Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8T/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123013435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123013435.6

Uznesenie

Okresný súd Žilina samosudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v Čadci dňa 27. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Trestného zákona, z dôvodu podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, trestné
stíhanie obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E., stíhaného pre prečin
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti A. F., F., so sídlom G. H. XXXX/XX, C., IČO: XX XXX XXX, ktorý bol už od
roku 2014 v predĺžení, zmaril uspokojenie svojho veriteľa spoločnosť F., F., so sídlom I. X, J., IČO:
XX XXX XXX tým, že napriek tomu, že vykonal stavebné práce na diele „Modernizácia železničnej trate,“
podľa faktúry č. 14/027 zo dňa 28.8.2024, splatnej dňa 28.12.2014 vo výške 3.511,20 €, faktúry č. 14/028
zo dňa 28.8.2014, splatnej 28.12.2014 vo výške 8.712,- €, faktúry č. 14/033 zo dňa 26.9.2014, splatnej
26.1.2015vovýške8.527,20€,faktúryč.14/034zodňa30.9.2014,splatnej30.1.2015vovýške5.829,12

€, za tieto práce nezaplatil, pričom po splatnosti faktúr spoločnosti F., F. zvýhodnil iných veriteľov, a to
minimálne spoločnosť A. F., F., so sídlom K. X, E., IČO: XX XXX XXX, celkovo vo výške 172.301,40 €,
ktoré splatné faktúry uhradil v období od 11.2.2015 do 24.11.2015, čím takto svojim konaním spôsobil
spoločnosti F., F., so sídlom I. X, J. škodu najmenej vo výške 25.832,64 €,

z a s t a v u j e , pretože je premlčané.

Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť F., F. so sídlom I. X, J., IČO: XX XXX XXX
s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina podala dňa 28.12.2023 obžalobu pod č. 2Pv 5/23/5511 zo
dňa 22.12.2023 na obvineného A. B. pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2

Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Znaky skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
účinného do 05.08.2024, naplní ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje záväzky, zmarí, hoci
len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa a tak mu spôsobí väčšiu škodu
(najmenej 2.660,- eur), za čo bolo možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov až 3 roky.

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 08.02.2024, v spojení s nálezom Ústavného súdu SR sp.

zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, zverejneným pod č. 215/2024, účinnou od 06.08.2024, došlo,
okrem iného, nielen k zmene ustanovenia § 125 Trestného zákona a zvýšeniu výšky škody, od ktorejsa odvodzuje právna kvalifikácia, zo sumy 2.660 eur na sumu minimálne 20.000 eur (vzhľadom k výške
škody sa v danom prípade právna kvalifikácia nemenila), ale aj k zmene trestnej sadzby za uvedený
trestný čin. Podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024 je možné páchateľovi trestného činu podľa

§ 240 ods. 2 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.
Predmetnou novelou Trestného zákona došlo súčasne k zmene (skráteniu) lehôt premlčania trestného
stíhania.

Podľa § 87 ods. 1 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), trestnosť činu

zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) 30 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) 15 rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 10 rokov, c) 10 rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s
hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky,

e) 3 roky pri ostatných prečinoch.

Podľa § 87 ods. 2 Trestného zákona do premlčacej doby sa nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,

c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi
úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

Podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie
úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej

len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo
veci samej.

Konanie, bližšie uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, je aj od 06.08.2024 naďalej trestným činom
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (novelou k zmene právnej

kvalifikácie nedošlo, nakoľko škoda prevyšuje sumu 20 000 eur), avšak so zníženou trestnou sadzbou.
Neskorší zákon (účinný od 6.8.2024) je pre obžalovaného teda priaznivejší.

