Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010125
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224010125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX
v B., trvale bytom C. – D. XXXX/X, E. A. - C., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.11.2024, sp. zn. 23T/11/2024, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 25.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný: A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom: C. - D. XXXX/X, E. A.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava,

uznáva za vinného, že

v bode I.
presne nezisteného dňa v auguste 2023 v zariadení Domova sociálnych služieb pre dospelých vo E. A.,
časť C. D. F. XXXX/X, okres Dunajská Streda, kde bol umiestnený na základe rozhodnutia Trnavského
samosprávneho kraja zo dňa 07.04.2021, zastavil na chodbe tam zamestnanú zdravotnú asistentku,
poškodenú G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. XXX/XXX, okres Dunajská Streda a povedal
jej, že, keď A. J. bude mať problémy z tých fám, čo niektorí rozprávajú, tak tie dve piče K. L. a M. N.
zabije, taktiež svoje slová zdôraznil aj tým, že ukazoval svojou rukou poškodenej G. H., ako budú jej

kolegyne rozbité a ako ho budú potom policajti brať preč v putách, pritom sa na poškodenú cynicky
usmieval a naznačoval jej, že vie, kam chodia jej deti do školy, ktoré konanie obžalovaného pre jeho
nevyspytateľnosť a cynickosť vzbudilo u poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. XXX/
XXX, okres Dunajská Streda dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj jej rodiny,

v bode II.
presne nezisteného dňa, niekedy v mesiaci september 2023, taktiež viackrát aj v presne nezistených

mesiacoch počas roka 2023, najmenej však ešte 2 krát v zariadení Domova sociálnych služieb pre
dospelých vo E. A., časť C. D. F. XXXX/X, okres Dunajská Streda, kde bol umiestnený na základe
rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 07.04.2021, bozkával a obchytkával viacerých
v zariadení domova umiestnených klientov na intímnych častiach tela, čo videla tam zamestnaná
zdravotná asistentka, poškodená M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. F. XXX/XXX, okres
Dunajská Streda počas jej služby a obžalovaného vyzvala, aby s jeho konaním prestal, nepovedala
to však riaditeľovi zariadenia, pretože obžalovaný sa jej prostredníctvom iných sestier, G. H. a N. O.

vyhrážal, že ak niečo prezradí riaditeľovi, tak ju zabije, pričom konanie obžalovaného pre jeho agresívne
správanie sa a tiež pre jeho slovné výroky o jeho trestnej minulosti vzbudilo u poškodenej M. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. F. XXX/XXX, okres Dunajská Streda dôvodnú obavu o jej život a
zdravie,

v bode III.
v presne nezistený deň v mesiaci máj 2023 vo večerných hodinách v Domove sociálnych služieb pre
dospelých vo E. A., časť C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda, v ruke točil nôž cca 20 centimetrový, s
ktorým sa vyhrážal tam pracujúcej zdravotnej asistentke J. A., nar. XX.XX.XXXX, slovami, čo by bolo,
keby ju s týmto nožom zabil, pričom uvedené slová počula aj ďalšia tam pracujúca zdravotná asistentka

N. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vstúpila do ambulancie, kedy sa aj jej začal vyhrážať slovami, že čo by
bolo, keby ju teraz týmto nožom zabil, ktoré vyhrážky u poškodených vzbudili dôvodnú obavu o zdravie
a život,

v bode IV.
v presne nezistený deň v lete 2023 vo večerných hodinách v Domove sociálnych služieb pre dospelých

vo E. A., časť C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda, presnejšie na terase v prítomnosti zdravotnej
asistentky N. O., nar. XX.XX.XXXX sa vyhrážal tam neprítomnej K. L., nar. XX.XX.XXXX slovami, že ako
ju nenávidí, tak by ju vedel zaškrtiť, a že by ho nezaujímalo, keď sa za to dostane do basy, to imitoval aj
so svojimi rukami, ktoré vyhrážky u poškodenej N. O. vzbudili dôvodnú obavu aj o svoje zdravie a život,

v bode V.
v presne nezistený deň v lete roku 2023 v Domove sociálnych služieb pre dospelých vo E. A., časť C. D.
XXXX/X, okres Dunajská Streda, presnejšie na dvore sa vyhrážal tam pracujúcej zdravotnej asistentke
G. H., nar. XX.XX.XXXX slovami, že čo by bolo, keby on tu všetkých pichol nožom, nakoľko sa mu
snívalo, že, čo by bolo, keby čepeľou noža len 5 alebo 10 centimetrov pichol každého, ktoré vyhrážky

u poškodenej G. H. vzbudili dôvodnú obavu o svoje zdravie a život,

v bode VI.
v presne nezistený deň na začiatku septembra roku 2023 v Domove sociálnych služieb pre dospelých
vo E. A., časť C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda vo svojej izbe sa vyhrážal slovami, že ak sa dozvie,

ktorá sestra ho udala u riaditeľa, tak ju zabije, pričom uvedené vyhrážky počula tam pracujúca zdravotná
asistentka M. N., nar. XX.XX.XXXX, u ktorej vyhrážky obžalovaného vzbudili dôvodnú obavu o svoje
zdravie a život,

v bode VII.

dňa 17.09.2023 v čase okolo 09.00 hodine v Domove sociálnych služieb pre dospelých vo E. A., časť
C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda, na otázku tam pracujúcej zdravotnej asistentky K. L., že prečo ju
vždy osočuje, v prítomnosti ďalšej zdravotnej asistentky N. O. sa začal vyhrážať K. L., nar. XX.XX.XXXX
slovami, že, „keď ťa udriem, tak hneď budeš mŕtva“, ktoré vyhrážky u poškodenej K. L. vzbudili dôvodnú
obavu o svoje zdravie a život,

teda
v bodoch I., III. až VII.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou v bode III. a na viacerých osobách v bodoch I., III. až VII.,

v bode II.
iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo opomenul a trpel,

