Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200994
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6918200994.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne:
A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XX, štátny občan SR, právne
zast.: F. D. G., advokátka, so sídlom H. XXX/XX, C. H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. I., C. I.,
nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX, C. H., štátny občan SR, právne zast.:

F. J. G., advokát, so sídlom K. XXXX/XX, C. H., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 17C/6/2018-334 zo dňa 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/6/2018-334 zo dňa 20. marca 2024 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 17C/6/2018-334 zo dňa 20. marca 2024 Okresný súd Rimavská Sobota
(ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného k nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom C. H., katastrálny odbor, pre okres C. H., Obec
a katastrálne územie E. na Liste vlastníctva č. XXX ako parc. EKN č.XXX/X, druh pozemku orná pôda
o výmere 1284 m2. Pozemky, vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným L. H., H., so sídlom v C.
H. zo dňa 09.11.2017 pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako parcela CKN č. XX/X o výmere 284 m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, CKN č. XX/X o výmere 7 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria a parc. CKN č. XX/X o výmere 351 m2, druh pozemku záhrady, nachádzajúce sa v k. ú. E.,
Obec E., okres C. H. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pozemok, vytvorený geometrickým
plánom vyhotoveným L. H., H., so sídlom v C. H. zo dňa 09.11.2017 pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako
parcelaEKNč.XXX/Xovýmere642m2(zostatkovávýmera),druhpozemkuornápôda,nachádzajúcisa
v k. ú. E., Obec E., okres C. H. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Neoddeliteľnou súčasťou

tohto rozsudku je geometrický plán vypracovaný L. H., H., so sídlom v C. H. zo dňa 09.11.2017 pod
č. XXXXXXXX-XX/XXXX, autorizačne overený M. I. J. 10.11.2017, úradne overený OÚ C. H. č. XXX/
XXXX dňa 18.12.2017 (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na ich náhradu (druhý výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť znalcovi M. G. N. na jeho účet IBAN
H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znalečné v sume 192,50 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku (tretí výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalcovi M. G. N. na jeho účet IBAN

H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX znalečné v sume 192,50 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku (štvrtý výrok).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pôvodný žalobca (zosnulý manžel
žalobkyne) sa svojou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. E., obec E., okres C. H., ktorá je na Liste vlastníctva č. XXX
vedená ako parc. EKN č. XXX/X o výmere 1284 m2, druh orná pôda (ďalej len „sporný pozemok“). Svoju

žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, každý
v podiele jedna polovica. V skutočnosti sa jedná o záhradu, ktorá sa nachádza v intraviláne Obce E.priamo za rodinným domom, súpisné č. XX so zastavaným pozemkom, dvorom a garážou, ktoré sú vo
vlastníctve pôvodného žalobcu s manželkou a ktoré sú evidované na LV č. XX. Pôvodný žalobca užíva
zo spoločnej nehnuteľnosti jednu polovicu, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, je to časť

predmetu sporu susediaca s jeho ostatnými nehnuteľnosťami, riadne oplotená a užívaná výlučne ním
a pred ním ešte jeho právnymi predchodcami. Pôvodný žalobca mal záujem na uzavretí mimosúdnej
dohody so žalovaným aj prostredníctvom právnej zástupkyne, avšak žalovaný na predžalobné výzvy
nereagoval.Zaúčelomreálnehorozdelenianehnuteľnostídalvyhotoviťgeometrickýplánč.XXXXXXXX-
XX/XXXX zo dňa 09.11.2017 zhotoviteľa L. H., H.. C. H., na základe ktorého bol sporný pozemok

rozdelený podľa spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti bolo podľa jeho názoru
jediným možným účelným riešením, keďže žalovaný vlastní pozemky, ktoré susedia so zvyšnou časťou
sporného pozemku, a preto bude mať k svojmu pozemku zabezpečený prístup a môže ju užívať.
1.2 Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť s tým, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobca vo svojej
žalobe, sa nezakladajú na pravde, pretože žalobca užíva celý sporný pozemok, a to bez právneho titulu.
Na výzvu žalobcu nereagoval z toho dôvodu, že ostal prekvapený, že sa spoluvlastníkom tohto pozemku

stal žalobca vzhľadom na skutočnosť, že mal ako spoluvlastník predkupné právo na spoluvlastnícky
podiel predchádzajúceho spoluvlastníka, čo mu však nikto neponúkol. Žalovaný kontaktoval právnu
zástupkyňu žalobcu s návrhom na výmenu pozemkov, čím by sa predmetný spor vyriešil. Žalobca však
s návrhom žalovaného na zámenu pozemkov nesúhlasil a následne ani žalovaný nesúhlasil s návrhom
žalobcu so zámenou iných pozemkov.

