Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119212061
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119212061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Z.. N.
X., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, U., právne zastúpená: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o.,
IČO: 36 868 221, Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Baltazár
Mucska, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 558,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. októbra 2023 sp. zn. B1-22Csp/43/2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
558,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 558,96 eur od 24.08.2019 do
zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Uviedol, že žalobkyňa žalobu odôvodnila, na tom skutkovom základe, že medzi stranami sporu bola
dňa 20.05.2014 uzatvorená poistná zmluva pre havarijné poistenie motorových vozidiel - EuroKasko

EXTRA, poistka č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla
značky Ford Focus s EČV: U., na dobu neurčitú. Tvrdila, že dňa 21.08.2018 došlo k poistnej udalosti,
ktorúžalovanémuriadneoznámilaapredložilamuvšetkydokladyavyjadrenia,vrátanefaktúryzaopravu
vozidla. Uviedla, že si opravu vozidla objednala v autoservise spoločnosti FOBIS, spol. s r.o., IČO: 31
379 575, so sídlom Račianska 155, Bratislava s tým, že kalkulácia opravy vozidla bola vypracovaná v
systéme AUDATEX. Poukázala na to, že napriek tomu, že v zmysle faktúry č. XXXXXXX bola oprava
vozidla vykonaná v sume 1 016,42 eur, žalovaný jej listom zo dňa 19.10.2018 oznámil, že poistnú

udalosť likvidoval s poskytnutím poistného plnenia len vo výške 457,46 eur. Tvrdila, že ku kráteniu
poistného plnenia o sumu 558,96 eur došlo z dôvodu, že podľa žalovaného nebolo preukázané použitie
originálnych náhradných dielov. Dodala však, že cena za opravu motorového vozidla bola určená na
základe zápisu o obhliadke poškodeného vozidla v systéme AUDATEX. Mala za to, že pri oprave boli
použité originálne náhradné diely a bol dodržaný technologický postup výrobcu poškodeného vozidla,
zároveňuviedla,ževkalkuláciiopravcusúuvedenéčíselnékódynáhradnýchdielov,ktorébolipoužitépri
oprave vozidla. Žalovanému vytkla, že ju po oprave vozidla nevyzval na umožnenie vykonať obhliadku

opraveného vozidla za účelom preverenia, aké diely boli použité na opravu. Skonštatovala, že žalovaná
suma pozostáva z nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla v sume 1 016,42 eur v zmysle
faktúry, od ktorej odrátala žalovaným poukázané poistné plnenie v sume 457,46 eur. Okrem istinysi žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa doručenia žaloby na súd do
zaplatenia.

3. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 788 ods.1, §790, § 795 ods.1, § 797 ods. 1,2,3, § 799 ods.
1,2,3 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalovaným ako poisťovateľom a žalobkyňou ako poistníkom
bola uzatvorená poistná zmluva na havarijné poistenie motorových vozidiel - EuroKasko EXTRA, ktorou

bolo poistené osobné motorové vozidlo Ford Focus s EČV: U. (predtým W.) so začiatkom poistenia
20.05.2014. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.08.2018 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu
uvedeného motorového vozidla, ktorej oprava bola vykonaná v autoservise FOBIS, spol. s r.o., IČO:
31 379 575, Račianska 155, Bratislava. Faktúrou č. XXXXXXX opravca účtoval žalobkyni opravu
motorového vozidla v sume 1 016,42 eur v zmysle kalkulácie systémom AUDATEX, ktorá tvorila prílohu
faktúry. Žalovaný po likvidácii poistnej udalosti listom zo dňa 18.10.2018 oznámil žalobkyni, že dňa

16.10.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, avšak namiesto požadovanej sumy vo výške 1016,42
eur poukázal spoločnosti FOBIS, spol. s r.o. sumu 457,46 eur. Krátenie poistného plnenia odôvodnil
nepreukázaním použitia originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, nedoložením
nadobúdacích dokladov preukazujúcich originalitu použitých dielov. Žalovaný pri likvidácii poistnej
udalosti vychádzal z kontrolnej kalkulácie, ktorú však súdu nepredložil . V predmetnom konaní tak

spornou zostala suma vo výške 558,96 eur (rozdiel medzi sumou účtovanou opravcom a žalovaným
poskytnutým plnením), ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala. Žalovaný v priebehu konania zotrval
na správnosti výšky poukázaného poistného plnenia a naďalej požadoval preukázanie dodacích listov
k použitým náhradným dielom. Hoci tvrdil, že bol oprávnený posúdiť správnosť a účelnosť vykonanej
opravy vozidla, pričom sa odvolával aj na Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EuroKasko, a

to vo vzťahu k preukázaniu originality použitých náhradných dielov, na preukázanie svojho tvrdenia
nedoložil žiadny listinný dôkaz, nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Rovnako bližšie
nešpecifikoval, ktoré konkrétne položky zo žalobcom predložených kalkulácií neuznáva, poukázal len
na to, že žalobca nedoložil nadobúdacie doklady k použitým dielom pri oprave vozidla, a to napriek jeho
výzve.

5. Z listinných dôkazov založených žalobkyňou, považoval za preukázané, že žalobkyňa riadne
ohlásila vznik poistnej udalosti, poškodené motorové vozidlo bolo obhliadnuté technikom spoločnosti
SLOVEXPERTA a následne bolo vozidlo opravené v spoločnosti FOBIS, spol. s. r. o., ktorá žalobkyni za
opravu vozidla účtovala sumu 1 016,42 eur. Súčasťou faktúry bola aj kalkulácia v systéme AUDATEX,

z ktorej bolo zrejmé, aké náhradné diely sa použili, aké práce sa na vozidle vykonali a cena za diela
a práce. Zároveň súd považoval za preukázané, že k výmene poškodených náhradných dielov došlo
v rozsahu uvedenom v zápise o obhliadke motorového vozidla. Žalovaný na preukázanie, v akom
rozsahu a na základe akého výpočtu - kalkulácie pristúpil ku kráteniu poistného plnenia, nepredložil
žiaden dôkaz. Tvrdil, že ku kráteniu poistného plnenia došlo len v rozsahu náhradných dielov. Podľa

prvoinštančného súdu z kalkulácie predloženej žalobkyňou vyplýva, že cena náhradných dielov bola
v sume 438,96 eur s DPH (nárazník 240,04 eur, zadný spojler 84,63 eur a ochranná lišta 33,96 eur,
režijný materiál 7,17 eur, t.j. spolu celkom 365,80 eur), pričom ku kráteniu došlo v sume 558,96 eur, t.j.
vo vyššej sume, ako bola cena náhradných dielov. Pretože žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o
krátení poistnej zmluvy len v rozsahu náhradných dielov nepredložil žiaden dôkaz, jeho tvrdenie nebolo