čím spáchal
v bodoch I., III. až VII.
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v bode III. a s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona v bodoch I., III. až VII.,

v bode II.
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.Za to mu súd ukladá

podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon), § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona,
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 27.11.2024, č. k.
23T/11/2024-431 uznal obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bodoch I. a II. zo
spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a v bodoch III. až VII. zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. a) Trestného zákona v bode III. a s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v bodoch
III. až VII., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v bode I.
presne nezisteného dňa v auguste 2023 v zariadení Domova sociálnych služieb pre dospelých vo E. A.,
časť C. D. F. XXXX/X, okres Dunajská Streda, kde bol umiestnený na základe rozhodnutia Trnavského

samosprávneho kraja zo dňa 07.04.2021, zastavil na chodbe tam zamestnanú zdravotnú asistentku,
poškodenú G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. XXX/XXX, okres Dunajská Streda a povedal
jej, že, keď A. J. bude mať problémy z tých fám, čo niektorí rozprávajú, tak tie dve piče K. L. a M. N.
zabije, taktiež svoje slová zdôraznil aj tým, že ukazoval svojou rukou poškodenej G. H., ako budú jej
kolegyne rozbité a ako ho budú potom policajti brať preč v putách, pritom sa na poškodenú cynicky

usmieval a naznačoval jej, že vie, kam chodia jej deti do školy, ktoré konanie obžalovaného pre jeho
nevyspytateľnosť a cynickosť vzbudilo u poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. XXX/
XXX, okres Dunajská Streda dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj jej rodiny,
v bode II.
presne nezisteného dňa, niekedy v mesiaci september 2023, taktiež viackrát aj v presne nezistených

mesiacoch počas roka 2023, najmenej však ešte 2 krát v zariadení Domova sociálnych služieb pre
dospelých vo E. A., časť C. D. F. XXXX/X, okres Dunajská Streda, kde bol umiestnený na základe
rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 07.04.2021, bozkával a obchytkával viacerých
v zariadení domova umiestnených klientov na intímnych častiach tela, čo videla tam zamestnaná
zdravotná asistentka, poškodená M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. F. XXX/XXX, okres

Dunajská Streda počas jej služby a obžalovaného vyzvala, aby s jeho konaním prestal, nepovedala
to však riaditeľovi zariadenia, pretože obžalovaný sa jej prostredníctvom iných sestier, G. H. a N. O.
vyhrážal, že ak niečo prezradí riaditeľovi, tak ju zabije, pričom konanie obžalovaného pre jeho agresívne
správanie sa a tiež pre jeho slovné výroky o jeho trestnej minulosti vzbudilo u poškodenej M. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A., I. F. XXX/XXX, okres Dunajská Streda dôvodnú obavu o jej život a

zdravie,
v bode III.
v presne nezistený deň v mesiaci máj 2023 vo večerných hodinách v Domove sociálnych služieb pre
dospelých vo E. A., časť C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda, v ruke točil nôž cca 20 centimetrový, s
ktorým sa vyhrážal tam pracujúcej zdravotnej asistentke J. A., nar. XX.XX.XXXX, slovami, čo by bolo,

keby ju s týmto nožom zabil, pričom uvedené slová počula aj ďalšia tam pracujúca zdravotná asistentka
N. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vstúpila do ambulancie, kedy sa aj jej začal vyhrážať slovami, že čo by
bolo, keby ju teraz týmto nožom zabil, ktoré vyhrážky u poškodených vzbudili dôvodnú obavu o zdravie
a život,
v bode IV.

v presne nezistený deň v lete 2023 vo večerných hodinách v Domove sociálnych služieb pre dospelých
vo E. A., časť C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda, presnejšie na terase v prítomnosti zdravotnej
asistentky N. O., nar. XX.XX.XXXX sa vyhrážal tam neprítomnej K. L., nar. XX.XX.XXXX slovami, že ako
ju nenávidí, tak by ju vedel zaškrtiť, a že by ho nezaujímalo, keď sa za to dostane do basy, to imitoval aj
so svojimi rukami, ktoré vyhrážky u poškodenej N. O. vzbudili dôvodnú obavu aj o svoje zdravie a život,

v bode V.v presne nezistený deň v lete roku 2023 v Domove sociálnych služieb pre dospelých vo E. A., časť C. D.
XXXX/X, okres Dunajská Streda, presnejšie na dvore sa vyhrážal tam pracujúcej zdravotnej asistentke
G. H., nar. XX.XX.XXXX slovami, že čo by bolo, keby on tu všetkých pichol nožom, nakoľko sa mu

snívalo, že, čo by bolo, keby čepeľou noža len 5 alebo 10 centimetrov pichol každého, ktoré vyhrážky
u poškodenej G. H. vzbudili dôvodnú obavu o svoje zdravie a život,
v bode VI.
v presne nezistený deň na začiatku septembra roku 2023 v Domove sociálnych služieb pre dospelých
vo E. A., časť C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda vo svojej izbe sa vyhrážal slovami, že ak sa dozvie,

ktorá sestra ho udala u riaditeľa, tak ju zabije, pričom uvedené vyhrážky počula tam pracujúca zdravotná
asistentka M. N., nar. XX.XX.XXXX, u ktorej vyhrážky obžalovaného vzbudili dôvodnú obavu o svoje
zdravie a život,
v bode VII.
dňa 17.09.2023 v čase okolo 09.00 hodine v Domove sociálnych služieb pre dospelých vo E. A., časť
C. D. XXXX/X, okres Dunajská Streda, na otázku tam pracujúcej zdravotnej asistentky K. L., že prečo ju

vždy osočuje, v prítomnosti ďalšej zdravotnej asistentky N. O. sa začal vyhrážať K. L., nar. XX.XX.XXXX
slovami, že, „keď ťa udriem, tak hneď budeš mŕtva“, ktoré vyhrážky u poškodenej K. L. vzbudili dôvodnú
obavu o svoje zdravie a život.
Okresný súd zato obžalovanému uložil podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods.
6 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný zahlásil
odvolanie čo do výroku o vine aj o treste. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda si ponechal

lehotu na podanie opravného prostriedku. V zákonom stanovenej lehote prokurátor odvolanie nepodal,
teda táto lehota mu márne uplynula.
Zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu
27.12.2024.
V tomto podaní obžalovaný ku skutku pod bodom I. argumentoval, že poškodenú H. zastavil na chodbe

a spýtal sa, prečo rozprávajú blbosti o ňom a p. J., uviedol, že žiaden milostný vzťah nemajú ani nemali
a poprel, že by sa poškodenej vyhrážal smrťou, pričom ani rukami neimitoval žiadne vyhrážky, ani sa
cynicky neusmieval. Brojil, že celý rozhovor je zachytený na kamerovom zázname. Zhrnul, že výpoveď
poškodenej je klamstvo.
Ku skutku pod bodom II. uviedol, že nikoho nebozkával ani nechytal na intímnych miestach a poškodená

