Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122209402
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122209402.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., narodený

X.X.XXXX, bytom B. D. E. XXX/XX, F. a 2/ G. A. H. C., narodený XX.X.XXXX, bytom B. D. E. XX/XXXX,
F., proti žalovanému: B. I., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, F., zastúpený advokátom: JUDr.
Viktor Mlynek, so sídlom Štúrova 43, Nitra, o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný preložiť kamenný múrik na parcele registra „C“ vedenej na LV č. XXXX pre Okres
F., K. Nitra, kat. úz. L. parc. č. XXX/XXX po celej 17 m dĺžke spoločnej hranice s parcelou registra „C“
vedenou na LV č. XXXX pre Okres F., Obec F., kat. úz. L. parc. č. 347/22 o 2,5 metra od spoločnej
hranice do vnútra parcely parc. č. XXX/XXX do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný opraviť stĺpy pletivového oplotenia po celej dĺžke spoločnej hranice 17 m
oddeľujúcej parc. č. XXX/XXX od parc. č. XXX/XX a to tie, ktoré sú v zvislej rovine v najvyššom bode
odklonené od svojej zvislej osi o 50 cm a nahrnuté na pozemok žalobcov parc. C. E. XXX/XX tak, aby
stáli zvisle do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou a jej doplnením požadovali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať
sa neoprávnených zásahov do ich práv spôsobovaných odtokom vody z jeho parc. vedenej na LV č.
XXXX kat. úz. L. ako parc. registra „C“ pod č. XXX/XXX orná pôda o výmere 575 m2 na ich parcelu
registra „C“ vedenú na LV č. XXXX kat. úz. L. ako parc. registra „C“ pod č. XXX/XX orná pôda o výmere
1714 m2 a spočívajúcich v deštrukcii staticky nestabilného kamenného múra vypadávaním kameňov
poškodzujúcich pletivové oplotenie oddeľujúce tieto parcely.

2. Žalobu odôvodnili tým, že uvedené parcely spolu susedia v dĺžke 17 m, vstup na parcelu žalovaného
je z C. D., kde je najvyšší bod jeho pozemku, ktorý mal pôvodne od tohto vstupu spád cca 20 %
severovýchodnom smere k hranici s ich pozemkom a aj severozápadnom smere k ceste označenej ako
parc.č.XXX/XXXM.XXX/XX,ktoráoddeľujezáhradkárskuosaduodzáhradrodinnýchdomov.Žalovaný
sa rozhodol vyrovnať svoj pozemok výškovo s uvedeným najvyšším bodom. Na to bolo potrebné naviesť
minimálne 150 m3 zeminy a následne vybudovať oporné múry z voľne loženého kameňa na hranici s ich
pozemkom a na hranici so záhradkárskou osadou, ktoré by takéto množstvo zeminy dokázalo zadržať.

Oporné múry vybudoval žalovaný tak, že lomový kameň voľne položil na pôvodný terén bez akéhokoľvek
betónového základu a spojenia cementovým spojivom, pričom na hranici s ich pozemkom je tento múr
vysoký 1 meter a je postavený kolmo k zemi a preto nemá žiadnu statiku. Týmito úpravami pozemku
došlo k zmene jeho nivelity a odtokových pomerov, čo sa pri daždi prejavuje sústavným podmáčanímich pozemku. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia orgánu štátneho stavebného dohľadu. Žalovaný nemal
na tieto úpravy žiadne stavebné povolenie a nežiadal ani o povolenie na terénne úpravy. Všetko, čo na
pozemku vykonal, je v rozpore s platným právom, ide o nezákonný stav a neoprávnený výkon práva.

Pripojili fotodokumentáciu, výsledok štátneho stavebného dohľadu, kópiu katastrálnej mapy a výpisy
z listov vlastníctva.

3. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe namietal, že pozemok má spád 7,4 %, oporné
múry vybudoval na svojom pozemku bez toho, aby akokoľvek zasahoval do vlastníckych práv žalobcov

a nie je preukázané, že nemajú statiku, že ich vybudovaním prišlo k zmene odtokových pomerov,
zmenám pozemku, že nie je preukázaný stav pozemku pred ich vybudovaním a že vyjadrenie správneho
orgánu nevyplýva zo žiadneho odborného technického posúdenia a dôkazov a preto je žaloba žalobcov
nedôvodná.

4. Žalobcovia v replike namietali, že tvrdili, že pozemok mal pôvodne spád 20 % a žalovaným

potvrdený spád 7,4 % je extrémnym pre odtok vody z dažďových zrážok za stavu nezákonných úprav.
Intenzita podmáčania ich pozemku je v priamej úmere s množstvom spadnutých atmosférických zrážok.
Z bulletinu SHMU vyplýva, že v roku 2022 bol ročný úhrn zrážok v Nitre 476,5 mm/m2 a preto na
pozemok žalovaného o výmere 575 m2 spadlo 268812,5 l vody, ktorá voda sa pohybovala v smere
na ich pozemok. Hoci išlo o rok na zrážky podpriemerný, podmáčanie ich pozemku bolo evidentné po

celej dĺžke spoločnej hranice 17,6 m v šírke od 6-8 m. V prípade normálnych zrážkových pomerov, kedy
úhrn zrážok bude 700 mm a viac, bude ich pozemok podmáčaný celý. Kamenný múr bol vybudovaný
nezákonne, nezákonne prišlo k navážke zeminy, čím automaticky prišlo k zmene odtokových pomerov,
čo je nepísaný prírodný a fyzikálny zákon, ktorý nie je potrebné dokazovať. Namietali, že svoje tvrdenia,
na rozdiel od žalovaného, preukázali predloženými dôkazmi a že pracovník stavebného úradu je

odborne spôsobilou osobou. Nezákonnými terénnymi úpravami prišlo k poškodeniu 1,8 m vysokého
pletivového oplotenia medzi ich pozemkami. Z uvedených dôvodov trvali na podanej žalobe. Pripojili
fotodokumentáciu a email zo dňa 25.10.2021.