možné overiť, a tak zistiť rozdiel medzi kalkuláciou opravy vykonanou opravcom a kalkuláciou opravy
podľa žalovaného. Skonštatoval, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil krátenie poistného
plnenia v jednotlivých konkrétnych položkách, neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia vo
vzťahu k určeniu, v čom spočíva rozdiel ceny a ako sa dopracoval k sume poskytnutého poistného
plnenia. Uviedol, že na žalovanom leží dôkazné bremeno preukázať, že poskytnuté poistné plnenie

zodpovedá výške nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred poistnou
udalosťou, t. j. v tomto prípade musí preukázať relevanciu ceny náhradných dielov, z ktorých vychádzal
pri výpočte poistného plnenia, a to aj s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Mal
za to, že žalovaný nepreukázal ani vedomé porušenie právnych povinností žalobkyne vyplývajúcich
z ustanovení § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, či zmluvných dojednaní, ktoré by viedli k

využitiu oprávnenia žalovaného znížiť poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Z listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa riadne oznámila žalovanému
vznik poistnej udalosti, dala pravdivé vysvetlenie o poistnej udalosti (opak preukázaný nebol) a poskytla
doklady týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla, s výnimkou nadobúdacích dokladovk použitým dielom pri oprave vozidla. K tvrdeniu žalovaného o nedoložení uvedených dokladov
poukázal na to, že z právnych predpisov nevyplýva povinnosť poisteného predkladať poisťovni doklady
o originalite použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla. Oprávnenie žalovaného

ako poisťovateľa krátiť poistné plnenia v dôsledku nepredloženia nadobúdacích dokladov o pôvode
náhradných dielov nevyplýva z ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, pretože toto oprávnenie
poisťovateľa je viazané na vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2 § 799 Občianskeho
zákonníka, čo však nie je tento prípad. Uviedol, že žalovaný sa odvolal na konkrétne ustanovenie
Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko vzťahujúcich sa na poistnú zmluvu uzavretú

medzi stranami sporu, ale dôkaz o existencii takéhoto dojednania neprodukoval, preto jeho tvrdenie
zostalo podľa súdu prvej inštancie nepreukázané. Poukázal na skutočnosť že žalobkyňa v pozícii
objednávateľa opravy motorového vozidla a zároveň v pozícii spotrebiteľa nemá možnosť žalovaným
požadované doklady predložiť, pokiaľ mu samotný opravca tieto doklady nesprístupní. Uviedol, že
žalobkyňa v priebehu konania predložila listinný dôkaz - vyjadrenie opravcu - spoločnosti FOBIS, spol.
s r.o., IČO: 31 379 575, Barónka 1, Bratislava, podľa ktorého uvedená spoločnosť nie je oprávnená

poskytnúť originálne daňové doklady - nadobúdacie doklady, pretože tie tvoria obchodné, aj daňové
tajomstvo. Opravca prehlásil, že oprava vozidla bola vykonaná v súlade s technologickým postupom
výrobcu daného druhu vozidla za použitia originálnych náhradných dielov, pričom vyúčtovaná cena za
opravu vozidla neprevyšuje cenu obvyklú. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný vzhľadom na
vyššie uvedené nemá oprávnenie zaťažovať poisteného ako spotrebiteľa takouto povinnosťou a žiadať

zdokladovanie originality použitých náhradných dielov na opravu vozidla predložením nadobúdacích
daňových dokladov o nákupe originálnych náhradných dielov. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy o havarijnom poistení uzavretej medzi stranami sporu považoval súd prvej inštancie za
neodbornéažšikanózne,abyžalovanýakododávateľazároveňpoisťovateľ,ktorýjepovinnýsodbornou
starostlivosťou prešetriť poistné udalosti, vyžadoval od spotrebiteľa, ktorý si dal motorové vozidlo

opraviťvautoservise,predkladanienadobúdacíchdokladovodvšetkýchnáhradnýchdielovpoužitýchpri
oprave. Skonštatoval, že ani predložením nadobúdacích dokladov k originálnym náhradným dielom by
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané ich reálne použitie pri oprave vozidla, na preukázanie
tejtoskutočnostibybolonevyhnutnéodbornepreskúmať(obhliadnuť)opravenévozidloalebovzávislosti
od povahy použitých dielov dokonca odborne dohliadať na postup pri oprave vozidla, keďže nie všetky

diely sú prístupné (viditeľné) len pri bežnej obhliadke vozidla. Nie je rozumne možné klásť takéto nároky
na spotrebiteľa, ktorý si len nechal vykonať opravu subjektom na to spôsobilým. Pokiaľ by žalovaný
mienil od poistených pred tým, ako poskytne poistné plnenie, požadovať doklady preukazujúce cenu
a originalitu použitých náhradných dielov, musela by povinnosť tieto skutočnosti osobitne dokladovať
vyplývať pre poisteného zo zmluvy (zo zákona takúto špecifickú povinnosť nie je možné vyvodiť)

a žalovaný by musel poisteného (spotrebiteľa) na túto povinnosť pred vykonaním opravy upozorniť,
aby sa poistený nedostal bez vlastnej viny do dôkaznej núdze, ak mu subjekt vykonávajúci opravu
odmietne žalovaným požadované doklady poskytnúť (viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 9CoCsp/13/2020 z 22.10.2020).

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa riadne zdokladovala výšku škody doložením
faktúry od servisu (ako aj prehlásenia od servisu), ktorej súčasťou bola kalkulácia v systéme AUDATEX,
a nemala povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V prípade pochybností o pôvode použitých
náhradných dielov pri oprave motorového vozidla mal žalovaný možnosť vykonať obhliadku motorového
vozidla po oprave vozidla, čo však neuskutočnil. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný

nemal právo v časti nákladov za použité náhradné diely krátiť poistné plnenie v zmysle § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno,
a preto žalobe vyhovel a priznal žalobkyni uplatnený nárok na zaplatenie sumy 558,96 eur. Za opravu
motorového vozidla bola účtovaná suma 1 016,42 eur. Žalovaný ako poisťovateľ poskytol poistné
plnenie len v sume 457,46 eur. Priznaná suma tak predstavuje doplatok poistného plnenia - rozdiel

medzi vyúčtovanou sumou za opravu motorového vozidla a sumou poskytnutého poistného plnenia.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 558,96 eur od 24.08.2019 do zaplatenia tak,
ako žalobkyňa žiadala. Skonštatoval, že žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Vyšetrenie podľa Oznámenia o

poistnomplneníboloukončenédňa16.10.2018,t.j.žalovanýsadostaldoomeškaniauždňa01.11.2018,
avšak žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania až od 24.08.2019.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
a nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré
podal v intenciách ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku: § 365 (1)
písm.d)CSP:„konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci“,§365
(1) písm. f) CSP: „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam“, § 365 (1) písm. h) CSP: „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“

9. Konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 558,96 eur, ktorá
predstavovala rozdiel medzi žalobkyni fakturovanou cenou opravy autoservisom a poistným plnením,
poskytnutým zo strany žalovaného. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že autoservis vykonal opravu

motorového vozidla výmenou poškodených dielov za nové originálne diely, pričom na podporu tohto
tvrdenia predložil faktúru č. XXXXXXX (ďalej len „faktúra“) a kalkuláciu opravy. Predmetná faktúra je
podľa žalovaného neurčitá a nemožno z nej vyvodiť, že by boli originálne diely skutočne použité, hoci
boli žalobkyni účtované. Žalovaný ju riadne vyzval na predloženie chýbajúcich nadobúdacích dokladov,
ktoré neposkytla. Žalovaný následne krátil poistné plnenie, pretože na priznanie celej požadovanej

sumy neboli (a dosiaľ nie sú) splnené podmienky v zmysle zmluvných podmienok a zákona. Žalovaný ju
tiež upovedomil, že výšku plnenia opätovne prehodnotí, ak mu budú predložené nadobúdacie doklady
k originálnym dielom.