1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1 a §
142 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“).
1.4Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancieskonštatoval, že stranysporusú

podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyňa v podiele 1/2 a žalovaný v podiele
1/2. Dohoda podielových spoluvlastníkov na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
v danom prípade, aj napriek viacerým mimosúdnym, ako i súdnym pokusom o vyriešenie sporu,
nebola možná. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak k dohode nedôjde, ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov môže požiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto

právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
1.5 Súd prvej inštancie uviedol, že prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti
podielov prichádza do úvahy tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. V danom prípade

sa jednalo o ornú pôdu v spoluvlastníctve dvoch podielových spoluvlastníkov s rovnakými podielmi a už
z toho bolo zrejmé, že reálne rozdelenie prichádzalo do úvahy, tak ako je to uvedené v pripojenom
geometrickom pláne. Čo sa týka účelného využitia veci, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek
tomu, že k novovzniknutej nehnuteľnosti, ktorá je prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, nie
je priamy prístup z obecnej komunikácie, prístup k tejto nehnuteľnosti je zabezpečený z nehnuteľnosti

parc. EKN č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 2577 m2, ktorá je vedená na liste vlastníctva
č. XXX u Okresného úradu C. H., katastrálny odbor, pre Obec a katastrálne územie E., okres C. H.
a ktorej spoluvlastníkom v podiele 2/5 je žalovaný. Konštatoval, že prístup k tejto nehnuteľnosti mal
žalovaný aj doposiaľ cez vyššie uvedenú nehnuteľnosť a táto nehnuteľnosť slúži na poľnohospodárske
účely. Novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, priamo

nadväzujú na nehnuteľnosti, ktoré v skutočnosti aj užíva ako rodinný dom s príslušenstvom a ktorých je
spoluvlastníčkou v podiele 1/2. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval prvý spôsob vyporiadania
za najspravodlivejší a najúčelnejší.
1.6 Aj keď žalovaný navrhol, aby súd v predmetnej veci rozhodol tak, že prikáže vec za primeranú
náhradu jednému, alebo druhému spoluvlastníkovi, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tento

spôsob prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre
možné. Okrem toho pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je potrebné, aby
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasil a súčasne súd musí mať preukázanú
finančnú schopnosť spoluvlastníka na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu
spoluvlastníkovi. V danej veci druhý spôsob vyporiadania neprichádzal do úvahy vzhľadom k tomu,

že žalobkyňa s prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nesúhlasila, vzhľadom na
jej finančné ocenenie znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom ustanoveným súdom, a aj keď
žalovaný navrhol prikázať celú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobkyni
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, súd prvej inštancie bol toho názoru, že takéto vyporiadanie jeneúčelné, a to z toho dôvodu, že na časti nehnuteľností, ktoré sú prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne, sa nachádzajú stavby slúžiace na hospodárske účely a okrem toho by žalovaný ani
na celú predmetnú nehnuteľnosť nemal priamy prístup z obecnej komunikácie. Žalobu súd prvej

inštancie v zmysle návrhu žalovaného nezamietol z dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje a z dôvodu, že nevidel dôvod
hodný osobitného zreteľa pre jej zamietnutie.
1.7 K tvrdeniu žalovaného, že v prípade, že by súd pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
použil prvý spôsob, a to reálne rozdelenie nehnuteľnosti, bude potrebné zriadiť vecné bremeno

k novovzniknutej nehnuteľnosti v jeho prospech, súd prvej inštancie uviedol, že zriadenie vecného
bremena v predmetnej veci by neriešilo vzniknutú situáciu, pretože novovzniknuté nehnuteľnosti
prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne priamo nadväzujú na nehnuteľnosti, ktoré sú v
spoluvlastníctve žalobkyne a ďalších dvoch spoluvlastníkov, jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú vedené
na LV č. XX pre Obec a katastrálne územie E. a ktoré užíva žalobkyňa pre účely bývania.
1.8 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 261 ods. 1 CSP v spojitosti s § 257

