Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207946
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1318207946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a

členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: C.. L.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. F. XX, Z., zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom: Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: IDO HUTNÝ PROJEKT a.s.,
so sídlom: Lakeside Park 01, Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 35 722 371, zastúpený advokátskou
kanceláriou: BBLegal s.r.o., so sídlom: Galvaniho 2/A, Bratislava, IČO: 47 247 614, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu voči rozsudku bývalého Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 07. februára 2023, č.k. 11Cpr/16/2018-371, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. februára 2023, č.k.
11Cpr/16/2018-371, m e n í tak, že určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného,
ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011, okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 22.10.2018, j e n e p l a t n é.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov prvoinštančného a

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 07. februára 2023, č.k. 11Cpr/16/2018-371
rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 20.12.2018, sa žalobca domáhal, aby súd
určil, že skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011,
okamžitým skončením zo dňa 22.10.2018, je neplatné. V žalobe tvrdil, že strany sporu uzatvorili

pracovnú zmluvu v znení dodatkov 1-7, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Dňa 22.10.2018 mu bola zo strany žalovaného doručená listina Okamžité skončenie pracovného
pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 22.10.2018. Žalovaný vymedzil
ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že žalobca údajne počas svojho
riadneho pracovného času preukázateľne vykonával zárobkovú činnosť, ktorá spočívala v príprave
stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov participujúcich na výstavbe
JEMO blok 3 a 4, pričom predmetom pracovnej náplne žalobcu v rámci dočasného pridelenia k

užívateľským zamestnávateľom bol výkon stavebného dozoru, vrátane kontroly stavebných denníkov a
iných podkladov, čo žalobca popiera. Tvrdil, že počas trvania pracovného pomeru nikdy nevykonával
akúkoľvek zárobkovú činnosť, neporušil zákaz konkurenčnej činnosti, ani iné svoje povinnosti. Odo
dňa vzniku pracovného pomeru v rámci pracovných činností vždy konal so súhlasom a podľa pokynovzamestnávateľa. Žalobca poukazoval aj na to, že výpovedný dôvod nie je koncipovaný dostatočne
konkrétne, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 je preto neplatné.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 77,
§ 83 ods. 1 zákona č. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Súd prvej inštancie
v prvom rade skonštatoval, že žaloba bola doručovaná dňa 20.12.2018, žalobcovi bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru doručené dňa 22.10.2018, teda bolo zrejmé, že nárok z neplatného
skončenia pracovného pomeru bol uplatnený v zákonnej lehote. Následne súd prvej inštancie zhrnul na

základe vykonaného dokazovania zistený skutkový stav a uviedol, že žalobca žiadal, aby si súd prvej
inštancie vyžiadal kompletnú dokumentáciu, na základe ktorej sa C.. V. dozvedela o skutočnostiach,
ktoré následne boli uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie odôvodňoval, že nebolo dôležité odkiaľ C.. V. získala dané informácie, teda osoby, ktoré ju
upozornili na činnosť žalobcu, pre rozhodovanie súdu postačovali listinné dôkazy, ktoré žalovaný súdu
predložil, a ktoré umožňovali súdu vyhodnotiť dôvodnosť podanej žaloby, nebolo potrebné skúmať od

koho informácie C.. V. dozvedela. Žalobca ďalej žiadal, aby si súd prvej inštancie od žalovaného vyžiadal
informácie koľkokrát bol žalobca počas dočasného pridelenia upozornený na porušenie pracovnej
disciplíny a vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Ani táto informácia pre rozhodovanie súdu prvej
inštancie nemala výpovednú hodnotu, nakoľko žalovaný tvrdil, že o činnosti žalobcu sa dozvedel až
na stretnutí v októbri 2018 a nie je relevantné, či dovtedy bol zamestnávateľ, alebo ten, ku komu bol

žalobca dočasne pridelený, s prácou žalobcu spokojný. Žalobca ďalej žiadal, aby súd prvej inštancie
vyžiadal od spoločnosti Flowserve B.V zmluvu so žalobcom a doklady, z ktorých vyplýva, že spoločnosť
uhrádzala žalobcovi peňažné plnenia. Ani takého dokazovanie by rozhodnutie súdu prvej inštancie
neovplyvnilo,nakoľkosámžalobcaexistenciuvýplatnýchpásoknepoprel,namietalibato,žebolizískané
nezákonným spôsobom, že mu boli odcudzené po zablokovaní jeho vstupu do areálu a bránil sa tým,

že išlo o prekladateľskú činnosť. Od Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky žiadal doklady, o
ktoré mohol v priebehu sporu požiadať aj sám, ale ani montážne denníky a tabuľky z jednotlivých rokov
by podľa názoru súdu prvej inštancie nepriniesli informácie, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie v
tomto spore. Súd prvej inštancie sa následne v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný
neskončil pracovný pomer v lehote podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Sám žalobca

tvrdil,ženapodpisovaniestavebnýchdenníkovhopresviedčalizástupcoviasubdodávateľa,zástupcovia
investora stavby, o tejto jeho činnosti nielen vedeli, ale aj sami ho na ňu presviedčali, informácia o
zozname stavbyvedúcich sa predkladala nadriadeným osobám a bola okamžite známa všetkým a preto
podľa neho za začiatok plynutia lehoty je potrebné považovať okamih kedy začal vykonávať činnosti
stavbyvedúceho pre subdodávateľov, a nie okamih kedy tieto činnosti ukončil, keďže informácia bola