N. ho nikdy neupozorňovala na tieto úchylnosti. V objekte sú kamery, stačí si to pozrieť. Prezentoval
názor, že poškodená N. účelovo klame, aby mu uškodila.
Skutok pod bodom III. objasnil tým, že v ruke nikdy netočil 20-cm nožom, pretože ho nevlastní a poprel
vyhrážky smrťou adresované sestričkám, na ambulanciu si chodil po lieky a vyrozprávať sa. Opätovne
uviedol, že tento skutok je vymyslená lož, keďže táto skutočnosť nebola zapísaná v knihe služieb ani

nebola oznámená riaditeľovi, z toho je potrebné vyvodiť, že skutok sa nikdy nestal.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom IV. obžalovaný argumentoval, že poškodenej L. osobne povedal, že ju
nemá rád a nie je mu sympatická, a bude ju ignorovať. Poškodenej O. nepovedal nič z toho, čo ona
tvrdí ani neimitoval vyhrážanie.
V rámci skutku pod bodom V. objasnil, že poškodenú H. poprosil o pomoc v stave depresie, ktorú v tom

čase prežíval. Na miesto pomoci dostal odpoveď, že dospelý, svojprávny a musí to riešiť sám. Celá
výpoveď tejto poškodenej je nezmysel.
Ku skutku pod bodom VI. uviedol, že v izbe nenadáva, nekričí a nikomu sa nevyhráža, iba v nej spal,
jedol, pozeral TV a často telefonoval so synom a vybavoval si súkromné záležitosti. Je zaujímavé, že
poškodená N. vždy všetko počula, pri všetkom bola, len ona riešila. Zhrnul, že je to klamstvo, výmysel

a faloš.
V rámci skutku pod bodom VII. brojil, že išiel do ambulancie po schôdzi okolo 09.00 hod. za účelom
vypýtať sa na vychádzku. Poškodená L. sa ho spýtala, prečo ju osočuje a čo by sa stalo keby ju udrie,
načo jej odvetil, že ju neosočuje, je mu nesympatická a neudrie ju, lebo keď muž udrie ženu, tak ju môže
i zabiť. Pritom sa snažil odísť, čo najrýchlejšie na vychádzku. Celý čas sa ho snažila len vyprovokovať,

a práve preto ju ignoroval.
Namietal, že všetky obvinenia boli účelovo vymyslené. D. P. sa chodieval na políciu často informovať,
ako ho môžu dať zavrieť a uškodiť mu. I na schôdzi pred všetkými vyhlásil, že skrze obžalovaného
sestričku nestratí, to sa ho radšej zbaví a nájde spôsob ako na to. D. P. ovplyvňoval svedkov a vyhrážalsa im, preto vypovedali v jeho neprospech zo strachu o svoje miesto. D. J. dala po pojednávaní hneď
výpoveď, pretože tam už nezvládala pracovať a takto odišli i ďalšie sestričky. D. P. sa tam každej niečím
vyhrážal. Uviedol, že sa mu ťažko preukazuje jeho nevina, keďže on je sám a poškodených je 5.

Vyhlásil svoju nevinu a že nič z toho nespravil, lebo mu to ani neumožňuje jeho zdravotný stav. Uviedol,
že žiaden dôkazy nesvedčí proti nemu, s výnimkou výpovedí poškodených.
Obžalovaný odvolaciu argumentáciu doplnil i prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava
Pongrácza (ďalej len obhajca), a to osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu
24.01.2025.

Obhajca po úvodnej rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku prejavil svoj nesúhlas. Obžalovaný od
začiatku popiera spáchanie za vinu mu kladených skutkov, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie,
že je nevinný, objasnil aj motív podania trestného oznámenia zamestnankyňami domova. Poškodené
o im adresovaných údajných vyhrážkach sa dozvedeli iba sprostredkovane, teda obžalovaný sa nemal
vyhrážať bezprostredne poškodeným - keby sa im obžalovaný chcel vyhrážať a naháňať strach, povedal
by to priamo dotyčným poškodeným.

V ďalšom obhajca poukázal na tú zvláštnu okolnosť, že obžalovaný sa im mal vyhrážať od mesiaca máj
2023 a podľa vlastných udaní konanie, resp. jeho slová mali u poškodených vzbudiť dôvodnú obavu o
svoje zdravie a životy a v I. a II. bode aj o zdravie a životy rodinných príslušníkov - napriek tomu trestné
oznámenie podali až po uplynutí 3-4 mesiacov, a to každá poškodená naraz, po pravidelnej štvrťročnej
schôdzi v domove uskutočnenej dňa 17.09.2023 a po porade s riaditeľom. Považoval za absurdné

a protirečivé, že sa niekto bojí, aj o zdravie a život svojich rodinných príslušníkov, teda deň čo deň,
dvadsaťštyri hodín denne má strach, že sa jej alebo svojim deťom, resp. ďalším rodinným príslušníkom
obžalovaný ublíži na zdraví alebo ich zabije, napriek tomu čaká 3- 4 mesiace a až potom podá trestné
oznámenie, a riskuje, že to, čím sa obžalovaný údajne vyhrážal, aj uskutoční a to kedykoľvek. Údajné
protiprávne konanie obžalovaného poškodené nehlásili ani hlavnej sestre ani riaditeľovi domova a až po

schôdzidňa17.09.2023podalitrestnéoznámenie.Niejejasné,žečospôsobilzánikúdajnéhostrachuna
resp. po schôdzi a viedlo k hromadnému podaniu trestných oznámení. V domove sú umiestnené kamery,
pričomnanahrávkachniesúzaznamenanéžiadneverbálnealebofyzickéútokyzostranyobžalovaného.
K údajným, jednotlivým skutkom sa obžalovaný už podrobne vyjadril, obhajca sa pripojil k ním
odôvodnenému odvolaniu.

