Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112237558
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1112237558.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt C. X, D., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody vo výške 173
308,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 08.02.2017, č.k. 5C/33/2012-262, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“),
§ 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).

Vecne zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal splnenie
už prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu a
existenciu nezákonného rozhodnutia. Mal za preukázané, že žalobca si nárok uplatnil v zákonnej lehote
a rovnako splnil i podmienku predpísanú v § 9 ods. 1 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. a nárok vopred so
žalovanouprerokoval.ŽalobcaakonezákonnérozhodnutiaoznačilrozsudokOkresnéhosúduBratislava
III, sp. zn. 19Cb/64/1997 zo dňa 03.12.2001 (právoplatný dňa 22.12.2002) v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 24Cob/98/2002 zo dňa 12.06.2002. V konaní nebolo preukázané, že

by predmetné rozhodnutia boli zrušené pre nezákonnosť, tak ako to vyžaduje pre uplatnenie nároku na
náhradu škody § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že existenciu
nesprávneho úradného postupu odvodzoval z toho, že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom
pod sp.zn. 19Cb/64/1997 nevykonal ním navrhnutý dôkaz (znalecké dokazovanie). Nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal ani existenciu tvrdeného nesprávneho úradný postup súdu, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Žalovaná bola v

spore v celom rozsahu úspešná, preto by jej v súlade so zásadou úspechu § 255 ods. 1 CSP patrila
náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanej žiadne trovy
nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.3. Proti rozsudku prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Poukázal na to, že je v postavení slabšej

strany a preto si uplatňuje osobitnú ochranu svojich práv. Zákon č. 58/1963 Zb. v sebe subsumuje
nezákonné rozhodnutie aj nesprávny úradný postup. Vo vzťahu k preukazovaniu príčinnej súvislosti
upriamil pozornosť na to, že na podklade chybných rozhodnutí konajúceho súdu prvej inštancie ( OS BA
IIIsp.zn.19Cb/64/97)aleajodvolaciehosúdu(KSvBratislavesp.zn.24Cob/98/2022)onajehovtedajšia
manželka prišli o novovybudovanú nehnuteľnosť spolu s priľahlými pozemkami v Senci. Upriamil

pozornosť na to, že konanie na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp.zn. 19Cb/64/98 pozostávalo
z dvoch žalôb a následne inicioval ďalšie konania (sp.zn. 16Cb/189/00 a sp.zn. 117Cb/111/00). Citoval
odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp.zn. 16Cb/189/00, ktoré
bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.06.2005, sp.zn. 2Cob/48/2005 a
poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.zn. 26Cb/6/08 nadobudol právoplatnosť dňa
03.03.2011 a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/128/2011

zo dňa 01.11.2011. Na základe uvedeného mal za to, že ním uplatnený nárok je dôvodný a žiadal, aby
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaná v replike k odvolaniu žalobcu uviedla, že z obsahu odvolania nevyplýva, že by došlo k
naplneniu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP, ktoré žalobca v podanom

odvolaní nekonkretizoval. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne i právne správne a
žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v odvolaní zoširoka uviedol čo nebolo v
prvoinštančnom konaní zohľadnené. Spolu so svojim právnym zástupcom sa v konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 19Cb/64/97 domáhal, čo zopakoval aj v odvolacom konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave sp.zn. 24Cb/98/02, kvalifikovaného súdneho znalca z odboru stavebných
prác, no súdy jeho žiadosti nevyhoveli. Vzhliadnuc k uvedenému mu nebolo zrejmé, prečo bola jeho
žaloba zamietnutá.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.
1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľom, odvolací súd upozorňuje,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími
dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;
pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v

napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,

nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj v odvolacom konaní.

9. K vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. je potrebné
súčasné splnenie troch podmienok : 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody a 3/ príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Prvotnou podmienkou je teda existencia
nezákonného rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej
normy na ním prejednávaný prípad a rozhodol tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov.Podľa ustanovenia § 4 zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné
alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené alebo zmenené.