okamžite dostupná. Ak by súd prvej inštancie aj pripustil, že informácia o stavbyvedúcich bola známa
zamestnávateľovi, u ktorého bol žalobca dočasne pridelený (čo v spore nebolo preukázané), na plynutie
lehoty v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 žalovanému, ako jeho zamestnávateľovi, by to nemalo vplyv.
V spore bolo preukázané svedeckými výpoveďami, že žalovaný, ako zamestnávateľ žalobcu, sa o
jeho porušení pracovnej disciplíny, ktorú kvalifikoval ako závažné porušenie, dozvedel až na stretnutí

v Mochovciach dňa 16.10.2018, pričom pracovný pomer z toho dôvodu ukončil dňa 22.10.2018. Podľa
súdu prvej inštancie bolo teda zjavné, že lehota v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce
bola v tomto prípade zachovaná a to tak subjektívna, ako aj objektívna. Súd prvej inštancie následne
skúmal dodržanie náležitostí ustanovených v § 70 Zákonníka práce, podľa ktorého okamžité skončenie
pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, čo v tomto prípade bolo preukázané, okamžité

skončenie bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2018, tým bola splnená ďalšia zákonná požiadavka. Ďalej
sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšou hmotnoprávnou podmienkou ktorou je, že zamestnávateľ je
povinný skutkovo vymedziť dôvod skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom. Uviedol, že ako dôvod žalovaný v listine označenej ako okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 22.10.2018, uviedol jednoznačne závažné porušenie

pracovnej disciplíny, aj s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvod
konkretizoval uvedením, že závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť počas
trvania dočasného pridelenia, pričom o dôvode sa žalovaný dozvedel dňa 16.10.2018, na základe
informácii od zástupcov užívateľských zamestnávateľov a dôvody boli prerokované so žalobcom dňa
22.10.2018. Konkrétne uviedol, že išlo o konanie žalobcu, ktoré považoval za porušenie zákazu

konkurenčnej činnosti, konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa. Ako konkrétny dôvod žalovaný uviedol, že žalobca vykonával zárobkovú činnosť,
ktorá spočívala v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov,
pričom predmetom pracovnej náplne žalobcu v rámci jeho dočasného pridelenia bol výkon stavebnéhodozoru, vrátane kontroly stavebných denníkov a iných podkladov predkladaných týmito subdodávateľmi,
výkonom zárobkovej činnosti porušoval zákaz konkurenčnej činnosti, konanie v rozpore s dobrými
mravmi konkretizoval tak, že na jednej strane za odplatu pripravoval podklady, ktoré následne v

rámci svojich pracovných povinností mal nezávisle a nestranne posúdiť a skontrolovať v záujme
užívateľských zamestnávateľov, rozpor s oprávnenými záujmami zamestnávateľa konkretizoval tým, že
žalobca konaním ohrozil dobrú povesť zamestnávateľa vo vzťahu k užívateľskému zamestnávateľovi,
spôsobilujmu,nakoľkoužívateľskýzamestnávatelianemajúzáujemvyužívaťzamestnancovžalovaného
na výkon pracovnej činnosti - stavebný dozor. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie sp.zn.

5Cdo 74/2008 skonštatoval, že žalovaný svoj prejav vôle okamžite skončiť pracovný pomer koncipoval
určite a zrozumiteľne, dôvod nie je možné zameniť s iným a podľa názoru súdu prvej inštancie bol
dostatočne špecifikovaný, napriek tomu, že nie sú v ňom konkrétne uvedené názvy spoločností, pre
ktoré žalobca mal takto pripravovať stavebné denníky a iné podklady. Súd prvej inštancie sa preto
zaoberal otázkou, či bolo v spore preukázané konanie žalobcu, ktoré žalovaný definoval ako porušenie
pracovnej disciplíny. Nebolo sporné, že žalobca stavebné denníky ako stavbyvedúci podpisoval, uviedol

to jednoznačne aj vo výpovedi pred súdom prvej inštancie. V žalobe uviedol, že vykonával činnosti
stavbyvedúceho v rámci práce pre užívateľských zamestnávateľov a týmto spôsobom im poskytoval
potrebnú pomoc pri plnení ich zákonných povinností, podľa neho sa týmto spôsobom jeho pracovná
náplň rozšírila nad rámec činností inžinier konzultant a v niektorých prípadoch nebolo možné určiť
aká spoločnosť je jeho skutočným užívateľským zamestnávateľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie

žalobca v každom okamihu práce presne vedel s kým má uzatvorenú pracovnú zmluvu a ku akému
zamestnávateľovi bol na základe zmluvy dočasne pridelený. Navyše zmluva obsahovala označenie
jeho pracovnej funkcie, nemôže preto v spore tvrdiť, že sa rozširovala jeho pracovná náplň, ktorá bola
špecifikovaná v pracovnej zmluve v znení jej dodatkov. Aj tvrdenie žalobcu, že je možné, že v rámci
týchtočinnostívznikloniekoľkopracovnýchpomerov,označilsúdprvejinštanciezazavádzajúce.Sporná

otázka bola, či prácu stavbyvedúceho robil za peniaze. Žalobca tvrdil, že nemal na to zmluvu a peniaze
nedostával. V spore však bol podľa súdu prvej inštancie preukázaný opak. V spore bolo preukázané, že
žalobca figuroval na výplatných listinách subdodávateľa, teda firmy, ktorej činnosť mal v rámci svojich
pracovných úloh kontrolovať. Prijatie finančných prostriedkov aj sám potvrdil. Bránil sa tým, že to bolo
za poskytnuté služby prekladateľa, pričom nič nenasvedčuje tomu, že ovláda nejaký cudzí jazyk na

takej úrovni, aby mohol poskytovať prekladateľské služby, v spore to nepreukázal. Mailová komunikácia
nasvedčuje tomu, že vykonával práve činnosti spojené s vypracovávaním stavebných denníkov. Súd
prvej inštancie zhrnul, že žalobca v spore tvrdil, že počas dočasného pridelenia nikdy nevykonával
prácu stavebného dozoru u žiadneho z užívateľských zamestnávateľov, hoci na to má oprávnenie.
Tvrdil, že jeho reálna práca bola úplne odlišná od činnosti stavebného dozoru a žalovaný podľa neho

nemal vedomosť o činnostiach, ktoré on vykonával, alebo bol nútený vykonávať. Tvrdil, že pracovnú
náplň neobdržal, ani si nevie predstaviť akú by mohol mať určenú, keďže on bol osobou, ktorá pre
užívateľského zamestnávateľa mala zabezpečovať činnosti, o ktorých užívateľský zamestnávateľ nemal
potrebné znalosti. Tvrdil, že v spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb vykonával pracovnú činnosť
tak ako si ju sám zadefinoval. V spore však bolo preukázané, že v dodatkoch ku pracovnej zmluve,

ktoré žalobca osobne podpisoval, bolo u oboch zamestnávateľov, ku ktorým bol dočasne pridelený,
uvedené, že bude vykonávať projektantské a inžinierske práce na základe pokynov užívateľského
zamestnanca vo funkcii Stavebný dozor - mechanické časti v mieste výkonu práce Jadrová elektráreň
Mochovce a to v prospech užívateľských zamestnávateľov, ktorými boli od 01.10.2015 do 30.09.2017
Slovenské elektrárne a.s. a od 01.10.2017 do 31.12.2018 SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o.

Bolo teda nevierohodné tvrdenie žalobcu, že si sám zadefinoval svoju pracovnú činnosť. Súd prvej
inštancie prisvedčil aj argumentácii žalovaného, že druh práce žalobcu bol uvedený aj v dohode o
dočasnom pridelení, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a SE Služby inžinierskych stavieb, čo je aj
zákonná podmienka, pričom aj tam je popis pracovnej pozície žalobcu označený rovnako, ako Stavebný
dozor - mechanické časti. Žalobca podľa tohto opisu pracovnej činnosti okrem iného zodpovedal za

kontrolu dodržiavania postupov výstavby podľa schválenej dokumentácie stavby a legislatívy Slovenskej
republiky. Pracovné zaradenie žalobcu určuje dohoda o dočasnom pridelení a nie rozhodnutie žalobcu
ako zamestnanca. Žalobca si nemohol myslieť, že pôsobil ako inžinier poradca, nakoľko v pracovnej
zmluve mal inak definovanú svoju pracovnú pozíciu a to bez ohľadu na to, že pracovné úlohy mu
prideľoval zamestnávateľ, u ktorého bol dočasne pridelený. Ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie, že bol

nútenýpodpisovaťstavebnédenníkyzostranysubdodávateľovažetietočinnostisaodnehovyžadovali,
mal možnosť sa obrátiť na žalovaného, alebo zamestnávateľa, ku ktorému bol dočasne pridelený a
situáciu riešiť, čo však neurobil. Túto okolnosť súd prvej inštancie považoval v spore za preukázanú
svedeckou výpoveďou konateľa a riaditeľky ľudských zdrojov dočasného zamestnávateľa. Žalobcanamietal, že nebolo preukázané, že jeho náplňou práce u užívateľských zamestnávateľov bol výkon
stavebného dozoru a kontrola stavebných denníkov, že pre žiadneho užívateľského zamestnávateľa
nikdy nevykonával prácu stavebného dozoru, že na takúto činnosť nemá potrebné oprávnenie a svoju

prácu definoval ako inžinier poradca. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaný
človek, musel vedieť akú pracovnú zmluvu uzavrel, čo bolo jej obsahom, musel teda vedieť, že jeho
pracovná pozícia bola definovaná ako Stavebný dozor - mechanické časti a že ako dozor zodpovedá aj
za kontrolu stavebných denníkov, keďže jeho pozícia je definovaná ako stavebný dozor, a preto nemôže
súčasne vykonávať funkciu stavbyvedúceho, podpisovať stavebné denníky, nakoľko jeho povinnosťou

bolo z titulu jeho pracovnej náplne kontrolovať práve tieto činnosti subdodávateľov. Žalobca tvrdil, že mu
pracovné povinnosti ukladal pán Š., on mu aj evidoval dochádzku, zadával úlohy, on povedal, aby našiel
riešenie. V spore bolo preukázané, že tento pán nebol zamestnancom ani žalovaného, ani Slovenských
elektrární, ani zamestnávateľa, ku ktorému bol žalobca dočasne pridelený a preto nemal žiadne
oprávnenie vo vzťahu ku žalobcovi. Žalobca tvrdil, že predložené výplatné pásky nepreukazujú, že mu
vyplácali mzdu za prípravu stavebných denníkov. Bránil sa tým, že to bolo za prekladateľské služby,