CSP a čl. 17 CSP tak, že stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej strane sporu, ktoré videl v povahe sporu, keď strany sporu majú v zásade rovnocenné
postavenie a konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je v záujme oboch
spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný žalobným návrhom na spôsob vyporiadania a každá zo strán

sporu má pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vlastne úspech v konaní.
1.9 V predmetnom spore bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu,
že strany sporu predložili znalecké posudky, ktoré sa diametrálne líšili v stanovení všeobecnej
hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a v tom štádiu konania žalobkyňa mala záujem o prikázanie

celej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, znalecký posudok bol vypracovaný a za jeho
vypracovanie prináleží znalcovi odmena, ktorú si vyčíslil v sume 385,00 €. Vzhľadom na charakter sporu,
ako i na dôvody, ktoré súd uviedol v časti týkajúcej sa trov konania, súd prvej inštancie o povinnosti strán
sporuzaplatiťznalečné,rozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku,t.j.popolovici.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 CSP, a to tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), neboli splnené procesné podmienky (odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobu žalobcu a prizná žalovanému náhradu
trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, eventuálne,

aby podľa § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
2.1 Namietal, že predmetný rozsudok prekrýva nezákonnú zmenu sporného pozemku, ktorou došlo k
tomu, že žalovaný stratil priamy prístup na obecnú komunikáciu v obci E., na ktorú zmenu žalovaný
poukazoval aj s dôkazmi vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2022. V predmetnom vyjadrení navrhol

k daným skutočnostiam vykonať dokazovanie, a to zabezpečiť tam uvedené písomné listiny, čo však
súd prvej inštancie počas konania nevykonal a ani sa nijakým spôsobom nevysporiadal s týmto jeho
návrhom. Súčasne v predmetnom vyjadrení žalovaný navrhol vykonať aj výsluch D. E. K. z dôvodu, že
sa tento vie presne vyjadriť a aj zabezpečiť listinné dôkazy k zmene tvaru a hraníc sporného pozemku, a
teda potvrdiť aj to, že predmetná parcela mala prístup k obecnej komunikácii, čo však súd prvej inštancie

odmietol vykonať.
2.2 Tvrdil, že z predložených dôkazov doložených k vyjadreniu zo dňa 11.08.2022 jednoznačne vyplýva,
že sporný pozemok mal prístup k obecnej komunikácii a že bolo preukázané, že zmenil svoj tvar, a to bez
akejkoľvek písomnej dohody spoluvlastníkov, ktorú platné predpisy na takúto zmenu parcely vyžadujú.
Podľa neho žalobca bez vedomia žalovaného, ako svojho spoluvlastníka, nezákonným spôsobom

zmenil tvar predmetnej parcely, čím došlo k tomu, že sporný pozemok, a teda aj žalovaný, stratil priamy
prístup na obecnú komunikáciu, čo je skutočnosťou alebo dôvodom osobitného zreteľa pre zamietnutie
žaloby. Namietal, že v prípade, ak sa podarí žalovanému vrátiť sporný pozemok do pôvodnej podoby,
je tento rozsudok ničotný, pretože bol vydaný na základe nezákonného stavu. V prípade, ak by došlo kprávoplatnosti rozsudku, tak by sa jeho pozícia pri uplatňovaní si svojho práva vo veci vrátenia pozemku
do pôvodného stavu výrazne zhoršila a ešte viacej by sa zneprehľadnil nezákonný stav.
2.3 Vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu, že súd je pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom

platným v čase vydania rozhodnutia, pretože ak tento stav vznikol nezákonným spôsobom, tak sa súd
musí zaoberať takýmito nezákonnými okolnosťami, ktoré predchádzali stavu v čase rozhodovania vo
veci samej, pretože tieto okolnosti majú bezprostredný vplyv na samotné rozhodnutie v danej veci.
V prípade, ak by súd vykonal dokazovanie, ktoré navrhoval vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2022, tak
by sa preukázalo, že žalobca v konaní úmyselne účelovo zavádzal.

2.4 Tak isto nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný má prístup na svoju
novozniknutú parcelu z nehnuteľnosti parc. E-KN č. XXX/X, ktorej je spoluvlastníkom v podiele 2/5,
pretože parcela E-KN č. XXX/X je v intraviláne a prístup k takto novovzniknutej parcele nie je, čo v
konečnom dôsledku bolo záverom vykonanej obhliadky pozemku, ako aj záverom vyjadrenia Okresného
úradu C. H., kde je jednoznačne uvedené, že k danému pozemku nevedie žiadna komunikácia, a
preto žalovanému nie je jasné, ako k takémuto záveru vo svojom rozsudku dospel súd prvej inštancie.