10. Uviedol, že postupoval v zmysle § 799 ods. 2 OZ: „Kto má právo na plnenie, je povinný bez

zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné
podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“ Dôvodil, že právna obec vykladá vyššie uvedené
ustanovenie Občianskeho zákonníka nasledovne:
„Napriek tomu, že povinnosť vykonať vyšetrenie poistnej udalosti je uložená poisťovni (žalovanému),

neznamená to, že pri vyšetrení nahlásenej udalosti si poisťovňa musí vlastnou činnosťou zaobstarať
všetky nevyhnutné podklady. Osoba, ktorá má právo na plnenie, je povinná poisťovni poskytnúť
nevyhnutnú súčinnosť. V konkrétnom prípade môže ísť o predloženie nadobúdacích dokladov k
poškodeným alebo odcudzeným veciam, o predloženie lekárskych správ a pod.. Okruh dokladov, ktoré
je poisťovňa oprávnená požadovať, nie je Občianskym zákonníkom žiadnym spôsobom obmedzený,

nepriamo sú limity vytýčené iba „potrebnosťou“ týchto dokladov. Poisťovňa si preto môže vyžiadať nielen
doklady, ktoré bezprostredne súvisia s nahlásenou udalosťou, ale aj iné doklady, ktoré majú s poistnou
udalosťou iba nepriamu súvislosť alebo ktoré sa týkajú okolností uzavretia poistnej zmluvy. V každom
prípade by však doklady mali mať preukázateľnú súvislosť s uzavretým poistením a mali by smerovať
k objasneniu, či je poisťovňa povinná plniť a v akom rozsahu.“

Konštatoval, že v zmysle § 799 ods. 2 OZ, žalobcovi vyplýva povinnosť predložiť doklady, ktoré si
žalovaný ako poistiteľ vyžiada za účelom likvidácie poistnej udalosti. Uvedené vyplýva aj z článku
VIII ods. 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko. Žalobkyňa však napriek tomu
nadobúdacie doklady žalovanému ako poisťovateľovi nepredložila. Vzhľadom na uvedené nemohol
došetriťpoistnúudalosťtak,abypriznalžalobkynináhraduajzaúdajnévymenenéoriginálnediely.Podľa

žalovaného žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkaz, z ktorého by vyplývala dôvodnosť jej nároku,
avšak napriek tomu súd tento nárok priznal.
Právny názor konajúceho súdu je podľa žalovaného v rozpore s rozhodovacou praxou Krajského súdu v
Bratislave, ktorý v jednom zo svojich zrušujúcich uznesení (bod č. 6 odôvodnenia) konštatuje: „Odvolací
súd súhlasí so žalovanou v tom, že ak mali byť na opravu predmetného vozidla použité nové originálne

diely (disky + pneumatiky), je potrebné, aby táto skutočnosť bola nespochybniteľne preukázaná, t. j.
aby bolo preukázané, že na opravu vozidla boli skutočne zakúpené, dodané a použité nové originálne
diely. V opačnom prípade poistenému nemohol vzniknúť nárok na poistné plnenie vychádzajúce z ceny
nových originálnych dielov použitých pri oprave vozidla.“ (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo
dňa 30.05.2017, sp. zn.: 6Co/82/2017)

Poukázal na to, že vzťah žalobkyne a žalovaného je založený na zmluvnom základe, ktorý nebol
nijakým spôsobom spochybnený. Mal za to, že konajúci súd mal okrem príslušných zákonných
ustanovení prioritne na daný vzťah aplikovať ustanovenia zmluvy a príslušných zmluvných dojednaní.
Uprednostnenie zmluvných dojednaní vyplýva zo samotnej zásady zmluvnej voľnosti. Uviedol, žežalobkyňa sa so žalovaným riadne dohodli na poistnej zmluve a žalobkyňa svojim podpisom súhlasila
s obsahom zmluvy ako aj zmluvnými podmienkami. Súhlasila aj so zmluvnými podmienkami v časti,
ktoráupravujejejpovinnosťohľadnepreukázaniaopravynadobúdacímidokladmi,kdejejasneuvedené,

aké dokumenty má predložiť, a aký je následok ak ich nepredloží. Namietal, že súd prvej inštancie bez
zjavného zdôvodnenia odmietol prihliadať na celý zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným a jeho
podmienky mimo povinnosti žalovaného vyplatiť poistné plnenie. Mal za to, že ustanovenia upravujúce
spôsob preukázania nároku žalobkyne ako aj ďalšie podmienky zmluvy svojvoľne opomenul.

11. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď určil
faktúru za opravu ako relevantnú listinu, ktorou možno „suplovať“ dodacie listy k náhradným dielom.
Uviedol, že predmetná faktúra obsahuje iba položku „oprava“, za ktorú si autoservis účtoval cenu práce,
vrátane cien náhradných dielov a DPH. Faktúra síce odkazuje na kalkuláciu opravy, avšak tá nie je
daňovým dokladom, ani žiadnym spôsobom nezabezpečuje preskúmateľnosť faktúry. Konštatoval, že
náležitosti faktúry určuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“). V

zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH: „Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí
obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.“
Podľa žalovaného žalobkyňa v konaní pred súdom (aj počas likvidácie poistnej udalosti) predložila
faktúru, ktorá je v rozpore s ustanoveniami Zákona o DPH. Dôvodil, že nakoľko faktúre chýbajú
základné náležitosti, v rámci likvidácie poistnej udalosti si vyžiadal podporné dokumenty (nadobúdacie

doklady), aby tak mohol vykonať revíziu prostredníctvom párovania týchto podporných dokumentov s
kalkuláciou, na ktorú faktúra odkazuje. Nadobúdacie doklady však neboli predložené ani v súdnom
konaní, preto nárok žalobkyne nemožno podľa žalovaného považovať za dôvodný. Má za to, že
kalkulácia ceny opravy nie je ani dokladom o skutočnej výške ceny opravy. Údaje prezentované vo
faktúre za opravu sa teda nemusia zhodovať s údajmi v kalkulácii, resp. kalkulácia môže byť fiktívna. Je

