Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/226/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723203429
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1723203429.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa Y. Y. S. H., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, dieťa
rodičov: matka X. D. N.T., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. Š. XXX, štátny občan SR a otec S. H. S.
S., narodený XX.XX.XXXX, bytom GO. XX, J. XX, S. XX R. O., Q. R., štátny občan Egypta, o úpravu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú Y. Y. S. H., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Y. Y., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 100,-
euro, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

IV. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2023 žiadala matka maloletého o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému. Návrh odôvodnila tým, že rodičia od narodenia maloletej nežili v spoločnej
domácnosti, nakoľko maloletá sa narodila na Slovensku a otec ich bol pozrieť 2 či 3 krát na cca 14
dní a 2 krát bola matka u jeho rodičov v Egypte. Otec o maloletú nejaví žiaden záujem a ich posledný
kontakt bol dňa 12.12.2022 prostredníctvom telefonátu na sociálnej sieti, po ktorom moja dcéra dostala
záchvat plaču keď ju jej biologický otec nazýval hlupaňou a sprostou za to, že nehovorí plynule anglicky

a nerozumie mu. Od dňa 15.12.2022 si otec zablokoval všetky kontakty l a nejaví záujem o svoju dcéru.
Dcéra otca úplne odmieta, má strach, že ju otec zoberie.

2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, súd prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Haagu
otcovidoručoval predvolanieapojednávaniespolusnávrhomaostatnýmisúdnymipísomnosťami,ktoré
boli súdnou prekladateľkou riadne preložené. a dňa 08.08.2024 doručené. Otec sa na pojednávanie
sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, súd v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku vec

prejednal bez jeho prítomnosti.

3. Matka na pojednávaní žiadala aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur, a styk otca s maloletou neupravil.4. Opatrovník v písomnej správe zo dňa 31.05.2024 uviedol, že na základe šetrenia rodinných, bytových
a sociálnych pomerov na strane matky konštatujeme, že bytové pomery sú na veľmi dobrej úrovni, majú

vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie rovnomerného fyzického, psychického a sociálneho
vývinu maloletého. V starostlivosti sme nezistili žiadne nedostatky. Navrhuje súdu, aby maloletého a
zveril do osobnej starostlivosti matky.

5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom

maloletej , rozpisom mesačných výdavkov, potvrdení, o príjme matky, správou opatrovníka, ako aj
ďalšímilistinnýmidôkazminavecsavzťahujúcimi.Súdďalejvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov
konania a zistil tento skutkový stav:

6. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia spolu od narodenia maloletej spolu
nežijú. Otec sa o maloletú nezaujíma.

7. Maloletá je vo veku 5 rokov, navštevuje materskú školu, je zdravá. Matka má s maloletou bežné
výdavky, zahŕňajú výdavky na stravu 150,- eur, poplatok za stavu v škôlke 30,- eur, oblečenie obuv 80,-
eur, drogéria 20,- eur, vitamíny 10,- eur, voľnočasové aktivity.

8. Matka je vydatá, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je zamestnaná ako manažér cestovného
ruchu, jej priemerný čistý mesačný príjem je 1.600,- eur. Matka s maloletou a manželom bývajú v
rodinnom dome vo vlastníctve manžela matky.

9. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním

ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

10. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou

osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie

maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím

na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané,
že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodný. Maloletá sa
narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia spolu nežijú, čím mal súd splnené hmotnoprávne
podmienky na toto konanie a mal za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a
povinností k maloletej. Súd má za preukázané, že od narodenia maloletej je maloletá v starostlivosti

matky, ktorej bytové pomery sú na veľmi dobrej úrovni, má vytvorené vhodné podmienky pre
zabezpečovanie rovnomerného fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletej, v jej starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky, preto maloletú deti zveril do osobnej starostlivosti matky.26. Keďže otec maloletej žije v zahraničí, o maloletú sa nezaujíma, svoje rodičovské práva a povinnosti
k maloletej nevykonáva, súd rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená
matka.

27. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby, pričom vychádzal z matkou
vyčíslených priemerných mesačných výdavkov na maloletú, ktoré posúdil ako primerané a to najmä
vzhľadom na vek maloletej, školskú dochádzku a mimoškolské aktivity. Celú starostlivosť o výchovu
a výživu maloletú zabezpečuje matka sama, preto súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o

maloletého. Otec na výživu maloletej výživným ani iným spôsobom prispieva. Rodič, ktorý nemá
maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú ako aj finančnú
starostlivosť na druhého rodiča. Výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter, má prednosť pred
ostatnými výdavkami a má pokrývať odôvodnené potreby maloletého a nezaopatreného dieťa. Výživné
namaloletédieťanemápokrývaťibavitálnefunkciedieťaťa,alemápokrývaťajrozvojjehoosobnostných
a študijných predpokladov. Súd má za to, že otec si musí všetky finančné záležitosti zariadiť tak, aby

bol schopný súdom určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím
citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach mal súd preukázané, že je v záujme maloletej aby otec uhrádzal výživné v sume 100,- eur
mesačne, preto návrhu matky vyhovel.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15
dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného

sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku )Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).