že zmluva so spoločnosťou Flowserve B.V. nie je platná, lebo nebola reálne uzatvorená. Súd prvej
inštancievšakmalzapreukázanéexistenciouvýplatnýchlistín,žežalobcapoberalfinančnéohodnotenie
za činnosť spojenú s vypracovaním stavebných denníkov. Žalovaný súdu prvej inštancie predložil
dôkazy, ktoré preukazujú vzťah medzi subdodávateľskou firmou a žalobcom, preukazujú poskytovanie
peňažných plnení žalobcovi. Zo žalovaným predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca sa

so subdodávateľskou spoločnosťou dohodol na odmene za poskytnuté služby. Bolo preukázané, že
táto spoločnosť žiadala žalobcu o poskytnutie údajov na vystavenie dokladov, čísla účtu na vyplatenie
odmeny za túto činnosť a žalobca ich spoločnosti obratom poskytol. Spoločnosť zaslala žalobcovi aj
podpísanú zmluvu, žalobca sám v mailovej korešpondencii reagoval, že služby jej poskytoval sedem
rokov, od roku 2011 do 2018. Mailová korešpondencia jednoznačne potvrdzuje dlhodobú aktívnu

spoluprácu žalobcu, pričom je zjavné, že žalobca očakáva vyplatenie odmeny a vyplatenie odmeny
bolo preukázané výplatnými listinami. Skutočnosť, že žalobca vykonával činnosti stavbyvedúceho pre
subdodávateľov bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka C.. Y. N., ktorý potvrdil, že videl
stavebné denníky, kde na jednej strane bola pečiatka žalobcu ako stavbyvedúceho za dodávateľa a na
druhejstraneakočloveka,ktorýtokontroluje.Svedokpotvrdilajpriebehstretnutia,priktorombolžalobca

konfrontovaný s obvinením, pričom spočiatku všetko zapieral, klamal, keď mu bola predložená zmluva
najskôr poprel, že by to bol jeho podpis, potom to pripustil, bránil sa tým, že zmluva je neplatná. Súd
prvej inštancie mal preukázané v spore porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z ustanovenia § 83
Zákonníka práce, v zmysle ktorého žalobca bez súhlasu žalovaného vykonával inú zárobkovú činnosť,
vykonával činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Súd prvej

inštancie považoval za preukázané, že žalobca vykonával činnosti spojené s vytváraním stavebných
denníkov, teda činnosti, ktoré z titulu svojej pracovnej náplne mal za úlohu kontrolovať, overovať. Súd
prvejinštanciepovažovalzapreukázané,žežalobcavykonávalčinnostistavbyvedúcehozadodávateľov
a na druhej strane tie isté stavebné denníky, ktoré vypracoval, kontroloval ako pracovník, ktorý mal
funkciu stavebného dozoru. Súd prvej inštancie poznamenal, že aj Pracovný poriadok žalovaného v

ustanovení 5.2 písm. t) upravuje povinnosť zamestnanca zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bolo
v rozpore s dobrými mravmi, oprávnenými záujmami zamestnávateľa, alebo ktoré by mu mohlo privodiť
ujmu, ohroziť dobrú povesť a porušenie tejto povinnosti klasifikuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je viazaný tým ako zamestnávateľ definuje závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ale v tomto prípade sa stotožnil so záverom žalovaného, že takéto

konanie zamestnanca možno označiť za závažné porušenie pracovnej disciplíny. O to viac, že pri
stavbe jadrovej elektrárne by mali byť kontrolné mechanizmy prísne dodržiavané a preto súd prvej
inštancie považoval porušenie pracovnej disciplíny za závažné. Keďže v prejednávanom prípade súd
prvej inštancie dospel k záveru, že porušenie povinností žalobcu je možné označiť za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, s ktorým Zákonník práce spája možnosť okamžite skončiť pracovný pomer a

žalovaný túto možnosť využil, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval
podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi náhradu trov
konania v plnej výške.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu,
a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca súdu prvej
inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v nesprávnom právnom závereo dostatočnom skutkovom vymedzení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázal
na to, že zákonná úprava nepožaduje len určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle, ale vyžaduje také
vymedzeniedôvoduokamžitéhoskončenia,abyhonebolomožnézameniťsiným.Argumentovaltým,že

nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva v tom,
že nie je zrejmé pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať stavebné denníky,
pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať „iné podklady“ a aké iné podklady mal
žalobca pripravovať. Takéto neurčité skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru umožňuje žalovanému v podstate neobmedzene (vzhľadom na množstvo subdodávateľov

participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4) dopĺňať a vo svojej podstate i meniť dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný už v okamžitom skončení
pracovného pomeru neuviedol konkrétne dôvody tak, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe
zo dňa 12.02.2019. Dodal, že naviac žalovaný vo svojom podaní zo dňa 12.02.2019 aj mení
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď: a/ v okamžitom skončení pracovného pomeru
žalobcovi vytýka, že pripravoval stavebné denníky a iné podklady, b/ v podaní zo dňa 12.02.2019

tvrdí, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky. Podľa žalobcu už
zo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2019 je zrejmá neurčitosť skutkového vymedzenia
dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018. Žalobca následne vytýkal súdu
prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, konkrétne, že vykonával stavbyvedúceho pre dodávateľov
užívateľského zamestnávateľa, a že prijímal odplatu od subdodávateľov za činnosť stavbyvedúceho.