5. Žalovaný v duplike namietal, že žalobcovia doposiaľ nepreukázali, že by spadnutá voda mala na ich

pozemok tiecť z jeho pozemku v neprimeranom rozsahu a ich tvrdenia ohľadne pohybu vody sú iba ich
úvahou, pretože nie sú odborníkmi v danej oblasti. Rovnako nie je preukázané ani ich tvrdenie o intenzite
podmáčania a o tom, že v prípade normálnych zrážok bude celý ich pozemok podmáčaný. Namietal, že
dôkazné bremeno je na strane žalobcov a doposiaľ ho neuniesli. Závery štátneho stavebného dohľadu
považuje za arbitrárne. Nespochybnil, že oporný múr vybudoval, ale namietal, že nebolo preukázané,

že by tým malo prísť k zmene odtokových pomerov. Namietal, že vykonanie terénnych úprav nebolo
preukázané a že v danom prípade by malo na pozemok žalobcov odtiecť menej vody, pretože vodu má
čo zadržať.

6. Žalobcovia na pojednávaní dňa 27.4.2022 trvali na podanej žalobe. Žalobca 1/ uviedol, že v roku 2021

prišlo na pozemku žalovaného za 3 dni k navezeniu zeminy – sutiny, na čo nebolo vydané stavebné
povolenie a jazdou vozidiel s nákladom sa orná pôda udusila a zničila, stala sa nepriepustnou a preto
steká voda na ich pozemok, ktorú sutinu sa žalovaný snažil zakryť a naviezol tam novú zeminu. Žalobca
2/ uviedol, že žalovaný sa snažil vyrovnať výškový rozdiel pozemku, z lomového kameňa urobil múr,
ktorý je v časti, ktorá susedí s ich pozemkom vysoký 1 meter a v časti, ktorá susedí so záhradkárskou

osadou 60 cm, naviezol tam 250 m3 zeminy, čím sa pôda zhutnila a stala nepriepustnou a realizáciou
týchto úprav prišlo k poškodeniu ohrady, ktorá sa posunula o 40-50 cm. Navrhol vypracovanie dvoch
súkromných znaleckých posudkov (kubatúra, odtok vody) a do spisu doložil ďalšie fotografie.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.4.2022 namietal, že kamenný múr sa oplotenia

nedotýka, je sporné, komu patrí a nie je preukázané, ako by mal žalobcov tento stav ohrozovať alebo
obmedzovať a akom stave bol plot a pozemok pred návozom zeminy. Namietal, že aj keby žalovaný
nemal na úpravy administratívne povolenie, neznamená to, že boli nezákonné, pretože môže požiadať
o dodatočné povolenie. Namietal, že nebolo preukázané, že by pozemok bol znehodnotený návozom
zeminy,žežalobcovianepreukázalirozsahpodmáčania,akáškodaimmalavzniknúťapríčinnásúvislosť

medzi konaním žalovaného a žalobcami tvrdeným porušením ich práv a záujmov, pričom pozemok
žalovaného je suchý. Pripojil ďalšie fotografie.8. Žalobcovia následne predložili súdu hydrologický posudok spoločnosti ENVIGEO, a.s. zo dňa
31.7.2023, výškopisné zameranie spoločnosti GEO-EKON, s.r.o. a súhlas právneho zástupcu
žalovaného s vypracovaním posudku touto spoločnosťou a uviedli, že uvedenými dôkazmi boli

preukázané ich tvrdenia o tom, že žalovaným nezákonne vybudovaný oporný múr z voľne
loženého kameniva balvanitej frakcie na hranici ich pozemkov nedokáže zabrániť neželanému odtoku
a podmáčaniu ich pozemku a že žalovaný naviezol na pozemok 189 m3 zeminy.

9. Žalovaný s hydrologickým posudkom nesúhlasil s odôvodnením, že pozemok je určený na zastavanie,

okolo neho je komunikácia, nad ním sa nachádza rodinný dom, ktoré skutočnosti musia zasahovať do
prúdenia vody, na jeho pozemku je bujná a zdravá vegetácia, voda steká vždy smerom dole svahom
a je nemožné, aby zostala za hromadou kameňa. Právny zástupca žalovaného namietal, že posudku je
irelevantný a ide iba o listinný dôkaz, predložil vyjadrenie spoločnosti GEO spol. s.r.o. a žalobu navrhol
zamietnuť.

10. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že k podmáčaniu prichádza na hranici pozemkov,
vyššie položené pozemky a zrážkové vody zo striech sú odkanalizované, v danom prípade nedošlo
k presunutiu materskej hliny v rámci jedného pozemku, ale o dovoz významného množstva cudzorodého
horninového materiálu z úplne inej lokality, bujná vegetácia zachytená na fotografiách z obdobia sucha
indikujeneprirodzenéprevlhčenie,uvedenieneistôtještandardné,pretoženiejetechnickymožnézískať

absolútne detailný obraz stavu pod povrchom terénu a nemožnosť vstupu na pozemok je nezávažná
okolnosť, pretože susedný pozemok je dobre viditeľný z bezprostredného okolia.

11. Žalobcovia namietali proti tomu, že k posudku inej odborne spôsobilej osoby sa vyjadrovala iná
odborne spôsobilá osoba a napriek svojim námietkam, argumentuje rovnakým spôsobom, žalovaný

súhlasil s vypracovaním hydrologického posudku uvedenou spoločnosťou, táto spoločnosť nevykonala
hydrologický prieskum, navážky boli preukázané výškopisným zameraním a fotografiami, boli ich
svedkom a boli vykonané nákladnými autami MAN 8x4 sklápač, ktoré otáčaním a manévrovaním po
pozemkužalovaného,pozemokzhutnili,následnenavezenýmateriálzrovnalbagerabolanaňnavezená
ornica o hrúbke 30 cm.

12. Žalobcovia následne navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný preložiť
kamenný múrik na jeho parcele parc. č. XXX/XXX po celej 17 m dĺžke spoločnej hranice s ich parcelou
parc. č. XXX/XX o 2,5 metra od spoločnej hranice do vnútra jeho parcely a opraviť stĺpy pletivového
oplotenia po celej dĺžke spoločnej hranice 17 m oddeľujúce tieto parcely a to tie, ktoré sú v zvislej rovine

v najvyššom bode odklonené od svojej zvislej osi o 50 cm a nahrnuté na ich pozemok s odôvodnením, že
vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného voči súdu a stavebnému úradu je nepravdepodobné,
že rozhodnutie súdu o zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prinesie výsledok k náprave protiprávneho stavu a ich spokojnosti, kde poukázali na § 417
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaný proti navrhnutej zmene žaloby namietal s odôvodnením, že výsledky doterajšieho konania
nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, jej odôvodnenie nie je dôvodné, účasť
žalovaného, ktorý je zastúpený advokátom nie je na súde nutná, kontrola odborných/znaleckých záverov
je v súdnych konaniach bežná, žalobcovia nepreukázali, že by mali odborné schopnosti vyjadriť sa

k vyjadreniu N. O., spoločnosť ENVIGEO, a.s. nie je znalcom a jej posudok neobsahuje doložku,
nevykonala hydrologický prieskum a preto nemohlo prísť k spôsobilému posúdeniu skutkových pomerov.