Ďalej čo sa týka svedeckej výpovede riaditeľa domova, svedok nemá čo čítať, preskúmavať a posúdiť
svedecké výpovede ostatných svedkov, a tobôž nie zosúladiť ich; povinnosťou svedka je vypovedať
pravdivo, bez toho, aby poznal obsah zápisníc o svedeckých výpovedí ostatných svedkov a nie s
tým zámerom, aby „napravil“ tie výpovede poškodených svedkýň, ktoré on považoval za nepravdivé
alebo neúplné. Poukázal na to, že riaditeľ domova pán P. na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2024 pri

svojom výsluchu uviedol, že prvotná pohnútka, kvôli čomu sa chcel vyjadriť v predmetnej veci, bola
tá, že zamestnankyne, ktoré vypovedali na polícii mu prečítali aj výpovede troch vypovedajúcich: pani
J., pána Q. a pána H.. Nakoľko tieto výpovede sú podľa neho neúplné, resp. plné klamstiev, preto
sa rozhodol vypovedať. Podotkol, že pán riaditeľ sa o údajnom protiprávnom konaní obžalovaného
dozvedel až na schôdzi dňa 17.09.2023 od zamestnankýň domova, o údajných trestných činoch

spáchaných obžalovaným má vedomosť iba sprostredkovane, teda nemôže vedieť a posúdiť, čo je
pravda a čo nie, nikdy nebol prítomný pri údajnom spáchaní trestných činov obžalovaným. Nie je zrejmé,
že svedkyne, ktoré vypovedali na polícii, odkiaľ mali k dispozícií zápisnice o výsluchoch týchto troch
svedkov, ktorí práveže vypovedali v prospech obžalovaného a zrejme nesprístupnili zápisnice o svojich
výsluchoch ostatným svedkom. Pán riaditeľ na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že svedok L. Q. hneď

na druhý deň po výpovedi na polícii išiel za ním a povedal, že chce dodatočne zmeniť svoju výpoveď,
lebo bol pod vplyvom nejakých liekov a nevypovedal to, čo mal. Trval na tom, aby sa pán P. kontaktoval s
vyšetrovateľkou, u ktorej vypovedal a vybavil mu termín, aby to mohol spraviť a on, teda pán riaditeľ mu
povedal, že v tejto veci sa bude môcť vyjadriť na súde potom keď bude predvolaný. Ďalej na hlavnom
pojednávaní pán riaditeľ uviedol, že svedkovi Q. povedal len toľko, že klamať pred vyšetrovateľom je

trestný čin a nechal mu na jeho uváženie, že čo bude robiť.
Obhajca nesúhlasil s tým, že pán Q. pri podaní svedeckej výpovede v prípravnom konaní bol pod
vplyvom liekov, ktorí tak mali pôsobiť na psychiku a v následku toho pán Q. uviedol veci, ktoré
nekorešpondujúsoskutočnosťou.Vplyvsilnýchliekovnasvedkabysivšimolvyšetrovateľakoajobhajca
obžalovaného, ktorý bol takisto prítomný pri výsluchu tohto svedka a vyšetrovateľ by vo výsluchu svedka

nepokračoval, resp. vyšetrovací úkon by ani nezačal. Navyše ak by bol svedok pod vplyvom silných
liekov, tak by sa nepamätal na to, čo povedal na polícií.
V súvislosti so svedeckými výpoveďami dal obhajca do pozornosti § 69 ods. 1 Trestného poriadku, kde
je presne vymedzené, že kto má právo nazerať do spisu a svedok medzi nimi nie je. To znamená, ženemá právo ani na zápisnicu; napriek tomu podľa riaditeľa domova zamestnankyne domova poškodené
disponovali so zápisnicami o výsluchu troch svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného. Pán
riaditeľ v súvislosti s pánom Q. neuviedol, že by pán Q. mal u seba zápisnicu, aby vedel, ako vypovedal

deň predtým na polícií, teda ako z uvedených vyplýva, jedine poškodené disponovali o.i. so zápisnicami
o výsluchu pána Q. a ako to pán riaditeľ uviedol, poškodené mu prečítali tieto zápisnice - to znamená,
že pán riaditeľ vedel, ako vypovedal svedok Q.. Obhajca nechce nikoho bezdôvodne podozrievať, ale
situácia vyzerá tak, že pán riaditeľ po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka Q. zavolal pána Q. „na
koberček“ a vytkol mu, ako vypovedal, a nie pán Q. išiel za pánom riaditeľom, že chce zmeniť svoju

výpoveď, ako to tvrdí pán riaditeľ. Ak by bol pán Q. navyše pod vplyvom liekov, tak by sa na to, ako
vypovedal, nemohol pamätať. Svedok pán Q. na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2024 predložil súdu
dva listy, ktoré mu písal obžalovaný. Z obsahu listov nevyplýva, že by obžalovaný mal v úmysle spôsobiť
na svedka, práve naopak, v liste výslovne uvádza, že pán Q. má povedať pravdu pred súdom, nakoľko
poškodené svedkyne vypovedali po ovplyvnení riaditeľom domova. Z toho vyplýva, že obžalovaný sa
nebojí pravdy.

K údajnému mileneckému pomeru obžalovaného s bývalou zamestnankyňou domova pani J. uviedol,
že ich pomer by nebol trestným činom, je to slobodné a vlastné rozhodnutie, resp. city každého človeka,
s kým začne pomer; napriek tomu pán riaditeľ veľmi často spomínal vo svojom výsluchu, že obžalovaný
a pani J. boli milencami. Ak sa pani J. touto údajnou milostnou aférou previnila voči interným predpisom
domova, pán riaditeľ to mal riešiť v rámci disciplinárneho konania a nerozoberať to neustále v trestnom

konaní.
Ak sa obžalovaný dokázateľne, bez akýchkoľvek pochybností dopustil za vinu mu kladených trestných
činov, má byť odsúdený v spravodlivom konaní, totiž svedecké výpovede zamestnankýň domova (ktoré
naozaj môžu mať strach z toho, že keď nevypovedajú tak, ako si to pán riaditeľ želá, tak stratia
zamestnanie), záhadný prístup k svedeckým výpovediam troch svedkov v prípravnom konaní, ktorí

vypovedali v prospech obžalovaného a postup a výpoveď pána riaditeľa (známy obsah výpovede
všetkých svedkov, posúdenie pravdivosti výpovede svedkov a ich následná náprava a zosúladenie,
zrejmý nátlak na svedka Q., ktorý do dnešného dňa býva v domove) obhajoba nepovažovala za
spravodlivé voči obžalovanému.
V rámci konečného návrhu preto obhajca v mene obžalovaného žiadal, aby Krajský súd v Trnave (ďalej

len krajský súd) odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie
Prokurátor sa k odvolacím námietkam obžalovaného písomne nevyjadril.
Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 25.02.2025. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca

obžalovaného a obžalovaný. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVV Bratislava prostredníctvom
video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom obhajoba voči tomuto postupu
neuplatnila žiadne výhrady. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť. Obhajca navrhol vyhovieť odvolaniu, pretože obžalovaný od začiatku trestného stíhania
popiera spáchanie skutkov a podľa všetkého sa skutky nestali spôsobom, ktorý je uvedený v obžalobe

a napadnutom rozsudku, preto žiadal, aby bola vec zrušená a vrátená okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie, event. aby bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia
svojho obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou

osobou - obžalovaným, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné, avšak z iných ako ním uvádzaných dôvodov.
Apelačným dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že okresný súd ustálený
skutkový stav pod bodom I. podradil pod nesprávnu právnu kvalifikáciu. Skutok po bodom I. totiž
nevykazuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
V tomto smere je nutné pripomenúť, že skutok uvedený vo výroku o vine rozsudku súdu musí odrážať

všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným.
Inak vyjadrené, podstatou správnej právnej kvalifikácie skutku je, že okresný súd svoje skutkové zistenia
opísané v skutkovej vete výroku o vine podradí (subsumuje) pod tú správnu skutkovú podstatu trestného
činu upravenú v Trestnom zákone z hľadiska naplnenia jej zákonných znakov.
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy

núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka.
Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel, pričom prostriedkom páchateľa na dosiahnutie svojho cieľa je použitie násilia, hrozby násilia alebo
hrozby inej ťažkej ujmy.