toho názoru, že v tomto prípade je faktúra neurčitá a nemôže predstavovať ekvivalent k nadobúdacím
listom, keďže nemapuje skutočný spôsob a priebeh opravy. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa
dôvodnosť svojho nároku snažila preukázať čestným prehlásením opravcu, v ktorom sa uvádza, že
autoservis odmieta predložiť dodacie listy žalobkyni ako odoberateľovi služby s odôvodnením, že sa
jedná o daňové, resp. obchodné tajomstvo. Žalovaný čestné prehlásenie považuje za nevierohodné a

zavádzajúce.Uviedol,žeje bežnouobchodnoupraxou,žesadodacielistypoužívajúnapr.vobchodnom
styku ako príloha faktúr, aby sa tak zvýšila ich relevancia a právna istota zmluvných strán. Má za to,
že v danom prípade sa nejedná o obchodné ani daňové tajomstvo a žalobkyni nič nebránilo, aby sa
predmetné dokumenty pokúsila zabezpečiť napr. prostredníctvom súdu - návrhom na uloženie edičnej
povinnosti.

12. Podľa názoru žalovaného je aj v záujme žalobkyne ako spotrebiteľky, aby mala vedomosť akým
spôsobom autoservis vykonal opravu poškodeného vozidla a aký je pôvod použitých náhradných dielov,
prípadne či opravca nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Žalobkyňa nezdokladovala
komponenty použité pri oprave jej vozidla, hoci ju na to žalovaný vyzýval. Žalovaný sa nestotožňuje

sa s právnym názorom konajúceho súdu, v zmysle ktorého mal žalovaný v konaní preukazovať, že pri
oprave vozidla žalobkyne neboli použité originálne náhradné diely. Konštatoval, že žalobkyňa v konaní
vystupuje ako dominus litis a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že požíva status slabšej strany (ktorá
však je zastúpená advokátom).
„Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
Vychádzajúc z dôkaznej povinnosti strán sporu, nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie,
ktorý v napadnutom rozsudku ustálil, že žalovaný neoprávnene a šikanóznym spôsobom žiadal od

žalobkynenadobúdaciedokladyknáhradnýmdielom.Nestotožnilsaanis názoromsúduprvejinštancie,
že na preukázanie nároku postačuje faktúra za opravu vozidla, v ktorej nie sú jednotlivé komponenty
opravy riadne vyšpecifikované a tak existuje predpoklad, že sa opravca na úkor žalobkyne obohatil.
Má za to, že súdom konštatovaná „neoprávnenosť“ postupu žalovaného nemá žiadnu relevanciu.
Povinnosť poisteného predložiť nadobúdacie doklady po oprave poškodeného vozidla nebola zaradená

do žiadneho zo zoznamov neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa ako
slabšiu stranu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania alebo rozsudok súdu prvej inštanciezrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania rozsahu
100%.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za vecne
správny, nakoľko súd prvej inštancie zistené skutočnosti správne vyhodnotil a posúdil. Konštatovala,
že žalovaný v podanom odvolaní uvádza viaceré novoty, ktoré sú v zmysle § 366 CSP neprípustné
a odvolací súd by na ne nemal prihliadať. Konštatovala, že argumentácia žalovaného v odvolaní
sa obmedzila na originalitu a cenu náhradných dielov, hoci z výšky sumy, o ktorú znížil poistné

plnenie, je zrejmé, že sa zníženie poistného plnenia týkalo aj iných nákladov opravy vozidla žalobkyne,
čo žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval , ani neodôvodnil a vôbec nekonkretizoval spôsob
výpočtu poistného plnenia. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v bode 11 odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie toho, v akom
rozsahu a na základe akého výpočtu pristúpil k zníženiu poistného plnenia. Má za to, že súd
prvej inštancie správne konštatoval, že celková cena náhradných dielov použitých pri oprave vozidla

žalobkyne predstavuje sumu 438,96 €, pričom žalovaný znížil poistné plnenie u sumu 558,96 €, teda
vo vyššej sume, ako bola celková cena náhradných dielov. Podľa žalobkyne práve z tejto skutočnosti
súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia vo
vzťahu k určeniu, v čom spočíva rozdiel ceny a ako sa dopracoval žalovaný k sume poskytnutého
poistného plnenia. Argumentáciu žalovaného, podľa ktorej je faktúra za opravu vozidla žalobkyne

neurčitá a nemožno z nej vyvodiť, že by boli skutočne použité pri oprave vozidla žalobkyne účtované
originálne náhradné diely, považuje za nedôvodnú. Uviedla, že k faktúre vystavenej opravcom bola
pripojená kalkulácia vyhotovená pomocou automatizovaného kalkulačného systému AUDATEX, v ktorej
sú uvedené konkrétne náhradné diely použité pri oprave vozidla žalobkyne spolu s kódom konkrétneho
náhradného dielu, pomocou ktorého je každý náhradný diel druhovo identifikovaný tak, aby nebol

zameniteľný s iným náhradným dielom. Z tejto kalkulácie je zrejmé, ktoré konkrétne náhradné diely
a v akej cene boli použité pri oprave vozidla žalobkyne. Celková cena opravy vozidla žalobkyne
je vyúčtovaná podľa tejto kalkulácie, ktorá tvorí prílohu faktúry za opravu. Takýto účtovný doklad je
riadnym účtovným dokladom v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ďalej
uviedla, že predložená faktúra za opravu vozidla žalobkyne spolu s kalkuláciou vystavenou opravcom

obsahuje slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho
účastníkov, konkretizuje jednotlivé fakturované položky, ich jednotkovú cenu a množstvo, obsahuje
dátum vyhotovenia dokladu a podpis konateľa opravcu, teda obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti riadneho účtovného dokladu. Má za to, že žalovaný nie je oprávnený spochybňovať
hodnovernosť tejto faktúry. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne v bode 11 odôvodnenia

napadnutého rozsudku konštatoval, že kalkulácia nákladov opravy bola súčasťou faktúry za opravu.
Rovnako fakturujú ceny opráv vozidiel aj autorizované opravovne, pričom v ich prípade žalovaný
takéto účtovné doklady bez námietok akceptuje. Jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný odmieta uznať
tento účtovný doklad je tá skutočnosť, že oprava vozidla žalobkyne bola vykonaná v nezávislej
(neautorizovanej) opravovni bez zmluvného vzťahu so žalovaným.