14. Súd na nasledujúcom pojednávaní dňa 25.1.2024 zmenu žaloby v súlade s návrhom žalobcov
pripustil a uložil stranám sporu v lehote 10 dní predložiť návrhy na doplnenie dokazovania vzhľadom

na pripustenú zmenu žaloby.

15. Žalobcovia následne navrhli vypracovanie znaleckého posudku na preukázanie hroziaceho
poškodenia a znehodnotenia ich majetku, doložili znaleckú doložku k posudku ENVIGEO, a.s. a dňa
24.7.2024 aj znalecký posudok znalca B. A. C. I., PhD č. 3/2024 a uviedli, že bolo preukázané, že

zvýšená vlhkosť na ich pozemku má priamy súvis na degradáciu pôdy, stromov a krov, čím môže
prísť k vážnemu ohrozeniu ich vlastníckeho práva preto navrhnutou zmenou žaloby požadujú, aby
žalovanému bolo uložené vykonanie určitého opatrenia, ktorým sa hroziacej vážnej škode zabráni, ktoré
nemôže byť považované ani za šikanózne, pretože žalovaný nemal na postavenie múrika a ani terénneúpravy žiadne povolenie a ide aj o ekonomicky najvýhodnejšie riešenie, keďže múrik je zhotovený
z voľne ukladaného kameňa.

16.Právnyzástupcažalovanéhonamietal,žeznaleckýmposudkomznalcaB.A.C.I.nebolapreukázaná
príčina podmáčania a preto je pre konanie irelevantný, neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP.
Žalovaný uviedol, že choroby a plesne sú spôsobené hustou výsadbou a ich extenzívne pestovanie
zasahuje aj do jeho pozemku. Pripojil fotografie a uviedol, že jeho pozemok je v miernom svahu,
ktorý vyrovnal skalkou, nad ktorú prihrnul čistú zeminu, ktorú inde potrebovali odstrániť kvôli výstavbe

rodinného domu.

17. Žalobcovia trvali na tom, že žalovaný naviezol na pozemok odpadový kamenný materiál a až naň
20 cm hliny, čím tam vlastne vytvoril skládku, čo bolo potvrdené pracovníkom stavebného úradu mesta
Nitra a doteraz nepredložil rozhodnutie stavebného úradu.

18. Žalobcovia na pojednávaní dňa 10.10.2024 trvali na tom, že podložie na pozemku žalovaného je
z navezeného kameňa rôznej hrúbky a jeho výška na hranici ich pozemkov je 70-80 cm. Žalobca 1/
uviedol, že išlo o autá 8x8, ktorých nosnosť je 24 t a samé vážia 25 t a preto muselo byť dovezenej
odpadovej kamennej drte viac ako 189 m3. Následne s ňou pracoval bager, pretože sa s ňou nedá robiť
s fúrikom. Žalovaný z najväčších kameňov urobil múrik, ktorý pod tlakom sutiny začal vytláčať stĺpiky

oplotenia na ich pozemok, pričom po upozornení kamene vybral, ale oplotenie, ktoré postavili jeho právni
predchodcovia zostalo nahnuté. Porast na pozemku žalovaného je suchý a nič tam nerastie. On musel
z dôvodu podmáčania vyhodiť 13 stromov a má nižšiu úrodu. Žalobca 2/ doplnil, že škoda im už vznikla,
ale hrozí im vážna škoda v tom, že titulom podmáčania odumiera porast. Posunutie o 2,5 vyplýva z toho,
že do tejto vzdialenosti od múrika je bujná vegetácia a za ňou je vegetácia normálna, pričom kamenný

múr sa dotýka oplotenia.

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.10.2024 uviedol, že žalovaný zmiernil spád
pozemku vytvorením dvoch skaliek z dovezeného lomového kameňa, ktorý ukladal na väzbu, aby zaistil
jeho stabilitu a priviezol niekoľko fúr ornice bežnými 12t sklápačmi, ktoré ju vozili postupne. Jedno auto

bolo s kameňom a zvyšné s hlinou. Ďalej žalovaný s materiálom pracoval s fúrikom, prípadne malým
strojom UNC. Na pozemku nevytváral žiadne separačné vrstvy. Porast na jeho pozemku je zdravý
abujný.Kamennýmúrikjeniekoľkodesiatokcentimetrovodplota.Nevedelsavyjadriťvakejvzdialenosti
je bujná vegetácia a preto navrhol vykonať ohliadku.

20. Žalobcovia doložili následne znaleckú doložku znalca B. A. I. a register odborne spôsobilých osôb
uviedli, že ich požiadavka o preloženie kamenného múrika o 2,5 metra vychádza z tohto, že žalovaný pri
jeho stavbe nedodržal odstup minimálne 2 metre a účinky bujnej vegetácie na ich pozemku sa prejavujú
do vzdialenosti 3 metre od spoločnej hranice a trvali na tom, že je dôvodné uložiť žalovanému konkrétne
opatrenia.

21.Žalovanýnáslednepísomneuviedol,žespádjehopozemkujeveľmimiernyato3,5%,jehopozemok
a aj pozemok žalobcov je na kopci a preto je vylúčené, aby sa na ňom zdržiavala voda, v Nitre bol
už odvtedy poriadny dážď a na pozemku žalobcov sa nič nestalo a trval na tom, že na svoj pozemku
doviezol iba jednu fúru t.j. 8 ton kameňa na skalku a zvyšok bola čistá ornica.