Subjekt je všeobecný, to znamená, že páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická
osoba.
Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Spornou sa z pohľadu krajského súdu pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku pod bodom I. stala
práve objektívna stránka žalovaného trestného činu. Aj v takomto prípade musí byť v skutkovej

vete uvedenej vo výrokovej časti rozsudku jasne vyjadrené, k akému následku smerovalo úmyselné
konanie obžalovaného, t. j. aký konkrétny následok mohol reálne a predvídateľne vzniknúť konaním
obžalovaného a zároveň mohol byť aj zahrnutý pod jeho úmyselné zavinenie. Preto pokiaľ sa
obžalovanému kladie za vinu, že jeho úmyselné konanie spočívalo v tom, že iného hrozbou násilia
a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo opomenul a trpel, tak ako to je v posudzovanom prípade,

potom musí byť v skutkovej vete výroku o vine logicky uvedené, čo mala poškodená H. opomenúť, príp.
strpieť.
Následkom protiprávneho konania obžalovaného malo byť teda opomenutie konania (nevykonanie toho,
čo by inak donucovaná osoba – poškodená H. vykonala). V tomto načrtnutom kontexte krajský súduvádza, že vo formulácii skutku pod bodom I. absentuje v opise skutku a to tak v obžalobnom návrhu,
ako aj v napadnutom rozsudku popis možného následku, ktorý mal z konania obžalovaného hroziť, resp.
ktorý mal nastať. V skutkovej vete napadnutého rozsudku (ako aj v skutkovej vete obžalobného návrhu)

sa nachádza v podstate len popis vyjadrenia obžalovaného (...keď A. J. bude mať problém z tých fám, čo
niektorí rozprávajú...) a následne popis nadávok a vyhrážok, gest a mimiky. Z takto zvolenej formulácie
skutku nevyplýva, že by obžalovaný poškodenú nútil hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
k opomenutiu nejakého konania (napr. v podobe, že by nemala kompetentným osobám zmieniť vzťah
obžalovaného s A. J.).

Inak vyjadrené, skutočnosť, že obžalovaný sa pred poškodenou zmienil o fámach, ktoré vznikli
vdôsledkuutajenéhovzťahu,ešteautomatickyneznamená,žejehoúmyslombolonútenenapoškodenú
pôsobiť, aby túto skutočnosť ďalej nerozširovala, prípadne ich nepodala vedeniu domova sociálnych
služieb. Z takéhoto vyjadrenia obžalovaného nie je možné vyvodzovať nič z hľadiska možného vzniku
následku vyžadovaného na splnenie objektívnej stránky zločinu vydierania.
Krajský súd však vyhodnotil, že skutok pod bodom I. je trestný, a preto vyvstala potreba v

tomto žalovanom skutku identifikovať všetky zákonné znaky konkrétneho trestného činu. Krajský súd
dospel k záveru, že v žalovanom skutku pod bodom I. je potrebné vidieť iný trestný čin ako ten, pre ktorý
je podaná obžaloba, konkrétne ďalší čiastkový útok pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania
v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate. Práve objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania
spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým

spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodenej osoby dôvodnú obavu. Inak vyjadrené, práve znakom ob-
jektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vyhrážanie“ spô-
sobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrá-
žané. Pod pojmom vyhrážanie je potrebné rozumieť verbálny, písomný, neverbálny prejav, ktorý sa však
reálnemusídostaťdosférypoškodenejosoby,t.j.poškodenáosobamusíbyťobjektívneschopnávnímať

takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie. Samotná
vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to, čím
sa poškodenej osobe vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že chce, aby
táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodenej osoby. Záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvod-
nú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať na základe komplexného posúdenia situácie, čo

v prejednávanom prípade bolo preukázané aj tým, že obžalovaný vyhrážky smrťou učinil dôraznejšími
gestami (naznačil rozbitie kolegýň poškodenej – ukazoval zovretou päsťou a búchal do druhej ruky,
jeho odvedenie v putách, vedomosť, kam chodia deti poškodenej), ako i mimikou (cynický úsmev), ako
i následným nevyspytateľným konaním obžalovaného (otázky ohľadom pichnutia nožom, mal vedomosť
o adresách všetkých kolegýň poškodenej, sám obžalovaný sa o sebe vyjadroval, že už sedel za vraždu).

A v neposlednom rade samotná poškodená pri svojej výpovedi vyjadrila strach z obžalovaného a jeho
konanie brala ako vyhrážanie.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, odvolateľ mu v odvolaní konkrétne procesné
pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Gro odvolacích námietok obžalovaného spočíva v kritike spôsobu vyhodnotenia vykonaného
dokazovania. V posudzovanom prípade možno skonštatovať, že predostretá odvolacia argumentácia
obžalovaného je iba opakovaním jeho obrany v rámci konania na okresnom súde, na ktorú už
dostal relevantné odpovede v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom je zrejmé, že obžalovaný sa
s nastolenými právnymi názormi nevie, resp. nechce stotožniť. Obžalovaný polemizuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá je založená na inom
hodnotení dôkazov.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav
veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy, takže z hľadiska dodržania zásad
obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden

relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne
vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom
ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.
Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutky v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a

keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.
Obžalovaného zo spáchania trestného činu vydierania bod bodom II. bezpečne usvedčuje výpoveď
poškodenej N.. V tejto súvislosti krajský súd pripúšťa, že výpoveď poškodenej N. predstavovala
rozhodujúci dôkaz pre odsúdenie obžalovaného pre zmienený trestný čin, avšak v konkrétnostiachposudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil výpoveď poškodenej správne
ako pravdivú a vierohodnú, nakoľko poškodená obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti bezpečne
usvedčila. Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenia poškodenej vzájomne korelovali, dopĺňali sa a vytvárali

tak jasný obraz o tom, čo sa v inkriminované dni odohralo (protiprávne konanie obžalovaného v podobe
vydierania). Poškodená racionálne a uveriteľne popísala priebeh žalovaného skutku, pričom samotný
obžalovaný sa snažil predostrieť vlastnú verziu, čo je ale v zrejmom rozpore s tvrdeniami poškodenej
o tom, aké protiprávne konanie učinil spolu s vyhrážkami smrťou z jeho strany odzneli a ako sa
ho v tom čase bála. Navyše jej výpoveď je podporená svedeckou výpoveďou K. L., G. H., N. O.