14. Konštatovala, že podľa žalovaného nemôže faktúra za opravu vozidla žalobkyne suplovať dodacie
listy k náhradným dielom, že kalkulácia, ktorá je prílohou faktúry, nie je daňovým dokladom a že
predmetná faktúra je nepreskúmateľná a v rozpore s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. V súvislosti s
touto argumentáciou žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 366 CSP ide o neprípustnú novotu v odvolacom

konaní. Žalovaný vo svojich vyjadreniach a ani na pojednávaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal,
že by mala byť faktúra za opravu vozidla žalobkyne v rozpore so zákonom o DPH. Okrem toho považuje
túto argumentáciu za nedôvodnú a účelovú. Uviedla, že § 74 ods. 1 zákona o DPH bližšie neupravuje,
či má faktúra pozostávať z jednej listiny alebo či môže byť vyhotovená tak, že sa k faktúre pripojí príloha,
v ktorej je bližšie konkretizované, z akých položiek pozostáva fakturovaná suma. Takáto fakturácia je

v praxi bežná v prípade, že sa fakturuje väčšie množstvo položiek, ktoré by sa nezmestili na jednu
listinu a akceptujú ju aj daňové úrady. Má za to, že faktúra za opravu vozidla žalobkyne spolu s
kalkuláciou opravcu, ktorá je jej prílohou, predstavuje riadny účtovný a daňový doklad, ktorý žalovaný
nie je oprávnený spochybňovať iba preto, lebo ho vystavila nezávislá opravovňa, ktorá s ním nie je v
zmluvnom vzťahu. Takýto účtovný a daňový doklad spĺňa všetky zákonné náležitosti. Rovnaké daňové

a účtovné doklady vydávajú aj autorizované opravovne, pričom ich žalovaný bez námietok akceptuje.
Kalkulácia nákladov opravy korešponduje s faktúrou za opravu vozidla žalobkyne, keďže na oboch
listinách je uvedená rovnaká celková cena opravy. Skonštatovala, že ak by aj vystavená faktúra za
opravu vozidla žalobkyne bola v rozpore so zákonom o DPH, tak by to nemalo žiaden vplyv na jejvierohodnosť a dôkaznú silu. V zmysle § 191 ods. 1 CSP súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Formálny nedostatok faktúry za opravu vozidla žalobkyne by

nemohol podľa žalobkyne spôsobiť nevierohodnosť takéhoto dôkazu, a to aj z dôvodu, že žalovaný
na podporu svojich vlastných tvrdení nepredložil žiaden listinný dôkaz. Podľa žalobkyne žalovaný
neuniesol bremeno dôkazu a ani bremeno tvrdenia a svoj neúspech v spore sa teraz snaží v odvolacom
konaní zvrátiť tým, že hľadá vo faktúre za opravu vozidla žalobkyne formálne nedostatky. Ak kalkulácia
nákladov opravy tvorí podklad pre samotnú faktúru za opravu vozidla žalobkyne, tak nemožno tvrdiť, že

takáto kalkulácia je fiktívna. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Poukázala na rozhodnutie sp. zn. 3Cob/206/2020 zo dňa 09.06.2021,
kde odvolací súd uviedol, že ak faktúra za opravu motorového vozidla vystavená opravovňou obsahuje
konkretizáciu jednotlivých položiek, jednoznačne špecifikuje predmet fakturácie a jasne z nej vyplýva,
aké náhradné diely boli pri oprave použité, tak takáto faktúra v obchodnom styku bežne slúži zároveň aj
ako dodací list. Dodávateľom pre žalobkyňu je opravca, ktorý jej náhradné diely dodal spolu s dodaním

opravárenskej služby.

15. K argumentácii žalovaného s poukázaním na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že
autor komentára správne uviedol, že okruh dokladov, ktoré môže poisťovateľ od poisteného vyžadovať,
je limitovaný pojmom „potrebnosť“, a že by doklady mali mať preukázateľnú súvislosť s uzavretým

poistením a mali by smerovať k objasneniu, či je poisťovňa povinná plniť a v akom rozsahu. Má za to,
že predmetný úryvok z komentára k Občianskemu zákonníku potvrdzuje, že žalovaný je oprávnený
od žalobkyne vyžadovať iba také doklady, ktoré sú objektívne potrebné na riadne šetrenie poistnej
udalosti, a že toto zákonné ustanovenie nemožno interpretovať extenzívne v tom zmysle, že môže
vyžadovať od žalobkyne predloženie akýchkoľvek dokladov bez zohľadnenia ich relevancie pre riadne

šetrenie poistnej udalosti a objektívnej možnosti ich predloženia. Podľa žalobkyne žalovaný vychádza z
nesprávnej a účelovej interpretácie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nadobúdacie doklady
k náhradným dielom použitým pri oprave motorového vozidla nie sú žiadnym dôkazom o tom, že tieto
dodané náhradné diely boli aj skutočne použité pri predmetnej oprave, v dôsledku čoho nie sú tieto
doklady potrebné pre šetrenie poistnej udalosti a ani nesmerujú k objasneniu poistnej udalosti a rozsahu

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Konštatovala, že žalovaný poukázal na čl. VIII ods. 2
zmluvnýchdojednaníauviedol,že súd prvejinštanciemalnadanývzťahprioritneaplikovaťustanovenia
poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní, že súd prvej inštancie bez zjavného odôvodnenia odmietol
prihliadaťnacelýzmluvnývzťah,ažesúdprvejinštancietietozmluvnéustanoveniasvojvoľneopomenul.
Vo vzťahu k uvedenej argumentácii poukázala na bod 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom

súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa odvolal na konkrétne ustanovenie zmluvných dojednaní,
avšak dôkaz o existencii takéhoto dojednania neprodukoval, v dôsledku čoho zostalo jeho tvrdenie
nepreukázané. Má za to, že ak žalovaný v súdnom konaní nepredložil poistnú zmluvu a ani zmluvné
dojednania, tak nemôže v odvolacom konaní namietať, že sa nimi súd prvej inštancie nezaoberal. Ak
chcel žalovaný argumentovať pomocou ustanovení poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní, tak ich

mal súdu prvej inštancie predložiť a nie iba izolovane citovať vo svojich vyjadreniach jedno zmluvné
ustanovenie, ktoré malo byť podľa neho súčasťou zmluvných dojednaní. Skonštatovala, že povinnosť
žalobkyne predkladať žalovanému nadobúdacie doklady vydané dodávateľmi jej dodávateľa, ktoré
nemá a ani nemôže mať k dispozícii, nevyplýva ani z čl. VIII ods. 2 zmluvných dojednaní. Z čl. VIII
ods. 2 zmluvných dojednaní a ani zo žiadneho iného ustanovenia zmluvných dojednaní nevyplýva,

že by bola žalobkyňa povinná žalovanému predložiť doklady od dodávateľov svojho dodávateľa, ktoré
nemá a ani nemôže mať k dispozícii. Za dodací list je potrebné považovať faktúru za opravu vozidla
spolu s kalkuláciou. V súvislosti s argumentáciou žalovaného , ktorý v súvislosti s preukazovaním
originality náhradných dielov použitých pri oprave vozidla poukázal na uznesenie odvolacieho súdu
sp. zn. 6Co/82/2017 zo dňa 30.05.2017 uviedla, že sa týka diametrálne odlišného skutkového stavu.