Deklaroval, že bez ohľadu na to, že ako dopadne snaženie žalovaného o navrátenie sporného pozemku
do pôvodného stavu (t.j. pred nezákonnou zmenou tvaru), sa s určitosťou bude domáhať o zriadenie
vecného bremena práva prechodu na svoj pozemok cez pozemky žalobcu, pretože to je jediná normálna
prístupová cesta z obecnej komunikácie v intraviláne na novovzniknutú parcelu nachádzajúcu sa v
intraviláne a nie cez polia, cez ktoré dokážu prechádzať len veľké poľnohospodárske stroje, z čoho

vyústia ďalšie rodinné hádky, útoky, šarvátky, súdne spory, a teda takýto rozsudok nezabezpečí pokojový
stavprežiadnuzosporovýchstrán,baprávenaopak,takýtorozsudokvyprovokujeainiciujeďalšiesúdne
spory, a to či už určovaciu žalobu, alebo žalobu o získanie práva prechodu k novovzniknutej parcele.
2.5 Na záver zhrnul, že jediným spravodlivým a vhodným riešením by bolo prikázať celý pozemok
do výlučného vlastníctva žalobkyne, čím by sa predišlo všetkým sporom, a to aj do budúcnosti a tu je

potrebné poukázať na skutočnosť, že práve na základe dohody sporových strán bol predmetný pozemok
parcela EKN č. XXX/X ocenený znalcom, a to za účelom, aby ho bolo možné prikázať žalobkyni za
odplatu do výlučného vlastníctva, čo bolo po určení ceny znalcom zo strany žalobkyne zamietnuté, čím
došlo k zbytočnému navyšovaniu trov konania.
2.6 Zároveň poukázal, že takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie stratil jeho pozemok hodnotu a

súčasne sťažil žalovanému jeho snaženie o spravodlivosť pri jeho snahe o vrátenie sporného pozemku
do jeho pôvodného stavu pred jeho nezákonnou zmenou.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila svoj nesúhlas s názorom žalovaného o vadách
napadnutého rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v plnom

rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.1 Poukázala na to, že hoci žalovaný tvrdí, že v roku 2016 boli hranice sporného pozemku nezákonne
zmenené a napriek tomu, že sa nápravy domáhal už podanou žalobou, ktorá bola zamietnutá, takéto
tvrdenia doteraz nepreukázal a nevedie sa žiadne konanie. Tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní
o nezákonnom konaní považovala za účelové, neopodstatnené a nepravdivé. Tvrdila, že sa žiadneho

takéhoto konania nedopustila a tvrdenia žalovaného sú súčasťou jeho obrany v rámci negatívnych
rodinných vzťahov.
3.2 Navrhovaný výsluch D. E. K., zamestnanca katastrálneho úradu považovala za irelevantný.
Namietla, že súd nemôže pri rozhodovaní vychádzať z nepreukázaných subjektívnych domnienok
žalovaného a je pri rozhodovaní viazaný stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, ktorý je záväzný

pre všetkých, až kým sa nepreukáže opak. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa nej nie je oprávnený posudzovať správnosť zápisu geometrického plánu do
katastra nehnuteľností v roku 2016, toto nie je predmetom konania. Tvrdila, že nesprávny postup
katastrálneho úradu mohol žalovaný riešiť na to určenými osobitnými postupmi.
3.3 K námietke, v ktorej žalovaný namietal, že nemá priamy prístup k novovytvorenej parcele z obecnej

komunikácie uviedla, že ani v súčasnosti takýto prístup k spornej parcele nemá. Poukázala na to,
že žalovaný vlastní množstvo pozemkov, ktoré nesusedia s hlavnou asfaltovou cestou a nemá na ne
iný prístup ako z poľnej cesty. Z obhliadky na mieste samom vyplynulo, že sporná parcela je sčasti
oplotená a je užívaná žalobkyňou ako záhrada, kde má žalobkyňa hospodársku budovu a studňu.
Zvyšná časť sporného pozemku sa nachádza za plotom a predstavuje časť lúky, ktorá je, alebo bola