Podľa žalobcu, skutkový záver súdu prvej inštancie, že vykonával stavbyvedúceho pre dodávateľov
užívateľského zamestnávateľa, je nesprávny. Argumentoval tým, že žalovaný do konania síce doložil
kópiu časti dvoch stavebných denníkov, a to k prácam vykonávaným spoločnosťami SIGMA DIZ
spol. s r.o. a Flowserve B.V., kde je podpis žalobcu pri jeho pečiatke stavbyvedúceho, nie je z nich
však zrejmé, pre koho činnosť stavbyvedúceho vykonával. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že

vykonával činnosti stavbyvedúceho pre dodávateľov je zároveň podľa žalobcu v rozpore so Stavebným
zákonom, keď stavbyvedúceho potrebovala spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. ako stavebník a
nie dodávatelia. Žalobca argumentoval tým, že žiadna z listín predložených žalovaným nepreukazuje,
že by pre akéhokoľvek subdodávateľa užívateľského zamestnávateľa pripravil akýkoľvek stavebný
denník alebo iný podklad. Samotné podpísanie stavebných denníkov, ktoré žalobca pri výsluchu

potvrdil, ešte nepreukazuje aj ich vypracovanie a samotné podpísanie nie je v okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 uvedené ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Uviedol, že počas konania nebolo ničím preukázané, že by spoločnosti Italchem, s.r.l., SIGMA DIZ
spol. s r.o. a Flowserve B.V. podliehali kontrole žalobcu v rámci jeho práce pre užívateľského
zamestnávateľa. Taktiež nebolo podľa žalobcu preukázané, že by spoločnosti Italchem, s.r.l., SIGMA

DIZ spol. s r.o. a Flowserve B.V. boli dodávateľmi spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o. ako
užívateľského zamestnávateľa žalobcu v období od 01.10.2017 do 30.09.2018. Žalobca poukázal na to,
že obdobie, v ktorom pôsobil u užívateľského zamestnávateľa Slovenské elektrárne, a.s. (01.10.2015
a do 30.09.2017), je mimo jednoročnej objektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Následne žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že dostával
od subdodávateľov odmenu za činnosť stavbyvedúceho. Uviedol, že žalovaný síce predložil výplatné
pásky žalobcu od spoločnosti SIGMA DIZ spol. s r.o., avšak nepreukázal, že by to bolo za činnosť
stavbyvedúceho. Žalovaný to síce tvrdil, avšak tieto skutkové tvrdenia žalobca poprel. Súd prvej
inštancie neunesenie dôkazného bremena síce vytýka žalobcovi, avšak žalobcu v tomto smere dôkazné

bremeno nezaťažovalo, pretože popretím skutkových tvrdení žalovaného v súlade s ustanovením §
151 ods. 2 CSP vznikla povinnosť svoje skutkové tvrdenia preukázať žalovanému. Na záver žalobca
namietal absenciu odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 07.02.2023. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí skončenie pracovného
pomeru žalobcu u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2011, okamžitým

skončením pracovného pomeru zo dňa 28.10.2018, za neplatné. O trovách konania navrhol žalobca
rozhodnúť tak, že odvolací súd prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu ohľadom nedostatočného

skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Argumentoval tým, že svedeckými
výpoveďami svedkov (U. Ž., Y. N., O. V.) bolo preukázané, že žalobca bol na spoločnom stretnutí
zástupcov užívateľského zamestnávateľa, žalovaného a žalobcu, ktoré sa konalo dňa 16.10.2018
v Mochovciach (t.j. ešte pred okamžitým skončením pracovného pomeru) detailne informovanýo všetkých zisteniach týkajúcich sa jeho porušenia pracovnoprávnych povinností, pričom mu boli
fyzicky predložené všetky dostupné písomné podklady a mal možnosť sa k predmetným zisteniam a
dokladom vyjadriť. Zároveň pri odovzdávaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru

dňa 22.10.2018 boli rovnako tieto dôvody žalobcovi detailne komunikované a zopakované. Dôvody pre
okamžité skončenie pracovného pomeru boli v dostatočnom rozsahu, zrozumiteľne a nezameniteľne
definované v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň mal žalobca
detailnú vedomosť o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru s ohľadom na stretnutie
zo dňa 16.10.2018 uskutočnené v Mochovciach a tiež aj s ohľadom na prejednanie okamžitého

skončenia pracovného pomeru v sídle žalovaného dňa 22.10.2018. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami
žalobcu ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalovaný mal za to, že z predložených
písomných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo nepochybne preukázané, že žalobca po dohode so
subdodávateľmi užívateľského zamestnanca kontroloval a podpisoval ich stavebné, resp. montážne
denníky, ktoré mal z titulu svojej pracovnej náplne u užívateľského zamestnávateľa kontrolovať pre
užívateľského zamestnávateľa. Vykonávanie kontroly a podpisovanie stavebného/montážneho denníka