Pri posudzovaní trestnosti činu sa bolo potrebné zaoberať aj prípadným premlčaním trestného stíhania.
Touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku Tpj 129/2024 zo dňa

28.11.2024, z ktorého vyplýva, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa
§ 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného
zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie
premlčania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej
dobe. V danom prípade bol skutok obžalobou kvalifikovaný ako trestný čin zvýhodňovania veriteľa

podľa § 240 v odseku 1 a 2, za ktorý Trestný zákon v znení účinnom do 5.8.2024 ustanovoval trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov a Trestný zákon účinný od 6.8.2024 od 0
do 2 rokov. V zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona, pri jeho výklade v súlade s článkom 50 ods. 6
Ústavy SR, vyplýva pre súdu povinnosť posudzovať trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného
zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Keďže

imanentnou súčasťou trestného stíhania je i premlčanie trestného stíhania, bolo tiež potrebné prihliadať
na zmenu zákona, v dôsledku ktorej došlo k skráteniu premlčacej doby. Zatiaľ čo podľa Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 pri trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky predstavovala premlčacia doba
5 rokov, podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024 3 roky. V danom prípade k spáchaniu trestnéhočinu došlo 24.11.2025 (moment dokonania), kedy naposledy mal byť veriteľ obžalovaného uspokojený.
Obvinenie bolo prvýkrát vznesené dňa 27.2.2018, v rámci skrátenej 3-ročnej premlčacej doby, ktorá
by inak uplynula dňa 24.11.2018. Avšak v danom prípade uznesením prokurátora z 10.4.2018 bolo

uznesenie o vznesení obvinenia zrušené a trestné stíhanie zastavené. V nadväznosti na § 87 ods.
3 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 teda prvé vznesenie obvinenia nemohlo vyvolať účinky
prerušenia trestného stíhania, a teda začatia plynutia novej premlčacej doby. Premlčacia doba tak
v danom prípade uplynula dňa 24.11.2018. Avšak aspoň na okraj súd poznamenáva, že ak by aj bolo
možné prihliadať na prvé vznesenie obvinenia, tak jeho vznesením by začala plynúť nová premlčacia

doba, ktorá by uplynula dňa 27.1.2021, pričom druhé obvinenie pre ten istý skutok bolo vznesené až
30.6.2021, teda po uplynutí skrátenej 3-ročnej premlčacej doby.

V danom prípade nebola zistená ani žiadna okolnosť upravená v ustanovení § 87 ods. 2 písm. a/
až e/ Trestného zákona, ktorá by mala vplyv na plynutie premlčacej doby, resp. na jej koniec v
rámci premlčania trestného stíhania. Nakoľko obžalovaný v 3-ročnej premlčacej dobe nespáchal ani

žiadny ďalší trestný čin, za ktorý by Trestný zákon ustanovoval rovnaký alebo prísnejší trest a v tomto
trestnom konaní nie je trestne stíhaný ani pre niektorý z trestných činov taxatívne uvedených v § 88
Trestného zákona, ktorých trestnosť uplynutím premlčacej doby nezaniká, je zrejmé, že trestné stíhanie
obžalovaného je premlčané, na základe čoho zanikla trestnosť činu. Nevyhnutným dôsledkom takéhoto
záveru je zastavenie trestného stíhania pre jeho neprípustnosť podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného

poriadku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Nakoľko skutočnosť o zániku trestnosti činu z dôvodu premlčania trestného stíhania obžalovaného vyšla
najavo v priebehu hlavného pojednávania (v dôsledky novely Trestného zákona), súd s poukazom na

vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia jeho trestné stíhanie obligatórne zastavil.

Keďže v danom prípade malo dôjsť v dôsledku spáchania skutku k vzniku škody a nárok na náhradu
škody si poškodený - spoločnosť F., F. riadne a včas uplatnil, súd ho s ním v zmysle § 281 ods. 1, ods.
3 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu má poškodený a prokurátor právo podať sťažnosť v lehote 3 dní od jeho
oznámenia na Okresný súd Žilina. Sťažnosť má odkladný účinok.

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak

obvinený vyhlási do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené,
že na prejednaní veci trvá (§ 9 ods. 4 Trestného poriadku).