na poľnohospodárske účely užívaná poľnohospodárskym družstvom a bola aj v minulosti prenajímaná
práve žalovaným na užívanie družstvu. Žalovaný ako poľnohospodár si bol toho pri nadobúdaní
vlastníctva vedomý a nemôže sa preto teraz odvolávať na nemožnosť prístupu k spornému pozemku
„z prednej strany”, ktorý ani doteraz nemal. Okrem toho táto zadná časť spornej parcely priamo susedís pozemkom patriacim do spoluvlastníctva žalovaného, z ktorého má na parcelu prístup. Dokonca ani
žalobkyňa nemá k spornej parcele priamy prístup z cestnej asfaltovej komunikácie a na prechod k
parcele využíva iný pozemok, ktorý patrí do jej výlučného vlastníctva.

3.4 Nakoľko žalobkyňa nemá finančné prostriedky na vyplatenie ustupujúceho spoluvlastníka, ani
záujem o prikázanie celej nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, súd prvej inštancie podľa jej názoru
správne rozhodol a pozemok reálne rozdelil medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov. Keby súd prikázal celú nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného, ani v tomto prípade by
žalovaný nemal priamy prístup k pozemku od cestnej komunikácie a okrem toho sa na časti pozemku

nachádza budova a studňa patriaca žalobkyni. Podľa nej neexistuje v tomto prípade, s prihliadnutím na
právny a skutkový stav, iné logické a správne riešenie ako reálna deľba. Zamietnutie žaloby by podľa nej
spory medzi spoluvlastníkmi nevyriešilo a keďže nikto nie je nútený zotrvať v spoluvlastníctve, okrem
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorých existencia v tomto konaní preukázaná nebola, považovala
vydaný rozsudok za správny.

4. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Rimavská Sobota č.k. 17C/35/2018 podanou žalobou (v tom konaní ako žalobca) nenamietal
odstránenie prístupovej cesty predmetného pozemku (teda zmenu sporného pozemku), ale namietal
zákonnosť získaného spoluvlastníckeho podielu pôvodným žalobcom (v tom konaní ako žalovaný),
pretože tento nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na spornej parcele vydržaním, čím obišiel jeho

zákonné predkupné právo ako spoluvlastníka predmetného pozemku, pričom žaloba bola zamietnutá
Okresným súdom Rimavská Sobota rozsudkom zo dňa 24.04.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/29/2021 zo dňa 24.04.2019 z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie.
4.1 Tvrdil, že listom Okresného úradu C. H. zo dňa 18.04.2024 úrad jednoznačne uviedol, že pochybil

a nezákonným postupom vykonal zápis zmeny parcely ako aj jej vlastníkov - žalobcu, kde na strane
3 predmetnej listiny úrad uvádza: „Prešetrením tejto námietky možno konštatovať, že správny orgán
pri posudzovaní listiny E. XXXX/XXXX a jej príloh nesprávne posúdil a vyhodnotil žiadosť žiadateľa a
priložených príloh listiny E. XXXX/XXXX, v zmysle § 35 katastrálneho zákona. Pochybenie posúdenia
listiny spočívala v tom, že bolo potrebné k zápisu listiny žiadať od účastníkov predložiť geometrický

plán, v ktorom by bol riešený aj stav právny, nakoľko zápisom tejto listiny dochádzalo aj k zmene
právneho stavu parciel registra EKN a tým aj súhlasu všetkých vlastníkov so zápisom do katastra
nehnuteľností. Správny orgán pochybil tým, že nevrátil listinu vyhotoviteľovi, alebo tomu, kto podal návrh
na záznam a nežiadal geometrický plán, ktorý rieši aj právny stav a súhlas všetkých vlastníkov ku
žiadosti E. XXXX/XXXX. Poznamenávame, že geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XXXX bol vyhotovený

na „zameranie skutočného stavu, na stavby hospodárskej budovy parcela registra C KN XX/X a stavby
garáže parcela registra C KN XX/X“. Tento geometrický plán neobsahoval údaje na majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov.“ Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný nevychádza z
nejakých subjektívnych pocitov, ale zo skutočností, ktoré predchádzali tejto žalobe žalobcu. Predmetný
list písal navrhovaný svedok D. E. K., ktorého výsluch bol súdom zamietnutý a tvoril prílohu odvolania.