zo strany Žalobcu potvrdila aj spoločnosť FLOWSERVE vo svojom písomnom stanovisku. Sám žalobca
vykonávanie týchto činností pre subdodávateľov užívateľských zamestnancov vo svojej výpovedi a
vyjadreniach počas pojednávania potvrdil, pričom argumentoval, že tak konal na základe nátlaku,
ktorý však nebol žiadnym spôsobom preukázaný, naopak bol zo strany svedkov vylúčený. Odplata
za kontrolu a podpisovanie stavebných denníkov subdodávateľov bola preukázaná nielen výplatnými

páskami od spoločnosti SIGMA DIZ, ale vyplývala jednoznačne aj z e-mailovej komunikácie žalobcu
so spoločnosťou Flowserve, kde si tieto subjekty dohodli výšku odplaty a spôsob jej úhrady. Žalovaný
bol názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a v súlade s právnymi predpismi. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne konkrétne argumenty, ktorými by spochybnil dôvodnosť podaného odvolania. Následne žalobca
zopakoval jeho argumentáciu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci z jeho odvolania.
Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch podaného odvolania. Tvrdenie žalovaného, že

sám žalobca vykonávanie týchto činností pre subdodávateľov užívateľských zamestnancov vo svojej
výpovedi a vyjadreniach počas pojednávaniach potvrdil, označil za účelovú dezinterpretáciu výpovede a
vyjadrení žalobcu. Žalobca upozornil na skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru,
ktoré sú uvedené v písomnom okamžitom skončení zo dňa 22.10.2018 ako zárobková činnosť žalobcu
počas pracovného času spočívajúca v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných

subdodávateľov participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4. Žalovaný skončenie pracovného pomeru
dňa 22.10.2018 teda neodôvodnil podpisovaním stavebných denníkov, ale ich vypracovaním, až v
podaní adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 12.02.2019 žalovaný mení skutkové vymedzenie
okamžitého skončenia tak, že žalobca mal naviac podpisovať a overovať montážne a stavebné denníky.
Vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania žalovaný už prípravu stavebných denníkov ani nespomína a

opakovane rozširuje dôvody okamžité skončenia pracovného pomeru, keď žalobcovi vytýka aj samotnú
kontrolu stavebných denníkov (pre subdodávateľov), o čom zároveň uvádza, že táto kontrola bola v jeho
pracovnej náplni, avšak pre užívateľského zamestnávateľa. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 26.09.2019 vypovedal, že podpísal bližšie nešpecifikované montážne denníky, ktoré aj skontroloval,
zároveň ale výslovne poprel, že by ich vypracoval. Žalovaný pritom odôvodnil okamžité skončenie

pracovného pomeru so žalobcom práve vypracovaním stavebných denníkov za odplatu v pracovnom
čase (nie ich podpísaním), čo ale preukázané nebolo a žalobca takéto konanie nikdy nepotvrdil.

7.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievmedziachuplatnenýchodvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

8. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať

dokazovanie,anihodoplniť.Vodvolacomkonaníišločistooprávneposúdenieveciazmenarozhodnutia
súdu prvej inštancie vychádza z toho, že odvolací súd dospel k inému právnemu záveru pokiaľ ide
o splnenie zákonných podmienok skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca namietal a postavil svoju argumentáciu v žalobeaj na tom podklade, že výpovedný dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018
nie je koncipovaný dostatočne konkrétne. Vo vyjadreniach uvádzal, že i napriek tomu, že dôvody
skončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do detailov, má za to, že v danom konkrétnom

okamžitom skončení pracovného pomeru mali byť špecifikované minimálne obchodné spoločnosti,
vo vzťahu ku ktorým mala byť údajne porušená disciplína žalobcu ako zamestnanca. Poukazoval
na to, že uvedené podmienky však splnil žalobca až v rámci svojho podania dňa 12.02.2019, kedy
špecifikoval tieto spoločnosti. Skutkové vymedzenie dôvodu skočenia pracovného pomeru bolo podľa
žalobcu natoľko všeobecné, že žalobca v konečnom dôsledku nebol schopný nič iné, len tvrdenia

žalovaného poprieť, keďže si nebol vedomý porušenia žiadnych povinností. V odvolaní taktiež žalobca
argumentuje tým, že nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru spočíva v tom, že nie je zrejmé pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca
pripravovať stavebné denníky, pre koho (aké fyzické a právnické osoby) mal žalobca pripravovať „iné
podklady“ a aké iné podklady mal žalobca pripravovať. Takéto neurčité skutkové vymedzenie dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru umožňuje žalovanému v podstate neobmedzene (vzhľadom

na množstvo subdodávateľov participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4) dopĺňať a vo svojej podstate
i meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný
už v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol konkrétne dôvody tak, ako ich uviedol vo
svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2019. Dodal, že naviac žalovaný vo svojom podaní zo dňa
12.02.2019 aj mení dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď: a/ v okamžitom skončení