a výpoveďou svedka D. P., ktorý sprostredkoval skutočnosti o strachu a prežívaní poškodenej N..
V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na psychopatologický rozbor učinený znalcom MUDr. Strakom,
ktorý je prezentovaný v znaleckom posudku č. 188/2023, z ktorého vyplynulo, že u obžalovaného je
znalcom predpokladaná (suponovaná) zlá prispôsobivosť (maladaptivita), poruchy správania, ktoré sú
motivované osobnostnou štrukturalizáciou.
Rovnako ako okresný, tak ani krajský súd u poškodenej nezistil žiadnu motiváciu, pre ktorú by chcela

obžalovanému vedome škodiť (správne okresný súd v tomto kontexte poznamenal, že svedkyňa –
poškodená je povinná vypovedať pravdu a nič nezamlčať pod hrozbou trestnoprávneho postihu, načo
krajský súd dopĺňa, že naopak obžalovaný môže zvoliť akýchkoľvek spôsob jeho obrany – limitovaný je
len tým, že nesmie iného krivo obviniť v úmysle privodiť mu trestné stíhanie).
Pokiaľ ide o pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania, vina obžalovaného bola preukázaná

výpoveďou poškodenej G. H. (skutok pod bodom I.), podporená výpoveďou svedka D. P. (v časti
o strachu z obžalovaného a o prežívaní poškodenej H.), poškodenej J. A. a N. O. (skutok pod bodom
III.), poškodenej N. O. (skutok pod bodom IV.), opätovne poškodenej G. H. (skutok pod bodom V.),
poškodenej M. N. (skutok pod bodom VI.) a poškodenej K. L. a svedkyne N. O. (skutok pod bodom
VII.), ktoré detailne rozobrali žalovanú trestnú činnosť obžalovaného. Tieto výpovede verifikujú svedecké

výpovede L. D. a R. S., ktoré popísali strach zamestnankýň a ostatných pacientov z Domova sociálnych
služieb z obžalovaného. Tvrdenia poškodených osôb boli podporené i obsahom listu obžalovaného
adresovaného svedkovi L. Q., v rámci ktorého sa obžalovaný priznal k mileneckému vzťahu so
zamestnankyňou A. J. (č. l. 351 – 353) a obsahom listu (č. l. 354 -355) v rámci ktorého obžalovaný písal
svedkovi, že má vypovedať pravdu a nie klamstvá, čo mu hovorí riaditeľ, má mu začať pomáhať a nie

ubližovať, lebo chce ísť von. O problémovom správaní obžalovaného v rámci jeho pobytu v zariadení
sociálnych služieb svedčí aj jeho priestupkové konania (dva priestupky zo dňa 30.09.2022) kedy fyzicky
napadol S. Q. (ktorý je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony) a následne mu zničil prenosný
počítač.
Pokiaľ ide o hodnovernosť týchto výpovedí poškodených osôb, krajský súd v zhode s názorom

okresného súdu uvádza, že tieto boli ucelené, vzájomne si korelovali a dopĺňali sa a boli podporené
i ďalšími vykonanými dôkazmi. Obžalovaný sa snažil ich hodnovernosť znížiť poukazom na skutočnosť,
že o vyhrážkach sa mali dozvedieť sprostredkovane - teda keby sa im chcel vyhrážať a naháňať strach,
povedal by to priamo. Zo samotného popisu skutkov (pod bodom I., III., V., VII.) ako i z jednotlivých
výpovedí je zrejmé, že obžalovaný tieto vyhrážky adresoval priamo poškodeným osobám. Pokiaľ

ide o súdené skutky pod bodmi I. (v časti), IV. a VI., tak je síce pravdou, že tieto vyhrážky učinil
v neprítomnosti tej ktorej poškodenej, avšak to automaticky neznamená, že tieto vyhrážky neboli
mienené vážne. Obžalovaný ako páchateľ trestného činu nebezpečného vyhrážania tieto vyhrážky
myslel vážne v tom zmysle, že chcel u poškodených osôb vyvolať dôvodnú obavu o ich život (tu
ispoukazomnajehocelkovýprejav,kedybolagresívny,podvplyvomalkoholu,zamestnanciakoiostatní

pacienti sa ho báli, obžalovaný o sebe rozširoval, že už sedel za vraždu a podobe). Na naplnenie
skutkovej podstaty zmieneného trestného činu sa vyžaduje, aby sa tento násilný verbálny i neverbálny
prejav dostal do sféry poškodených osôb (čo sa v prejednávanom prípade dostal), teda poškodené
osoby takýto prejav obžalovaného objektívne ako i subjektívne vnímali a vyhodnotili ako vyhrážanie.
V ďalšom k odvolacej argumentácii obžalovaného prostredníctvom ktorej poukázal na časový aspekt

podania trestných oznámení voči jeho osobe, krajský súd pripomína, že je vecou poškodenej osoby
či a kedy sa rozhodne podať trestné oznámenie. Na dôvažok, na každého jedinca má strach iný
účinok – niekto koná ihneď, iný zasa vyčkáva až kým sa situácia stane neúnosnou, preto z pohľadu
krajského súdu ho nemožno kategorizovať. Je očividné, že situácia v Domove sociálnych služieb
pre dospelých gradovala, poškodené sa obžalovaného báli, pričom sa báli nielen o seba, ale i o svoje

rodiny, keďže obžalovaný vedel, kde bývajú a aký je harmonogram ich dňa. Obžalovaný ich tak udržiaval
v neustálom strachu, ktoré časť poškodených osôb viedol k výpovedi. Nie je vylúčené, že práve porada
vedenia a zamestnankýň Domova sociálnych služieb bola spúšťačom podávania trestných oznámení,
ale v konaní nebola preukázaná motivácia poškodených osôb vypovedať v neprospech obžalovaného,pretože táto porada mohla u poškodených osôb odblokovať strach, ktorému následne čelili. A o strachu
nielen poškodených osôb z obžalovaného niet pochýb, keďže i na hlavnom pojednávaní vypovedali
v neprítomnosti obžalovaného postupom podľa § 262 Trestného poriadku.

