrdil,
že nadobudnutím účinnosti tohto zákona došlo bez ohľadu na vydané (neprávoplatné) rozhodnutie

k zastaveniu predmetnej exekúcie „ex lege“ a napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie je preto
potrebné zrušiť.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých
pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné

konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný
návrh“).

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá
pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa ust § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

14. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo

dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“),
ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.15. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa ustanovenia § 3 neuplynie skôr ako
12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť,
rozhoduje o zastavení starej exekúcie.

16.Dňa01.01.2020nadobudolúčinnosťzákonč.233/2019Z.z.ukončeníniektorýchexekučnýchkonaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého hlavným účelom, ako to vyplýva aj z dôvodovej
správy k tomuto zákonu, je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých
(nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných

konaní sa navrhuje zveriť súdnemu exekútorovi.

17. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený podaním zo dňa 21.05.2019 s názvom
„Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenia exekúcie“ (č.l. 17) podal návrh na zastavenie
exekúcie, nakoľko mal za to, že v predmetnom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej
bolo možné vykonať rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vedenie exekučného konania. Súd prvej

inštancie uznesením rozhodol tak, že exekúciu zastavil, nakoľko mal za to, že v zmysle ust. § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku došlo k uplynutiu desaťročnej prekluzívnej lehoty, a teda došlo k zániku
práva priznaného spomínaným rozhodnutím.

18. Súdny exekútor podaním zo dňa 29.04.2020 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie (č.l. 27)

upovedomil oprávneného, že došlo k zastavenie starej exekúcie, a to z dôvodu podľa ust. § 2 ods. 1
písm. a) ZoUNEK. Oprávnený proti upovedomeniu súdneho exekútora v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl.
ZoUNEK podal námietky, ktoré odôvodnil, že v predmetnom prípade nebol zákonný dôvod na zastavenie
starej exekúcie podľa spomínaného zákona a upovedomenie nebolo vydané v súlade s ust. § 4 ods. 2
písm. b) ZoUNEK. Žiadal, aby súd upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil v celom rozsahu,

resp. aby určil, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov.

19. V predmetnom prípade rozhodoval súd prvej inštancie ešte pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK-
a, teda rozhodol o zastavení exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku. Ako vyplýva z
usmerneniaMinisterstvaspravodlivostiSR(dostupnéonlinenastránke:https://www.justice.gov.sk/sudy-

a-rozhodnutia/aktuality/?eid=2624), je pre rozhodnutie o zastavení exekúcie dôvodné skúmať okamih
kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je
teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na
základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex
specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie.

20. V rámci tejto rubriky, Ministerstvo spravodlivosti SR opísalo 3 situácie, ktoré môžu v prípade
rozhodovania o zastavení „starej exekúcie“ nastať. Dôležitým aspektom je však skutočnosť, či súd
rozhoduje v čase účinnosti, alebo po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK-a. V danom prípade súd prvej
inštancie rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku

uznesením zo dňa 04.12.2019, t.j. pred nadobudnutím účinností ZoUNEK-a.

21. Obdobie piatich rokov od vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba, nie je absolútna. Ustanovenie
§ 4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je
nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019

Z. z. Dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú
vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto
prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia

zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.

22. Z dôvodovej správy k ust. § 4 ZoUNEK-u vyplýva, že zastavenie starých exekúcií sa týka relatívne
vysokého počtu starých exekúcií. ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov
v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne

len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t.j. s §
2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula
rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívnavýnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1
písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4).

23. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové, súd vyhodnocuje dôvody
na zastavenie exekúcie aj bez návrhu počas celého konania. Totižto, stará exekúcia sa na základe
zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych
alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek“ podnete na zastavenie exekúcie nie je
relatívnou výnimkou. Inak povedané, relatívna výnimka podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda

nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť.

24. Vo vzťahu k výkladu § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK ako relatívnej výnimke odvolací súd považuje
za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis verbis nešpecifikuje
„rozhodovanie o zastavení exekúcie“, tak pri použití zaužívaného teleologického výkladu je celkom
nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na

návrh povinného. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa logicky nemôže aplikovať
v prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože ak aj oprávnený má za to, že stará
exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogickému záveru.

25. V danom prípade uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil na návrh oprávneného,

bolo vydané dňa 04.12.2019, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Z obsahu spisu
vyplýva, že oprávnený sa podaním zo dňa 21.05.2019 (č.l. 17 a nasl.) domáhal, aby súd preskúmal,
či v priebehu konania nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, a neboli tak naplnené dôvody pre
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností, sa odvolaciemu súdu javí, že v danom prípade je potrebné zohľadniť vyššie

spomínané závery, a skúmať či nedošlo k naplneniu litery ust. § 2 ods. a) ZoUNEK. Nie každý návrh
na zastavenie exekúcie je potrebné považovať, ako je to uvedené aj v inštrukciách Ministerstva
spravodlivosti (dostupné online na stránke Ministerstva) za uplatnenie relatívnej výnimky v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK.

26. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
zrušil uznesenie v celom rozsahu a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím

súdom-vysporiadaťsadôvodmizastaveniaexekúciezohliadňujúcpredpokladyprezastavenieexekúcie
vyjadrenévZoUNEK-Uavkontextetýchtozáverovposúdiťarozhodnúťonámietkachoprávnenéhoproti
upovedomeniusúdnehoexekútoraozastavenístarejexekúcieanazákladeuvedenýchzisteníopätovne
posúdiť, a to vo svetle podaní účastníkov v priebehu konania - následne vo veci znova rozhodnúť, a
samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).