Zároveň poukázala na rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 9CoCsp/13/2020 zo dňa 22.10.2020 (bod 12
odôvodnenia), v ktorom je výslovne uvedené, že sa odvolací súd s týmto svojim skorším uznesením
nestotožňuje. Uviedla, že žiadny dodávateľ neposkytuje bežne spotrebiteľom nadobúdacie doklady
vydané jeho dodávateľmi. Keďže opravu realizoval autoservis, tak žalobkyni postačuje na preukázanie
oprávnenosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave jej vozidla faktúra vystavená

autoservisom. Podľa názoru žalobkyne predložila všetky skutočne potrebné doklady a nemožno
od nej spravodlivo požadovať, aby predkladala ďalšie doklady, ktoré jej opravca nemusí predložiť,
keďže v danom prípade neexistuje zákonná povinnosť uložená opravcovi predložiť zákazníkovi všetky
účtovné doklady ohľadom získavania náhradných dielov. Skonštatovala, že žalovaný nie je oprávnenýod opravcu vyžadovať informácie o tom, od ktorých dodávateľov a za aké ceny nakupuje náhradné
diely, pretože tieto skutočnosti sú predmetom obchodného tajomstva. Každý normálny fungujúci podnik
chráni údaje o sieti svojich dodávateľov a o svojich nákupných cenách ako obchodné tajomstvo.

Povinnosť nezávislej (neautorizovanej) opravovne predkladať žalovanému svoje nadobúdacie doklady,
resp.povinnosťžalobkynepredložiťžalovanémutakétodoklady,nevyplývazožiadnejprávnejnormy,ale
iba z vnútorných predpisov žalovaného a jeho dcérskej spoločnosti Slovexperta s. r. o., ktoré žalobkyňu
a ani opravcu žiadnym spôsobom nezaväzujú.

16. Podľa názoru žalobkyne ak mal žalovaný nejaké pochybnosti o originalite náhradných dielov, tak
mal žalobkyňu po skončení opravy jej vozidla vyzvať, aby mu umožnila vykonať obhliadku jej vozidla
za účelom preverenia originality náhradných dielov použitých pri predmetnej oprave, čo skonštatoval
aj súd prvej inštancie. Zároveň ak žalovaný tvrdil, že pri oprave vozidla žalobkyne nemali byť použité
tie náhradné diely, ktoré žalobkyni vyúčtoval opravca, ale mali byť pri nej použité nejaké lacnejšie
náhradné diely, tak bol povinný preukázať túto skutočnosť, z ktorej pre seba vyvodzoval prospech v

podobe zníženie poistného plnenia. Žalobkyňa je toho názoru, že preukázala originalitu náhradných
dielov použitých pri oprave jej vozidla predložením listinného dôkazu, ktorým je faktúra za opravu spolu
s kalkuláciou. Ak žalovaný tvrdil, že tieto náhradné diely pri oprave použité neboli, tak mal konkretizovať
aké iné náhradné diely boli pri oprave použité, mal uviesť skutočnosti, z ktorých to vyplýva a na
preukázanie tvrdených skutočností mal produkovať nejaký relevantný dôkaz. Konštatovala, že úlohou

žalovaného nebolo preukázanie skutočnosti, že pri oprave vozidla žalobkyne neboli použité originálne
náhradné diely (negatívna skutočnosť), ale jeho úlohou bolo preukázanie skutočnosti, že pri predmetnej
oprave boli použité iné lacnejšie (alternatívne) náhradné diely (pozitívna skutočnosť). Žalovaný bol
povinný konkretizovať lacnejšie náhradné diely, ktoré podľa neho opravca použil pri oprave vozidla
žalobkyne namiesto vyúčtovaných originálnych a následne takéto svoje tvrdenie preukázať. Keďže

žalovaný takéto dôkazy neprodukoval, tak neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ďalej uviedla, že ako
spotrebiteľka riadne preukázala výšku primeraných a účelných nákladov na opravu jej vozidla faktúrou
za opravu, ktorú vystavil autoservis ako profesionálny vykonávateľ opravy. Ak žalovaný napriek tomu
tvrdil, že nejaké náklady opravy mali byť neprimerané alebo neúčelné, pričom z tohto svojho tvrdenia pre
seba vyvodzoval prospech v podobe zníženia poistného plnenia, tak práve on mal podľa žalobkyne toto

svoje tvrdenie relevantným a konkrétnym spôsobom preukázať. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu považuje argumentáciu obsiahnutá vo
vyjadrení žalobkyne za nedôvodnú a naďalej zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že kalkulácia nákladov na opravu
motorového vozidla žalobkyne, tvoriaca prílohu k faktúre č. XXXXXXX nepredstavuje dôkaz o tom, že
náhradné diely v nej uvedené, boli počas opravy tohto vozidla skutočne použité. Uvedené konštatuje
zo skutočnosti, že predmetná kalkulácia bola vyhotovená dňa 17.09.2018 teda ešte pred realizáciu
samotnej opravy vozidla a k vystaveniu faktúry č. XXXXXXX došlo až dňa 26.09.2018. Z tohto dôvodu

žalovanému pri likvidácii poistnej udalosti nebolo zrejmé, či diely uvedené v kalkulácii opravca skutočne
použil. Pre osvedčenie originality použitých náhradných dielov, žalovaný žiadal o predloženie dodacích
listov použitých náhradných dielov od žalobkyne a nakoľko tieto nepredložila, v zmysle oznámenia zo
dňa18.10.2019krátilpoistnéplnenie.Skonštatoval,žeopravcatietodokumentyniejepovinnýposkytnúť
žalovanému, čím vznikla situácia, že žalovaný nemal možnosť túto rozhodujúcu skutočnosť overiť.

Uviedol, že ak podľa názoru súdu na preukázanie nároku postačuje faktúra za opravu vozidla, v ktorej
nie sú jednotlivé komponenty opravy riadne vyšpecifikované a tak existuje predpoklad, že sa opravca
na úkor žalobkyne obohatil. Má za to, že ako poistiteľ musí mať zachovanú možnosť preskúmať,
či bola oprava vykonaná skutočne spôsobom, ako tvrdí žalobkyňa. Uviedol, že z priloženej faktúry
vyplýva len celková čiastka účtovaná opravcom, chýbajú však ďalšie náležitosti v zmysle §10 zákona

č. 431/2002 Z. z.. Poukázal na skutočnosť, že kalkulácia nákladov na opravu je fiktívny dokument,
ktorý stanovuje predbežný predpokladaný výpočet hodnoty opravy. Nemá však žiadnu relevanciu pri
zaisťovaní skutočne vykonanej opravy.