22. Žalobcovia na pojednávaní dňa 10.10.2024 nesúhlasili s tým, že spád pozemku žalovaného je 3,5 %.
Žalobca 1/ uviedol, že pod pojmom oprava požadujú, aby stĺpy oplotenia stáli zvisle, pretože takto hrozí,
že oplotenie spadne na ich pozemok a nesúhlasil s ohliadkou. Žalobca 2/ uviedol, že podľa neho je múrik
stavbou, hrozí, že oplotenie spadne a poškodí im vinič a záverom uviedol, že hydrogeologický prieskum,

ktorýjeveľmifinančnenákladnýjenadbytočnývzhľadomnaostatnépredloženédôkazy,pričomvkonaní
bolo preukázané, že v dôsledku navážky zeminy a terénnych úprav prišlo k zmeneným infiltračných
a odtokových pomerov, v dôsledku ktorých odtečie z pozemku žalovaného 69 m3 vody ročne, ktorá
presiakne na ich pozemok, kde spôsobuje vo vzdialenosti 3 metre neželané podmáčanie, čo má za
následok jeho devastáciu a zníženie jeho úžitkových vlastností a keďže pokračujúcim premokrením

pôdy bude degradácia stromov a krov pokračovať, žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na vykonanie
konkrétneho opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.23. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.10.2024 trval na navrhnutej ohliadke a navrhol
vykonať hydrologický prieskum a záverom uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť, pretože žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, odborný posudok ENVIGEO, a.s. je nerelevantný, znalecký posudok

B. I. je bezpredmetný a aj sami žalobcovia pripúšťajú, že geologický posudok nemôže mať silu
hydrogeologického prieskumu a vo vzťahu k oprave plota namietal, že žalobcovia nepreukázali, že im
môže vzniknúť škoda a nie je preukázané, že k jeho nakloneniu mohlo prísť z dôvodu úprav pozemku
žalovaného.

24. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a oboznámil sa s listinami
a znaleckými posudkami, ktoré boli stranám doručené a neboli spochybnené a za preukázané považoval
nasledovné skutočnosti:

25. Z výpisu z listu vlastníctva a kópie katastrálnej mapy vyplýva, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi parcely registra „C“ vedenej na LV č. XXXX pre Okres F., K. F., kat. úz. L. pod č. 347/22

orná pôda o výmere 1714 m2 a to žalobca 1/ v podiele 1/6-in a žalobca 2/ v podiele 5/6-ín a žalovaný
je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ vedenej na LV č. XXXX pre Okres F., Obec F., kat. úz. L.
pod č. 347/120 orná pôda o výmere 575 m2.

26. Z písomného výsledku vykonania štátneho stavebného dohľadu zamestnancom povereným

primátorom mesta F. zo dňa 17.9.2021 vyplýva, že štátny stavebný dohľad bol vykonaný v L. dňa
18.8.2021 a zúčastnili sa ho zamestnanec poverený primátorom mesta Nitra na vykonanie štátneho
stavebného dohľadu a žalobca 1/, pričom žalovaný sa ho nezúčastnil, pretože si oznámenie neprevzal.
Žalobca 1/ sprístupnil svoj pozemok parc. č. XXX/XX, na základe čoho bola vykonaná ohliadka pozemku
parc. č. XXX/XXX a zistené, že vlastník tohto pozemku zrealizoval terénne úpravy – navážku kameňa

a zeminy a týmto spôsobom zodvihol svoj pozemok – vznikol výškový rozdiel cca 80 cm – 1 m medzi
týmto pozemkom a susednými pozemkami, čím prišlo k poškodeniu oplotenia, ktoré oddeľuje tento
pozemok a pozemok parc. č. XXX/XX tak, že je oplotenie vychýlené o cca 40 cm. Pozemok parc. č. XXX/
XXX je oddelený od susedného pozemku parc. č. XXX/XXX oplotením, ktoré pozostáva z betónového
základu, na ktorom je pletivo a keďže vlastník po realizácii navážok zeminy neoddelil zeminu a betón

nopovou fóliou, môže v dôsledku vlhkosti prísť k poškodeniu jestvujúceho oplotenia v časti betónového
základu.Uvedenýmiterénnymiúpravamiprišlokzmeneodtokovýchpomerovvúzemí,kzmenevodného
režimu. Zrážkové vody sú v dôsledku navýšenia pozemku odvádzané na susedný pozemok a tento
odvod je realizovaný neodborným spôsobom. Vlastník bol vyzvaný, aby do 30 dni od doručenia výzvy
predložil právoplatné územné rozhodnutie o využití územia na vykonanie terénnych úprav a ak takéto

rozhodnutie nebolo vydané, dopustil sa priestupku.

27. Z oznámenia L. P. F. zo dňa 4.9.2023 vyplýva, že stavebný úrad nevedie územné konanie o využití
územia na vykonanie terénnych úprav a ani konanie o novej žiadosti o stavebné povolenie.

28. Z fotografií vyplýva, že na pozemku žalovaného sa popri pletivovom oplotení od pozemku žalobcov
a aj od cesty nachádza kolmo hore voľne naukladaný lomový kameň, na jednom mieste do výšky 77
cm, od jeho najvyššej výšky sa na pozemku žalovaného nachádza zemina, na ktorej rastie zelený porast
a pár stromov. Na pozemku žalobcov je bujná vegetácia, nachádza sa tam vinč, rajčiaky. Medzi pletivom
a kameňom sa nachádzajú kari rohože, v spodnej časti od cesty kovové stĺpiky a od pozemku žalobcov

OSB dosky. Vysoké kovové stĺpiky oplotenia sú v časti od pozemku žalobcov vyhnuté v smere na ich
pozemok a v tejto časti je kameň čiastočne rozobratý a vidno tam štruktúru zeminy.