10.Naodvodeniezodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjepotrebné
naplnenie troch zákonných podmienok. Po prvé existencia nesprávneho úradného postupu, ktorým je
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu a jeho činnosti,
a to pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrazí sa
bezprostredne v obsahu vykonaného rozhodnutia. Po druhé, vznik škody a po tretie existencia príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

11. Zo súdnej judikatúry, ale tiež z poznatkov právnej teórie vo všeobecnosti tiež vyplýva, že je to
žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu.
To znamená, existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne
nemajetkovou ujmou) musí preukázať žalobca. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú
stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.
To znamená, že ak osoba, ktorá sa cíti byť poškodená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej

moci, neunesie dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie niektorej z podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je možné (potrebné) žalobu o náhradu
škody bez ďalšieho zamietnuť (pozri aj E. F., Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci - komentár, Wolters Kluwer s.r.o., Bratislava, 2016, k § 3) ( rozhodnutie NS SR sp.zn.
7Cdo/282/2018 zo dňa 29.05.2019).

12. V prejednávanej veci žalobcom uvádzané rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 19Cb/64/1997 zo dňa 03.12.2001, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
24Cob/98/2002 zo dňa 12.06.2002, neboli pre nezákonnosť zrušené ani zmenené. Súd rozhodujúci o
zodpovednosti štátu nemôže sám otázku nezákonnosti žalobcom uvádzaných rozhodnutí v žiadnom

smere preskúmavať (§ 194 ods. 1 CSP). Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, majúc za to, že na preukázanie svojich tvrdení predložil hodnoverné dôkazy, je
potrebnéuviesť,žetvrdeniaodvolateľanebolispôsobilépreukázaťexistenciunezákonnéhorozhodnutia.
Nesúhlas odvolateľa so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými Okresný súdom Bratislava III v
rozsudku zo dňa 03.12.2011 č.k. 19Cb/64/97-227 a jeho porovnávanie s rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava III vo veci vedenej pod sp.zn. 16Cb/189/00, nebol spôsobilý v tomto konaní preskúmavať
súd prvej inštancie. Tak ako správne uviedol odvolateľ rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 03.12.2011 č.k. 19Cb/64/97-227 bol podrobený odvolaciemu prieskumu, a ako vecne správny bol
Krajským súdom v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.06.2002 č.k. 24Cob 98/02-290, potvrdený. V konaní
žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo

dňa 03.12.2011 č.k. 19Cb/64/97-227 príp. rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.06.2002 č.k.
24Cob 98/02-290, z dôvodu ich nezákonnosti. Z obsahu odvolania vyplýva, že neúspešnou bola i snaha
odvolateľa dosiahnuť zmenu rozhodnutí návrhom na obnovu konania.

13. Pokiaľ sa odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie domáhal náhrady škody z nesprávneho

úradného postupu, ktorý mal spočívať v tom, že Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod
sp.zn. 19Cb/64/97 nenariadil znalecké dokazovanie, treba zdôrazniť, že prostriedkom, ktorým sa možno
domôcť preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie je odvolanie. V danom prípade je nesporným,
že žalobca podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom odvolací súd aj rozhodol
a odvolaciu argumentáciu odvolateľa (v danom prípade v postavení žalovaného) vyhodnotil ako

nedôvodnú a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že v konaní je slabšou stranou, nutno zdôrazniť, že súd prvej
inštancie žalobcu poučil, že môže požiadať o ustanovenie advokáta. Novelou Občianskeho súdneho
poriadku (zákonom č. 332/2011 Z.z.), účinnou od 1. januára 2012 bola právna úprava ustanovenia § 30

zmenená tak, že sa odstránila možnosť súdu skúmať účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov v prípade podania žiadosti o ustanovenie advokáta a celá agenda takejto špecifickej právnej
pomoci sociálne slabším účastníkom konania bola ponechaná výlučne v kompetencii Centra právnej
pomocizriadenéhozákonomč.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámvmateriálnejnúdzi.Zároveň súd prvej inštancie oboznámil žalobcu so sídlam jednotlivých kancelárií príslušných podľa jeho
bydliska (stránka G.).

15. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Možno tak súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci absentuje preukázanie

splnenia už prvej zákonnej podmienky na vznik zodpovednosti štátu, a to existencia tak nezákonného
rozhodnutia ako i existencia nesprávneho úradného postupu, preto súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba je v tomto prípade neopodstatnená.

17. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a

právnymizávermisúduprvejinštancieuvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaarozhodnutie
súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou
odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane
žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
prihliadolnaprocesnúekonómiuarozhodoltak,žežalovanejnároknanáhradatrovodvolaciehokonania
nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).