pracovného pomeru žalobcovi vytýka, že pripravoval stavebné denníky a iné podklady, b/ v podaní zo
dňa12.02.2019tvrdí,žežalobcamalnaviacpodpisovaťaoverovaťmontážneastavebnédenníky.Podľa
žalobcu už zo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.02.2019 je zrejmá neurčitosť skutkového
vymedzeniadôvodovokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa22.10.2018.Súdprvejinštancie
k danej argumentácii a obrane žalobcu zaujal právny záver, že žalovaný svoj prejav vôle okamžite

skončiť pracovný pomer koncipoval určite a zrozumiteľne, dôvod nie je možné zameniť s iným a je
dostatočne špecifikovaný, a to napriek tomu, že nie sú v ňom konkrétne uvedené názvy spoločností,
pre ktoré mal žalobca pripravovať stavebné denníky a iné podklady. Odvolací súd sa nestotožnil s
týmto posúdením súdu prvej inštancie a považuje ho za nesprávny. Odvolací súd posúdením textu
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018 dospel k záveru, že tento nespĺňa

jednu z podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 zákonníka práce, ktorou je že
dôvod okamžitého skončenia sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Odvolací súd má za to, že aby daný úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru spĺňal
vyššie uvedenú náležitosť vyžadovanú § 70 zákonníkom práce, bolo potrebné aby v texte okamžitého
skončenia boli uvedené aj konkrétne názvy spoločností, u ktorých mal žalobca vykonávať konkurenčnú

činnosť, či pre ktoré mal žalobca vypracovávať stavebné denníky a iné podklady. Bez uvedenia názvov
týchto spoločností je možné skutky dodatočne meniť. Špecifikácia len ako subdodávatelia participujúci
na výstavbe JEMO blok 3 a 4 ako subdodávatelia Užívateľského zamestnávateľa 1 a Užívateľského
zamestnávateľa 2 je príliš neurčitá. Napríklad, ak sa nepreukáže vykonávanie inej práce pre jednu firmu
(subdodávateľa), dodatočne môže žalovaný skúsiť argumentovať výkonom práce pre inú firmu (iného

subdodávateľa). Vymedzenie a uvedenie presne firiem, pre ktoré mal vykonávať konkurenčnú činnosť
je dôležité aj z hľadiska posúdenia splnenia lehôt, napríklad posúdenie uplynutia jedného roka odo dňa
kedy dôvod vznikol. Bez uvedenia konkrétnej firmy vo výpovedi, nie je možné zo strany zamestnanca
napríklad posúdiť, či bola výpoveď daná včas. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby v okamžitom
skončeníbolauvedenáajkonkrétnafirma,prektorúmalžalobcavykonávaťpracovnúčinnosť,ktorámala

znamenaťporušeniezákazuvýkonukonkurenčnejpráce.Vdanejvecižalovanýtvrdí,žeeštepreddaním
výpovede na stretnutí dňa 16.10.2018, žalobcovi uviedli aj presne, pre koho mal vykonávať činnosti
uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Čiže žalovaný vedel, pre ktoré konkrétne firmy mal
žalobca vykonávať konkurenčnú činnosť ešte pre tým ako vyhotovil okamžité skončenie pracovného
pomeru. Pre riadne skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru mal

uviesť vo výpovedi aj názvy daných spoločností. Nestačí, že dané oznámil ústne žalobcovi, takéto
ústne dovysvetlenie nemožno považovať za zhojenie nedostatku určitosti listiny okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorá musí byť písomná. V tomto písomnom prejave musia byť zaznamenané
potrebnéskutočnosti, ktorévymedzujúdôvodokamžitéhoskončeniapomerutak,abynebolzameniteľný
s iným dôvodom. Odvolací súd má za to, že bez uvedenia aj názvov spoločností v okamžitom skončení

pracovného pomeru, môže potom žalovaný meniť pre koho mal vykonávať žalobca konkurenčnú
činnosť, čo znamená možnosť dodatočne meniť skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného
pomeru. Vymedzenie dôvodu neznamená len, že sa uvedie že ide o porušenie pracovnej disciplíny,
spočívajúcej v zákaze konkurenčnej činnosti, ale z dôvodu, aby nemohol byť zameniteľný dôvod siným, je nevyhnutná aj bližšia konkretizácia pre koho mal zamestnanec vykonávať túto konkurenčnú
činnosť. Dôležité je to napríklad aj pre následné posúdenie, či skutočne išlo o výkon práce, ktorou
je porušený zákaz konkurenčnej činnosti. Súd prvej inštancie, ako aj žalovaný poukazovali vo svojej

argumentácii o náležitom skutkovom vymedzení výpovedného dôvodu v danej veci na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/2/2008. Dané rozhodnutie hovorí, že dôvod výpovede je nutné
uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby
bolo nepochybné, v čom skutkovo dôvod spočíva. Absencia takejto konkretizácie výpovedného dôvodu
zo skutkovej stránky môže dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom

pracovný pomer skončený. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností (detailov). V odôvodnení daného rozhodnutia, sa uvádza, že: „Dôvod výpovede
z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi
okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je
treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo
výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa § 63 ods.1 Zákonníka práce je nutné uviesť

nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený,
ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie
použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o
tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude
možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje. Skutočnosti, ktoré

boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo
pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len
vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď.
Výklad prejavu vôle môže však smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo
skutočne prejavené, nemožno ním doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v čase dania výpovede síce