29. Z hydrologického posudku, ktorý vypracovala dňa 31.7.2023 spoločnosť ENVIGEO, a.s. zastúpená
N. N. L. vyplýva, že pozemok žalobcov parc. č. XXX/XX je využívaný ako záhrada a sad a smerom

na severovýchod hraničí s pozemkom parc. č. XXX/XXX, ktorý je sčasti rovnako využívaný ako
záhrada. Hranica medzi nimi má tvar priamky a dĺžku 17 m a pôvodne bola vymedzená pletivovým
oplotením. Pôvodný terén mal mierne svahovitý charakter so sklonom približne 9,2 %, zvažujúci sa
severovýchodným smerom. Na pôvodný prírodný terén parc. č. XXX/XXX bol navezený cudzorodý
horninový materiál s rôznym granulometrickým zložením, čím prišlo k premodelovaniu pôvodnej

morfológie povrchu terénu a jeho vyzdvihnutiu v rámci uvedenej parcely oproti okolitým pozemkom.
V priestore navážok sa mierne zmenšil sklon svahu a došlo k miernej modifikácii pôvodného smeru
sklonu k severovýchodu. Pozdĺž severovýchodnej a severozápadnej vnútornej hranice parc. č. XXX/
XXX bol v rámci terénnych úprav vybudovaný obvodový oporný múrik z voľne uloženého kamenivabalvanitej frakcie. Povrchovú vrstvu navážok tvorí jemnozrnná humóza zemina. Múrik je opretý
o pletivový plot a jeho výška nad pôvodným terénom sa pohybuje v rozmedzí približne od 0,7
do 0,9 m. Pokiaľ neboli vykonané terénne úpravy prichádzalo k rovnomernej infiltrácii spadnutých

zrážkových vôd do povrchovej humusovo-silitovej pôdnej vrstvy a prúdila plytkým podzemným obehom
v smere prirodzeného gradientu do nižšie položených častí územia bez celodenných mrazov po
celý rok s výnimkou januára. Prirodzený režim odvodňovania územia tak nespôsoboval užívateľom
pozemkov problémy. Vplyvom terénnych úprav došlo k lokálnym zmenám infiltračných a odtokových
pomerov v hodnotenom území. Pri navážaní horninových materiálov bola prirodzená povrchová pôda

vrstva zhutnená vplyvom gravitačného priťaženia spôsobeného navezeným cudzorodým horninovým
materiálom. Z takto stlačenej pôdnej vrstvy sa stala subhorizontálna bariéra, ktorá v rámci parc. č. XXX/
XXX bráni vertikálnej infiltrácii zrážkových vôd do hlbších častí horninového prostredia. V obdobiach
so zrážkami vsakuje dažďová voda do telesa navážok, ktoré je zjavne tvorené relatívne priepustnejším
materiálom, prúdi vertikálnym smerom a na kontakte s relatívne nižšie priepustnou vrstvou zhutneného
pôvodného pôdneho horizontu ďalej prúdi v navážkach v smere sklonu tejto vrstvy. Zhutnená pôda je

ohraničená vysoko – priepustným kamenným múrikom na hranici parc. č. XXX/XXX M. XXX/XX a ďalej
po svahu pokračuje po povrchu parc. č. XXX/XX už v prirodzenom, nezhutnenom stave. Uvedené
má za následok usmerňovanie prúdenia infiltrovanej zrážkovej vody, resp. podzemnej vody plytkého
obehu z parc. č. XXX/XXX do pripovrchovej zóny terénu v úrovni päty vzdušnej strany obvodového
kamenného múrika, výsledkom čoho je epizodické podmáčanie terénu hraničnej zóny parcely č. XXX/

XX na kontakte parc. č. XXX/XXX. Uvedenými terénnymi úpravami dochádza k líniovému sústreďovaniu
vôd z povrchového odtoku a plytkého podpovrchového obehu. Tieto vody spôsobujú neželateľné
podmáčanie pôdy a znižujú úžitkové vlastnosti pozemku v dotknutej časti parcely parc. č. XXX/XX.
Pri vypracovaní posudku spracovateľ vychádzal z poznatkov získaných pri rekognoskácii terénu, bez
možnosti vstupu na parcelu a z popisných informácií poskytnutých objednávateľmi posudku a nemal

k dispozícii podrobné údaje o materiálovej skladbe, resp. granulometrickom zložení navážok na parc. č.
XXX/XXX. Z doplnenia tohto posudku zo dňa 23.1.2024 vyplýva, že spracovateľ posudku prehlásil, že
si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP.

30. Z výškopisného zamerania parcely parc. č. XXX/XXX k.ú. L. zo dňa 8.6.2023 spoločnosti GEO –

EKON, s.r.o. vyplýva, že vypočítaná kubatúra zeminy na pozemku je 189 m3, pričom bola zameraná po
obvode, keďže pozemok nebol prístupný.

31. Z vyjadrenia GEO spol. s.r.o. zo dňa 27.11.2023 zastúpenej N. G. O. vyplýva, že hydrologický
posudok je podľa neho tendenčný a neobjektívny z dôvodu vyjadrenia spracovateľa, že voľne položené

balvany podľa neho nemôžu zhoršiť odtokové pomery v území, pretože odtok je medzi nimi takmer
okamžitý, že vplyvom tejto činnosti nedošlo k premodelovaniu odtokových pomerov na lokalite, pretože
spadnuté zrážky zostávajú na pozemku parc. č. XXX/XX, vsakujú do ílovito piesočnej pôdy, kde
ďalej presakujú do horninového prostredia tvoreného sprašou do hĺbky 4-5 a potom do piesočného
súvrstvia, ktoré v danej lokalite vytvára zdrojovú oblasť podzemných vôd. Namietal, že na základe

rekognoskácie pozemku cez plot sa nedá tvrdiť, že terénne úpravy majú značný vplyv na režim plytkého
podzemného odtoku infiltrovaných zrážkových vôd, pretože zvýšenie nemá vplyv na povrchový odtok,
kde pred navezením bol svah a voda stekala po vrstevnici a vyrovnaním svahu prišlo k zamedzeniu
pretekania dažďových vôd po teréne, nie je preukázané gravitačné priťaženie pôvodného terénu a nedá
sa predpokladať, že by múrik a navezený materiál mohli mať zásadný vplyv na zaťaženie pôvodného

horizontálneho prostredia. Bez skutočného prieskumu ide iba o názor hydrológa ovplyvnený názorom
objednávateľa a navrhol podrobný HGP prieskum.