NamargoodvolacíchnámietokobžalovanéhovočivýpovedisvedkaP.,jepotrebnéprisvedčiťtejčasti,že
svedkovi neprislúcha úloha hodnotenia iných dôkazov a ani náprava jednotlivých tvrdení svedkov. Pán
P. nebol očitým svedkom udalostí, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Svedok mal len informácie,
ktoré boli sprostredkované od poškodených osôb. Ako svedok tak mohol procesne účinne vypovedať
len o udalostiach z Domova sociálnych služieb pre dospelých, ktoré sám vnímal vlastnými zmyslami, nie

o tých udalostiach, ktoré mu opísali poškodené osoby. Zároveň je nevyhnutné dodať, že výpoveď tohto
svedka nie je kľúčová pre uznanie viny obžalovaného, práve naopak len dotvára obraz o trestnej činnosti
obžalovaného, keďže podporuje tvrdenia poškodených osôb v tom zmysle, že tieto mali z obžalovaného
strach a popísal osobu obžalovaného, ktorého ako riaditeľ tohto zariadenia vnímal.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka Q., stále platí, že ani tento nebol očitým svedkom udalostí, ktoré sú
predmetom trestného stíhania. Svedok len poskytol jeho subjektívny obraz o osobe obžalovaného,

z ktorého mal strach rovnako i poškodené osoby, potvrdil, že obžalovaný požíval alkohol a predložil
súdu listy, ktoré mu obžalovaný adresoval. Tieto svedkove postrehy spolu s listami len sceľujú mozaiku
oosobeobžalovaného.Nejakérelevantnédiskrepanciemedzivýpoveďousvedkazprípravnéhokonania
a konania pre súdom nevznikli, keďže sa ani neodstraňovali. V konečnom dôsledku z tejto výpovede
nevyplynuli (ani nemohli vyplynúť, keďže svedok nebol prítomný pri jednotlivých protiprávnych útokoch

obžalovaného) kľúčové poznatky o žalovanej trestnej činnosti. Je zrejmé, že obžalovaný sa snaží
prostredníctvom obsahu listu určeného pre svedka vyviniť, avšak samotný svedok na margo tohto listu
uviedol, že obžalovaný chcel, aby vypovedal tak, aby z toho nič nemal, lebo obžalovaný chce ísť za
každú cenu von.
Obžalovaný vo vzťahu ku skutku č. III. namietal, že by mal pri sebe nôž, keďže v zariadení sociálnych

služieb nemohli mať ostré predmety. Samotná skutočnosť, že v tomto zariadení existuje zákaz ostrých
predmetov pre pacientov, resp. tam ubytované osoby, nevylučuje, že mohlo dôjsť k jej porušeniu.
Ide totižto o to, že obžalovaný mal voľný pohyb, častokrát vychádzal zo zariadenia, teda nôž
si mohol bez problémov kedykoľvek zaobstarať a priniesť. Na dôvažok nebol nikým kontrolovaný
ani pokiaľ ide o požívanie alkoholu. V tejto spojitosti správne okresný súd poukázal na incident

obžalovaného v predmetnom zariadení, kedy sa porezal a bola k nemu privolaná záchranka. Toto
tvrdenie obžalovaného, ktorého vierohodnosť v konaní nebola preukázaná, samo o sebe nie je spôsobilé
spochybniť ustálený skutkový stav vo vzťahu k bodu III.
Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní argumentoval, že pomer s A. J. nebol trestným činom, tak
krajský súd mu dáva za pravdu. Avšak od tohto ich mileneckého vzťahu sa odvíjala časť protiprávneho

konania obžalovaného, keďže rozprava o ich vzťahu ho podnietila k násilnému trestnému činu v podobe
nebezpečného vyhrážania. A to či sa svedkyňa J. vzťahom s obžalovaným previnila alebo neprevinila
voči interným predpisom zamestnávateľa, nie je predmetom tohto trestného konania.
Obžalovaný v odvolaní poukázal i na svoj zdravotný stav, teda že by kvôli nemu nebol schopný spáchať
žalovanú trestnú činnosť. Krajský súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú s poukazom na závery

znaleckého posudku č. 188/2023 znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Mária Straku, z ktorých vyplynulo,
že obžalovaný v čase spáchania trestných činov netrpel žiadnou psychiatricky významnou duševnou
poruchou či chorobou významnou pre posudzovanie trestnej činnosti, súčasne vedel a mohol ovládať
svoje konanie a správania v čase spáchania trestných činov z hľadiska psychiatrického v podstatnej
celej miere a v podstatnom celom rozsahu.

Na margo obhajobného poukazu na nahrávky z domova sociálnych služieb, na ktorých nie sú
zaznamenané žiadne verbálne alebo fyzické útoky, je nevyhnutné reflektovať v tom zmysle, že
tieto nahrávky neboli súčasťou zabezpečeného spisového materiálu, obhajoba ich nezabezpečila ani
nenavrhla doplniť nimi dokazovanie, a teda ani neboli ako dôkaz vykonané na hlavnom pojednávaní. Sú
teda bez právnej relevancie a nie je potrebné sa k tomu zaujať právny názor.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že nejde o situáciu opisovanú obžalovaným
v odvolaní, že voči nemu neexistujú usvedčujúce dôkazy, resp. že u neho nastala dôkazná núdza
a mal byť oslobodený spod obžaloby. Ide len o zjavnú snahu obžalovaného, aby boli vykonané dôkazy
hodnotené inak.
Preto v súhrne k odvolacím námietkam obžalovaného, podľa ktorých okresný súd nesprávne vyhodnotil

dôkazy, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá
pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivýchdôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral

súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob

hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu
jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení
obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah

dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie.
Pokiaľideoprávnukvalifikáciuskutkov,svýnimkouskutkupodbodomI.,kuktorejkrajskýsúdpredniesol
výhrady, tak podľa názoru krajského súdu ostatná právna kvalifikácia zodpovedá stavu veci a zákonu,

pričom v podrobnostiach krajský súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
Avšak pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd taktiež v tejto súvislosti zistil dôvodnosť odvolania