18.Žalobkyňavovyjadreníkvyjadreniužalovanéhouviedla,že argumentáciažalovaného saobmedzila

iba na originalitu náhradných dielov, hoci z výšky sumy, o ktorú žalovaný znížil poistné plnenie, je
zrejmé, že sa zníženie poistného plnenia týka aj iných nákladov opravy nakoľko znížil poistné plnenie
vo vyššej sume, ako bola celková cena náhradných dielov. Namietala, že žalovaný opätovne v
rozpore s § 366 CSP uplatnil novoty v odvolacom konaní, na ktoré by odvolací súd nemal prihliadať.Ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní považuje žalobkyňa tvrdenie žalovaného, že kalkulácia
nákladov opravy, ktorá je prílohou faktúry za opravu, by mala byť fiktívnym dokumentom, pretože
bola vyhotovená skôr ako došlo k vystaveniu faktúry za opravu. Skonštatovala, že takéto tvrdenie v

konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný vôbec neuvádzal, pričom mu nič nebránilo v tom, aby
tento prostriedok procesnej obrany uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že ak
žalovaný namieta primeranosť nákladov opravy vozidla, tak mal predložiť vlastnú kalkuláciu nákladov
opravy a konfrontovať ju s kalkuláciou opravcu. Skonštatovala, že žalobkyni vzniklo právo na poskytnutie
poistného plnenia, pričom bola povinná predložiť potrebné doklady. Túto povinnosť si riadne splnila

tým, že predložila žalovanému faktúru za opravu vystavenú podnikateľským subjektom, ktorý má na túto
činnosť podnikateľské oprávnenie (profesionálny vykonávateľ opravy). Doklady, ktoré nie sú relevantné
pre riadne šetrenie poistnej udalosti a doklady, ktoré žalobkyňa objektívne predložiť nemôže (neexistuje
hmotnoprávne norma, podľa ktorej by mala žalobkyňa nárok na ich sprístupnenie) nespadajú pod
hmotnoprávnu normu v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Požiadavka žalovaného podľa žalobkyne
nemá žiadny zákonný základ. Ak mal žalovaný nejaké pochybnosti o originalite náhradných dielov

použitých pri oprave vozidla, tak mal po skončení opravy vozidla vykonať obhliadku vozidla, pri ktorej
by si dané skutočnosti preveril. Žalobkyňa nemôže byť sankcionovaná za to, že žalovaný nevykonal
obhliadku vozidla po jeho oprave, pri ktorej by si preveril originalitu náhradných dielov použitých pri
oprave vozidla.

19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
proti žalovanému zaplatenia 558,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy

558,96 eur od 24.08.2019 do zaplatenia, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z obsahu spisu
vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na
súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné

ustanovenia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

22. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej

veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za
správne.

23. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam možno uviesť, že citovaný

odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil

na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich
sa dokazovania. V prejednávanej veci však pri viazanosti dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k

záveru, že takto uplatnený odvolací dôvod v konaní naplnený nebol. Ani z obsahu odvolania totiž
nemožno vyvodiť záver, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín
a ostatných vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, že by pri
svojom rozhodnutí opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v
jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor.

24. Žalovaný si v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP
avšak len všeobecne odkázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm d), ale akou inou vadou bolo konanie
postihnuté, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nekonkretizoval. Odvolací súd dáva
do pozornosti, že odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) vadami odôvodnené (§ 363), čo
znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.

j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. V
posudzovanej veci žalovaný nezdôvodnil ani nepreukázal, akú inú vadu malo konanie, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto aj tento odvolací dôvod vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnený.

25. V posudzovanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 558,96 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 558,96 eur od 24.08.2019 do zaplatenia, titulom
doplatenia poistného plnenia, ktoré žalovaný krátil o sumu 558,96 eur z dôvodu, že podľa žalovaného
nebolo preukázané, že pri oprave motorového vozidla žalobkyne boli použité originálne náhradné diely.
Srozhodnutímsúduprvejinštancie,právnymposúdenímveci,akoajzdôvodnenímrozsudkusaodvolací

súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvoinštančného konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

26. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. Všeobecná právna
úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie
a poistenca platiť poistné (§ 788 ods. 1. Občianskeho zákonníka). Právna úprava predpokladá, že

podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá
v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení
majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí
vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť' rozsah
a splatnosť' poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a

čas platnosti poistnej zmluvy. Povinnosti poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje
Občiansky zákonník v ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti,
ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti.
Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú
zo zákona a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä

o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej
následkov bol čo najmenší. Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti,
nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný
uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti,
ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto

povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia
a z poistnej zmluvy.27. K primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté
alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo
zákona,prípadnezpoistnýchpodmienok,pokiaľsúsúčasťoupoistnejzmluvy.Okremtotomáipovinnosť

zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia
v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva
alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktorému vyplývajú z § 799 ods. 2 Obč. zák.
po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých
povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak

poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa)porušil tieto povinnosti vedome a 2/
tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu
jej následkov. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia
oboch zákonných podmienok súčasne. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným
porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno
považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel

poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy
o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky
poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak ako
to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne.
Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel

tým dosiahnuť nejaké výhody (napr. uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného). Splnenie
podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené
okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností
poistenýmpodstatnývplyvnavznikpoistnejudalostialebonazväčšenierozsahujejnásledkov.Doúvahy
prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie

poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením.
28. Ustanovenie § 799 ods. 3 Obč. zák. v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať,
že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Obč. zák. a tieto mali
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal.
K primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko, čo bolo dohodnuté alebo

určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo
zo zákona, prípadne z poistných podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toho má i
povinnosť zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo
zákona na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu
povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre

posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia
konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia, upravuje ust. § 799 ods. 3
Obč. zák., ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale
súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti
bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej

následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik
poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie
povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného plnenia je vylúčené.

29. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného (poisťovne), týkajúcu sa

nesprávneho vyhodnotenia skutkových zistení a následne prijatého záveru o neexistencii podmienok
pre krátenie poistného plnenia kvôli nedoloženiu dokladov žalobkyňou o použití originálnych náhradných
dielov pri oprave motorového vozidla v servise. Je nepochybné, že ust. § 799 ods. 3 Obč. zák. nadväzuje
na odseky 1 a 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté
alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj že ten, kto má právo na

plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,
dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak
došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Obč. zák., ktoré malo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti,

je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej udalosti znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na
rozsah jeho povinnosti plniť. V konaní nebolo preukázané, že by poistená- žalobkyňa bez zbytočného
odkladu neoznámila žalovanému, ako poisťovni, že nastala poistná udalosť, o poistnej udalosti
dala pravdivé vysvetlenie a poskytla doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Žalobkyňasi zmluvne zabezpečil opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise FOBIS, spol. s.r.o.,
ktorý jej vykonanie opravy doložil fakturáciou s priloženou kalkuláciou opravy v systéme AUDATEX, z
ktorej bolo zrejmé aké náhradné diely sa použili, mzde za prácu, nákladoch na lakovanie. Aj keď

žalovaný v Oznámení o poistnom plnení oznámil žalobkyni, že v prípade zdokladovania nadobúdacích
dokladov preukazujúcich originalitu použitých dielov zváži doplatok poistného plnenia, táto povinnosť
pre poistenú- žalobkyňu nevyplývala. Žalobkyňa doložila doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla
a nakoľko nebola povinná doložiť doklady o originalite náhradných dielov použitých pri oprave
motorového vozidla, neboli splnené podmienky pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného

ako poistiteľa z tohto dôvodu. Právo žalovaného na krátenie poistného plnenia z ust. § 799 ods. 3 Obč.
zák., nevyplýva nakoľko je viazané na vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799
Obč. zák., k čomu v danom prípade nedošlo. Ak zo strany žalobkyne bola riadne zdokladovaná cena
opravy motorového vozidla doložením fakturácie od servisu nebol daný dôvod pre krátenie poistného
plnenia žalovaným.

30. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť jednak spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu, v ktorom sa javí byť ako nenáležité až šikanózne, aby žalovaný ako dodávateľ
poistných služieb vyžadovala od spotrebiteľa, ktorý si dal motorové vozidlo opraviť v autoservise, aby
zháňal dodacie listy a nadobúdacie doklady od všetkých náhradných dielov použitých pri oprave a
tiež skutočnosť, že žalovaného ex lege zaťažuje povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť, a to

predovšetkým vo vzťahu k rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Aj v tomto smere treba považovať za
správny názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti v súvislosti
s použitými náhradnými dielmi, mal možnosť a povinnosť v rámci riadneho prešetrenia poistnej udalosti
a určenia správnej výšky poistného plnenia, požiadať napr. o vykonanie doobhliadky motorového vozidla
po vykonaní opravy, a nie na základe ničím nepodloženej hypotézy krátiť výšku poistného plnenia.

Naviac spoločnosť FOBIS, spol. s.r.o. vo vyjadrení adresovanom žalobkyni vo vzťahu k faktúre č.
XXXXXXX zo dňa 26.9.2018 deklarovala originalitu pri oprave použitých náhradných dielov. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ani nadobúdacie doklady nie sú samé o sebe
schopné preukázať to, že pri oprave boli fakticky použité tieto originálne náhradné diely.

31. Žalovaný svoju odvolaciu argumentáciu zameral aj na nesplnenie povinnosti žalobkyne preukázať
originalitu a cenu náhradných dielov použitých pri oprave jej motorového vozidla a z uvedeného dôvodu
považoval krátenie poistného plnenia za dôvodné. V tomto smere odvolací súd opätovne zdôrazňuje,
že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, pričom nepreukázal dôvod krátenia poistného plnenia
vo vzťahu k autoservisom účtovanej cene v jednotlivých konkrétnych položkách. Súd prvej inštancie

správne uviedol, že podľa tvrdenia žalovaného ku kráteniu poistného plnenia došlo len v rozsahu
náhradných dielov, no z kalkulácie predloženej žalobkyňou vyplýva, že cena náhradných dielov bola
v sume 438,96 eur s DPH (nárazník 240,04 eur, zadný spojler 84,63 eur a ochranná lišta 33,96 eur,
režijný materiál 7,17 eur, t. j. spolu celkom 365,80 eur), pričom ku kráteniu došlo v sume 558,96
eur, t. j. vo vyššej sume, ako bola cena náhradných dielov. V posudzovanej veci je nepochybné, že

žalobkyňa pri prešetrovaní poistnej udalosti poskytla žalovanému dostatočnú súčinnosť a v rámci
svojich možností predložila všetky skutočne potrebné doklady pre ustálenie rozsahu žalovaného plniť,
ktorými objektívne mohla disponovať. Ustanovenie § 799 ods. 2 OZ aj v spojení s teleologickým
výkladom nemožno vykladať tak extenzívne, aby zákonodarca poisteného ako slabšiu zmluvnú stranu
zaviazal na predloženie všetkých možných dokladov, bez ohľadu na ich relevanciu pre riadne

prešetrenie poistnej udalosti a objektívnu možnosť ich predloženia. Odvolaciu námietku žalovaného
o povinnosti žalobkyne predložiť nadobúdacie doklady k použitým náhradným dielom odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodnú nakoľko žalovaný neposkytol žiadne relevantné vysvetlenie, pre ktoré by
bolo možné spravodlivo pre zistenie rozsahu plniť od poisteného požadovať predloženie nadobúdacích
dokladov k náhradným dielom použitým pri vykonávaní opravy motorového vozidla autoservisom ako

subjektomodbornespôsobilýmnatútočinnosťriadnezapísanúvpredmetejehopodnikania.Žalobkyňou
predloženú faktúruooprave akoriadnydaňovýdokladvspojenískalkuláciounákladovnaopravu,ktorej
súčasťou bolo aj riadne označenie použitých náhradných dielov správne súd prvej inštancie posúdil za
hodnovernú a dostatočnú neumožňujúcu postup podľa § 799 ods. 3 OZ.

32. Nemožno súhlasiť ani s odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie mal na daný vzťah
prioritne aplikovať ustanovenia poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní, že bez zjavného odôvodnenia
odmietol prihliadať na celý zmluvný vzťah, a tieto zmluvné ustanovenia svojvoľne opomenul. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 12 odôvodnenia súdu prvej inštancie v ktorom jednoznačneuviedol,žežalovanýsaodvolalnakonkrétneustanoveniezmluvnýchdojednaní,avšakdôkazoexistencii
takéhoto dojednania neprodukoval, v dôsledku čoho zostalo jeho tvrdenie nepreukázané. Stotožňuje sa
s argumentáciou žalobkyne, že ak žalovaný v súdnom konaní nepredložil poistnú zmluvu a ani zmluvné

dojednania, tak nemôže v odvolacom konaní namietať, že sa nimi súd prvej inštancie nezaoberal. Ak
chcel žalovaný argumentovať pomocou ustanovení poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní, tak ich
mal súdu prvej inštancie predložiť a nie iba izolovane citovať vo svojich vyjadreniach jedno zmluvné
ustanovenie, ktoré malo byť podľa neho súčasťou zmluvných dojednaní. Uvedenú odvolaciu námietku
odvolací súd preto posúdil ako nedôvodnú.

33. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa faktúry za opravu motorového vozidla žalobkyne, ktorá
je podľa tvrdenia žalovaného v rozpore so zákonom o DPH nakoľko nespĺňa náležitosti podľa § 74
ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. odvolací súd vyhodnotil ako neprípustnú novotu v odvolacom
konaní. Právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené.

Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom
stanovených podmienok, čo v danom prípade splnené nebolo, preto odvolací súd na túto odvolaciu
argumentáciu -novotu nemohol prihliadnuť.

34. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory

v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v
odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen
Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre
ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko
z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákon pripúšťa(§419CSP).Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnejmzdy;napríslušenstvosa neprihliada,jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvo
pohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatiadovolaciehokonania neprevyšujesumupodľapísmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň
podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).