aj mohol mať, ale ju neprejavil (neuviedol do výpovede).“ Odvolací súd má za to, že aj z daného
rozhodnutia vyplýva, že skutkovo musí byť dôvod výpovede uvedený tak, aby nemohol byť zameniteľný
s iným, respektíve aby ho nebolo možné dodatočne meniť, či dopĺňať. Ako je už vyššie uvedené,
odvolací súd má za to, že neuvedením aspoň presných názvov firiem, vo vzťahu ku ktorým sa mal
žalovaný dopustiť vo výpovedi uvedeného vytýkaného konania, spôsobilo, že ho môže zamestnávateľ

dodatočne meniť. Preto bolo potrebné pre naplnenie zákonných povinností konkretizácie výpovedného
dôvodu tak, aby nebol zameniteľný s iným, uviesť minimálne názvy týchto firiem. Nebolo potrebné
rozvíjať dané skutky do úplných detailov, čo v danom prípade znamená, že napríklad nebolo potrebné
presne špecifikovať, z ktorého dátumu je napríklad stavebný denník, ktorého vypracovanie sa uvádza
vo výpovedi. Avšak konkretizovať, pre ktorú spoločnosť mal žalobca vytýkanú činnosť vykonávať bolo

podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby došlo k naplneniu skutkového vymedzenia výpovedného
dôvodu tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom.

9. Odvolací súd len pre doplnenie uvádza aj, že výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi musí byť
pravdivý, teda musí byť preukázané, že sa skutočne stal. Predmetná výpoveď v podstate obsahuje

viacero skutkov (ktoré sa však konkrétne dali definovať až po doplnení, či vyjadrení sa žalovaného
k žalobe). Jedným z nich je, že počas trvania dočasného pridelenia u Užívateľského zamestnávateľa
1 a Užívateľského zamestnávateľa 2 popri výkone pracovných činností v rámci tohto dočasného
pridelenia a počas svojho riadneho pracovného času preukázateľne žalobca vykonával zárobkovú
činnosť spočívajúcu v príprave stavebných denníkov a iných podkladov pre ostatných subdodávateľov

participujúcich na výstavbe JEMO blok 3 a 4. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že malo
ísť o montážny denník SIGMA DIZ spol. s.r.o., kde odberateľom boli Slovenské elektrárne a.s. Išlo o
montážny denník zo dňa 25.07.2018. Pre užívateľského zamestnávateľa č. 1, ktorým boli Slovenské
elektrárne a.s., však žalobca vykonával prácu do 30.09.2017, ako vyplýva z predloženého dodatku č.
4 k pracovnej zmluve. Ďalším stavebným denníkom mal byť stavebný denník z obdobia 17.02.2018

- 07.04.2018 spoločnosti Flowserve, pre investora Slovenské elektrárne, a.s. teda pre užívateľského
zamestnávateľa č. 1, pre ktorého však žalobca pracoval na základe dodatku č. 4 k pracovnej zmluve do
30.09.2017. Odvolací súd poukazuje na to, že dané opísané skutky, (avšak doplnené a konkretizované
až vo vyjadrení žalovaného k žalobe), sa ani nestali spôsobom v okamžitom skončení pracovného
pomeru opísaným, keď žalobca v čase kedy mal vypracovať, či podpísať uvedené denníky, nepracoval

pre Užívateľského zamestnávateľa č. 1, Slovenské elektrárne, a.s., ktoré boli investorom, zadávateľom
stavby, pre ktorú boli dané denníky vypracované, a teda nie je tu ani daná konkurenčná činnosť
tvrdená žalovaným. Otázne je pri daných skutkoch aj dodržanie 1 ročnej objektívnej lehoty na podanie
okamžitej výpovede. Ďalej sa dá usúdiť, avšak to len z vyjadrenia žalovaného k žalobe, že dôvodomokamžitého skončenia má byť aj porušenie zákazu výkonu konkurenčnej činnosti zo strany žalobcu tým,
že vykonával okrem práce pre žalovaného, aj prácu pre spoločnosť Flowserve, a SIGMA DIZ. Pri daných
skutkoch, aj keby boli preukázané, nie je splnené vôbec ich definovanie v okamžitej výpovedi tak, aby

neboli zameniteľné s iným skutkom, nie sú definované vôbec tak, že by sa dalo z výpovede usúdiť,
že malo ísť o výkon práce zo strany žalobcu pre tieto spoločnosti, ktoré žalovaný označil a doplnil až
neskôr vo vyjadrení k žalobe. Dané je dôvodom na vyslovenie neplatnosti výpovede pre jej neurčitosť,
pre nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí, ako je vysvetlené vyššie v odôvodnení.

10. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť, keď odvolací súd dospel k
inému právnemu posúdeniu veci ohľadom splnenia zákonných podmienok skutkového vymedzenia
výpovedného dôvodu tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným dôvodom. Odvolací súd teda vyhovel
argumentácii žalobcu v odvolaní a dospel k záveru, že jeho žaloba bola dôvodná, preto zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.10.2018, je

neplatné.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné
rozhodnúť opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania. V tomto rozhodnutí sa premieta úspech strany v celom konaní, teda nárok
tvorí jeden celok, odvolací súd rozhoduje o trovách jedným výrokom. Nakoľko došlo ku vyhoveniu
žalobe, vo veci mal plný úspech žalobca, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).