32. Zo znaleckého posudku znalca z odboru poľnohospodárstvo B. A. C. I., PhD č. 3/2024 zo
dňa 22.7.2024 vyplýva, že dňa 17.7.2024 bola vykonaná ohliadka, pri ktorej bol spozorovaný vplyv

podmáčania pôdy na rast a vývoj rastlín nachádzajúcich sa na parc. č. XXX/XX, konkrétne na rajčiaku
jedlom, tekvici obyčajnej, viniči hroznorodom, slivke domácej a marhuli obyčajnej v susedstve s parc. č.
XXX/XXX (s terénnymi úpravami), ktorý sa prejavoval zhoršením kondičného stavu rastlín a príznakmi
napadnutia prevažne hubovými chorobami. Ako dôvodná sa javí možná spojitosť podmáčania pôdy
s poškodením viniča s prejavmi chlorózy, marhule so skorými prejavmi apoplexie, zvinutky a vädnutia

listov, slivky so skorými prejavmi chorôb kmeňa, chlorózy listov, zníženými prírastkami a glejotokom
na kmeni, rajčiaka plesňou zemiakovou s vyšším výskytom prasklín v pôde a tekvice verticíliovým
vädnutím. Napadnutie rastliny chorobami, zníženie ich vitality alebo zhoršenie kondičného stavu rastlín
sa vždy negatívne odzrkadlí na kvantite (nižšej úrode) a kvalite úrody, najmä vo forme zhoršenejsenzorickej a nutričnej kvality úrody (choroby kmeňa a koreňov), nekonzumnosti napadnutých plodov
(pleseň zemiaková na rajčiaku) alebo straty rodivosti (apoplexia) marhúľ. Výška poškodenia je variabilná
podľa počasia, resp. sa prejavuje vo viacerých rokoch. Na poškodení úrody sa môžu podieľať aj iné

faktory. Na základe výsledkov ohliadky sa dá vysloviť predpoklad, že pri pokračujúcom zamokrení pôdy
bude degradácia pôdnych vlastností pokračovať a poškodenie rastlín (najmä trvácich – stromy a kry) sa
bude postupom rokov zvyšovať. Z doplnenia posudku zo dňa 10.10.2024 vyplýva, že znalec prehlásil,
že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP.

33. Z registra geologických oprávnení vyplýva, že sú v ňom evidované ENVIGEO, a.s. a GEO, spol.
s r.o. a z registra odborne spôsobilých osôb vyplýva, že sú v ňom registrovaní N. N. L. a aj N. G. O..

34. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

35. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

36. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

37. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

38. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

39. Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu
susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu

rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

40. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým

vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

41. Podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

42. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody.

43. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaný sú vlastníkmi susediacich pozemkov, ktoré sú

svahovité, pozemok žalovaného, ktorý je oplotený pletivom natiahnutým na kovových stĺpikoch, ktoré sú
zabetónované v betónovom základe, sa zvažuje v smere k ceste, za ktorou sa nachádza záhradkárska
osada a aj v smere k spoločnej hranici so žalobcami, v ktorej časti sú kovové stĺpy oplotenia nahnuté
na pozemok žalobcov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na svojom pozemku za účelom zmiernenia
pôvodného spádu v oboch smeroch voľne uložil pred oplotením dovezený lomový kameň do výšky

od 0,7 až do 1 m nad pôvodný terén, ktorý nespojil žiadnym spojovom a následne na terén pozemku
naviezol zeminu bez toho, aby mal na tieto terénne úpravy povolenie.44. Sporné bolo, v akom spáde je po týchto úpravách pozemok žalovaného, v akom objeme a aký druh
zeminy žalovaný naviezol na svoj pozemok, či išlo o prírodný materiál (ornicu) alebo umelý materiál
(navážky), akými vozidlami bola zemina navezená, či pri tom prišlo k jej utlačeniu, či sa v dôsledku toho

stala zemina nepriepustnou a či preto dažďová voda, ktorá spadne na pozemok žalovaného, stečie na
susediaci pozemok žalobcov, ktorý sa v dôsledku toho podmáča a preto žalobcom vzniká škoda na
rastlinách, kroch a stromoch, ktoré na svojom pozemku pestujú a či preto prišlo aj k nahnutiu kovových
stĺpov oplotenia v smere na pozemok žalobcov a či žalobcom v dôsledku tohto hrozí nejaká škoda.

45. V konaní bolo vykonaným dokazovaním a to hydrologickým posudkom, ktorý vypracovala dňa
31.7.2023 spoločnosť ENVIGEO, a.s., znaleckým posudkom č. 3/2024, ktorý vypracoval dňa 22.7.2024
znalec z odboru poľnohospodárstvo B. A. C. I., B., výškopisným zameraním spoločnosti GEO –
EKON, s.r.o., fotografiami a aj výsledkom štátneho stavebného dohľadu preukázané, že bez ohľadu
na to v akom spáde bol a v akom spáde je aktuálne pozemok žalovaného, resp. v akom je stave
a v akom stave je vegetácia, ktorá sa na ňom nachádza, prichádza po terénnych úpravách na pozemku

žalovaného k líniovému sústreďovaniu dažďových vôd, ktoré spadnú na jeho pozemok a plytkému
podpovrchovému obehu, čo spôsobuje neželateľné podmáčanie pôdy pozemku žalobcov na kontakte
s pozemkom žalovaného, čo má za následok znížené úžitkové vlastnosti pozemku žalobcov na hranici s
pozemkomžalovaného.Hydrologickýmposudkombolipreukázanétvrdeniažalobcovajbezpodrobného
hydrologického prieskumu a to, že na pôvodný prírodný terén pozemku žalovaného bol navezený

cudzorodý horninový materiál, pri ktorých navážkach bola vplyvom gravitácie zhutnená povrchová
vrstva a až na tento povrch bola navezená jemnozrnná humóza zemina. Uvedenými navážkami
prišlo k premodelovaniu pôvodnej morfológie povrchu pozemku a jeho zhutnená povrchová vrstva tak
bráni vertikálnej infiltrácii zrážkových vôd do hlbších častí horninového prostredia, ktorá preto prúdi
vnavážkachvsmeresklonuvrstvyzhutnenéhopôvodnéhopôdnehofonduaposvahupokračujevúrovni

päty múrika po povrchu parcely žalobcov výsledkom čoho je podmáčanie hraničnej zóny ich parcely.
Hoci spracovateľ tohto posudku v časti neistoty uviedol, že nemal k dispozícii všetky potrebné údaje
o materiálovej skladbe navážok a ohliadku vykonal iba z pozemku žalobcov, súd nemal pochybnosti
o správnosti tohto posudku, pretože z posudku vyplýva, že spracovateľ vychádzal z ohliadky terénu,
ktorá sa uskutočnila dňa 13.6.2023 a z fotografie založenej do súdneho spisu dňa 27.4.2023 na č.l. 78