4.2 Argumentoval, že ďalšie skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom vyjadrení vyplývajú z
jej mylného konštatovania, že predmetný pozemok nikdy nemal prístup na obecnú komunikáciu,
čo však preukázateľne nie je pravdou. Už z dôkazov doložených k vyjadreniu zo dňa 11.08.2022
jednoznačne vyplývalo, že predmetný pozemok mal prístup k obecnej komunikácii a tiež bolo
jednoznačne preukázané, že sporný pozemok zmenil svoj tvar a aj vlastníkov (žalovaný bol vymazaný

ako spoluvlastník), a to bez akejkoľvek písomnej dohody spoluvlastníkov. Opätovne zdôraznil, že
v prípade, ak by došlo k potvrdeniu rozsudku, tak sa jeho pozícia pri uplatňovaní si svojho práva vo veci
vrátenia pozemku do pôvodného stavu výrazne zhorší a ešte viacej sa zneprehľadní nezákonný stav.
Zotrval na požiadavke, aby bola žaloba zamietnutá, resp. aby sa celý pozemok prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

5. Žalobkyňa v odvolacej duplike v prvom rade namietla predloženie nového dôkazu do konania -
Odpoveď Okresného úradu C. H. zo dňa 26.04.2024, ktorá bola reakciou na Žiadosť žalovaného
o vyjadrenie zo dňa 19.04.2024. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný dňa 20.03.2024 a na
pojednávaní konanom dňa 06.03.2024 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Poukázala na to, že

žalovaný mal viac ako 6 rokov na predloženie vyjadrenia okresného úradu, nejedná sa o dôkaz, ktorý
nebolo možné zabezpečiť skôr, a preto vzhľadom na princíp sudcovskej koncentrácie a hospodárnosti
konania navrhla na tento dôkaz neprihliadať.5.1 V prípade, že sa odvolací súd bude zaoberať aj týmto dôkazom uviedla, že predmetom zápisu
vlastníckeho práva titulom vydržania v roku 2016 a následného protestu prokurátora a opravy zápisu
nebola parcela E-KN č. XXX/X, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Katastrálny úrad zapisoval

v roku 2016 do katastra budovy a pod nimi sa nachádzajúce parcely č. XX a č. XX , ktoré boli zamerané
geometrickým plánom do stavu C-KN. Nakoľko predmetom sporu je parcela E-KN č. XXX/X, ktorej
výmera a tvar nemusí zodpovedať skutočnému stavu a zároveň susedí s parcelami, ktoré sa v roku 2016
prevádzali zo stavu E-KN do C-KN, považovala za logické, že v dôsledku riadneho zamerania týchto
pozemkov sa mohla zmeniť výmera alebo tvar susednej E-KN parcely. Stav E-KN pozemku je pôvodný

a v prevažnej väčšine sa po zameraní do stavu C-KN zistia rozdiely. Poukázala na to, že okresný úrad
protestu prokurátora vyhovel a nápravu vykonal v roku 2017.
5.2 K tvrdeniu žalovaného, ktorý robí sporným získanie parciel č. XX J. XX v roku 2016 právnym
predchodcom žalobkyne titulom vydržania, uviedla, že o tomto už bolo vedené súdne konanie, ktorým
však táto skutočnosť preukázaná nebola. Vzhľadom na dlhoročné spory medzi sporovými stranami ako
spoluvlastníkmi, keď žalobkyňa z finančných dôvodov nesúhlasila s prikázaním podielu žalovaného do

svojho vlastníctva, vyjadrila názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď spoluvlastníctvo strán
sporuzrušilavykonalreálnudeľbupozemku.Zuvedenéhodôvodunavrhlanapadnutýrozsudokpotvrdiť.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v
rozsahu podľa § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán
k spornému pozemku parc. E-KN č. XXX/X v katastrálnom území E., vedenému Okresným úradom C.
H., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX a vyporiadal ho v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka rozdelením v zmysle žalobkyňou predloženého geometrického plánu tak, že novovytvorené

parcely C-KN č. XX/X, O. XX/X J. O. XX/X prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a zostatkovú
parcelu E-KN č. XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý s takýmto vyporiadaním
nesúhlasil a správnosť napadnutého rozsudku, ako aj postupu súdu prvej inštancie napadol podaným
odvolaním.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek

dôvodov nevyhovuje. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje záväzné poradie,
v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a/ reálne rozdelenie podľa výšky
spoluvlastníckych podielov, ktoré prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva, b/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné, c/ predaj

a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu. Platí,
že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebosú preň záväzné. Keďže zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie
hmotnoprávnych vzťahov, rozhodnutie súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka má konštitutívnu
povahu.