obžalovaného.
Krajský súd ešte predtým ako predostrie závery ohľadom zákonnosti uloženého trestu považuje za
potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného

určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd u

obžalovaného správne preskúmaval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
avšak nesprávne ustálil ich vzájomný výsledný pomer. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o uložení
trestu a jeho výmery obžalovanému A. A. zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona (že spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený).Krajský súd sa nestotožnil s právny názorom okresného súdu ohľadom priznania priťažujúcej okolnosti
podľa§37písm.h)Trestnéhozákona,keďsúčasneaplikovalustanovenie§41ods.2Trestnéhozákona.
Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho

ustanovenia. Správny je postup, kedy za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného
zákona (asperačná zásada), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie
viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie
vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, tak ako učinil i okresný súd. Krajský súd
poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011,

podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie
druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa
citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže
byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho

príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je
potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Možno konštatovať, že
povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu
spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010, a teda vylučuje

súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.
2 Trestného zákona. Krajský súd vzhliadol dôvodnosť odvolania obžalovaného v spojitosti s nesprávne
priznanou priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, čo tiež viedlo k zrušeniu
napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Okresný súd postupoval správne, keď tomuto obžalovanému, ktorý spáchal dva trestné činy, ukladal

podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, a to zločin vydierania podľa § 189 ods.
1 Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 2 roky až 6 rokov. Následne aplikoval
asperačnú zásadu vyjadrenú v ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaného odsudzoval za
spáchanie zločinu, preto zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3, teda zo 6 rokov na 8 rokov.

Rovnako správne pristúpil k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3, keďže obžalovaný sa
opätovne dopustil zločinu (tu s poukazom na odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp.
zn. 2T/42/2009), v dôsledku čoho sa dolná hranica z 2 rokov zvýšila na 3 roky a 4 mesiace.
Pokiaľ ide o druh uloženého trestu i krajský súd je toho názoru, že na obžalovaného je nevyhnuté
dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody a to z dôvodu, že sa opakovane

dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že už bol za ňu odsúdený aj na nepodmienečný
trest odňatia slobody. Preto možno skonštatovať, že ak obžalovaného od páchania trestnej činnosti
neodradila ani najprísnejšia trestnoprávna sankcia v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody
(krajný prostriedok pôsobenia na páchateľa trestnej činnosti), tak je nereálne sa domnievať, že by ho
miernejší druh trestu splnil u obžalovaného zákonom požadovaný účel. Nakoniec voči druhu ukladaného

trestu obžalovaný nenamietal a nepredostrel žiadne otázky, ktoré by si vyžadovali špecifické odpovede.
Samotnú výmeru trestu by krajský súd považoval za zákonnú a primeranú nielen počtu čiastkových
útokov a trestných činov, ich závažnosti, okolnostiam trestnej činnosti či samotnej osobe obžalovaného
a možnostiam jeho nápravy, pokiaľ by nedošlo k pochybeniu okresného súdu vo vzťahu k právnej
kvalifikácii skutku pod bodom I., ako i priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného

zákona za súčasnej aplikácie asperačnej zásady.
Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nutne musel rozhodnúť o vine ako i naň
nadväzujúcom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, tak krajský súd na podklade takto
vykonaného dokazovania sám rozhodol o vine a o treste pre obžalovaného za trestné činy, keďže tento

postup nebol spojený s neprimeranými ťažkosťami.
Krajský súd trest pre obžalovaného ukladal v zmysle ustanovení Trestného zákona účinného od
06.08.2024, ktorý v zhode s okresným súdom posúdil ako priaznivejší pre obžalovaného. Pokiaľ ide
o ukladanie úhrnného trestu, krajský súd ho ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Tým je zločin vydierania podľa § 189 ods. 1

Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody vo výmere od 2
rokov do 6 rokov. Krajský súd pri ukladaní trestu obligatórne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) preskúmal
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, pričom u neho zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený),bez zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona. Následne bolo nevyhnutné upraviť
základnútrestnúsadzbuvzmysleust.§38ods.3Trestnéhozákona,keďžeobžalovanýužbolvminulosti
odsúdený pre spáchanie zločinu (odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp.

zn. 2T/42/2009). Dolná hranica základnej trestnej sadzby sa teda zvýšila o 1/3, teda z 2 rokov na
3 roky a 4 mesiace. Súčasne bolo pri ukladaní úhrnného trestu obžalovanému potrebné aplikovať
aj ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada), keďže obžalovaný spáchal viacerými
skutkami viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, v dôsledku čoho bolo
nutné zvýšiť hornú hranicu základnej trestnej sadzby o 1/3 (zo 6 rokov na 8 rokov), teda krajský súd

ukladal trest v rozmedzí upravenej trestnej sadzby v rozpätí 3 roky a 4 mesiace až 8 rokov. Pokiaľ ide
o samotnú výmeru trestu odňatia slobody, krajský súd ukladal trest miernejší ako bol uložený okresným
súdom, keď obžalovaného odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov,
teda test ukladal pri samej spodnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Krajský súd je presvedčený,
že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uloženým trestom odňatia slobody, považujúc ho za zákonný
a správny s prihliadnutím na zmenu právnej kvalifikácie skutku pod bodom I. (zo zločinu vydierania

na čiastkový útok pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania), závažnosť a charakter trestnej
činnosti (násilná trestná činnosť, VII. protiprávnych skutkov, verbálne i neverbálne vyhrážky v časti
zdôraznené použitím zbrane – noža, vygradované do vydierania), okolnosti prípadu (vyvolanie strachu
a jeho udržiavanie napr. rozširovaní fám o vražde), mieru kriminálneho narušenia obžalovaného (dosiaľ
7-krát súdne trestaný, páchajúci trestnú činnosť od mladosti – prvé odsúdenie v trestnej veci Okresného

súdu Galanta pod sp. zn. 1T/186/1993, rôznorodá trestná činnosť – ublíženie na zdraví, znásilnenie,
krádež, úverový podvod, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky) a možnosti jeho nápravy (vykonané
podmienečné i nepodmienečné tresty), s presvedčením, že takto uložený trest bude dostačujúci na jeho
nápravu a prevýchovu, a zároveň bude plniť účel aj z hľadiska generálnej prevencie ako aj individuálnej
prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaného krajský súd zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
keď sa stotožnil v tomto smere s postupom okresného súdu.
Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania obžalovaného, ktoré malo svoje
opodstatnenie hoci z iných ako ním prezentovaných dôvodov, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d)

Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, pretože skutkové zistenia plynúce z
dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.