vyplýva, že v tom čase bol lomový kameň od hranice pozemku strán sporu v časti odstránený a preto
bol z pozemku žalobcov voľným okom viditeľný materiál, ktorý bol na pozemok žalovaného navezený
a bolo možné posudok vyhotoviť. Pretože v danom prípade nešlo o také zložité otázky, kedy by muselo
byť vykonané znalecké dokazovanie, bolo predloženie odborného vyjadrenia, ktoré je podľa § 206
CSP v civilnom procese prípustné, dostatočné. Zhotoviteľ posudku je zapísaný v registri geologických

oprávnení a N. N. L., ktorý posudok vypracoval je registrovaný v registri odborne spôsobilých osôb
a preto posudok vyhotovila odborne spôsobilá osoba. Formálny nedostatok posudku a to absencia
doložky bol v priebehu konania odstránený. Pochybnosti žalovaného o jeho správnosti neboli v konaní
preukázané ani vyjadrením spoločnosti GEO, spol. s r.o. k tomuto posudku, ktoré vyhotovil N. G. O.,
ktorý je síce rovnako odborne spôsobilou osobou, ale toto vyjadrenie spracoval bez toho, aby vykonal

ohliadku terénu a preto naň súd nemohol prihliadnuť a nejde ani o odborný posudok podľa § 206 CSP.
Naopak v súlade so záverom hydrologického posudku bol aj výsledok štátneho stavebného dohľadu,
ktorý vykonal zamestnanec poverený primátorom mesta Nitra dňa 18.8.2021, proti ktorého odbornej
kompetencii síce žalovaný namietal, ale na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy.
Znaleckým posudkom znalca B. A. C. I., PhD č. 3/2024 zo dňa 22.7.2024, ktorého formálny nedostatok

bol v konaní rovnako odstránený, bolo aj bez vykonania ohliadky preukázané, že podmáčanie pôdy sa
prejavilo zhoršením kondičného stavu rastlín a príznakmi napadnutia prevažne hubovými chorobami
v susedstve s pozemkom žalovaného, čo sa vždy negatívne odzrkadlí na kvantite a kvalite úrody a pri
pokračujúcom zamokrení pôdy bude degradácia pôdnych vlastností pokračovať a poškodenie rastlín sa
bude postupom rokov zvyšovať.

46. Uvedeným hydrologickým posudkom, fotografiami a aj výsledkom vykonaného štátneho stavebného
dohľadu boli preukázané aj ďalšie tvrdenia žalobcov a to, že týmito terénnymi úpravami prišlo aj
k poškodeniu oplotenia, ktoré oddeľuje pozemky strán sporu, pretože múrik z kameniva je v spodnej
časti opretý o pletivový plot a pod tlakom zeminy začal tento múrik vytláčať kovové stĺpiky oplotenia

a pretože sú tieto aktuálne vychýlené aj o 50 cm v smere na pozemok žalobcov a neoprávnene
zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov. Hoci otázka vlastníctva tohto oplotenia bola v konaní sporná,
pretože nebolo sporné, že oplotenie postavili právni predchodcovia žalovaného, žalovaný tým, že odnich pozemok nadobudol, nadobudol ho aj spolu s oplotením, ktoré je jeho súčasťou a je preto jeho
vlastníkom.

47. Napriek tomu, že v konaní nebol preukázaný stav pozemku žalovaného a ani oplotenia pred
vykonaním terénnych úprav tým, že v konaní bolo preukázané, že prišlo k terénnym úpravám zo strany
žalovaného, ktorými bolo neoprávnene zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu, nebolo nevyhnuté,
aby bol preukázaný pôvodný stav pozemku a oplotenia.

48. Vlastnícke právo každého vlastníka možno chrániť žalobou podľa § 126 alebo podľa § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žaloba z imisií podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je osobitnou
úpravou vo vzťahu k vlastníckej žalobe podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žaloba podľa § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka je osobitným prípadom negatórnej (zapieracej) žaloby, kedy sa vlastníkovi
poskytuje ochrana nie pred každým zásahom ale len proti takým zásahom, ktorý ho nad mieru
primeraným pomerom obťažuje alebo vážne ohrozuje výkon jeho práv. Imisiami (zásahmi) sa vo

všeobecnosti rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti vlastníka) z jednej
nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (napr. R 37/1985). Môže ísť o nepriame imisie, ktorými
sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti a jedine
z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda. O priame
imisie ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú vzápätí bezprostredné účinky nielen na vlastnú nehnuteľnosť,

ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť. V ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú upravené nepriame imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone vlastníckeho
práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú
(nedosahujú) určitú intenzitu rušenia a to obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Pokiaľ jestvuje
len nízka intenzita takéhoto rušenia — ide o nepodstatné zásahy, t.j. o bežné správanie, ktoré sú susedia

povinní navzájom si trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí; v takomto prípade
nebolo by možno úspešne sa dovolať súdnej ochrany. Dotknutý vlastník musí v prípade nepriamych
imisií zvoliť správny spôsob právnej ochrany tak, ako vyplýva z § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobou smerujúcou proti vlastníkovi sa môže vlastník úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým
by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už

povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet
svojho vlastníctva, R 45/1986). Pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže
domáhať iba v zmysle § 417 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie. Pokiaľ však ide o priame
imisie, o priame zásahy do vlastníckeho práva, tieto sú zásadne (bez ďalšieho) neprípustné. Ochranu
proti takémuto druhu zásahu do vlastníckeho práva však neposkytuje negatórna žaloba podľa § 127 ods.

1 Občianskeho zákonníka, ale žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka („ ... vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ..."). Súd v tomto
smere poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2010, sp.
zn. 1 Cdo 68/2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 5/2010 pod R 38/2010.
Zákonodarca v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi ochranu pred

akýmkoľvek neoprávneným zásahom a nežiada, aby išlo o zásah „nad mieru primeranú pomerom", resp.
aby išlo o zásah vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka dotknutej nehnuteľnosti (ani takúto podmienku
nestanovuje); rozhodujúca je už samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu.