11.Prednostnýmanajprirodzenejšímspôsobomvyporiadaniaazrušenéhopodielovéhospoluvlastníctva
je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu
zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom

môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
K takémuto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa v posudzovanom prípade priklonil
aj súd prvej inštancie, ktorý ho vyhodnotil ako v danej veci najspravodlivejší a najúčelnejší, nakoľko sa
jednáoornúpôduvspoluvlastníctvedvochpodielovýchspoluvlastníkovsrovnakýmipodielmiaužztoho
mal zrejmé, že reálne rozdelenie prichádza do úvahy tak, ako je to uvedené v pripojenom geometrickom
pláne.

12. Žalovaný v konaní spochybňoval vhodnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou
navrhovaným rozdelením sporného pozemku tým, že došlo k podľa neho neoprávnenej zmene jeho
tvaru a veľkosti, v dôsledku čoho sporný pozemok stratil prístup k verejnej komunikácii. V súvislosti
s uvedenou procesnou obranou v podaní zo dňa 11.08.2022 navrhol na preukázanie týchto skutočností

vykonať dokazovanie, a to ním navrhovanými listinnými dôkazmi, ktoré navrhoval vyžiadať z katastra
nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa s uvedeným návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania
opomenul v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadať. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v

rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie sporových strán. CSP vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných
dôkazochzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,jevecoujehovnútornéhopresvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Procesnému

právu účastníka navrhovať dôkazy však zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch na
vykonanie dokazovania rozhodnúť, ale v prípade, pokiaľ súd návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie,
musí vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Pokiaľ súd prvej
inštancie žalovaným navrhované dôkazy nevykonal a nevyvodil z nich skutkové zistenia, bolo jeho
povinnosťou aspoň stručne odôvodniť, z akého dôvodu tak neurobil. Keďže tak v preskúmavanej

veci nepostupoval a nevykonanie navrhovaných dôkazov nijakým spôsobom neodôvodnil, nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), ako správne

skonštatoval aj súd prvej inštancie, nakoľko ide o jedno z kľúčových pravidiel nášho civilného
procesu. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Skutkový stav,
na základe ktorého súd rozhoduje, musí existovať, resp. byť ustálený súdom v rámci procesného
postupu upraveného CSP (dokazovanie a režim prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany)
v čase vyhlásenia rozsudku. Stav v čase vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci aj pre právne posúdenie

veci vo veciach, v ktorých rozsudkom dochádza k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu
medzi účastníkmi, t. j. tam, kde rozsudok má konštitutívne účinky (t.j. aj v konaní o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva). Pri ustaľovaní skutkového stavu je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že
hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) nie je absolútna, ale ide
v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, o vyvrátiteľnú právnu domnienku.
Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave
chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona, alebo v sporovej veci rozhodnutím
súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
opomenulvysporiadaťstvrdeniamižalovanéhooexistenciinezákonnýchokolností(zmenatvaruparcely

majúca vplyv na možnosti jej účelného užívania a rozdelenia) a dôkazmi, ktoré na preukázanie týchto
tvrdení predložil. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyjeajprávostranykonanianatakéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie
súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno v zmysle ustálenej judikatúry
považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní účelnosti využitia veci skonštatoval, že aj napriek tomu, že
k novovzniknutej nehnuteľnosti, ktorá je prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, nie je priamy

prístup z obecnej komunikácie, prístup k tejto nehnuteľnosti je zabezpečený tak, ako aj doposiaľ
z nehnuteľnosti parc. E-KN č. XXX/X, ktorej je spoluvlastníkom v podiele 2/5 žalovaný. Správnosť
takéhoto záveru žalovaný v podanom odvolaní spochybnil, poukazujúc na závery súdom prvej inštancie
vykonanej obhliadky a predložené vyjadrenie Okresného úradu C. H., ktorý uviedol, že k uvedenému
pozemku nevedie žiadna komunikácia. Za takéhoto stavu, keď sporný pozemok nemá priamy prístup
na pozemnú komunikáciu a je obklopená pozemkami, ktoré sú v súkromnom, obecnom a štátnom

vlastníctve, pričom naň nadväzujúci pozemok parc. E-KN č. XXX/X (ktorý sa na rozdiel od sporného
pozemku nachádza už v extraviláne) je nie len v spoluvlastníctve žalobcu ale aj žalobkyne, ktorá
je súčasne aj spoluvlastníčkou na sporný pozemok z druhej strany nadväzujúcich nehnuteľností,
ktoré užíva ako rodinný dom s príslušenstvom, sa odvolaciemu súdu javí vzhľadom na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, že rozdelenie sporného pozemku nie je dobre možné

a sporný pozemok bude účelnejšie využitý, ak bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne,
kčomuvpodstateviedloajcelésúdnekonanie,vktorombolipredloženétriznalecké posudkynaurčenie
všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pre potreby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázanímveci(spornéhopozemku)zaprimeranúnáhradužalobkyni.Žalobkyňaspridelenímsporného
pozemku do výlučného vlastníctva nesúhlasila len z dôvodu, že ho nemohla získať za najnižšiu cenu

vyplývajúcu z ňou predloženého súkromného znaleckého posudku (ktorý určil všeobecnú hodnotu
predmetnej nehnuteľnosti na sumu 3.350,00 €) a ceny vyplývajúce zo súkromného znaleckého
posudku predloženého žalovaným (ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu
9.900,00 €) a zo znaleckého posudku vypracovaného na základe súdom nariadeného znaleckého
dokazovania (ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 6.400,00 €) považovala

za neprimerane vysoké.

15.Rozdeleniespoločnejvecijedobremožnéibavprípade,ak jejejrozdeleniefyzicky,funkčneaprávne
možné.Zpodstatyvecivyplýva,žereálnedeliteľnésúnajmäpozemky,čovšakneznamená,žepozemok
musí byť v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelený vždy a vo všetkých

prípadoch. Výrazom „dobre možné“ sa sleduje najmä ten cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti
mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. (M. P., Občiansky
zákonník, Veľký komentár 2. zväzok, Eurokodex, 2015, str. 298). Vzhľadom k tomu, že sporný pozemok
tvorí s rodinným domom, v ktorom býva žalobkyňa, jeden funkčný celok (má na ňom vybudovanú
studňu a hospodársku budovu) a slúži na jeho lepšie využitie, ako najvhodnejšie riešenie vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva sa javí prikázanie pozemku žalobkyni, bez toho, aby sa vykonalo jeho
rozdelenie v zmysle žalobkyňou predloženého geometrického plánu, v dôsledku ktorého by žalovanému
pripadol pozemok vytvorený zo zostatkovej, od miestnej komunikácie najvzdialenejšej časti, sporného
pozemku, ktorého účelné využitie žalovaným je otázne. Pokiaľ ide o solventnosť žalobkyne a jej
schopnosť poskytnúť žalovanému primeranú náhradu za strácaný spoluvlastnícky podiel, odvolací

súd vzhľadom na majetkové pomery, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania (je spoluvlastníčkou
viacerých nehnuteľností) je toho názoru, že disponuje prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady,
ktorej výška vyplýva zo súdom nariadeného znaleckého dokazovania.

16. Návrhy na vykonanie dôkazov patria medzi prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa aplikujú aj ustanovenia § 153 a § 154 CSP
o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia
vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná
koncentrácia konania). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Predloženie listu Okresného úradu

C. H. zo dňa 18.04.2024 žalovaným ako nového dôkazu v odvolacom konaní, odvolací súd posúdil
ako neprípustnú novotu. Žalovaným nebolo tvrdené a v konaní ani nebolo preukázané naplnenie
niektorej z podmienok zakotvených § 366 CSP, za splnenia ktorých možno v odvolacom konaní uplatniťprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej
inštancie.

17. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, nakoľko nebolo účelné odvolacím súdom doplniť dokazovanie v rozsahu, v ktorom
k nemu súd prvej inštancie dosiaľ nepristúpil. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci
bude na podklade náležite vykonaného dokazovania a právneho posúdenia vo veci opätovne rozhodnúť,

pričom svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP s tým, že svoju
pozornosť zameria na presvedčivé zdôvodnenie nového rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu
vysporiada so všetkými právne relevantnými námietkami oboch strán sporu.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je
súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Keďže napadnutý

rozsudok bol zrušený aj v závislom výroku o trovách konania, v novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne aj o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch
uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.