49. Každý vlastník stavby, resp. pozemku má povinnosť zadržiavať a likvidovať zrážkové vody zo

zákona na svojom pozemku a nie ich v dôsledku nezákonných terénnych úprav odvádzať na pozemok
suseda. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že k stekaniu dažďovej vody na pozemok žalobcov
a zároveň aj k vyhnutiu kovových stĺpikov v smere na ich pozemok prišlo nie prirodzeným spôsobom,
ale v dôsledku terénnych úprav, ktoré uskutočnil žalovaný, ktoré boli nepovolené, pretože na ne nemal
povolenie príslušného stavebného úradu a v konaní nebolo preukázané, že by mu bolo povolenie

udelené dodatočne a boli aj neoprávnené, pretože v dôsledku nich je pozemok žalobcov podmáčaný
a kovové stĺpiky presahujú na pozemok žalobcov a preto ide o tzv. priame imisie. Nárok žalobcov
na súdnu ochranu nie je preto možné založiť podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré
ustanovenie žalobcovia poukazovali, ale je potrebné ho vyvodiť z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kde súd koriguje svoj predbežný právny názor, ktorým právnym posúdením nie je v konaní

viazaný. Súd preto ďalej neposudzoval, či sú žalobcovia ako vlastníci susediacich pozemkov pri výkone
svojich práv zo strany žalovaného ako vlastníka susediaceho pozemku obťažovaní spôsobom nad mieru
primeranú pomerom podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcov rovnako nie je možné
posúdiťanipodľa§417Občianskehozákonníka,naktoréustanoveniežalobcoviatiežpoukazovali,ktoréopatrenianaodvráteniehroziacejškodyjemožnéuložiťibaakvznikškodyhrozíaideovážneohrozenie.
Žalobcom však škoda podľa ich vyjadrenia už vznikla a v konaní nepreukázali, že by išlo o škodu vážnu,
či už vo vzťahu k rastlinstvu na ich pozemku, aj keď sa toto poškodenie môže časom zvyšovať alebo

vo vzťahu k oploteniu najmä nie za stavu, že žalovaný časť kamenného múrika už odstránil a preto
nahýnanie kovových stĺpikov ďalej nepokračuje.

50. Z použitia slovného spojenia „najmä“ v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že vlastník, do ktorého vlastníckeho práva bolo neoprávnene zasiahnuté, môže žiadať o vydanie veci

alebo o zdržanie sa neoprávnených zásahov, ktoré sa už vykonali, trvajú, hrozí ich opakovanie alebo
iba hrozia, ale hroziaca ujma je menšia ako vážna škoda, ktorý výpočet žalôb nie je týmto ustanovením
ohraničený a preto na ochranu vlastníka môže slúžiť aj iná žaloba a to aj žaloba, ktorou ohrozený
vlastník požaduje, aby súd uložil vlastníkovi, ktorý do jeho vlastníckych práv neoprávnene zasahuje,
niečo pozitívne konať. Žaloba žalobcov, ktorou sa po jej zmene domáhajú odstránenia závadného stavu,
ktorý bol neoprávneným zásahom spôsobený prostredníctvom žaloby o posunutie kamenného múrika

po celej 17 m dĺžke spoločnej hranice a vyrovnanie stĺpov kovového oplotenia, ktoré sú vychýlené o 50
cm a nahrnuté na pozemok žalobcov po celej 17 m dĺžke spoločnej hranice je preto prípustná.

51. Keďže hydrologickým posudkom a aj znaleckým posudkom bolo preukázané a to aj bez vykonanej
ohliadky, že k neoprávnenému podmáčaniu pôdy na pozemku žalobcov prichádza v dotknutej časti

pozemku žalobcov, ktorou je spoločná hranica, súd koriguje svoj predbežný právny názor aj v tom, že
žalobcovia oprávnene požadujú posunutie kamenného múrika o 2,5 metra od spoločnej hranice, ktorú
vzdialenosť je možné všeobecne považovať za vzdialenosť hraničnú. Súd nepovažoval kamenný múrik
za stavbu z hľadiska stavebných predpisov a to ani drobnú, pretože múrik nie je spojený so zemou
pevným základom a preto sa tvrdeniami žalobcov o jeho nevyhnutnom odstupe od hranice pozemku

nezaoberal.

52. Súd nevykonal ohliadku a ani nepristúpil k dokazovaniu hydrologickým prieskumom tak, ako
navrhoval žalovaný, pretože tvrdenia žalobcov o neoprávnenom zásahu žalovaného do ich vlastníckych
práv boli preukázané inými dôkazmi a preto by bolo vykonanie týchto dôkazov nadbytočné.

53. Základnými zásadami pri riešení susedských vzťahov sú dobré mravy a zákaz zneužitia
subjektívnych práv. Vzájomné konanie medzi susedmi nesmie byť preto v rozpore s dobrými mravmi
a nikto nemôže zneužívať svoje subjektívne práva na úkor iného, pretože vlastníci susediacich
nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Žalobou navrhované odstránenie následkov

neoprávneného zásahu zo strany žalovaného do vlastníckych práv žalobcov podľa súdu nezasiahne
do práv žalovaného neprimeraným spôsobom, keďže kamenný múrik nie je so zemou spojený pevným
základom a jeho posunutím sa umožní žalovanému vyrovnať jednoducho aj stĺpiky oplotenia a preto je
požiadavka žalobcov aj v súlade s princípom proporcionality.

54. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

55. Keďže žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, súd rozhodol, že žalovaný je povinný preložiť kamenný
múrik na parcele registra „C“ vedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. L. parc. č. XXX/XXX po celej 17 m

dĺžke spoločnej hranice s parcelou registra „C“ vedenou na LV č. XXXX pre kat. úz. L. parc. č. XXX/
XX o 2,5 metra od spoločnej hranice do vnútra parcely parc. č. XXX/XXX a aj opraviť stĺpy pletivového
oplotenia po celej dĺžke spoločnej hranice 17 m oddeľujúce parc. č. XXX/XXX od parc. č. XXX/XX a to
tie, ktoré sú v zvislej rovine v najvyššom bode odklonené od svojej zvislej osi o 50 cm a nahrnuté na
pozemok žalobcov parc. C. E. XXX/XX tak, aby stáli zvisle do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP, ktorú lehotu považoval súd za primeranú vzhľadom na povinnosť
ukladanú rozhodnutím.

56. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strán
sporu, ktoré nastolili, ale má dať odpoveď na ich podstatné a relevantné argumenty (rozhodnutie ÚS SR

II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne) a preto súd na ďalšie argumentácie žalovaného
v tomto spore, nespôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.57. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania. Žalobcovia boli v konaní celkom úspešní a pretože nikto v konaní netvrdil a ani
súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, rozhodol, že žalobcovia

majú podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.